wz

Späť na hlavnú stránku!


Stratégia a taktika piatich etáp homosexualistických ideológov a aktivistov na ceste k nastoleniu totalitnej homofašistickej diktatúry homosexualitickej ideológie v štáte.

Odkazovač: Jste z České republiky? Pak raději klikněte myší na tento modrý nápis a přepnete se tím do české verze!

Je k dispozícii moc zaujímavý dokument Arkadija Mamontova o svinstvu menom LGBTI. Prierez od počiatkov - kde "to" vzniklo". Zaujímavá návšteva na americkej klinike, kde si homosexuálne "páry" môžu tzv. "objednať" deti. Nemenej zaujímavé zistenie autorov, že homosexuálny muži si vyberajú za "potomka" chlapca a ženy lesbičky dievča. A navyše jeden bezbožný protestantský pastor, čo tzv. "oddáva" homosexuálne páry a ktorý si svojvoľne vykladá Bibliu po svojom.

Homosexualistická ideológia ako súčasť tzv. projektu "na výmenu kultúrnych tradícií a hodnôt spoločnosti".

 

Päť etáp na ceste k zavedeniu absolútnej nadvlády homosexualistických ideológov a aktivistov v spoločnosti a v štáte:

1)Prvá etapa je etapa presadenia tzv. "tolerancie" k homosexuálom = heslo: "nechajte homosexuálov žiť po ich spôsobe života".

2)Druhá etapa je etapa tzv. "rovnoprávnosti" s homosexuálmi = heslo: "prijmite homosexuálov medzi seba, veď sú to ľudia ako vy, majú svoje práva".

3) Tretia etapa znamená už vyzdvihnutie údajnej výnimočnosti homosexuálov = heslo: "homosexuáli sú výnimočný, nedotknuteľný druh so svojbytnou kultúrou, ich práva musia byť chránené zvláštnymi zákonmi".

4) Štvrtá etapa znamení už vynútenú účasť celej spoločnosti na živote homosexuálov = heslo: "celá spoločnosť musí nielen rešpektovať dogmy homosexualistickej ideológie, ale musia ju vnútorne prijať za svoju a aktívne podieľať sa na nej".

5) Všetko nakoniec vyvrcholí záverečnou piatou etapou, ktorou je už etapa nadvlády homofašizmu nad celou spoločnosťou a štátom, etapou homofašistickej perzekúcie a homofašistického trestania celej spoločnosti = heslo: "kto akokoľvek alebo v čomkoľvek nesúhlasí s homosexualistickou ideológiou alebo má čokoľvek proti homosexuálom alebo homosexualistom, musí byť veľmi prísne potrestaný".

No...sami podľa tohoto modelu zistite, kde sa nachádzame teraz my, v našej spoločnosti. V USA už sú na konci - na päťke...A bohužiaľ nielen v USA, ale homofašistická diktatúra vládne aj v Kanade, vo Veľkej Británii, Francúzsku, Holandsku, v škandinávskych štátoch atd.

 

 

Pýtate sa: Čo je to Homofašizmus?

Definícia pojmu homofašizmus: Homofašizmus je totalitný spôsob organizovania spoločnosti, kedy sa presadzujú záujmy homosexuálnych ideológov a aktivistov, s ktorými musí každý vždy a vo všetkom bezpodmienečne súhlasiť a nikto nesmie mať žiadne, a to ani sebemenšie námietky voči ich homosexualistickej ideológii, inak mu budú vyvodené veľmi vážne následky ako: zosmiešňovanie, ohováranie, hanobenie, pokuty, verejne demonštrácie proti jeho osobe, odoprenie práva na slobodný prejav, strata zamestnania, znemožnenie podnikania alebo vedeckej práce, ba niekedy až uväznenie a vždy absurdné onálepkovanie dotyčnej obete homofašistických prenasledovateľov slovom “nenávisť".

Homofašizmus stále naberá na sile. Pozrime sa námatkovo aspoň na niektoré jeho doterajšie nenávistné prejavy:

1./ Homofašisti, respektíve vládnuce homofašistické režimy, respektíve vládnuce extrémistické krajne ľavicové neomarxistické režimy v Kanade ale aj inde na západe a ich všemocné médiá brutálne umlčali obyčajného kanadského homosexuála Johna McKellar, ktorý si odvážil verejne nesúhlasiť s homosexualistickou ideológiou a propagandou vládnuceho extrémistického krajne ľavicového neomarxistického režimu v Kanade. Počas šiestich rokov v rokoch 1997 - 2003 reprezentoval John McKellar, obyčajný kanadský homosexuál, hlas zdravého rozumu. Ako zakladateľ organizácie "Homosexuáli proti duhovému extrémizmu" - Homosexuals Opposed to Pride extrémisti - HOPE čelil štvavému a nenávistnému osočovanie zo strany iluminátskych bankárov a ich heterofobickej agende, respektíve zo strany vládnuceho homosexualistického, respektíve vládnuceho extrémistického krajne ľavicového neomarxistického režimu v Kanade, ako aj ostatných homosexualistických, respektíve extrémistických krajne ľavicových neomarxistických režimov na západe a ich všadeprítomnej homosexualistickej propagandy v prakticky všetkých masmédiách v týchto západných krajinách. A tak obyčajný kanadský homosexuál John McKellar a jeho organizácia "Homosexuáli proti duhovému extrémizmu" - Homosexuals Opposed to Pride extrémisti - HOPE sa stratila. Neviem, čo sa stalo, ale keď som si prečítal nasledujúce riadky tohto obyčajného kanadského homosexuála Johna McKellar, chápem prečo. V roku 1999 tento obyčajný kanadský homosexuál John McKellar v časopise o životnom štýle homosexuálov, gayov totiž povedal: "Chorobný a anonymný sex vo verejných kúpeľoch a parkoch je oveľa častejšie, než sú to médiá ochotné pripustiť." Obyčajný kanadský homosexuál John McKellar opísal kúpele pre gayov, homosexuálov ako "špinavé, s pachom amylnitrátov a ľudských výkalov. Amylnitráty sa používajú na dlhšie trvajúcu erekciu, análny sex sa deje po celú dobu, je jedno či s kondómom alebo bez neho. Niektorí homosexuálny muži trávia v kúpeľoch celú noc a majú sex aj so šiestimi rôznymi partnermi. Je to zvieracie ". Obyčajný kanadský homosexuál John McKellar uviedol, prečo homosexualisti, respektíve na západe vládnuce extrémistické krajne ľavicové neomarxistické režimy usilujú o to, aby všade na svete homosexuáli "dostali do adopcie deti čo najskôr, keď sú ešte malé, aby z nich urobili homofašistických ideológov a propagandistov, aj keď nemusia byť sami nutne homosexuálmi. To je dôvod, prečo chcú vládnuci neomarxisti touto neomarxistickou, extrémistickou homosexualistickou ideológiou a propagandou aj so všetkými jej zvrátenosti indoktrinovať a vymývať mozgy detí v čo najnižšom veku ". Obyčajný kanadský homosexuál John McKellar poukazuje na tú skutočnosť, že" prevažná väčšina homosexuálov nepodporuje homosexualistickú ideológiu a propagandu, a ani pedofilné správanie veľkej časti homosexuálov. "Tomuto obyčajnému kanadskému homosexuálovi Johnovi McKellar je najviac ľúto tzv." transsexuálov ". "Títo totiž, viac než ktokoľvek iný, sú najviac neurotickí, zapletení do drog, alkoholu a prostitúcie, pretože majú totálny chaos vo svojej sexualite." Pokiaľ ide o ich bezplatné operácie na tzv. "Zmenu pohlavia" a ich stopercentné financovanie vládnucim extrémistickým homosexualistickým, respektíve krajne ľavicovým neomarxistickým režimom, hovorí: "Neverím, že pomôže taká operatívna tzv."Zmena pohlavia" týmto transsexuálom či homosexuálom gayom, je to skôr iba len ich mrzačenie a nie liečenie. Okrem toho gay homosexualistická komunita LGBTI je zo strany vládnuceho extrémistického krajne ľavicového neomarxistického režime tak dobre financovaná, ako žiadna iná, a preto by si mala platiť sama za tieto svoje nezmyselné a dobrovoľné zákroky. "Naopak pokiaľ ide o terapiu samotnej homosexuality, obyčajný kanadský homosexuál John McKellar uznáva, že "homosexualitu je možné vyliečiť." Priznáva sa, že síce zatiaľ stále bojuje a mal aj niekoľko zlyhaní, ale rozhodol sa opustiť neomarxistickou prorežimnú "oficiálnu" homosexuálnu gay scénu, pretože "to bolo príliš riskantné a homosexuálne vzťahy ho vždy viedli do slepej uličky." Obyčajný kanadský homosexuál John McKellar hovorí, že "reparatívna terapia homosexuality je užitočná a potrebná pri pomoci homosexuálom gayom a lesbičkám od ich životného štýlu. Viac pozornosti by sa malo venovať výhodám a príbehom o úspechu spojenom s reparačnou terapiou homosexuality. "Tvrdí, že "sebaovládanie a disciplína sú nevyhnutné cnosti v boji liečiacich sa homosexuálov o prevzatie kontroly nad ich vlastnou sexualitou." Obyčajný kanadský homosexuál John McKellar založil "Homosexuáli proti duhovému extrémizmu" - Homosexuals Opposed to Pride extrémisti - HOPE v roku 1997 ako reakciu na to, čo nazýva "brigáda ružového trojuholníka". To je odkaz na militantných homosexualistov a neomarxistov, ktorí by radi vnútili vyššie uvedené homosexuálne správanie aj s celou homosexualistickou ideológiou a propagandou zvyšku ľudstva. Na otázku, či jeho organizácia odsudzuje všetky homosexuálne aktivity ako morálne zlé, obyčajný kanadský homosexuál John McKellar odpovedá: "Nie, ja sa nemiešam do osobných problémov. Zaujímajú ma politické veci. Ľudia môžu sami rozhodnúť o morálnych otázkach." Na otázku, aký je jeho osobný postoj k morálke homosexuálnych skutkov, vyjadril sa, že by bol radšej, keby ľudia, zvlášť z homosexuálnej komunity, "netušili odkiaľ prichádzam." Už v roku 1999 sa tento obyčajný kanadský homosexuál John McKellar a jeho organizácia "Homosexuáli proti duhovému extrémizmu" - Homosexuals Opposed to Pride extrémisti - HOPE dostali do ostrého konfliktu s extrémistickou krajne ľavicovou neomarxistickou prorežimnou organizáciou pokrytecky sa skrývajúcou za údajné ľudské práva tzv. "Komisiou pre ľudské práva štátu Ontário" slúžiacou homofašistickej ideológii a propagande vládnuceho extrémistického homosexualistického, respektíve krajne ľavicového neomarxistického režime v Kanade, v dôsledku čoho ho homofašisticky zmýšľajúci extrémistický krajne ľavicový neomarxistický "Najvyšší súd Kanady" okrem iného obvinil tiež z tzv. "Homofóbie".

2./ V roku 2015 v USA v americkom štáte Kentucky kresťan a vlastník firmy Blain Adamson, ktorý sa stal terčom homofašistických útokov preto, že netlačil tričká „homosexualistického pride pochodu“, získal podporu nečakaného spojenca - lesbických podnikateliek. „Nikoho by sme nemali nútiť, aby robil niečo proti svojmu presvedčeniu. Keby nás homosexuálne, respektíve lesbické podnikateľky oslovila nejaká organizácia ako napríklad Baptistická cirkev vo Westboro, veľmi pochybujem, že by sme sa s nimi púšťali do nejakého podnikania. A boli by sme veľmi nahnevané, keby nás vládnuci režim nútil tlačiť proti-homosexuálne tričká,“ povedala Diane DiGeloromová, jedna z dvoch lesbičiek, ktorá vlastní firmu BMP T-shirts. „To nie je otázka homosexuality alebo normálnosti. Je to otázka ľudskosti.“ Keď Becketova nadácia pre náboženskú slobodu - Becket Fund for Religious Liberty - zverejnila vyhlásenie lesbičky Diane DiGeloromovej, niečo podobné uviedla taktiež aj jej obchodná partnerka a lesbička Kathy Trautvetterová. „Človek dá do svojej firmy svoj pot a slzy“ a „je to veľmi osobné. ... Keď sa vžijem do situácie pána Blaina Adamsona, dokážem sa na to pozerať z jeho strany,“ povedal Kathy Trautvetterová. Obidve homosexuálne, respektíve lesbické podnikateľky Diane DiGeloromová i Kathy Trautvetterová takto bránili Blaina Adamsona, majiteľa obchodnej spoločnosti Hands on Originals. Ten už od roku 2012 bojuje s homosexualistickou organizací Gay and Lesbian Services Organization - Organizácia bojujúca za služby poskytované homosexuálom a lesbičkám, angl. skr. GLSO, ako aj so samozvanou tzv. „Lexington-Fayetteovou mestskou komisiou pre ľudské práva“, ktorá samozrejme že s organizáciami na ochranu všeobecných ľudských práv a občianskych slobôd nemá absolútne nič spoločného. Naopak je to práve samotný prenasledovaný Blain Adamson, ktorý bojuje za svoje legitímne ľudské právo odmietnuť vytvárať posolstvá, s ktorými nesúhlasí. Blain Adamson odmieta robiť na tričká aj iné potlače. Nesúhlasí napríklad s takými, ktoré explicitne propagujú nejaký sexuálny obsah. Nesúhlasí tiež s propagáciou striptízových klubov či násilia. Blain Adamson homosexualistickej organizácii GLSO doporučil ďalšie obchodné spoločnosti, ktoré by im pre ich Pride Festivalu takéto tričká zabezpečili. Napriek tomu, že vďaka týmto Blainom Adamsonom poskytnutých informácií táto homosexualistická skupina nakoniec svoje homosexualistické tričká získala zadarmo, Blaina Adamsona i tak zažalovala. A to navyše aj napriek tomu, že robil zákazky aj pre členov homosexualistickej LGBT komunity a niektorých z nich dokonca aj zamestnával. V rozhovore s Glennom Beckom tieto homosexuálne, respektíve lesbické podnikateľky uviedli, že „aj keď zatiaľ nedostali odozvy z homosexuálnych komunít“, ich rozhodnutie postaviť sa za Blaina Adamsona bude mať medzi bežnými obyčajnými homosexuálmi a lesbičkami „skoro na 99% pozitívnu odozvu“. Homosexuálna, respektíve lesbická podnikateľka Diane DiGeloromová spoločne i s homosexuálnou, respektíve lesbickou podnikateľkou Kathy Trautvetterová bránili aj oregonských pekárov, ktorí sa stali terčom homofašistických útokov po tom, čo odmietli upiecť tortu na tzv, „svadbu“ osôb rovnakého pohlavia. Začiatkom roku 2015 kentucký súd síce rozhodol v prospech Blaina Adamsona, Komisia sa však proti tomuto rozhodnutiu odvolala. Prípadu Blaina Adamsona sa ujala Alianca na ochranu slobody - The Alliance Defending Freedom. Ak Blain Adamson v odvolacom konaní prehrá, bude musieť tieto tričká pre homosexualistov vytlačiť a navyše aj nedobrovoľne podrobiť sa vymývaniu svojho mozgu homosexualistickou ideológiou a propagandou, respektíve na vládnucim homosexualistickým režimom USA vnucovaný homosexualistický takzvaný „výcvik v prijímaní rozmanitosti“.

3./ V marci 2015 dvaja homosexuálni talianski módni návrhári Domenico Dolce a Stefano Gabbana, ktorí sú tiež aj spolumajiteľmi módnej návrhárskej firmy Dolce & Gabbana zožali vlnu fanatickej nenávisti a šikanovania zo strany talianskych ale aj iných západoeurópskych a tiež aj severoamerických prorežimných masmédií a homosexuálnej lobby LGBT obviňujúc v masmédiách oboch týchto homosexuálov z tzv. „homofóbie“ za to, že sa verejne vyslovili v prospech prirodzenej rodiny, v prospech prirodzeného manželstva muža a ženy, ako aj práva všetkých detí mať otca a matku; a súčasne aj odmietli používanie tzv. „náhradného materstva“ ako „výrobňu detí“ pre homosexuálov, ako aj odmietli homosexuálne adopcie detí a tzv. „homosexuálne manželstvo“. Aj tento prípad dvoch talianskych homosexuálov spoločne s tisícami iných prípadov homosexuálov a lesbičiek, ktorí napríklad sa z vlastnej iniciatívy dobrovoľne liečia alebo aspoň po vlastnej liečbe svojej homosexuality túžia, čo jasne dokazuje že dnešní masmediálne všadeprítomní homosexualistickí ideológovia, propagandisti a aktivisti síce kontrolujú hlavné západoeurópske a severoamerické masmédiá, avšak v žiadnom prípade nie sú ani zďaleka reprezentantmi všetkých homosexuálov a lesbičiek ako sa to v masmédiách snažia lživo predstierať. Ba dokonca dá sa povedať, že dnešní homosexualistickí ideológovia, propagandisti a aktivisti reprezentujú v skutočnosti postoje a záujmy iba len agresívnej militantnej menšiny homosexuálov a lesbičiek, zatiaľ čo prevažná väčšina obyčajných homosexuálov a lesbičiek ich samotných ako aj ich homosexualistickú ideológiu a propagandu kategoricky odmieta a dištancuje sa od nej.

4./ V roku 2016 vo Francúzsku urobil šokujúce vyhlásenie pre denník Avvenire Xavier Bongibault, predseda hnutia Plus gay sans mariage: "Existuje zrejmá snaha homosexuálov umlčať. Väčšina homosexuálnej komunity sa o návrh zákona adopcií detí homosexuálmi a o uzatváraní tzv. homosexuálnych manželstiev vôbec nezaujíma", uviedol na adresu vládnuceho extrémistického krajne ľavicového neomarxistického režimu neomarxistického diktátora Françoisa Hollandeho a jeho vládnoucí neomarxistické tzv. "socialistické strany" ve Francii francúzsky homosexuál a deklarovaný ateista, ktorý tiež aj vysvetlil, že bol zo strany homofašistov i vládnoucího neomarxistického režimu v dôsledku tohto svojho výroku terčom vyhrážok.

5./ Pekáreň Ashers odmietla upiecť tortu so sloganom "Podpor homosexuálne manželstvo". Súd ju uznal vinnou z údajnej diskriminácie. Pokuta spolu so súdnymi trovami ich bude stáť takmer 100 000 EUR. Zarážajúce na tom je, že v Severnom Írsku, kde sa tento prípad stal, homosexuálne sobáše ani nie sú legálne. Tzv. "antidiskriminačné zákony", ktorých cieľom údajne vraj bola ochrana ľudí pred diskrimináciou, sa dnes zneužívajú na umlčiavanie názorových odporcov. Zákony, ktoré mali údajne vraj chrániť menšiny, slúžia vládnucemu extrémistickému krajne ľavicovému neomarxistickému režimu ve Veľkej Británii na potlačenie slobody prejavu, svedomia a náboženskej slobody. Čo sa presne stalo? V máji 2014 prišiel do Pekárne Ashers v Severnom Írsku zákazník - provokatér, ktorý si objednal tortu so sloganom „Support Gay Marriage“ („Podpor homosexuálne manželstvo“). Pekáreň odmietla tortu s takýmto nápisom vyrobiť, pretože sa s týmto heslom nestotožňovali, ba čo viac odporovalo ich kresťanskému presvedčeniu. Zákazníkom bol Gareth Lee, militantný homosexualistický LGBT aktivista, ktorý následne pekáreň udal, pretože sa údajne vraj cítil byť "diskriminovaný pre svoju sexuálnu orientáciu". Pekáreň súd prehrala. Odvolali sa proti nespravodlivému rozsudku, a znovu prehrali. Súd ich v októbri tohto roka opakovane uznal vinnými z údajnej diskriminácie na základe tzv. "sexuálnej orientácie". Pekáreň poukázala na tu skutočnosť, že dôvodom odmietnutia zákazky nebola osoba, ale požadovaný text. Zákazníka totiž osobne nepoznali, a preto ani nevedeli aká je jeho "sexuálna orientácia", takže je vylúčené, že by toto bolo dôvodom pre odmietnutie zákazky. Jediné, čím sa zdanlivo "previnili" bolo, že odmietli napísať text, ktorý bol súčasťou kontroverznej kampane, s ktorou hlboko nesúhlasili a odmietali ju podporiť. Rovnako by odmietli zákazku, kde by klient požadoval vulgárny text, pornografický obrázok, alebo dokonca bol urážlivo namierený proti samotným homosexuálom. Na obranu Pekárne, ktorú vlastnia kresťania, sa postavili aj obyčajný homosexuáli, ktorí nesúhlasili s udaním LGBT aktivistu, ani s rozhodnutím súdu. Žurnalista Neil Midgley v titulku svojho článku na The Telegraph uviedol: "Ako homosexuál som zdesený tým, že kresťanskí pekári sú nútení vzdať sa svojej viery." Je podľa neho iróniou osudu, že niektorí homosexuáli, ktorí si vydobyli toľko práv a slobôd, nie sú ochotní dopriať rovnaké práva a slobody tým, ktorí s nimi nesúhlasia. Článok Neila Midgleyho len znovu vyniesol na svetlo známy fakt, že dnes na západe zhruba dve desaťročia vládnuci neomarxisti a ich radikálni homosexualistickí LGBT aktivisti nemajú podporu ani len medzi samotnými obyčajnými homosexuálmi. Na obranu kresťanských pekárov sa pridala aj hviezda futuristického seriálu Star Trek, herec Patrick Stewart, ktorý jasne povedal: "Každý má právo povedať: "Nie, toto uráža moje presvedčenie. Toto neurobím." Írska politička Ann Widdecombe označila verdikt súdu za "právny nezmysel". "Nútiť ľudí, aby sa podieľali na niečom s čím bytostne nesúhlasia je znakom totalitného režimu." Tzv. "antidiskriminačné zákony", ktorých cieľom údajne vraj je ochrana ľudí pred diskrimináciou, sa v skutočnosti zneužívajú na umlčiavanie názorových odporcov. A tak zhruba v posledných dvadsiatich rokov dnešnému západnému post-demokratickému svetu vládnuci neomarxistickí krajne ľavicoví extrémisti tieto svoje extrémistické krajne ľavicové neomarxistické zákony, ktoré podľa ich lživo pokryteckej neomarxistickej propagandy údajne vraj mali "chrániť menšiny", slúžia v skutočnosti ako bič na brutálne potláčanie ľudských práv a občianskych slobôd všetkých občanov, a to najmä slobody prejavu, slobody svedomia a náboženskej slobody.

6./ V roku 2016 vo Francúzsku hovorkyňa homosexuálnej organizácie HOMOVOX Nathalie de Williencourt oznámila: Vo Francúzsku nás cenzurujú, počúvajú len homolobby z LGBT, len oni vystupujú v médiách, avšak väčšina homosexuálov nesúhlasí, aby vystupovali v ich mene. My sme si ich nezvolili! Oni nás nemajú čo reprezentovať. "Pre taliansky denník Tempi Nathalie de Williencourt ďalej hovorí:" My homosexuáli ani netúžime po manželstve. Heterosexuálny pár je podstatne odlišný od homosexuálneho. Už len pre jednoduchý detail: homosexuáli nemôžu prirodzene splodiť dieťa a preto potrebujú inú formu, než je manželstvo. " Nathalie de Williencourt sa dotkla aj ďalšej podstatnej záležitosti - detí: "Veríme, že deti majú právo na otca a matku - najlepšie biologické, ktorí sa vzájomne milujú. Dieťa sa rodí ako ovocie lásky medzi otcom a matkou a má právo ich spoznať. Pokiaľ si homosexuálne páry budú môcť adoptovať deti, ktorým bol tento základný fakt a cit od biologických rodičov odopretý, odoprie sa im aj tá druhá (možno posledná) šanca na matku a otca! Adopcia nie je právo dospelých. Adopcia je tu pre deti, aby sa im 'darovali' rodičia, ktorí ich budú milovať. Bohužiaľ táto koncepcia je dnes postavená na hlavu." Parížom sa niesli transparenty s nápismi: "Všetci pochádzame z muža a ženy", "Som dieťa, nie právo!", "Láska k manželstvu nie je homofóbiou!", "Rozdiely sú kľúčom k existencii", "Viem, odkiaľ som prišiel, pýtam sa, kam ideme ...?"

7./ Protestantský pastor Ake Green bol v roku 2004 v Švédsku odsúdený na mesiac väzenia za to, že v kostole v rámci bohoslužby vo svojej kázni prečítaním príslušných častí Písma Svätého Nového zákona i Písma Svätého Starého zákona informoval svojich veriacich o tom, že Písmo Sväté (Biblia) odsudzuje praktikovanie homosexuality.

8./ Talianskou republikou v roku 2004 oficiálne navrhnutý kandidát na eurokomisára Rocca Buttiglione nominovaný na európskeho komisára pre oblasť spravodlivosti a vnútra bol Výborom pre vnútorné veci Európskeho parlamentu odmietnutý z toho dôvodu, že „sa ako katolík a filozof vyslovil proti praktikovaniu homosexuality“.

9./ Štyria Švédi rozdali v roku 2004 na istej strednej škole vo Švédsku sto letákov proti homosexualistickej propagande na školách. Keď boli švédskym Najvyšším súdom odsúdení k trestu väzenia plus dostali ešte aj pokutu až dvetisíc eur, odvolali sa proti tomuto nespravodlivému rozsudku k Európskemu súdu pre ľudské práva, aby tam presadili svoje právo na slobodu prejavu. Avšak ale aj tento Európsky súd vo februári 2012 tento nespravodlivý rozsudok švédskeho najvyššieho súdu potvrdil s tým, že rozhodnutie švédskeho najvyššieho súdu bolo údajne vraj „primerané“, pretože letáky boli údajne vraj „zbytočne urážlivé“.

10./ Pracovníčka matriky vo Veľkej Británii Lillian Ladelová žiadala, aby z dôvodov svedomia bola zbavená povinnosti konať homosexuálne tzv. „svadobné obrady“. Nadriadení sa jej preto vyhrážali vyhadzovom zo zamestnania. Pretože sa Lillian Ladeleová plným právom cítila zastrašovaná a ponižovaná, iniciovala pracovnoprávny proces, ktorý síce vyhrala, avšak druhá strana predniesla spor pred „Európsky súd pre ľudské práva“, kde je síce tento súdny spor stále otvorený, avšak podľa všetkých známok rozhodovanie tohto súdu v minulosti rozhodne s najväčšou pravdepodobnosťou aj tentoraz v prospech homosexualistov a proti normálnemu človeku.

11./ V Belgicku bruselskému arcibiskupovi André-Josephu Leonardovi homosexualistickí výtržníci hádzali pri svätej omši a pri prednáške na Katolíckej univerzite v Lovani do tváre torty. Jeden z útočníkov prehlásil: „Zaslúžil si to za všetkých gayov, čo sa doma hanbia sa ku svojej orientácie priznať, a za všetky dievčatá, čo by chceli ísť na interrupciu.“

12./ Vo Francúzsku bol poslanec Národného zhromaždenia Christian Vanneste v roku 2006 odsúdený na pokutu 3000 euro za výrok, že homosexuálne správanie stojí morálne nižšie než heterosexuálne.

13./ Gary McFarlane bol vyhodený zo zamestnania z poradne Relate, pretože z dôvodov svedomia odmietal radiť párom rovnakého pohlavia „ako zlepšiť ich sexuálne vzťahy“. Pretože sa Gary McFarlane plným právom cítil diskriminovaný za to, že postupoval podľa vlastného svedomia, predniesol prípad pred súdom pre pracovné záležitosti, ktorý však rozhodol, že vyhadzov Garyho McFarlaneho bol údajne vraj oprávnený.

14./ Vládnuci homosexualistický režim vo Veľkej Británii všetkým školám, a to bez akejkoľvek výnimky ak kresťanským školám naoktrojoval tzv. „Smernice o sexuálnej orientácii“ ( Sexual Orientation Regulations, SOR ), ktoré sú platné od roku 2007 a zakazujú vyučovať kresťanskú sexuálnu morálku takým spôsobom, „ako by bola objektívne pravdivá“. A v roku 2014 zašiel vládnuci homosexualistický režim vo Veľkej Británii vo svojej politike porušovania slobody náboženstva ešte ďalej a priamo vnútil všetkým školám, a to aj pôvodne do tej doby ešte „ako tak“ kresťanským školám otvorenú homosexualistickú a genderovú ideologickú indoktrináciu kresťanských detí.

15./ Na jeseň 2007 sa manžel Janne Darnelle rozhodol pre rozvod svojho manželstva s tým, že je homosexuál. Preto sa ocitli na súde. Tento homosexuál žiadajúci o rozvod svojho manželstva chcel získať zverenie detí do svojej starostlivosti. Celý jeho postoj na súde možno zhrnúť jednou vetou: "Som gej, mám nárok na svoje práva." A zabralo to. Sudca mu dal úplne všetko, čo chcel. Na konci mu sudca dokonca ešte povedal, "ak by ste žiadali viac, mohol som vám to dať."

16./ Anthony Priddis, anglikánsky biskup z Herefordu vo Veľkej Británii bol v roku 2008 odsúdený k pokute 47345 libier ( 63 tisíc eur ) a k povinnej účasti v tzv. „kurze rovných príležitostí“ ( equal opportunity training ), pretože nebol ochotný prijať aktívneho homosexuála na pozíciu svojho asistenta pre prácu s mládežou. Navyše musel biskup odmietnutému uchádzačovi zaplatiť sedem tisíc libier tzv. „odškodného“ za údajnú „psychickú ujmu“ ( psychiatric injury ) a ďalších šesť tisíc libier za údajnú „citovú ujmu“ ( injury of feelings ).

17./ Poľská ministerka pre rovnosť Elzbieta Radziszewska bola pre svoj tzv. „homofóbny výrok“ v istej talkshow po mediálnej kampani vylúčená z poroty Novinárskej ceny Európskej Únie „Spoločne proti diskriminácii“ ( Together against Discrimination ) za to, že povedala, že „katolícke školy musia mať právo odmietnuť aktívneho homosexuála ako učiteľa, pretože by to mohlo viesť ku konfliktom s princípmi školy“.

18./ Na odborný kongres Akadémie pre psychoterapiu a pastoračnú činnosť, ktorý sa konal v dňoch 20. – 24. mája 2009 v Marburgu v Nemecku bola pozvaná ako prednášajúca aj lekárka Dr. Christl Vonholdtová, vydavateľka Belletinu „Nemeckého inštitútu pre mládež a spoločnosť“, ktorý publikuje vedecký výzkum na téma homosexuality ( www.dijg.de ), a Markus Hoffmann, vedúci organizácie „Rieka v púšti“ ( Wüstenstrom ), ktorá ponúka pomoc ľuďom trpiacim homosexualitou a túžiacim po zmene svojej homosexuality v heterosexualitu. Podobne ako predtým aj na iných kongresoch, tak aj v tomto prípade homosexualistické hnutie LSVD ( Nemecké združenie lezbičiek a gayov Lesben- und Schwulenverband in Deutschland ) zahájili v médiách nenávistnú kampaň a zastrašovanie, aby tímto dvom renomovaným vedcom zabránili na marburgskom vedeckom kongrese vystúpiť, ba dokonca usilovali i o zrušenie celého kongresu.

19./ Európsky komisár z Českej republiky pre zamestnanosť, sociálne veci a rovné príležitosti Vladimír Špidla prehlásil v novembri 2009, že z tzv. „antidiskriminačných zákonov“ vo veci tzv. „sexuálnej orientácie“ nesmie existovať absolútne žiadna výnimka, a to ani z dôvodov náboženstva a svedomia.

20./ V Německu Stefan Schmidt, spolupracovník združenia „Rieka v púšti“ ( Wüstenstrom ), ktorá ponúka pomoc ľuďom trpiacim homosexualitou a túžiacim po zmene svojej homosexuality v heterosexualitu predniesol 9. decembra 2009 na konferencii OECD o slobode náboženstva vo Viedni správu o útokoch homosexualistov na prácu tohoto združenia: 1.) lživé označovanie členov združenia Wüstenstromu za údajných „pravicových radikálov a popieračov holocaustu“; 2.) otvorený nátlak na organizátorov a spolupracovníkov Wüstenstromu, aby neporiadali svoje fóra; 3.) výtržnosti a fyzické útoky homosexualistov v priebehu organizovaných akcií; 4.) homosexualistický nátlak na časopisy a vydavateľstva, aby nezverejňovali informácie o tejto organizácii, jej práci a akciách; 5.) homosexualistický nátlak na poskytovateľov zdravotníckych služieb, poisťovne a profesné organizácie, aby zakázali liečbu, terapiu homosexuality a jej výkon aby trestali sankciami.

21./ Britskú psychoterapeutku Lesley Pilkingtonovú pokrytecky požiadal žurnalista Patrick Strudwick o terapeutickú pomoc, pretože údajne vraj „trpí svojou homosexuálnou orientáciou“. V pokrytecky prestieranom záujme absolvoval dve terapeutické sedenia a potom o nich publikoval svoju lživú demagogickú správu v denníku The Independent. Terapeutke Lesley Pilkingtonovej následne profesné združenie pohrozilo vylúčením, pretože údajne vraj pracuje „bezohladne, bez respektu, dogmaticky a neprofesionálne“. Novinára Patricka Strudwicka naopak homosexualistická organizácia „Stonewall“ ocenila ako „žurnalista roku“.

22./ Španielska homosexualistická ľavicová socialistická vláda Josého Zapateru naparila istej kresťanskej televíznej stanici pokutu sto tisíc eur za to, že odvysielala sériu reklám za rodinu a proti homosexuálnemu životnému štýlu.

23./ Španielsky sudca v oboru rodinného práva Fernando Calamita bol vládnucim homosexualistickým režimom v Španielsku potrestaný desaťročným zákazom výkonu povolania a navyše aj musel zaplatiť 6000 eur žalobkyni za to, že v rámci výkonu svojej sudcovskej funkcie ako sudca vydal spravodlivý rozsudok, ktorým odmietol povoliť adopciu malého dievčatka lesbickou partnerkou matky dieťaťa. Súd súdiaci tohto sudcu vydal nespravodlivý rozsudok v ktorom odsúdil tohto sudcu s tým, že tento súdený sudca tento spravodlivý rozsudok vydal údajne vraj ako katolík a to na základe svojich tzv. „homofóbnych“ názorov“.

24./ Vo Veľkej Británii v roku 2010 za vlády Tonyho Blaira táto vláda jednak prijala tzv. „zákon o rovnakom zaobchádzaní“, jednak interpretovala tzv. „zákon o regulovaní sexuálnej orientácie“ takým spôsobom, že nútila cirkevné inštitúcie že majú považovať zvrhle zvrátených homosexuálnych perverzných úchylákov ako tzv. „partnerov rovnakého pohlavia“ za údajne vraj tzv. „potencionálnych adoptívnych rodičov“, v dôsledku čoho všetky katolícke adopčné agentúry vo Veľkej Británii museli odrazu ukončiť svoju činnosť, a to aj napriek tomu, že mnohé z týchto adopčných agentúr mali dlhú a to i viac než storočnú tradíciu svojej existencie. Zrušené boli z toho dôvodu, pretože tieto katolícke adopčné agentúry v súlade so svojou katolíckou vierou nemohli akceptovať sprostriedkovávanie adopcií detí pre homosexuálne a lesbické páry k čomu sa je pod hrozbou ich zrušenia snažil k tomuto nemravnému postupu donútiť súčasný homosexualistický režim vládnúci momentálne vo Veľkej Británii. A k podobným barbarským prípadom došlo i v USA a v Španielsku.

25./ V roku 2010 istý pouličný kazateľ v Škótsku označil homosexualitu za hriech. Zatkla ho polícia a súd mu naparil pokutu tisíc libier za tzv. „homofóbne vyjadrenie“.

26./ Kandidát škótskych „konzervatívcov“ Phillip Lardner bol v apríli 2010 vyhodený z tzv. „konzervatívnej strany“, pretože sa na svojej internetovej stránke vyslovil proti tomu, aby boli homosexuálne zväzky postavené na roveň manželstva, a vystúpil proti ich štátnej podpore.

27./ Miera všadeprítomného totalitného špehovania a udavačstva homosexualistického vládnuceho režimu vo Veľkej Británii zašla až tak ďaleko, že napríklad v roku 2010 bolo 34000 malých detí z materských škôlok vo Veľkej Británii tzv. „nahlásených úradom“ za to, že tieto malé deti z materských škôl údajne vraj používali „homofóbne“ nadávky. Podľa svojráznej interpretácie vládnuceho homosexualistického režimu vo Veľkej Británii sa týmto totalitným všadeprítomným špehovaním a udavačstvom dokonca aj samotných malých detí z materských škôlok mala údajne vraj „eliminovať šikana medzi deťmi“.

28./ Vo Veľkej Británii v roku 2010 britská kresťanská pediatrička Sheilu Matthewsová, doktorka s 18-ročnou praxou, bola zosadená z Rady pre adopcie v Northamptonshire kvôli svojmu presvedčeniu, že deti na adopciu sa majú najlepšie v rodinách s matkou a otcom, v dôsledku čoho odmietla hlasovať v prospech adopcie detí homosexuálmi.

29./ Vo Veľkej Británii v roku 2011 prominentnej britskej pisateľke úvodníkov Melánii Philippsovej bolo vyhrožované smrťou potom, čo v denníku The Daily Mail vyjadrila kritiku nariadenia homosexualistického vládnuceho režimu vo Veľkej Británii, že sa učitelia vo všetkých vyučovacích predmetoch majú pozitívne vyjadrovať o homosexualite. Novinárku Melániu Philippsovú za to emaily, Internet a prorežimné mainstreamové médiá zaplavili nenávisťou a výkrikmi násilia.

30./ Vo Veľkej Británii britského kresťanského lekára Dr. Hansa-Christiana Raaba vyhodili vo februári 2011 zo zamestnania zo štátnej protidrogovej poradne na nátlak homosexualistických organizácií, pretože Dr. Hans-Christian Raab konštatoval všeobecne známy fakt súvislosti medzi homosexuálnym spôsobom života, užívaním drog a zneužívaním detí. V jednej odbornej správe totiž napísal: „Hoci väčšina homosexuálov nie sú pedofilovia, je medzi pedofilmi nadpriemerne veľký podiel homosexuálov a hnutie homosexuálov sa prekrýva s hnutím za akceptovanie pedofílie.“ Vyhodený zo zamestnania bol Dr. Hans-Christian Raab paradoxne aj napriek tomu, že sa týmto svojim vyjadrením plne zhoduje s dokumentom svojho zamestnávateľa Ministerstva vnútra, v ktorom sa konštatuje, že „20 – 33 % prípadov zneužitia detí je homosexuálnej povahy“.

31./ Parlamentný tajomník frakcie Zväz 90/Zelení a poslanec nemeckého spolkového snemu Volker Beck sa v dopise predsedovi Diakonického diela Evanjelickej cirkvi v Nemecku Johannovi Stockmeierovi zo dňa 10.11.2011 domáhal vylúčenia „Ofenzívnych mladých kresťanov“ ( Offensive Junge Christen, OJC ) a „Bieleho kríža“ z Diakónie za to, že homosexuálom túžiacim po zmene svojej homosexuality v heterosexualitu ponúkajú pomoc a podporu pri liečbe, terapii ich homosexuality.

32./ Keď prednášala špičková nemecká kresťanská sociologička Gabriele Kuby o gender mainstreamingu v roku 2011 v Janove a v roku 2012 v Heilbronne, nenávistnými demonštráciami samozvané skupiny Antifa a homosexualisté protestovali proti slobode prejavu tejto konkrétnej kresťanskej vedkyne.

33./ Kresťanský seminár v New Jersey v USA bol v roku 2012 súdom prinútený dať svoje priestory k dispozícii pre svadby osôb rovnakého pohlavia s odôvodnením, že „ústava povoľuje zasahovanie do náboženskej slobody v záujme dôležitejších spoločenských cieľov“.

34./ Peter a Hazelmary Bullovi z Veľkej Británie odmietli dať dvom mužom vo svojom vlastnom penzióne dvojlôžkovú izbu. Vo februári 2012 im súd uložil za to pokutu 3600 libier. Taktiež odvolací súd tento nespravodlivý rozsudok potvrdil s tým, že išlo údajne vraj o porušenie tzv. „zákona o rovnosti príležitostí“ ( Equality Act Regulations ), pretože dotyční dvaja muži boli homosexuáli.

35./ V Nemecku v decembri 2012 požiadal Autonómny referát lezieb a gayov na univerzite v Kolíne nad Rýnom ( LuSK ) univerzitu, aby zakázala prednášku profesorky Edith Düsingové u príležitosti 250. výročia narodenia Fridricha Schillera. Jediným dôvodom bolo to, že profesorka Edith Düsingová podpísala „Prehlásenie za slobodu a sebeurčenie“. Za to bola obvinená z tzv. „homofóbie“. Prednáška bola rušená polhodinovým homosexuálnym bozkávaním.

36./v roku 2012 v Prešove na východnom Slovensku si zákazník - homosexualistický provokatér cez Internet objednal tlač materiálov obsahujúci lživú a demagogickú homosexualistickú ideológiu a propagandu. Tlačiar jeho objednávku odmietol vybaviť s odôvodnením, že obsah materiálu sa prieči presvedčeniu, hodnotám a viere, ktorú vyznáva. Slovenská obchodná inšpekcia konštatovala, že podnikateľ údajne vraj odmietol poskytnúť službu na základe sexuálnej orientácie objednávateľa, čím porušil zákon. Tlačiar, ktorý bol zo strany vládnuceho extrémistického krajne ľavicového neomarxistického režimu Slovenskej republiky vytavený takémuto nehoráznemu nátlaku - aby mal už pokoj - tak sa preto radšej rozhodol ospravedlniť a požadovanú objednávku vybavil dokonca úplne zadarmo.

37./ Všetky rakúske školy dostali pokyn od vlády, že musia viesť tzv. „sexuálnu výchovu“ v duchu „plurality hodnôt – rešpektu voči homosexuálnym a lesbickým rovnakopohlavným formám partnerstva … kritické diskusie s rôznymi argumentmi“. Vyučujúci a informačný materiál s iným názorovým stanoviskom nemožno ďalej akceptovať. A tieto homosexualistické pokyny rakúska vláda naoktrojovala dokonca aj kresťanským školám.

38./ V USA dvaja kresťanskí pekári dostali pokutu 150 tisíc dolárov za to, že odmietli upiecť homosexuálom tzv. "svadobnú" tortu.

39./ Kresťanským manželom Eunice a Owenovi Johnsonovým bolo odňaté oprávnenie vziať si deti do pestúnskej starostlivosti, pretože ako kresťania k nespokojnosti homosexualistického vládnuceho režimu odmietali prezentovať homosexuálny životný štýl ako niečo pozitívneho a navyše aj trvali na tom, že budú deti brať na nedeľné bohoslužby. Súd na ktorý sa manželia obrátili rozhodol, že ochrana pred diskrimináciou na základe tzv. „sexuálnej orientácie“ má údajne vraj prednosť pred ochranou pred diskrimináciou na základe náboženského presvedčenia. Taktiež odvolací najvyšší súd tento nespravodlivý rozsudok potvrdil.

40./ V roku 2014 firmou Mozilla / Firefox bol vyhodený jej obchodný riaditeľ Brendan Eich, keď vyšlo najavo, že pred 6 rokmi prispel na kampaň za normálne prirodzené manželstvo v Kalifornii.

41./ V USA v roku 2014 na sestru Jane Dominic z katolíckej školy Aquinas College v Severnej Karolíne sa spustila nenávistná verbálna paľba za to, že hovorila o učení cirkvi na tému homosexuality.

42./ V roku 2014 kaplána škótskej cirkvi vyhodili za to, že na Facebooku uverejnil príspevok kritizujúci legalizáciu manželstiev homosexuálov v Škótsku.

43./ V roku 2014 Univerzita vo West Indies vyhodila z práce svetovo známeho odborníka na AIDS potom, čo súdnym úradníkom v Belize povedal, že homosexuálne správanie je hrozbou pre verejné zdravie.

44./ V USA v roku 2014 štát tzv. "preveruje" massachusettskú katolícku školu za to, že stiahla ponuku práce pre muža, ktorý žije v “manželstve” s iným mužom.

45./ V Kanade v roku 2014 istý Kanaďan podal sťažnosť kvôli údajnému porušeniu ľudských práv na svoju bývalú katolícku školu za prejavy tzv. “homofóbie”.

46./ V USA v roku 2014 spoločnosť Disney pohrozila, že prestane financovať Skautov Ameriky, pokiaľ nepovolia pôsobiť aj homosexuálnym vedúcim.

47./ V USA v roku 2014 učiteľ z katolíckej školy žaluje svojho bývalého zamestnávateľa za to, že bol prepustený na základe tzv. “sobášu” s jeho partnerom.

48./ V Taliansku v roku 2014 rímske úrady navrhujú zákaz aktivít spojených s Dňom otcov na školách, kam chodia deti, ktoré vychovávajú dve “mamy”.

49./ V USA v roku 2014 prezident Barack Obama pohrozil predstaviteľom americkej armády, že ak nebudú rešpektovať zrušenie zákona, ktorý zakazoval pýtať sa členov armády na ich orientáciu, budú musieť zo svojich pozícii odísť.

50./ V roku 2014 kanadskí homosexualistickí aktivisti chcú demonštráciami a petíciou zabrániť Američanovi podporujúcemu rodinu, aby prednášal na pro-life konferencii.

51./ V USA v roku 2014 homosexualistickí aktivisti bojkotujú úplne nový obchod s prírodnými potravinami v Oregone, ešte pred tým, než sa otvoril, pretože jeho majitelia podporujú prirodzené manželstvo. Taktiež homosexualistickí aktivisti plánujú blokovať dodávanie tovaru do obchodu.

52./ V roku 2014 homosexualistickým aktivistom sa podarilo usporiadať každoročný “Deň ticha" na štátnych školách v USA, aby “sa tak vykorenilo konzervatívne zmýšľanie".

53./ V USA v roku 2014 tým svadobných fotografov z Nového Mexika prehral na americkom najvyššom súde, pretože porušili zákon o “sexuálnej orientácii", keď odmietli fotiť “svadbu” lesieb. Museli zaplatiť 6 000 dolárov.

54./ V roku 2014 vládnuci homosexualistický režim v USA zakázal dvom pekárom provozovať pekáreň a vykonávať ich pekársku živnosť za to, že odmietli upiecť svadobnú tortu pre dvoch homosexuálov.

55./ V roku 2014 vo Veľkej Británii zase pokutovali majiteľku penziónu za to, že odmietla vo svojom penzióne ubytovať dvoch homosexuálov.

56./ V USA v roku 2014 sudca v New Yorku uvalil pokutu 13 000 dolárov na katolíckych manželov Roberta a Cynthii Giffordovcov, majiteľov farmy v oblasti Albany za to, že odmietli prenajať svoj vlastný majetek lesbickému páru, který tam na ich majetku chcel uzavrieť tzv. "homosexuálny sobáš".

57./ V roku 2014 Scott Brockie odmietol vytlačiť vo svojej tlačiarni materiály s homosexualistickou propagandou. Bol za to zažalovaný a súdne náklady ho stáli státisíce dolárov.

58./ V USA v roku 2014 Davidovi Parkerovi z Lexingtonu v Massachussets sa nepáčilo, že jeho synovi a ostatným šesťročným prváčikom v škole čítajú homosexualistický príbeh „King and king“ končiaci homosexuálnou tzv. "svadbou" dvoch mužov. Protestoval v škole, ľudia z vedenia školy naňho zavolali políciu a Parker strávil deň vo väzení. Na slobodu sa dostal na kauciu 1000 dolárov.

59./ Vo Veľkej Británii sudca z ľudu Richard Page bol koncom roku 2014 "konzervatívnym" ministrom spravodlivosti Chrisom Graylingom zbavený práva súdiť potom, čo v súkromnom rozhovore so svojimi kolegami konštatoval, že dieťa nemá byť adopčným konaním zverené mužskému homosexuálnemu páru, ale skutočným manželom. Proste, že je lepšie, keď dieťa vychováva otecko s mamičkou, než dvaja "oteckovia". Richard Page bol uznaný vinným z údajnej diskriminácie žiadateľov pre ich tzv. "sexuálnu orientáciu" a z "rozhodovania na základe svojho náboženského presvedčečnia". A teraz pozor: K súdnej praxi sa môže vrátiť až potom, čo úspešne absolvuje špeciálny "kurz rovného zachádzania". Bol tiež obvinený z údajného porušenia súdnej prísahy zaväzujúcej konať "v zájmu dieťaťa". Vzhľadom k tomu, že prísaha, ktorú Richard Page skládal, končí slovami "k tomu mi dopomáhaj Boh", nemôže byť rozsudok nad týmto sudcom už o nič absurdnejší.

60./ V USA v decembri 2014 krátko pred vianočnou prestávkou (mestskej rady) nechala washingtonská mestská rada prejsť zákon, ktorý by mal donútiť kresťanské školy, aby uznali LGBT študentskú skupinu alebo aby jeden deň hostili „gay pride“ na svojej akademickej pôde, tj. prinútiť náboženské školy k tomu, aby uznávali a umožnili financovanie a využívanie svojich zariadení skupinami zastávajúcimi postoje, ktoré sú v priamom rozpore s presvedčením týchto škôl ohľadom manželstva a sexuality.

61./ V Českej republike zamestnanec medzinárodnej IT firmy s pobočkou v Brne bol v roku 2014 vyhodený zo zamestnania potom, čo vo vnútropodnikovej emailovej komunikácii prejavil nesúhlas s firemnou podporou homosexualistickej agendy, ideológie a propagandy.

62./ Vo Francúzsku dvadsaťtriročný Francúz Nicolas Bernard-Busse bol v roku 2014 uväznený na štyri mesiace za to, že prišiel protestovať proti vládnej homosexualistickej agende pred televízne štúdio, a že mal na sebe tričko s obrázkom, ktorý vládnuci diktátorský Hollandov homosexualistický socialistický režim vo Francúzsku a jeho média označujú za neprijateľný, údajne vraj „extrémistický“ a "fašistický". Je na ňom vyobrazená matka, otec a dve malé deti.

63./ V USA koncom januára 2015 podal vyhodený náčelník hasičov Cochran sťažnosť (známu ako „obvinenie z diskriminácie“) americkej Komisii pre rovnosť príležitostí v zamestnaní. Náčelník obvinil mesto Atlanta z diskriminácie na základe náboženského presvedčenia, keďže ho vyhodili zo zamestnania za to, že napísal knihu o kresťanstve, kde sa spomína aj homosexualita.

64./ V sobotu 30. januára 2015 v Nemecku pokojná demonštrácia asi 150 rodičov v Hamburgu znepokojených s pro-homosexuálnymi osnovami tzv. „sexuálnej rozmanitosti“ na nemeckých školách, školkách a jasliach a skorou sexualizáciou ich detí pokojne stáli s heslami ako „Držte sa od našich detí“, „Škôlka nie je bohémsky klub“ a „Nech sú naše deti deťmi“ vyjadrujúca tak nesúhlas s touto povinnou tzv. "sexuálnou výchovou", ktorá sa začína už od jasiel jednak propagáciou homosexualitu medzi ich deťmi, jednak zavádzaním nevhodnej predčasnej sexualizácie ich detí; bola napadnutá násilným útokom zo strany homosexuálnych aktivistov pokrytecky nesúcimi ručne maľované hesla oslavujúce "toleranciu" spolu s homosexualisticky zmýšlajúcimi radikálnymi ultraľavičiarmi a anarchistami. Títo útočiaci homosexualisti a homosexuáli pokrikovali na kresťanských rodičov rôzne oplzlosti a nenávistné heslá, pľuvali na nich, hádzali na nich vajcia a malé vrecúška s výkalmi a farbou. Navyše pokojne demonštrujúcim kresťanským rodičom homosexualisti a homosexuáli roztrhali káble reproduktorov, vytrhali im stránky z Biblie a použili ich na utretie zadku, potom z nich urobili guľôčky a hádzali ich na rodičov.

65./ USA v roku 2015 vyhlásili, že by Nigérii v boji s extrémistickou islamistickou teroristickou skupinou Boko Haram pomohli len vtedy, ak Nigéria zmení svoje zákony týkajúce sa homosexuality, plánovania rodičovstva, antikoncepcie a kontroly pôrodnosti, čo je typická forma politického vydierania zo strany homosexualistického režimu USA, ktorá je protichodná k oficiálne vyhlasovanej údajnej oddanosti Západu voči „slobode“. Obaja štátni tajomníci USA - John Kerry i jeho predchodkyňa, Hillary Clintonová - povedali, že podpora „práv“ homosexuálov je pre sféru americkej zahraničnej politiky programom s „najvyššou prioritou“. Skutočnosť, že nedostatok reakcie USA na Boko Haram má politické dôvody, podporil aj republikánsky kongresman Steve Stockman, ktorý povedal, že USA má „informácie“, ktoré by pomohli Nigérii znovu nájsť 200 dievčat, ktoré teroristická skupina Boko Haram uniesla. Pred rokom USA dôrazne vyjadrilo odsúdenie zákona zakazujúceho homosexuálnu aktivitu, ktorý schválil nigérijský parlament.

66./ Vo Veľkej Británii dňa 27. februára 2015 londýnska Kráľovská Univerzita King's College in London oznámila, že zvažuje požiadavky homosexualistických aktivistov, aby portrét absolventa lorda Careyho, bývalého arcibiskupa z Canterbury, sňala z výstavy známych bývalých študentov vo svojej hlavnej budove, pretože je proti tzv. „manželstvu“ osôb rovnakého pohlavia.

67./ V roku 2015 vo Veľkej Británii sudkyňa Alison Russell rozhodla o násilnom odňatí pätnásťmesačnej dcéry jej vlastnej biologickej tzv. "homofóbnej" mame a odovzdanie tohto násilne odňatého pätnásťmesačného dievčatka dvojici homosexuálov, pričom jeden z týchto dvoch homosexuálov bol jej vlastný biologický otec a bývalý manžel jej vlastnej biologickej matky, a ten druhý z dvojice týchto homosexuálov bol homosexuálny milenec a homosexuálny súložník jej vyššie spomínaného homosexuálneho otca, respektíve manžela. Navyše táto sudkyňa Alison Russell do budúcnosti aj zakázala akýkoľvek styk tzv. "homofóbnej" mame s jej vlastnou biologickou dcérou, ktorú porodila, kojila a až do doby násilného odobratia jej vlastnej biologickej pätnásťmesačnej dcéry o ňu aj ako mama so všetkou svojou materinskou láskou sa aj starala. Matke bola súdnym rozhodnutím ukončená rodičovská starostlivosť, ktorá bola prenesená nielen na jej bývalého homosexuálneho manžela a otca dieťaťa, ale táto rodičovská starostlivosť bola priznaná navyše aj jeho homosexuálnemu milencovi a homosexuálnemu súložníkovi v jednej osobe, a to aj napriek tomu, že tento druhý homosexuál ako úplne cudzia osoba sám osobe nemá absolútne žiadny pokrvný a ani iný rodinný a ani citový vzťah k tomuto jeho milujúcej biologickej matke násilne odňatému pätnásťmesačnému dievčatku. Podľa rozsudku sudkyne Alison Russellovej, dievčatko by nemalo byť ovplyvnené matkiným negatívnym pohľadom na homosexuálneho otca, pretože by to údajne vraj malo "priamo vplyv na jej vlastný zmysel pre identitu." Sudkyňa Alison Russellová zdôraznila, že matka údajne vraj manipulovala súd a pokúsila sa zdiskreditovať homosexuálneho gay otca a jeho homosexuálneho milenca údajne vraj - ako sa sudkyňa Alison Russellová vyjadrila - tzv. "homofóbnym a urážlivým spôsobom". Podľa názoru tejto pre-homosexualistickej sudkyne Alison Russellovej užila matka pätnásťmesačného dievčatka údajne vraj "stereotypné obrazy a opisy homosexuálov", "naznačila, že homosexuálni muži a homosexuálne vzťahy sa správajú sexuálne nemorálnym spôsobom", a povedala, že bol "sexuálne neverný aj sám k sebe. " A takto hrubo a bezcitne rozhodla pre-homosexualistická sudkyňa Alison Russell aj napriek tomu, že sama pripustila, že si je veľmi dobre vedomá, že pätnásťmesačné dievčatko má veľmi silný citový vzťah k svojej matke, ktorá ju doteraz dojčí a že si je veľmi dobre vedomá aj toho, že toto pätnásťmesačné dievčatko bude veľmi smutné, pretože ju "odpoja" od jej vlastnej matky, však táto pre-homosexuálistická sudkyňa Alison Russell uviedla, že to jej vôbec nevadí a že toto pätnásťmesačné dievčatko sa podľa názoru tejto sudkyne Alison Russell bude údajne vraj "adaptovať rýchlo na otca a jeho milenca" s tým ako ďalej s neuveriteľným pokryteckým cynizmom ďalej táto pre-homosexualistická sudkyňa Alison Russell uviedla, že údajne vraj tu vidí potenciál, aby toto násilne unesené pätnásťmesačné dievčatko a odovzdané dvom homosexuálom mohlo vyrastať v údajne vraj "happy" vyváženého a zdravého dospelého človeka, ktorý takto údajne vraj dosiahne svoj najväčší potenciál.

68./ Rodina McArthur, ktorá vlastní pekársku firmu Ashers, bola britským okupačným režimom v okupovanom severnom Írsku obvinená, že údajne vraj diskriminuje homosexuálov v predaji svojich výrobkov, údajne vraj z akejsi britským okupačným režimom v okupovanom severnom Írsku bližšie nijak nešpecifikovanej údajnej tzv. "nenávisti" k tzv. „homosexuálnej sexuálnej orientácii“. V máji roku 2014, Ashers odmietla vyzdobiť tortu s heslom "Podporujeme manželstvo homosexuálov", pretože toto heslo je v rozpore s ich kresťanskou vierou. Gareth Lee, homosexuálistický LGBT aktivista, ktorý si objednal tortu, následne ich zažaloval u britského okupačného orgánu v okupovanom severnom Írsku tzv. "Komisii pre rovnaké zaobchádzanie pre Severné Írsko". A po niekoľkých mesiacoch v roku 2015, sa Komisia rozhodla pokračovať tzv. právnimi krokmi“ proti Ashers, respektíve nútiť ich, aby finančne tzv. „odškodnili“ pána Lee z toho dôvodu, že bol údajne vraj tzv. „diskriminovaný“ kvôli svojej tzv. „homosexuálnej sexuálnej orientácii“.

69./ V roku 2015 Patricia Jannuzziová, učiteľka náboženstva s 30-ročnou praxou na tzv. „katolíckej“ strednej škole Nepoškvrnenej v Sommerville, v New Jersey v USA bola vyhodená zo školy za to, že na svojom osobnom profile na Facebooku napísala komentáre podporujúce oficiálny postoj Katolíckej cirkvi k rodine a homosexuálnemu tzv. „manželstvu“.

70./ Organizácia Christian Legal Centre (CLC) v roku 2015 vyzvala „politikov k naliehavým opatreniam“ v súvislosti s výsledkami výskumu, podľa ktorého sa kresťania vo Veľkej Británii boja o svoje pracovné miesta za to, že majú tradičný kresťanský postoj voči sexu a manželstvu.

71./ V roku 2015 vo Veľkej Británii vyhodili zo zamestnania katolíckeho učiteľa za to, že svojim kolegom v škole rozdával pohľadnice propagujúce kampaň proti homosexuálnym ,tzv. „manželstvám“.

72./ V roku 2015 vo Veľkej Británii sudca odsúdil pouličného evanjelizátora, ktorý dostal pokutu za to, že v uliciach Taunton v Somerset citoval jeden verš z Biblie, ktorý odsudzuje homosexuálne správanie. Sudca Shamim Ahmed Qureshi z Bristolského kráľovského súdu nariadil pokutu Mikovi Overdovi, bývalému parašutistovi, ktorý sa stal kresťanom a evanjelizátorom, a to vo výške 200 libier (297 amerických dolárov) a uložil mu zaplatiť 1200 libier (1780 dolár), ktoré zahŕňali 250 libier (371 dolárov) ako kompenzáciu homosexualistickému aktivistovi, ktorý podal sťažnosť. Mikovi Overdovi tak bolo nariadené zaplatiť náhradu za spôsobenie údajnej „emocionálnej škody“ homosexualistickému aktivistovi, ktorý sa k nemu agresívne priblížil a vyžadoval od neho diskusiu na túto tému. Nedošlo k žiadnemu ublíženiu, zraneniu, ani krádeži, iba k jednoduchej nezhode nad teológiou, za čo dostal Mike Overd pokutu.

73./ Kresťanská rodina O'Connorova ako vlastník pizzerie Memories Pizza, konkrétne pán Kevin O'Connor spoločne i so svojou dcérou v mestečku Walkerton v americkom štáte Indiana v USA boli navštívení istým miestnym novinárom, ktorý im položil hypotetickú otázku či by teoreticky usporiadali tzv. „svadobnú hostinu“ homosexuálom, na čo majitelia tunajšej pizzerie mu odpovedali, že v reštaurácii obslúžia všetkých zákazníkov, ale s odvolaním sa na tunajší zákon o náboženskej slobode štátu Indiana by odmietli sa podielať na tzv. „svadobnej hostine“ osôb rovnakého pohlavia, pretože ich náboženské presvedčenie im nedovoľuje poskytovať služby homosexuálnym tzv. svadobčanom“. Po tomto vyhlásení sa na rodinu O'Connorovu spustila vlna fanatickej zúrivej nenávisti zo strany homosexualistických extrémistov, ktorí sa rodine O'Connorovej začali vyhrážať smrťou, na adresu reštaurácie zverejňovali negatívne online hodnotenie a ďalšími spôsobmi obťažovali rodinu. V priebehu niekoľkých hodín boli sociálne siete plné výziev k bojkotu pizzerie a rodina O´Connorových obdržala desiatky vyhrážok smrťou a podpálením podniku. To prinútilo O'Connorovcov zavrieť podnik, ktorý vlastnili deväť rokov. Americké štáty Connecticut, New York a Washington ohlásili, že prestávajú subvencovať dopravné spojenie do Indiany. Korporácie sa vyhrážajú premiestnením svojich sídiel do iných štátov a redukciou pracovných miest v Indiane. Hollywood tu pozastavil natáčanie jedného zo svojich brakov a rôzne popové hviezdičky rušia svoje koncerty. Činnosť pizzerie musela byť prerušená, pretože jej majitelia sú ohrození na životoch i majetku. Zákonodarcovia v Indiane zo zbabelej obavy o svoje politické prežitie odhlasovali novelu zákona o náboženskej slobode, ktorá berie „práva homosexuálov“ v ochranu a republikánský guvernér Michael Pence ju svojim podpisom obratom stvrdil. Pod vlivom sekularistického nátlaku zo strany korporácií guvernér Mike Pence prohlásil, že Zákon o náboženskej slobode štátu Indiana nechráni kresťanských pekárov či kvetinárov pred postihom, ak odmietnu poskytovať svoje služby tzv. „svadobným“ hostinám osôb rovnakého pohlavia.

74./ V USA v štáte Colorádo Jack Phillips, pekár a majiteľ Cakeshop, bol žalovaný pred súdom za to, že odmietol upiecť tortu pre tzv. "homosexuálnu svadbu", pretože by to bolo v rozpore s jeho náboženským presvedčením. Odvolací súd v štáte Colorádo rozhodol, že sa pekár Jack Phillips údajne vraj dopustil akejsi "nezákonnej diskriminácie na základe tzv. sexuálnej orientácie" keď odmietol upiecť svadobnú tortu pre tzv. "homosexuálnu svadbu" aj keď by to bolo porušením jeho náboženského presvedčenia. Pán Jack Phillips bude teda nútený piecť svadobné torty pre homosexuálnych deviantných úchylákov alebo bude zo strany vládnuceho homosexualistického režimu vystavený nespravodlivým pokutám a inej perzekučnej šikane.

75./ V roku 2015 v USA sa manželia Parkerovci čírou náhodou dozvedeli o tom, že bez ich vedomia a proti ich vôli sa ich syn v škôlke učí o údajnej „normálnosti“ homosexuálnych „rodín“ a vzťahov. Keďže s tým nesúhlasili, navštívili riaditeľa školy a chceli si uplatniť zákon umožňujúci vyňatie detí z takéhoto „vyučovania“. Riaditeľ však namiesto sľúbenej dohody zavolal políciu a otec dieťaťa David Parker bol zatknutý. Bol mu navždy zakázaný vstup do všetkých škôl mesta aj v prípade, že by boli jeho deti v nebezpečenstve. Navyše rodičia Parkerovci boli vládnucim homosexualistickým režimom poslaní na tzv. „dovzdelávanie“ k jednej z najradikálnejších pro-homosexualistických skupín v USA. Tam padlo aj vyjadrenie homosexualistov o tom, že malé deti sú najlepší prijímatelia pro-homosexualistickej prevýchovy, pretože sú takí mladí, naivní, neskúsení a ovplyvniteľní. Oficiálne stanovisko vládnuceho homosexualistického režimu USA lapidárne vyslovil tiež americký federálny sudca Mark Wolf, ktorý s neskrývanou drzosťou celkom otvorene rodičom povedal: "Učitelia majú právo na zmenu myslenia vášho dieťaťa“.

76./ V roku 2015 bola prijatá novela zákona, ktorý sa stal súčasťou homosexualistickej politickej agendy vo Švajčiarsku. Konkrétne ide o novelizáciu tzv. „Trestného práva o rasizme“, do ktorého teraz patrí aj kritérium tzv. „sexuálnej orientácie“. Politický cieľ je jasný: v budúcnosti budú môcť byť akékoľvek kritické vyjadrenia o homosexuálnom spôsobe života, či už založené na náboženskej, alebo inej argumentácii, súdne stíhané ako údajný „rasizmus“ alebo jeho forma. A tak panuje totalitárna nedemokratická snaha vládnuceho homosexualistického režimu vo Švajčiarsku umlčať každého, kto má odlišný názor na homosexuálny spôsob života pod zámienkou boja proti údajnej diskriminácii.

77./ LifeSiteNews prinieslo 11. augusta 2015 správu, že švajčiarskeho biskupa z mesta Chur, Vitusa Huondera, zažalovala homosexualistická organizácia Pink Cross. Huondera obžalovali za údajný tzv. „zločin z nenávisti“, pretože 31. júla 2015 vo verejnej diskusii v nemeckom meste Fulda argumentoval proti homosexuálnemu spôsobu života Písmom Svätým Starého zákona. Zástupca biskupa Huondera, Guiseppe Gracia pre LifeSiteNews povedal: „Tento súdny proces je snahou potrestať slobodu náboženstva a prejavu tých, ktorí majú odlišný názor.“ Webová stránka švajčiarskych biskupov uvádza, že Huondera nežalovala iba mužská homosexualistická organizácia Pink Cross. Prvú žalobu podala ženská zastrešujúca homosexualistická organizácia.

78./ V USA americká demokraticky zvolená výkonná okresná úradníčka Kim Davisová zo štátu Kentucky je obeťou homosexualistického prenasledovania v USA za to, že odmietla vydávať homosexuálnym „manželom“ potvrdenie o uzatvorení manželstva. Je prenasledovaná vládnucim homosexualistickým režimom za to teda, že odmietla byť svojho druhu sobášnou podvodníčkou. Keď teda v utorok dňa 1.9.2015 odmietla požiadavku dvoch miestnych homosexuálov, aby im na úrade okresu Rowan vystavila tzv. "sobášny list", zatkol ju vládnuci americký homosexualistický režim potom čo "súd" vo štvrtok 3.9.2015 nariadil jej uväznenie. Navzdory teroru a zastrašovaniu zo strany vládnuceho amerického homosexualistického režimu Kim Davisová statočně vyhlásila, že nemohla konať inak, pretože by to bolo v rozpore s Božím zákonom a jej svedomím. Vzhľadom k tomu, že Kim Davisová nemohla byť ako demokraticky zvolená osoba zo svojej funkcie len tak svojvoľne odvolaná, bola účelovo postavená pred "súd". Federálny sudca David Bunning po rychlej súdnej fraške vyniesol "rozsudok", nad ktorým zostáva rozum stáť – Kim Davisová bola poslaná za mreže na tak dlho, kým nezmení svoje pôvodné rozhodnutie nevydávať homosexuálnym párom potvrdenie o uzatvorení manželského zväzku!

79./ V októbri 2015 v Veľkej Británii v Škótsku homosexualistickí ideológovia a propagandisti z organizácie Time for Inclusive Education (TIE) podporujúci homosexualistickú ideológiu LGBT, zahájili petičnú akciu, v ktorej požadujú, aby všetkým deťom od piatich rokov veku povinne a to aj proti vôli rodičov týchto detí boli v školách vymývané mozgy a boli indoktrinovaní homosexualistickou ideológiou LGBT. A túto svoju homofašistickú tzv. „petíciu“ odoslali Verejnému petičnému výboru škótskeho parlamentu. Táto homofašisická tzv. „petícia“ je trójskym koňom slúžiacim k vnúteniu ideologického pohľadu homosexualistických ideológov a propagandistov všetkým žiakom. Toto homosexualistické tzv. „vzdelávanie o LGBT“ ak by bolo zavedené by porušovalo ľudské práva – prinajmenšom – u kresťanských rodičov“. Ľudskoprávna legislatíva jasne hovorí, že štát musí rešpektovať právo rodičov na takú výchovu a vzdelávanie pre ich deti, ktoré sa zhoduje s náboženským, mravným a filozofickým presvedčením rodičov. A táto homofašistická požiadavka homosexualistických ideológov a propagandsitov zaviesť „povinné vyučovanie“ tejto homosexualistickej ideológie a to navyše bez akejkoľvek výnimky pre rodičov a žiakov, ktorí s ňou nesúhlasia, je v priamom rozpore s ľudskoprávnou legislatívou. Napriek tomu však cieľom tohoto homofašistického návrhu je vymývanie mozgov a indoktrinácia detí homosexualistickou ideológiou, respektíve agresívne vtĺkať žiakom do hlavy mravne zvrátené zvrhlé názory homosexualistických ideológov a propagandistov na morálku a sexuálnu etiku, ktoré sú v diametrálnom protiklade voči mravným názorom hlavného prúdu kresťanstva vnútením zvrhlo zvráteného homosexualistického ideologického pohľadu všetkým žiakom, či už to chcú, alebo nie. Tento homofašistický návrh by navyše nútil kresťanských učiteľov voliť si medzi svojou kresťanskou vierou a prácou učiteľa, respektíve vykonávaním vymývania mozgov homosexualistickou indoktrináciou detí. Tento homofašistický návrh je sám o sebe aktom hrubej netolerancie voči väčšine kresťanov a ich presvedčeniu. Otázkou len zostáva či by kresťanskí členovia Národného zväzu učiteľov (NUT), ktorí platí príspevky, mohli od NUT očakávať nejakú pomoc, keď im bude hroziť, že prídu o svoje učiteľské pracovné miesto.

80./ Dňa 14. októbra 2015 v Nemecku mala v Berlíne premiéru hanobiaca nenávistná propagandistická pseudodivadelná lžihra s názvom Strach. Protagonistami tejto hanobiacej nenávistnej propagandistickej pseudodivadelnej lžihry sú ľudia známi tým, že verejne vystupujú proti homosexualistickej ideológii, potratom, predčasnej sexualizácii detí a genderovej ideológii: Birgit Kelle, Gabriele Kuby, Hedwig von Bevoerfoerde, Beatrix von Storch a Frauke Petry. Herci tejto hanobiacej nenávistnej propagandistickej pseudodivadelnej lžihry vystupovali na javisku pod ich menami, tváre mali zakryté ich fotografiami a správali sa ako nenávistné a agresívne zombie. Dvaja ľudia, ktorí túto hanobiacu nenávistnú propagandistickú pseudodivadelnú lžihru videli, z nej citovali takéto vety: „Strel zombie priamo do tváre, pretože jedine vtedy budú skutočne mŕtve.“ O týždeň neskôr sa Beatrix von Storch stala obeťou homofašistického podpaľačského útoku, ktosi zapálil jej automobil. Ďalší týždeň bolo spálené auto patriace Hedwig von Beverfoerde, oheň sa rozšíril do jednej z budov ich rodinnej firmy a celkom ju zničil. Na druhý deň sa na Internetu objavil anonymný dopis, v ktorom sa píše, že sa stala terčom útoku, pretože v Stuttgartu organizuje pravidelné demonštrácie proti zavedeniu agresívnych homosexualistických školných osnov o LGBT. Adresa jej rodinnej firmy bola použitá pri registrácii demonštrácií na polícii. Katolícky blogger a filozof Dr. Josef Bordat oznámil a okomentoval tento homofašistický podpaľačský útok a okamžite obdržal niekoľko vyhrážok smrti. Zo strachu z homofašistických útočníkov svoj blog na Internetu dočasne zrušil.

81./ V USA úradníci, ktorí majú náboženské výhrady proti potratu alebo tzv. homosexuálnemu „manželstvu“, majú odstúpiť z funkcie. Toto vyhlásil v novembri 2015 Anthony Kennedy, sudca Najvyššieho súdu USA na právnickej fakulte „Harvard Law School“ v Cambridge v americkom štáte Massachusetts. Istý študent sa ho tam opýtal, ako sa majú správať vládni úradníci, ktorí rozhodnutie Najvyššieho súdneho dvora o potrate a homosexuálnom „manželstve“ odmietajú. Majú právo konať podľa svojho morálneho presvedčenia? Podľa názoru sudcu Kennedyho sú povinní plniť platný zákon. Inými slovami úradníci, ktorí odmietajú tzv. „homosexuálne manželstvo“ z dôvodu viery alebo svedomia, nemajú v USA právo odvolávať sa na svoje morálne výhrady a odmietať tzv. „zosobášiť" homosexuálne páry podľa platného zákona.

82./ V roku 2015 v Taliansku jeden z výrobcov tradičných pečivových pochúťok, obchodná spoločnosť Melegatti na sociálnej sieti pustila do obehu reklamu na svoje pečivá, pričom vzápätí sa im kvôli tejto ich reklame na pečivo dostalo štvavého a nenávistného homosexualistického mediálneho lynčovania. Reklamný slogan chcel byť vtipný a využil pri tom slová z Biblie, ku ktorým sa posnažil o obchodne-marketingový rým: “Miluj blížneho svojho ako seba samého, stačí, že bude v pohode a pohlavia opačného.” Po tom, čo sa tento obchodne-marketingový obrázok objavil na sociálnej sieti, začali sa šíriť obvinenia z tzv. „homofóbie“ a tzv. „heterosexizmu“. Homosexualistickí ideológovia a aktivisti vystupujúci vo svojvoľne uzurpovanej si roli samozvaných tzv. „ochrancov ľudských práv“ - ktorí paradoxne voči tomu že sa vydávajú za údajných „ochrancov ľudských práv“ – práve naopak netrpezlivo očakávajú protidemokratický homofašistický zákon obmedzujúci slobodu prejavu, ktorý bude v rozporu s ľudskými právami takéto výroky trestne kriminalizovať. Okrem toho títo homofašisti s autentickou satanskou zlobou a pokrytectvom úplne v pravý opak prekrútili skutočné kresťanské biblické učenie o sodomskom hriechu – ktorý je v skutočnosti podľa autentického Božieho učenia jedným zo štyroch najťažších hriechov volajúcich svojou obrovskou zlobou a vzburou voči nebeskému Otcovi k Bohu do neba po Božej pomste za tento ohavný do neba volajúci hriech sodomie - keď sa homofašisti nechali počuť, že tzv. „homofóbia“ údajne vraj skončí ako jeden z hlavných hriechov a bude trestaná peklom. Obchodná spoločnosť Melegatti v strachu pred perzekúciou zo strany vládnuceho homosexualistického režimu tento svoj obchodne-marketingový obrázok radšej z Internetu odstránila preč a na rovnakom mieste na Internete poskytla homofašistom svoje ospravedlnenie. Bohužiaľ jej prípad nebol v Taliansku ani zďaleka ojedinelým. Ešte väčšieho homofašistického šikanózneho štvania sa dostalo obchodnej spoločnosti Barilla, výrobcovi cestovín, keď sa jej riaditeľ verejne vyjadril pre rozhlasovú stanicu, že ich marketingové reklamné spoty budú vždy obsahovať prirodzenú tradičnú rodinu. Taktiež v tomto prípade riaditeľ obchodnej spoločnosti Guido Barilla sa radšej po dlhodobom homosexualistickom šikanóznom mediálnom štvaní homofašistom radšej ospravedlnil a prisľúbil homofašistickým ideológom svoje tzv. „dovzdelávanie sa v oblasti ľudských práv“ - čím sa pod touto homofašistickou propagandistickou frázou myslelo podstúpenie dobrovoľného vymývania svojho mozgu homosexulistickou ideológiou a propagandou tzv. „dovzdelávaním sa“ v homosexualistickej ideológii.

83./ V roku 2015 sa austrálski katolícki biskupi kvôli svojej obrane normálneho prirodzeného manželstva stali zo strany homosexualistov terčom nenávistnej a šikanóznej tzv. "Antidiskriminačnej sťažnosti", podľa ktorej brožúra katolíckej mravouky o manželstve, ktorú austrálski katolícki biskupi šíria na obranu normálneho prirodzeného manželstva údajne vraj má nejako ponižovať homosexuálov a transexuálov. Tzv. "Antidiskriminačné komisia" v ostrovnom štáte Tasmánia naplánovala vypočutie ohľadom tejto sťažnosti, ktorú podala údajne vraj údajná "žena" a "politička", v skutočnosti však ale muž a politík zo strany zelených, ktorý ostentatívne s ženským krstným menom aj priezviskom sám seba ostentatívne a samozvane nazýva "Martine Delaney", ktorý sa síce v skutočnosti narodil ako muž, avšak teraz ostentatívne a samozvane vystupuje ako keby bol ženou. Tento "Martine Delaney" tvrdí, že brožúra austrálskych katolíckych biskupov obsahujúca katolícke morálne učenie o manželstve a nazývajúca sa "Nezahrávajte si s manželstvom" údajne vraj sa len naoko zaoberá právami homosexuálov, ale v skutočnosti údajne vraj nejako má poškodzovať citujem doslova "blaho párov rovnakého pohlavia a ich rodín v celej Tasmánii ". Tasmánsky katolícky arcibiskup Julian Porteus Hobart je hlavným terčom tejto homosexualistickej nenávistnej a šikanóznej tzv. "Antidiskriminačnej sťažnosti". Austrálski katolícki biskupi uviedli, že nemajú v úmysle znevažovať dôstojnosť homosexuálov a transexuálov. Zároveň však ale austrálski katolícki cirkevní predstavitelia vyjadrujú vážne znepokojenie nad pokusom obmedziť slobodu náboženského vyznania v Austrálii a najmä v Tasmánii.

84./ V marci 2016 vo Veľkej Británii 69-ročný anglický sudca Richard Page - ktorý pôsobil ako rodinný sudca v Kente vyše 15 rokov – bol vládnucim homosexualistickým režimom Veľkej Británie svojvoľne zbavený svojho sudcovského úradu. K tomuto kroku proti anglickému sudcovi Richardovi Pageovi prikročil britský minister „spravodlivosti“ Michael Gove a predseda najvyššieho súdu Lord Thomas z Cwmgieddu po tom, čo tento neuveriteľne statočný anglický sudca Richard Page v prípade adopcie dieťaťa uprednostnil zverenie dieťaťa žiadateľom – mužovi a žene, a to i napriek tomu, že v duchu vládnucej homosexualistickej ideológie vo Veľkej Británii a v súlade s požiadavkami vládnuceho homosexualistického režimu vo Veľkej Británii platí v týchto prípadoch nepísané pravidlo, že sú v týchto prípadoch sudcovia vo Veľkej Británii fakticky zásadne vždy povinní uprednostňovať tzv. „homosexuálne páry“ tvorené osobami rovnakého pohlavia pred heterosexuálnymi manželskými pármi, ktoré tvoria muž a žena. A táto „vzbura zdravého rozumu“ zo strany anglického sudcu Richarda Pagea bola teda pre vládnuci homofašistický homosexualistický režim vo Veľkej Británii niečím úplne neuveriteľným, že sa tento odvážny anglický sudca – disident opovážil v rozpore s vládnucou homosexualistickou ideológiou a politikou vládnuceho homosexualistického režimu vo Veľkej Británii postaviť otvorene proti požiadavkám vládnuceho homosexualistického režimu vo Veľkej Británii a rozhodnúť ako sudca presne opačne než od neho očakával vládnuci homosexualistický režim vo Veľkej Británii, keďže pri svojom rozhodovaní o adopcii dieťaťa v rozporu s príkazmi vládnuceho homosexualistického režimu Veľkej Británie práve presne naopak uprednostnil heterosexuálny manželský pár pred dvojicou homosexuálov. Nenávistná represívna reakcia zo strany vládnuceho totalitného homofašistického režimu Veľkej Británie na seba nenechala dlho čakať. Anglický sudca Richard Page bol bez ohľadu na inak často používané lživé propagandistické frázy o údajnej nezávislosti sudcov a súdnictva nielenže okamžite odstránený zo svojho sudcovského úradu ale navyše ešte k tomu vládnuci totalitný homofašistický režim Veľkej Británie rozhodol i o tom, že tento sudca – disident Richard Page je pre totalitnú štátnu ideológiu vládnuceho homofašistického režimu Veľkej Británie natoľko ideologicky nebezpečný, že i proti svojej vôli sa musí podrobiť tzv. „reedukačnému kurzu“, čo je fakticky „kurz“ násilného vymývania mozgov homofašistickou homosexualistickou ideológiou a propagandou vládnuceho homofašistického totalitného režimu dnešnej Veľkej Británie.

85./ V Českej republike v roku 2016 podľa čerstvého homofašistického návrhu novely Trestného zákona sa pripravuje zákon, ktorý má kriminalizovať odporcov a kritikov sodomie, homosexualistickej ideológie a propagandy. Dňa 19.4.2016 túto znepokojivú informáciu priniesol český denník "Lidové noviny" (ďalej len "plátok"), ktorý však ale so svojim až šokujúcím typickým krajne ľavicovým extrémistickým neomarxistickým nadšením uvítal tento protidemokratický návrh novely českého trestného zákona hrubo porušujúceho ľudské práva a obmedzujúceho slobodu prejavu, ktorého cieľom je zaviesť aj v Českej republike rovnaký homofašistický teror proti odporcom sodomie, homosexualistickej ideológie a propagandy aká dnes už bohužiaľ panuje v mnohých západných krajinách. Tento plátok sa okrem iného odvoláva aj na akúsi údajne vraj právničku, ktorá sa údajne vraj volá Klára Kalibová a ktorá má údajne vraj pochádzať z akejsi neznámej organizácie "In Iustitia" s tým, že táto Klára Kalibová údajne vraj - za nadšeného jasotu a veľkej homofašistickej radosti tohto plátku - uvádza, že trestné bude dokonca už aj len to, ak niekto v súlade so skutočnosťou iba len pravdivo na adresu sodomitov konštatuje, že "Homosexuáli sú devianti".

86./ V roku 2016 vo Francúzsku za citovanie Biblie uložili pokutu vo výške 5000€. Odvolací súd v Paríži odsúdil v novembri 2016 francúzsku političku a bývalú ministerku pre bývanie, Christine Boutin, za jej údajné „prejavy nenávisti“ voči homosexuálom. V rozhovore pre intelektuálny politický časopis Charles v marci v roku 2014, Boutin priznala, že homosexuálne správanie považuje za „ohavnosť.“ Christine Boutin musela zaplatiť pokutu vo výške 5000 eur (čo je viac ako 5,500 amerických dolárov) a taktiež 2000 eur ako odškodné každej z troch homosexualistických organizácií: „Mousse,“ „Le Refuge,“ a „Inter-LGBT.“ Táto suma jej bola udelená za to, že citovala z Biblie. V dvoch odlišných prípadoch sa v knihe Levitikus spomína slovo ohavnosť, konkrétne v 18. kapitole, 22. odseku. V angličtine a vo francúzštine sa to píše rovnako: „Nesmieš pohlavne obcovať s mužom tak, ako sa pohlavne obcuje so ženou. To by bola ohavnosť! “Tento rozsudok jasne naznačuje, že kresťania nesmú vyjadrovať súhlas s týmto Božím biblickým zákazom odsudzujúcim homosexuálne správanie, pokiaľ za to nechcú byť stíhaný ako za údajný trestný čin." Verejný prokurátor a traja vysoko postavení sudcovia siedmej vyšetrovacej komory odvolacieho súdu v Paríži sa zhodli na tom, že Christine Boutin údajne vraj spáchala trestný čin porušením francúzskych tzv. „protirasistických“ zákonov, ktoré uvaľujú špecifické a mimoriadne vysoké sankcie za očierňovanie, urážku na cti a verejné podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb vymedzenej podľa pohlavia, veku, národného alebo etnického pôvodu, postihnutia a najnovšie aj podľa tzv. „sexuálnej orientácie.“ Trestný tribunál v Paríži na základe svojho rozsudku potvrdil predošlé odsúdenie v decembri 2015 a uznal skupinu „Inter-LGBT,“ktorá nebola prítomná na súde počas prvých vypočúvaní, za poškodenú. Christine Boutin sa netají tým, že nesúhlasí s registrovanými partnerstvami homosexuálov. Bola na čele boja proti právnemu uznaniu partnerstiev párov rovnakého pohlavia v roku 1998, ako aj proti ich „sobášeniu“, ktoré vo Francúzsku se uzákonilo v roku 2013. Bývalá členka parlamentu a dlhodobá predsedníčka strany Kresťanských demokratov, Christine Boutin, založila taktiež v roku 1993 „Alianciu za životné práva“ v súčasnosti aj „Aliancia Vita.“ Je to hlavný prúd hnutia za život, ktorý bojuje hlavne proti potratom a eutanázii a snaží sa pomáhať tehotným ženám. Táto skupina sa nezapája do politických debát ohľadom zrušenia legálnych potratov. Počas rozhovoru pre časopis Charles, sa Christine Boutin snažila rozprávať o homosexualite takým spôsobom, akým sa rozpráva v katolíckom katechizme a dbala na to, aby rozlišovala medzi osobami a ich činmi. To však nestačilo, a aj tak musela prejsť podrobným výsluchom. Žurnalistka položila Christine Boutin počas ich rozhovoru otázku, či slová jej poradcu, ktorý sa vyjadruje otvorene k homosexuálnemu správaniu neboli v „rozpore“ s jej vyhlásením pre iný časopis v roku 1999, keď povedala: „homosexuálne správanie je ohavnosťou ako sa o tom veľmi jasne píše v Starom a Novom zákone.“ Boutin na to odpovedala, „Vôbec to nie je v rozpore. (...) Nikdy som homosexuálov neodsúdila. Naozaj nikdy. Nie je to možné. Za ohavnosť považujem homosexuálne správanie a nie človeka - homosexuála.“ „Priznávaš teda, že významový odtieň medzi danými pomenovaniami je veľmi malý“, pýta sa žurnalistka. Christine Boutin odpovedala: „Oh, nie, to vôbec neznamená to isté! Osobne si myslím, že aj medzi hriechom a hriešnikom je veľký rozdiel. Hriech je neprípustný, ale hriešnikovi bude zakaždým odpustené! Tieto dva pojmy sú úplne odlišné. Nesú v sebe drobný rozdiel, ktorý ľudia nie vždy zbadajú. Ja sama sa priatelím s homosexuálmi! A to vám sľubujem, že sú to moji skutoční priatelia. Čo sa však týka ich sexuálneho správania, nech robí každý tak, ako bol na to stvorený. Nehovorím tak ako chce, ale ako bol stvorený. „Vďaka mojej viere viem, že rovnako ako Boh ľúbi homosexuála, ľúbi aj mňa. Chcem vám poďakovať, že ste mi dali možnosť vysvetliť môj postoj, pretože opačne dochádza k značným nejasnostiam. Homosexuáli sú hriešnici ako ja. Všetci sme hriešnici. Ja hreším tiež, tiež som hriešna (zasmeje sa). Nikdy však odo mňa nebudete počuť velebiť hriech, aj keď som ochotná hriech odpustiť.“ Toto sú slová, za ktoré bola Christine Boutin súdne stíhaná a dvakrát odsúdená, na súde prvého stupňa a potom na odvolacom súde. Tlač vládnuceho extrémistického krajne ľavicového neomarxistického režimu ju odsúdil za údajné tzv. "nenávistné prejavy voči homosexualite", hoci v skutočnosti bola to práve naopak homofašistická prorežimná tlač vládnuceho extrémistického krajne ľavicového neomarxistického režimu vo Francúzsku, ktorá ju plná homofašistickej nenávisti označila za tzv. "homofóbnu". O niekoľko dní neskôr, bola Christine Boutin vládnucimi homofašistami dokonca prinútená vystúpiť s verejným vyhlásením, že použila „nevhodné výrazy.“

87./ V roku 2016 v USA kresťanským opatrovateľom zakázali adopciu pre ich „znepokojujúci“ postoj k homosexuálnemu rodičovstvu. Kresťanskému manželskému páru, ktorý namietal, aby deti, ktorých oni sami opatrovali, boli adoptovaní homosexuálmi, bolo povedané, že si ich nemôžu adoptovať pre ich „znepokojujúci“ postoj k homosexuálnemu rodičovstvu. Kresťanský manželský pár sa totiž rozhodol adoptovať si deti po tom, čo sa dopočuli, že týmto deťom mali byť prisúdení dvaja homosexuáli, ktorí boli označení za „potenciálnych rodičov“. Manželia, ktorí mali tieto deti na starosti na začiatku roka ako opatrovatelia, povedali, že potrebujú mamu a otca. Ale i napriek tomu, že sociálne služby ich opatrovateľstvo označilo za „úžasne starostlivé a láskavé“, oponovali tým, že postoje manželov by mohli byť „škodlivé pre dlhodobé potreby detí“. Sociálny pracovník povedal, že keď sa manželia dozvedeli, že deti by mali byť pridelené dvom homosexuálom, ostali v šoku a spýtali sa, či to nie je žart. Vtedy sa manželia rozhodli adoptovať si tieto deti, nakoľko cítili, že to bude pre ich emocionálne zdravie najlepšie. Avšak na základe tohto vyjadrenia, výbor, ktorý zasadal, ich žiadosť zamietol: “Po dopočutí sa, že budúci adoptívni rodičia sú homosexuáli, ste, v súvislosti s touto budúcou náhradou, zdieľali názory, ktoré sú znepokojujúce.“ Je zvláštne, že sa výbor s rovnakou vážnosťou nezaoberal tým, aký dopad bude mať životný štýl dvoch homosexuálnych mužov na psychický vývin detí. Profesor Lynn D. Wardle, ktorý sa špecializuje na ústavné právo, rodinné právo a bioetiku, sa vo svojej štúdii o rodičovstve homosexuálov vyjadril o negatívnom pôsobení na deti vychovávané homosexuálnym párom: „Vychovávanie homosexuálnymi rodičmi prináša pre deti potenciálny závažný defekt, vrátane zvýšeného vývoja homosexuálnej orientácie detí a emocionálnej a poznávacej nevýhody kvôli absencii rodiča, ktorý je opačného pohlavia.“ Kritickejší pohľad na takéto rodičovstvo však priniesol prípad z New Orleans z roku 2015, kedy sa na súde vyjadrili štyria dospelí, Katy Faust, Dawn Stefanowicz, B. N. Klein a Robert Oscar Lopez, ktorí ako deti boli vychovávaní homosexuálnymi rodičmi: „Mal som problémy so svojou sexuálnou orientáciou. Mal som nevysvetliteľné nutkanie mať sex so staršími mužmi, ktorí boli vo veku mojich otcov, avšak sotva som si uvedomoval, čo vlastne robím,“ povedal Lopez. „Taktiež som hovoril s inými, už dospelými, ktorí boli vychovávaní homosexuálmi a mnoho z nich malo podobný príbeh ako ja, plný bolesti a škody spôsobenej absenciou biologického rodiča. Mnoho z nich sa to však bojí nahlas povedať, pretože sa obávajú homosexuálnej lobby, (respektíve vládnuceho extrémistického krajne ľavicového neomarxistického režimu USA,) ktorý by ich začal šikanovať.“

88./ V roku 2016 v Taliansku Inštitút Dcér Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Tridente na severe Talianska musel nemenovanej učiteľke zaplatiť odškodné za údajnú hmotnú ujmu vo výške 25 000 euro, a ďalších 1 500 euro museli zaplatiť potom zas talianskej prohomosexuálnej aktivistickej organizácii s názvom Radikálne združenie za jasné práva, a nakoniec ešte ďalších 1 500 euro museli zaplatiť miestnym odborom. Prípad sa začal v roku 2014 rozhovorom medzi učiteľkou a vtedajšou riaditeľkou vzdelávacieho zariadenia, sestrou Eugeniou Libratoreovou, ktorá sa dopočula, že učiteľka žije v milostnom vzťahu s inou ženou. Sestra, ktorá bola do septembra 2015 predstavenou, sa jej na túto skutočnosť spýtala s tým, že je jej povinnosťou chrániť maloletých žiakov školy. Učiteľka odmietla odpovedať, hoci jej sestra Libratoreová povedala, že na vyriešenie problému postačí, keď tieto zvesti potvrdí, alebo vyvráti, a za tohto predpokladu by v škole mohla zostať. Cez tento sľub zamestnankyňa nebola ochotná rehoľníčku so svojou osobnou situáciou zoznámiť, čo matku predstavenú viedlo k záveru, že neochota odpovedať "sa rovná potvrdeniu, že je lesba". Pracovnoprávne súd v Rovereto vyhlásil, že údajne vraj "predpokladaná homosexualita učiteľky nesúvisí s dodržiavaním vzdelávacieho plánu školy". Súd ďalej vytkol škole údajnú "kolektívnu diskrimináciu", pretože rozhodnutie vedenia školy údajne vraj "postihuje každého, kto sa potenciálne zaujíma o zamestnanie v inštitúte". Alexander Schuster, právny zástupca učiteľky, ktorá radšej zostala v anonymite, dodal: "Tento rozsudok jasne hovorí jednu vec, a to, že zamestnávatelia sa nesmú svojich zamestnancov pýtať na ich súkromný život, ani ich diskriminovať za ich životné voľby, a to ani z náboženských alebo filozofických dôvodov. Užívanie antikoncepcie, spolužitie bezo sobáša, rozvod alebo potrat sú súkromné rozhodnutie človeka a zamestnávateľa sa netýkajú. " Aj napriek katolíckemu rázu školy a svoje osobné výhrady povedala sestra Libratoreová učiteľke, že by "mohla prižmúriť oko, keby [učiteľka] súhlasila s tým, že problém vyrieši". Toto "vyriešenie problému" učiteľka pochopila ako výzvu k zmene životného štýlu. V dôsledku toho sa cítila urazená narážkou, že homosexualita je "problém, choroba alebo niečo, čo je potrebné liečiť," ako vypovedala. Katolícke zariadenie obvinenia z diskriminácie od začiatku odmietalo a tvrdilo, že predovšetkým nebol dôvod obnoviť pracovnú zmluvu, ktorá prirodzene vypršala. Sudca sa napriek tomu priklonil na stranu učiteľky a odcitoval zákon o zákaze diskriminácie na pracovisku (v Taliansku platný od roku 2003), ktorý zakazuje "diskrimináciu, nech priamu alebo nepriamu, na základe náboženstva, osobného presvedčenia, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie". Talianske zákony obsahujú ustanovenia o náboženskej slobode, ktoré uvádza, že rozdiely v zaobchádzaní na základe náboženského presvedčenia v rámci náboženských organizácií sa nepovažujú za diskrimináciu, ak povaha náboženského presvedčenia v danej súvislosti nebráni výkonu povolania. Sudca však rozhodol, že údajne vraj "v tomto prípade sa preukázala diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, nie diskriminácia kvôli náboženskému presvedčeniu".

89./ V USA v roku 2016 agentúra Spojených štátov amerických, “Administratíva sociálnej bezpečnosti” - Social Security Administration, v apríli 2016 oznámila, že všetci ich zamestnanci musia povinne podstúpiť vymývanie mozgov homosexualistickou ideologickou propagandou o tzv. “rozmanitosti LGBT a ich začlenení do v spoločnosti”. V tejto súvislosti sa štrnásťročná kariéra kresťana Davida Halla stala ohrozená po tom, čo odmietol podrobiť sa vymývaniu mozgov týmto homosexualistickým ideologickým propagandistickým videom "o homosexuáloch, bisexuáloch, transexuáloch, homosexuálnej rozmanitosti a ich začlenení v spoločnosti". Dlhodobý zamestnanec agentúry, 42-ročný David Hall, ktorého kresťanská viera nepovažuje sodomiu za zdravú, normálnu, či dobrú, si bol vedomý, že táto homosexualistická ideologická indoktrinácia je namierená proti jeho úprimnej kresťanskej viere. Nadriadení mu rozkázali, aby zhliadol 17 minútové video, ktoré zahrňuje tzv. rady "ako zvýšiť kultúrne povedomie v rozmanitom prostredí zahrňujúce všetkých". David Hall to odmietol s vysvetlením, že toto tzv. "školenie" schvaľuje hriešne chovanie. “Nebudem schvaľovať hriech,” vysvetlil David Hall pre WCIA-TV. Pretože sa odmietol zúčastniť homosexualistického ideologického LGBT školenia, bol služobne pokarhaný a následne suspendovaný bez nároku na plat. David Hall vysvetlil, že toto tzv. "školenie" bola len homosexualistická ideologická propaganda a Prvý dodatok ústavy USA a klauzula o slobodnom vyznávaní náboženstva mu dávala ústavné právo nezúčastniť sa na tomto školení o “ohavnosti”. David Hall si uvedomil, že by mohol stratiť prácu, ale verí, že kresťania by mali proti homosexualistickej LGBT agende zaujať neodbytný postoj. “Chcem, aby som týmto aj iným kresťanom dodal odvahu sa postaviť za svoje presvedčenie.” Zároveň dodal, že aj ostatní jeho kolegovia zdieľajú sice rovnaké presvedčenie, ale bráni im v tom strach, aby sa tomuto homofašistickému nátlaku vzopreli.

90./ V októbri 2016 vo Francúzsku homofašistickí LGBTI aktivisti surovo zbili muža pred jeho rodinou. Stalo sa to cez víkend, kedy sa odohrala vo francúzsku PRO-FAMILY demonštrácia. Demonštrácie sa zúčastnili desiatky tisíc Francúzov. Zástancovia prirodzenej rodiny, požadujú od vlády, aby zrušila zákony, ktoré umožnia manželstvo osôb rovnakého pohlavia. Do ulíc však ale vyšli i homofašistickí aktivisti LGBTI s úmyslom rozpútať homofašistický teror a násilie proti zástancov zdravej prirodzenej rodiny. Na YouTube sa z demonštrácie sa objavilo video, na ktorom je vidieť, ako homofašistickí aktivisti LGBTI napadli muža, ktorý je zástancom prirodzenej rodiny a pred zrakom jeho rodiny ho surovo mlátia.

91./ Homofašisti, respektíve vládnuce homofašistické režimy, respektíve vládnuce extrémistické krajne ľavicové neomarxistické režimy v Kanade ale aj inde na západe a ich všemocné médiá brutálne umlčali obyčajného kanadského homosexuála Johna McKellar, ktorý si odvážil verejne nesúhlasiť s homosexualistickou ideológiou a propagandou vládnuceho extrémistického krajne ľavicového neomarxistického režimu v Kanade. Počas šiestich rokov v rokoch 1997 - 2003 reprezentoval John McKellar, obyčajný kanadský homosexuál, hlas zdravého rozumu. Ako zakladateľ organizácie "Homosexuáli proti duhovému extrémizmu" - Homosexuals Opposed to Pride extrémisti - HOPE čelil štvavému a nenávistnému osočovanie zo strany iluminátskych bankárov a ich heterofobickej agende, respektíve zo strany vládnuceho homosexualistického, respektíve vládnuceho extrémistického krajne ľavicového neomarxistického režimu v Kanade, ako aj ostatných homosexualistických, respektíve extrémistických krajne ľavicových neomarxistických režimov na západe a ich všadeprítomnej homosexualistickej propagandy v prakticky všetkých masmédiách v týchto západných krajinách. A tak obyčajný kanadský homosexuál John McKellar a jeho organizácia "Homosexuáli proti duhovému extrémizmu" - Homosexuals Opposed to Pride extrémisti - HOPE sa stratila. Neviem, čo sa stalo, ale keď som si prečítal nasledujúce riadky tohto obyčajného kanadského homosexuála Johna McKellar, chápem prečo. V roku 1999 tento obyčajný kanadský homosexuál John McKellar v časopise o životnom štýle homosexuálov, gayov totiž povedal: "Chorobný a anonymný sex vo verejných kúpeľoch a parkoch je oveľa častejšie, než sú to médiá ochotné pripustiť." Obyčajný kanadský homosexuál John McKellar opísal kúpele pre gayov, homosexuálov ako "špinavé, s pachom amylnitrátov a ľudských výkalov. Amylnitráty sa používajú na dlhšie trvajúcu erekciu, análny sex sa deje po celú dobu, je jedno či s kondómom alebo bez neho. Niektorí homosexuálny muži trávia v kúpeľoch celú noc a majú sex aj so šiestimi rôznymi partnermi. Je to zvieracie ". Obyčajný kanadský homosexuál John McKellar uviedol, prečo homosexualisti, respektíve na západe vládnuce extrémistické krajne ľavicové neomarxistické režimy usilujú o to, aby všade na svete homosexuáli "dostali do adopcie deti čo najskôr, keď sú ešte malé, aby z nich urobili homofašistických ideológov a propagandistov, aj keď nemusia byť sami nutne homosexuálmi. To je dôvod, prečo chcú vládnuci neomarxisti touto neomarxistickou, extrémistickou homosexualistickou ideológiou a propagandou aj so všetkými jej zvrátenosti indoktrinovať a vymývať mozgy detí v čo najnižšom veku ". Obyčajný kanadský homosexuál John McKellar poukazuje na tú skutočnosť, že" prevažná väčšina homosexuálov nepodporuje homosexualistickú ideológiu a propagandu, a ani pedofilné správanie veľkej časti homosexuálov. "Tomuto obyčajnému kanadskému homosexuálovi Johnovi McKellar je najviac ľúto tzv." transsexuálov ". "Títo totiž, viac než ktokoľvek iný, sú najviac neurotickí, zapletení do drog, alkoholu a prostitúcie, pretože majú totálny chaos vo svojej sexualite." Pokiaľ ide o ich bezplatné operácie na tzv. "Zmenu pohlavia" a ich stopercentné financovanie vládnucim extrémistickým homosexualistickým, respektíve krajne ľavicovým neomarxistickým režimom, hovorí: "Neverím, že pomôže taká operatívna tzv."Zmena pohlavia" týmto transsexuálom či homosexuálom gayom, je to skôr iba len ich mrzačenie a nie liečenie. Okrem toho gay homosexualistická komunita LGBTI je zo strany vládnuceho extrémistického krajne ľavicového neomarxistického režime tak dobre financovaná, ako žiadna iná, a preto by si mala platiť sama za tieto svoje nezmyselné a dobrovoľné zákroky. "Naopak pokiaľ ide o terapiu samotnej homosexuality, obyčajný kanadský homosexuál John McKellar uznáva, že "homosexualitu je možné vyliečiť." Priznáva sa, že síce zatiaľ stále bojuje a mal aj niekoľko zlyhaní, ale rozhodol sa opustiť neomarxistickou prorežimnú "oficiálnu" homosexuálnu gay scénu, pretože "to bolo príliš riskantné a homosexuálne vzťahy ho vždy viedli do slepej uličky." Obyčajný kanadský homosexuál John McKellar hovorí, že "reparatívna terapia homosexuality je užitočná a potrebná pri pomoci homosexuálom gayom a lesbičkám od ich životného štýlu. Viac pozornosti by sa malo venovať výhodám a príbehom o úspechu spojenom s reparačnou terapiou homosexuality. "Tvrdí, že "sebaovládanie a disciplína sú nevyhnutné cnosti v boji liečiacich sa homosexuálov o prevzatie kontroly nad ich vlastnou sexualitou." Obyčajný kanadský homosexuál John McKellar založil "Homosexuáli proti duhovému extrémizmu" - Homosexuals Opposed to Pride extrémisti - HOPE v roku 1997 ako reakciu na to, čo nazýva "brigáda ružového trojuholníka". To je odkaz na militantných homosexualistov a neomarxistov, ktorí by radi vnútili vyššie uvedené homosexuálne správanie aj s celou homosexualistickou ideológiou a propagandou zvyšku ľudstva. Na otázku, či jeho organizácia odsudzuje všetky homosexuálne aktivity ako morálne zlé, obyčajný kanadský homosexuál John McKellar odpovedá: "Nie, ja sa nemiešam do osobných problémov. Zaujímajú ma politické veci. Ľudia môžu sami rozhodnúť o morálnych otázkach." Na otázku, aký je jeho osobný postoj k morálke homosexuálnych skutkov, vyjadril sa, že by bol radšej, keby ľudia, zvlášť z homosexuálnej komunity, "netušili odkiaľ prichádzam." Už v roku 1999 sa tento obyčajný kanadský homosexuál John McKellar a jeho organizácia "Homosexuáli proti duhovému extrémizmu" - Homosexuals Opposed to Pride extrémisti - HOPE dostali do ostrého konfliktu s extrémistickou krajne ľavicovou neomarxistickou prorežimnou organizáciou pokrytecky sa skrývajúcou za údajné ľudské práva tzv. "Komisiou pre ľudské práva štátu Ontário" slúžiacou homofašistickej ideológii a propagande vládnuceho extrémistického homosexualistického, respektíve krajne ľavicového neomarxistického režime v Kanade, v dôsledku čoho ho homofašisticky zmýšľajúci extrémistický krajne ľavicový neomarxistický "Najvyšší súd Kanady" okrem iného obvinil tiež z tzv. "Homofóbie".

92./ V roku 2015 v USA v americkom štáte Kentucky kresťan a vlastník firmy Blain Adamson, ktorý sa stal terčom homofašistických útokov preto, že netlačil tričká „homosexualistického pride pochodu“, získal podporu nečakaného spojenca - lesbických podnikateliek. „Nikoho by sme nemali nútiť, aby robil niečo proti svojmu presvedčeniu. Keby nás homosexuálne, respektíve lesbické podnikateľky oslovila nejaká organizácia ako napríklad Baptistická cirkev vo Westboro, veľmi pochybujem, že by sme sa s nimi púšťali do nejakého podnikania. A boli by sme veľmi nahnevané, keby nás vládnuci režim nútil tlačiť proti-homosexuálne tričká,“ povedala Diane DiGeloromová, jedna z dvoch lesbičiek, ktorá vlastní firmu BMP T-shirts. „To nie je otázka homosexuality alebo normálnosti. Je to otázka ľudskosti.“ Keď Becketova nadácia pre náboženskú slobodu - Becket Fund for Religious Liberty - zverejnila vyhlásenie lesbičky Diane DiGeloromovej, niečo podobné uviedla taktiež aj jej obchodná partnerka a lesbička Kathy Trautvetterová. „Človek dá do svojej firmy svoj pot a slzy“ a „je to veľmi osobné. ... Keď sa vžijem do situácie pána Blaina Adamsona, dokážem sa na to pozerať z jeho strany,“ povedal Kathy Trautvetterová. Obidve homosexuálne, respektíve lesbické podnikateľky Diane DiGeloromová i Kathy Trautvetterová takto bránili Blaina Adamsona, majiteľa obchodnej spoločnosti Hands on Originals. Ten už od roku 2012 bojuje s homosexualistickou organizací Gay and Lesbian Services Organization - Organizácia bojujúca za služby poskytované homosexuálom a lesbičkám, angl. skr. GLSO, ako aj so samozvanou tzv. „Lexington-Fayetteovou mestskou komisiou pre ľudské práva“, ktorá samozrejme že s organizáciami na ochranu všeobecných ľudských práv a občianskych slobôd nemá absolútne nič spoločného. Naopak je to práve samotný prenasledovaný Blain Adamson, ktorý bojuje za svoje legitímne ľudské právo odmietnuť vytvárať posolstvá, s ktorými nesúhlasí. Blain Adamson odmieta robiť na tričká aj iné potlače. Nesúhlasí napríklad s takými, ktoré explicitne propagujú nejaký sexuálny obsah. Nesúhlasí tiež s propagáciou striptízových klubov či násilia. Blain Adamson homosexualistickej organizácii GLSO doporučil ďalšie obchodné spoločnosti, ktoré by im pre ich Pride Festivalu takéto tričká zabezpečili. Napriek tomu, že vďaka týmto Blainom Adamsonom poskytnutých informácií táto homosexualistická skupina nakoniec svoje homosexualistické tričká získala zadarmo, Blaina Adamsona i tak zažalovala. A to navyše aj napriek tomu, že robil zákazky aj pre členov homosexualistickej LGBT komunity a niektorých z nich dokonca aj zamestnával. V rozhovore s Glennom Beckom tieto homosexuálne, respektíve lesbické podnikateľky uviedli, že „aj keď zatiaľ nedostali odozvy z homosexuálnych komunít“, ich rozhodnutie postaviť sa za Blaina Adamsona bude mať medzi bežnými obyčajnými homosexuálmi a lesbičkami „skoro na 99% pozitívnu odozvu“. Homosexuálna, respektíve lesbická podnikateľka Diane DiGeloromová spoločne i s homosexuálnou, respektíve lesbickou podnikateľkou Kathy Trautvetterová bránili aj oregonských pekárov, ktorí sa stali terčom homofašistických útokov po tom, čo odmietli upiecť tortu na tzv, „svadbu“ osôb rovnakého pohlavia. Začiatkom roku 2015 kentucký súd síce rozhodol v prospech Blaina Adamsona, Komisia sa však proti tomuto rozhodnutiu odvolala. Prípadu Blaina Adamsona sa ujala Alianca na ochranu slobody - The Alliance Defending Freedom. Ak Blain Adamson v odvolacom konaní prehrá, bude musieť tieto tričká pre homosexualistov vytlačiť a navyše aj nedobrovoľne podrobiť sa vymývaniu svojho mozgu homosexualistickou ideológiou a propagandou, respektíve na vládnucim homosexualistickým režimom USA vnucovaný homosexualistický takzvaný „výcvik v prijímaní rozmanitosti“.

93./ V marci 2015 dvaja homosexuálni talianski módni návrhári Domenico Dolce a Stefano Gabbana, ktorí sú tiež aj spolumajiteľmi módnej návrhárskej firmy Dolce & Gabbana zožali vlnu fanatickej nenávisti a šikanovania zo strany talianskych ale aj iných západoeurópskych a tiež aj severoamerických prorežimných masmédií a homosexuálnej lobby LGBT obviňujúc v masmédiách oboch týchto homosexuálov z tzv. „homofóbie“ za to, že sa verejne vyslovili v prospech prirodzenej rodiny, v prospech prirodzeného manželstva muža a ženy, ako aj práva všetkých detí mať otca a matku; a súčasne aj odmietli používanie tzv. „náhradného materstva“ ako „výrobňu detí“ pre homosexuálov, ako aj odmietli homosexuálne adopcie detí a tzv. „homosexuálne manželstvo“. Aj tento prípad dvoch talianskych homosexuálov spoločne s tisícami iných prípadov homosexuálov a lesbičiek, ktorí napríklad sa z vlastnej iniciatívy dobrovoľne liečia alebo aspoň po vlastnej liečbe svojej homosexuality túžia, čo jasne dokazuje že dnešní masmediálne všadeprítomní homosexualistickí ideológovia, propagandisti a aktivisti síce kontrolujú hlavné západoeurópske a severoamerické masmédiá, avšak v žiadnom prípade nie sú ani zďaleka reprezentantmi všetkých homosexuálov a lesbičiek ako sa to v masmédiách snažia lživo predstierať. Ba dokonca dá sa povedať, že dnešní homosexualistickí ideológovia, propagandisti a aktivisti reprezentujú v skutočnosti postoje a záujmy iba len agresívnej militantnej menšiny homosexuálov a lesbičiek, zatiaľ čo prevažná väčšina obyčajných homosexuálov a lesbičiek ich samotných ako aj ich homosexualistickú ideológiu a propagandu kategoricky odmieta a dištancuje sa od nej.

94./ V roku 2016 vo Francúzsku urobil šokujúce vyhlásenie pre denník Avvenire Xavier Bongibault, predseda hnutia Plus gay sans mariage: "Existuje zrejmá snaha homosexuálov umlčať. Väčšina homosexuálnej komunity sa o návrh zákona adopcií detí homosexuálmi a o uzatváraní tzv. homosexuálnych manželstiev vôbec nezaujíma", uviedol na adresu vládnuceho extrémistického krajne ľavicového neomarxistického režimu neomarxistického diktátora Françoisa Hollandeho a jeho vládnoucí neomarxistické tzv. "socialistické strany" ve Francii francúzsky homosexuál a deklarovaný ateista, ktorý tiež aj vysvetlil, že bol zo strany homofašistov i vládnoucího neomarxistického režimu v dôsledku tohto svojho výroku terčom vyhrážok.

95./ Pekáreň Ashers odmietla upiecť tortu so sloganom "Podpor homosexuálne manželstvo". Súd ju uznal vinnou z údajnej diskriminácie. Pokuta spolu so súdnymi trovami ich bude stáť takmer 100 000 EUR. Zarážajúce na tom je, že v Severnom Írsku, kde sa tento prípad stal, homosexuálne sobáše ani nie sú legálne. Tzv. "antidiskriminačné zákony", ktorých cieľom údajne vraj bola ochrana ľudí pred diskrimináciou, sa dnes zneužívajú na umlčiavanie názorových odporcov. Zákony, ktoré mali údajne vraj chrániť menšiny, slúžia vládnucemu extrémistickému krajne ľavicovému neomarxistickému režimu ve Veľkej Británii na potlačenie slobody prejavu, svedomia a náboženskej slobody. Čo sa presne stalo? V máji 2014 prišiel do Pekárne Ashers v Severnom Írsku zákazník - provokatér, ktorý si objednal tortu so sloganom „Support Gay Marriage“ („Podpor homosexuálne manželstvo“). Pekáreň odmietla tortu s takýmto nápisom vyrobiť, pretože sa s týmto heslom nestotožňovali, ba čo viac odporovalo ich kresťanskému presvedčeniu. Zákazníkom bol Gareth Lee, militantný homosexualistický LGBT aktivista, ktorý následne pekáreň udal, pretože sa údajne vraj cítil byť "diskriminovaný pre svoju sexuálnu orientáciu". Pekáreň súd prehrala. Odvolali sa proti nespravodlivému rozsudku, a znovu prehrali. Súd ich v októbri tohto roka opakovane uznal vinnými z údajnej diskriminácie na základe tzv. "sexuálnej orientácie". Pekáreň poukázala na tu skutočnosť, že dôvodom odmietnutia zákazky nebola osoba, ale požadovaný text. Zákazníka totiž osobne nepoznali, a preto ani nevedeli aká je jeho "sexuálna orientácia", takže je vylúčené, že by toto bolo dôvodom pre odmietnutie zákazky. Jediné, čím sa zdanlivo "previnili" bolo, že odmietli napísať text, ktorý bol súčasťou kontroverznej kampane, s ktorou hlboko nesúhlasili a odmietali ju podporiť. Rovnako by odmietli zákazku, kde by klient požadoval vulgárny text, pornografický obrázok, alebo dokonca bol urážlivo namierený proti samotným homosexuálom. Na obranu Pekárne, ktorú vlastnia kresťania, sa postavili aj obyčajný homosexuáli, ktorí nesúhlasili s udaním LGBT aktivistu, ani s rozhodnutím súdu. Žurnalista Neil Midgley v titulku svojho článku na The Telegraph uviedol: "Ako homosexuál som zdesený tým, že kresťanskí pekári sú nútení vzdať sa svojej viery." Je podľa neho iróniou osudu, že niektorí homosexuáli, ktorí si vydobyli toľko práv a slobôd, nie sú ochotní dopriať rovnaké práva a slobody tým, ktorí s nimi nesúhlasia. Článok Neila Midgleyho len znovu vyniesol na svetlo známy fakt, že dnes na západe zhruba dve desaťročia vládnuci neomarxisti a ich radikálni homosexualistickí LGBT aktivisti nemajú podporu ani len medzi samotnými obyčajnými homosexuálmi. Na obranu kresťanských pekárov sa pridala aj hviezda futuristického seriálu Star Trek, herec Patrick Stewart, ktorý jasne povedal: "Každý má právo povedať: "Nie, toto uráža moje presvedčenie. Toto neurobím." Írska politička Ann Widdecombe označila verdikt súdu za "právny nezmysel". "Nútiť ľudí, aby sa podieľali na niečom s čím bytostne nesúhlasia je znakom totalitného režimu." Tzv. "antidiskriminačné zákony", ktorých cieľom údajne vraj je ochrana ľudí pred diskrimináciou, sa v skutočnosti zneužívajú na umlčiavanie názorových odporcov. A tak zhruba v posledných dvadsiatich rokov dnešnému západnému post-demokratickému svetu vládnuci neomarxistickí krajne ľavicoví extrémisti tieto svoje extrémistické krajne ľavicové neomarxistické zákony, ktoré podľa ich lživo pokryteckej neomarxistickej propagandy údajne vraj mali "chrániť menšiny", slúžia v skutočnosti ako bič na brutálne potláčanie ľudských práv a občianskych slobôd všetkých občanov, a to najmä slobody prejavu, slobody svedomia a náboženskej slobody.

96./ V roku 2016 vo Francúzsku hovorkyňa homosexuálnej organizácie HOMOVOX Nathalie de Williencourt oznámila: Vo Francúzsku nás cenzurujú, počúvajú len homolobby z LGBT, len oni vystupujú v médiách, avšak väčšina homosexuálov nesúhlasí, aby vystupovali v ich mene. My sme si ich nezvolili! Oni nás nemajú čo reprezentovať. "Pre taliansky denník Tempi Nathalie de Williencourt ďalej hovorí:" My homosexuáli ani netúžime po manželstve. Heterosexuálny pár je podstatne odlišný od homosexuálneho. Už len pre jednoduchý detail: homosexuáli nemôžu prirodzene splodiť dieťa a preto potrebujú inú formu, než je manželstvo. " Nathalie de Williencourt sa dotkla aj ďalšej podstatnej záležitosti - detí: "Veríme, že deti majú právo na otca a matku - najlepšie biologické, ktorí sa vzájomne milujú. Dieťa sa rodí ako ovocie lásky medzi otcom a matkou a má právo ich spoznať. Pokiaľ si homosexuálne páry budú môcť adoptovať deti, ktorým bol tento základný fakt a cit od biologických rodičov odopretý, odoprie sa im aj tá druhá (možno posledná) šanca na matku a otca! Adopcia nie je právo dospelých. Adopcia je tu pre deti, aby sa im 'darovali' rodičia, ktorí ich budú milovať. Bohužiaľ táto koncepcia je dnes postavená na hlavu." Parížom sa niesli transparenty s nápismi: "Všetci pochádzame z muža a ženy", "Som dieťa, nie právo!", "Láska k manželstvu nie je homofóbiou!", "Rozdiely sú kľúčom k existencii", "Viem, odkiaľ som prišiel, pýtam sa, kam ideme ...?"

Atď.atď. atď….

To je vyčíňanie homofašistickej loby. Homofašisti došli až k tyranii. Skrížte im cestu a budú vás bojkotovať, prídete o prácu, zaplatíte pokutu a povláčia vás po vládnych inštitúciách, súdoch alebo vás zatknú, uvrhnú do žalára či podobne.

A nehovoriac o tom, keď niekto nesúhlasí so sexom medzi dvomi mužmi, ktorý sa vyzdvihuje na úroveň normálnosti, zákonnosti a manželstva - takí ľudia sú rozvláčaní jedovatými médiami a verejne odsúdení, aby v nich svet navždy videl “nenávistných tyranov”. A kam toto všetko speje? Do toho istého bodu ako i každý iný fašistický režim - do úplného vyhladenia akejkoľvek opozície. Všetkých rozdrviť!! Bez milosti - Pozabíjať ich všetkých!!!

Toto sa stane, keď sa svedomiu trýznenému vinou za svoje homosexuálne zvrátenosti pripomenie pravda - odpovedá násilím, pretože nemôže strpieť, keď má zaznieť pravda.

Preto teda toto homosexualistické svedomie ustúpi do pozície obete a hľadá súcit -- a túto rolu hrá dokonale -- pokiaľ nezacíti správnu chvíľu na protiúder a keď tá chvíľa nastane, nemá zľutovanie. Všetko, čo stojí v ceste, spustoší.

Keď Vy homosexualisti chcete aby homosexuáli mohli mať sex s rovnakým pohlavím, prosím nech sa páči! Priali by sme si síce opak, pretože my kresťania vieme, že týmto hriechom sodomie vystavujete Vy všetci svoj večný život nebezpečenstvu večného zatratenia v pekle, ale zastaviť vás nemôžeme. Avšak, toto ani zďaleka nie je to jediné, čo Vy homosexualistickí ideológovia a aktivisti chcete.

Vy homosexualisti chcete rozdrviť každého, kto si myslí, že to, čo homosexuáli robia, je zlé.

Avšak keď sa praktikuje sex s rovnakým pohlavím, to je skutočne zlé a je to aj proti prirodzenému poriadku prírody a priame porušenie morálneho zákona!

A má to navyše nešťastné dôsledky nielen pre váš ďalší život, ale aj ten súčasný. Zvýšené užívanie drog, promiskuita, alkoholizmus, samovraždy, depresie, pohlavne prenosné choroby, výrazne nižší vek úmrtia - všetci títo démoni sliedia v podsvetí homosexuálov a aj jediné slovíčko, ktoré chce homosexuálov uchrániť pred touto cestou, je homosexualistickými aktivistami a ideológmi prijaté s bojovným hrmotom skutočnej nenávisti.

Svet homosexuálov sa hmýri démonmi, ktorí chcú zničiť duše ľudí a striehnu na slabé miesta homosexuálov narušeného vzťahu s rodičmi alebo traumy zo zneužívania či množstva ďalšieho zla, za ktoré môžu homosexualistickí ideológovia a aktivisti, ktorí majú pokrivený pohľad na svoju zvrátenú homosexualistickú ideológiu, ktorú diabol – Satan udržuje pri živote.

Intenzita nenávisti voči opozícii tejto homofašistickej tyranii je jasným ukazovateľom, že za tým všetkým stojí otec lži, diabol – Satan ktorý tu celú homosexualistickú ideológiu a hnutie riadi.

Už len z tohto dôvodu musíme byť my kresťania zásadne proti vyššie opísanej homosexualistickej tyranii homofašizmu.

Boh vám žehnaj.



Záverečná poznámka:

A na záver by som chcel povedať, že sa veľmi obávam, že celá táto salámová metóda homosexualizácie spoločnosti povedie nielen že k homofašistickej totalitnej diktatúre dvadsiatehoprvého storočia, ktorá pokrytecky pod zámienkou údajných ľudských práv hodlá ľudské práva postaviť proti človeku a porušovanie ľudských práv hodlá vydávať za ľudské práva, ale obávam sa, že táto pod falošnou maskou údajných "ľudských práv" nastupujúca homosexualistická totalitná diktatúra dvadsiatehoprvého storočia bude možno že znamenať v budúcnosti aj milióny povraždených, umučených a popravených za ich tzv. "homofóbiu", a teda môže byť v budúcnosti homofašistický režim ešte horšou totalitnou diktatúrou než bola diktatúra komunizmu a fašizmu v dvadsiatom storočí.

Samozrejme, že toto čo som napísal nie je v žiadnom prípade namierené proti obyčajným bežným homosexuálom. Ostatne homosexualistickí ideológovia, propagandisti a aktivisti reprezentujú obyčajných bežných homosexuálov asi v rovnakej miere ako za minulej totality komunistickej v predošlom storočí komunistický režim reprezentoval údajne vraj „robotnícku triedu“, a v mene robotníckej triedy vtedy vládnuci komunisti surovo točili s osudom celého národa, včítane osudu samotného robotníctva v ktorých mene podľa svojich slov komunisti údajne vraj vládli a svojej vlastnej diktatúre samotní vládnuci komunisti vtedy pokrytecky hovorili „diktatúra proletariátu“.

Sú teda robotníci vinní za zločiny komunizmu? Samozrejme že nie! A práve úplne rovnako tak ani nie sú obyčajní bežní homosexuáli zodpovední za to, čo údajne vraj v ich mene činia homosexualistickí ideológovia, propagandisti, aktivisti a najmä vládnuci krajne ľavicoví kultúrni neomarxisti plus novinári z radov kultúrnej neomarxistickej krajnej ľavice, ktorí posledných dvadsať rokov s totalitnou dôslednosťou svojou propagandou kontrolujú prakticky všetky médiá v západných krajinách. A hoci obyčajní bežní homosexuáli nemajú s homosexualistami absolútne nič spoločného, to ešte neznamená že v budúcnosti by nemohla byť nastolená krvavá totalitná homosexualistická diktatúra, ktorá opäť podobne ako za komunistov v mene údajných práv homosexuálov bude surovo točiť s osudom celého štátu a národa, včítane osudu samotných obyčajných homosexuálov, ktorých výsledkom môžu byť možno aj milióny umučených, popravených či inak povraždených ľudí včítane obyčajných bežných homosexuálov, ktorých "vinou" bude tzv. „homofóbia“…

Ešte na záver Vám dlhujem vysvetlenie pojmu homosexualista. Homosexualista neznamená apriórne homosexuál. Homosexualista znamená, že ide o stúpenca a šíriteľa homosexualistickej ideológie. Homosexualista sám o sebe byť síce homosexuálom teoreticky byť môže, ale tiež vôbec nemusí. Ba dokonca z hľadiska štatistiky viac než deväťdesiat percent homosexualistov sú v skutočnosti sami o sebe heterosexuáli, ktorí sú navyše z Rockefellerových, Sorosových, Gatesových, Rotchildových a ďalších nadácií bohatých multimiliardárov platení ideológovia a aktivisti homosexualizmu, a to bez ohľadu na to, že oni samotní sú až na úplne ojedinelé výnimky všetci sami o sebe heterosexuáli. A teda ani možná budúca krvavá totalitná homosexualistická diktatúra dvadsiateho prvého storočia neznamená, že protagonistami tejto krvavej totalitnej diktatúry a diktátormi sa stanú samotní homosexuáli.

Hlavným celosvetovým cieľom slobodomurárov a ostatných vládnucich krajne ľavicových kultúrnych neomarxistov, respektíve Rockefellerových, Sorosových, Gatesových, Rotchildových, Turnerových a ďalších nadácií bohatých dolárových multimiliardárov je radikálne celosvetové zníženie početného stavu populácie na púhu pol miliardy obyvateľov na celej planéte Zemi, a forma ako tohoto radikálneho zníženia počtu obyvateľov planéty Zeme chcú dosiahnuť spočíva v celosvetovej masívnej propagácii a podpore šírenia antikoncepcie, potratov, euthanázie, sterilizácií, juvenilnej justície, ateizmu, rodovej genderovej ideológie a homosexualistickej agendy spojenej aj so zavádzaním tzv. "sexuálnej výchovy" či presnejšie povedané sexuálneho tréningu s cieľom mravne skaziť deti už od raného detstva tým že sa už dvojročné deti učia masturbovať plus s vymývaním mozgov malých detí rodovou genderovou a homosexualistickou ideológiou spojenej s úsilím z čo najväčšieho množstva detí - ideálom pre vládnucu neomarxistov by bolo pokiaľ možno úplne zo všetkých detí - urobiť homosexuálov plus vymývať im ďalej tiež mozgy nielen učením že homosexuálne správanie je údajne vraj úplne normálne a že je homosexualita údajne vraj nijako nezmeniteľná, ale v úplne zjavnom vnútorným rozpore tiež indoktrinácia detí rodovou genderovou ideológiou, že pohlavie údajne vraj neexistuje, a teda že každé dieťa si môže ľubovoľne zvoliť či je chlapček alebo dievčatkom, a že navyše túto svoju voľbu môže úplne ľubovoľne aj kedykoľvek zmeniť a rozhodnúť sa trebárs zajtra naopak; a v neposlednom rade aj ideológiou multikulturalizmu spojenej so sociálnym inžinierstvom umelého miešanie rás a národov s cieľom vytvoriť sociálne úplne vykoreneného človeka zbaveného všetkých mravných zábran, zásad, hodnôt a ideálov, ktorý by sa teda už viac nebúril a nevystupoval proti v dnešnom západnom svete už dve desaťročia vládnucim týmto krajne ľavicovým ideológiám kultúrnych neomarxistov.

Technológia skazy. O teórii tzv. okien amerického sociológa Josepha Overtona:

Ako sa začína cielená manipulácia spoločnosti krok za krokom najskôr diskusiou o niečom absolútne neprijateľnom, potom sa to považuje už za vhodné a nakoniec sa spoločnosť s novým zákonom zmieruje a zaštiťuje čosi, čo bolo kedysi pre ňu absolútne nemysliteľného.

Celé pokrokové ľudstvo, jak oni sami seba označujú, naprosto prirodzene prijalo homosexuálov a ich subkultúru, ich právo uzavierať manželstvo, adoptovať deti a obhajovať svoju sexuálnu orientáciu v školách a materských škôlkach. Snažia sa nám dokázať, že je to údajne vraj všetko prirodzený beh vecí.

Klamú Vás!

Lži o prirodzenom behu vecí poprel americký sociológ Joseph Overton, ktorý popísal technológiu zmien spoločenských postojov k otázkam kedysi pre spoločnosť tak zásadných.

(Joseph P. Overton (1960?2003), bývalý viceprezident centra Mackinac Center for Public Policy. Formuloval politickú teóriu zmien predstáv o problematike verejnej mienky, posmrtne nazvané "Overtonovo okno". Zomrel pri leteckom nešťastí).

Prečítajte si o tom a pochopíte, akým spôsobom legalizujú homosexualitu a tzv. “manželstvo” rovnakého pohlavia. Uvedomíte si s určitosťou, že v Európe bude už v nasledujúcich rokoch zavŕšená legalizácia pedofílie a incestu. Mimochodom, rovnako ako detskej eutanázie.

Čo ešte môžeme akceptovať v našom svete pomocou technológie, o ktorej píše Overton?

Funguje totiž spoľahlivo.

Joseph Overton popísal, ako boli pre spoločnosť úplne cudzie myšlienky vynesené zo smetiska verejného opovrhnutia, oprášené a nakoniec legislatívne ukotvené.

Podľa "Overtonovho okna" existuje pre každú myšlienku alebo spoločenský problém tzv. okno možností. V rámci neho je možné alebo nie je možné o myšlienke široko diskutovať, otvorene ju podporovať, propagovať a snažiť sa ju ukotviť legislatívne. Okno sa posúva zo štádia "nemysliteľného", tzn. verejnej morálke úplne cudzieho a celkom zavrhnutého, do štádia "aktuálnej politiky", tj. stáva sa široko posudzovateľným, prijímaným masovým vedomím a fixovaným v zákonoch.

Nejedná sa iba o vymývanie mozgov ako také: technológia je totiž omnoho delikátnejšia. Postupná systémová aplikácia je efektívna preto, že jej pomáha nenápadnosť jej pôsobenia na spoločnosť, ktorá sa stáva jej obeťou.

Rozoberme si na jednom príklade, ako sa začína cielená manipulácia spoločnosti krok za krokom najskôr s diskusiou o niečom absolútne neprijateľnom, potom sa to považuje už za vhodné a nakoniec sa spoločnosť s novým zákonom zmieruje a zaštiťuje čosi, čo bolo kedysi pre ňu absolútne nemysliteľného.

Zvoľme si niečo naprosto nepredstaviteľné. Povedzme trebárs kanibalizmus, tj. myšlienku legalizovať právo občanov na pojedanie jeden druhého. Je tento príklad dosť šokujúci?

Všetkým je jasné, že momentálne zatiaľ nie je možnosť propagovať kanibalizmus (tj. v r. 2014), pretože sa spoločnosť postaví proti. Takáto situácia znamená, že problém legalizácie kanibalizmu sa nachádza v nulovom štádiu "okna možností" a podľa Overtonovej teórie ju je možné označiť za "nemysliteľnú".

Model nám však ukáže situáciu, ako ono "nemysliteľné" bude realizované, ak prejde cez všetky fázy "okien možností".

TECHNOLÓGIA.

Ešte raz opakujem, Overton popísal TECHNOLÓGIU, ktorá umožňuje legalizovať naprosto akúkoľvek myšlienku.

Vezmite prosím na vedomie, že nepredložil koncepciu, ale iba popísal spoľahlivú technológiu. Teda takú chronológiu činov, ktorých realizácia vedie k požadovanému cieľu. Pozor! Táto technológia môže byť efektívnou termonukleárnou zbraňou k zničeniu ľudských spoločenstiev.

IDE TO BEZ AKÝCHKOĽVEK PROBLÉMOV!

Téma kanibalizmu je v spoločnosti zatiaľ ešte nepríjemné a celkom neprijateľné. Uvažovať na toto téma nie je žiaduce ani v médiách, ani v slušnej spoločnosti. Zatiaľ je to jav nemysliteľný, absurdný a zakázaný. Aby sme uviedli do súladu prvým pohybom Overtonova okna, je nutné presunúť téma kanibalizmu z oblasti radikálneho do oblasti možného.

Veď máme slobodu slova, tak prečo by sme nesmeli pohovoriť práve o kanibalizme?

Všetko je dovolené študovať a všetko môžu vedci skúmať: neexistujú pre nich tabuizované témy. Ak existuje takáto možnosť, zvolá sa etnologické sympózium na téma "exotické rituály polynézskych domorodcov". A potom sa behom nej bude diskutovať o histórii tejto témy, budú uskutočnené pokusy predstaviť si ho z vedeckého uhlu pohľadu. A tým dostaneme o kanibalizme hodnoverné informácie.

Vidíte, ukázalo sa, že o ľudožrútstve je možné hovoriť vecne a pritom zostávať v rámci vedeckej slušnosti.

Overtonovo "okno" sa posunulo. Znamená to, že sa preskúmanie pozícií ukázalo už zreteľné. Týmto je zaistený posun od neprijateľného negatívneho postoja spoločnosti k vzťahu omnoho pozitívnejšiemu.

Súčasne s pseudovedeckou debatou sa musí bezpodmienečne objaviť nejaké "spoločenstvo radikálnych kanibalov". Nevadí, ak bude aktívne iba na Internete, pretože takýchto ľudožrútov si určite všimnú a budú ich citovať vo všetkých hlavných médiách.

Ide o ďalšiu možnosť vyjadrenia. Za druhé sú takéto omračujúce potvory so zvláštnou genézou potrebné k vytvoreniu obrazu radikálnej hrozby. Oproti inému strašiakovi ? "fašistom, vyzývajúcim spaľovať na hraniciach takých ako sú oni" ? budú "nedobrými kanibalmi". O hrozbách však pohovoríme nižšie. Na začiatok stačí publikovať príbehy o tom, čo si myslia o pojedaní ľudského mäsa britský vedci a nejaké ľudské beštie s inou úchylkou.

Výsledkom prvého posunu Overtonovho "okna" sa stalo, že neprijateľné téma bolo uvedené do obehu, tabu sa desakralizovalo a jednoznačnosť problému bola zbúraná.

A PREČO NIE?

V nasledujúcom kroku sa "okno" posunuje ďalej a téma kanibalizmu sa presunuje z radikálnej oblasti do oblasti možného.

V tomto štádiu pokračujeme v citáciách "vedcov". Predsa sa nemôžeme odvracať od vedeckých znalostí o ľudožrútoch? Každý, kto odmietne na toto téma diskutovať, musí byť označkovaný ako bigotný pokrytec.

Je nutné, aby bolo pre kanibalov vymyslené miernejšie označenie, aby sa fašisti všetkých druhov neodvažovali vešať na ináč mysliacich deviantov nálepku "Kanibal".

Pozor! Vytvorenie eufemizmu, teda nahradenie nepríjemnej skutočnosti výrazom jemnejším je veľmi dôležitý moment a pre legalizáciu nemysliteľného nápadu je tato zámena nutná.

Pojem kanibalizmus už neexistuje. Bude zamenený trebárs na antropofagiu. Avšak aj tento výraz bude čoskoro nahradený ešte raz, pretože aj toto označenie bude považované za urážlivé.

Cieľom vymýšľania nových pojmov je odviesť pozornosť od podstaty problému, odtrhnúť formu slova od jeho obsahu ? a zbaviť sa tak svojich ideologických odporcov. Kanibalizmus sa zmení na antropofagiu, a potom treba na antropofiliu podobne ako zločinec mení priezvisko a pas.

Súbežne s hrou na mená prebieha vytvorenie podperného precedensu ? historického, mytologického, aktuálneho alebo iba vymysleného, čo je však hlavné ? legitímneho. Bude objavený alebo vymyslený ako "dôkaz" toho, že antropofilia môže byť v podstate uzákonená.

"Spomínate si na legendu o obetavej matke, ktorá napojila smädom umierajúce deti vlastnou krvou?"

"O histórii antických bohov, ktorí pojedajú všetkých po sebe, u Rimanov to bolo predsa normálne!"

"Tým viac u kresťanov nám blízkych je s antropofiliou všetko v naprostom poriadku! Doposiaľ rituálne pijú krv a jedia mäso svojho boha. Z toho predsa kresťanskú cirkev neobviňujete?

Hlavným úkolom bakchanálie tejto etapy je aspoň čiastočne vylúčiť pojedanie ľudí z trestného postihu. Aspoň raz v historickom okamžiku.

TAK JE TO POTREBA.

Potom, čo je poskytnutý legitímny precedens, objavuje sa možnosť posunúť ?Overtonovo "okno" z oblasti možného do oblasti racionálneho. Jedná sa o tretiu etapu. Na tomto mieste je rozmelnenie spoločného problému zavŕšené.

"Túžba je u ľudí geneticky zakódovaná, spočíva v ľudskej podstate".

"Niekedy je nezbytné zjesť človeka, pretože existujú neprekonateľné okolnosti".

"Predsa existujú ľudia, ktorí si prajú, aby ich zjedli".

"?Antropofilovia byli vyprovokovaní!"

"Zakázané ovocie je vždy sladké".

"Slobodný človek má právo sa rozhodnúť, čo má zjesť".

"Neskrývajte informácie, nech každý vie, kto je kto ? ?antropofil alebo ?antrofob".

"Je vôbec v ?antropofilii niečo škodlivého? Škodlivosť nie je preukázaná".

V povedomí verejnosti sa umelo vytvorí, "bitevné pole" a na oboch stranách sa nepochopiteľným spôsobom vynoria radikálny priaznivci a radikálny odporcovia ľudožrútstva.

Skutočných nepriateľov, tj. normálnych a slušných ľudí vyššej inteligencie, ktorí sa práve vďaka svojej vysokej inteligencii nenechajú zmanipulovať a ani nechcú byť ľahostajní k porušeniu tabu ľudožrútstva, sa režim snaží vtesnať medzi radikálnych strašiakov a zapísať do radikálnych nepriateľov. Rola týchto strašiakov spočíva v aktívnom vytváraní obrazu šialených psychopatov ? agresívnych, fašizujúcich nepriateľov antropofagie, údajne vraj vyzývajúcich spáliť zaživa ľudožrútov, Židov, komunistov a černochov. Prítomnosť v médiách zaisťujú všetkým vymenovaným, okrem skutočných odporcov legalizácie ľudožrútstva.

Sami tzv. ?antropofilovia zostávajú akoby vo vnútri hrozieb "oblasti intelektu a vedy", odkiaľ so všetkým pátosem "zdravého rozumu a ľudskosti" odsudzujú "fašistov všetkého druhu".

"Vedci" a novinári v tejto fáze dokazujú, že sa ľudstvo v priebehu svojej histórie čas od času pojedalo navzájom ? a že je to teda normálne. Teraz je možné téma ?antropofilie presunúť z oblasti racionálnej do kategórie populárnej. ?Overtonovo "okno" sa posunuje ďalej dopredu.

V DOBROM ZMYSLE..

Je nezbytné, aby bola popularizácia kanibalizmu podporená populárnym obsahom, vhodnými historickými a mytologickými osobnosťami a podľa možností i tými súčasnými, mediálnymi.

?Antropofilia masívne preniká do aktuálnych správ a talkshow. Ľudia sú pojedaní v nových filmoch, v textoch piesní a videoklipoch.

Jeden z trikov popularizácie sa nazýva "Rozhliadnite sa okolo seba!"

"Čo ste netušili, že jeden známy skladateľ je... antropofil?"

"I jeden známy poľský scenárista bol po celý život antropofilom a dokonca bol za to stíhaný."

"A koľko ich sedelo v blázinci! Koľko miliónov vyhnali a zbavili občianstva!... Mimochodom, ako sa vám páči nový klip Lady Gagy "Eat me, baby"?

Prepracované téma v tejto fáze uvádza v TOP a potom sa nezávisle samoreprodukuje v masmédiách, showbyznysu a v politike.

Ďalší efektívny spôsob je viesť o jadru problému aktívne a prázdne rozhovory na úrovni informačných operátorov (novinárov, vedúcich televízneho vysielania, verejných aktivistov...). Tí samozrejme, že vylúčia z diskusie nezávislých odborníkov.

V okamžiku, keď sa už všetci začnú nudiť a diskusia o danom probléme zájde do slepej uličky, prichádza vybraný profesionál a hovorí: "Páni, v skutočnosti je všetko úplne ináč. A nejde ani tak o to, ale o toto" - a určuje medzitým smer a tendenciu, ktorá sa riadi posunom "okna".

K ospravedlnení zástancov legalizácie ľudožrútstva využívajú zľudšťovanie zločincov pomocou formovania ich pozitívneho obrazu, ktorý nemá nič spoločného s charakteristikou zločinca.

"Sú to aktívny ľudia. Zjedol svoju ženu. No a čo?"

"Oni skutočne milujú svoje obeti. Jesť, znamená milovať!"

"U ?antropofilov je údajne vraj zvýšené IQ, v ostatnom údajne vraj dodržujú prísnu morálku".

"?Antropofilovia sú sami obeťami, ich život ich k tomu donútil".

"Vychovali ich tak" atd.

Takéto chytráctva sú obsahom populárnych talkshow.

"Budeme vám rozprávať tragický príbeh lásky! Chcel ju zjesť! Aj ona chcela to isté! Kto sme my, aby sme ich súdili? Možno je to láska? Kto ste vy, aby ste stáli na ceste láske?!"

VLÁDNEME TU MY.

Posunujeme sa k piatej fáze pohybu ?Overtonovho "okna". Téma je pripravené na možnosť presunúť ho z kategórie populárne do sféry aktuálnej politiky.

Začína príprava právneho rámca. Lobistické skupiny sa vo vláde konsolidujú a vystupujú z tieňa. Sú publikované sociologické prieskumy dokazujúce údajne vysoké percento zástancov legalizácia kanibalizmu. Politici začínajú s pokusom verejne sa vyjadriť na téma zákonodarného ukotvenia tejto témy. Do verejného vedomia zavádzajú nové dogma "zákaz pojedania ľudí je zakázaný". To je firemná špecialita liberalizmu ? tolerancia ako zákaz tabu, zákaz na nápravu a varovanie pred vražednými úchylkami pre spoločnosť.

Spoločnosť (z výnimkou jej najinteligentnejších jednotlivcov) je v priebehu poslednej fáze pohybu okna z kategórie "populárne" do "aktuálnej politiky" zlomená. Najinteligentnejšia časť populácie bude ešte v kladení odporu proti zákonodarnému ukotveniu ešte nie tak dávno nepredstaviteľného pokračovať. Celkovo je však spoločnosť zlomená. Súhlasila s vlastnou porážkou.

Sú prijaté zákony, zmenené (zničené) normy ľudskej existencie, ďalej sa toto téma dozvuky nevyhnuteľne doberie do škôl a materských škôlok, a to znamená, že nasledujúce pokolenie obecne vyrastie bez šance na prežitie. Tak to bolo s legalizáciou homosexuality (teraz vyžadujú, aby sa nazývali "gayovia"). Pred našimi zrakmi teraz Európa legalizuje incest a detskú eutanáziu.

AKO TECHNOLÓGIU ZNIČIŤ.

Najskôr sa "okno" popísané Overtonom posunuje v tolerantnej spoločnosti. Teda v spoločnosti, ktorá nemá žiadne ideály a v dôsledku toho jasné rozdelenie dobra a zla.

Chceli by ste pohovoriť o tom, že je vaša matka kurva? Chcete o tom napísať do časopisu? Zaspievať pieseň? A koniec koncov dokázať, že byť kurvou je normálne a dokonca nezbytné? Práve to je vyššie popísaná technológia. Opiera sa o všedovolenosť.

Neexistuje tabu.

Neexistuje nič svätého.

Neexistuje pojatie posvätnosti a samotná diskusia o nej je zakázaná.

Všetkého toho sa nedostáva. A čoho sa dostáva?

Existuje takzvaná "sloboda slova", ktorá bola premenená na slobodu straty ľudskosti. Pred našimi zrakmi postupne odstraňujú rámce, ohraničujúce spoločnosť od priepasti sebezničenia. Teraz je už cesta otvorená.

Myslíš si, že sám nie si schopný nič zmeniť?

Máš naprostú pravdu, človek sám nemôže naprosto nič.

Osobne si však povinný zostať človekom. Človek je schopný nájsť riešenie akéhokoľvek problému.

Čo nemôže jeden, urobia ľudia, ktorí sú spojení spoločnou myšlienkou. Rozhliadnite sa okolo seba.

Zdroj: zuhel.livejournal.com

-mk-

 

 

 

Opísal dňa 21.11.2016 JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola

Napísal dňa 23.4.2016 JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola

 

 

 

Späť na hlavnú stránku!