wz

Zpět na hlavní stránku!


Demokracia a etika. Úvaha o súčasnej “demokracii”.

O celosvetovom monopole svobodozednářských či slobodomurárskych masmédií.

Pokud Vás tato problematika zaujme, pak doporučuji Vám, aby jste si přečetl(a) zejména tuto hlavní klíčovou práci:

Henryk Lahola : Sociální spravedlnost a ekonomicky maximálně výkonná i spravedlivá ekonomická revoluce a revoluční stát i manifest. Babice 2009, publikováno i na www.henryklahola.nazory.cz/Revoluce.htm

V súčasnosti je jedným z najnebezpečnejších a najrozšírenejších mýtov tvrdenie, že údajne vraj demokracia je najlepším politickým zriadením už len preto, že je demokraciou, a že je preto bezpodmienečne nutné ju za každú cenu brániť. V skutočnosti ale taká demokracia, ktorá nedoceňuje aspoň v minimálnej miere sociálnu spravodlivosť a základné morálne – etické hodnoty, sa stáva úplne bezcennou.

O hodnote daného politického systému totiž nerozhoduje formálny spôsob voľby či nevoľby poslancov či inak nazvaných zástupcov ľudu, ba dokonca ani samotná existencia či neexistencia týchto orgánov zastupiteľskej demokracie, práve tak ako ani tie či oné existujúce či neexistujúce vládne mechanizmy kreácie alebo fungovania verejnej moci.

O hodnote daného politického systému totiž rozhoduje iba miera jeho sociálnej spravodlivosti a sociálnej rovnosti, ako aj miera rešpektovania v najširšej možnej miere pojatých ľudských práv vychádzajúcich z podstaty univerzálne chápaných morálno-etických hodnôt v celých storočiach osvedčenej hierarchie mravných zásad a princípov danej kultúry, na ktorých je dotyčný spoločenský systém tej – ktorej spoločnosti už po celé storočia postavený.

Pravdivosť týchto zásad potvrdzujú celé ľudské dejiny. V minulosti existovali rôzne monarchie, práve tak ako aj v súčasnosti všelikde existovali či existujú rôzne prezidentské režimy, ktoré sa zaslúžili o rozkvet spoločnosti, a na druhej strane zas tu boli demokracie, ktoré zapríčinili úpadok mnohých štátov a národov.

Kritériom hodnotnosti daného politického systému totiž nie je technická stránka kreácie verejnej moci či technická stránka vládnutia, ale schopnosť tohoto systému vytvárať dôstojné podmienky pre sociálne dôstojný život ľudí, ako aj v zmysle celých storočí osvedčených mravných zásad a princípov danej spoločnosti vychovávať aj súčasné generácie obyvateľstva. Úplne mravne zvrátené je myslenie tých, ktorí akosi umelo separujú demokraciu od mravného presvedčenia človeka a hodnotového systému, prípadne ktorí dokonca tvrdia, že demokracia je vraj niečím dobrým už sama o sebe, a teda bez ohľadu na postoje k politickým, sociálnym a mravným hodnotám vôbec, ktoré v nejednom štáte často zaujímajú tamojšie slobodomurárske masmédiá, a v závislosti od propagandy veľkého množstva týchto slobodomurárskych masmédií teda aj mravné či nemravné uvažovanie ľudí v tom najširšom slova zmysle.

Demokracia sa môže stať hodnotnou iba vtedy, ak má ako základ pravdu, mravnosť a tie hodnoty, ktoré ochraňujú sociálnu dôstojnosť človeka, a umožňujú výchovu múdrych, mravných a altruisticky zmýšľajúcich občanov.

Altruistické cítenie človeka plus rebríček mravných hodnôt utvárajú tvárnosť celému sociálnemu a mravnému cíteniu spoločnosti, a rozhodujú tak o tom, či dotyčný systém slúži dobru všetkých ľudí, alebo či privádza spoločnosť k liberalistickému egoizmu a mravnému rozkladu. Ba čo viac, práve zo spôsobu ľudského myslenia vyplýva požiadavka uskutočňovania spravodlivého či nespravodlivého politického systému.

Pokiaľ ide o skutočne hodnotnú demokraciu, nie je náhodou, že sa táto demokracia zrodila a skonsolidovala práve v Európe a nie napríklad kdesi v ďalekej Ázii či Afrike. Skutočne hodnotná demokracia je totiž univerzálnou sukcesorkou logického vyústenia sociálnych i mravných ideálov komúny prvokresťanskej pospolitosti prvého storočia po Kristovi, ktorá jednoznačne dokazuje, že všetci ľudia majú v Božích očiach rovnakú dôstojnosť Božieho dieťaťa, a že každý z nás ľudí je osobnosťou, a teda niekým slobodným a uvedomelým, majúcim vlastný rozum a slobodnú vôľu.

V súčasnosti je vo väčšine krajín Európy a Ameriky doslova pred našimi očami vykonávaný atentát na základy skutočnej demokracie, ktorou je kresťanské presvedčenie o človeku ako slobodnej a uvedomelej bytosti. Tento atentát spočíva v tom, že v mnohých Veľkých lóžach slobodných murárov či svobodných zednářů, a to najmä prostredníctvom k nim patriacim politikom a vysokým štátnym úradníkom dochádza k umelej separácie demokracie od mravných zásad a princípov, bez ktorých žiadna skutočná demokracia objektívne nemôže existovať.

Nechcem byť paušálnym kritikom všetkého, a taktiež ani v žiadnom prípade netvrdím, že úplne všetko je v súčasnej spoločnosti nutne zlé. Väzni, napríklad dokonca i vrahovia síce majú v Európe istotu, že žiadny civilizovaný európsky štát nedopustí sa ich vraždy takzvanou “popravou”, čo poukazuje na humanizáciu pomerov v tejto oblasti, ktorú možno iba uvítať, pretože nikto nemá právo hrať si na Boha a pripraviť človeka (s výnimkou nutnej sebaobrany) o život.

Avšak i toto pozitívum je paradoxne zatienené tou skutočnosťou, že zatiaľ čo títo vrahovia síce majú istotu, že žiadny európsky štát nedá nikdy súhlas s ich popravou, nenarodené deti v prenatálnom štádiu svojho vývoja a ani starí ľudia už túto istotu garantovania ich života často nemajú.

Taktiež v mnohých krajinách s pohľadom na rôznych zlodejov, podvodníkov a tunelárov “v elegantnom obleku s kravatou”, zločincov za počítačmi, ako aj ostatných zločineckých gaunerov ktorí - vďaka impotentnej bezzubosti celej takzvanej “demokratickej” justície voči nim – obetiam svojej trestnej činnosti, tj. okradnutým, olúpeným či inak poškodeným ľuďom sa môžu beztrestne smiať do tváre. A to preto, že kým táto takzvaná “demokracia” - majúca v skutočnosti ale skôr charakter akejsi plutokratickej skorumpovanej kriminokracie - bude i naďalej trvať, tak bohužiaľ zrejme asi ani do budúcnosti sa títo zločinci nemusia ani najmenej obávať, že by na ne v súčasnom takzvanom “demokratickom štáte” dopadlo pozemské rameno spravodlivosti, aby ich uchopilo a posadilo tam, kde mali sedieť už dávno.

A do tretice taktiež i neustále schvaľované nové zákony a iné predpisy - a to schvaľované pomocou takzvaných demokratických procedúr – ochraňujú stále viac a viac týchto zločincov a stále menej a menej obete ich trestnej činnosti, prípadne ostatných občanov. Legislatívny proces v mnohých krajinách sveta majú totiž tamojší slobodní murári či svobodní zednáři taktiež úplne pod svojou kontrolou.

Navyše v mnohých krajinách súčasná takzvaná demokracia sa často chaoticky zmieta od jedného extrému k druhému, neraz dokonca priznáva nejednému človeku (napríklad sudcovi alebo inému úradníkovi) div nie atribúty božskej čestnosti, poctivosti alebo spravodlivosti. O ich namyslenosti, arogantnosti a spupnosti už ani nehovoriac.

Okrem toho v dôsledku tejto byrokratickej arogancie, ale i všadeprítomnej lžikracie obrovského množstva slobodomurárskych či svobodozednářských masmédií si nejeden človek uzurpuje akoby Božskú moc nad životom a smrťou iných ľudí, pretože uveril demagogickej propagande šírenou mnohými svobodozednářskými či slobodomurárskymi masmédiami, ktoré napríklad fakticky tvrdia, že vraždenie nevinných nenarodených detí je “právom” ženy, šetrenie peňazí na starších a chorých ľuďoch zas často mnohé slobodomurárske či svobodozednářská masmédiá demagogicky označujú za takzvané “umožnenie dôstojnej smrti”, o bezdomovcoch mnohé slobodomurárske či svobodozednářská masmédiá často zas tvrdia, že si za svoje sociálne položenie údajne vraj môžu sami, o nezamestnaných zas mnohé slobodomurárske či svobodozednářská masmédiá často tvrdia, že sú nezamestnaní vraj preto, lebo sa im údajne vraj nechce pracovať, sexuálne súžitie muža a ženy bez riadne uzavretého manželstva mnohé slobodomurárske či svobodozednářská masmédiá často označujú za takzvaný “voľný vzťah”, splodenie nemanželského dieťaťa je podľa názoru mnohých slobodomurárskych či svobodozednářských masmédií vraj “normálne”, ba dokonca až “moderné”; a ako sa zdá, tak manželská nevera je podľa názoru mnohých slobodomurárskych či svobodozednářských masmédií zrejme asi ešte “modernejšia”, pričom podľa agitovania mnohých slobodomurárskych či svobodozednářských masmédií za homosexualitu možno súdiť, že homosexualita je podľa názoru mnohých slobodomurárskych či svobodozednářských masmédií najväčším hitom modernej doby, a teda asi preto, že homosexualita je ta úplne bez akejkoľvek konkurencie najodpornejšia a najhnusnejšia zvrhlosť aká len môže existovať, tak sa táto homosexualita stala div nie akýmsi náboženským kultom mnohých ateistických slobodomurárskych či svobodozednářských masmédií, ktorú preto svobodozednářská či slobodomurárska masmediálna propaganda v prevažnej väčšiny ich masmédií prezentuje ako tú absolútne “najmodernejšiu” vec na svete (pretože je to v skutočnosti vec absolútne najzvrhlejšia!!).

V dôsledku tejto “práce” mnohých svobodozednářských či slobodomurárskych masmédií, ktorá spočíva v dokonalom propagandistickom praní ľudských mozgov, a z tejto skutočnosti potom vyplývajúca naprostá absencia akýchkoľvek mravných hodnôt došlo v nejednom štáte často k úplne flagrantnej degenerácii skutočných demokratických ideálov v ich totálne zvrátenú a zdeformovanú karikatúru. V takejto zdeformovanej pseudodemokracii si vysokí štátni ale i regionálny úradníci, politici, policajti, niektorí lekári, všelijaké feministické záujmové združenia, ako aj záujmové združenia homosexuálov, ba často doslova kdekto čo má peniaze a teda aj politickú moc si beztrestne fakticky uzurpujú rozhodovať o živote iných. Väčšiu moc ako oni nemal dokonca ani Lenin, Stalin či Hitler. Tým sa len v praxi potvrdzuje pravdivosť slov pápeža Jána Pavla II., ktorý v rôznych krajinách sveta ľuďom mnohokrát pripomínal, že “demokracia, ktorá nie je postavená na skutočne ľudskej idei, a ktorá rezignuje na základné mravné hodnoty, sa mení v skrytú či otvorenú diktatúru”.

Skarikovaná, pokrivená demokracia sa totiž opiera o pokrivený rebríček hodnôt. Dramatickú absenciu akýchkoľvek mravných hodnôt v spoločnosti a štáte sa vysokí štátny a regionálni úradníci, politici a ich novinári usilujú zamaskovať nejakým demagogickým blábolením o tolerancii, ako o tej najvyššej hodnote. Tak sa táto falošná pseudotolerancia doslova ako akýsi hyperbolicky zdeformovaný negatív dostáva na najvyššiu priečku tohoto mravne úplne prevráteného rebríčka hodnôt, kde skutočná tolerancia je feministicky i homosexuálne hrubo znásilnená a prekrútená tým najhorším možným spôsobom. Ba dokonca v mnohých krajinách sveta niekedy už ani tá “antirasistická” propaganda neslúži záujmom boja proti skutočnému rasizmu, ale skôr ako baranidlo k zastrašovaniu pauperizovaných vrstiev obyvateľstva a vôbec všetkých, ktorí by eventuálne, potencionálne mohli niekedy vystúpiť na obranu sociálnych práv vykorisťovaných robotníkov, nezamestnaných či bezdomovcov.

Dôsledkom zúfalej neprítomnosti mravných hodnôt je objektívnou skutočnosťou i úplná impotencia spoločnosti v takýchto morálnym rozkladom prehnitých mnohých štátov vychovávať mladú generáciu. Pokrivená pseudodemokracia vedie ku zrodu pokrivenej “nízkej” kultúry, ktorá sa stáva stále viac primitívnejšou.

Mnohé deti nikdy nepoznali rodičovskú lásku svojich rodičov, pretože títo rodičia na svoje deti nikdy vraj “nemajú čas”, a tak tieto deti, ktoré nikdy nepoznali túto rodičovskú lásku a harmonický rodinný život, potom pri tejto faktickej absencii rodičovskej výchovy, v tomto vákuu, kde namiesto mravne zodpovedných rodičov, kostola, kňaza a miestneho spoločenstva veriacich, tieto deti zažívajú úplnú duchovnú a mravnú prázdnotu, keďže ich vlastní rodičia na ne údajne “nemajú čas”, fakticky potom “vychováva” buď iba ich domáci “počítač” i zo svojou odpornou a hnusnou pornografiou či násilníckymi hrami krvavého vraždenia v podmienkach takzvanej virtuálnej reality mnohých počítačových hier (ak ide o deti z bohatých rodín), alebo zas “ulica”, a teda drogy, alkohol, cigarety, fetovanie, sex a kdejakí pochybní “kamaráti” (ak ide zas o deti z rodín chudobných).

A nielen ich rodičia, ktorí sú vlastne iba pasívnym produktom sekularizovanej a ateistickej spoločnosti, ako aj ich masmédií, ale ani samotná spoločnosť ako taká, ktorá je v mnohých krajinách sveta zo strany mnohých slobodomurárskych či svobodozednářských masmédií kŕmená takouto “kultúrou”, nedokáže, prípadne nemá odvahu ponúknuť deťom a mládeži také ideály, ktoré prinášajú skutočnú, autentickú, trvalú a nefalšovanú radosť zo života, a také hodnoty, ktoré chránia ľudskú dôstojnosť.

Niet sa preto čomu čudovať, že v mnohých krajinách, kde vládne režim takejto prehnitej, zvrátenej “pseudodemokracie”, ktorá si nevie rady s výchovou ľudského jedinca, vládu na všetkých úrovniach verejnej správy a verejnej moci, ako aj kontrolu nad všetkými masmédiami potom prevezmú do svojich rúk iba samí prospechári, karieristi, cynici, pätolizači, kolaboranti a zločinci.

Demokracia je totiž len a iba mechanizmom a nič viac! A z tohoto mechanizmu “demokracie” môže zodpovedným spôsobom čerpať iba slušne vychovaný človek. Ak sa mechanizmy “demokracie” ocitnú v rukách ľudí nezodpovedných, stávajú sa veľmi hrozivými, pretože potom ich je veľmi ľahké použiť k zneužitiu moci a k ochrane skorumpovaných politikov, vysokých štátnych úradníkov a ich novinárov.

Najmä vďaka propagande mnohých slobodomurárskych či svobodozednářských masmédií “demokracia” – tak ako to bohužiaľ dnes v Českej republike, ale aj v Slovenskej republike a v mnohých ďalších podobne postihnutých krajinách môžeme vidieť – je totiž úplne odtrhnutá od reálneho sveta, ako aj od pravdivého obrazu sveta i človeka a od mravných a etických hodnôt vôbec, a stáva sa tak nešťastím a smrteľným nebezpečenstvom pre samú seba. V takejto takzvanej “demokracii” – v ktorej my bohužiaľ dnes žijeme – je potom úplne “normálne” že sa ktokoľvek, kto patrí v skutočnosti do väzenia, dostane potom namiesto toho do vlády, do parlamentu, do justície či k polícii, starostom obce či šéfredaktorom novín atd.

“Demokracia” odtrhnutá od poctivosti, slušnosti a zdravého rozumu potom zákonite vedie k veľkej dezilúzii občanov. Väčšina obyčajných ľudí sa v takejto lživej pseudodemokracii plne oprávnene ani necíti byť spolurozhodujúcimi o osude ich vlastnej krajiny, ale iba voličmi, na ktorých si politici a ich novinári spomenú vždy iba v predvolebnej kampani. Preto je len celkom prirodzené, že pozorujeme nárast ľahostajnosti obyvateľstva k záležitostiam, ktoré sa týkajú ich vlasti, a znižujúcu sa volebnú účasť. Už dnes sme v situácii, kedy je úplne “normálne”, že politické strany majúce v parlamentoch väčšinu v skutočnosti zastupujú iba výraznú menšinu občanov.

Ak “tí hore” neskončia s masmediálným vymývaním mozgov poddaným svojho štátu, a spoločnosť sa nevráti k realite a k pravde, ak sa nebudeme riadiť pravdou o svete a človeku, a nevrátime sa k základným hodnotám našich predkov ako sú pravda, slušnosť, čestnosť, poctivosť, mravnosť, cudnosť, solidaritu, láska k blížnemu a altruizmus budeme v budúcnosti súčasnou formou “demokracie” rozčarovaní ešte viac než je tomu doposiaľ.

V minulosti dvadsiateho storočia mali sme už päťdesiatych rokoch demokraciu “ľudovú”, potom od šesťdesiatych rokoch zas demokraciu “socialistickú” a dnes zasa takzvanú “liberálnu” demokraciu. Kedy ale budeme mať konečne normálnu demokraciu?

Domnievam sa, že normálna demokracia slúžiaca záujmom obyčajných ľudí tu bude existovať iba vtedy, ak väčšina občanov a nimi zvolených politikov, vysokých štátnych úradníkov a novinárov bude ako základnú mravnú hodnotu vo svojom vlastnom živote plne rešpektovať a taktiež i správať sa dôsledne podľa Desatora Božích prikázaní, a bude si taktiež vedomá svojej povinnosti k  altruistickej službe voči svojim ostatným spoluobčanom vychádzajúcej z vedomia svojej zodpovednosti Bohu za svoj mravný život, a súčasne i nezištnej lásky ku každému človeku ako Božiemu dieťaťu.

Dňa 26.1.2009 napísal Váš slovenský i český spoluobčan JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola

Zaujalo Vás to? Pokud ano, tak Vám doporučuji přečíst si tuto hlavní klíčovou práci:

Henryk Lahola : Sociální spravedlnost a ekonomicky maximálně výkonná i spravedlivá ekonomická revoluce a revoluční stát i manifest. Babice 2009, publikováno i na www.henryklahola.nazory.cz/Revoluce.htm

 

Zpět na hlavní stránku!