wz

Zpět na hlavní stránku!


Druhé výročie prijatia sviatosti krstu.

Dne 14.května 1969 jsem oslavoval druhé výročí svatého křtu ze dne 14.5.1967!

Svätý krst je nutný ku spáse pre všetkých ľudí, ktorí došli k poznaniu evanjelia. Bez svätého krstu neexistuje spojenia s Ježišom Kristom, a bez spojenia s Ježišom Kristom neexistuje prístup k nebeskému otcovi (viz. Jn 14,6).

Zaujímavou otázkou je, že či sa majú krstiť aj malé deti, hoci je všeobecnou praxou Cirkvi, že sa krstia už malé deti. Samozrejme, že svätý krst predpokladá osobné rozhodnutie a krstom detí sa viažu na Cirkev už aj nevedomé deti. Náš Pán Ježiš Kristus však ale povedal, že Božie kráľovstvo patrí už deťom (viz. Mt 19,14; Lk 18,15 a násl.). Už malé deti sú teda schopné mať osobnú účasť na Božom kráľovstve. A prijatie do Božieho kráľovstva sa deje svätým krstom, pritom nikde v celom Svätom Písme nie je udaný určitý vek, ktorý by bol nevyhnutný na prijatie svätého krstu. Naopak je biblicky dosvedčenou praxou krstiť “celý dom”, čo podľa vtedajšieho spôsobu vyjadrovania zahrnovalo tiež aj deti (vit. Sk 16,15; 1 Kor 1,16). Podle Tertuliána (koniec 2 storočia) je svätý krst detí bežnou praxou už medzi rokmi 120 – 150 po Kristu. Cirkev berie celkom vážne Kristovo slovo: “Ak sa nenarodí človek znova z vody a Ducha Svätého, nemôže vôjsť do Božieho kráľovstva.” Hovorí sa, že viera musí svätý krst predchádzať, pretože v Evanjeliu podľa svätého Marka 16,16 je napísané, že “Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený.” K tomu je treba povedať následovné: Božie konanie predchádza všetko, aj vieru. Už viera je milosť, avšak milosť sa dáva zdarma, bez predchádzajúcich činov človeka. Pred tým, čo dostáva človek pri svätom krste, stojí dospelý práve tak s prázdnymi rukami ako aj nerozumné dieťa, ktoré ešte nemôže veriť a rozhodovať sa. Medzi vierou a svätým krstom existuje úzky vzťah. Dospelý sú teda pokrstený iba vtedy, ak existuje u nich vôľa dať sa pokrstiť a ochota k viere. Ale ani krst detí sa neudeľuje nezávisle na viere. Zárukou toho, že dieťa bude vychovávané k viere, je tu viera rodičov a kmotrov. Kde nie sú predpoklady pre výchovu k viere, nemal by byť a v podstate ani nesmie byť svätý krst udelený. Ten kto bol pokrstený ako dieťa, musí samozrejme neskôr dorásť do plnej viery a žiť z viery a s vierou. Tak ako samotná viera nestačí, tak ani samotný svätý krst nevedie ešte človeka k Bohu. Človek musí za svojím svätým krstom stáť a krstný akt potvrdzovať slovom i skutkom. Každý prijíma mnoho vecí z okolitého sveta. Najmä dieťa žije v úplnej závislosti na svojich rodičov. Tí sa mu snažia predať toľko duchovných, náboženských a morálnych hodnôt, koľko len môžu. I to sú rozhodnutia, ktoré konajú rodičia vopred za svoje dieťa. V opačnom prípade neskôr by totiž toto dieťa plným právom mohlo svojim rodičom vyčítať to, že jeho kresťanskú náboženskú výchovu zanedbali. Takto budú kresťanský rodičia samozrejme usilovať o to, aby svojmu dieťaťu predali veľký dar svojej viery. A počiatkom tohoto daru je svätý krst. Opomenutie svätého krstu zo strany rodičov je tiež veľmi závažné rozhodnutie. Kresťanskí rodičia nemôžu upustiť od toho, aby svojím deťom ďalej predávali svoju vieru, pretože ináč by sa vlastne sami museli vzdať sa uskutočňovania svojej vlastnej viery A každý prejav ich náboženskej viery deti ovplyvňuje. Deti sa totiž učia predovšetkým ich osobným príkladom.

Občas niektorí ateisti radi pokrytecky hovoria o tom, že vraj o svojej viere sa má neskôr rozhodnúť každý sám. Tak či onak, před týmto osobným rozhodnutím sa pre Ježiša Krista alebo proti Ježišovi Kristovi sa jednoho dňa ocitne každý pokrstený človek. A preto s týmto vyššie uvedeným názorom je možné síce súhlasiť, avšak s jednou zásadnou výhradou: Aby som sa ja, ty, tvoj syn, tvoja dcéra a vlastne každý človek mohol správne rozhodnúť, musí sa ku mne dostať najprv príslušné penzum náboženských poznatkov a vedomostí spojených s riadnou náboženskou výchovou a vzdelaním, aby sa mohol človek až dosiahne dospelosti správne rozhodnúť. Veď ak sa má človek správne rozhodnúť pre prijatie či odmietnutie viery v Ježiša Krista Boha Spasiteľa a Vykupiteľa – musí mať najprv príslušné náboženské poznatky a vedomosti, aby sa mohol správne a so znalosťou veci kvalifikovane rozhodnúť pre to, či túto vieru osobne prijme alebo odmietne.

Štandartná obyčajná fotografia osláv dvojročného JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu:

Obyčajná “malá” fotografia – na tejto fotografii zo dňa 14.5.1969 je vidieť 2-ročného JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu ako oslavuje svoj najväčší a najslávnejší deň vo svojom živote, ktorým je 14.máj 1967, kedy prijal sviatosť svätého krstu a stal sa kresťanom.

Velkorozmerová fotografia JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu.

Pozrite sa ešte raz na ten istý snímok v detailnej veľkorozmerovej fotografii:

Veľkorozmerová “veľká” fotografiatáto fotografia ukazuje v podstate to isté, avšak vo výraznom zväčšení oproti predošlému “obyčajnému” snímku. Táto fotografia – a najmä jej výrazne detailne zväčšená “veľká” fotografia umožňuje divákovi si tento snímok prehliadnuť ešte raz a vidieť 2-ročného JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr,Henryka Laholu ešte raz ako oslavuje druhé výročie svojho kresťanstva. Ako vidieť i z tohoto snímku – patriť Bohu, patriť Ježišovi Kristovi, je to najväčšie šťastie aké ľudskej duši môže byť dopriate.

Dňa 10.3.2008 za účelom povzbudenie všetkých verných synov a dcér katolíckej cirkvi v tomto bezbožnom svete napísal:

Váš spolubrat v Ježíšovi Kristovi JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola


Zpět na hlavní stránku!