wz

Zpět na hlavní stránku!

Zatajovanie nižších akademických titulov je trestné!

Intelektuál, ktorý zatajuje svoje nižšie akademické tituly je obyčajný podvodník!!

Poznámka: Položené otázky čitateľov www.henryklahola.nazory.cz ako i odpovede na tieto typické položené otázky sú oproti emailom z praktických dôvodov rôzne mierne upravované, krátené a niekedy i zovšeobecňované!

Pretože podobné otázky študentov i študentiek zo Slovenskej republiky i z Českej republiky týkajúce sa používania či nepoužívania akademických titulov sa donekonečna permanentne opakujú, rozhodol som sa pre potrebu všetkých tých, ktorých toto téma zaujíma, napísať tieto typické neustále sa opakujúce otázky i odpovede, a to vo dvoch rovnocenných jazykových verziách, tj. ako po slovensky, tak i  po česky.

Táto po slovensky napísaná verzia je určená najmä pre študentov zo Slovenskej republiky!

Odkazovač: Jste z České republiky? Pak raději klikněte myší na tento modrý nápis a přepnete se tím do české verze!

I.Otázka: Nechápem čo je na tom neslušného či nemorálneho, a prípadne niekedy vraj dokonca aj nelegálneho a trestného na tom, ak budem používať iba niektoré zo svojich doktorských, magisterských a bakalárskych akademických titulov, zatiaľ čo niektoré iné svoje akademické tituly používať nebudem?

Odpoveď na I.Otázku: Napríklad ste absolventom nejakej technickej vysokej školy či fakulty, kde ste získal akademický titul bakalár a akademický titul inžinier, plus ste absolventom nejakej teologickej bohosloveckej fakulty, kde ste získal akademický titul bakalár, potom akademický titul magister a nakoniec akademický titul doktor teológie, a teda dajme tomu, že ste ThDr.Mgr.Ing.Bc. et Bc.Meno Priezvisko. Viem si síce predstaviť, že sa následne môžete pohybovať v technických akademických kruhoch, čo Vás môže zvádzať k obmedzeniu sa iba na takzvané “technické akademické tituly”, na napríklad: Ing.Bc.Meno Priezvisko. Ak použijete u svojho mena a priezviska iba “technické” akademické tituly, je to prinajmenšom prejav Vašej vrcholnej neslušnosti a pohŕdania s Vašou teologickou bohosloveckou fakultou, ak súčasne nepoužijete aj jej akademické tituly. Navyše to môže vyvolávať aj dojem, že sa “hanbíte” za to, že ste študoval teológiu. A isteže platí to do značnej miery aj opačne, tj. môžete sa pohybovať v teologických akademických kruhoch, čo Vás zase môže naopak zvádzať k obmedzeniu sa zas iba na “teologické” akademické tituly - napríklad: ThDr.Mgr.Bc.Meno Priezvisko. Ak však ale použijete u svojho mena a priezviska iba “teologické” akademické tituly, je to taktiež prinajmenšom prejav vrcholnej neslušnosti a pohŕdania s Vašou technicky orientovanou vysokou školou alebo fakultou, ak súčasne nepoužijete aj jej akademické tituly. A úplne najhorší postup je vypustenie takzvaných “nižších” akademických titulov. Je to totiž podvod!!! Ak vypustíte svoje “nižšie” bakalárske akademické tituly a ponecháte si iba akademické tituly magisterské a doktorské, dopúšťate sa podvodu v tom zmysle, že implicitne predstierate, že ste začal študovať na vysokej škole ešte v dobe, kedy tento bakalársky vzdelávací stupeň nebol ešte povinným predstupňom u magisterského štúdijného programu, inými slovami dopúšťate sa podvodu v tom zmysle, že implicitne predstierate, že ste začal študovať ešte v dobe deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, kedy platil ešte vysokoškolský zákon č.172/1990 Zb. Ak vypustíte bakalárske aj magisterské akademické tituly a ponecháte si iba ten doktorský akademický titul, dopúšťate sa ešte väčšieho podvodu v tom zmysle, že implicitne predstierate, že ste začal študovať ešte v dobe, kedy nielen že súčasné bakalárske akademické tituly, ale dokonca ešte ani súčasné magisterské akademické tituly neexistovali, inými slovami, že ste začal študovať na vysokej škole najneskôr v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, kedy v Československu v týchto osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia platil ešte vysokoškolský zákon č. 39/1980 Zb. Podvodníci, ktorí zatajujú bakalárske akademické tituly, poprípade podvodníci, ktorí zatajujú magisterské akademické tituly, eventuálne podvodníci, ktorí súčasne zatajujú magisterské aj bakalárske akademické tituly takýmto spôsobom totiž často implicitne predstierajú, že svoju vysokú školu študovali a teda aj ukončili už dávnejšie než ju v  skutočnosti študovali a ukončili, respektíve podvodne tým implicitne predstierajú, že majú dlhšiu odbornú prax po ukončení svojej univerzity či inej vysokej školy než v skutočnosti majú. A tento podvod je trestný!

II.Otázka: Nechápem presne ako by ste vy osobne JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola mohol podviesť napríklad svojho potencionálneho budúceho zamestnávateľa tým, že by ste sa pred ním vydával za JUDr.PhDr.Henryka Laholu, tj. že by ste vynechal vaše obidva magisterské akademické tituly a ponechal si iba tituly doktorské?

Odpoveď na II.Otázku: Napríklad ja osobne som začal študovať právnickú fakultu i filozofickú fakultu v roku 1994, tj. ja osobne som obidve vysoké školy začal študovať na základe vysokoškolského zákona č.172/1990 Zb. Preto ja už magisterské akademické tituly už mám, bakalárske akademické tituly však ale už nie. Ak by som napríklad ja svoje magisterské akademické tituly zatajil, dopustil by som sa tým podvodu, pretože tým by som fakticky konkludentne predstieral, že som začal študovať ešte v osemdesiatich rokoch dvadsiateho storočia na základe vysokoškolského zákona č.39/1980 Zb., ak teda by som predstieral, že mám “iba” doktoráty JUDr. + PhDr. bez toho, že by som súčasne mal aj príslušné dva magisterské akademické tituly. Navyše práve na Karlovej Univerzite v Prahe som vyštudoval túto právnickú fakultu i filozofickú fakultu, a na obidvoch týchto fakultách, ako ostatne aj na úplne všetkých fakultách Univerzity Karlovej v Prahe vydávajú všetky svoje doktorské i magisterské a zrejme asi aj bakalárske univerzitné diplomy zásadne iba v latinskom jazyku, ktorému väčšina ľudí nerozumie, a preto väčšina z nich čítanie takéhoto latinsky písaného diplomu Univerzity Karlovej v Prahe okamžite vzdá. Preto pre absolventov Univerzity Karlovej v Prahe sú tieto podvody ešte ľahšie než pre absolventov ostatných českých a slovenských vysokých škôl, ktoré vydávajú diplomy iba v historicky relatívne menejcennom národnom jazyku tj. v češtine alebo slovenčine. Navyše v mojom špecifickom prípade – narodil som sa ešte v roku 1967, čo ak počítame, čo všetko za normálnych okolností mohlo nasledovať, tj. ukončenie základnej školy ako štrnásťročný by sa uskutočnilo v roku 1981, nejaké gymnázium som mohol teda teoreticky študovať v rokoch 1981 – 1985, niekedy asi v máji 1985 som mohol maturovať, v septembri 1985 som mohol začať študovať vysokú školu, ktorú som mohol teda ukončiť niekedy v máji či júni 1990 a v júni či júli 1990 som mohol mať promóciu. Keďže by som teda začal študovať ešte v roku 1985, začal by som študovať na základe vysokoškolského zákona č.39/1980 Zb., a teda žiadne magisterské akademické tituly by som nemal. Okolnosti však ale tomu tak chceli, že tomu tak nie je! Mám nad tým plakať? My kresťania nikdy neplačeme, ale všetko berieme ako Božiu vôľu! Ostatne veď mohlo to byť ešte aj horšie. Napríklad ak by som ale čisto teoreticky začal v Prahe študovať ešte o niekoľko rokov neskôr, tj. až za platnosti vysokoškolského zákona č.111/1998 Sb. – ktorý v Českej republike platí dodnes - tak to by som mal dokonca nielen tie dva magisterské akademické tituly, ale navyše ešte aj tie bakalárske akademické tituly, ktoré od tej doby až dodnes “získavajú” v tejto poslednej perióde súčasní absolventi vysokých škôl. Isteže ak by som nebol politicky prenasledovaný za boľševika, tak by som teda skutočne mohol vyštudovať ešte v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, a takto teda za úplne normálnych okolností by som vlastne vzhľadom k môjmu veku “utiekol” pred magisterskými akademickými titulmi. A teda ak by som chcel podvádzať a lživo sa tváriť tak, ako keby som magisterských akademických titulov nemal, tak vzhľadom k môjmu veku by mi pravdepodobne každý veril, že som študoval ešte v osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, pretože za normálnych okolností by tento variant bol z logiky môjho veku tým absolútne najpravdepodobnejším variantom. A nikto by si ničoho asi nevšimol dokonca ani zo samotných latinských diplomov, keďže vzhľadom k ich neprístupnej latinčine sú pre každého zamestnávateľa fakticky španielskou dedinou, a preto tak či onak prakticky každý človek ich čítanie okamžite vzdá. Verili by mi teda ľudia ak by som lživo podvodne predstieral, že magisterské akademické tituly nemám a že som teda údajne vraj študoval ešte v osemdesiatich rokov dvadsiateho storočia, vďaka čomu mám už údajne bohatú odbornú prax? Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným okolnostiam by tomu síce asi každý veril; avšak ja ako kresťan – aj napriek tomu, že by to ináč bolo pre mňa z osobného hľadiska veľmi výhodné – nikdy som sa neznížil k takémuto nízkemu podvodu, aby som zatajoval svoje magisterské akademické tituly, a tým konkludentne predstieral, že som vyštudoval svoje dve vysoké školy, respektíve právnickú fakultu a filozofickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe ešte v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, ako by tomu nebyť boľševického režimu za normálnych okolností aj skutočne bolo, a nie teda bohužiaľ k mojej ujme zhruba až o desaťročie neskoršie po páde tohoto režimu, kedy som najprv absolvoval gymnázium a získal tak potrebnú maturitu a potom pokračoval vo vysokoškolských štúdiách.

III.Otázka: Vyštudoval(a) som medicínu a získala som akademický titul MUDr. Tiež som vyštudoval(a) Filozofickú fakultu a získal(a) som akademický titul magister. Chcel(a) by som na Filozofickej fakulte absolvovať tiež aj rigorózne konanie. Aké je po správnosti moje súčasné poradie akademických titulov? A aké bude po správnosti poradie mojich akademických titulov po úspešnom vykonaní tohoto rigorózneho konania?

Odpoveď na III.Otázku: Vaše súčasné poradie akademických titulov je MUDr.Mgr.Meno Priezvisko a po úspešnom absolvovaná rigorózneho konania na Filozofickej fakulte, respektíve potom čo Vám bude udelený i doktorát z filozofie poradie Vašich akademických titulov bude PhDr.MUDr.Mgr.Meno Priezvisko. Prečo tomu tak je? Treba si uvedomiť, že ako v Slovenskej republike, tak aj v Českej republike sú všetky akademické tituly začlenené do troch stupňov. Najnižším akademickým titulom je akademický titul bakalár, ktorý je jediným akademickým titulom v tejto najnižšej skupine akademických titulov, a tvorí prvý stupeň. V Českej republike je veľmi rozšírený ešte nižší než akademický titul bakalár titul absolventov vyšších odborných škôl Dis. – takzvaný diplomovaný špecialista, ktorý sa píše za priezviskom, avšak tento titul nie je vysokoškolským akademickým titulom, a preto sem medzi akademické tituly v podstate už vôbec nepatrí, rovnako ako sem nepatria napríklad ani hodnosti vojakov, policajtov či hasičov. Vyššími akademickými titulmi než akademický titul bakalár sú akademické tituly magisterského stupňa, ktoré tvoria takzvanú strednú skupinu. V Slovenskej republike ako aj v Českej republike týmito akademickými titulmi magisterského stupňa mimo samotného akademického titulu magister Mgr. patrí v oblasti ekonómie, technických vied a technológií, poľnohospodárstva, lesníctva a vojenstva magisterský akademický titul inžinier v skratke Ing. a v oblasti architektúry a urbanizmu magisterský akademický titul inžinier architekt v skratke Ing.arch. a v v oblasti umenia magisterský akademický titul magister umenia, ktorý v Slovenskej republike má skratku Mgr.art. a v Českej republike zase má skratku MgA. Ďalej do tejto skupiny magisterských akademických titulov patria aj takzvané "pseudodoktorské tituly" – čo sú akademické tituly majúce formálne označenie doktorského titulu, ale v skutočnosti tu ide iba o akademické tituly magisterského stupňa a teda nie skutočné doktoráty, ktoré sa získavajú až na základe rigorózneho konania, rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej vedeckej práce, čo si mnohí preto pletú zo štátnicami a obhajobou diplomovej práce magisterského stupňa na základe ktorej absolventi napríklad právnického alebo filozofického magisterského štúdia dostanú "iba" magisterský akademický titul magister Mgr., zatiaľ čo absolventi lekárskeho magisterského stupňa dostanú magisterský akademický titul MUDr., ktorý síce v Slovenskej republike oficiálne znamená doktor všeobecného lekárstva a v Českej republike zas doktor medicíny, faktom však ale je, že akademický titul MUDr. je obsahovo akademickým titulom magisterského stupňa a nie stupňa doktorského. Obdobou skutočného doktorského akademického titulu PhDr. u úspešných absolventov rigorózneho konania na Filozofickej fakulte je do istej miery v prípade lekárov možno zrovnávať až s ich atestáciou druhého stupňa. A obdobne to isté, čo sa týka pseudodoktorského magisterského akademického titulu MUDr. sa vzťahuje aj na pseudodoktorský magisterský akademický titul MDDr. – doktor zubného lekárstva, a to isté sa vzťahuje aj na pseudodoktorský magisterský akademický titul MVDr. – čo je zas magisterský akademický titul doktor veterinárneho lekárstva. Najvyššími akademickými titulmi sú akademické tituly doktorského stupňa, kam patrí doktorský akademický titul v oblasti práva doktor práv v skratke JUDr., doktorský akademický titul v oblasti humanitných a spoločenských vied doktor filozofie v skratke PhDr., doktorský akademický titul v oblasti prírodných vied doktor prírodných vied v skratke RNDr., doktorský akademický titul v oblasti farmácie doktor farmácie v skratke PharmDr., ako je to s doktorskými akademickými titulmi v oblasti teológie som už dostatočne vysvetlil u desiatej otázky, a preto sa k tomu tu už vracať nebudem, a v Slovenskej republike na rozdiel od súčasnej právnej úpravy v Českej republike sa udeľuje aj doktorský akademický titul doktor pedagogiky v skratke PaedDr. – ktorý sa vzťahuje na špecifickú oblasť učitelských a telovýchovných programov. V Českej republike na rozdiel od Slovenskej republiky sa doktorský akademický titul PaedDr. momentálne neudeľuje, jeho funkciu v Českej republike plní doktorský akademický titul doktor filozofie PhDr. Ináč ale všetky tieto vymenované magisterské pseudodoktoráty MUDr., MDDr. a MVDr. vďaka tomu, že tieto magisterské akademické tituly majú formálne označenie doktorátu, majú formálne tiež aj relatívne vyššiu hodnotu než ostatné takzvané "čisté" magisterské akademické tituly, a preto i vo Vašom konkrétnom prípade platí, že Váš magisterský akademický titul MUDr. ako pseudodoktorát má vo všeobecnosti vždy vyššiu cenu než obyčajný takzvaný "čistý" magisterský akademický titul Mgr., a preto v poradí obidvoch týchto magisterských akademických titulov zaujme pseudodoktorský akademický titul MUDr. vždy prednosť před "čistým" magisterským akademickým titulom Mgr. Naopak v pomere doktorského akademického titulu PhDr. k magisterskému akademickému titulu MUDr. je zrejmé, že doktorský akademický titul PhDr. je skutočný doktorát, zatiaľ čo pseudodoktorský akademický titul MUDr. obsahovo skutočným doktorátom nie je, pretože svojim obsahom ide iba o magisterský akadmický titul, a preto skutočný doktorský akademický titul PhDr. a obdobne tak i ostatné skutočné doktorské akademické tituly ako JUDr., PNDr., PharmDr. A PaedDr., ktoré sú ako skutočné doktoráty najvyššími akademickými titulmi na dnešnom území bývalého Československa. A tak ako doktorské akademické tituly sú o triedu vyššími akademickými titulmi než magisterské akademické a teda i Váš magisterský akademický titul MUDr., a preto teda ak získate doktorát z filozofie, exaktne správne poradie Vašich troch akademických titulov bude: PhDr.MUDr.Mgr.Meno Priezvisko.

IV.Otázka: Prekvapilo mňa tvrdenie, že doktorské akademické tituly JUDr. PhDr. RNDr. PharmDr a PaedDr. sú dnes najvyššími akademickými titulmi "v bývalom Československu" a mal(a) by som preto dve otázky: 1./Nie je snáď veľký doktorát titul PhD. či Ph.D. ešte vyšším akademickým titulom než malé doktoráty JUDr. PhDr. RNDr. PharmDr. A PaedDr? 2./A nie sú tituly docent či titul profesor ešte vyššími akademickými titulmi?

Odpoveď na IV.Otázku: Obrazne povedané pletiete si jablká s hruškami. Miešate veci, ktoré spolu vôbec nesúvisia. Okrem toho legislatívna úprava v Slovenskej republike a ani v Českej republike lege artis absolútne ani nepozná Vami použité pojmy "veľký doktorát" a "malý doktorát" - tieto pojmy sú síce občas používané medzi laikmi, ale v skutočnosti nemajú žiadnu legislatívnu oporu vysokoškolského zákona. Najnižším akademickým titulom je bakalár so skratkou Bc. Vyššími než je akademický titul bakalár sú akademické tituly magisterského stupňa. V súčasnej dobe podľa platnej legislatívy v Slovenskej republike i Českej republike sú udeľované tieto magisterské akademické tituly: Mgr. Ing. MUDr. MDDr. a MVDr. plus v Slovenskej republike je udeľovaný aj magisterský akademický titul Mgr.art. a v Českej republike magisterský akademický titul MgA. Vyššími akademickými titulmi než sú magisterské akademické tituly sú doktorské akademické tituly. V súčasnej dobe podľa platnej legislatívy v Slovenskej republike i v Českej republike sú udeľované tieto doktorské akademické tituly: JUDr. PhDr. RNDr. PharmDr. a v Slovenskej republike navyše ešte aj doktorský akademický titul PaedDr. Kto sa chce o magisterských a doktorských akademických tituloch dozvedieť viacej, tomu doporučujem prečítať si moju odpoveď na predošlú tretiu položenú otázku, ktorá má názov "III.Otázka: Vyštudoval(a) som medicínu a získal(a) som akademický titul MUDr. Tiež som vyštudoval(a) Filozofickú fakultu a získal(a) som akademický titul magister. Chcel(a) by som na Filozofickej fakulte absolvovať tiež aj rigorózne konanie. Aké je po správnosti moje súčasné poradie akademických titulov? A aké bude po správnosti poradie mojich akademických titulov po úspešnom vykonaní tohoto rigorózneho konania?", kde sa témou magisterských a doktorských akademických titulov zaoberám viacej a tu už sa nechcem opakovať. Tu sa už obmedzím iba na konštatovanie, že v súčasnej dobe najvyššími akademickými titulmi, ktoré sú dnes udeľované na území bývalého Československa sú doktorské akademické tituly JUDr. PhDr. RNDr. PharmDr. a v dnešnej Slovenskej republike navyše ešte aj doktorský akademický titul PaedDr. Žiadne vyššie akademické tituly neexistujú a ani nikdy neexistovali! Práve tak aj okrem doktorátov JUDr. PhDr. RNDr. PharmDr. a v dnešnej Slovenskej republike navyše ešte aj doktorátu PaedDr. dnes žiadne ďalšie doktoráty univerzitami na území bývalého Československa nie sú udeľované. Inými slovami ak chcete získať nejaký vyšší akademický titul či nejaký iný doktorát než tie, ktoré som vymenoval – nie je to možné, pretože žiadne vyššie akademické tituly neexistujú, nikdy neexistovali a pravdepodobne ani nebudú existovať. A pokiaľ ide o druhy udeľovaných doktorských akademických titulov, v súčasnej době univerzity v bývalom Československu udeľujú iba doktorské akademické tituly JUDr. PhDr. RNDr. PhaemDr. a v Slovenskej republike navyše ešte aj doktorský akademický titul PaedDr. A teda žiadny iný doktorský akademický titul Vám žiadna slovenská a ani česká univerzita v súčasnej dobe udeliť nemôže. Ak je Vám teda doktorský akademický titul JUDr. PhDr. RNDr, PharmDr. či PaedDr. "málo", vedzte, že žiadny vyšší akademický titul už dosiahnuť nemôžete, pretože žiadny vyšší akademický neexistuje a ani nikdy neexistoval!! Vyššími sú už iba vedecké a akademické hodnosti vysokoškolských učiteľov, tieto však ale neslobodno si pliesť s akademickými titulmi, pretože vedecké a akademické hodnosti vysokoškolských učiteľov s akademickými titulmi nemajú v podstate absolútne nič spoločného. Snáď jediná určitá paralela je iba v tom, že podobne ako akademické tituly sú trojitého stupňa – tj. stupňa bakalárskeho, magisterského a doktorského, tak i vedecké a akademické hodnosti majú tiež svoje vlastné tri stupne. Najnižšia vedecká a akademická hodnosť vysokoškolského učiteľa je doktorského stupňa, kde v súčasnej dobe v Slovenskej republike absolventi doktorandského štúdia získavajú najčastejšie vedeckú a akademickú hodnosť doktor v skratke PhD., ktorá sa uvádza za menom; ale absolventi umeleckých doktorandských študijných programov získavajú vedeckú a akademickú hodnosť doktor umenia artis doctor v skratke ArtD., ktorá sa taktiež uvádza za menom, a doktorandi v oblasti katolíckej teológie po absolvovaní prvej ucelenej časti doktorandkého štúdia získavajú vedeckú a akademickú hodnosť licenciát teológie ThLic.. zatiaľ čo v prípade inej teológie než katolíckej je to na Slovensku tiež vedecká a akademická hodnosť v skratke PhD. V Českej republike najčastejšie sa absolventom štúdia v doktorských štúdijných programoch udeľuje vedecká a akademická hodnosť doktor v skratke Ph.D. uvádzané za menom, v oblasti teológie však ale zas vedecká a akademická hodnosť doktor teológie v skratke Th.D. uvádzané za menom. Ten či ta, kto chce získať vedeckú a akademickú hodnosť doktorského stupňa nielenže musí absolvovať ďalšie tri až štyri roky trvajúce doktorandské štúdium a napísať a obhájiť vedeckú dizertačnú prácu. Okrem toho toto doktorandské štúdium sa skladá nielen zo študijnej časti, ale aj z vedeckej časti, a v dennej forme dokonca ja povinnej pedagogickej činnosti na univerzite alebo inej odbornej činnosti súvisiacej s pedagogickou činnosťou na univerzite v rozsahu až štyroch hodín týždenne! Inými slovami ten či ta, kto túži získať doktorskú vedeckú a akademickú hodnosť sa musí stať týmto doktorandom, ktorého možno charakterizovať ako akéhosi hybridného quasi študenta a súčasne aj vysokoškolského učiteľa najnižšieho stupňa. Zatiaľ čo tieto doktorské vedecké a akademické hodnosti sú najnižšie, vyššia než doktorská vedecká a akademická hodnosť je vedecká a akademická hodnosť docent a najvyššia profesor. Na to aby niekto sa stal docentom musí absolvovať habilitačné konanie a habilitovať sa na docenta, a univerzitným profesorom sa stávajú najlepší docenti, ktorých pre určitý obor vymenuje prezident republiky na návrh vedeckej rady vysokej školy podaný prostredníctvom ministra školstva.

V.Otázka: Chcel(a) by som vedieť, či aj hodnosť rektora univerzity a hodnosť dekana fakulty je možné chápať ako Vami zmieňované vedecké a akademické hodnosti?

Odpoveď na V.Otázku: Nie, nič takého! Rektor univerzity i dekan fakulty sú volenými akademickými funkcionármi, a teda ako rektor univerzity v rámci univerzity či vysokej školy neuniverzitného typu, tak i dekan fakulty v rámci fakulty je volený akademický funkcionár. Hodnosť rektora univerzity či hodnosť dekana fakulty je teda akademickou funkciou, a ako také nemajú tieto volené akademické funkcie vrcholových funkcionárov univerzity a fakulty absolútne nič spoločného s vedeckými a akademickými hodnosťami.

VI.Otázka: Zaujímalo by mňa či základná zákonná norma upravujúca vysokoškolské štúdium je v Slovenskej republike a v Českej republike aspoň čiastočne spoločná, alebo či je úplne rozdielna?

Odpoveď na VI.Otázku: Nie je mi celkom jasné, kam s touto otázkou smerujete – či sa pýtate na legislatívnu konkrétnu normu alebo na vnútorný obsah takzvanej "vysokoškolskej legislatívy"? Z formulácie tejto Vašej otázky to nie je jasné, a preto odpoviem Vám na oboje. Ak sa Vašou otázkou pýtate na legislatívnu konkrétnu normu, tak je treba povedať, že v prípade Slovenskej republiky kľúčovou legislatívnou normou upravujúcou oblasť vysokého školstva a vysokoškolského štúdia v súčasnej dobe je v slovenskej Zbierke zákonov zákon č.131/2002 Z.z., o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zatiaľ čo Českej republike kľúčovou legislatívnou normou upravujúcou oblasť vysokého školstva a vysokoškolského štúdia je českej Sbírce zákonů zákon č.111/1998 Sb., o vysokých školách a o změně a doplnění dalších zákonů. Inými slovami, ak ste sa pýtal(a) na konkrétnu legislatívnu normu, tak je možné povedať, že v súčasnej dobe majú Slovenská republiky i České republika dva úplne samostatné a z formálneho hľadiska odlišné zákony, pričom túto formuláciu "formálne hľadisko" by som osobitne podtrhol, pretože ak Vás zaujíma vzájomné porovnanie vnútorného obsahu slovenského a českého vysokoškolského zákona, tak je treba o nich povedať, že hoci síce formálne sú to dva úplne odlišné zákony, ktoré obidva vznikli až po 31.12.1992, tj. obidva vysokoškolské zákony vznikli až niekoľko rokov potom, čo zanikol spoločný československý štát, obsahovo ale v skutočnosti aj napriek tomu tieto obidva vysokoškolské zákony platné v Slovenskej republike aj v Českej republike sú si veľmi podobné, a aj napriek určitým vzájomným odlišnostiam je legislatívna úprava vysokého školstva a vysokoškolského štúdia v Slovenskej republike a v Českej republike vzájomne si oveľa bližšia a príbuznejšia než je tomu vo vzťahu ku ktorémukoľvek tretiemu štátu.

VII.Otázka: Ak niekedy je, či môže byť zatajovanie nižších akademických hodností aj trestné, zaujímalo by mňa, či sa to isté vzťahuje aj na zatajovanie nižších vedeckých a akademických hodností, a v prípade, že zatajovanie nižších vedeckých a akademických hodností trestné nie je, zaujíma mňa prečo tomu tak je?

Odpoveď na VII.Otázku: Zatajovanie nižších vedeckých a akademických hodností na rozdiel od zatajovania nižších akademických titulov isteže nikdy nie je trestné, pretože v podstate nikdy sa v prípade vedeckých a akademických hodností nejedná o nejaké zatajovanie v pravom slova zmysle. Aj keby totiž dotyčný človek hoc i niečo chcel zatajiť - možné to nie je! Ak má niekto vedeckú a akademickú hodnosť napríklad “docent”, tak je jasné že niekedy nutne musel mať aj doktorskú vedeckú a akademickú hodnosť, pretože na ceste k docentúre bola táto doktorská vedecká a akademická hodnosť nevyhnutnou podmienkou, ktorú nebolo možné nijako obísť a ani “preskočiť” či “vynechať”. Ak by totiž predtým nemal doktorskú vedeckú a akademickú hodnosť, nemohol by nijako získať ani docentskú vedeckú a akademickú hodnosť! A obdobne úplne to isté platí ak sa niekto stane profesorom! Najprv musel získať doktorskú vedeckú a akademickú hodnosť, až potom mohol vôbec pristúpiť k habilitačnému konaniu, aby sa habilitoval na docenta, a potom, čo získal vedeckú a akademickú hodnosť docent, tak mohol dúfať, že ak bude mimoriadne úspešným docentom, že ho raz prezident republiky na návrh vedeckej rady vysokej školy podaný prostredníctvom ministra školstva vymenuje za profesora! V prípade akademických titulov je to ale úplne ináč!! A je to dané sériou divokých legislatívnych zmien v oblasti akademických titulov v minulosti. Počiatkom päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia stalinistický režim tradičné akademické tituly JUDr. PhDr. MUDr. RNDr. PaedDr. zrušil vysokoškolským zákonom č.58/1950 Zb. a ustanovil, že sa budú udeľovať akademické tituly “promovaný právnik”, “promovaný filozof”, “promovaný lekár”, “promovaný matematik” a “promovaný pedagóg”. Až vysokoškolský zákon č.19/1966 Zb. toto napravil a znovu obnovil udeľovanie akademických titulov JUDr. PhDr. MUDr. RNDr. PaedDr., a v tejto veci nič nezmenil ani vysokoškolský zákon č.39/1980 Zb. Univerzitné a vysokoškolské akademické tituly JUDr. PhDr. MUDr. RNDr. PaedDr. boli na základe vysokoškolských zákonov č.19/1966 Zb. a č.39/1980 Zb. udeľované absolventom magisterského štúdia v období od druhej polovice šesťdesiatych rokov až do konca rokov osemdesiatych dvadsiateho storočia a mali v tejto dobe udelené akademické tituly JUDr. PhDr. MUDr. RNDr. PaedDr. charakter pseudodoktorských magisterských titulov, pretože bez ohľadu na ich formálne označenie za doktorát boli v skutočnosti akademické tituly JUDr. PhDr. MUDr. RNDr. udelené v období od druhej polovice šesťdesiatych rokov až do konca rokov osemdesiatych dvadsiateho storočia iba púhymi magisterskými akademickými titulmi a nie teda skutočnými akademickými titulmi doktorského stupňa. Ďalší vysokoškolský zákon č.172/1990 Zb. potom úplne zrušil pseudodoktorské magisterské akademické tituly JUDr. PhDr. RNDr. PaedDr. a namiesto nich zaviedol úplne nový a do tej doby v Československu úplne neznámy akademický titul magister v skratke Mgr. Pôvodne tento osud mal postihnúť aj lekárov, v pôvodnej predlohe bolo, že sa zruší aj pseudodoktorský magisterský akademický titul MUDr. úplne rovnako ako aj ostatné pseudodoktorské magisterské akademické tituly JUDr. PhDr. RNDr. PaedDr., a teda spočiatku hrozilo, že aj absolventi lekárskych fakúlt budú taktiež namiesto svojho pseudodoktorského magisterského akademického titulu MUDr. dostávať tiež iba tento nový akademický titul magister v skratke Mgr. Nakoniec ale prevážila argumentácia, že údajne lekár na otázku pacienta či je doktor nemôže povedať, že nie, že je magister, pretože by si to obyčajný ľudia spojili zo svojou predstavou profesie lekárnika vydávajúceho lieky v nejakej lekárni. A tak zatiaľ čo vysokoškolský zákon č.172/1990 Zb. zrušil pseudodoktorské magisterské akademické tituly JUDr. PhDr. RNDr. PaedDr., pseudodoktorský magisterský akademický titul MUDr. ponechal aj naďalej. Až súčasné vysokoškolské zákony, v Českej republike je to vysokoškolský zákon číslo 111/1998 Sb. a v Slovenskej republike zas vysokoškolský zákon č.131/2002 Z.z. v rámci daných možností tieto deformácie predošlých legislatívnych úprav sa snažili čo najoptimálnejším možným spôsobom napraviť. Hoci nemožno poprieť, že ako súčasný český vysokoškolský zákon č.111/1998 Sb. v rámci legislatívy Českej republiky, tak i súčasný slovenský vysokoškolský zákon č.131/2002 Z.z. v rámci legislatívy Slovenskej republiky tieto legislatívne deformácie skutočne napravili v tej najoptimálnejšej možnej miere ako bolo v rámci daných okolností možné, faktom však ale zostáva, že v prípade akademických titulov doktorov práv, doktorov filozofie, doktorov prírodných vied i doktorov pedagogiky sú dnes napriek tomu, že majú úplne rovnaký akademický titul – ide o intelektuálov dvoch úplne rozličných kategórií. V prvej skupine sú tí intelektuáli, ktorým najneskôr do konca osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia bol udelený akademický titul JUDr. PhDr. RNDr. PaedDr., ktorý v ich prípade má charakter iba pseudodoktorského akademického titulu magisterského stupňa, a druhou skupinou od roku 1999 sú vlastníci tých istých akademických titulov JUDr. PhDr. RNDr. PaedDr., ktorí okrem absolvovania magisterského štúdia spojeného s obhajobou vedeckej diplomovej práce absolvovali po ukončení svojho magisterského štúdia navyše aj rigorózne konanie spojené s rigoróznou skúškou plus napísaním rigoróznej vedeckej práce a jej obhájením, za čo obdržali tieto skutočne už doktorské akademické tituly JUDr. PhDr. RNDr. PaedDr., ktoré teda v prípade osôb, ktoré tieto doktorské akademické tituly JUDr. PhDr. RNDr. PaedDr. získali v zhruba posledných desiatich rokov (úplne na samom začiatku 21. storočia), sú v ich prípade tieto doktorské akademické tituly JUDr. PhDr. RNDr. PaedDr. skutočnými akademickými titulmi doktorského stupňa, čím sa zásadne diametrálne líšia od púhych pseudodoktorátov JUDr. PhDr. RNDr. PaedDr., ktoré boli do konca osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia udeľované iba ako akademické tituly magisterského stupňa a nie teda akademické tituly stupňa doktorského. Jedinou výnimkou sú teda iba lekári, ktorých akademický titul MUDr. bol vždy ako v minulosti, tak i v súčasnosti je pseudodoktorským akademickým titulom magisterského stupňa, a teda u každej osoby MUDr.Meno Priezvisko s naprostou istotou viem, že ide o osobu, ktorá má magisterský akademický titul MUDr., pretože akademický titul MUDr. bol vždy ako v minulosti, tak i v súčasnosti iba magisterským akademickým titulom. V prípade ostatných akademických titulov JUDr. PhDr. RNDr. PaedDr. to však ale jasné rozhodne nie je, a preto v týchto prípadoch skutočne doktorské akademické tituly doktorského stupňa JUDr. PhDr. RNDr. PaedDr. udelené v posledných desiatich rokov (úplne na samom začiatku 21. storočia), sa od púhych pseudodoktorských akademických titulov púheho magisterského stupňa JUDr. PhDr. RNDr. PaedDr. udelené do konca osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia odlišujú iba dôsledným uvádzaním aj nižších magisterských akademických titulov magister Mgr., eventuálne u tých najčerstvejších absolventov ešte aj uvádzaním akademického titulu bakalár Bc. Čo si teda ja ako právnik podľa práva vždy napríklad myslím o človeku, ktorý sa uvádza ako PhDr.Meno Priezvisko? Tento intelektuál PhDr.Meno Priezvisko nadobudol: “pseudodoktorský akademický titul PhDr., ktorý je akademickým titulom magisterského stupňa”, a to niekedy do konca osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Tohoto intelektuála PhDr.Meno Priezvisko plným právom nepovažujem za skutočného doktora filozofie, pretože jeho akademický titul tak ako je uvedený je celkom očividne iba akademickým titulom magisterského stupňa a nie stupňa doktorského! Ak by totiž mal skutočne akademický titul doktorského stupňa, mal by súčasne hneď za PhDr. aj uvedený magisterský akademický titul Mgr. v podobe PhDr.Mgr.Meno Priezvisko ak študoval v deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, alebo v podobe PhDr.Mgr.Bc.Meno Priezvisko ak študoval zhruba v posledných desiatich rokov (úplne na samom začiatku 21. storočia). A úplne rovnako sa ja ako právnik podľa práva pozerám aj na ostatných intelektuálov, ktorí sa uvádzajú ako JUDr.Meno Priezvisko, RNDr.Meno Priezvisko či PaedDr.Meno Priezvisko. Tí, čo eventuálne snáď zatajujú svoje nižšie magisterské akademické tituly Mgr. alebo u tých najčestvejších intelektuálov zatajujú okrem magisterských akademických titulov Mgr. aj bakalárske akademické tituly Bc. - sú väčšinou obyčajní podvodníci, ktorý týmto spôsobom lživo predstierajú, že údajne vraj ukončili svoje univerzitné či vysokoškolské štúdiá už niekedy v osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, a preto majú už oveľa dlhšiu odbornú prax než v skutočnosti majú. V týchto prípadov sú to obyčajní zločinci. A v prípade, že sa nejedná o zločincov, ale tieto osoby tak činia bez úmyslu podvádzať iných za účelom získania pre seba nejakého neoprávneného prospechu, potom v tomto prípade sa jedná o duševne chorých ľudí trpiacich syndrómom sebepoškozovania. Tento syndróm sebepoškodzovania môže mať u psychopatov najrozmanitejšie podoby: niektorí títo duševne chorí psychopati si napríklad podrezávajú žily často i bez akýchkoľvek sebevražedných úmyslov údajne “len tak” z nudy, a u iných psychopatov trpiacich syndrómom vlastného sebepoškodzovania sa toto ich sebepoškodzovanie sa prejavuje tým, že hoci majú aj akademický titul doktorského stupňa JUDr. PhDr. RNDr. PaedDr., tak úmyselne zatajujú svoje magisterské akademické tituly magister v skratke Mgr., poprípade u tých najčerstvejších intelektuálov úmyselne zatajujú svoje magisterské akademické tituly magister v skratke Mgr. i bakalárske akademické tituly bakalár v skratke Bc., čím vo svojom psychopatickom sebepoškodzovacom úmysle ku svojej škode predstierajú, že akademický titul doktorského stupňa nemajú, a že ich akademické tituly JUDr. PhDr. RNDr. PaedDr. tým, že ich uvádzajú bez nižších doprovodných akademických titulov sú iba pseudodoktorské akademické tituly magisterského stupňa, a nie teda akademické tituly stupňa doktorského.

VIII.Otázka: Ako je možné doktorát PaedDr. považovať za platný doktorát i v Českej republike? A potom ako je to vôbec s akademickými titulmi, ktoré sa v súčasnej době už neudeľujú?

Odpoveď na VIII.Otázku: Skutočnosť či sa nejaký akademický titul v súčasnej době udeľuje alebo neudeľuje nemá absolútne žiadny vzťah na už raz udelené akademické tituly, ktoré sú preto absolútne nedotknuteľné, a ich vlastníkom, ktorým boli raz udelené je podľa prirodzeného práva nikto nikdy nemôže vziať, čo v tejto oblasti uznávala pozitívno-právna úprava dokonca aj v boľševickom Československu. Akademický titul je totiž špeciálnym predmetom nehmotného vlastníckeho práva sui generis, ktoré je do značnej miery zrovnateľné s právom autorským, s právom k patentom a vynálezom či ochranným známkam. Toto bolo úplne jasné dokonca aj samotným boľševickým právnikom a legislatívcom, ktorí v polovici šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia koncipovali vysokoškolský zákon č.19/1966 Zb., že by to bol hrubý zásah do vlastníckeho práva, keby vlastníkom akademických titulov udelených v päťdesiatych rokoch a v prvej polovici rokov šesťdesiatych dvadsiateho storočia, ktorým boli udelené na základe vysokoškolského zákona č.58/1950 Zb., jednoducho zobrali tieto ich quázi magisterské akademické tituly "promovaný právnik", "promovaný filozof", "promovaný lekár" či "promovaný matematik" a svojvoľne ich nahradili "novými", v tej dobe taktiež iba výlučne quázi magisterskými akademickými titulmi JUDr. PhDr. MUDr. RNDr., ktoré v tej dobe sa stali novými quázi magisterskými akademickými titulmi na základe nového vysokoškolského zákona č.19/1966 Zb. A hoci ináč úplne všetkým ľuďom bolo jasné, že je veľmi žiadúce, aby dotyčné nezmyselne zdeformované akademické tituly, ktoré boli produktom stalinizmu, a boli udelené na základe vysokoškolského zákona č.58/1950 Zb. boli zmenené na tieto nové či presnejšie povedané tieto staronové klasické akademické tituly, ktoré opätovne obnovil vysokoškolský zákon č.19/1966 Zb., všetkým, a to dokonca i samotným boľševikom v polovici šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia bolo jasné, že akademické tituly, ktoré už boli raz udelené sú absolútne nedotknuteľné, a preto vysokoškolský zákon č.19/1966 Zb. iba stanovil, že vlastníci akademických titulov udelených na základe vysokoškolského zákona č.58/1950 Zb. môžu požiadať o udelenie ekvivalentných akademických titulov podľa zákona č.19/1966 Zb., pričom to veľmi dôležité slovo "môžu" by som osobitne podtrhol, pretože toto bolo iba ich právo a teda nie ich povinnosť. Pravdepodobne väčšina túto možnosť využila, ale bolo mnoho aj takých, ktorí túto možnosť z rôznych dôvodov nevyužili, a teda preto ešte aj dnes sa občas môžeme stretnúť s niektorými intelektuálmi dôchodkového veku, ktorí celkom legálne a legitímne plným právom dodnes používajú akademické tituly "promovaný právnik", "promovaný filozof", "promovaný lekár" či "promovaný matematik", pretože ak nevykonali príslušnú zmenu na akademické tituly JUDr. PhDr. MUDr. či RNDr., tak tieto ich akademické tituly sú celkom legitímne a nedotknuteľné. Trochu iným problémom je takzvané uznávanie "zahraničných akademických titulov". Ak ide o nejaký zahraničný akademický titul, ktorý je z pohľadu našej československej tradície akademických titulov netradičný, ako sú napríklad akademické tituly v anglosaskej geografickej oblasti sveta, napríklad MA – čo je akademický titul Master of Arts, ktorého ekvivalentom u nás je akademický titul magister umenia, v Slovenskej republike v skratke Mgr.art. či v Českej republike v skratke MgA. alebo jednoducho niekedy možno aj magister v skratke Mgr. Iným príkladom je napríklad Bsc. – čo je akademický titul Bachelor of Science odpovedajúci u nás akademickému titulu bakalár. Uznaný zahraničný akademický titul je možno používať buď v originálu alebo možno používať jeho priznaný ekvivalent. Kumulácia, že by niekto svojvoľne používal kumulatívne "Bsc.Bc", tj. tento svoj jeden zahraničný akademický titul Bsc. By používal v originálnom znení a súčasne aj jeho "preklad" je podvod, a teda prinajmenšom priestupok. Pokiaľ ide o Československo, všetky akademické tituly, ktoré boli udelené do 31.12.1992 sú bez ďalšieho platnými akademickými titulmi v obidvoch následníckych štátoch bývalého Československa bez ohľadu na to, či boli získané v Slovenskej republike alebo v Českej republike, a to na základe právnej kontinuity Slovenskej republiky i Českej republiky s bývalým Československom, v dôsledku čoho bez ďalšieho sú všetky akademické tituly a práve tak i všetky vedecké i akademické hodnosti udelené do 31.12.1992 ktoroukoľvek československou vysokou školou považované aj dnes za vnútroštátne akademické tituly či vnútroštátne vedecké a akademické hodnosti. A na základe vzájomnej dohody Slovenskej republiky a Českej republiky úplne rovnako sa postupuje i po 31.12.1992 až dodnes. A teda úplne všetko to isté čo som napísal vyššie sa vzťahuje aj na doktorský akademický titul PaedDr., ktorý v minulosti bol udeľovaný ako v Českej republike, tak i v Slovenskej republike, a ktorý je v súčasnej dobe udeľovaný už iba v Slovenskej republike. Doktorský akademický titul PaedDr. však ale platí i dnes nielen v Slovenskej republike, ale úplne rovnako tak aj v Českej republike, a to bez ohľadu na to, že súčasné české univerzity ho na základe platnej legislatívy už neudeľujú.

IX.Otázka: Ako to myslíte, že akademický titul je špeciálnym predmetom nehmotného vlastníckeho práva sui generis, ktoré je do značnej miery porovnateľné s právo autorským, s právom k patentom a vynálezom či ochranným známkam?

Odpoveď na IX..Otázku: Táto vec budí často nepochopenie a preto to poviem ešte raz a celkom explicitne – akademické tituly sú plne legitímnym predmetom vlastníckeho práva a ako také sú majetok ako každý iný! Chápem, že vyššie uvedené tvrdenie je pre mnohých ľudí španielskou dedinou a preto v stručnosti a pokiaľ možno čo najjednoduchším spôsobom vysvetlím, čo všetko sa zahrnuje pod pojem "majetok" a teda čo všetko je predmetom vlastníckeho práva, respektíve aké je základné právnické delenie majetku: Majetok predne delí na majetok 1./hmotný a majetok 2./nehmotný. 1.)Hmotný majetok sa ďalej delí na majetok 1.A/hnuteľný a majetok 1.B/nehnuteľný (V Českej republike: Hmotný majetok sa ďalej delí na majetok movitý a nemovitý). Majetok "nehnuteľný" (v Českej republike: "nemovitý" ) sú pozemky a stavby, respektíve všetok hmotný majetok, ktorý "je so zemou spojený pevným základom". Hmotný majetok, ktorý nepatrí do kategórie majetok "nehnuteľný" (v Českej republike: "nemovitý" ) automaticky môžeme zahrnúť do kategórie majetok "hnuteľný" (v Českej republike "movitý"). Majetkovým substrátom majetku hnuteľného (movitého) je napríklad lietadlo, loď, automobil, monitor počítača, kabát, topánky, modlitebná knižka…atď. Toľko teda stručné definovanie majetku hmotného. 2.)Nehmotný majetok sa ďalej delí na 2.A/nehmotné diela a 2.B/nehmotné statky. Napríklad nehmotnými dielami môžu byť nehmotné diela literárne, kde majetkovým substrátom tohoto druhu vlastníckeho práva je nehmotný obsah literárneho diela – nie teda papier na ktorom je literárne dielo napísané alebo vytlačené. To isté platí aj napríklad u nehmotných diel maliarskych či hudobných. I tu u tohoto druhu vlastníckeho práva je jeho substrátom nehmotný obsah daného umeleckého diela (maliarskeho či hudobného) a nie teda materiálne médium na ktorom je toto dielo zachytené. 2.B/Nehmotné statky sú potom registrované ochranné známky, patenty, licencie, emblémy, značky, erby, vyznamenania, hodnosti a tituly. Vyznamenania môžu byť najmä štátne (tj. udeľované hlavou štátu) ale aj medzinárodné (napríklad Nobelova cena). Majetkovým substrátom tohoto druhu vlastníckeho práva je samotná fakticita udelenia tohoto vyznamenania a nie teda kovová medaila, odznak či iný podobný předmet, ktorý je iba jeho formálnym materiálnym vyjadrením. To isté sa týka i vojenských, policajných či hasičských hodností. Majetkovým substrátom tohoto druhu vlastníckeho práva nie je "kovová frčka" na ramene vojenskej, policajnej alebo hasičskej uniformy, ale fakticita udelenia tej či onej vojenskej, policajnej alebo hasičskej hodnosti. Akademické tituly z univerzít a vysokých škôl sú majetok, ktorý je absolútne neprevoditeľný na iný subjekt, nemožno ho ani prenajať a ani z iného právneho dôvodu s týmto majetkom nemôžu disponovať iné subjekty. Akademické tituly sú totiž tiež aj vlastníckym právom osobného charakteru rovnako ako napríklad je ním aj inštitút výživné v oblasti rodinného práva, kde nárok na výživné v rodinnom práve taktiež nemožno previesť na iný subjekt. Od všetkých vyššie popisovaných druhov majetku sa akademické tituly výrazne líšia tým, že riadne získaný akademický titul Vám nikdy a nikto nemôže vziať. A nikdy raz nadobudnuté akademické tituly a ani vedecké a akademické hodnosti nestrácate, dokonca ani nikdy po Vašej smrti Vami nadobudnuté akademické tituly a vedecké a akademické hodnosti právne nemôžete stratiť. Je to proste Váš majetok, ktorý Vám nikto ani za Vášho pozemského života a ani po Vašej smrti nikdy nemôže vziať. Isteže každý vlastník má slobodu vlastníckeho práva, čo znamená, že sa môže slobodne rozhodnúť, že predmet svojho vlastníckeho práva bude užívať, práve tak, ako sa môže slobodne rozhodnúť, že tento predmet svojho vlastníckeho práva užívať nebude. Napríklad ak vlastníte nejaký obraz môžete si ho zavesiť na stenu a pozerať sa na neho, alebo ho môžete mať uschovaný niekde v trezore nejakej galérie. Ak ste šofér a vlastníte automobil máte právo ním jazdiť každodenne do práce. Máte toto právo – nie však povinnosť! Vašou slobodou je tiež rozhodnúť sa, že do práce budete jazdiť napríklad autobusom alebo vlakom a svoje auto necháte stáť v garáži. A to isté sa týka aj užívania Vášho akademického titulu či titulov. Je to Váš majetok a môžete ho užívať, nie je to však ale Vaša povinnosť. Ak sa však už ale rozhodnete svoje akademické tituly používať, potom už by ste mal užívať všetky svoje akademické tituly a nie iba niektoré z nich. Ak chcete urobiť redukciu svojich užívaných akademických titulov, potom teda neužívajte vôbec žiadne akademické tituly. Ja osobne užívam buď všetky svoje akademické tituly alebo vôbec žiadny! Ostatne - keď už aj pominiem, že zatajovanie nižších akademických titulov je trestné – prečo by som mal užívať iba "niektoré" zo svojich vysokoškolských akademických titulov? Základným právom každého vlastníka je predsa užívanie predmetu svojho vlastníckeho práva! Prečo by som sa teda mal zriekať užívania svojho majetku? Je to majetok ako každý iný! Zrieknite sa Vy užívania Vášho nádherného domu či bytu a bývajte na ulici ako keby ste bol bezdomovec! Zrieknite sa vy jazdenia vo svojej nádhernej "Fabii" či "Felicii" a choďte všade pešo! Nezapínajte si svoj počítač, svoj televízor, svoj rozhlasový prijímač! Čo Vy na to? Poviete, že nie ste blázon - a máte pravdu! Ja osobne nevlastním ani auto, ani počítač, ani televízor, ani rozhlasový prijímač a vlastne právne nevlastním ani "svoj" dom v ktorom bývam – vlastním však svoje štyri akademické tituly. Tieto štyri akademické tituly sú môj majetok! A keď Vy čitatelia nie ste ochotní zrieknuť sa užívania Vášho majetku – prečo by som sa naopak užívania môjho majetku mal zriekať ja?? Ako som už raz uviedol, akademické tituly sa od všetkých vyššie popisovaných ostatných druhov majetku výrazne líši tým, že riadne nadobudnutý akademický titul Vám nikdy a nikto ani za trvania Vášho pozemského života a ani nikdy po Vašej smrti Vám nemôže vziať. A nikdy akademické tituly ani za trvania Vášho pozemského života a ani nikdy po Vašej smrti nestrácate. Je to proste Váš majetok, ktorý Vám nikdy nikto ani za trvania Vášho pozemského života a ani nikdy nikto po Vašej smrti Vám nemôže nijako vziať. A isteže platí aj to, že ak nadobudnete akademický titul "vyšší" nestrácate tým akademický titul "nižší". Isteže aj medzi jednotlivými univerzitnými či vysokoškolskými akademickými titulmi je určitá hierarchia, nie všetky akademické tituly majú rovnakú hodnotu. To však ale v žiadnom prípade neznamená, že by snáď vyššie akademické tituly nejako "konzumovali" akademické tituly nižšie. Alebo že by snáď tieto akademické tituly iba tak samovoľne nejako zanikali iba preto, že ste neskôr získal(a) aj vyššie akademické tituly. Riadne získané akademické tituly sa výrazne líšia od všetkého ostatného majetku svojou nesmrteľnosťou, nezničiteľnosťou, nikdy neprekludujú a ani sa nikdy nepremlčia, nikdy a nikto Vám akademické tituly nemôže nijako odobrať, vziať ani ukradnúť. Akademické tituly sú proste majetok o ktorý ich vlastník nemôže nikdy prísť – a to ani za trvania svojho pozemského života a ani nikdy po svojej smrti! Vojak aj policajt ale aj profesionálny hasič môže byť degradovaný, prípadne prepustený zo služobného pomeru do civilu, duchovný v katolíckej cirkvi môže podľa kanonického práva byť za určitých okolností suspendovaný alebo i prepustený z klerického stavu; práve tak ako kráľ či inak nazvaný panovník za istých okolnosti môže šľachticovi alebo niekedy aj celému šľachtickému rodu – ktorému on samotný alebo niektorý z jeho predchodcov tento šľachtický titul udelil – šľachtický titul odňať, čo je za istých okolností právo, ktoré má kráľ (panovník) voči "svojej" šľachte. Iba o akademické tituly poctivo získané nikto a nikdy nemôže byť nikým a nijako pripravený ani nikdy za trvania svojho pozemského života a ani nikdy po svojej smrti. A to dokonca ani vtedy nie, ak by sa napríklad zo svojou "Alma Mater" – zo svojou univerzitou alebo fakultou na ktorých vyštudoval, poprípade i s obidvomi týmito subjektami hoc i "do krvi" nejako rozhádal "na život a na smrť"! Univerzita i fakulta na ktorých vyštudoval, sa síce môže na neho hoc aj sebeviac hnevať, akademické tituly, ktoré mu udelila mu však odňať nemôže!! Toľko teda o porovnaní akademických titulov ale aj vedeckých a akademických hodností s ostatnými druhmi nehmotného majetku. Naopak o hmotnom majetku už ani nehovoriac – o ten jeho vlastník môže totiž fakticky prísť ešte oveľa ľahšie než o majetok nehmotný. Ako som už uviedol, akademické tituly patria do kategórie nehmotného majetku. Imanentnou vlastnosťou nehmotného majetku je absolútna neexistencia akéhokoľvek hmotného substrátu. Hmotným substrátom je tu iba univerzitný (vysokoškolský) diplom + tubus v ktorom je tento diplom uložený, nie však ale akademický titul samotný – veď ostatne - akademický titul samotný je nehmotný! Samotný univerzitný či vysokoškolský diplom totiž nie je akademickým titulom – pozor preto na toto nezmyselne tautologické miešanie dvoch celkom rozdielnych vecí! Samotný univerzitný či vysokoškolský diplom je iba hmotným listinným dôkazom o nadobudnutí akademického titulu, nie však ale akademickým titulom samotným! To, čo môže byť napríklad niekým ukradnuté, to, čo sa môže stratiť, poprípade to, čo môže byť zničené je iba tento univerzitný či vysokoškolský "hmotný" diplom, nie však ale samotný akademický titul. Ak by ste hoc i svoj tubus i s diplomom stratil, či ak by Váš tubus s diplomom odniesla povodeň alebo ak by celý Váš dom vyhorel pri požiari a s ním spoločne i Váš tubus s diplomom by tiež zhorel, prípadne ak by nejaký zlodej či lupič vylúpil Váš dom alebo byt a medzi inými vecami úmyselne alebo omylom si odniesol aj Váš tubus s diplomom je to všetko veľmi nepríjemné. Toto zničenie či strata Vášho diplomu však ale neznamená, že strácate tým aj svoj akademický titul. Ten totiž nikdy nemôžte stratiť. Ten Vám totiž patrí navždy za Vášho života, ale aj navždy i po Vašej smrti! Napríklad podľa autorského zákona literárne či iné umelecké ale i vedecké dielo patrí autorovi ešte 70 rokov po jeho smrti, kedy jeho autorské práva vykonávajú po smrti autora jeho dedičia. Vaše akademické tituly Vám však – na rozdiel od Vašich autorských práv k Vašim vedeckým prácam trvajúcim iba do hranice sedemdesiatych rokov po Vašej smrti – patria už na večné veky! Podobný vzťah primárneho nehmotného majetku a sekundárneho hmotného dôkazného prostriedku o existencii a vlastníctve je napríklad i vo vzťahu svätý krst – krstný list. Taktiež aj krstný list je iba listinným písomným dôkazom o udelení sviatosti svätého krstu, nie však ale svätým krstom samotným. Ak by ste svoj krstný list stratil, odniesla by ho voda pri povodni, zhorel by pri požiari, prípadne by ho medzi inými ukradnutými vecami hoc aj nevedomky odniesol zo sebou zlodej alebo lupič – stratil ste svoj krstný list. To však ale neznamená, že by ste fakticitou straty, krádeže, zhorenia či iného zničenia Vášho krstného listu súčasne i "stratil" sviatosť svätého krstu, ktorá Vám raz bola udelená a preto je úplne absurdná predstava, že stratou či zničením krstného listu by ste snáď nejako prestal byť kresťanom. Nič takého! Aj u sviatosti svätého krstu platí v podstate to isté čo platí u akademických titulov. Ani sviatosť krstu Vám nikdy nikto nevezme a nikdy teda nemôžete prestať byť kresťanom. Teoreticky sa síce zo svojej vlastnej vôle môžete trebárs stať zradcom podobne ako Judáš Iškariotský, a zradiť Krista -Pána, Váš svätý krst však ale naveky zostane nezmazateľným znakom vo Vašej duši pre Vašu spásu, poprípade Vaše zatratenie, ak ste Ježiša Krista zradil.

X.Otázka: Ak na technickom inžinierskom štúdiu získam akademický titul bakalár a neskôr potom aj akademický titul inžinier, a na Bohosloveckej teologickej fakulte získam akademický titul bakalár a potom aj akademický titul magister plus nakoniec ešte na Bohosloveckej teologickej fakulte úspešne absolvujem aj rigorózne konanie a tak získam ešte aj tento príslušný piaty akademický titul. Ďalej by mňa zaujímalo, aký je to titul, a ako potom mám používať všetkých týchto päť akademických titulov súčasne?

Odpoveď na X.Otázku: Ak po úspešnom absolvovaní inžinierskeho štúdia na ktorom Vám budú riadne udelený akademický titul bakalár a potom aj akademický titul inžinier; a ďalej budete študovať potom aj nejakú Bohosloveckú teologickú fakultu, na ktorej získate opäť akademický titul bakalár a potom aj akademický titul magister, a nakoniec ešte na Bohosloveckej teologickej fakulte úspešne absolvujete aj rigorózne konanie, a tak získate ešte aj tento príslušný piaty akademický titul, ktorým v prípade, že rigorózne konanie úspešne absolvujete na nejakej Bohosloveckej teologickej fakulte zo sídlom v Slovenskej republike, tak získate tým zásadne vždy iba doktorský akademický titul doktor teológie v skratke ThDr. V prípade, že rigorózne konanie úspešne absolvujete na nejakej Bohosloveckej teologickej fakulte zo sídlom v Českej republike, môžete podľa daných okolností na dotyčnej Bohosloveckej teologickej fakulte získať buď doktorský akademický titul doktor teológie v skratke ThDr. alebo doktorský akademický titul licenciát teológie v skratke ThLic., v prípade, že by ste v tej Českej republike v súčasnosti na tej Bohosloveckej teologickej fakulte ste úspešne absolvoval rigorózne konanie konkrétne z oblasti katolíckej teológie, tak by ste získal výlučne iba doktorský akademický titul licenciát teológie v skratke ThLic. Pozor! Ono sa to často pletie! Naopak v Slovenskej republike ThLic. je doktorská vedecká a akademická hodnosť, ktorá sa udeľuje doktorandom v oblasti katolíckej teológie po absolvovaní prvej ucelenej časti doktorandského štúdia, zatiaľ čo naopak v Českej republike sa absolventom doktorandského štúdijného programu v oblasti teológie (a to akejkoľvek teológie, a teda nielen katolíckej) udeľuje doktorská vedecká a akademická hodnosť doktor teológie v skratke Th.D. uvádzané za menom. A v Slovenskej republike absolventi doktorandského štúdia na iných než katolíckych Bohosloveckých teologických fakultách po úspešnom absolvovaní obdržia doktorskú vedeckú a akademickú hodnosť PhD., čo je doktorská vedecká a akademická hodnosť, ktorú ináč v Slovenskej republike tj. PhD., ale aj v Českej republike, tj. Ph.D. dostávajú napríklad i úspešní absolventi doktorandského štúdia na právnickej fakulte, filozofickej fakulte atd. Okrem toho doktorandská vedecká práca sa nazýva dizertačná práca. A ďalšími nuansami rozdielov Slovenskej a Českej republiky v oblasti akademických titulov Vás už ani nebudem zaťažovať! V každom prípade pokiaľ ide o súčasné rigorózne konanie na Bohosloveckých teologických fakultách bývalého Československa, v úvahu podľa vyššie vysvetlených pravidiel pripadá získanie buď doktorského akademického titulu doktor teológie v skratke ThDr. alebo doktorského akademického titulu licenciát teológie v skratke ThLic. V každom prípade či už ide o doktorský akademický titul doktor teológie či doktorský akademický titul licenciát teológie, v obidvoch prípadoch ide o doktorský akademický titul, ktorý má vždy prednosť pred akademickými titulmi magisterskými, kam úplne rovnako patria vo Vašom prípade ako akademický titul magister v skratke Mgr., tak i akademický titul inžinier Ing. Ďalej potom vzhľadom k tomu, že ste získal doktorát, tak pokiaľ ide o pomer medzi dvomi magisterskými titulmi Mgr. a Ing., v tomto prípade má vďaka tomuto získanému doktorátu zásadne vždy prednosť akademický titul magister v skratke Mgr., ktorý uvediete hneď na druhom mieste za týmto doktorátom, zatiaľ čo akademický titul inžinier v skratke Ing. uvediete až na treťom mieste. Inými slovami poradie Vašich piatych akademických titulov bude následovné: ThDr.Mgr.Ing.Bc. et Bc.Meno Priezvisko alebo ThLic.Mgr.Ing.Bc. et Bc.Meno Priezvisko – podľa toho, aký doktorát ste to vlastne získal.

XI.Otázka: Zaujímal by mňa Váš názor na to, či sú náročnejšie štátne verejné vysoké školy alebo súkromné vysoké školy? A ako trend vzrastu či poklesu náročnosti požiadavkov vysokých škôl voči študentom vidíte do blízkej budúcnosti?

Odpoveď na XI.Otázku: Nezáleží na tom, čo si myslím ja osobne, ale to aká je realita! A to si v konkrétnej rovine musíte zistiť vždy Vy sám či Vy sama. Ja osobne Vám môžem poradiť iba dve kritéria, podľa ktorých si túto “náročnosť” jednotlivých štátnych verejných vysokých škôl a súkromných vysokých škôl môžete sám či sama otestovať, a dosiahnuté výsledky potom si sám či sama porovnáte. Prvým kritériom je podiel prijatých uchádzačov v pomere ku všetkým uchádzačom. Napríklad na veľké právnické fakulty štátnych verejných vysokých škôl v Bratislave, Brne a Prahe sa prijíma na každú jednu z týchto troch právnických fakúlt asi päťsto uchádzačov z asi šiestich tisíc záujemcov. Pomer teda je jeden úspešný uchádzač z dvanástich uchádzačov celkom. Aspoň tomu teda tak bolo v roku 1994, kedy som sa ja osobne hlásil nielen na filozofickú fakultu ale i na právnickú fakultu (a prijala mňa ako právnická, tak i filozofická fakulta!). Od tej doby vzniklo v Českej republike ako i v Slovenskej republike množstvo ďalších vysokých škôl, a to najmä súkromných vysokých škôl, z ktorých mnohé ponúkajú štúdium aj dosť blízke právnickej oblasti, v dôsledku čoho sa celková ponuka študijných možností výrazne rozšírila. Hoci to nesledujem, avšak logicky predpokladám, že s najväčšou pravdepodobnosťou určite musel poklesnúť aj záujem uchádzačov o štúdium aj na právnických fakultách, avšak určite ešte aj teraz je to niekoľkonásobne viacej než je počet prijímaných uchádzačov. Na filozofické fakulty štátnych verejných vysokých škôl to bolo a asi i je síce v priemere o niečo menej než na právnické fakulty štátnych verejných vysokých škôl, avšak ale i tu je niekoľkonásobne, často ale aj desaťnásobne či ešte viacej uchádzačov než prijatých študentov. Aspoň tomu teda tak bolo v roku 1994, kedy som sa ja osobne hlásil nielen na právnickú fakultu ale i na filozofickú fakultu (a prijali mňa obidve fakulty!). Preto ak chcete porovnávať náročnosť jednotlivých vysokých škôl, či už ide s štátne verejné vysoké školy alebo o súkromné vysoké školy – zistite si najskôr, koľko študentov sa uchádzalo o štúdium na nej, respektíve koľko študentov na tej ktorej vysokej škole či fakulte absolvovalo prijímacie skúšky, a koľko z nich ich bolo prijatých. Čím je totiž percentuálny podiel celkovo prijatých študentov z celkovej množiny všetkých študentov – ktorí absolvovali prijímacie skúšky – menší, tým je dotyčná vysoká škola náročnejšia, pretože tým ťažšie je sa na ňu dostať. Druhým kritériom je zase podiel študentov, ktorí svoje štúdium úspešne dokončili v pomere ku všetkým študentom, ktorí sa zúčastnili prvého zápisu do štúdia na fakulte univerzity či vysokej škole neuniverzitného typu, tj. ktorí sa v prvom ročníku zapísali do tohoto prvého ročníku, semestru, cyklu, bloku alebo ináč nazvanej prvej časti štúdia. Čím je táto mortalita vyššia, tj. čím je percentuálny podiel študentov, ktorí úspešne doštudovali až do konca – v pomere k celkovej množine všetkých študentov, ktorí v prvom roku štúdia zahájili štúdium – menší, tým je dotyčná vysoká škola náročnejšia, pretože tým ťažšie je ju absolvovať. Ako je to na súkromných vysokých školách to neviem, avšak ale na štátnych verejných vysokých školách s najväčšou pravdepodobnosťou úplne na všetkých a všade bez akejkoľvek výnimky je oveľa menší počet tých študentov, ktorí svoje štúdium úspešne dokončia, oproti výrazne väčšiemu počtu tých “neúspešných” a “vyhodených” študentov, ktorí si na vysokoškolskom štúdiu obrazne povedané “vylámu zuby”. Aspoň teda v dobe deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, kedy som ja osobne študoval tomu tak stopercentne bolo. Mnoho dobrých a nádejných študentov a študentiek v tej dobe takto neuspelo, a niektorým z týchto chlapcov a dievčat nepomohlo dokonca ani to, že som ich doučoval. Ako je to dnes, to presne neviem, vzhľadom k celkovo väčšej študijnej ponuke vďaka vzniku mnohých súkromných vysokých škôl po dni 1.1.1999 – pred 1.1.1999 totiž v Slovenskej republike a ani v Českej republike neexistovala vôbec žiadna súkromná vysoká škola, pretože platná legislatíva v Slovenskej republike a ani v Českej republike vznik súkromných vysokých škôl v predošlej dobe pred 1.1.1999 jednoducho vôbec neumožňovala – kedy je teda dnes v súčasnej dobe celkový priemerný podiel študentov pripadajúcich v priemere na jednu vysokú škole bez najmenších pochybností výrazne nižší, a teda je dnes nielen možné, ale i veľmi pravdepodobné, že mnohé vysoké školy sú fakticky nútené byť dnes jednoducho ku študentom oveľa benevolentnejší, pretože ich majú oveľa menej. Okrem toho navyše momentálne robia maturity a začínajú v počiatočných ročníkoch vysokoškolského štúdia študovať študenti a študentky, respektíve mladí ľudia, ktorí sa narodili v prvých rokoch bezprostredne po novembri 1989, kedy štatisticky celkom preukázateľne počiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia výrazne poklesla natalita, tj. pôrodnosť v Československu, v dôsledku čoho začínajú prichádzať na univerzity i vysoké školy neuniverzitného typu študenti a študentky pochádzajúci z demograficky početne veľmi podpriemerne slabých ročníkov mladej populácie, v dôsledku čoho teraz a ešte aj v niekoľkých ďalších rokov bude podiel tých kvalitných študentov priemerne pripadajúcich na jednu vysokú školu ešte nižší než je tomu dokonca aj teraz, čo si objektívne vynúti ešte väčšie zľavenie univerzít a vysokých škôl neuniverzitného typu v ich študijných nárokoch voči študentom a študentkám nielen v porovnaní zo štúdiom študentov a študentiek rokov deväťdesiatych dvadsiateho storočia, ale aj v porovnaní zo študentmi a študentkami študujúcimi v súčasnosti dnes na samom počiatku dvadsiatehoprvého storočia.

XII.Otázka: Splnil(a) som už všetky povinnosti pre udelenie akademického titulu bakalár. Od ktorého okamihu mám právo používať príslušný akademický titul?

Odpoveď na XII.Otázku: Ak som Vám správne porozumel, splnil(a) ste síce už všetky podmienky na udelenie akademického titulu bakalár, čím ste získal(a) právny nárok na udelenie príslušného akademického titulu, tj. vo Vašom konkrétnom prípade akademického titulu bakalár. Oprávnenie používať dotyčný akademický titul bakalár však ale máte až po jeho oficiálnom udelení, tj. spravidla po absolvovaní Vašej bakalárskej promócie, pretože až po absolvovaní tohoto promočného obradu môžete oficiálne používať akademicky titul: Bc.Meno Priezvisko. Promócia má totiž konštitutívny právny účinok. Tí, čo sa domnievajú, že promócia má iba právny účinok deklaratívny, a že príslušný akademický titul môžu oficiálne používať od okamihu kedy na neho získali iba “právny nárok na jeho udelenie” sa veľmi mýlia. Ak Vás teda zaujíma exaktne presný okamih – ak použije osoba, ktorá získala právny nárok na udelenie akademického titulu tento titul skôr než jej je príslušnou univerzitou či vysokou školou neuniverzitného typu tento akademický titul oficiálne udelený, tj. v konkrétnej rovine spravidla než absolvujete obrad príslušnej promócie, tak týmto predčasným oficiálnym použitím tohoto akademického titulu, na ktorý ste síce už získal(a) právny nárok – ale doposiaľ Vám ešte nebol tento akademický titul oficiálne udelený – používate tento akademický titul neoprávnene a dopúšťate sa tým priestupku!

XIII.Otázka: Smiem používať nižší akademický titul bakalár aj naďalej aj napriek tomu, že som už v rámci toho istého vysokoškolského štúdia získal(a) vyšší akademický titul inžinier?

Odpoveď na XIII.Otázku: Nielen smiete, ale i musíte! Prečo musíte? Doporučujem Vám dočasne zanechať čítanie tejto "Odpovedi na IV.Otázku" a vrátiť sa najprv úplne na začiatok tohoto súboru a prečítať si moju odpoveď hneď na prvú položenú otázku, ktorá má názov: I.Otázka: Nechápem čo je na tom neslušného či nemorálneho, a prípadne niekedy vraj dokonca aj nelegálneho a trestného na tom, ak budem používať iba niektoré zo svojich doktorských, magisterských a bakalárskych akademických titulov, zatiaľ čo niektoré iné svoje akademické tituly používať nebudem?” (Odpoveď: viz. nahor na začiatok tohoto súboru!!!)
Ak ste teda získal nielen akademický titul bakalár ale získate aj akademický titul inžinier, tak presne tak ako síce úplne nezávisle na mne, ale pritom z právneho hľadiska celkom správne uvádzajú aj veľmi prestížne české noviny - denník Lidové noviny môžete, ba dokonca nielen môžete, ale po správnosti i mal by ste užívať obidva získané a riadne udelené akademické tituly: Ing.Bc.Meno Priezvisko. Pokiaľ ide o problematiku akademických titulov a ich používania, tejto téme sa venujem v bloku “Akademické tituly. Blok je věnovaný informacím o používání akademických titulů. Blok je venovaný informáciám o používaní akademických titulov” toho času sa momentálne jedná o dvadsiaty blok, v rámci ktorého sa nachádza aj moja práca v češtine “Akademické tituly občanů jako nehmotné statky jsou speciálním předmětem vlastnického práva sui generis”, ktorá sa nachádza na adrese: www.henryklahola.nazory.cz/TT.htm Na Vašu dotyčnú konkrétnu špecifickú otázku ale asi najvýstižnejšiu odpoveď nájdete na adrese: www.lidovky.cz/ln-cestina.asp?c=A071106_114714_ln-cestina_hrn Ak by sa Vám túto adresu z akéhokoľvek dôvodu nepodarilo spustiť priamo, tak treba povedať, že na tuto adresu z mojich skromných náboženských webových stránok www.henryklahola.nazory.cz odkazuje súbor “Jak uvádět akademické tituly – doporučení jak si psát veškeré akademické tituly!! Aneb jak tuto problematiku vidí “Lidové noviny” nejvíce čtené periodikum v České republice”, ktorý tiež nájdete v bloku “Akademické tituly. Blok je věnovaný informacím o používání akademických titulů. Blok je venovaný informáciám o používaní akademických titulov” /zatiaľ dvadsiaty blok/. A treťou možnosťou ako si spustiť tento článok je súbor nachádzajúci sa na mojich skromných náboženských webových stránkach www.henryklahola.nazory.cz “Jak uvádět akademické tituly – doporučení jak si psát veškeré akademické tituly!! Aneb jak tuto problematiku vidi “Lidové noviny” nejvíce čtené periodikum v České republice. Pouze záložní zdroj”, ktorý sa nachádza na adrese: www.henryklahola.nazory.cz/Poradi.html Ďalší prameň – ktorý Vám doporučujem – nájdete zas na adrese: www.geocities.com/schoolpage_84/tituly.htm Ak by sa Vám túto adresu z akéhokoľvek dôvodu nepodarilo spustiť priamo, tak treba povedať, že na túto adresu z mojich skromných náboženských webových stránok www.henryklahola.nazory.cz odkazuje súbor “A opět akademické tituly – a opět jak tuto problematiku vidí “Lidové noviny” nejvíce čtené periodikum v České republice”, ktorý tiež nájdete v bloku “Akademické tituly. Blok je věnovaný informacím o používání akademických titulů. Blok je venovaný informáciám o používaní akademických titulov” /Zatiaľ dvadsiaty blok/. A možnosťou ako si spustiť tento článok je aj súbor nachádzajúci sa na mojich skromných náboženských webových stránkach www.henryklahola.nazory.cz “A opět akademické tituly – a opět jak tuto problematiku vidi “Lidové noviny” nejvíce čtené periodikum v České republice. Pouze záložní zdroj”, ktorý sa nachádza na adrese: www.henryklahola.nazory.cz/Zmeny.html

XIV.Otázka: Ak po úspešnom absolvovaní technického inžinierskeho štúdia budem študovať potom aj Bohosloveckú teologickú fakultu a získam tam tiež akademický titul bakalár, akým spôsobom mám používať potom akademický titul inžinier i s akademickým titulom bakalár z toho istého technického inžinierskeho štúdia získaného a ešte k tomu aj ďalší akademický titul bakalár získaný z Bohosloveckej teologickej fakulty?

Odpoveď na XIV.Otázku: Ak po úspešnom absolvovaní technického inžinierskeho štúdia na ktorom Vám bude riadne udelený akademický titul bakalár a potom aj akademický titul inžinier; a ďalej budete študovať potom aj nejakú Bohosloveckú teologickú fakultu, na ktorej získate opäť akademický titul bakalár, tak po udelení posledného tretieho akademického titulu, tj. spravidla po tretej promócii môžete i mal by ste používať všetky tri získané a riadne udelené akademické tituly: Ing.Bc. et Bc.Meno Priezvisko.

XV.Otázka: Ak na technickom inžinierskom štúdiu získam akademický titul bakalár a neskôr potom aj akademický titul inžinier, a na Bohosloveckej teologickej fakulte získam akademický titul bakalár a potom neskôr aj akademický titul magister, akým spôsobom mám potom používať všetky tieto štyri akademické tituly súčasne?

Odpoveď na XV.Otázku: Ak po úspešnom absolvovaní technického inžinierskeho štúdia na ktorom Vám bude riadne udelený akademický titul bakalár a potom aj akademický titul inžinier, a ďalej budete študovať potom aj nejakú Bohosloveckú teologickú fakultu, na ktorej získate opäť akademický titul bakalár a potom aj akademický titul magister, tak po udelení posledného štvrtého akademického titulu, tj. spravidla po štvrtej promócii môžete i mal by ste používať všetky štyri získané a riadne udelené akademické tituly – prvý variant: Ing.Mgr.Bc. et Bc.Meno Priezvisko alebo aj druhý variant: Mgr.Ing.Bc. et Bc.Meno priezvisko. Rozhodujúce pre použitie prvého či druhého variantu na prvom mieste je to kritérium, či je cennejší akademický titul Ing. alebo Mgr. Vo Vašej konkrétnej situácii si tým ja osobne nie som konkrétne istý, zatiaľ čo v mnohých iných situáciách, ako napríklad aj v mojej je doktorský akademický titul doktor práv JUDr. vo všeobecnosti viac cenený než doktorský akademický titul doktor filozofie PhDr. Ak aj Vy sám dospejete k tomu istému presvedčeniu, že vo Vašom konkrétnom prípade nie je možné jednoznačne určiť to, či je cennejším akademický titul Ing. alebo akademický titul Mgr., potom použijete subsidiárne druhé kritérium, a to také kritérium, že ak sa momentálne pohybujeme napríklad na nejakej “matematicko - technickej akademickej pôde, tak použijeme všetky štyri akademické tituly v chronologickom usporiadaní podľa prvého variantu, naopak ak sa pohybujeme napríklad na nejakej “humanitnej akademickej pôde”, tak použijeme všetky štyri akademické tituly v chronologickom usporiadaní podľa druhého variantu. V neutrálnych či ostatných prípadoch, kedy nech už z akýchkoľvek dôvodov nie je možné určiť či dotyčná sféra spadá skôr pod dimenziu nejakej “matematicko – technickej akademickej pôdy" alebo spadá skôr pod dimenziu “humanitnej akademickej pôdy”, poprípade z akýchkoľvek iných dôvodov nepripadá uvažovanie o nejakej “matematicko – technickej akademickej pôdy” či “humanitnej akademickej pôdy” vôbec v úvahy, potom teda ak ani toto subsidiárne druhé pravidlo pre exaktné určenie chronologického poradia prednosti medzi akademickým titulom Ing. či Mgr. je taktiež nepoužiteľné, potom použijeme subsidiárne tretie pravidlo, ktoré hovorí, že prednostné miesto patrí tomu akademickému titulu, ktorý sme získali skôr, respektíve úplne presne povedané, prednostné miesto patrí tomu akademickému titulu, ktorý nám bol udelený skôr. Inými slovami, vo Vašom konkrétnom prípade keďže ste najprv študoval dotyčnú technickú školu a až po nej ste študoval nejakú Bohosloveckú teologickú fakultu, predpokladám z logiky veci, že s najväčšou pravdepodobnosťou Vám bol akademický titul Ing. udelený skôr, než Vám bol udelený akademický titul Mgr. – a teda v tomto prípade budete používať všetky štyri akademické tituly v chronologickom usporiadaní podľa vyššie uvedeného prvého variantu, tj. vo Vašom prípade to je: Ing.Mgr.Bc. et Bc.Meno Priezvisko.

XVI.Otázka: 1.) Som vždy povinný/á používať svoje akademické tituly doktorského, magisterského i bakalárskeho stupňa, ktoré som získal(a)? 2.)Sú tu i nejaké pravidlá pre zredukovanie užívania akademických titulov alebo to závisí iba na mojej slobodnej vôli? 3.)Konkrétne mám tým na mysli iba to, či mám tiež aj právo neužívať absolútne žiadne akademické tituly?

Odpoveď na XVI.Otázku: Vašu prvú podotázku či ste vždy povinný/á používať Vaše akademické tituly doktorského, magisterského a bakalárskeho stupňa, ktoré ste získal(a) by som ja z praktických dôvodov spojil aj s Vašou druhou podotázkou či sú tu i nejaké pravidlá pre zredukovanie užívania akademických titulov alebo to závisí iba na Vašej ľubovôli – a tak odpovedal by som na obidve tieto Vaše prvé dve podotázky súčasne, a to tak že síce nie ste vždy povinný/á používať Vaše akademické tituly doktorského, magisterského a bakalárskeho stupňa, ktoré ste získal(a), prípadná redukcia používaných akademických titulov má však svoje určité veľmi prísne pravidlá, a teda v žiadnom prípade po správnosti by to nemalo závisieť iba od nejakej Vašej ľubovôli! Pokiaľ však ale máte skutočne na mysli iba to – na čo sa pýtate vo Vašej tretej podotázke – či máte právo neužívať absolútne žiadne akademické tituly, tak v tomto špecifickom prípade je Vaša sloboda voľby výnimočne úplne neobmedzená, a teda na takto úplne jednoznačne formulovanú otázku Vám môžem dať i úplne jednoznačnú odpoveď: Áno, ak je to Vaša sloboda vôle, tak sa úplne slobodne môžete rozhodnúť, že nebudete užívať absolútne žiadne svoje akademické tituly, pretože rozhodnutie či budete svoje akademické tituly používať alebo naopak Vaše rozhodnutie, že nebudete žiadne svoje akademické tituly používať závisí - v tomto konkrétnom špecifickom prípade ak ide skutočne úplne o všetky Vaše akademické tituly zároveň – iba na Vašej slobodnej vôli, pretože za týchto okolností a podmienok jednoznačne platí, že používanie akademických titulov je iba Vaše právo a nie Vaša povinnosť!

XVII.Otázka: Existuje nejaké pravidlo či pravidlá pre redukciu používania akademických titulov, aby som nemusel(a) používať všetky svoje akademické tituly doktorského, magisterského i bakalárskeho stupňa, ktoré som získal(a)?

Odpoveď na XVII.Otázku: Môžete podľa vlastnej úvahy a taktiež aj podľa okolností používať buď všetky Vaše akademické tituly súčasne, druhou možnosťou je nepoužiť akademický titul vôbec žiadny. Obidve tieto možnosti sú plne legálne, legitímne a teda i morálne – etické. V prípade týchto dvoch možností, tj. či už sa rozhodnete používať úplne všetky svoje akademické tituly zároveň, čo je prvou možnosťou, alebo sa naopak rozhodnete, že nebudete používať vôbec žiadny z Vašich akademických titulov, čo je zase druhá možnosť, máte iba Vy úplnú slobodu voľby, a táto Vaša sloboda je po všetkých stránkach úplná, pretože obidve tieto možnosti sú z hľadiska legality, legitimity i morálky plne rovnocenné. Ak sa rozhodnete, že nebudete používať žiadny zo svojich akademických titulov, nedopúšťate sa tým ničoho nelegálneho, a keďže to nie je nelegálne, nedopúšťate sa nepoužívaním žiadneho zo svojich akademických titulov vlastne ani ničoho nemorálneho, a teda ani v tomto prípade nemožno povedať, že by Váš postoj nepoužívania žiadneho z Vašich akademických titulov bol nelegitimný. Treťou, iba čiste teoretickou možnosťou je používať iba niektoré akademické tituly – táto tretiu možnosť však ale nie je legitímna, pretože je úplne vždy prinajmenšom neslušná či nemorálna, často dokonca navyše nielen že neslušná či nemorálna, ale súčasne aj nelegálna, protizákonná a trestná, a to trestná, ak snáď nie prísnejšie, tak prinajmenšom na úrovni potrestania páchateľa tohoto priestupku v priestupkovom správnom konaní!

Dodatok k odpovedi na túto XVII.Otázku: Ak Vás príčina toho, prečo je, či môže byť trestné nepoužívanie nižších akademických titulov zaujíma viacej, tak Vám doporučujem vrátiť sa úplne na začiatok tohoto súboru a prečítať si moju odpoveď hneď na prvú položenú otázku, ktorá má názov: I.Otázka: Nechápem čo je na tom neslušného či nemorálneho, a prípadne niekedy vraj dokonca aj nelegálneho a trestného na tom, ak budem používať iba niektoré zo svojich doktorských, magisterských a bakalárskych akademických titulov, zatiaľ čo niektoré iné svoje akademické tituly používať nebudem?” (Odpoveď: viz. nahor na začiatok tohoto súboru!!!)

Napísané v Babiciach 7.5.2009

Na otázky čitateľov náboženských webových stránok o Bohu a viere www.henryklahola.nazory.cz odpovedal JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola

Ani zdaleka nie každý titul “PhDr.”, "JUDr.", "RNDr.", "PharmDr." či "PaedDr." je akademickým titulom doktorského stupňa!

Bohužiaľ kolega PhDr.Tomáš Novák, Váš titul “PhDr.” nie je akademickým titulom doktorského stupňa!

Táto po slovensky napísaná verzia je určená najmä pre študentov zo Slovenskej republiky!

Odkazovač: Jste z České republiky? Pak raději klikněte myší na tento modrý nápis a přepnete se tím do české verze!

Z listu PhDr.Tomáša Nováka adresovaného JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henrykovi Laholovi:

Vážený pán doktor! Potreboval by som právnu radu. Vyštudoval som históriu a získal doktorát z filozofie. Uchádzal som sa o pracovné miesto v… /poznámka JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu: dve vety cenzurované!!/ Odmietli mňa však prijať s úplne absurdným odôvodnením, že som údajne vraj nesplnil podmienku výberového konania, požadujúcu, aby uchádzač o túto pracovnú pozíciu bol nositeľom akademického titulu doktorského stupňa. Ešte včera som bol hlboko presvedčený o tom, že som doktor filozofie, a aha, dnes by mňa nejaká geniálna p… /poznámka JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu: slovo “p…” tematicky pochádzajúce z pohlavnej oblasti je cenzurované!!/ právnická svojím dopisom chcela presvedčovať, že doktorom vlastne ja vôbec nie som. Absurdnejší dôvod mi už nemohla napísať. Doposiaľ v šuplíku mám farebné fotografie z mojej promócie na PhDr. Mal by som azda teraz začať pochybovať o tom, či tieto fotografie nie sú iba nejakým nejako mysticky zhmotneným výplodom mojej fantázie? A čo vysokoškolský diplom, ktorý mi tam na tej promócii odovzdali a mám ho doma? Ten je tiež asi iba tým zázračne zhmotneným výplodom mojej fantázie, pretože ako sa zdá, moja promócia na PhDr., kde mi tento doktorský vysokoškolský diplom odovzdali sa podľa tejto právničky asi nikdy neuskutočnila a je púhym preludom. A čo video z promócie na PhDr.? To je tiež iba zhmotneným preludom zachytávajúcim na DVD niečo, čo sa podľa nej vlastne nikdy ani neuskutočnilo? Pomaly azda už aby som ja sám začal pochybovať aj o tom, či ja som skutočne ja…

Ďakujem za skorú odpoveď

PhDr.Tomáš Novák

 

/Poznámka JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu: List PhDr.Tomáša Nováka je krátený a mierne upravený! A pritom cenzurné zásahy do toho už ani nepočítam…/

 

Z listu JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu adresovaného PhDr.Tomášovi Novákovi:

Z čisto ľudského hľadiska chápem Vaše rozhorčenie. Z hľadiska čisto právneho je však táto vec ale oveľa zložitejšia. Predne je treba úvodom zdôrazniť, že ja osobne Vás nepoznám, dotyčnú právničku, čo Vám odpísala dotyčnú odpoveď tiež nepoznám, a v podstate všetko čo o tejto veci viem, sú iba kusú informácie, ktoré ste mi Vy v tom Vašom liste o tejto veci napísal. A teda bez toho aby som detailnejšie poznal argumenty dotyčnej druhej strany je vonkoncom nemožné, aby som sa k tejto veci ako právnik meritórne v konkrétnej rovine akokoľvek záväzne vyjadroval.

Vyjadrím sa k tejto veci teda iba vo všeobecnej neformálnej rovine, kde iba na základe Vašich informácií, a iba v ich rámci sa pokúsim bez akejkoľvek záväznosti a záruky zdôvodniť Vám príčinu toho, prečo asi dotyčná právnička najskôr dospela k tomu presvedčeniu, ku ktorému dospela.

Okrem toho netuším čo ste napísal, poslal či eventuálne povedal im, respektíve aké bolo penzum ich informácií o Vašej osobe. Pokiaľ ide o mňa osobe, ja môžem vychádzať iba z obsahu Vášho listu, ktorý ste poslal mne samotnému a z ničoho iného. A to do dôsledku podľa zásady “Čo je napísané, to je dané”.

Nie je to prejavom nejakej právnickej byrokratickej skostnatelosti či formalizmu, ale ja pri najlepšej vôli o Vás skutočne nič ďalšieho neviem. Je to teda pre mňa absolútna nevyhnutnosť, pretože neuvádzate kedy ste sa narodil a ani z iných Vašich informácií, ktoré ste mi poskytol nemožno nijako dedukovať Váš vek. Tým menej roky kedy ste študoval. Píšete iba že ste vyštudoval históriu a získal doktorát z filozofie. A potom píšete, že ste si hľadal miesto, avšak nijako nešpecifikujete časovú dĺžku, ktorá uplynula medzi Vašou promóciou a dotyčným konkrétnym výberovým konaním, čo v konkrétnej rovine mohlo byť trebárs iba niekoľko týždňov, ale rovnako tak trebárs aj niekoľko desaťročí. Informácia o skutočnosti, že svoju promóciu na “PhDr.” máte na DVD mi taktiež príliš nepomôže, pretože nemožno vylúčiť, že pôvodne mohla byť dotyčná Vaša promócia zachytená na úplne obyčajnom filme, ktorý trebárs možno až o niekoľko desaťročí neskôr bol digitalizovaný a prevedený na nejaký nosič DVD, čo je dnes technicky možné.

A teda jedinú časovú informáciu, ktorú o Vás mám, je iba tá časová informácia, že ste “PhDr.Meno Priezvisko” ako sa prezentujete.

Ako je to možné, že je tu vo vysokoškolskom akademickom titule fakticky ako keby zakódovaný nejaký časový údaj? Sú tu totiž tri študijné generácie – najmladšia, prostredná a staršie študijné generácie. Vysvetlím to:

1./Najmladšia študijná generácia: V prípade že podávaná informácia je pravdivá, potom je totiž signifikantné, že intelektuál “PhDr.Mgr.Bc.Meno Priezvisko” študoval niekedy zhruba v rozmedzí posledných desiatich rokov, kedy je vysokoškolské štúdium už rozdelené na takzvaný stupeň bakalárskeho a magisterského vysokoškolského štúdia. V konkrétnej rovine ak študoval v Slovenskej republike, tak študoval na základe vysokoškolského zákona č.131/2002 Z. z., čo je dnes platný vysokoškolský zákon v Slovenskej republike; a ak študoval v Českej republike, tak zase študoval na základe vysokoškolského zákona č.111/1998 Sb., čo je zase dnes platný vysokoškolský zákon v Českej republike. Pokiaľ ide o Vás, vzhľadom k tomu, že sa prezentujete ako “PhDr.Tomáš Novák”, tak logicky predpokladám, že Vy nie ste “PhDr.Mgr.Bc.Tomáš Novák”, a teda nič z toho, čo uvádzam v tomto odstavci nie je Váš prípad. A teda na základe týchto informácií logicky vylučujem túto prvú variantu, že by ste azda Vy osobne patril do tejto najmladšej študijnej generácie.

2./Prostredná študijná generácia: V prípade že podávaná informácia je pravdivá, je totiž signifikantné, že intelektuál “PhDr.Mgr.Meno Priezvisko” študoval niekedy zhruba v rozmedzí deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, kedy na teritóriu celého vtedajšieho bývalého Československa a neskôr i na teritóriu dnešnej samostatnej Slovenskej republiky a Českej republiky platil vtedajší vysokoškolský zákon č.172/1990 Zb., ktorý na jednej strane na rozdiel od súčasných platných vysokoškolských zákonov v Slovenskej republike a v Českej republike ešte nepoznal obligatórny bakalársky stupeň štúdia ako predstupeň štúdia magisterského stupňa; na druhej strane ale na rozdiel od predošlého vysokoškolského zákona č. 39/1980 Zb. absolventom niektorých magisterských študijných programov už viacej neudeľoval do tej doby udeľované tradičné magisterské akademické tituly PhDr., JUDr., RNDr. (atď.), ale legislatívne bol namiesto nich tu zavedený úplne nový a do tej doby u nás prakticky úplne neznámy akademický titul magister “Mgr.” A do tej doby bežne udeľované vysokoškolské akademické tituly PhDr., JUDr., RNDr. (atď.) ako magisterské akademické tituly bolo možné po tejto legislatívnej zmene získať až na základe postmagisterského postgraduálneho štúdia, a neskôr na základe rigorózneho konania spojeného so štátnou rigoróznou skúškou plus napísaním vedeckej rigoróznej práce a jej obhájením pred príslušnou rigoróznou vedeckou komisiou. Pokiaľ ide o Vás, vzhľadom k tomu, že sa prezentujete ako “PhDr.Tomáš Novák”, tak logicky predpokladám, že Vy nie ste “PhDr.Mgr.Tomáš Novák”, a teda nič z toho, čo uvádzam v tomto odstavci nie je Váš prípad. A teda na základe týchto informácií logicky vylučujem aj túto druhú variantu, že by ste azda Vy osobne patril do tejto prostrednej študijnej generácie.

3./Staršie študijné generácie: Tak ako mnohí absolventi magisterského študijného programu v prípade vyššie uvedenej najmladšej a prostrednej generácie po zložení príslušných magisterských štátnych skúšok, a po obhájení príslušnej magisterskej diplomovej práce na základe vysokoškolských zákonov č.172/1990 Zb. na teritóriu celého bývalého Československa, respektíve neskôr v Slovenskej republike na základe vysokoškolského zákona č.131/2002 Z.z. a v Českej republike na základe vysokoškolského zákona č.111/1998 Sb. získavajú magisterský akademický titul Mgr., absolventi toho istého magisterského študijného programu v prípade týchto starších študijných generácií po zložení tých istých magisterských štátnych skúšok, a po obhájení príslušnej magisterskej diplomovej práce získavali vo svojej dobe akademické tituly PhDr., JUDr., RNDr. atď.; a nie teda dnešný magisterský akademický titul Mgr., ako tomu je po roku 1990, pretože v predchádzajúcej dobe tieto vysokoškolské akademické tituly PhDr., JUDr., RNDr. (atď.) sami boli iba vysokoškolskými akademickými titulmi magisterského stupňa, a nie teda vysokoškolskými akademickými titulmi stupňa doktorského ako je tomu u dnes udeľovaných rovnako píšúcich sa akademických titulov PhDr., JUDr., RNDr. atď. Možno konštatovať, že z príslušníkov týchto najstarších študijných generácií sú ako poslední tí, ktorí študovali v osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia na základe vysokoškolského zákona č.39/1980 Zb. A toto mali vlastne nielen oni, ale úplne to isté sa vzťahovalo aj na tých absolventov, ktorí študovali i na základe ešte predchádzajúceho vysokoškolského zákona č.19/1966 Zb., a fakticky i na tých absolventov, ktorí študovali aj na základe ešte staršieho vysokoškolského zákona č.58/1950 Zb. Je síce pravda, že stalinistický totalitný vysokoškolský zákon č.58/1950 Zb. z ideologických dôvodov tieto tzv. “buržoázne”, respektíve tieto klasické akademické tituly PhDr., JUDr., RNDr. (atď.) úspešným absolventom magisterského študijného programu síce uprel a až do druhej poloviny šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa tieto tzv. “buržoázne” klasické akademické tituly PhDr., JUDr., RNDr. (atd.) na univerzitách a vysokých školách v Československu neudeľovali vôbec nikomu, avšak spätne aj týmto absolventom magisterského študijného programu tieto akademické tituly PhDr., JUDr., RNDr. (atď.) v dobe politického odmäku opätovne vrátil dotyčný už vyššie zmieňovaný nasledujúci vysokoškolský zákon č.19/1966 Zb., ak o ne mali záujem. O tých intelektuáloch, ktorí získali svoje akademické tituly ešte pred účinnosťou vysokoškolského zákona č.58/1950 Zb. sa nebudem už vôbec zmieňovať, pretože títo intelektuáli ak vôbec ešte sú medzi nami živými, tak ale celkom určite už nikto z týchto intelektuálov v súčasnej dobe už nie je pracovne aktívny.

Ak by Vás dejiny tejto histórie vývoja legislatívy udeľovania akademických titulov zaujímali viacej, potom môžete si o nej viacej prečítať na adrese www.henryklahola.nazory.cz/Klamari.htm

A teda jedinú časovú informáciu, ktorú o Vás mám, je iba tá časová informácia, že ste “PhDr.Meno Priezvisko” ako sa prezentujete, čo znamená, že aj Vy patríte medzi tieto staršie študijné generácie. Nezostáva mi totiž nič iného, než veriť Vám, že Vaša informácia o tom, že ste “PhDr.Tomáš Novák” a nie teda trebárs “PhDr.Mgr.Bc.Tomáš Novák” či “PhDr.Mgr.Tomáš Novák” je skutočne pravdivá, pretože nevidím žiadny racionálny dôvod prečo by ste mi mal klamať. Za týchto okolností ak ste totiž “PhDr.Tomáš Novák”, potom totiž na základe tejto Vašej prezentácie tým, že predpokladám, že nie ste žiadny “PhDr.Mgr.Tomáš Novák”, práve tak ako ani nie ste žiadny “PhDr.Mgr.Bc.Tomáš Novák” znamená, že ste ako príslušník niektorej z týchto starších študijných generácií musel svoje vysokoškolské štúdiá ukončiť najneskôr niekedy predtým než vstúpil v účinnosť vysokoškolský zákon č.172/1990 Zb., a teda, a teda, že ste vysokú školu začal študovať v polovici osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Inými slovami tá informácia, že ste “PhDr.Tomáš Novák” za predpokladu, že je táto informácia pravdivá, a teda že nie ste žiadny “PhDr.Mgr.Bc.Tomáš Novák” a ani žiadny “PhDr.Mgr.Tomáš Novák” p Vás vypovedá tú konkrétnu časovú informáciu, že ste sa mohol narodiť najneskôr niekedy do 31.8.1967.

Vysvetlivka pre niektorých menej inteligentných, natvrdnutých a ťažko chápajúcich čitateľov: Posledná teoretická možnosť ako to všetko ešte “stihnúť” bola narodiť sa najneskôr dňa 31.8.1967, dňa 1.9.1973 nastúpiť do prvého ročníku základnej školy, dňa 30.6.1981 ukončiť základnú školskú dochádzku, dňa 1.9.1981 začať štúdium na gymnáziu či strednej škole, v máji 1985 maturita, v priebehu septembra 1985 zápis do prvého semestru, ročníku, bloku či cyklu na vysokej škole alebo fakulte, a teda niekedy v rozmedzí mája až augusta 1990 posledné záverečné magisterské štátne skúšky plus obhajoba magisterskej diplomovej práce. Kto sa však ale narodil trebárs až dňa 1.9.1967, tak ten mal obrovskú smolu, pretože ten v školskom roku 1973/1974 nemohol začať základnú školskú dochádzku, pretože nesplňoval podmienku dosiahnutia veku šiestich rokov najneskôr pred prvým dňom nástupu do prvého ročníku základnej školy, čo bolo dňa 1.9.1973.

Odhliadnuc teda od tej malej nepresnosti, že zatiaľ ešte chýba plus mínus niekoľko málo mesiacov do konca augusta 2009 možno teda – ak tento malý detail opomeniem – konštatovať to, že máte minimálne 42 rokov a viacej. O koľko viacej to samozrejme, že z informácie, že ste “PhDr.Tomáš Novák” netuším: Ste štyridsiatnik? Ste päťdesiatnik? Ste šesťdesiatnik? Iba predpokladám, že pravdepodobne ešte nemáte viacej než 63 rokov. Toto však už ale nepredpokladám na základe Vášho iba magisterského jedináčka “PhDr.” tak zásadne sa ináč kvalitatívne líšiaceho od skutočne doktorského jedináčka “PhDr.Mgr.” Vašich mladších, či rovnako tak aj doktorského jedináčka “PhDr.Mgr.Bc.” Vašich úplne najmladších kolegov, ale iba na základe toho, že vek 63 rokov pre nás mužov je v súčasnej dobe podľa platného zákona o dôchodkovom poistení stanovený jako vek odchodu do dôchodku, a teda u ľudí starších 63 rokov nepredpokladám, že by sa až v tomto vysokom veku hlásili do výberového konania na tú konkrétnu pozíciu, na ktorú ste sa Vy hlásil.

Toto má bohužiaľ ale dve veľmi dôležité právne roviny:

Na jednej strane máte za sebou nepochybne veľmi cennú minimálne osemnásťročnú či ešte dlhšiu odbornú prax, čo je doba, ktorá uplynula od skončenia Vašich vysokoškolských štúdií až dodnes, čo je Vaše nespornú plus. A práve táto bohatá odborná prax je mnohými zamestnávateľmi veľmi cenená.

Má to však ale aj svoju odvrátenú tvár spočívajúcu v tom, že Váš akademický titul “PhDr.” skutočne nie je akademickým titulom doktorského stupňa, a teda právny názor dotyčnej právničky bol plne korektný a opodstatnený.

Existuje totiž hierarchia vysokoškolských akademických titulov, kde vo Vašej oblasti vysokoškolského štúdia najnižším vysokoškolským akademickým titulom je vysokoškolský akademický titul bakalárskeho stupňa, prostredným vysokoškolským akademickým titulom je vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa a najvyšším vysokoškolským akademickým titul je vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa. Potom ešte vyššie sú už iba akademické hodnosti: kde najnižšou akademickou hodnosťou je “doktor” (napríklad v Slovenskej republike je to najmä “PhD.”, v Českej republike zas najmä “Ph.D” atď.), prostrednou akademickou hodnosťou je “docent” a najvyššou akademickou hodnosťou je “profesor”. Problematika akademických hodností sa Vás však netýka, a preto sa jej viacej venovať nebudem. Ak by Vás táto problematika zaujímala viacej, môžete si o nej viacej prečítať na adrese www.henryklahola.nazory.cz/Klamari.htm

V prípade, že by ste bol “PhDr.Mgr.Bc.Tomáš Novák” alebo “PhDr.Mgr.Tomáš Novák”, potom by Váš akademický titul “PhDr.” bol v obidvoch týchto prípadoch skutočne vysokoškolským akademickým titulom doktorského stupňa. Vy ste však ale iba “PhDr.Tomáš Novák”, čo znamená, že Váš vysokoškolský akademický titul “PhDr.” je iba pseudodoktorátom magisterského stupňa a nie teda skutočným vysokoškolským akademickým titulom stupňa doktorského.

Na to aby Váš akademický titul “PhDr.” bol akademickým titulom doktorského stupňa by ste totiž musel podstúpiť riadne rigorózne konanie, úspešne zložiť štátnu rigoróznu skúšku, napísať vedeckú rigoróznu prácu a obhájiť ju pred rigoróznou komisiou. A to sa vo Vašom prípade celkom zjavne nestalo. Aby ste totiž vôbec mohol pristúpiť k riadnemu rigoróznemu konaniu, musel by ste najskôr získať vysokoškolský akademický titul magister “Mgr.”, čo sa u Vás celkom zjavne nestalo, pretože sa celkom logicky vychádza z toho, že keby tomu tak bolo a magisterský akademický titul “Mgr.” ste skutočne mal, tak by ste ho nepochybne určite aj riadne uviedol.

Vzhľadom k tomu však ale, že magisterský akademický titul “Mgr.” u svojho mena neuvádzate, potom podľa právnej zásady “čo je písaní – to je dané” celkom logicky vychádzala dotyčná právnička, ale aj ja vychádzam z toho, že je tomu tak jednoducho preto, že ste magisterský vysokoškolský titul “Mgr.” nikdy nezískal.

A ak ste nikdy nezískal magisterský akademický titul “Mgr.”, potom Váš vysokoškolský akademický titul “PhDr.” ani omylom nemôže byť považovaný za vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa, pretože v tomto prípade on sám je iba akademickým titulom stupňa magisterského. A teda nielen Vy, ale akákoľvek osoba uvedená ako “PhDr.Meno Priezvisko” je plným právom považovaná iba za osobu s magisterským akademickým titulom “PhDr.” a nie teda za osobu s doktorským akademickým titulom “PhDr.”, ktorou totiž v tomto prípade vôbec nie je. Aby totiž uvedený vysokoškolský akademický titul “PhDr.” mohol byť posudzovaný ako vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa, musí mu asistovať “na druhom mieste” magisterský akademický titul “Mgr.”, bez ktorého je vysokoškolský akademický titul “PhDr.” sám iba v postavení púheho magisterského akademického titulu.

Vzhľadom k chaotickým, nesystematickým a protichodným legislatívnym zmenám na počiatku päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, a potom do istej miery aj na počiatku deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia je v oblasti legislatívnej úpravy udeľovaných vysokoškolských akademických titulov ako dedičstvo minulosti ešte aj dodnes určitý chaos.

Máme tu totiž dve kvalitatívne celkom rozdielne kategórie nositeľov graficky úplne rovnako sa píšuceho akademického titulu “PhDr.”, v dôsledku čoho tu vyvstáva určitý zmätok při rozlišovaní vysokoškolského akademického titulu “PhDr.” magisterského stupňa od vysokoškolského akademického titulu “PhDr.” stupňa doktorského.

Isteže laici, neprávnici si “starý” vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa “PhDr.” a “nový” vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa píšuci sa taktiež ako “PhDr.” veľmi často vzájomne pletú, ba dokonca v ich laickom vedomí im obidva tieto kvalitatívne celkom rozdielne vysokoškolské akademické tituly splývajú akoby v jeden a ten istý akademický titul, hoci sa v skutočnosti obidva tieto vysokoškolské akademické tituly vzájomne diametrálne líšia práve svojou hodnotou, pretože v tom prvom prípade je vysokoškolský akademický titul “PhDr.” iba pseudodoktorátom magisterského stupňa, zatiaľ čo v tom druhom prípade je vysokoškolský akademický titul “PhDr.” riadnym akademickým titulom stupňa doktorského. A preto túto odlišnosť obidvoch týchto graficky úplne rovnako sa píšucich vysokoškolských akademických titulov bližšie vysvetlím:

Ako som už uviedol vyššie, ako neblahé dedičstvo legislatívnych kostlivcov z minulosti máme tu kvalitatívne dve celkom rozdielne skupiny nositeľov navonok zdanlivo ako keby toho istého vysokoškolského akademického titulu “PhDr.”.

Tou prvou skupinou sú intelektuáli, ktorí svoj vysokoškolský akademický titul “PhDr.” získali na základe vysokoškolského zákona č. 19/1966 Zb. alebo vysokoškolského zákona č. 39/1980 Zb. Vysokoškolský akademický titul “PhDr.” u týchto intelektuálov je iba vysokoškolským akademickým titulom magisterského stupňa z dôvodov, ktoré som už uviedol vyššie. Skutočnosť, že ide iba o magisterský akademický titul navonok sa tváriaci ako nejaký doktorát, ktorým však ale v skutočnosti vôbec nie je má význam iba v tom zmysle, že táto kategória magisterských akademických titulov sa označuje za preudodoktoráty (tj. tzv. nepravé, falošné, lživé či neexistujúce “doktoráty”). A v niektorých oblastiach štúdia sa niektoré pseudodoktoráty udeľujú ešte aj dnes. Napríklad v Českej republike zatiaľ čo v súčasnosti udeľované vysokoškolské akademické tituly JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr. a na Slovensku okrem nich ešte aj PaedDr. sú skutočnými akademickými titulmi doktorského stupňa, tak naopak aj dnes udeľované vysokoškolské akademické tituly MUDr., MDDr. a MVDr. sú (z tých istých dôvodov, ako som to už vysvetlil vyššie) sú iba pseudodoktorátmi magisterského stupňa, a teda iba akademickými titulmi na úrovni vysokoškolského akademického magisterského titulu Mgr. alebo Ing., hoc aj sa navonok tvária ako doktoráty. Isteže predtým, než vstúpil v účinnosť vysokoškolský zákon č. 172/1990 Zb., tak udeľovanými pseudodoktorátmi ešte v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia boli aj dnes udeľované skutočne už doktorské vysokoškolské akademické tituly PhDr., JUDr., RNDr. atď. Ak Vás problematika pseudodoktorátov magisterského stupňa zaujíma viacej, viacej sa o tejto problematike možno dočítať na adrese www.henryklahola.nazory.cz/Klamari.htm

Tou druhou skupinou sú zase intelektuáli, ktorí svoj vysokoškolský akademický titul “PhDr.” získali zhruba v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia na základe vysokoškolského zákona č. 172/1990 Zb., alebo neskôr v Slovenskej republike na základe dnes platného vysokoškolského zákona na Slovensku č. 131/2002 Z.z., respektíve v Českej republike zas na základe dnes platného vysokoškolského zákona v Českej republike č. 111/1998 Sb.

Zostáva posledná otázka: Ako sa to u nositeľov graficky týchto dvoch kvalitatívne celkom rozdielnych rovnako sa píšucich vysokoškolských akademických titulov “PhDr.” vzájomne rozlíši? :

Toto rozlíšenie je dané iba dotyčným nižším akademickým titulom “Mgr.”, ktorý sa pridá na druhé miesto za vysokoškolský akademický titul “PhDr.”. A tak teda na základe tohoto každý právnik a v podstate i každý personalista, a v podstate vlastne i úplne každý človek, ktorý sa o právnu problematiku vysokoškolských akademických titulov aspoň trochu zaujíma vie veľmi dobre, že napríklad – vymyslím si teraz nejaké mená – že PhDr.Adam Doktorík nie je v žiadnom prípade rovný ani svojim vzdelaním a ani svojim vysokoškolským akademickým titulom PhDr.Mgr.Bohušovi Doktorovi či PhDr.Mgr.Bc.Cyrilovi Doktorovi.

Intelektuál PhDr.Adam Doktorík má sice bohatú odbornú prax, pretože podľa toho ako je “osamelo” napísaný jeho vysokoškolský akademický titul “PhDr.” je zrejmé – ak tento údaj odpovedá skutočnosti – že PhDr.Adam Doktorík študoval najneskôr v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Súčasne ale tento vysokoškolský akademický titul v podobe osamoteného “PhDr.” bez doprovodného magisterského vysokoškolského akademického titulu “Mgr.” sám je iba púhym magisterským akademickým titulom “PhDr.”, ktorý ani omylom nemôže byť považovaný za vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa, pretože bez doprovodného magisterského vysokoškolského akademického titulu “Mgr.” má tento osamotene postavený “PhDr.” (a úplne rovnako tak aj osamotene postavený vysokoškolský akademický titul “JUDr.”, “RNDr.” atď.) sám iba postavenie vysokoškolského akademického titulu magisterského stupňa.

Zatiaľ čo osamotene napísaný vysokoškolský akademický titul “PhDr.” intelektuála PhDr.Adama Doktoríka je iba púhym pseudodoktorátom magisterského stupňa a nie teda vysokoškolským akademickým titulom doktorského stupňa, v prípade nepochybne vzdelanejších intelektuálov PhDr.Mgr.Bohuša Doktora a PhDr.Mgr.Bc.Cyrila Doktora sú ich vysokoškolské akademické tituly “PhDr.” napísané v tandeme s vysokoškolským akademickým titulom magisterského stupňa “Mgr.” ako “PhDr.Mgr.” alebo “PhDr.Mgr.Bc.”, v tejto podobe potom vďaka asistencii magisterského vysokoškolského akademického titulu “Mgr.” na druhom mieste za inak neurčitým vysokoškolským akademickým titulom “PhDr.”, sa tento do tej doby neurčitý vysokoškolský akademický titul “PhDr..” z obidvoch možností svojho posudzovania (tj. či tento “PhDr. je vysokoškolským akademickým titulom doktorského stupňa alebo iba pseudodoktorátom magisterského stupňa) bude v tandeme s magisterským akademickým titulom “Mgr.” považovaný za vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa; zatiaľ čo osamotený vysokoškolský akademický titul “PhDr.” bez magisterského vysokoškolského akademického titulu “Mgr.” stojaceho “na druhom mieste” je iba pseudodoktorátom magisterského stupňa.

Teda v poradí na druhom mieste uvádzaného magisterského vysokoškolského akademického titulu “Mgr.” za vysokoškolskými akademickými titulmi PhDr., JUDr., RNDr. atď. nie je akousi nadbytočnou okrasou, ale veľmi dôležitým signifikantným znakom, ktorý až v tandeme s Vašim vysokoškolským akademickým titulom PhDr., JUDr. či RNDr. atď. tieto vysokoškolské akademické tituly utvára v skutočné vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa. Bez explicitného uvedenia magisterského vysokoškolského akademického titulu “Mgr.” na “druhom mieste”, je Váš vysokoškolský akademický titul PhDr., JUDr. či RNDr. atď. sám iba týmto magisterským vysokoškolským akademickým titulom, ktorý ako pseudodoktorát sa navonok tvári ako keby bol vysokoškolským akademickým titulom doktorského stupňa, ktorým však ale v týchto prípadoch v skutočnosti rozhodne v žiadnom prípade nie je.

Isteže na záver opäť zdôrazňujem, že Váš konkrétny prípad nepoznám. Nemožno teda vylúčiť ani to, že hoci ste sa uviedol ako “PhDr.Tomáš Novák”, v skutočnosti ste možno že trebárs i oveľa viacej, tj. že ste dajme tomu “PhDr.Mgr.Tomáš Novák” alebo “PhDr.Mgr.Bc.Tomáš Novák”. Ak by ste eventuálne skutočne bol “PhDr.Mgr.Tomáš Novák” alebo “PhDr.Mgr.Bc.Tomáš Novák”, potom by Váš vysokoškolský akademický titul “PhDr.” bol skutočne vysokoškolským akademickým titulom doktorského stupňa a nie iba vysokoškolským akademickým titulom stupňa magisterského.

To však ale nič nemení na platnosti zásady “čo je napísané – to je dané”.

Nech už je to akokoľvek, Vy ste sa totiž uviedol iba ako “PhDr.Tomáš Novák”, tj. nie je tu uvedené, že by ste mal v tej istej oblasti vysokoškolského štúdia taktiež aj magisterský vysokoškolský akademický titul “Mgr.”, čo znamená podľa tej istej zásady ak ju trochu parafrázujem, že “vysokoškolský akademický titul, ktorý písomne neudáte – vlastne ani nemáte!” A ak z tej istej oblasti vysokoškolského štúdia nemáte magisterského vysokoškolského akademického titulu “Mgr.”, potom Váš vysokoškolský akademický titul “PhDr.” sám je iba pseudodoktorským akademickým titulom magisterského stupňa.

Teda tá skutočnosť, že Vás dotyčná právnička Vášho potencionálneho zamestnávateľa kvalifikovala ako osobu, ktorá nesplňuje stanovenú podmienku držby vysokoškolského akademického titulu doktorského stupňa, potom táto právnička postupovala úplne správne, pretože povedané vo všeobecnej rovine: intelektuál “PhDr.Meno Priezvisko” z důvodov, ktoré som rozobral a vysvetlil vyššie skutočne nie je vlastníkom vysokoškolského akademického titulu doktorského stupňa…

A dotyčná právnička určite nie je ani povinná, a zrejme na to nemá asi ani čas a ani možnosti natoľko detailne sa zapodievať jednotlivými prihláškami do výberového konania, aby skúmala to, či azda niektorý z tých, ktorí sa uvádzajú iba ako “PhDr.Meno Priezvisko”, a teda ako osoby s púhym pseudodoktorským vysokoškolským akademickým titulom magisterského stupňa “PhDr.” v skutočnosti nie je predsa len nejaký “PhDr.Mgr.Meno Priezvisko” či “PhDr.Mgr.Bc.Meno Priezvisko” a teda osoba, ktorej vysokoškolský akademický titul “PhDr.” je predsa len skutočným vysokoškolským akademickým titulom doktorského stupňa, a nie teda iba púhym pseudodoktorátom stupňa magisterského ako sám ku svojej vlastnej škode uviedol, respektíve ako je tomu z hľadiska kvalitatívnej hodnoty vysokoškolského akademického vzdelania u relatívne menejcenných “PhDr.Meno Priezvisko”, ktorých vysokoškolský akademický titul “PhDr.” je iba vysokoškolským akademickým titulom magisterského stupňa a nie stupňa doktorského.

Čo Vám teda mám povedať úplne na záver?

V prípade, že eventuálne nie ste obyčajný “PhDr.Tomáš Novák”, ale ste skutočne osobou s vysokoškolským akademickým titulom doktorského stupňa, či už “PhDr.Mgr.Tomáš Novák” alebo “PhDr.Mgr.Bc.Tomáš Novák”, potom – ak ste sa uvádzal iba ako púhy “PhDr.Tomáš Novák” z púhej nevedomosti – vezmite si z toho ponaučenie, že uvedenie magisterského vysokoškolského akademického titulu “Mgr.” na druhom mieste hneď za vysokoškolským akademickým titulom “PhDr” je veľmi dôležitým signifikantným znakom, ktorý ako determinátor odlišuje rovnako sa píšuci vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa “PhDr.” v podobe “PhDr.Mgr.” či “PhDr.Mgr.Bc.” od púheho pseudodoktorátu vysokoškolského akademického titulu magisterského stupňa “PhDr” ! Ak máte z tej istej oblasti štúdia aj magisterský vysokoškolský akademický titul “Mgr.”, potom si ho rozhodne napíšte hneď za vysokoškolský akademický titul “PhDr.”, pretože až tým, a iba tým (!!!) sa odlíšite od púheho magisterského pseudodoktorátu “PhDr.” z rokov osemdesiatych dvadsiateho storočia a ešte starších.

Ak ste ale “PhDr.Mgr.Tomáš Novák” alebo “PhDr.Mgr.Bc.Tomáš Novák”, a napísal ste sa ako “PhDr.Tomáš Novák” nie z nevedomosti, ale toto všetko ste veľmi dobre vedel, avšak chcel ste tým trebárs ako mladý človek podvádzať, respektíve predstierať, že ste študoval trebárs ešte niekedy v dotyčných už vyššie zmieňovaných osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, a teda že máte oveľa dlhšiu odbornú prax než v skutočnosti máte, potom by som Vás chcel upozorniť, že tento podvod spravidla beztak väčšinou praskne keď sa skôr alebo neskôr musíte dostaviť k potencionálnemu zamestnávateľovi osobne, a on si požiada o nahliadnutie do Vášho Občianskeho preukazu, z ktorého trebárs zistí, že ste v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia študovať na vysokej škole vzhľadom k Vášmu relatívne nízkemu veku nemohol, ak to nezistí trebárs hneď z Vášho vysokoškolského diplomu samotného. Okrem toho je toto podvodné konanie trestné. A to trestné minimálne v rámci priestupkového správneho konania.

Pokiaľ ale ste v skutočnosti “PhDr.Mgr.Tomáš Novák” alebo “PhDr.Mgr.Bc.Tomáš Novák”, a napísal ste sa ako púhy “PhDr.Tomáš Novák” úmyselne nielen s plným vedomím všetkých týchto skutočností, ale eventuálne výnimočne azda bez akýchkoľvek nekalých úmyslov podvodom si pokúsiť zaistiť si nejaké neoprávnené výhody, potom by v tomto celkom výnimočnom prípade išlo o duševnú chorobu sebepoškodzovania sa. U duševne chorých sa syndrom úmyselného sebepoškodzovania sa prejavuje rôzne. Sú napríklad duševne chorí psychopati, ktorí si trebárs “iba tak” podrezávajú žily. A to dokonca aj bez akýchkoľvek samovražedných úmyslov. A potom sú trebárs aj takí pacienti trpiaci syndromom sebepoškodzovania sa, ktorí hoci síce majú vysokoškolské vzdelanie doktorského stupňa, úmyselne predstierajú, že majú iba vysokoškolské vzdelanie magisterského stupňa, respektíve, že ich vysokoškolský akademický titul “PhDr.” nie je vysokoškolským akademickým titulom doktorského stupňa, ale iba menejcenným magisterským pseudodoktorátom. Tí, ktorí sú intelektuálmi majúcimi vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa či už v podobe “PhDr.Mgr.Meno Priezvisko” alebo v podobe “PhDr.Mgr.Bc.Meno Priezvisko”, avšak úmyselne sa navzdory tomu s plným vedomím všetkých právnych dôsledkov dobrovoľne píšu iba ako obyčajní “PhDr.Meno Priezvisko”, so sebepoškodzovacím úmyslom, aby u kvalifikovanej verejnosti ku svojej vlastnej ujme a škode budili falošný dojem, že vlastne vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa vôbec nemajú, a že ich vysokoškolský akademický titul “PhDr.” je púhym pseudodoktorátom magisterského stupňa, a teda činia tak iba v dôsledku toho, že trpia syndrómom sebepoškodzovania sa, sú veľmi ťažko duševne chorí ľudia, ktorí by sa mali liečiť v psychiatrickej liečebni, pretože hrozí nebezpečenstvo, že sa ich zdravotný stav bude ešte viacej zhoršovať, v dôsledku čoho to trebárs skutočne skončí tým, že si raz hoc aj trebárs síce možno bez akéhokoľvek samovražedného úmyslu trebárs podrežú žily, a hoci trebárs síce samovražedný úmysel nemali, napriek tomu však ale v dôsledku úmyselného podrezania si žíl (alebo iného úmyselného telesného sebepoškodenia sa) jednoducho vykrvácajú a zomrú…

Tým čo som napísal o odstavec vyššie isteže v žiadnom prípade netvrdím, že by ste azda týmto psychopatom trpiacim syndrómom sebepoškodzovania sa bol aj Vy sám. Nič takého som isteže nenapísal! Ba dokonca domnievam sa, že Vy osobne rozhodne žiadnym syndrómom úmyselného sebepoškodzovania sa netrpíte. Dokazuje to ostatne aj Váš rozhorčený list kvôli odmietnutiu Vašej osoby vo výberovom konaní, kedy ste bol odmietnutý v dôsledku toho, že Váš vysokoškolský akademický titul “PhDr.” nie je vysokoškolským akademickým titulom doktorského stupňa, alebo eventuálne sa ako taký aspoň nutne javil v dôsledku Vášho eventuálneho opomenutia uvedenia magisterského vysokoškolského akademického titulu “Mgr.” v tom prípade, ak tento magisterský vysokoškolský akademický titul "Mgr." trebárs možno predsa len máte, čo ja na základe strohých informácií z Vášho listu neviem, a s najväčšou pravdepodobnosťou to nevedel ani dotyčný Váš potencionálny zamestnávateľ, ktorý Vás teda plným právom aj správne odmietol, pretože vzhľadom k stanoveným podmienkam výberového konania, preukázanie toho, že ste nositeľom vysokoškolského akademického titulu doktorského stupňa bolo Vašou povinnosťou, pretože to bolo jednou z riadnych vopred deklarovaných podmienok dotyčného výberového konania.

Inými slovami – aby sme si správne rozumeli – fakticky vlastne nie je podstatné ani to, či ste alebo nie ste nositeľom vysokoškolského akademického titulu doktorského stupňa! Podstatné je totiž to, že či už nositeľom vysokoškolského akademického titulu doktorského stupňa ste alebo nie ste – túto dôležitú skutočnosť, ktorá bola jednou z podmienok dotyčného výberového konania ste jednoducho nepreukázal vo výberovom konaní, a preto ste bol z  neho plným právom aj spravodlivo vyradený, pretože ste to bol ako uchádzač o dotyčnú pracovnú pozíciu, ktorý mal povinnosť sám aktívne preukázať eventuálne splnenie tejto vopred riadne deklarovanej podmienky dotyčného výberového konania.

Rozhodne nebolo žiadnou povinnosťou dotyčného zamestnávateľského subjektu, aby azda nejakým svojim vlastným šetrením, pátraním alebo inou svojou vlastnou aktivitou nahradzoval nedostatky Vašej prihlášky. Ak niečo, čo hovorí vo Váš prospech vedome či nevedome zatajíte, opomeniete alebo jednoducho iba zabudnete uviesť – potom logicky platí to, ako keby ste to teda vôbec ani nikdy nemal…

A teda postup dotyčného zamestnávateľského subjektu voči Vám bol plne spravodlivý a správny, a list ich právničky, ktorý Vám poslala bol plne korektný!

Je mi úprimne ľúto, že Vám nemôžem poskytnúť pozitívnejšiu odpoveď.

Malý dodatok pre ostatných čitateľov: Ak píšem, že vysokoškolský magisterský akademický titul “Mgr.” sa má vždy uvádzať “na druhom mieste” za vysokoškolským titulom PhDr. (a obdobne aj na druhom mieste za vysokoškolským akademickým titulom JUDr., RNDr. atd.), mám tým na mysli tu situáciu, keď ide o absolventa iba jednej jedinej vysokej školy, respektíve fakulty, tj. intelektuála, ktorý má iba jediný “doktorský titul”. Ak ale by šlo o osobu, ktorá vysokých škôl či fakúlt vyštudovala viacej, respektíve ktorá má týchto doktorských (a tým aj príslušných nižších magisterských) akademických titulov viacej, potom sa toto pravidlo modifikuje v tom zmysle, že na predných miestach sa uvádzajú vesmes samé doktorské akademické tituly, a až za týmito doktorskými akademickými titulmi sa uvádzajú akademické tituly magisterské (a po magisterských trebárs aj bakalárske ak sú nejaké).

Koho táto problematika vysokoškolských akademických titulov zaujíma viacej, tomu doporučujem, aby si prečítal aj prácu na adrese www.henryklahola.nazory.cz/Klamari.htm a taktiež aj prácu na adrese www.henryklahola.nazory.cz/TT.htm

Zverejnil v júli 2009 JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola

Uvedomujeme si v plnej realite to, akú veľkú hodnotu majú moje prezentované vysokoškolské akademické tituly?

Táto po slovensky napísaná verzia je určená najmä pre študentov zo Slovenskej republiky!

Odkazovač: Jste z České republiky? Pak raději klikněte myší na tento modrý nápis a přepnete se tím do české verze!

Stručný úvod: Rektor Univerzity či dekan fakulty nie sú vysokoškolské akademické hodnosti, ale sú to volené vysokoškolské funkcie. Sú to volení predstavitelia univerzity, respektíve fakulty. Profesor, docent a doktor PhD. či Ph.D. nie sú vysokoškolské akademické tituly, ale sú to vysokoškolské akademické hodnosti, ktoré sú trojitého stupňa. Tieto vysokoškolské akademické hodnosti sú nerozlučne spojené s pedagogickou činnosťou na príslušnej vysokej škole. Vysokoškolské akademické tituly sú niečo iného. Avšak taktiež aj vysokoškolské akademické tituly sú tiež trojitého stupňa:

1./Úplne tými najnižšími vysokoškolskými akademickými titulmi sú vysokoškolské akademické tituly bakalárskeho stupňa.

2./Prostrednými vysokoškolskými akademickými titulmi sú vysokoškolské akademické tituly magisterského stupňa. Ako prostredné sa tieto vysokoškolské akademické tituly magisterského stupňa nazývajú preto, že tieto vysokoškolské akademické tituly magisterského stupňa sú vyššími vysokoškolskými akademickými titulmi než sú vysokoškolské akademické tituly bakalárskeho stupňa, a súčasne na druhej strane sú tieto vysokoškolské akademické tituly magisterského stupňa nižšími vysokoškolskými akademickými titulmi než sú vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa.

3./Úplne najvyššími vysokoškolskými akademickými titulmi sú vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa, ktoré sú vyššími vysokoškolskými akademickými titulmi než sú všetky vysokoškolské akademické tituly bakalárskeho a magisterského stupňa, a teda tieto vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa sú tými absolútne najvyššími vysokoškolskými akademickými titulmi. Vyššími než sú vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa sú už iba dotyčné vyššie zmieňované akademické hodnosti.

1./Intelektuáli, u ktorých najvyššie dosiahnuté vysokoškolské akademické vzdelanie je dotyčného najnižšieho bakalárskeho stupňa sú označení zelenou farbou!

2./Intelektuáli, u ktorých najvyššie dosiahnuté vysokoškolské akademické vzdelanie je dotyčného prostredného magisterského stupňa sú označení modrou farbou!!

3./Intelektuáli, u ktorých najvyššie dosiahnuté vysokoškolské akademické vzdelanie je dotyčného najvyššieho doktorského stupňa sú označení červenou farbou!!!

Vysokoškolský študent môže získať tieto vysokoškolské akademické tituly:

a.)po úspešnom zložení bakalárskych skúšok a obhajobe bakalárskej práce vysokoškolský akademický titul bakalárskeho stupňa,

b.)po úspešnom zložení magisterských štátnych skúšok a obhajobe magisterskej diplomovej práce vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa,

c.)a nakoniec magister, tj. ten, kto získal magisterský vysokoškolský akademický titul "Mgr." po úspešnom rigoróznom konaní, rigoróznej skúške a obhájení vedeckej rigoróznej práce pred ustanovenou rigoróznou vedeckou komisiou získa ten úplne najvyšší vysokoškolský akademický titul, ktorým je vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa.

Koho táto problematika vysokoškolských akademických titulov zaujíma viacej, ten sa viacej na toto téma môže dočítať za prvé na adrese www.henryklahola.nazory.cz/Bohuzial.htm ; za druhé potom sa viac na toto téma môže dočítať aj na adrese www.henryklahola.nazory.cz/Klamari.htm ; a nakoniec za tretie sa viac na toto téma môže dočítať aj na adrese www.henryklahola.nazory.cz/TT.htm

V ďalšom na názorných modelových príkladoch vysvetľujem, čo všetko právnik alebo kvalifikovaný personalista či aj akýkoľvek iný kvalifikovaný odborník zaoberajúci sa problematikou vysokoškolských akademických titulov vyčíta z riadne uvedených vysokoškolských akademických titulov. Isteže nemusím azda zdôrazňovať, že toto platí iba za predpokladu, že nositeľ vysokoškolského akademického titulu či titulov dotyčný svoj vysokoškolský akademický titul či tituly uvedie správne, tak, ako je po správnosti je treba uviesť.

Nerád by som si vymýšľal nejaké meno, pretože nemám žiadnu fantáziu, a preto uvediem už mne staré známe meno "Tomáš Novák". Otázky, či tento Tomáš Novák je Slovák alebo Čech nie sú dôležité. V tomto prípade toto meno "Tomáš Novák" je isteže už beztak iba púhou fikciou.

Poznámka: "Pozor !!!" – značka, ktorá má najmä laikov upozorniť na to, že ďalej bude nasledovať informácia, ktorá bude pre nich s najväčšou pravdepodobnosťou neočakávaná a veľmi prekvapujúca.

 

Otázka: Akú hodnotu má Vaše vysokoškolské akademické vzdelania a titul, ktorým sa prezentujete:

I.Najnižšiu hodnotu má vzdelanie a titul bakalárskeho stupňa:

1.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: Bc.Tomáš Novák? Odpoveď: Bakalársky stupeň!

 

I.Prostrednú hodnotu má vzdelanie a titul magisterského stupňa:

2.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: Ing.Tomáš Novák? Odpoveď: Magisterský stupeň!

3.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: Ing.arch.Tomáš Novák? Odpoveď: Magisterský stupeň!

4.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: Mgr.Tomáš Novák? Odpoveď: Magisterský stupeň!

5.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: MgA.Tomáš Novák? Odpoveď: Magisterský stupeň!

6.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: Mgr.art.Tomáš Novák? Odpoveď: Magisterský stupeň!

7.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: MUDr.Tomáš Novák? Odpoveď: Magisterský stupeň!

Komentár: Vysokoškolský akademický titul navonok vyzerajúci ako keby išlo o doktorát, v skutočnosti však ale ide iba o pseudodoktorát magisterského stupňa, tj. vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa, a nie teda vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa ako by sa nejeden laik mohol mylne domnievať.

I.Prvá poznámka: Vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "MUDr." je v súčasnej dobe udeľovaný v Slovenskej republike na základe ustanovenia § 53 odstavec 6 vysokoškolského zákona č. 131/2002 Z. z. ; a v Českej republike je vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "MUDr." v súčasnej dobe udeľovaný na základe ustanovenia § 46 odstavec 4 písmeno c./ vysokoškolského zákona č. 111/1998 Sb. !!!

8.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: MDDr.Tomáš Novák? Odpoveď: Magisterský stupeň!

Komentár: Vysokoškolský akademický titul navonok vyzerajúci ako keby išlo o doktorát, v skutočnosti však ale ide iba o pseudodoktorát magisterského stupňa, tj. vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa, a nie teda vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa ako by sa nejeden laik mohol mylne domnievať.

I.Prvá poznámka: Vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "MDDr." je v súčasnej dobe udeľovaný v Slovenskej republike na základe ustanovenia § 53 odstavec 6 vysokoškolského zákona č. 131/2002 Z. z. ; a v Českej republike je vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "MDDr." v súčasnej dobe udeľovaný na základe ustanovenia § 46 odstavec 4 písmeno d./ vysokoškolského zákona č. 111/1998 Sb. !!!

9.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: MVDr.Tomáš Novák? Odpoveď: Magisterský stupeň!

Komentár: Vysokoškolský akademický titul navonok vyzerajúci ako keby išlo o doktorát, v skutočnosti však ale ide iba o pseudodoktorát magisterského stupňa, tj. vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa, a nie teda vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa ako by sa nejeden laik mohol mylne domnievať.

I.Prvá poznámka: Vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "MVDr." je v súčasnej dobe udeľovaný v Slovenskej republike na základe ustanovenia § 53 odstavec 6 vysokoškolského zákona č. 131/2002 Z. z. ; a v Českej republike je vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "MVDr." v súčasnej dobe udeľovaný na základe ustanovenia § 46 odstavec 4 písmeno e./ vysokoškolského zákona č. 111/1998 Sb. !!!

10.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: PaedDr.Tomáš Novák? Odpoveď: "Pozor !!!" Magisterský stupeň!

Komentár: Vysokoškolský akademický titul navonok vyzerajúci ako keby išlo o doktorát, v skutočnosti však ale ide iba o pseudodoktorát magisterského stupňa, tj. vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa, a nie teda vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa ako by sa nejeden laik mohol mylne domnievať.

II.Druhá poznámka: Vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "PaedDr." bol až do konca osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia udeľovaný v komunistickom Československu na základe vysokoškolského zákona č. 19/1966 Zb. a vysokoškolského zákona č. 39/1980 Zb. !!!

11.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: PharmDr.Tomáš Novák? Odpoveď: "Pozor !!!" Magisterský stupeň!

Komentár: Vysokoškolský akademický titul navonok vyzerajúci ako keby išlo o doktorát, v skutočnosti však ale ide iba o pseudodoktorát magisterského stupňa, tj. vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa, a nie teda vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa ako by sa nejeden laik mohol mylne domnievať.

II.Druhá poznámka: Vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "PharmDr." bol až do konca osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia udeľovaný v komunistickom Československu na základe vysokoškolského zákona č. 19/1966 Zb. a vysokoškolského zákona č. 39/1980 Zb. !!!

12.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: RNDr.Tomáš Novák? Odpoveď: "Pozor !!!" Magisterský stupeň!

Komentár: Vysokoškolský akademický titul navonok vyzerajúci ako keby išlo o doktorát, v skutočnosti však ale ide iba o pseudodoktorát magisterského stupňa, tj. vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa, a nie teda vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa ako by sa nejeden laik mohol mylne domnievať.

II.Druhá Poznámka: Vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "RNDr." bol až do konca osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia udeľovaný v komunistickom Československu na základe vysokoškolského zákona č. 19/1966 Zb. a vysokoškolského zákona č. 39/1980 Zb. !!!

13.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: PhDr.Tomáš Novák? Odpoveď: "Pozor !!!" Magisterský stupeň!

Komentár: Vysokoškolský akademický titul navonok vyzerajúci ako keby išlo o doktorát, v skutočnosti však ale ide iba o pseudodoktorát magisterského stupňa, tj. vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa, a nie teda vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa ako by sa nejeden laik mohol mylne domnievať.

II.Druhá poznámka: Vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "PhDr." bol až do konca osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia udeľovaný v komunistickom Československu na základe vysokoškolského zákona č. 19/1966 Zb. a vysokoškolského zákona č. 39/1980 Zb. !!!

14.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: JUDr.Tomáš Novák? Odpoveď: "Pozor !!!" Magisterský stupeň!

Komentár: Vysokoškolský akademický titul navonok vyzerajúci ako keby išlo o doktorát, v skutočnosti však ale ide iba o pseudodoktorát magisterského stupňa, tj. vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa, a nie teda vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa ako by sa nejeden laik mohol mylne domnievať.

II.Druhá poznámka: Vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "JUDr." bol až do konca osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia udeľovaný v komunistickom Československu na základe vysokoškolského zákona č. 19/1966 Zb. a vysokoškolského zákona č. 39/1980 Zb. !!!

 

III.Najvyššiu hodnotu má vzdelanie a titul doktorského stupňa:

15.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: JUDr.Mgr.Tomáš Novák? Odpoveď: Doktorský stupeň!

16.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: JUDr.Mgr.Bc.Tomáš Novák? Odpoveď: Doktorský stupeň!

17.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: PhDr.Mgr.Tomáš Novák? Odpoveď: Doktorský stupeň!

18.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: PhDr.Mgr.Bc.Tomáš Novák? Odpoveď: Doktorský stupeň!

19.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: RNDr.Mgr.Tomáš Novák? Odpoveď: Doktorský stupeň!

20.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: RNDr.Mgr.Bc.Tomáš Novák? Odpoveď: Doktorský stupeň!

21.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: PharmDr.Mgr.Tomáš Novák? Odpoveď: Doktorský stupeň!

22.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: PharmDr.Mgr.Bc.Tomáš Novák? Odpoveď: Doktorský stupeň!

23.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: PaedDr.Mgr.Tomáš Novák? Odpoveď: Doktorský stupeň!

24.Otázka: Aká je hodnota vzdelania a uvedeného titulu: PaedDr.Mgr.Bc.Tomáš Novák? Odpoveď: Doktorský stupeň!

III.Tretia poznámka: Vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa "PaedDr." je momentálne udeľovaný v Slovenskej republike na základe ustanovenia § 53 odstavec 8 písmeno e./ vysokoškolského zákona č. 131/2002 Z. z. ; zatiaľ čo v Českej republike tento vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa momentálne toho času nie je udeľovaný.

IV.Štvrtá poznámka: Vzhľadom k diametrálne odlišnej legislatívnej úpravy udeľovaných vysokoškolských akademických titulov doktorského stupňa doktorom teológie v Slovenskej republike od legislatívnej úpravy v Českej republike by som iba vnášal zmätok a chaos do hláv laikov, ktorí túto prácu budú čítať, pravdepodobne by si to vzájomne veľmi plietli, a preto som túto oblasť radšej špeciálne ani nerozvádzal. Avšak pre tých, ktorých zaujíma oblasť udeľovaných vysokoškolských akademických titulov doktorského stupňa študentom teológie sa obmedzím na konštatovanie, že v Slovenskej republike túto oblasť legislatívne upravuje § 53 odstavec 8 vysokoškolského zákona č. 131/2002 Z. z. ; zatiaľ čo v Českej republike túto oblasť legislatívne upravuje § 46 odstavec 5 písmeno e./ vysokoškolského zákona č. 111/1998 Sb.

 

Intelektuál číslo 1: Bc.Tomáš Novák

1./Počet vyštudovaných vysokých škôl: Intelektuál číslo 1 vyštudoval jednu vysokú školu.

2./Najvyšší stupeň dosiahnutého vysokoškolského akademického titulu: Bakalársky stupeň.

3./Výklad: Intelektuál číslo 1 je absolvent jednej vysokej školy. Po bakalárskych skúškach a obhajobe bakalárskej práce získal najnižší vysokoškolský akademický titul bakalárskeho stupňa "Bc.". Túto jednu vysokú školu vyštudoval niekedy v rozmedzí od roku 1990 až dodnes. Študoval kdekoľvek na území bývalého Československa a neskôr aj, alebo výlučne len na území samostatnej Českej republiky alebo na území samostatnej Slovenskej republiky. Študoval na základe vysokoškolského zákona č. 172/1990 Zb., poprípade študoval na území samostatnej Slovenskej republiky na základe vysokoškolského zákona č. 131/2002 Z. z. , poprípade študoval na území samostatnej Českej republiky na základe vysokoškolského zákona č. 111/1998 Sb.

 

Intelektuál číslo 2: Mgr.Tomáš Novák

1./Počet vyštudovaných vysokých škôl: Intelektuál číslo 2 vyštudoval jednu vysokú školu.

2./Najvyšší stupeň dosiahnutého vysokoškolského akademického titulu: Magisterský stupeň.

3./Výklad: Intelektuál číslo 2 je absolvent jednej vysokej školy. Po štátnych magisterských skúškach a obhajobe magisterskej diplomovej práce získal prostredný vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "Mgr.". Túto jednu vysokú školu vyštudoval niekedy v deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, kedy začal študovať na území bývalého Československa alebo neskôr na území samostatnej Slovenskej republiky alebo na území samostatnej Českej republiky, študoval na základe vysokoškolského zákona č. 172/1990 Zb.

 

Intelektuál číslo 3: Mgr.Bc.Tomáš Novák

1./Počet vyštudovaných vysokých škôl: Intelektuál číslo 3 vyštudoval jednu vysokú školu.

2./Najvyšší stupeň dosiahnutého vysokoškolského akademického titulu: Magisterský stupeň.

3./Výklad:Intelektuál číslo 3 je absolvent jednej vysokej školy. Na tej istej vysokej škole, fakulte i štúdiu po bakalárskych skúškach a obhajobe bakalárskej práce získal najskôr najnižší vysokoškolský akademický titul bakalárskeho stupňa "Bc.", a potom po štátnych magisterských skúškach a obhajobe magisterskej diplomovej práce získal aj prostredný vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "Mgr.". Túto jednu vysokú školu vyštudoval na území samostatnej Slovenskej republiky na základe vysokoškolského zákona č. 131/2002 Z. z. alebo na území samostatnej Českej republiky na základe vysokoškolského zákona č. 111/1998 Sb.

 

Intelektuál číslo 4: Mgr. Bc.Tomáš Novák

1./Počet vyštudovaných vysokých škôl: Intelektuál číslo 4 vyštudoval "Pozor !!!" dve vysoké školy!

2./Najvyšší stupeň dosiahnutého vysokoškolského akademického titulu: Magisterský stupeň.

3./Výklad: Intelektuál číslo 4 je absolvent "Pozor !!!" dvoch vysokých škôl. Jednak po štátnych magisterských skúškach a obhajobe magisterskej diplomovej práce získal prostredný vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "Mgr.", ktorý získal niekedy v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, kedy študoval na území bývalého Československa alebo neskôr na území samostatnej Slovenskej republiky alebo na území samostatnej Českej republiky na základe vysokoškolského zákona č. 172/1990 Zb. A úplne nezávisle na získaní vysokoškolského akademického titulu magisterského stupňa vyštudoval aj inú vysokú školu, fakultu či študijný program, kde po bakalárskych skúškach a obhajobe bakalárskej práce získal tiež aj vysokoškolský akademický titul bakalárskeho stupňa "Bc.". Pokiaľ ide o tento vysokoškolský akademický titul bakalárskeho stupňa, študoval kdekoľvek na území bývalého Československa a neskôr aj, alebo výlučne len na území samostatnej Českej republiky alebo na území samostatnej Slovenskej republiky. Študoval na základe vysokoškolského zákona č. 172/1990 Zb., poprípade študoval na území samostatnej Slovenskej republiky na základe vysokoškolského zákona č. 131/2002 Z. z. , poprípade študoval na území samostatnej Českej republiky na základe vysokoškolského zákona č. 111/1998 Sb., a teda kedykoľvek v období od roku 1990 až dodnes.

 

Intelektuál číslo 5: PhDr.Mgr.Bc.Tomáš Novák

1./Počet vyštudovaných vysokých škôl: Intelektuál číslo 5 vyštudoval jednu vysokú školu.

2./Najvyšší stupeň dosiahnutého vysokoškolského akademického titulu: Doktorský stupeň.

3./Výklad: Intelektuál číslo 5 je absolvent jednej vysokej školy. Na tej istej vysokej škole, fakulte i štúdiu po bakalárskych skúškach a obhajobe bakalárskej práce získal najskôr najnižší vysokoškolský akademický titul bakalárskeho stupňa "Bc.", a potom po štátnych magisterských skúškach a obhajobe magisterskej diplomovej práce získal aj prostredný vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "Mgr.", a nakoniec na základe úspešného rigorózneho konania, rigoróznej skúške a obhajobe rigoróznej vedeckej práce získal aj najvyšší vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa "PhDr.", ktorý získal na území samostatnej Slovenskej republiky na základe vysokoškolského zákona č. 131/2002 Z. z. alebo na území samostatnej Českej republiky na základe vysokoškolského zákona č. 111/1998 Sb.

4./Poučenie: Uvedenie magisterského vysokoškolského akademického titulu "Mgr." rozhodne nie je len tak nejakou nadbytočnou okrasou, pretože iba vďaka nemu je možné vysokoškolský akademický titul "PhDr." považovať za vysokoškolský akademický titul toho najvyššieho doktorského stupňa. Ak by trebárs jeho nositeľ z nedbalosti zabudol uviesť "na druhom mieste" za vysokoškolským akademickým titulom "PhDr." svoj vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "Mgr.", potom by tým akoby fakticky degradoval svoj vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa "PhDr." o celý stupeň nižšie, ako keby jeho "PhDr." nebol dotyčným najvyšším vysokoškolským akademickým titulom doktorského stupňa, ale iba ako keby bol púhym pseudodoktorátom prostredného magisterského stupňa.

 

Intelektuál číslo 6: PhDr.Mgr.Tomáš Novák

1./Počet vyštudovaných vysokých škôl: Intelektuál číslo 6 vyštudoval jednu vysokú školu.

2./Najvyšší stupeň dosiahnutého vysokoškolského akademického titulu: Doktorský stupeň.

3./Výklad: Intelektuál číslo 6 je absolvent jednej vysokej školy. Na tej istej vysokej škole, fakulte i štúdiu po štátnych magisterských skúškach a obhajobe magisterskej diplomovej práce získal prostredný vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "Mgr.", a nakoniec na základe úspešného rigorózneho konania, rigoróznej skúške a obhajobe rigoróznej vedeckej práce získal aj najvyšší vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa "PhDr.", ktorý získal niekedy v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, kedy študoval kdekoľvek na území bývalého Československa alebo neskôr na území samostatnej Slovenskej republiky alebo samostatnej Českej republiky na základe vysokoškolského zákona č. 172/1990 Zb.

4./Poučenie: Uvedenie magisterského vysokoškolského akademického titulu "Mgr." rozhodne nie je len tak nejakou nadbytočnou okrasou, pretože iba vďaka nemu je možné vysokoškolský akademický titul "PhDr." považovať za vysokoškolský akademický titul toho najvyššieho doktorského stupňa. Ak by trebárs jeho nositeľ z nedbalosti zabudol uviesť "na druhom mieste" za vysokoškolským akademickým titulom "PhDr." svoj vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "Mgr.", potom by tým akoby fakticky degradoval svoj vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa "PhDr." o celý stupeň nižšie, ako keby jeho "PhDr." nebol dotyčným najvyšším vysokoškolským akademickým titulom doktorského stupňa, ale iba ako keby bol púhym pseudodoktorátom prostredného magisterského stupňa.

 

Intelektuál číslo 7: PhDr.Tomáš Novák

1./Počet vyštudovaných vysokých škôl: Intelektuál číslo 7 vyštudoval jednu vysokú školu.

2./Najvyšší stupeň dosiahnutého vysokoškolského akademického titulu: "Pozor !!!" Magisterský stupeň!

3./Výklad: Intelektuál číslo 7 je absolvent jednej vysokej školy, respektíve fakulty. Na Filozofickej fakulte po štátnych magisterských skúškach a obhajobe magisterskej diplomovej práce získal prostredný vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "Pozor !!!" "PhDr.", ktorý získal najneskôr niekedy v osemdesiatich rokoch dvadsiateho storočia, kedy študoval kdekoľvek na území bývalého Československa na základe vysokoškolského zákona č. 39/1980 Zb. alebo vysokoškolského zákona č. 19/1966 Zb. a získal tak pseudodoktorát magisterského stupňa, tj. vysokoškolský akademický titul navonok vyzerajúci, akoby to bol doktorát, v skutočnosti však ale ide iba o vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa a nie teda stupňa doktorského, ako by sa nejeden laik mohol mylne domnievať. Eventuálne študoval na základe vysokoškolského zákona č. 58/1950 Zb., kedy získal pôvodne na základe stalinistického totalitného vysokoškolského zákona č. 58/1950 Zb. vysokoškolský akademický titul "promovaný filozof", avšak neskôr súhlasil s výmenou tohoto magisterského vysokoškolského akademického titulu "promovaný filozof" za vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "PhDr.", čo mu spätne umožnil nasledujúci vysokoškolský zákon č. 19/1966 Zb.

4./Poučenie: Bez asistencie magisterského vysokoškolského akademického titulu "Mgr." na druhom mieste za vysokoškolským akademickým titulom "PhDr." nemôže byť tento osamotený vysokoškolský akademický titul "PhDr." ani omylom byť považovaný za najvyšší vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa! Tento osamotený jedináčik "PhDr." je bez asistencie vysokoškolského akademického titulu magisterského stupňa vždy iba prostredným vysokoškolským akademickým titulom stupňa magisterského.

 

Intelektuál číslo 8: PhDr.Mgr. et Mgr.Tomáš Novák

1./Počet vyštudovaných vysokých škôl: Intelektuál číslo 8 vyštudoval dve vysoké školy.

2./Najvyšší stupeň dosiahnutého vysokoškolského akademického titulu: Doktorský stupeň.

3./Výklad: Intelektuál číslo 8 je absolvent dvoch vysokých škôl. Na jednej a tej istej vysokej škole, respektíve Filozofickej (alebo Pedagogickej) fakulte a v rámci toho istého štúdia po štátnych magisterských skúškach a obhajobe magisterskej diplomovej práce získal prostredný vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "Mgr.", a potom na základe úspešného rigorózneho konania, rigoróznej skúške a obhajobe rigoróznej vedeckej práce získal aj najvyšší vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa "PhDr.". A potom ďalej na inej vysokej škole, fakulte či v inom študijnom programe opäť po štátnych magisterských skúškach a obhajobe magisterskej diplomovej práce získal opäť ďalší prostredný vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "Mgr.". Všetky tieto akademické tituly získal niekedy v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, kedy študoval kdekoľvek na území bývalého Československa alebo neskôr na území samostatnej Slovenskej republiky alebo samostatnej Českej republiky na základe vysokoškolského zákona č. 172/1990 Zb.

 

Intelektuál číslo 9: PhDr. Mgr. et Mgr.Tomáš Novák

1./Počet vyštudovaných vysokých škôl: Intelektuál číslo 9 vyštudoval "Pozor !!!" tri vysoké školy!

2./Najvyšší stupeň dosiahnutého vysokoškolského akademického titulu: "Pozor !!!" Magisterský stupeň!

3./Výklad: Intelektuál číslo 9 je absolvent"Pozor !!!" troch vysokých škôl. Prvú vysokú školu – Filozofickú fakultu študoval najneskôr v osemdesiatich rokoch dvadsiateho storočia, kedy po štátnych magisterských skúškach a obhajobe magisterskej diplomovej práce získal najskôr prostredný vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "Pozor !!!" "PhDr." Štúdium tejto prvej vysokej školy, fakulty či študijného programu prebiehalo na základe vysokoškolského zákona č. 39/1980 Zb. alebo vysokoškolského zákona č. 19/1966 Zb.; eventuálne vysokoškolského zákona č. 58/1950 Zb., kedy pôvodne získal magisterský vysokoškolský akademický titul "promovaný filozof", a neskôr využil možnosť danú vysokoškolským zákonom č. 19/1966 Zb. vymeniť magisterský vysokoškolský akademický titul "promovaný filozof" za taktiež vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "PhDr.". Potom v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia absolvoval ešte dve ďalšie vysoké školy, fakulty či študijné programy. A na oboch taktiež úspešne absolvoval štátne magisterské skúšky a obhájil magisterské diplomové práce. A získal tak ďalšie dve magisterské vysokoškolské akademické tituly "Mgr.". Obidve tieto ďalšie dve vysoké školy, fakulty či študijné programy na ktorých získal ďalšie dva vysokoškolské akademické tituly magisterského stupňa študoval v bývalom Československu alebo v samostatnej Českej republike či samostatnej Slovenskej republike na základe vysokoškolského zákona č. 172/1990 Zb.

 

Intelektuál číslo 10: JUDr.PhDr.Tomáš Novák

1./Počet vyštudovaných vysokých škôl: Intelektuál číslo 10 vyštudoval dve vysoké školy.

2./Najvyšší stupeň dosiahnutého vysokoškolského akademického titulu: "Pozor !!!" Magisterský stupeň!

3./Výklad: Intelektuál číslo 10 je absolvent dvoch vysokých škôl. Obidve vysoké školy, respektíve fakulty študoval najneskôr v osemdesiatich rokoch dvadsiateho storočia, a to konkrétne Právnickú fakultu a Filozofickú fakultu. Na Právnickej fakulte po štátnych magisterských skúškach a obhajobe magisterskej diplomovej práce získal prostredný vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "Pozor !!!" "JUDr.". A taktiež aj na Filozofickej fakulte po štátnych magisterských skúškach a obhajobe magisterskej diplomovej práce získal prostredný vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "Pozor !!!" "PhDr.". Štúdium na oboch týchto vysokých školách, respektíve fakultách prebiehalo na základe vysokoškolského zákona č. 39/1980 Zb. alebo vysokoškolského zákona č. 19/1966 Zb., eventuálne vysokoškolského zákona č. 58/1950 Zb., kedy pôvodne získal magisterský vysokoškolský akademický titul "promovaný právnik" alebo "promovaný filozof", poprípade i obidva tieto stalinistické vysokoškolské akademické tituly magisterského stupňa, a neskôr využil možnosť danú vysokoškolským zákonom č. 19/1966 Zb. vymeniť magisterský vysokoškolský akademický titul "promovaný filozof" za taktiež vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "PhDr." či vymeniť magisterský vysokoškolský akademický titul "promovaný právnik" za taktiež vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "JUDr."

4./Poučenie: Bez asistencie magisterských vysokoškolských akademických titulov "Mgr." na druhom mieste ihneď za vysokoškolskými akademickými titulmi "JUDr." a "PhDr." nemôžu byť tieto osamotené vysokoškolské akademické tituly "JUDr." a "PhDr." ani omylom byť považované za najvyššie vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa! Tieto dva osamotené jedináčiky "JUDr." a "PhDr." sú bez asistencie vysokoškolských akademických titulov magisterského stupňa "Mgr. et Mgr." vždy iba prostrednými vysokoškolským akademickým titulmi stupňa magisterského.

 

Intelektuál číslo 11: JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Tomáš Novák

1./Počet vyštudovaných vysokých škôl: Intelektuál číslo 11 vyštudoval dve vysoké školy.

2./Najvyšší stupeň dosiahnutého vysokoškolského akademického titulu: Doktorský stupeň!

3./Výklad: Intelektuál číslo 11 je absolvent dvoch vysokých škôl. Obidve vysoké školy, respektíve fakulty študoval deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, a to konkrétne Právnickú fakultu a Filozofickú (alebo Pedagogickú) fakultu. Na Právnickej fakulte po štátnych magisterských skúškach a obhajobe magisterskej diplomovej práce získal prostredný vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa"Mgr.", a potom na základe úspešného rigorózneho konania, rigoróznej skúške a obhajobe rigoróznej vedeckej práce získal aj najvyšší vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa "JUDr.". A taktiež aj na Filozofickej (alebo Pedagogickej) fakulte po štátnych magisterských skúškach a obhajobe magisterskej diplomovej práce získal prostredný vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "Mgr.", a potom taktiež na základe úspešného rigorózneho konania, rigoróznej skúške a obhajobe rigoróznej vedeckej práce získal aj najvyšší vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa "PhDr.". Obidve tieto dve vysoké školy, a to Právnickú fakultu a Filozofickú (alebo Pedagogickú) fakultu študoval v bývalom Československu alebo v samostatnej Slovenskej republike či samostatnej Českej republike na základe vysokoškolského zákona č. 172/1990 Zb.

4./Poučenie: Uvedenie obidvoch magisterských vysokoškolských akademických titulov "Mgr." rozhodne nie je len tak nejakou nadbytočnou okrasou, pretože iba vďaka nim je možné obidva vysokoškolské akademické tituly "JUDr." a "PhDr." považovať za vysokoškolské akademické tituly toho najvyššieho doktorského stupňa. Ak by trebárs ich nositeľ z nedbalosti zabudol uviesť svoje magisterské vysokoškolské akademické tituly "Mgr.", potom by tím akoby fakticky degradoval svoje dva vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa "JUDr." a "PhDr." o celý stupeň nižšie, ako keby ony neboli dotyčnými najvyššími vysokoškolskými akademickými titulmi doktorského stupňa, ale iba ako keby boli púhymi pseudodoktorátmi prostredného magisterského stupňa.

 

Intelektuál číslo 12: JUDr. PhDr. Mgr. et Mgr.Tomáš Novák

1./Počet vyštudovaných vysokých škôl: Intelektuál číslo 12 vyštudoval "Pozor !!!" štyri vysoké školy!

2./Najvyšší stupeň dosiahnutého vysokoškolského akademického titulu: "Pozor !!!" Magisterský stupeň!

3./Výklad: Intelektuál číslo 12 je absolvent"Pozor !!!" štyroch vysokých škôl. Svoje prvé dve vysoké školy, respektíve fakulty študoval najneskôr niekedy v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, a to konkrétne Právnickú fakultu a Filozofickú fakultu. Na Právnickej fakulte po štátnych magisterských skúškach a obhajobe magisterskej diplomovej práce získal prostredný vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "Pozor !!!" "JUDr.", a rovnako tak aj na Filozofickej fakulte po štátnych magisterských skúškach a obhajobe magisterskej diplomovej práce získal prostredný vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "Pozor !!!" "PhDr.". Obidve tieto dve vysoké školy, respektíve fakulty, a to Právnickú fakultu a Filozofickú fakultu študoval na základe vysokoškolského zákona č. 39/1980 Zb. alebo vysokoškolského zákona č. 19/1966 Zb.; eventuálne vysokoškolského zákona č. 58/1950 Zb., kedy pôvodne získal magisterský vysokoškolský akademický titul "promovaný právnik" alebo "promovaný filozof", poprípade aj obidva tieto stalinistické vysokoškolské akademické tituly magisterského stupňa, a neskôr využil možnosť danú vysokoškolským zákonom č. 19/1966 Zb. vymeniť magisterský vysokoškolský akademický titul "promovaný filozof" za taktiež vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "PhDr." či vymeniť magisterský vysokoškolský akademický titul "promovaný právnik" za taktiež vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "JUDr..". Neskôr v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia študoval ešte potom ďalšie dve vysoké školy, fakulty či študijné programy, na ktorých taktiež na oboch úspešne vykonal štátne magisterské skúšky a obhájil obidve tieto ďalšie magisterské diplomové práce, čím získal ďalšie dva magisterské vysokoškolské akademické tituly "Mgr.". Tieto ďalšie dve vysoké školy, fakulty či študijné programy študoval základe vysokoškolského zákona č. 172/1990 Zb. v bývalom Československu alebo v samostatnej Slovenskej republike či samostatnej Českej republike.

 

Intelektuál číslo 13: JUDr. PhDr. Mgr. et Mgr.Tomáš Novák

1./Počet vyštudovaných vysokých škôl: Intelektuál číslo 13 vyštudoval "Pozor !!!" tri vysoké školy!

2./Najvyšší stupeň dosiahnutého vysokoškolského akademického titulu: "Pozor !!!" Doktorský stupeň!

3./Výklad: Intelektuál číslo 13 je absolvent"Pozor !!!" troch vysokých škôl. Svoju prvú vysokú školu, respektíve fakultu študoval najneskôr niekedy v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, a to konkrétne študoval Filozofickú fakultu, kde po štátnych magisterských skúškach a obhajobe magisterskej diplomovej práce získal prostredný vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "Pozor !!!" "PhDr.". Vysokú školu, respektíve fakultu, a to konkrétne Filozofickú fakultu študoval na základe vysokoškolského zákona č. 39/1980 Zb. alebo vysokoškolského zákona č. 19/1966 Zb.; eventuálne vysokoškolského zákona č. 58/1950 Zb., kedy pôvodne získal magisterský vysokoškolský akademický titul "promovaný filozof" a neskôr využil možnosť danú vysokoškolským zákonom č. 19/1966 Zb. vymeniť magisterský vysokoškolský akademický titul "promovaný filozof" za taktiež vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "PhDr.". Neskôr v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia študoval ešte potom ďalšie dve vysoké školy, fakulty či študijné programy, z nich jedna bola Právnická fakulta. Na oboch týchto vysokých školách, respektíve fakultách úspešne vykonal štátne magisterské skúšky a obhájil obidve tieto ďalšie magisterské diplomové práce, čím získal ďalšie dva magisterské vysokoškolské akademické tituly "Mgr.", z toho na Právnickej fakulte potom na základe úspešného rigorózneho konania, rigoróznej skúške a obhajobe rigoróznej vedeckej práce získal aj najvyšší vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa "JUDr.". Tieto ďalšie dve vysoké školy, fakulty či študijné programy, z nich v jednom prípade išlo o Právnickú fakultu, študoval na základe vysokoškolského zákona č. 172/1990 Zb. v bývalom Československu alebo v samostatnej Slovenskej republike či samostatnej Českej republike.

 

Intelektuál číslo 14: JUDr. PhDr. Mgr. et Mgr.Tomáš Novák

1./Počet vyštudovaných vysokých škôl: Intelektuál číslo 14 vyštudoval "Pozor !!!" tri vysoké školy!

2./Najvyšší stupeň dosiahnutého vysokoškolského akademického titulu: "Pozor !!!" Doktorský stupeň!

3./Výklad: Intelektuál číslo 14 je absolvent"Pozor !!!" troch vysokých škôl. Svoju prvú vysokú školu, respektíve fakultu študoval najneskôr niekedy v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, a to konkrétne študoval Právnickú fakultu, kde po štátnych magisterských skúškach a obhajobe magisterskej diplomovej práce získal prostredný vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "Pozor !!!" "JUDr.". Vysokú školu, respektíve fakultu, a to konkrétne Právnickú fakultu študoval na základe vysokoškolského zákona č. 39/1980 Zb. alebo vysokoškolského zákona č. 19/1966 Zb.; eventuálne vysokoškolského zákona č. 58/1950 Zb., kedy pôvodne získal magisterský vysokoškolský akademický titul "promovaný právnik" a neskôr využil možnosť danú vysokoškolským zákonom č. 19/1966 Zb. vymeniť magisterský vysokoškolský akademický titul "promovaný právnik" za taktiež vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "JUDr.". Neskôr v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia študoval ešte potom ďalšie dve vysoké školy, fakulty či študijné programy, z nich minimálne jedna bola Filozofická (alebo Pedagogická) fakulta. Na oboch týchto ďalších vysokých školách, fakultách či štúdijných programoch úspešne vykonal štátne magisterské skúšky a obhájil obidve tieto ďalšie magisterské diplomové práce, čím získal ďalšie dva magisterské vysokoškolské akademické tituly "Mgr.", z toho v rámci jedného študijného programu na Filozofickej fakulte potom na základe úspešného rigorózneho konania, rigoróznej skúške a obhajobe rigoróznej vedeckej práce získal aj najvyšší vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa "PhDr.". Tieto ďalšie dve vysoké školy, fakulty či študijné programy, z nich minimálne v jednom prípade išlo buď o Filozofickú alebo Pedagogickú fakultu, študoval na základe vysokoškolského zákona č. 172/1990 Zb. v bývalom Československu alebo v samostatnej Slovenskej republike či samostatnej Českej republike.

 

Intelektuál číslo 15: JUDr.PhDr.Mgr.Mgr.Bc. et Bc.Tomáš Novák

1./Počet vyštudovaných vysokých škôl: Intelektuál číslo 15 vyštudoval dve vysoké školy.

2./Najvyšší stupeň dosiahnutého vysokoškolského akademického titulu: Doktorský stupeň!

3./Výklad: Intelektuál číslo 15 je absolvent dvoch vysokých škôl. Obidve vysoké školy, respektíve fakulty študoval až zhruba v poslednom desaťročí, kedy v samostatnej Slovenskej republike na základe vysokoškolského zákona platného v samostatnej Slovenskej republike č. 131/2002 Z. z. , kde študoval konkrétne Právnickú fakultu a Filozofickú fakultu; alebo študoval v samostatnej Českej republike na základe vysokoškolského zákona platného v samostatnej Českej republike č. 111/1998 Sb., kde študoval konkrétne Právnickú fakultu a Filozofickú (alebo Pedagogickú) fakultu. Na oboch študovaných fakultách najskôr získal obidva vysokoškolské akademické tituly bakalárskeho stupňa "Bc." a potom neskôr aj obidva vysokoškolské akademické tituly magisterského stupňa "Mgr.". Nakoniec na základe úspešného rigorózneho konania na obidvoch fakultách, zložení rigoróznych skúšok a obhajobe obidvoch vedeckých rigoróznych prác před príslušnými vedeckými rigoróznymi komisiami získal na Právnickej fakulte najvyšší vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa "JUDr.". a na Filozofickej fakulte ak to bolo v Slovenskej republike, alebo na Filozofickej či Pedagogickej fakulte ak to bolo v Českej republike zase získal fakulte najvyšší vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa "PhDr.".

 

Intelektuál číslo 16: JUDr.PhDr.Mgr.Mgr.Bc. et Bc.Tomáš Novák

1./Počet vyštudovaných vysokých škôl: Intelektuál číslo 16 vyštudoval "Pozor !!!" tri vysoké školy.

2./Najvyšší stupeň dosiahnutého vysokoškolského akademického titulu: Doktorský stupeň!

3./Výklad: Intelektuál číslo 16 je absolvent troch vysokých škôl. V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia študoval Filozofickú alebo Pedagogickú fakultu, na ktorej po štátnych magisterských skúškach a obhajobe magisterskej diplomovej práce získal prostredný vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa"Mgr.", potom na základe úspešného rigorózneho konania, rigoróznej skúške a obhajobe rigoróznej vedeckej práce získal aj najvyšší vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa "PhDr." Túto Filozofickú fakultu, študoval na základe vysokoškolského zákona prijatého ešte v bývalom Československu č. 172/1990 Zb. buď v bývalom Československu alebo v samostatnej Slovenskej republike či samostatnej Českej republike. Po Filozofickej alebo Pedagogickej fakulte študoval tiež aj Právnickú fakultu, ktorú študoval zhruba v posledných desiatich rokoch buď v samostatnej Slovenskej republike na základe vysokoškolského zákona platného v Slovenskej republike č. 131/2002 Z. z. alebo v samostatnej Českej republike na základe vysokoškolského zákona platného v Českej republike č.111/1998 Sb. , kde najskôr získal vysokoškolský akademický titul bakalárskeho stupňa "Bc." a potom neskôr aj vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa "Mgr.". Nakoniec na základe úspešného rigorózneho konania teda na obidvoch fakultách, zložení rigoróznych skúšok na obidvoch fakultách a po obhajobe obidvoch vedeckých rigoróznych prác pred príslušnými vedeckými rigoróznymi komisiami získal nielen na Filozofickej, ale tiež aj na Právnickej fakulte najvyšší vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa "JUDr.". A nezávisle od vyššie zmieňovaného štúdia ma Filozofickej či Pedagogickej fakulte, a potom aj Právnickej fakulte, vyštudoval úplne nezávisle od týchto vyššie zmieňovaných študijných programov ešte aj nejakú ďalšiu vysokú školu, fakultu či študijný program, kde po zložení bakalárskej skúšky a po obhajobe bakalárskej práce získal ešte ďalší vysokoškolský akademický titul bakalárskeho stupňa "Bc.". Tento od ostatných študovaných vysokých škôl, fakúlt či študijných programoch úplne nezávislý bakalársky študijný program študoval niekedy v rozmedzí od roku 1990 až dodnes, a to buď na základe vysokoškolského zákona č. 172/1990 Zb. prijatého ešte v bývalom Československu, alebo v samostatnej Slovenskej republike na základe vysokoškolského zákona platného v Slovenskej republike č. 131/2002 Z.z. alebo v samostatnej Českej republike na základe vysokoškolského zákona platného v Českej republike č. 111/1998 Sb.

 

Koho táto problematika vysokoškolských akademických titulov zaujíma viacej, ten sa viacej na toto téma môže dočítať za prvé na adrese www.henryklahola.nazory.cz/Bohuzial.htm ; za druhé potom sa viac na toto téma môže dočítať aj na adrese www.henryklahola.nazory.cz/Klamari.htm ; a nakoniec za tretie sa viac na toto téma môže dočítať aj na adrese www.henryklahola.nazory.cz/TT.htm

Napísal pre študentov, ale aj úplne laickú verejnosť v júli 2009 JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola

Pozor!!! Pozor na akademické hodnosti versus akademické tituly a doktoráty versus pseudodoktoráty!

Táto po slovensky napísaná verzia je určená najmä pre študentov zo Slovenskej republiky!

Odkazovač: Jste z České republiky? Pak raději klikněte myší na tento modrý nápis a přepnete se tím do české verze!

Požadujem novelizáciu súčasného platného vysokoškolského zákona vo veci udeľovaných vysokoškolských akademických titulov.

Pozor!!! Pozor na akademické hodnosti versus akademické tituly a doktoráty versus pseudodoktoráty!

Dnes v súčasnej Slovenskej republike kľúčovou legislatívnou normou upravujúcou oblasť vysokého školstva a vysokoškolského štúdia je v súčasnej dobe zákon číslo 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej iba "slovenský vysokoškolský zákon"/; zatiaľ čo v súčasnej Českej republike kľúčovou legislatívnou normou upravujúcou oblasť vysokého školstva a vysokoškolského štúdia v súčasnej dobe je zákon číslo 111/1998 Sb., o vysokých školách a o změně a doplnění dalších zákonů /dále jen: "český vysokoškolský zákon/. Slovenská republika i Česká republika majú síce dva úplne samostatné a vzájomne na sebe nezávislé vysokoškolské zákony, to však ale nič nemení na tom, že ako slovenský vysokoškolský zákon, tak aj český vysokoškolský zákon upravujú štruktúru univerzitného či vysokoškolského štúdia prakticky zhodne:

Súčasné štúdium na univerzitách či vysokých školách je dvojstupňové, kde sa toto štúdium člení na štúdium nižšieho stupňa a vyššieho stupňa. A pokiaľ ide o oblasť vysokoškolských akademických titulov, potom úplne to najvyššie je rigorózne konanie spojené s obhajobou rigoróznej vedeckej práce a štátnej rigoróznej skúšky. A tomu všetkému odpovedá aj hierarchia udeľovaných vysokoškolských akademických titulov, ktorá je trojstupňová: najnižšími sú vysokoškolské akademické tituly bakalárskeho stupňa, vyššími než sú vysokoškolské akademické tituly bakalárskeho stupňa sú vysokoškolské akademické tituly magisterského stupňa, a úplne tými najvyššími akademickými titulmi sú zas vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa.

Dnes sa za štúdium nižšieho stupňa označuje štúdium v rámci "bakalárskeho študijného programu". A všetkým úspešným absolventom tohoto "nižšieho" univerzitného či vysokoškolského štúdia, ktorým je štúdium v rámci bakalárskeho študijného programu sa udeľuje bakalársky vysokoškolský akademický titul Bc. Je to veľmi jednoduché a tu sa to príliš nepletie, pretože bakalársky akademický titul Bc. je jediným akademickým titulom bakalárskeho stupňa, ktorý je udeľovaný na univerzitách a vysokých školách v Slovenskej republike i Českej republike. Na rozdiel od zahraničia, kde dokonca i týchto vysokoškolských akademických titulov bakalárskeho stupňa je v mnohých krajinách viacero. Okrem v Slovenskej republike a Českej republike udeľovaného bakalárskeho vysokoškolského titulu Bc., medzi najznámejšie zahraničné bakalárske akademické tituly udeľované mnohými univerzitami a vysokými školami v cudzine patrí napríklad: bakalár v oblasti medicíny nebo lekárskych vied vo skratke B.M. ale niekedy i M.B., bakalár v oblasti prírodných vied vo skratke B.Sc ale niekedy i B.SC. alebo tiež aj Bsc alebo taktiež aj Sc.B, bakalár slobodných umení alebo tiež bakalár filozofie vo skratke BA ale niekedy aj B.A. a tak by som mohol pokračovať ďalej. V každom prípade však ale v trojstupňovej hierarchii akademických titulov sú akademické tituly bakalárskeho stupňa vysokoškolskými akademickými titulmi toho najnižšieho stupňa.

Úspešní absolventi bakalárskeho študijného programu nielen že obdržia v Slovenskej republike či Českej republike bakalársky akademický titul Bc., ale toto úspešné absolvovanie bakalárskeho študijného programu je podľa súčasnej platnej legislatívy v Slovenskej republike i Českej republike nevyhnutnou podmienkou potrebnou k tomu, aby mohli potom ďalej pokračovať i v univerzitnom či vysokoškolskom štúdiu vyššieho stupňa, ktorý sa zase označuje ako štúdium v rámci magisterského študijného programu. A úspešní absolventi i tohoto magisterského študijného programu obdržia zase príslušný vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa. Zatiaľ čo u nás v Slovenskej republike či Českej republike všetci úspešní absolventi akéhokoľvek bakalárskeho študijného programu bez akejkoľvek výnimky obdržia jeden a ten istý bakalársky vysokoškolský akademický titul Bc., v prípade úspešných absolventov magisterského vysokoškolského akademického titulu je to oveľa zložitejšie, pretože zatiaľ čo u nás v Slovenskej republike i Českej republike je udeľovaný iba len jeden jediný vysokoškolský akademický titul bakalárskeho stupňa, v prípade vysokoškolských akademických titulov magisterského stupňa je nielen v zahraničí, ale aj v našej Slovenskej republike a Českej republike udeľovaných viacero druhov vysokoškolských akademických titulov magisterského stupňa. Aby sme sa v tom lepšie orientovali, je možné si vysokoškolské akademické tituly magisterského stupňa rozdeliť na dve hlavné skupiny vysokoškolských akademických titulov magisterského stupňa, kde ta jedna skupina zahrnuje klasické vysokoškolské akademické tituly magisterského stupňa, zatiaľ čo ta druhá skupina zahrnuje takzvané pseudodoktoráty.

Pojem pseudodoktorát znamená, že ide o taký vysokoškolský akademický titul, ktorý sa navonok svojím grafickým zápisom tvári jako keby išlo o vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa, hoci v skutočnosti ide o vysokoškolský akademický titul iba len magisterského stupňa, ktorý bol univerzitnému či vysokoškolskému študentovu udelený iba len za úspešné absolvovanie magisterského štúdia a nič viac! V súčasnej dobe naopak tými klasickými vysokoškolskými akademickými titulmi magisterského stupňa sú vysokoškolské akademické tituly magister v skratke Mgr. a inžinier v skratke Ing. Ešte aj dnes udeľovanými pseudodoktorátmi sú napríklad vysokoškolský akademický titul "doktor všeobecného lekárstva" vo skratke MUDr., "doktor zubného lekárstva" v skratke MDDr. a "doktor veterinárneho lekárstva" v skratke MVDr., ktoré sa udeľujú aj dnes absolventom magisterského štúdia medicíny, zubného lekárstva a veterinárnej medicíny za splnenie všetkých študijných povinností ich magisterského vysokoškolského štúdia, a nič viac, práve tak ako študentom študujúcim práva, filozofiu, prírodné vedy, farmáciu a pedagogiku sa udelí za splnenie všetkých študijných povinností ich magisterského vysokoškolského štúdia klasický magisterský vysokoškolský akademický titul magister v skratke Mgr. alebo zas študentom ekonómie, chémie, poľnohospodárstva či pôdohospodárstva, stavebníctva, strojárstva a rôznych iných technických oborov magisterského štúdia na príslušných vysokých školách sa za splnenie všetkých študijných povinností ich magisterského vysokoškolského štúdia udelí zas klasický magisterský vysokoškolský akademický titul inžinier v skratke Ing. V každom prípade však ale dnes udeľované vysokoškolské akademické tituly vo skratkách Mgr., Ing., MUDr., MDDr. i MVDr. sú si vzájomne plne rovnocenné vysokoškolské akademické tituly, pretože všetky tieto vysokoškolské akademické tituly sú výlučne iba len vysokoškolskými akademickými titulmi magisterského stupňa.

A aby tento zmätok bol ešte väčší, tak treba povedať aj to, že pred rokom 1990 v celom Československu udeľované vysokoškolské akademické tituly "doktor práv" v skratke JUDr., "doktor filozofie" v skratke PhDr., "doktor prírodných vied" v skratke RNDr., "doktor farmácie" v skratke PkarmDr. a "doktor pedagogiky" v skratke PaedDr. boli taktiež iba len púhymi pseudodoktoráty magisterského stupňa, fakticky obdobne ako sú týmito pseudodoktorátmi dokonca ešte aj v dnešnej dobe udeľované pseudodoktoráty: doktor všeobecného lekárstva v skratke MUDr., doktor zubného lekárstva v skratke MDDr. či doktor veterinárneho lekárstva v skratke MVDr.

Inými slovami teda vysokoškolskými akademickými titulmi magisterského stupňa sú:

a) klasické magisterské akademické tituly v skratkách: Mgr. a Ing., plus

b) dodnes udeľované pseudodoktoráty v skratkách: MUDr., MDDr. i MVDr., plus

c) pred rokom 1990 v Československu udeľované pseudodoktoráty v skratkách: JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr. a PaedDr.

Najmä táto posledná skupina "c" prináša veľké zmätky vzhľadom k tomu, že dnes od prelomu dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia v Slovenskej republike udeľované vysokoškolské akademické tituly v skratkách JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., PaedDr.; a dnes taktiež aj v Českej republike od 1.1.1999 udeľované vysokoškolské akademické tituly v skratkách JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr. sú už vysokoškolskými akademickými titulmi doktorského stupňa!!!

Preto v týchto prípadoch aby sa to vzájomne neplietlo jediné rozlíšenie medzi pred rokom 1990 udeľovanými pseudodoktorátmi magisterského stupňa JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr. a PaedDr. od po roku 1999 udeľovanými rovnako sa nazývajúcimi vysokoškolskými akademickými titulmi doktorského stupňa JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr. a PaedDr. je iba v uvádzaní i nižšieho klasického magisterského akademického titulu magister v skratke Mgr., hneď priamo za po roku 1999 udeleným najvyšším vysokoškolským akademickým titulom doktorského stupňa JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr. a PaedDr.,pretože iba týmto a ničím iným ho je možné odlíšiť od púhych pred rokom 1990 udeľovaných rovnako sa nazývajúcich pseudodoktorátov JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr. a PaedDr., ktoré stoja zásadne vždy osamote bez doprovodného klasického magisterského titulu magister v skratke Mgr., pretože klasický magisterský vysokoškolský akademický titul magister v skratke Mgr. začal byť v Československu udeľovaný až v roku 1990 na základe vysokoškolského zákona číslo 172/1990 Zb., a teda osoby, ktoré pred rokom 1990 získali pseudodoktorát magisterského stupňa JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr. a PaedDr. a to či už na základe vysokoškolského zákona číslo 19/1966 Zb. alebo na základe vysokoškolského zákona číslo 39/1980 Zb. celkom logicky klasický magisterský vysokoškolský akademický titul v skratke Mgr. uviesť ani nemôžu, pretože ho jednoducho ani vôbec nemajú vzhľadom k tomu, že v tej dobe sa ešte klasický magisterský akademický titul magister v skratke Mgr. neudeľoval, a preto pri absencii klasického magisterského akademického titulu magister v skratke Mgr. na druhom mieste za doktorským titulom, ja takto osamotený vysokoškolský akademický titul JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr. či PaedDr. sám o sebe púhym vysokoškolským akademickým titulom iba len magisterského stupňa a nič viac!!!

Úspešní absolventi magisterského študijného programu v niektorých študijných programoch ako sú napríklad práva, filozofia, prírodné vedy, farmácia či pedagogika, ak chcú získať ten najväčší akademický titul toho najvyššieho doktorského stupňa, tak môžu podstúpiť rigorózne konanie spojené s obhajobou rigoróznej vedeckej práce a zloženie príslušnej rigoróznej skúšky, za čo v prípade úspechu môžu od prelomu dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia získať príslušné vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa, ktorými v Slovenskej republike sú JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., PaedDr., a v Českej republike zase od 1.1.1999 sú JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., tj. s výjimkou PaedDr. v Českej republike sú udeľované v podstate tie isté vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa ako som to uviedol už aj v prípade Slovenska. Vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa sú už absolútne najvyššími vysokoškolskými akademickými titulmi aké existujú!

Ak chce niekto ešte niečo viacej, potom "viacej" sú už iba vedecké a akademické hodnosti, respektíve vedeckopedagogické hodnosti vysokoškolských učiteľov, tie však ale skutočne majú svoj význam iba pre vysokoškolských učiteľov a pre nikoho iného. Podobne ako v prípade vysokoškolských akademických titulov je trojstupňová hierarchia udeľovaných akademických titulov, ktorá je trojstupňová, kde najnižšími vysokoškolskými akademickými titulmi sú vysokoškolské akademické tituly bakalárskeho stupňa, vyššími než sú vysokoškolské akademické tituly bakalárskeho stupňa sú vysokoškolské akademické tituly prostredného magisterského stupňa, a vysokoškolskými akademickými tituly toho úplne najvyššieho stupňa sú akademické vysokoškolské tituly doktorského stupňa; tak zhodou okolností i oblasť vedeckopedagogických hodností vysokoškolských učiteľov má taktiež trojstupňovú hierarchiu udeľovaných vedeckopedagogických hodností, kde najnižšou akademickou hodnosťou vysokoškolského učiteľa je hodnosť doktorského stupňa, vyššia vedeckopedagogická hodnosť vysokoškolského učiteľa než je hodnosť doktorského stupňa je vedeckopedagogická hodnosť vysokoškolského učiteľa docentského stupňa a tou úplne najvyššou vedeckopedagogickou hodnosťou vysokoškolského učiteľa je vedeckopedagogická hodnosť profesorského stupňa.

Už samotní doktorandi, ktorí po ukončení svojho magisterského štúdia ďalej usilujú o absolvovanie doktorantského postgraduálneho za účelom získania tej najnižšej vedeckopedagogickej hodnosti vysokoškolského učiteľa doktorského stupňa sú vlastne akýmsi hybridom – sami sú súčasne spolovice študentom pretože ešte študujú a súčasne sú už spolovice už akoby už taktiež vysokoškolskými učiteľmi, pretože doktorand v postgraduálnom štúdiu nielen že sám ešte študuje, ale tiež zo zákona povinnosť v dennej forme dokonca mať aj povinnú pedagogickú činnosť na univerzite alebo inej odbornej činnosti súvisiacej s pedagogickou činnosťou na univerzite v rozsahu až štyroch hodín týždenne! A po úspešnom absolvovaní tohoto postgraduálneho doktorandského štúdia získavajú tú najnižšiu vedeckopedagogickú hodnosť vysokoškolského učiteľa doktorského stupňa, ktorých má viacero druhov, pričom v súčasnej dobe v Slovenskej republike je to najčastejšie doktorská hodnosť v skratke PhD. a v Českej republike zase najčastejšie doktorská hodnosť v skratke Ph.D.

Viacej než je vedeckopedagogická hodnosť doktorského stupňa je vedeckopedagogická hodnosť docentského stupňa, ktorú neskôr po úspešnom ukončení postgraduálneho doktorandského štúdia a získaní vedeckopedagogickej doktorskej hodnosti môže ďalej tento vysokoškolský učiteľ získať na základe úspešného habilitačného konania.

A úplne tou najvyššou vedeckopedagogickou hodnosťou učiteľa vysokej školy je vedeckopedagogická hodnosť profesorská, kde univerzitným profesorom sa stávajú tí najlepší vysokoškolskí učitelia z radov docentov, ktorých pre určitý obor menuje prezident republiky na návrh vedeckej rady vysokej školy podaný prostredníctvom ministra školstva.

Aj keď možno navonok akademické tituly vykazujú isté podobnosti s vedeckopedagogickými hodnosťami vysokoškolských učiteľov, neslobodno si ich vzájomne pliesť, pretože v podstate nemajú spolu vzájomne absolutne nič spoločného!!! Dokonca aj ich legislatívny historický vývoj sa uberal inými cestami. Zatiaľ čo v prípade vývoja legislatívy udeľovaných akademických titulov boli tu v minulosti značné zmätky a úplne nesystémové a nelogické legislatívne zmeny, ktorých následky sú v legislatívnej úprave udeľovaných akademických titulov pociťované ešte aj dnes, a to aj napriek tomu že ako posledný slovenský vysokoškolský zákon číslo 131/2002 Z.z., tak aj posledný český vysokoškolský zákon číslo 111/1998 Sb. mnohé z týchto chýb napravili, napriek tomu však ale ani v týchto "národných" vysokoškolských zákonov Slovenskej republiky a Českej republiky sa bohužiaľ zatiaľ ešte nepodarilo napraviť úplne všetko; naproti čomu vo vývoji legislatívnej úpravy vedeckopedagogických hodností vysokoškolských učiteľov bola po celé obdobie až dodnes zachovaná harmonická legislatívna kontinuita bez obdobne nesystémových a nelogických zmien aké v minulosti bohužiaľ postihla oblasť udeľovaných akademických titulov, v dôsledku čoho viedla k značnej disharmónii a zmätku.

Vďaka tomuto všetkému v oblasti akademických hodností ani neplatí pravidlo, ktoré je nevyhnutné zachovávať v oblasti akademických titulov, že by snáď vlastník nech už akejkoľvek vedeckopedagogickej hodnosti musel nutne povinne uvádzať aj svoje nižšie vedeckopedagogické hodnosti!!!

Pýtate sa čo tým mám na mysli?

Ak je totiž napríklad niekto profesorom, je síce možné aj legitímne, ale súčasne tiež aj nie je absolútne nutné či povinné napríklad uvádzať sa ako Prof.Doc.Meno Priezvisko, ale kľudne stačí tu s kľudným svedomím uviesť iba Prof.Meno Priezvisko.

Prečo?

Ak má totiž nejaký vysokoškolský učiteľ vedeckopedagogickú hodnosť "profesor" v skratke Prof., potom na rozdiel od úplne inej reality v oblati akademických titulov/!!!/ tu je naopak stopercentne isté že vždy nutne musí mať aj predchádzajúcu vedeckopedagogickú hodnosť, tj. v danom prípade hodnosť "docent", a to bez ohľadu na to, nech už v ktorejkoľvek dobe či na základe platnosti nech už ktoréhokoľvek z vysokoškolských zákonov číslo 58/1950 Zb., 19/1966 Zb., 39/1980 Zb., 172/1990 Zb., 131/2002 Z.z. alebo 111/1998 Sb. túto svoju vedeckopedagogickú hodnosť "profesor" získal, pretože žiadny z vysokoškolských zákonov nikdy neumožňoval v oblasti vysokoškolských vedeckopedagogických hodností vysokoškolských učiteľov čokoľvek zanedbať, preskočiť alebo obísť, čo bohužiaľ v oblasti udeľovaných vysokoškolských akademických titulov rozhodne neplatí!!!

Prečo?

Vždy platila zhruba taká legislatívna úprava, že zo zákona vedecká rada vysokej školy smie prezidentovi republiky prostredníctvom ministerstva školstva navrhnúť na vymenovanie za profesorov výlučne iba tých svojich učiteľov, ktorí už predtým na základe úspešného habilitačného konania získali vedeckopedagogickú hodnosť "docent", a taktiež tak ani prezident republiky za "profesora" vymenovať nikoho z tých vysokoškolských učiteľov, kto doposiaľ ešte nie je "docentom" v skratke Doc. A teda bez akejkoľvek výnimky absolútne všetci vysokoškolskí učitelia s vedeckopedagogickou hodnosťou "profesor" v skratke Prof., nutne predtým než im táto najvyššia vedeckopedagogická hodnosť "profesor" bola udelená mali tiež už vedeckopedagogickú hodnosť "docent".

A v podstate vlastne tak aj u docenta je síce práve tak ako aj u profesora celkom možné aj legitímne spoločne i zo svojou docentskou vedeckopedagogickou hodnosťou uvádzať aj svoju doktorskú vedeckopedagogickú hodnosť, ale ani tu to nie je nevyhnutne nutné či povinné, a i tu sa kľudne môže obmedziť na púhe Doc.Meno Priezvisko.

Prečo?

Na to aby niekto mohol získať vedeckopedagogickú hodnosť "docent" musel totiž nutne úspešne absolvovať habilitačné konanie. A aj tu taktiež aj v minulosti vždy platila nevyhnutná podmienka, že do habilitačného konania sa môže hlásiť iba len ten intelektuál, ktorý už úspešne absolvoval postgraduálne doktorandské štúdium a získal príslušnú vedeckopedagogickú hodnosť doktorského stupňa. A teda bez akejkoľvek výnimky absolútne všetci vysokoškolskí učitelia s vedeckopedagogickou hodnosťou "docent" v skratke Doc., nutne predtým než sa za účelom získania vedeckopedagogickej hodnosti "docent" vôbec smeli hlásiť k habilitačnému konaniu, ako tú najzákladnejšiu podmienku započatia s habilitačným konaním museli už mať vedeckopedagogickú hodnosť doktorského stupňa.

 

Týmto toto však ale všetko končí! V prípade akademických titulov takáto obdobná redukcia už totiž možná nie je!!!

Prečo?

Predstavte si, že sú tu traja intelektuáli, ktorí sa napríklad napíšu takýmto spôsobom:

a) PhDr.Meno Priezvisko

b) PhDr.Mgr.Meno Priezvisko

c) PhDr.Mgr.Bc.Meno Priezvisko

A súčasne tiež vychádzajme aj z toho, že všetci títo vyššie uvedení traja intelektuáli sa písomne prezentovali úplne správne. Generálna otázka teda znie: Čo nám to o nich vypovedá?

Ak nie je žiadneho rozdielu napríklad medzi Prof.Doc.Meno Priezvisko a Prof.Meno Priezvisko, pretože v obidvoch prípadoch či už tak alebo onak úplne rovnako a bez akéhokoľvek rozlišovania ide vždy a v obidvoch prípadoch úplne rovnako o vysokoškolského učiteľa s vedeckopedagogickou hodnosťou "profesor", zatiaľ čo ale v prípade vysokoškolských akademických titulov táto ľubovoľná voľba uvádzania úplného alebo zredukovaného údaja už nie je možná bez toho, aby to výrazne zdeformovalo a vlastne aj úplne zmenilo tlmočenú informáciu.

A navyše v prevážnej väčšine prípadov paradoxne to zdeformovalo a zmenilo tlmočenú informáciu v drvivej väčšine prípadov práve k ujme samotného toho hlupáka, kdo sa na túto dobrovoľne sebepoškodzovaciu masochistickú redukciu svojich vlastných akademických titulov nechal naviesť, keďže neužívaním svojho Mgr. za svojím doktorským PhDr. fakticky dobrovoľne predstiera, že jeho PhDr. je iba menejcenný pseudodoktorát magisterského stupňa, hoci v skutočnosti jeho PhDr. je vysokoškolským akademickým titulom toho najvyššieho doktorského stupňa!!!

Len iba úplný debil, blázon a totálny analfabet v oblasti problematiky udeľovaných vysokoškolských akademických titulov nevidí celkom zásadný diametrálny rozdiel napríklad medzi vyššie uvedeným za a) PhDr.Meno Priezvisko a za b) PhDr.Mgr.Meno Priezvisko.

 

1./ Prvá konkrétna otázka: Čo vieme o intelektuálovi a) PhDr.Meno Priezvisko?

I.Moja odpoveď na prvú otázku:

Tento prvý intelektuál uvedený ako a) PhDr.Meno Priezvisko ako takzvaný "doktor filozofie" má púhy pseudodoktorát, ktorý nie je tým absolútne najvyšším vysokoškolským akademickým titulom doktorského stupňa, ale je iba vysokoškolským akademickým titulom prostredného magisterského stupňa, ktorý je síce vyšším vysokoškolským akademickým titulom než sú vysokoškolské akademické tituly bakalárskeho stupňa, ale súčasne tiež aj vždy nižším vysokoškolským akademickým titulom ako sú skutočné vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa, pretože tento PhDr., ak nie je za ním hneď na druhom mieste uvedený Mgr., je teda v tomto prípade vždy vysokoškolským akademickým titulom iba len magisterského stupňa a nie teda stupňa doktorského, s ktorým okrem svojho čisto len formálneho takzvane "doktorského názvu" ako takýto púhy pseudodoktorát magisterského stupňa nemá v skutočnosti absolútne nič spoločného so skutočnými vysokoškolskými akademickými titulmi doktorského stupňa. Tento intelektuál vyštudoval už dosť dávno, a to minimálne pred zhruba dvadsiatimi rokmi, tj. kedykoľvek voľakedy pred rokom 1990 študoval na univerzite alebo vysokej škole kdekoľvek vo vtedajšom boľševickom Československu, úplne ľahostajné či na českomoravskom alebo slovenskom území vtedajšieho jednotného komunistami dokonale ovládaného československého štátu, ktorý sa v tej dobe nazýval Československá socialistická republika, a v ktorom vtedy práve bola totalitná boľševická diktatúra, kedy práve v tomto čase študoval tento PhDr.Meno Priezvisko na základe vysokoškolského zákona číslo 39/1980 Zb., alebo dokonca možno ešte aj predtým mohol tiež študovať už aj na základe ešte predchádzajúceho vysokoškolského zákona číslo 19/1966 Zb., kedy iba len za púhe absolvovanie magisterského štúdia na základe napísania a obhájenia diplomovej práce plus zloženie magisterských štátnych záverečných skúšok mu bol udelený vysokoškolský akademický titul toho prostredného magisterského stupňa v skratke PhDr. Tento intelektuál patrí teda "študijne" medzi najstaršiu generáciu našej inteligencie, kde čisto teoreticky vzaté úplne ten čisto teoreticky úplne najmladší PhDr.Meno Priezvisko sa mohol narodiť najneskôr dňa 1.9.1967 (vysvetlenie: Aby niekto získal titul PhDr. v čase keď bol ešte len titulom magisterského stupňa, musel stihnúť štúdium ukončiť ešte za platnosti vysokoškolského zákona číslo 39/1990 Zb., ktorý od septembra 1990 nahradil vysokoškolský zákon číslo 172/1990 Zb., ktorý ďalšie udeľovanie JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., PaedDr. ako titulov magisterského stupňa zarazil, a namiesto nich začal udeľovať úplne nový a do tej doby v Československu úplne neznámy titul Mgr. Ak sa niekto narodil ešte dňa 1.9.1967, bolo možné aby dňa 1.9.1973 mohol nastúpiť do prvej triedy základnej školy. Ak by sa narodil čo i len o jeden deň neskôr ako 1.9.1967, tak by mu už neumožnili dňa 1.9.1973 nastúpiť do prvej triedy základnej školy, pretože by už nesplňoval zákonnú podmienku, že najneskôr v prvý deň nástupu do základnej školy musí dieťa dosiahnuť minimálne šesť rokov. Ak teda do prvej triedy základnej školy nastúpil najneskôr dňa 1.9.1973 v školskom roku 1973/1974, minimálne osemročnú školskú dochádzku, ktorá sa v tej dobe pokladala za minimálnu pre absolvovanie základnej školskej dochádzky, teda ukončil dňa 30.6.1981. Aby stihol úspešne doštudovať vysokú školu ešte za platnosti vysokoškolského zákona číslo 39/1980 Zb., tak najneskôr dňa 1.9.1981 musel nastúpiť do prvého ročníku nejakého gymnázia alebo strednej školy. V tej dobe k maturite bolo možné sa dostať najskôr za štyri roky, a teda najskôr až v máji 1985 mohol maturovať, a nielenže mohol, ale aj musel, pretože najneskôr v júni 1985 musel absolvovať prijímaciu skúšku na vysokú školu, aby v septembri 1985 mohol sa ako prvák zapísať do prvého ročníku štúdia na vysokej škole, čo bol z časového hľadiska vlastne ten úplne najposlednejší termín pre to, aby v tej dobe minimálne päťročné magisterské vysokoškolskú štúdium mohol ukončiť v máji alebo júni, poprípade cez letné prázdniny, ale iba do konca augusta 1990, aby tak ešte stihol získať titul PhDr. ako púhy magisterský titul, a teda ešte za platnosti vysokoškolského zákona číslo 39/1980 Zb., pretože ak by to nestihol, tak od septembra 1990 v účinnosť vstúpiaci nový vysokoškolský zákon číslo 172/1990 Zb. by mu namiesto očakávaného PhDr. priznal už "len" Mgr.), a teda tento PhDr.Meno Priezvisko má v každom prípade už viacej než 42 rokov. Pokiaľ ide o eventuálny rozsah odbornej praxe, tak posudzované k dnešnému roku 2009, kedy túto práci píšem, tomuto intelektuálovi uplynuli minimálne zhruba tak asi dve desaťročia odo dňa, kedy úspešne ukončil svoje magisterské univerzitné alebo vysokoškolské štúdium, za ktoré eventuálne teda mohol, ale i nemusel získať celkom slušnú odbornú prax.

 

2./ Druhá konkrétna otázka: Čo vieme o intelektuálovi b) PhDr.Mgr.Meno Priezvisko?

II.Moja odpoveď na druhú otázku:

Tento druhý intelektuál uvedený ako b) PhDr.Mgr.Meno Priezvisko je skutočným doktorom filozofie, pretože má skutočne ten absolútne najvyšší vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa, ktorý je vyšším vysokoškolským titulom než sú vysokoškolské akademické tituly bakalárske i magisterské, a to aj vyšší než sú všetky pseudodoktoráty, pretože pseudodoktoráty sú iba vysokoškolskými akademickými titulmi magisterského stupňa a nie stupňa doktorského. Tento intelektuál začal študovať niekedy zhruba v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia za platnosti vysokoškolského zákona číslo 172/1990 Zb., kedy v období týchto deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia po úspešnom absolvovaní magisterského štúdia a na základe napísania a obhájenia diplomovej práce plus za zloženie magisterských štátnych záverečných skúšok mu bol udelený vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa v skratke Mgr., a neskôr niekedy až po roku 1999 potom ešte keď nadobudol platnosť a účinnosť súčasný vysokoškolský zákon číslo 111/1998 Sb. v Českej republike, alebo súčasný vysokoškolský zákon číslo 131/2002 Z.z. platný v Slovenskej republike, tento PhDr.Mgr.Meno Priezvisko ešte úspešne absolvoval aj rigorózne konanie v rámci ktorého napísal a pred príslušnou rigoróznou vedeckou komisiou tiež aj obhájil svoju vedeckú prácu plus zložil tiež aj príslušnú štátnu rigoróznu skúšku. A až za úspešné rigorózne konanie konané až za platnosti súčasného vysokoškolského zákona, ktorým v Slovenskej republike je zákon číslo 131/2002 Z.z. a v Českej republike zase zákon číslo 111/1998 Sb., mu bol udelený ten skutočne najvyšší vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa PhDr., a teda čisto teoreticky vzaté prvý PhDr.Mgr.Meno Priezvisko sa v rámci Českej republiky mohli objaviť najskôr až od januára 1999 a v rámci Slovenskej republiky sa prvý PhDr.Mgr.Meno Priezvisko mohli objaviť najskôr až od apríla 2002. Tento intelektuál patrí teda "študijne" medzi prostrednú generáciu našej inteligencie, kde čisto teoreticky vzaté úplne ten čisto teoreticky úplne najmladší PhDr.Meno Priezvisko ak študoval v Českej republike sa mohol narodiť najneskôr dňa 1.9.1980, a ak PhDr.Mgr.Meno Priezvisko študoval v Slovenskej republike, tak sa mohol narodiť najneskôr dňa 1.9.1983 (vysvetlenie: Aby niekto nutne nemusel získať titul Bc., musel stihnúť minimálne "ako prvák" svoj úplne prvý zápis do vysokoškolského štúdia ešte za platnosti predošlého vysokoškolského zákona číslo 172/1990 Zb., čo znamenalo, že v rámci Českej republiky to mohlo byť "pri zápise" naposledy v septembri 1998 na začiatku akademického roku 1998/1999, pretože v akademickom roku 1999/2000 v rámci Českej republiky už musel študovať za platnosti súčasného českého vysokoškolského zákona číslo 111/1998 Sb. obligatórne rozdeľujúci v Českej republike vysokoškolské štúdium na bakalársky a magisterský stupeň; respektíve v rámci Slovenskej republiky to mohlo byť "pri zápise" naposledy v septembri 2001 na začiatku akademického roku 2001/2002, pretože v akademickom roku 2002/2003 už aj v rámci Slovenskej republiky už nutne musel študovať za platnosti súčasného slovenského vysokoškolského zákona číslo 131/2002 Z.z. obligatórne rozdeľujúceho už aj v Slovenskej republike vysokoškolské štúdium na bakalársky a magisterský stupeň. Teda ak pripadá posledný zápis do vysokoškolského štúdia bezprostredne pred obligatórnym rozdelením vysokoškolského štúdia na bakalársky stupeň v prípade Českej republiky na september 1998 a v prípade Slovenskej republiky na september 2001, teda v tomto prípade prijímacie konanie na vysokú školu v Českej republike absolvoval niekedy v júni 1998 a v rámci Slovenskej republiky v júni 2001, respektíve na gymnáziu alebo inej strednej škole, ktorú študoval zložil maturitu v prípade Českej republiky v máji 1998, v prípade Slovenskej republiky v máji 2001. Vzhľadom k tomu, že stredoškolské štúdium je v Českej republike a aj v Slovenskej republike obvykle štvorročné, tak gymnázium alebo inú strednú školu musel "ako prvák" začať študovať v rámci Českej republike dňa 1.9.1994 a v rámci Slovenskej republiky "ako prvák" začal študovať gymnázium alebo inú strednú školu dňa 1.9.1997. Základnú školskú dochádzku teda v  rámci Českej republiky ukončil dňa 30.6.1994 alebo v rámci Slovenskej republiky základnú školskú dochádzku ukončil dňa 30.6.1997. Vzhľadom k tomu, že základná školská dochádzka je minimálne osemročná, potom teda do prvého ročníka základnej školy po prvý krát v rámci Českej republiky prišiel dňa 1.9.1986, a v prípade Slovenskej republiky zas musel do základnej školy po prvý krát prísť dňa 1.9.1989, a vzhľadom k tomu v celej vtedajšej Československej socialistickej republike bez akejkoľvek výnimky dieťa nastupujúce do prvého ročníka základnej školy muselo splňovať podmienku, že najneskôr v prvý deň prvého ročníku základnej školskej dochádzky dosiahlo už veku šiestich rokov, a teda z toho vyplýva, že PhDr.Mgr.Meno Priezvisko, ktorý vyštudoval v rámci Českej republiky sa mohol narodiť najneskôr dňa 1.9.1980, zatiaľ čo PhDr.Mgr.Meno Priezvisko, ktorý vyštudoval v rámci Slovenskej republiky sa mohol narodiť najneskôr dňa 1.9.1983), a teda keďže v súčasnej dobe je november 2009, momentálne tento PhDr.Mgr.Meno Priezvisko má v prípade, že vyštudoval v Českej republike minimálne už viacej než 29 rokov, a v prípade že tento PhDr.Mgr.Meno Priezvisko vyštudoval v rámci Slovenskej republiky, tak má minimálne už viacej než 26 rokov.

 

3./ Tretia konkrétna otázka: Čo vieme o intelektuálovi c) PhDr.Mgr.Bc.Meno Priezvisko?

III.Moja odpoveď na tretiu otázku:

Tento tretí intelektuál uvedený ako c) PhDr.Mgr.Bc.Meno Priezvisko je skutočným doktorom filozofie, pretože má skutočne ten absolútne najvyšší vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa, ktorý je vyšším vysokoškolským titulom než sú vysokoškolské akademické tituly bakalárske i magisterské, a to aj vyšší než sú všetky pseudodoktoráty, pretože pseudodoktoráty sú iba vysokoškolskými akademickými titulmi magisterského stupňa a nie stupňa doktorského. Tento intelektuál začal študovať až za platnosti súčasného vysokoškolského zákona, ktorým v prípade Českej republiky je vysokoškolský zákon číslo 111/1998 Sb., v prípade Slovenskej republiky zas zákon číslo 131/2002 Z.z., a teda v prípade Českej republiky svoje vysokoškolské štúdium zahájil najskôr až v akademickom roku 1999/2000 a v prípade Slovenskej republiky vysokoškolské štúdium zahájil najskôr až v akademickom roku 2002/2003, respektíve magisterské štúdium mohli títo študenti najskôr ukončiť v rámci Českej republiky najskôr tak v máji 2004, a v prípade Slovenskej republiky zas najskôr v máji 2007, a ak by čakacia lehota na rigorózne konanie bola trebárs len minimálne pol roku, tak i podľa týchto úplne najoptimistickejších odhadov prvý PhDr.Mgr.Bc.Meno Priezvisko v rámci Českej republiky sa najskôr mohol objaviť až od novembra 2004, a prvý PhDr.Mgr.Bc.Meno Priezvisko v rámci Slovenskej republiky sa dokonca najskôr mohol objaviť až od novembra 2007. Platný vysokoškolský zákon – v prípade Slovenskej republiky je to vysokoškolský zákon číslo 131/2002 Z.z. a v prípade Českej republiky je to zas vysokoškolský zákon číslo 111/1998 Sb. – do tej doby jednotné vysokoškolské štúdium dôsledne rozdelil na nižší bakalársky stupeň a vyšší magisterský stupeň. Po úspešnom absolvovaní nižšieho bakalárskeho stupňa svojho vysokoškolského štúdia na základe napísaní a obhájení bakalárskej práce plus zloženie bakalárskych štátnych záverečných skúšok mu bol udelený vysokoškolský akademický titul bakalárskeho stupňa v skratke Bc. Potom pokračoval v štúdiu vyššieho magisterského stupňa svojho vysokoškolského štúdia, a po úspešnom absolvovaní magisterského štúdia na základe napísania a obhájenia diplomovej práce plus zloženie magisterských štátnych záverečných skúšok mu bol udelený vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa v skratke Mgr., a nakoniec po úspešnom absolvovaní magisterského štúdia potom ešte aj úspešne absolvoval aj rigorózne konanie, v rámci ktorého napísal a pred príslušnou rigoróznou vedeckou komisiou tiež aj obhájil svoju vedeckú prácu plus zložil aj príslušnú rigoróznu skúšku. A teda vlastne úplne rovnako ako je tomu aj v predošlom prípade "PhDr.Mgr.Meno Priezvisko", práve tak aj tu v tomto prípade "PhDr.Mgr.Bc.Meno Priezvisko" až za úspešné rigorózne konanie sa mu udelí ten skutočne najvyšší vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa PhDr.!!! Tento intelektuál patrí medzi "študijne" najmladšiu generáciu našej inteligencie, a pokiaľ ide o jeho eventuálny rozsah odbornej praxe, tak posudzované k dnešnému roku 2009, kedy túto prácu v novembri 2009 píšem, tomuto intelektuálovi uplynulo maximálne iba niekoľko málo rokov odo dňa, kedy úspešne ukončil svoje magisterské univerzitné alebo vysokoškolské štúdium, čo ako som už uviedol, v prípade týchto študentov, ktorí vyštudovali v Českej republike, je čisto teoreticky vzaté, že toto svoje štúdium magisterského stupňa najskôr úspešne mohli ukončiť až v máji 2004, zatiaľ čo v prípade študentov, ktorí vyštudovali v Slovenskej republike to zas čisto teoreticky najskôr mohlo byť až v máji 2007.

 

Inými slovami ak dnes znamená napríklad grafické označenie "Prof." označenie vedeckopedagogickej hodnosti vysokoškolského učiteľa profesorského stupňa, tak je možné povedať, že úplne rovnako tomu tak bolo či už v Čechách, na Morave či v Sliezsku alebo aj na Slovensku aj kedykoľvek v minulosti, a teda je úplne jedno, či sa toto "Prof." uvedie samostatne alebo spoločne aj s nižšími vedeckopedagogickými hodnosťami a vysokoškolskými akademickými titulmi!!!

A podobne tak ak znamená aj dnes napríklad grafické označenie "Doc." označenie vedeckopedagogickej hodnosti vysokoškolského učiteľa docentského stupňa, tak je možné povedať v podstate úplne to isté, ako sa už povedalo aj o odstavec vyššie, že či už v Čechách, na Morave či v Sliezsku alebo aj na Slovensku úplne rovnako tomu bolo aj kedykoľvek v minulosti, a teda ani tu príliš nezáleží na tom, či sa toto "Doc." Uvedie iba samostatne alebo spoločne aj s nižšími vedeckopedagogickými hodnosťami a vysokoškolskými akademickými titulmi. A takto by som mohol pokračovať ďalej.

V prípade osôb, ktoré však ale nie sú vysokoškolskými učiteľmi, respektíve nemajú profesorskú, ani docentskú a ani doktorskú vedeckopedagogickú hodnosť vysokoškolského učiteľa redukcia ich vysokoškolských akademických titulov, že by snáď z tandemu titulu Mgr. stojaceho za titulom JUDr., PhDr. PharmDr., alebo PaedDr. svojvoľne vypustili nižší doprovodný vysokoškolský akademický titul Mgr. možné nie je bez toho, že by ich vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa nebol tým pádom bez tohoto titulu Mgr. fakticky degradovaný na púhy vysokoškolský akademický titul iba len obyčajného magisterského stupňa!!!

A teda nezabúdajte na to, že vysokoškolský akademický titul Mgr. stojaci hneď za vysokoškolským akademickým titulom JUDr., PhDr. PharmDr. či PaedDr. tam nestojí len tak pre parádu, ale predovšetkým preto, aby vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa JUDr., PhDr. PharmDr. a PaedDr., ktoré sa udeľujú či už v Českej republike na základe českého vysokoškolského zákona číslo 111/1998 Sb. od 1.1.1999 alebo v Slovenskej republike na základe slovenského vysokoškolského zákona číslo 131/2002 Z.z. od 1.4.2002; sa prezentáciou titulu Mgr. odlíši od úplne vždy osamotených vysokoškolských akademických titulov JUDr., PhDr. PharmDr. a PaedDr. púheho magisterského stupňa, ktoré sa v celom Československu na základe vysokoškolského zákona číslo 19/1966 Zb. a potom aj vysokoškolského zákona číslo 39/1980 Zb. udeľovali až do roku 1990 ako vysokoškolské akademické iba len magisterského stupňa!!!

Aspoň teda prinajmenšom nie je možná táto svojvoľná redukcia nižšieho či nižších doprovodných vysokoškolských akademických titulov u tých intelektuálov, ktorí či už v Českej republike niekedy po 1.1.1999 alebo v Slovenskej republike niekedy po 1.4.2002 získali buď riadny doktorát z práv v skratke JUDr. ako vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa, alebo ktorí či už v Českej republike niekedy po 1.1.1999 alebo v Slovenskej republike niekedy po 1.4.2002 získali buď riadny doktorát z filozofie v skratke PhDr. ako vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa, alebo ktorí či už v Českej republike niekedy po 1.1.1999 alebo v Slovenskej republike niekedy po 1.4.2002 získali buď riadny doktorát z prírodných vied v skratke RNDr. ako vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa, alebo ktorí či už v Českej republike niekedy po 1.1.1999 alebo v Slovenskej republike niekedy po 1.4.2002 získali buď riadny doktorát z farmácie v skratke PharmDr. ako vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa, alebo ktorí v Slovenskej republike niekedy po 1.4.2002 získali buď riadny doktorát z pedagogiky v skratke PaedDr. ako vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa. A to všetko najmä preto, že pred rokom 1990boli bez výnimky v celej Československej socialistickej republike udeľované vysokoškolské akademické tituly JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., PaedDr. bez akéhokoľvek rigorózneho konania v našom slova zmysle a iba teda fakticky na základe splnenia študijných povinností v rámci obyčajného vysokoškolského magisterského štúdia, a teda boli tieto až do roku 1990 v celej Československej socialistickej republike udeľované vysokoškolské akademické tituly JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., PaedDr. udeľované iba ako len pseudodoktoráty magisterského stupňa, a nie teda ako plnohodnotné vysokoškolské akademické tituly toho najvyššieho stupňa doktorského.

Svojím spôsobom menej závažnou, ale aj tak ani tu nie celkom žiaduca je redukcia doprovodného bakalárskeho akademického titulu Bc. Zatiaľ čo totiž uvedenie alebo neuvedenie vysokoškolského klasického magisterského akademického titulu Mgr. na druhom mieste za akademickým titulom JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., PaedDr. má veľmi dôležitý rozlišovací význam pre posúdenie toho, či v danom konkrétnom prípade ide o vysokoškolský akademický titul stupňa doktorského alebo len magisterského /!!!/, prípadné zatajovanie prídatného bakalárskeho akademického titulu tento kvalitatívny význam pre posudzovanie kvalitatívnej hodnoty primárneho akademického titulu síce nemá; má však ale kvalitatívny význam pre posudzovanie toho, či ste vyštudoval pomerne nedávno na základe súčasného vysokoškolského zákona alebo či ste vyštudoval už v dávnejšej dobe.

 

Čo povedať záverom?

Iba to že požadujem novelizáciu súčasného platného vysokoškolského zákona vo veci udeľovaných vysokoškolských akademických titulov.

Obidva vysokoškolské zákony, tj. ako v súčasnej Slovenskej republike platný slovenský vysokoškolský zákon číslo 131/2002 Zz., tak aj v súčasnej Českej republike platný český vysokoškolský zákon číslo 111/1998 Sb. podľa môjho názoru čakajú v dohľadnej dobe ešte na dve veľmi dôležité novelizácie v oblasti udeľovaných vysokoškolských akademických titulov, ktoré v záujme väčšej harmonizácie súčasnej legislatívnej úpravy vysokoškolského štúdia a udeľovaných vysokoškolských akademických titulov bude nevyhnutné skôr alebo neskôr bezpodmienečne prijať.

 

1.Prvá novelizácia vysokoškolského zákona vo veci udeľovaných vysokoškolských akademických titulov, ktorú požadujem:

Jedným z dôležitých problémov vyrovnania súčasnej disharmónie sa vzťahuje k oblasti štúdia ekonómie ale tiež aj stavebníctva, strojárstva, chémie a ostatných technických vied. Ak totiž v oblasti práva, filozofie, prírodných vied, farmácie, teológie a na Slovensku aj pedagogiky (ktorá je v Českej republike plne začlenená pod filozofiu, respektíve v Českej republike sa namiesto nejakého špeciálneho doktorátu z pedagogiky v súčasnej dobe udeľuje doktorát z filozofie) plus po eventuálnej realizácii mnou navrhovanej druhej, a objektívne povedané dokonca radikálnejšej reformy v oblasti štúdia všeobecného lekárstva, zubného lekárstva a veterinárneho lekárstva by sa taktiež stal jednotne spoločným magisterským akademickým titulom titul magister v skratke Mgr., potom je iba celkom v naprostom poriadku, že v oblasti štúdia ekonómie ale aj stavebníctva, strojárstva, chémie a najrozličnejších ďalších technických vied zase jednotne spoločným magisterským akademickým titulom je titul inžinier v skratke Ing. Problémom legislatívnej úpravy týchto oblastí štúdia v súčasnej dikcii českého i slovenského vysokoškolského zákona, ktorý objektívne obmedzuje ďalší rozvoj ekonómie ale aj najrozličnejších technických vied ako študijne – vedeckých disciplín je absolútna neexistencia možnosti pre úspešných absolventov magisterského študijného programu v oblasti ekonómie, stavebníctva, strojárstva, chémie či najrozličnejších technických vied získať nech už akýkoľvek riadny doktorát, respektíve akýkoľvek iný novo zavedený vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa nech už by sa tento ich vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa nazýval akokoľvek. Dokonca ani nie je nevyhnutne nutné, aby tento ich nový vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa nutne musel obsahovať v sebe i slovo "doktorát". Ostatne veď už aj teraz napríklad v Českej republike existujúci vysokoškolský akademický titul "licenciát teológie" v skratke ThLic. neobsahuje vo svojom názve vôbec slovo "doktorát", a napriek tomu v hierarchii udeľovaných vysokoškolských akademických titulov je vysokoškolský akademický titul "licenciát teológie" v skratke ThLic. vysokoškolským akademickým titulom toho najvyššieho doktorského stupňa.

Preto by som tu doporučoval novelu vysokoškolského zákona, ktorá by aj v oblasti štúdia ekonómie a tiež aj štúdia stavebníctva, strojárstva, chémie a najrozličnejších ďalších technických škôl, oborov či vied zaviedla možnosť pre úspešných absolventov riadneho magisterského študijného programu, ktorí získali vysokoškolský magisterský akademický titul inžinier v skratke Ing., aby aj títo ekonomicky či technicky orientovaní intelektuáli ktorí sa nebudú chcieť uspokojiť iba so ziskom vysokoškolského akademického titulu púheho magisterského stupňa (tj. v ich prípade titulu inžinier v skratke Ing.), aby teda po získaní svojho vysokoškolského akademického titulu magisterského stupňa mohli aj oni podstúpiť riadne rigorózne konanie spojeného s obhajobou rigoróznej vedeckej práce plus zložením príslušnej rigoróznej skúšky pred príslušnou vedeckou rigoróznou komisiou, ktorá by i týmto ekonomickým či technicky orientovaným intelektuálom umožnila získať nejaký vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa. V konkrétnej rovine týmto úplne novým vysokoškolským akademickým titulom doktorského stupňa, ktorý by v prípade úspešného rigorózneho konania spojeného a napísaním a obhajobou rigoróznej vedeckej práce plus zložením príslušnej štátnej rigoróznej skúšky pred príslušnou vedeckou rigoróznou komisiou v prípade inžinierov ekonómie bolo by možné im udeliť napríklad doktorát z filozofie v skratke PhDr., a v prípade strojárstva, stavebníctva, chémie a ostatných technických oborov zase napríklad doktorát prírodných vied v skratke RNDr., eventuálne by isteže bolo možné "vymyslieť" pre týchto inžinierov – ktorí po získaní magisterského akademického titulu Inžinier v skratke Ing. úspešne podstúpia aj rigorózne konanie a získajú tak aj vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa – trebárs aj úplne nový titul či tituly doktorského stupňa, ktorý by sa im v týchto prípadoch začal udeľovať, a tým by sa odstránila súčasná ničím neodôvodnená neexistencia možnosti intelektuálov tejto ekonomickej a technickej odbornej orientácie získať vo svojej oblasti odbornosti taktiež akademický titul toho najvyššieho stupňa ako je tomu už dnes v prevážnej väčšine ostatných oborov vysokoškolského štúdia.

A teda by v prípade i týchto ekonomicky a technicky orientovaných intelektuálov už po prijatí tejto novelizácie neboli už najvyššími vysokoškolskými akademickými titulmi, ktoré títo intelektuáli vo svojom oboru môžu u nás získať púhe vysokoškolské akademické tituly púheho prostredného magisterského stupňa v skratke Ing., ale i pre túto kategóriu intelektuálov by sa potom čo získajú svoj vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa otvorila ďalšia nová možnosť ich profesijného rastu tým, že by sa zaviedla aj pre nich ako úplne nová kategória vysokoškolských akademických titulov možnosť získavať taktiež vysokoškolské akademické tituly aj toho najvyššieho doktorského stupňa ako to existuje už aj dnes v prevážnej väčšine ostatných oborov vysokoškolskej odbornosti.

 

2./Druhá novelizácia vysokoškolského zákona vo veci udeľovaných vysokoškolských akademických titulov, ktorú požadujem:

Ďalšia, a to ešte radikálnejšia novelizácia by sa mala týkať štúdia všeobecného lekárstva, zubného lekárstva a veterinárneho lekárstva, kde by sa úspešným absolventom magisterského študijného programu mali prestať udeľovať doterajšie magisterské pseudodoktoráty v skratkách MUDr., MDDr. a MVDr., a namiesto nich by sa aj úspešným absolventom magisterského študijného programu v oblasti všeobecného lekárstva, zubného lekárstva a veterinárneho lekárstva začali udeľovať klasické magisterské akademické tituly Mgr. s tým, že by sa súčasne aj v oblasti štúdia všeobecného lekárstva, zubného lekárstva a veterinárneho lekárstva pre tých, ktorí by sa nechceli uspokojiť s púhym akademickým titulom len púheho magisterského stupňa, že by sa súčasne aj v oblasti štúdia všeobecného lekárstva, zubného lekárstva a veterinárneho lekárstva zaviedla možnosť podstúpenia riadneho rigorózneho konania spojeného s napísaním a obhajobou rigoróznej vedeckej práce v oblasti všeobecného lekárstva, zubného lekárstva či veterinárneho lekárstva spoločne i so zložením príslušnej rigoróznej skúšky pred príslušnou rigoróznou vedeckou komisiou. A teda až úspešným absolventom tohoto rigorózneho konania by sa udeľovali akademické tituly MUDr., MDDr. či MVDr., v dôsledku čoho aj tieto doposiaľ ešte len púhe pseudodoktoráty magisterského stupňa by sa touto legislatívnou zmenou naďalej už udeľovali ako plnohodnotné vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa.

Vedľajším negatívnym dôsledkom by bol síce vznik dvojitej kategórie vlastníkov grafickým označením tých istých vysokoškolských akademických titulov MUDr., MDDr. či MVDr., kde v prípade čerstvých nabyvateľov vysokoškolských akademických titulov MUDr., MDDr. či MVDr. – ktorí by ktorýkoľvek z týchto vysokoškolských akademických titulov získali až po realizácii tejto mnou navrhovanej novelizácia – by išlo už o skutočný vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa, zatiaľ čo u tých "starších" vlastníkov, tj. tých, ktorí ktorýkoľvek z týchto troch vysokoškolských akademických titulov MUDr., MDDr. či MVDr. získali ešte pred touto novelizáciou (tj. bez rigorózneho konania) by išlo iba o púhe pseudodoktoráty magisterského stupňa.

Realizáciou tejto mnou navrhovanej novelizácie vysokoškolského zákona by teda síce aj v prípade vlastníkov vysokoškolských akademických titulov MUDr., MDDr. či MVDr. odrazu vznikla dvojitá kategória vlastníkov tých istých vysokoškolských akademických titulov MUDr., MDDr. či MVDr., kde v prípade tých z obdobia pred realizáciou mnou navrhovanej novelizácie by išlo o vysokoškolské akademické tituly MUDr., MDDr. či MVDr. udeľované ako púhe vysokoškolské akademické tituly iba len magisterského stupňa za splnenie študijných povinností magisterského študijného programu, zatiaľ čo potom čo by vstúpila v platnosť a účinnosť mnou navrhovaná novelizácia vysokoškolského zákona by sa tie isté vysokoškolské akademické tituly MUDr., MDDr. či MVDr. začali odrazu udeľovať až po úspešnom rigoróznom konaní ako vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa. Je to síce trochu nepríjemné, ale v podstate úplne to isté sa dnes týka aj oblasti práva, filozofie, prírodných vied, farmácie a pedagogiky, ak ide o vlastníkov vysokoškolských akademických titulov JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., PaedDr., ktorí tieto vysokoškolské akademické tituly v minulosti získali pred rokom 1990 na základe vysokoškolského zákona číslo 19/1966 Zb. alebo na základe vysokoškolského zákona číslo 39/1980 Zb. ako vysokoškolské akademické tituly iba len magisterského stupňa, zatiaľ čo dnes či už v Slovenskej republike odo dňa 1.4.2002 podľa slovenského vysokoškolského zákona číslo 131/2002 Z.z. dnešní študenti tie isté vysokoškolské akademické tituly JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr. a PaedDr. či v Českej republike podľa českého vysokoškolského zákona číslo 111/1998 Sb. odo dňa 1.1.1999 tie isté vysokoškolské akademické tituly JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr. získavajú až po úspešnom rigoróznom konaní ako vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa.

A ak je teda už dnes v oblasti práva, filozofie, prírodných vied, farmácie a na Slovensku aj pedagogiky ako rozlišovací znak používané sekundárne uvádzanie klasického magisterského akademického titulu Mgr. na druhom mieste za vysokoškolským akademickým titulom titulem JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., a na Slovensku tiež aj PaedDr., čo ho tým pádom signifikantne definuje jako vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa, na rozdiel od vysokoškolských akademických titulov bez sekundárneho a na druhom mieste uvádzaného vysokoškolského akademického titulu magisterského stupňa Mgr., v dôsledku čoho osamotene uvádzané vysokoškolské akademické tituly JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., a na Slovensku tiež aj PaedDr. sú plným právom považované iba za púhe magisterské akademické tituly, pretože intelektuáli, ktorí získali akademický vysokoškolský titul JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., a na Slovensku tiež aj PaedDr. pred rokom 1990, okrem tohoto jediného vysokoškolského akademického titulu JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr. či PaedDr. klasický magisterský vysokoškolský akademický titul magister v skratke Mgr. ani nemajú, a teda ho ani nemôžu uviesť.

A teda aj v prípade lekárov, stomatológov a veterinárnych lekárov by po zavedení rigorózneho konania v oblasti štúdia všeobecného lekárstva, zubného lekárstva a veterinárneho lekárstva si vlastníci vysokoškolského akademického titulu doktorského stupňa MUDr., MDDr. či MVDr. začali uvádzať na druhom mieste tiež aj klasický magisterský akademický titul Mgr., aby sa touto formou odlíšili od tých, ktorí z obdobia pred dotyčnou legislatívnou reformou majú síce formálne ten istý vysokoškolský akademický titul MUDr., MDDr. či MVDr., avšak v ich prípade ide o púhy pseudodoktorát magisterského stupňa.

A touto druhou novelizáciou by bola bez akejkoľvek výnimky absolútne vo všetkých študijných oboroch univerzitného či vysokoškolského štúdia vytvorená konečne úplne všade dôsledná trojstupňová harmonická štruktúra vysokoškolského štúdia členiaceho sa na štúdium bakalárskeho stupňa, magisterského stupňa a rigorózne konanie, čomu by taktiež aj v oblasti udeľovaných akademických titulov odpovedalo, že vo všetkých študijných oboroch, a teda aj oblasti všeobecného lekárstva, zubného lekárstva, veterinárneho lekárstva, ekonómie, stavebníctva, strojárstva, chémie a ostatných technických oborov by okrem doterajších vysokoškolských akademických titulov bakalárskeho a magisterského stupňa bolo možné získať aj ten najvyšší vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa vďaka zavedeniu rigorózneho konania aj v tých oboroch, kde túto možnosť osoby, ktoré vyštudovali magisterské štúdium v oblasti všeobecného lekárstva, zubného lekárstva, veterinárneho lekárstva, ekonómie, stavebníctva, strojárstva, chémie a ostatných technických oborov doposiaľ nemajú.

Okrem toho navyše by úplným zrušením ďalšieho udeľovania magisterských pseudodoktorátov MUDr., MDDr. či MVDr., ktoré by sa v budúcnosti už udeľovali len po úspešnom rigoróznom konaní ako skutočne plnohodnotné vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa, by došlo navyše aj k spriehladneniu udeľovaných magisterských akademických titulov, ktoré udeľujú univerzity a vysoké školy v Českej republike a Slovenskej republike. Existuje totiž v Českej republike a Slovenskej republike iba len jeden jediný vysokoškolský akademický titul bakalárskeho stupňa Bc., potom zasa po týchto mnou navrhovaných novelizáciách by sa po dôslednom zrušení aj tých posledných troch magisterských pseudodoktorátov, ktoré prežili až do dnešnej doby, naďalej udeľovali už iba len dva druhy magisterských vysokoškolských akademických titulov, a to magisterský vysokoškolský akademický titul magister v skratke Mgr., a tým druhým magisterským vysokoškolským akademickým titulom by zas zostal titul inžinier v skratke Ing.

Potom už teda ako jediná "vada krásy" by tu zostal iba ten fakt, že – ako je to ostatne v prípade práva, filozofie, prírodných vied, farmácie a pedagogiky už aj dnes aj bez realizácie mojich týchto dvoch požadovaných a navrhovaných novelizácií vysokoškolského zákona – je tá tak trochu nemilá skutočnosť vedúca k určitým zmätkom, že tie isté vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa budú bez výnimky úplne vo všetkých oboroch vysokoškolského štúdia udeľované až na základe úspešného rigorózneho konania, hoci boli bohužiaľ v minulosti udeľované iba ako púhe pseudodoktoráty magisterského stupňa iba len za riadne absolvovanie magisterského štúdia a za nič viac.

Toto však ale, aby došlo k odlíšeniu medzi úplne rovnako sa píšucim magisterským pseudodoktorátom od skutočne pravého vysokoškolského akademického titulu doktorského stupňa je riešiteľné vlastne úplne rovnako tak, ako sa to robí už aj dnes kvôli odlíšeniu sa od púhych magisterských pseudodoktorátov JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., PaedDr. udeľovaných pred rokom 1990 na základe vysokoškolského zákona číslo 39/1980 Zb. alebo ešte predtým na základe vysokoškolského zákona číslo 19/1966 Zb. od skutočných – úplne rovnako sa píšucich – vysokoškolských akademických titulov doktorského stupňa, ktoré sú dnes v Slovenskej republike udeľované od 1.4.2002 na základe súčasného slovenského vysokoškolského zákona číslo 131/2002 Z.z. alebo v Českej republike zas sú tieto vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa udeľované od 1.1.1999 na základe súčasného českého vysokoškolského zákona čísla 111/1998 Sb., a aby sa neplietlo to, kto má iba len obyčajný pseudodoktorát magisterského stupňa JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., PaedDr. z dob minulých, a kdo už skutočný vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., PaedDr., toto odlíšenie sa môže vykonať iba len súbežným uvedením klasického magisterského akademického titulu magister v skratke Mgr. na druhom mieste hneď za vysokoškolským akademickým titulom doktorského stupňa.

Vlastníci magisterských pseudodoktorátov získaných v Československej socialistickej republike najneskôr niekedy do roku 1990 na základe vysokoškolského zákona číslo 39/1980 Zb. alebo vysokoškolského zákona číslo 19/1966 Zb. totiž v rámci toho svojho vysokoškolského štúdia tento klasický magisterský vysokoškolský akademický titul magister v skratke Mgr. ani nemajú, pretože bol to až v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike schválený vysokoškolský zákon číslo 172/1990 Zb., ktorý práve namiesto do tej doby udeľovaných pseudodoktorátov magisterského stupňa JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., PaedDr. zaviedol úplne nový a v Československu do tej doby úplne neznámy vysokoškolský akademický titul magister v skratke Mgr.; a preto tí, ktorí ešte stihli získať vysokoškolský akademický titul JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr. či PaedDr. ešte ako púhy vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa, celkom logicky teda tento klasický magisterský vysokoškolský titul magister v skratke Mgr. ani len teoreticky získať nemohli, a ak je teda uvedený doktorský titul bez doprovodného klasického magisterského akademického titulu magister v skratke Mgr. na druhom mieste, je to celkom jednoznačný signifikantný signál, že ide iba len o púhy pseudodoktorát magisterského stupňa, a nie teda o skutočný vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa.

A v tejto podobe by po tejto druhej novelizácii, ktorú navrhujem – videné z dnešného hľadiska – vysokoškolský zákon mohol zostať aj po celé desaťročia, respektíve aj storočia, čo by mimochodom viedlo aj k tomu, že postupom času v budúcnosti o nejakých päťdesiat, sedemdesiat či sto rokov po týchto novelizáciách, až by takouto prirodzenou cestou prostredníctvom uplynutia určitého času došlo postupne k úplnému vymretiu všetkých osôb, ktoré v minulosti získali "doktorský titul" ako púhy magisterský pseudodoktorát, by nakoniec po vymretí všetkých týchto osôb s magisterskými pseudodoktorátmi fakticky zanikla aj racionálna potreba uvádzania nižšieho magisterského akademického titulu magister v skratke Mgr. na druhom mieste za príslušným vysokoškolským akademickým titulom doktorského stupňa, pretože potom by už súbežného uvádzania nižšieho magisterského akademického titulu magister v skratke Mgr. na druhom mieste kvôli odlíšeniu sa od púhych magisterských pseudodoktorov nebolo viacej potrebné.

Citát z emailovej pošty:

"Lahola, za akých podmienok by si bol ochotný upustiť od súbežného uvádzania svojich nižších titulov Mgr. et Mgr. za svojimi dvomi doktorátmi JUDr.PhDr. v podobe JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola?":

Mimochodom tu je aj moja odpoveď na túto otázku z vyššie uvedeného emailu:

Druhým riešením – a z hľadiska mojich čisto osobných záujmov pre mňa osobne JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu bez najmenších pochybností dokonca oveľa výhodnejším a teda aj logicky osobne mne oveľa ústretovejším a sympatickejším riešením – ktoré by ihneď odstránilo existenciu pseudodoktorov magisterského stupňa, a teda ihneď by vyriešilo tento problém, ktorý núti mňa ako aj ostatných vlastníkov skutočných vysokoškolských akademických titulov doktorského stupňa kvôli svojmu odlíšeniu sa od vlastníkov pseudodoktorátov púheho magisterského stupňa k tomuto tak akosi predsa len neohrabanému a teda aj nie príliš príjemnému dôslednému súbežnému uvádzaniu klasického magisterského akademického titulu magister v skratke Mgr. na druhom mieste hneď za svojím doktorským titulom; avšak ináč pri realistickom, reálnom zhodnotení všetkých reálnych vyhliadok a možností, ktoré sú už tak akosi už vopred dané a teda nezávislé na mojej osobnej vôli, je mi teda ako právnikovi už vopred jasné, že v skutočnosti je iba len čisto hypoteticky možným riešením – v ktoré by som mohol reálne dúfať – eventuálne prijatie pre mňa osobne ináč veľmi ústretovej, ktorú by som isteže nadšene uvítal, dokonca až tak radikálnej novelizácie vysokoškolského zákona, ktorá by nielenže "ad futuro" tj. iba len do budúcnosti zrušila udeľovanie aj posledných zostávajúcich magisterských pseudodoktorátov v oblasti všeobecného lekárstva, zubného lekárstva a veterinárneho lekárstva v skratke MUDr., MDDr. či MVDr. ; ale direktívne by natvrdo sa legislatívne stanovilo, že sa celkom automaticky a bez ďalšieho rušia bez akejkoľvek výnimky všetky magisterské pseudodoktoráty, a to aj všetkým tým, ktorým kedykoľvek v minulosti bol udelený akýkoľvek vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa ako púhy magisterský pseudodoktorát, tj. že by sa to týkalo ako aj v súčasnej dobe udeľovaných magisterských pseudodoktorátov v oblasti všeobecného lekárstva, zubného lekárstva a veterinárneho lekárstva v skratke MUDr., MDDr. či MVDr., ale tiež aj pred rokom 1990 udelených pseudodoktorátov v oblasti práva, filozofie, prírodných vied, farmácie a pedagogiky v skratke JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., PaedDr. s tým, že všetkým vlastníkom takto zrušených magisterských pseudodoktorátov JUDr., PhDr., MUDr., MDDr. či MVDr., RNDr., PharmDr. a PaedDr. by sa namiesto ich takto natvrdo zrušeného pseudodoktorátu magisterského stupňa udelil klasický magisterský vysokoškolský akademický titul magister v skratke Mgr., aby to bolo teda aj v ich prípade úplne rovnaké, ako je to podľa súčasnej právnej úpravy českého vysokoškolského zákona číslo 111/1998 Sb. v súčasnej Českej republike platnou českou legislatívou nastavenou úplne bežnou normou u terajších študentov či čerstvých absolventov práva, filozofie, prírodných vied alebo farmácie v Českej republike či ako je to podľa súčasnej právnej úpravy slovenského vysokoškolského zákona číslo 131/2002 Z.z. aj v súčasnej Slovenskej republike platnou slovenskou legislatívou nastavenou úplne bežnou normou u terajších študentov či čerstvých absolventov práva, filozofie, prírodných vied, farmácie alebo pedagogiky v Slovenskej republike.

A keby k tomu, čo som uviedol o odstavec vyššie skutočne aj došlo ako v Slovenskej republike, tak aj v Českej republike, potom by už skutočne nebolo nutné kvôli odlíšeniu mojich skutočných vysokoškolských akademických titulov doktorského stupňa, ktoré týmto spôsobom súbežným uvádzaním obidvoch klasických magisterských akademických titulov magister v skratke Mgr. et Mgr. za skutočnými vysokoškolskými akademickými titulmi doktorského stupňa JUDr.PhDr. odlišujú ich od púhych pred rokom 1990 udeľovaných rovnako s píšucich pseudodoktorátov magisterského stupňa "JUDr.PhDr."; a teda aj naďalej sa takto dôsledne písať, tj. písať sa ako JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola má zmysel iba do tej doby, kým ešte po zemi chodia vlastníci rovnako sa píšucich pseudodoktorátov magisterského stupňa "JUDr.PhDr.". Ak by totiž – nech už z akéhokoľvek dôvodu – prestali existovať všetci vlastníci pseudodoktorátov magisterského stupňa "JUDr." a "PhDr." voči ktorým sa vymedzujem mojim súbežným užívaním obidvoch klasických magisterských akademických titulov magister v skratke Mgr. et Mgr. hneď za mojimi dvomi doktorskými titulmi JUDr,PhDr., potom by už to po prípadnom zániku všetkých pseudodoktorov magisterského stupňa už toto súbežné uvádzanie aj mojich nižších magisterských vysokoškolských akademických titulov Mgr. et Mgr. nebolo viacej nutné, pretože by už viacej nehrozila táto zámena daná tým, že všetky "doktorské tituly" uvedené bez doprovodných klasických magisterských vysokoškolských akademických titulov magister v skratke Mgr. plným právom od odborníkov sú zásadne vždy považované iba len za púhe pseudodoktoráty magisterského stupňa!!!

A teda v prípade eventuálneho zániku všetkých pseudodoktorov magisterského stupňa v Slovenskej republike ako aj v Českej republike, by som sa aj ja asi už prestal písavať v plnom tvare ako JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola, ale aj ja s najväčšou pravdepodobnosťou z čisto praktických dôvodov - pretože zaberá to príliš veľa miesta, v dôsledku čoho je niekedy dokonca aj veľmi ťažké v mnohých prípadoch v úplnosti napísať plný tvar JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola - by som sa teda za týchto okolností aj ja začal písať jednoducho iba len v skrátenej podobe ako JUDr.PhDr.Henryk Lahola, pretože potom po zániku všetkých pseudodoktorov magisterského stupňa by už nemohlo byť u nikoho žiadnych pochybností ohľadom toho, či tie moje uvádzané doktorské tituly JUDr.PhDr. sú skutočne vysokoškolskými titulmi doktorského stupňa získané až na základe súčasného platného vysokoškolského zákona, alebo či sú to iba púhe pseudodoktoráty stupňa magisterského, ktoré ich vlastník získal voľakedy do roku 1990 na základe či už vysokoškolského zákona číslo 39/1980 Zb. alebo na základe ešte predchádzajúceho zákona číslo 19/1966 Zb.

Keď nejakého človeka nevidím, ale iba len niekde na papieri má uvedené, poprípade na monitore počítača sa mne v nejakej verejnej knižnici zobrazí, že dotyčný je trebárs PhDr.Meno Priezvisko, potom mňa ak o ňom nemám žiadne ďalšie údaje, najmä ak nepoznám jeho aspoň približný vek či aspoň približný rok narodenia, tak nezostáva mne nakoniec nič iného, než mu skutočne veriť že je skutočne PhDr.Meno Priezvisko a nešpekulovať teda nad tým či on trebárs nie je v skutočnosti PhDr.Mgr.Meno Priezvisko či PhDr.Mgr.Bc.Meno Priezvisko, alebo dokonca niekto, kto sa iba len tak pred ľuďmi chvastá, že údajne vraj študoval vysokú školu, hoci v skutočnosti nikdy na žiadnej vysokej škole neštudoval! Keď ho ale uvidím na vlastné oči, tak niekedy je možné vďaka odhadnutiu jeho veku racionálne usúdiť, či dotyčný človek keď sa trebárs uviedol PhDr.Meno Priezvisko skutočne reálne mohol študovať ešte niekedy prinajmenšom na základe vysokoškolského zákona číslo 39/1980 Zb. s doštudovaním najneskôr ku dňu 31.8.1990, aby to, čo týmto svojim PhDr.Meno Priezvisko uviedol, aj skutočne odpovedalo danej realite, alebo si skôr o tomto človeku jednoducho pomyslím niektorú z týchto troch variant a) alebo b) alebo c):

a) že tento rádoby PhDr.Meno Priezvisko je úplný debilný hlupák, ktorý vôbec nič nevie o správnom užívaní vysokoškolských akademických titulov, pretože v skutočnosti s najväčšou pravdepodobnosťou asi ani nikdy neštudoval na žiadnej vysokej škole, a keď tvrdí opak, tak to si iba tak chvastavo vymýšľa a klame, a maximálne ak, tak jeho bohatý tatíček mu kúpil nejaký falošný diplom niekde u Čechov v Plzni; a svoje "informácie" o akademických titulov čerpal najskôr niekde od opilcov na nejakej záchytke alebo u nejakej mentálne zakomplexovanej psychopatickej spodiny pochádzajúcej z radov kvôli extrémne zlému prospechu pre osobnú debilitu vyhodených bývalých študentov, ktorí si teraz zožieraní obrovskou závisťou voči skutočne vzdelaným ľuďom zbabelo anonymným kydaním blata na ľudí, ktorým svojim vzdelaním a ani inteligenciou nesiahajú ani po členky, si tieto svoje komplexy menejcennosti takto verejne "liečia" na webe takej im seberovnej páchnucej žumpe psychopatickej spodiny a lá Necyklopedie a Wikipedie či Wikipedia alebo ako už sa vlastne ta ich dementnou hlúposťou preplnená smrdiaca stoka úboho primitívnych prízemných blábolov vlastne vôbec nazýva,

b) alebo že je tento PhDr.Mgr.Bc.Meno Priezvisko či PhDr.Mgr.Meno Priezvisko uvádzajúci sa iba len ako PhDr.Meno Priezvisko je psychopat trpiaci syndrómom úmyselného sebepoškodzovania, ktorý sa u neho prejavuje dosť zvláštnym spôsobom úmyselného sebepoškodzovania, ktorý spočíva v tom, že hoci tento pacient má plnohodnotný vysokoškolský akademický titul doktorského stupňa získaný na základe riadneho rigorózneho konania podľa slovenského vysokoškolského zákona číslo 131/2002 Z.z. alebo českého vysokoškolského zákona číslo 111/1998 Sb., tak celkom dobrovoľne v dôsledku svojej duševnej choroby verejne predstiera, že má iba len púhy menejcenný pseudodoktorát získaný na základe vysokoškolského zákona číslo 39/1980 Zb., ktorý je v dnešnej trojstupňovej hierarchii udeľovaných vysokoškolských akademických titulov titulom o celý jeden stupeň nižším vysokoškolským akademickým titulom, patriacim totiž nie medzi tie najvyššie vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa, ale patriaci iba len medzi vysokoškolské akademické tituly púheho prostredného magisterského stupňa,

c) alebo dokonca v určitých špeciálnych prípadoch tiež eventuálne môže ísť aj o obyčajného podvodníka usilujúceho o nejaké pracovné miesto, či prípadne lepšie pracovné miesto než má v súčasnej dobe, a to tým, že sa týmto spôsobom snaží predstierať, že má už údajne vraj minimálne dvadsaťročnú odbornú prax vďaka tomu, že logicky usudzované z jeho uvádzaného PhDr.Menu Priezvisko nutne musel vyštudovať niekedy najneskôr do 31.8.1990 kedy ešte platil vysokoškolský zákon číslo 39/1980 Zb. Odhliadnuc aj od morálnej stránky tohoto podvodu, tak ak toto zatajovanie nižšieho vysokoškolského akademického titulu alebo titulov by eventuálne nebolo priamo považované za trestný čin Poškodzovania cudzích práv podľa ustanovenia § 375 zákona číslo 300/2005 Z.z., trestný zákon v platnom znení, potom ale celkom určite toto zatajovanie nižších vysokoškolských akademických titulov bude "keď to praskne" tu potrestané prinajmenšom ako priestupok podľa zákona o priestupkoch.

Niekedy ale dokonca ani len samotný vizuálny kontakt absolútne nič nerieši. Napríklad trebárs ja osobne z hľadiska svojho veku čisto hypoteticky som mohol študovať a vyštudovať na vysokej škole už aj za predošlého totalitného boľševického režimu, a teda posudzované čisto len z hľadiska môjho veku, skutočne čisto hypoteticky som mohol vysokú školu vyštudovať ešte za platnosti vysokoškolského zákona číslo 39/1980 Zb. Nechcem sa príliš rozvláčne rozpisovať tým, že by som zachádzal do zbytočných podrobností, avšak aj ja som totiž, keď vezmeme do úvahy že som sa narodil na jar roku 1967 a v roku 1973 som nastúpil do prvého ročníku základnej školy, som mohol keby bol u moci iný politický režim z hľadiska môjho veku kľudne štyri roky študovať na gymnáziu alebo inej strednej škole s maturitou v mojich štrnástich až osemnástich rokoch, tj. v rokoch 1981 – 1985, kde maturovať som mohol čisto hypoteticky teda už niekedy v máji 1985, a rovnako ako aj mnohí iní vysokoškoláci som ako osemnásťročný až dvadsaťtriročný mládenec mohol päť rokov študovať na vysokej škole, tj. v rokoch 1985 – 1990 som mohol študovať vysokú školu, a teda už v máji či júni 1990 som mohol obhájiť diplomovú prácu plus absolvovať magisterské štátne záverečné skúšky, a získať tým v pohode príslušný pseudodoktorát magisterského stupňa na základe ešte vtedajšieho vysokoškolského zákona číslo 39/1980 Sb., ktorý platil až do 31.8.1990, a až potom od 1.9.1990 začal platiť nový vysokoškolský zákon číslo 172/1990 Zb., ktorý dovtedajšie pseudodoktoráty magisterského stupňa JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., PaedDr. už viacej neudeľoval, a namiesto týchto pseudodoktorátov magisterského stupňa JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., PaedDr. začal byť od 1.9.1990 udeľovaný úplne nový, a do tej doby u nás v Československu úplne neznámy magisterský vysokoškolský akademický titul magister v skratke Mgr. A teda posudzované čisto len z hľadiska môjho veku, tak čisto hypoteticky aj ja som mohol sa stať púhym pseudodoktorom magisterského stupňa, keby mi to vtedajší boľševici vládnuci u nás vo vtedajšej Československej socialistickej republike boli bývali umožnili v riadnom v riadnom termíne študovať na gymnáziu a potom i na vysokej škole, a nemusel som teda študovať až po páde prednovembrového režimu 1948 – 1989 a vlastne iba vďaka tomuto pádu dotyčného totalitného režimu sa mi otvorila vôbec nejaká cesta k stredoškolskému a neskôr aj vysokoškolskému štúdiu.

Isteže ako právnik viem, že takáto dôsledná reforma, ktorá by radikálne zrušila všetky, a to už aj v minulosti už raz udelené pseudodoktoráty magisterského stupňa, respektíve by ich direktívne nahradila klasickým magisterským akademickým titulom Mgr., právne, a to hlavne kvôli s najväčšou pravdepodobnosťou ostrému nesúhlasu ústavných právnikov nie je realisticky možná takáto radikálna novelizácia, aj keby nejaký zákonodarca nejaký takýto zákon vôbec byť i len čisto hypoteticky uvažované schválil, tak nech už akýkoľvek Ústavný súd existujúci v dotyčnej krajine by stopercentne nekompromisne zrušil akýkoľvek takýto zákon, ktorý by sa pokúsil aj v prípade v minulosti už raz udelených pseudodoktorátov magisterského stupňa tieto magisterské pseudodoktoráty zrušiť, respektíve nahradiť klasickým magisterským akademickým titulom magister v skratke Mgr.

Z hľadiska ústavného práva by Ústavný súd svoje zrušenie takéhoto zákona nekompromisne rušiaceho aj všetky také pseudodoktoráty ktoré boli kedykoľvek v minulosti udelené odôvodnil minimálne týmito dvomi hlavnými argumentmi:

1./Prvý ústavnoprávny argument: Zákonodarca môže síce zákonom stanoviť, že sa už nebudú viacej udeľovať žiadne pseudodoktoráty magisterského stupňa s tým, že sa namiesto nich budú udeľovať klasické magisterské akademické tituly magister v skratke Mgr., ale nemôžu mať právne účinky tohoto ustanovenia spätnú účinnosť do minulosti, tj. tým, že by sa toto vzťahovalo aj na tie osoby, ktorým bol ich pseudodoktorát magisterského stupňa udelený ešte skôr, než takýto zákon nadobudol na svojej účinnosti, pretože takáto spätná účinnosť zákona do minulosti má nutne charakter protiústavnej pravej retroaktivity, ktorá je teda zásadne vždy považovaná za protiústavnú.

1./Druhý ústavnoprávny argument: Zákonodarca nemôže exteritoriálne zasahovať svojou legislatívou do zahraničia, respektíve nemôže ani zrušiť a ani rušiť či už v minulosti udelené alebo v súčasnosti či budúcnosti udeľované vysokoškolské akademické tituly, ktoré udelili či udeľujú alebo hoc i v budúcnosti budú udeľovať zahraničné univerzity či zahraničné vysoké školy.

Okrem toho aj odhliadnuc od týchto, a isteže ešte aj od ďalších výhrad činených ústavnými právnikmi z pozície ústavného práva, ktoré som vyššie zmienil, ale aj tie, ktoré som už ani len nezmienil, si už ani len z čisto ľudského hľadiska neviem predstaviť ten obrovský poprask medzi verejnosťou, ak by boli takto radikálne odstránené všetky, a to dokonca aj kedykoľvek v minulosti udelené pseudodoktoráty magisterského stupňa. Predstavte si len, že v Českej republike a Slovenskej republike stotisícom lekárov, zubárov, veterinárnych lekárov, právnikov a ostatných intelektuálov by bol takto z ich subjektívneho pohľadu svojvoľne odobratý ich pseudodoktorát magisterského stupňa na ktorý si už zvykli a namiesto neho by mali užívať pre nich dosť atypický klasický magisterský vysokoškolský akademický titul magister v skratke Mgr.?

Predstavte si napríklad len taký emociálne citlivý detail, ako napríklad slovenská a česká Lekárska komora, Stomatologická komora a Komora veterinárnych lekárov by sa spoločne aj s príslušnými orgánmi štátnej správy museli obrátiť na prakticky všetkých svojich súčasných členov aby ich upozornili na to, že sú povinný do zákonom stanoveného termínu odstrániť zo dverí svojich lekárskych, zubárskych a veterinárnych ordinácií svoju menovku s uvedeným pseudodoktorátom magisterského stupňa v skratke či už MUDr. či MDDr. alebo MVDr. , pretože ho už nesmú viacej používať, a namiesto týchto ich zrušených pseudodoktorátov magisterského stupňa si môžu a súčasne i musia na svoju lekársku, stomatologickú alebo veterinárnu ambulanciu namiesto takto radikálne zrušeného ich pseudodoktorátu magisterského stupňa vyvesiť úplne novú menovku, na ktorý budú mať už napísaný klasický magisterský vysokoškolský akademický titul magister v skratke Mgr.?

A podobne tak viete si vôbec predstaviť, že takto by musela postupovať trebárs aj česká a slovenská Advokátna komora voči advokátom a advokátnym koncipientom, ktorí získali svoj vysokoškolský akademický titul v skratke JUDr. niekedy ešte v období do roku 1990 ešte len ako púhy pseudodoktorát magisterského stupňa za púhe absolvovanie magisterského študijného programu a za nič viac, a to na základe vysokoškolského zákona číslo 39/1980 Zb. alebo ešte predtým tiež len ako púhy pseudodoktorát magisterského stupňa za púhe absolvovanie magisterského študijného programu a za nič viac mohli získať rovnako tak trebárs i na základe ešte predchádzajúceho vysokoškolského zákona číslo 19/1966 Zb.?

Či by snáď všetkých takto tvrdo postihnutých lekárov, zubárov, veterinárov, advokátov, sudcov a ostatných intelektuálov, ktorým by bol takto natvrdo odobratý ich pseudodoktorát magisterského stupňa netrafil z toho šľak???

A teda zo všetkých týchto vyššie uvedených dôvodov som obidve tieto vysoko žiaduce a potrebné novelizácie českého a slovenského vysokoškolského zákona prezentoval iba len v umiernenej podobe, kde by sa všetky zmeny, najmä ak ide o krajne nežiadúcu existenciu pseudodoktorátov magisterského stupňa všetko riešilo iba len do budúcnosti, a to iba len zastavením ďalšieho udeľovania pseudodoktorátov magisterského stupňa v skratkách MUDr., MDDr. a MVDr. bez toho, aby sa táto legislatívna zmena akýmkoľvek spôsobom dotkla kohokoľvek z tých intelektuálov, komu by už raz udelený akýkoľvek pseudodoktorát magisterského stupňa, a to bez ohľadu na to, či by išlo o púhe pseudodoktoráty magisterského stupňa v skratkách JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., PaedDr. udelené kedykoľvek do roku 1990 na základe vysokoškolského zákona číslo 39/1980 Zb. alebo ešte aj v období predtým na základe pred ním platného predchádzajúceho vysokoškolského zákona číslo 19/1966 Zb.; a práve tak by sa táto zmena nijako nedotkla ani nikoho z tých intelektuálov, ktorým bol na základe vysokoškolského zákona číslo 19/1966 Zb., alebo vysokoškolského zákona číslo 39/1980 Zb., alebo vysokoškolského zákona číslo 172/1990 Zb., alebo trebárs aj súčasnej legislatívnej právnej úpravy v Slovenskej republike na základe súčasného znenia slovenského vysokoškolského zákona číslo 131/2002 Z.z., či súčasnej legislatívnej právnej úpravy v Českej republike na základe súčasného znenia českého vysokoškolského zákona číslo 111/1998 Sb. , čo sú všetko minulé ale aj v súčasnej dobe platné vysokoškolské zákony na teritóriu dnešnej Slovenskej republiky i teritóriu dnešnej Českej republiky, ktoré v oblasti štúdia všeobecného lekárstva, zubného lekárstva a veterinárneho lekárstva udeľovali a bohužiaľ ešte aj dnes ako v Slovenskej republike, tak aj v Českej republike udeľujú tieto pseudodoktoráty magisterského stupňa v skratkách MUDr., MDDr. a MVDr.

Alebo ešte aj ináč v maximálnej stručnosti sa to dá povedať aj tak, že každému, komu už raz v minulosti bol udelený akýkoľvek pseudodoktorát magisterského stupňa, tak tento pseudodoktorát by mu už navždy mal aj zostať bez toho, aby sa musel obávať, že mu ho niekto zoberie, pretože táto mnou navrhovaná legislatívna zmena by znamenala púhe zastavenie udeľovania akýchkoľvek pseudodoktorátov magisterského stupňa iba len do budúcnosti po tom, čo by táto mnou navrhovaná umiernená zmena slovenského vysokoškolského zákona číslo 131/2002 Z.z. i českého vysokoškolského zákona číslo 111/1998 Sb. vstúpili v platnosť i účinnosť.

A túto iba len umiernenú formu legislatívnej zmeny slovenského vysokoškolského zákona číslo 131/2002 Z.z. i českého vysokoškolského zákona číslo 111/1998 Sb. , ktorá by sa obmedzila iba len na ďalšie udeľovanie pseudodoktorátov magisterského stupňa bez toho, aby sa to akokoľvek dotklo kohokoľvek z tých intelektuálov, komu bol nech už akýkoľvek pseudodoktorát magisterského stupňa udelený, ale aj bude udelený ešte aj v budúcnosti až do schválenia tejto mnou navrhovanej novelizácie súčasného slovenského vysokoškolského zákona číslo 131/2002 Z.z. i súčasného českého vysokoškolského zákona číslo 111/1998 Sb. , respektíve teda predtým než táto novelizácia príslušného vysokoškolského zákona či už v Slovenskej republike alebo Českej republike vstúpi v platnosť a účinnosť.

A to všetko aj navzdory tomu, že ináč z čisto osobného hľadiska pre mňa ako JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu osobne by bolo naopak oveľa výhodnejšie, keby práve naopak nielen do budúcnosti, ale aj do minulosti radikálnym spôsobom boli nekompromisne zrušené a predčasne aj úplne vykorenené bez akejkoľvek výnimky všetky, a to práve aj v minulosti udelené pseudodoktoráty magisterského stupňa, respektíve v mojom konkrétnom prípade by som mal predovšetkým eminentný záujem na zrušení absolútne všetkých pseudodoktorátov magisterského stupňa JUDr. a PhDr., ktoré boli kedykoľvek komukoľvek v minulosti udelené na základe vysokoškolských zákonov číslo 39/1980 Zb. a číslo 19/1966 Zb. , pretože potom by už nebolo nevyhnutné pre mňa ako vlastníka dvoch skutočných vysokoškolských akademických titulov doktorského stupňa získaných na základe až riadneho rigorózneho konania v našom slova zmysle podľa súčasného platného českého vysokoškolského zákona číslo 111/1998 Sb. kvôli vymedzeniu sa voči pseudodoktorom magisterského stupňa, od ktorých sa vedome kvôli odlíšeniu píšem v plnom tvare ako JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola, pretože toto vymedzovanie sa má racionálny zmysel iba do tej doby, kým po našej zemi behajú vlastníci pseudodoktorátov magisterského stupňa či už "JUDr." alebo "PhDr.", od ktorých sa je možné legálne a súčasne aj legitímne odlíšiť iba len dôsledným uvedením aj nižších klasických vysokoškolských akademických titulov magisterského stupňa magister v skratke Mgr., ktorí títo pseudodoktori magisterského stupňa na rozdiel odo mňa uviesť nemôžu, pretože ho ani vôbec nemajú.

Dôvod prečo pseudodoktori magisterského stupňa nemajú klasický vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa magister v skratke Mgr. spočíva logicky v tom, že keď niekto, kto začal študovať trebárs niekedy v polovici osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, tak ak stihol ešte svoj magisterský študijný program doštudovať najneskôr do dňa 31.8.1990, tak ešte na základe platnosti vysokoškolského zákona číslo 39/1980 Zb. obdržal ešte príslušný konkrétny pseudodoktorát magisterského stupňa JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr. či PaedDr. Tento vysokoškolský zákon číslo 39/1980 Zb. klasický magisterský vysokoškolský akademický titul magister v skratke Mgr. ešte vôbec nepoznal, a teda ho ani len teoreticky nemohol nikomu udeliť. A naopak keď tento študent doštudoval až dňa 1.9.1990, tak to už celkom automaticky obdržal úplne novo zavedený a v Československu do tej doby ešte absolútne neznámy klasický vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa magister v skratke Mgr. na základe v tej dobe nového vysokoškolského zákona číslo 172/1990 Zb. ktorý práve vstúpil v platnosť a účinnosť, a naopak o niekdajších bez najmenších pochybností oveľa populárnejších pseudodoktorátoch magisterského stupňa JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr. či PaedDr. si študenti, ktorým sa ich magisterský študijný program nepodarilo doštudovať do 31.8.1990 mohli od 1.9.1990 nechať už iba zdať, pretože udeľovanie niekdajších tak veľmi obľúbených pseudodoktorátov JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., PaedDr. sa v deň príchodu v tej dobe nového vysokoškolského zákona číslo 172/1990 Zb. stalo už nenávratnou minulosťou.

A tak klasický vysokoškolský akademický titul magister v skratke Mgr. je kľúčovým rozlišovaným znakom, podľa čoho sa pozná, že u uvedeného JUDr.Meno Priezvisko alebo PhDr.Meno Priezvisko jeho vysokoškolský akademický titul "JUDr." či "PhDr.", který je uvedený bez doprovodného klasického magisterského vysokoškolského akademického titulu magister v skratke Mgr. je zásadne vždy iba len púhym pseudodoktorátom magisterského stupňa udeleným za púhe absolvovanie magisterského študijného programu a za nič viac, a to kedykoľvek do roku 1990 na základe platnosti vysokoškolského zákona číslo 39/1980 Zb. alebo ešte aj pred ním predchádzajúceho vysokoškolského zákona číslo 19/1966 Zb. A keby teda títo vlastníci pseudodoktorátov magisterského stupňa z dôb minulých jednoducho prestali existovať, bolo by to pre mňa z praktických dôvodov veľmi vítané, pretože potom namiesto veľmi dlhého a tak akosi predsa len neohrabaného plného tvaru JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola, ktorý je v reálnom živote často v mnohých prípadoch aj veľmi ťažké napísať do nejednej napríklad úradnej kolónky, kde je príliš málo miesta, a teda bez nutnosti vymedzovať sa kvôli odlíšeniu sa od existujúcich pseudodoktorov magisterského stupňa, ktorých vysokoškolský akademický titul "JUDr." či "PhDr." nadobudnutý v minulosti najneskôr do roku 1990 je púhym pseudodoktorátom magisterského stupňa, by som sa ale potom aj ja, nebyť racionálnej nutnosti tohoto odlíšenia z čisto praktických dôvodov taktiež asi písal radšej v skrátenom tvare ako JUDr.PhDr.Henryk Lahola.

Za súčasného právneho stavu však ale kvôli odlíšeniu sa od púhych pseudodoktorov magisterského stupňa sa zásadne vždy píšem iba len v plnom tvare ako JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola, a tam, kde to nech už z akéhokoľvek dôvodu nie je možné alebo vhodné, sa rozhodne napíšem radšej bez akýchkoľvek vysokoškolských akademických titulov jednoducho bez akýchkoľvek titulov len ako úplne obyčajný – prachobyčajný Henryk Lahola odniekadiaľ z ulice (ak teda veľkoryso pominiete moje atypické poľské krstné meno a židovské priezvisko), pretože je to pre mňa oveľa prijateľnejšie než aby som sa mal písať ako keby som bol iba len nejakým pseudodoktorom magisterského stupňa a lá "JUDr.PhDr.Henryk Lahola", a nie teda či už riadne podľa pravdy uvedený intelektuál zo skutočnými vysokoškolskými akademickými titulmi toho najvyššieho doktorského stupňa JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola alebo v prípade neuvedenia mojich vysokoškolských akademických titulov ako už vyššie zmieňovaný úplne obyčajný – prachobyčajný Henryk Lahola odniekadiaľ z ulice.

 

Púť realizácie mojich právnych predstáv od "de lege lata" k "de lege ferenda" zmien slovenského i českého vysokoškolského zákona!

Podľa súčasnej platnej legislatívy v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike zatiaľ čo pokiaľ ide o vysokoškolské akademické tituly bakalárskeho stupňa, existuje tu aj podľa súčasnej platnej vysokoškolskej legislatívy ako v Slovenskej republike danej súčasným platným slovenským vysokoškolským zákonom číslo 131/2002 Z.z., tak aj v Českej republike danej súčasným platným českým vysokoškolským zákonom číslo 111/1998 Sb. úplne správne iba len jeden jediný vysokoškolský akademický titul bakalárskeho stupňa bakalár v skratke Bc., ktorý bez ohľadu na vyštudovaný obor akéhokoľvek rozlišovania udeľujú všetky univerzity, ako aj všetky ostatné vysoké školy v Slovenskej republike a Českej republike absolútne všetkým študentom, ktorí úspešne dosiahli tohoto bakalárskeho stupňa.

Keďže teda v Slovenskej republike podľa súčasne platného slovenského vysokoškolského zákona číslo 131/2002 Z.z. ako práve tak aj v Českej republike podľa českého vysokoškolského zákona číslo 111/1998 Sb. v rámci skupiny vysokoškolských akademických titulov toho najnižšieho bakalárskeho stupňa je iba len jeden jediný vysokoškolský akademický titul toho najnižšieho bakalárskeho stupňa, je to teda aj pre laikov mimo vysokej školy veľmi jednoduché, a v podstate v ostrom protiklade oproti relatívne veľkému množstvu najrôznejších vysokoškolských akademických titulov u toho prostredného magisterského stupňa, kde je to pre mnohých laikov niekedy aj dosť neprehľadné a neraz strácajú v tom orientáciu.

A teda domnievam sa, že každý racionálne uvažujúci človek prinajmenšom podvedome cíti, že by len veľmi prospelo, keby došlo k redukcii rôznych druhov udeľovaných vysokoškolských akademických titulov predovšetkým v prípade skupiny vysokoškolských akademických titulov u toho prostredného magisterského stupňa. Nikdy nezachádzam nikde úplne do krajnosti, avšak ideálne by bolo, aby sa najskôr týmito mojimi dvomi navrhovanými novelizáciami zredukovala celková množina udeľovaných vysokoškolských akademických titulov magisterského stupňa predovšetkým najmä o posledné tri do dnešnej doby v Slovenskej republike i Českej republike udeľované pseudodoktoráty magisterského stupňa v oblasti všeobecného lekárstva, zubného lekárstva a veterinárnej medicíny v skratke MUDr., MDDr. či MVDr., namiesto ktorých by sa začal aj v prípade týchto oborov namiesto doterajších udeľovaných pseudodoktorátov začal udeľovať klasický vysokoškolský akademický titul magister v skratke Mgr.

A keď teda na základe súčasného právneho stavu daného v Slovenskej republike súčasnou právnou úpravou podľa zákona číslo 131/2002 Z.z. a v Českej republike zase súčasnou právnou úpravou podľa zákona číslo 111/1998 Sb. , kde v rámci skupiny vysokoškolských akademických titulov bakalárskeho stupňa v Slovenskej republike i Českej republike udeľuje iba len jeden jediný vysokoškolský akademický titul bakalárskeho stupňa bakalár v skratke Bc. , tak v prípade vysokoškolských akademických titulov magisterského stupňa by bolo len veľmi žiadúce, aby sa v Slovenskej republike a aj v Českej republike tato skupina vysokoškolských akademických titulov magisterského stupňa vykryštalizovala nakoniec do tej podoby, že by skupina vysokoškolských akademických titulov toho prostredného magisterského stupňa v Slovenskej republike i Českej republike zahrnovala nakoniec iba len púhe dva vysokoškolské akademické tituly magisterského stupňa a nič viac.

A tu v tejto skupine vysokoškolských akademických titulov magisterského stupňa by tým jedným z dvoch udeľovaných vysokoškolských akademických titulov magisterského stupňa v Slovenskej republike ako aj v Českej republike zostal klasický vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa inžinier v skratke Ing. a tým druhým vysokoškolským akademickým titulom magisterského stupňa by zase zostal klasický vysokoškolský akademický titul magister v skratke Mgr. A tak jako je tomu v Slovenskej republike ako aj v Českej republike v podstate i doposiaľ, by sa klasický vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa inžinier v skratke Ing. udeľoval úspešným absolventom magisterského študijného programu po obhájení diplomovej práce a úspešnom zložení magisterských štátnych skúšok v oblasti štúdia ekonómie, ale aj stavebníctva, strojníctva, chémie a ostatných technických oborov magisterského štúdia. A klasický vysokoškolský akademický titul magisterského stupňa magister v skratke Mgr. by sa zase udeľoval úspešným absolventom magisterského študijného programu po obhájení diplomovej práce a úspešnom zložení magisterských štátnych skúšok vo všetkých ostatných oboroch vysokoškolského štúdia.

A svojím spôsobom pre mnohých ešte dôležitejšou by bola ta druhá zmene. Ono totiž ako súčasný slovenský vysokoškolský zákon číslo 131/2002 Z.z. v prípade Slovenskej republiky, tak aj súčasný český vysokoškolský zákon číslo 111/1998 Sb. v prípade Českej republiky proklamujú zavedenie trojstupňovej hierarchie vysokoškolského štúdia, a to aj s príslušnou trojstupňovou hierarchiou vysokoškolských akademických titulov počnúc najnižšou skupinou vysokoškolských akademických titulov bakalárskeho stupňa, cez vysokoškolské akademické tituly tej prostrednej skupiny magisterského stupňa až po relatívne najnovšie konštituovanú skupinu tých absolútne najvyšších vysokoškolských akademických titulov doktorského stupňa.

skutočnosti ale ako v Slovenskej republike, tak aj v Českej republike táto trojstupňová hierarchia univerzitného či vysokoškolského štúdia aj s príslušnou trojstupňovou hierarchiou vysokoškolských akademických titulov najnižšieho "bakalárskeho stupňa", prostredného "magisterského stupňa" a najvyššieho "doktorského stupňa" je riadne zavedená v Slovenskej republike iba len v oblasti štúdia práva, filozofie, prírodných vied, farmácie, pedagogiky a teológie, a v Českej republike zase v oblasti štúdia práva, filozofie, prírodných vied, farmácie a teológie.

Naopak v oblasti štúdia všeobecného lekárstva, zubného lekárstva, veterinárnej medicíny, ekonómie, stavebníctva, strojárstva, chémie a najrôznejších technických oborov nie je v Slovenskej republike a ani v Českej republike doposiaľ ešte zavedené vôbec nejaké rigorózne konanie a ani v týchto oboroch doposiaľ ešte neexistujú ani vôbec žiadne vysokoškolské akademické tituly toho najvyššieho doktorského stupňa, ale je tu zavedená doposiaľ iba len púha neúplná dvojstupňová hierarchia vysokoškolského štúdia obmedzená iba len na najnižší "bakalársky stupeň" a prostredný "magisterský stupeň", čomu zodpovedá aj existencia iba len dvojstupňovej hierarchie udeľovaných vysokoškolských akademických titulov v tých oboroch štúdia, ktoré je tu obmedzené iba len na vysokoškolské akademické tituly toho najnižšieho bakalárskeho stupňa a toho prostredného magisterského stupňa.

A teda dobudovanie príslušného tretieho najvyššieho doktorského stupňa daného zavedením riadneho rigorózneho konania a tiež aj zavedením príslušných vysokoškolských akademických titulov aj toho najvyššieho doktorského stupňa aj v tých oblastiach štúdia, kde ešte zatiaľ tento najvyšší tretí doktorský stupeň nebol dobudovaný, by určite uvítali najmä tí absolventi magisterského študijného programu v oblasti štúdia všeobecného lekárstva, zubného lekárstva, veterinárneho lekárstva, ekonómie, stavebníctva, strojníctva, chémie a najrozličnejších technických oborov, ktorí nie sú leniví, a preto sa nechcú uspokojiť iba len s púhym vysokoškolským akademickým titulom toho prostredného magisterského stupňa, ale majú úprimný záujem odborne rásť ďalej a získať tak po zásluhe i vo svojom obore, kde im je táto možnosť doposiaľ platnou vysokoškolskou legislatívnou úpravou v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike bohužiaľ upieraná, aby získali vo svojom obore štúdia akýkoľvek vysokoškolský akademický titul aj toho najvyššieho doktorského stupňa.

Ja osobne JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola v oblastiach svojej odbornosti som takéto problémy, respektíve starosti mal iba len za trvania platnosti predošlého platného vysokoškolského zákona číslo 172/1990 Zb., kedy ešte existovala v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia na teritóriu dnešnej Slovenskej republiky až do 1.4,2002 a na teritóriu dnešnej Českej republiky až do 1.1.1999 úplne všade iba len dvojstupňová hierarchia udeľovaných vysokoškolských akademických titulov, kedy skupina vysokoškolských akademických titulov doktorského stupňa ešte u nás v Československu či Slovenskej republike a Českej republike vôbec ešte neexistovala, a bola ako v Slovenskej republike, tak aj v Českej republike zavedená až súčasne platnými vysokoškolskými zákonmi, v prípade Slovenskej republiky slovenským vysokoškolským zákonom číslo 131/2002 Z.z. a v prípade Českej republiky zase českým vysokoškolským zákonom číslo 111/1998 Sb.

Keď som teda ešte v časoch platnosti vysokoškolského zákona číslo 172/1990 Zb. ako študent Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a súčasne v tom istom čase aj ako študent Filozofickej fakulty Univerzity v Prahe vážne premýšľal nad tým, kam do zahraničia mimo teritórium bývalého Československa odcestujem po ukončení obidvoch mojich magisterských študijných programov na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, aby som získal aj príslušné vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa, tak týmto úvahám bol koniec v roku 1998, kedy bol v Českej republike schválený nový vysokoškolský zákon číslo 111/1998 Sb. , ktorý v oblastiach štúdia práva, filozofie, prírodných vied, farmácie a teológie zaviedol možnosť absolvovania riadneho rigorózneho konania, ako aj príslušné vysokoškolské akademické tituly doktorského stupňa, ktoré však ale ináč sú bohužiaľ formálne identické s rovnako sa píšucimi púhymi pseudodoktorátmi magisterského stupňa, ktoré boli udeľované v Československej socialistickej republike na základe vtedy platných vysokoškolských zákonov číslo 19/1966 Zb. a číslo 39/1980 Zb. až do roku 1990.

Našťastie teda tieto starosti ja osobne už dávno nemám, pretože som právnik a filozof, a v mojom prípade v oblasti oboch mojich odborností už všetko správne vyriešil v rámci Slovenskej republiky s účinnosťou odo dňa 1.4.2002 slovenský vysokoškolský zákon číslo 131/2002 Z.z. a v rámci Českej republiky s účinnosťou odo dňa 1.1.1999 český vysokoškolský zákon číslo 111/1998 Sb. , a ja osobne som definitívne tento problém vyriešil úspešnými rigoróznymi konaniami na obidvoch fakultách aj s príslušnými obidvomi doktorskými promóciami v historickej sieni pražského Karolina na Univerzite Karlovej v Prahe v roku 2005.

A hoci ja JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola osobne nie som síce absolventom magisterského študijného programu v oblasti štúdia všeobecného lekárstva, zubného lekárstva, veterinárneho lekárstva, ekonómie, stavebníctva, strojníctva, chémie alebo akýchkoľvek iných technických programov magisterského štúdia, avšak aj navzdory tomu sa domnievam, že moji známi i úplne neznámi kolegovia, ktorí absolvovali alebo aj kedykoľvek v budúcnosti absolvujú magisterský študijný program v oblasti štúdia všeobecného lekárstva, zubného lekárstva, veterinárneho lekárstva, ekonómie, stavebníctva, strojníctva, chémie alebo akýchkoľvek iných technických programov magisterského štúdia, si taktiež zaslúžia, ak nebudú lenivý a teda budú mať o to záujem, mať taktiež príležitosť i možnosť k ďalšiemu odbornému rastu, ktorý by mohli aj v oblasti svojej vlastnej odbornosti korunovať napísaním príslušnej rigoróznej vedeckej práce a skrze jej úspešné obhájenie pred príslušnou rigoróznou vedeckou komisiou a úspešným zložením rigoróznych skúšok po zásluhe vysokoškolský akademický titul aj toho absolútne najvyššieho doktorského stupňa.

Napsal na podzim roku 2009 JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola

Zaujalo Vás to? Pokud ano, tak Vám doporučuji přečíst si ještě i tyto zajímavé práce:

1.Velikost: 416 kB. Název: I.část: Akademické tituly občanů jako nehmotné statky jsou speciálním předmětem vlastnického práva sui generis!
II.část: Zatajování nižších akademických titulů je trestné! Intelektuál, který zatajuje své nižší akademické tituly je obyčejný podvodník!!
III.část: Ani zdaleka ne každý titul "PhDr.", "JUDr.", "RNDr.", "PharmDr." či "PaedDr." je akademickým titulem doktorského stupně! Bohužel kolego PhDr.Tomáši Nováku, Váš titul "PhDr." není akademickým titulem doktorského stupně!
IV.část: Uvědomujeme si v plné realitě to, jak velikou hodnotu mají moje prezentované vysokoškolské akademické tituly? (po česky)
V.část:Pozor na akademické hodnosti versus akademické tituly a doktoráty versus pseudodoktoráty! (česky)
VI.část:Požaduji novelizaci současného platného vysokoškolského zákona ve věci udělovaných vysokoškolských akademických titulů. (česky)

2.Velikost: 380 kB. Názov: I.Zatajovanie nižších akademických titulov je trestné! Intelektuál, který zatajuje svoje nižšie akademické tituly je obyčajný podvodník!!
II.Ani zdaleka nie každý titul "PhDr.", "JUDr.", "RNDr.", "PharmDr." či "PaedDr." je akademickým titulom doktorského stupňa! Bohužiaľ kolega PhDr.Tomáš Novák, Váš titul "PhDr." nie je akademickým titulom doktorského stupňa!
III.Uvedomujeme si v plnej realite to, akú veľkú hodnotu majú moje prezentované vysokoškolské akademické tituly? (po slovensky)
IV.Pozor na akademické hodnosti versus akademické tituly a doktoráty versus pseudodoktoráty! (po slovensky)
V.Požadujem novelizáciu súčasného platného vysokoškolského zákona ve veci udeľovaných vysokoškolských akademických titulov. (po slovensky)

3.Velikost: 376 kB. Název: I.Zatajování nižších akademických titulů je trestné! Intelektuál, který zatajuje své nižší akademické tituly je obyčejný podvodník!!
II.Ani zdaleka ne každý titul "PhDr.", "JUDr.", "RNDr.", "PharmDr." či "PaedDr." je akademickým titulem doktorského stupně! Bohužel kolego PhDr.Tomáši Nováku, Váš titul "PhDr." není akademickým titulem doktorského stupně!
III.Uvědomujeme si v plné realitě to, jak velikou hodnotu mají moje prezentované vysokoškolské akademické tituly? (po česky)
IV.Pozor na akademické hodnosti versus akademické tituly a doktoráty versus pseudodoktoráty! (česky)
V.Požaduji novelizaci současného platného vysokoškolského zákona ve věci udělovaných vysokoškolských akademických titulů. (česky)

4.Veľkosť: 274 kB. Názov: I.Ani zdaleka nie každý titul "PhDr.", "JUDr.", "RNDr.", "PharmDr." či "PaedDr." je akademickým titulom doktorského stupňa! Bohužiaľ kolega PhDr.Tomáš Novák, Váš titul "PhDr." nie je akademickým titulom doktorského stupňa! (po slovensky)
II.Uvedomujeme si v plnej realite to, akú veľkú hodnotu majú moje prezentované vysokoškolské akademické tituly? (po slovensky)
III.Pozor na akademické hodnosti versus akademické tituly a doktoráty versus pseudodoktoráty! (po slovensky)
IV.Požadujem novelizáciu súčasného platného vysokoškolského zákona ve veci udeľovaných vysokoškolských akademických titulov. (po slovensky)

5.Velikost: 268 kB Název: I.Ani zdaleka ne každý titul "PhDr.", "JUDr.", "RNDr.", "PharmDr." či "PaedDr." je akademickým titulem doktorského stupně! Bohužel kolego PhDr.Tomáši Nováku, Váš titul "PhDr." není akademickým titulem doktorského stupně! (po česky)
II.Uvědomujeme si v plné realitě to, jak velikou hodnotu mají moje prezentované vysokoškolské akademické tituly? (po česky)
III.Pozor na akademické hodnosti versus akademické tituly a doktoráty versus pseudodoktoráty! (česky)
IV.Požaduji novelizaci současného platného vysokoškolského zákona ve věci udělovaných vysokoškolských akademických titulů. (česky)

6.Veľkosť: 227 kB Názov: I.Uvedomujeme si v plnej realite to, akú veľkú hodnotu majú moje prezentované vysokoškolské akademické tituly? (po slovensky)
II.Pozor na akademické hodnosti versus akademické tituly a doktoráty versus pseudodoktoráty! (po slovensky)
III.Požadujem novelizáciu súčasného platného vysokoškolského zákona ve veci udeľovaných vysokoškolských akademických titulov. (po slovensky)

7.Velikost: 223 KB Název: I.Uvědomujeme si v plné realitě to, jak velikou hodnotu mají moje prezentované vysokoškolské akademické tituly? (po česky)
II.Pozor na akademické hodnosti versus akademické tituly a doktoráty versus pseudodoktoráty! (česky)
III.Požaduji novelizaci současného platného vysokoškolského zákona ve věci udělovaných vysokoškolských akademických titulů. (česky)

8.Veľkosť: 142 kB Názov: I.Pozor!!! Pozor na akademické hodnosti versus akademické tituly a doktoráty versus pseudodoktoráty! (po slovensky)
II.Požadujem novelizáciu súčasného platného vysokoškolského zákona ve veci udeľovaných vysokoškolských akademických titulov. (po slovensky)

9.Velikost: 140 kB Název: I.Pozor!!! Pozor na akademické hodnosti versus akademické tituly a doktoráty versus pseudodoktoráty! (po česky)
II. Požaduji novelizaci současného platného vysokoškolského zákona ve věci udělovaných vysokoškolských akademických titulů. (česky)

10.Veľkosť: 76,3 kB Názov: Požadujem novelizáciu súčasného platného vysokoškolského zákona ve veci udeľovaných vysokoškolských akademických titulv. (po slovensky)

11.Velikost: 74,8 kB Název:Požaduji novelizaci současného platného vysokoškolského zákona ve věci udělovaných vysokoškolských akademických titulů. (po česky)

Zpět na hlavní stránku!