Názory na manželstvo, rodinu, deti, rodičovstvo. Ako proti feministickej ideológii?

Odkazovač: Jste z České republiky? Pak se raději klikněte myší na tento modrý nápis a přepněte se tím do české verze!

 

Od jedného čitateľa mojich webových stránok www.henryklahola.nazory.cz som dostal otázku, či by som mu mohol povedať, respektíve v e-maile napísať mu svoje názory na manželstvo. Pravdaže mohol! Veď prečo nie? Ale to som ho vopred upozornil, že mu rozhodne nenapíšem nič nového, lebo mu poviem v podstate iba len to, čo som sám svojho času ešte ako pätnásťročný chlapec počul od dvojice skutočne katolíckych manželov s ktorých názormi som sa plne stotožnil a prijal ich za svoje.

 

Najprv ako začnem písať vysvetlím ten pojem "skutočne katolícki manželia" a to najmä s aspektom na to prvé slovo "skutočne". Podľa oficiálnej štatistiky katolíckej cirkvi sa uvádza, že na svete žije cca 1,3 miliardy katolíkov. Tým sa myslí každý, kto prijal katolícky svätý krst. Pre mňa však to, že bol niekto pokrstený katolíckym kňazom či diakonom ešte ani zďaleka neznamená, že ho automaticky považujem za "skutočného" katolíka. Ba dokonca ani to, že niekto ide raz týždenne v nedeľu do katolíckeho kostola na svätú omšu ešte nezmení automaticky, že je pre mne "skutočný" katolík. Chodiť do kostola je síce tiež dôležité, avšak za skutočného katolíka považujem iba len toho, kto sa po celý svoj život úprimne usiluje o svoju osobnú svätosť života podľa vzoru Cirkvou kanonizovaných svätcov a svätíc Božích, a najmä tak o čo najvernejšie napodobňovanie a nasledovanie života nášho Pána Ježiša Krista.

 

Ďalej by som chcel povedať, že ja osobne som sa už ako pätnásťročný chlapec nadchol po nasledovaní môjho Pána Ježiša Krista, že budem pokiaľ možno majetkovo čo najchudobnejší, že naveky zachovám panictvo svojho tela aj duše pre Božie kráľovstvo, že sa stanem celoživotným vojakom Ježiša Krista, a teda že budem až do svojej smrti žiť v čo najmaximálnejšej možnej celoživotnej chudobe ako to len bude u mne v mojom postavení možné, že naveky zachovám celoživotné celibátne panictvo a nakoniec ako Kristov vojak, že naplním zmysel svojho života celoživotným bojom proti všetkým nepriateľom Ježiša Krista s nádejou v mojom srdci, že ak bude to Božia vôľa a budem toho hoden, že sa mi možno dostane aj tej cti byť zaradený po boku mučeníkov a mučeníc Božích nie tým, že by som sa stal iba len nejakým pasívnym mučeníkov (hoci pravdaže aj to by sa mi veľmi páčilo), ale, vrchol naplnenia môjho života som videl a doteraz vidím (hoci nádej je už teraz veľmi malá), že by sa mi dostalo toho absolútneho šťastie, že "prelejem svoju krv" v boji proti nepriateľom môjho Pána Ježiša Krista.

 

To čo som uviedol o odstavec vyššie, som potom, čo som sa tak ako pätnásťročný chlapec rozhodol tiež aj otvorene povedal mnohým ľuďom. Bohužiaľ ale u mnohých ľudí som narazil na nepochopenie, mnohí ľudia sa s týmto mojím o odsek vyššie popísaným nadšením neboli schopní ani len v najmenšom stotožniť. Ba zjavne moje nadšenie nezdieľal dokonca ani len môj empatický spovedník, hoci inak aspoň navonok jeho správanie voči mne nestratilo nič na svojej ľudsky vľúdne láskavosti a empatii. Diplomaticky mi povedal, že ten môj sen je síce veľmi pekný a sympatický, avšak že som údajne vraj ešte príliš mladý na to, aby som sa so všetkou zodpovednosťou bol schopný už vo veku iba pätnástich rokov takto zásadne a kategoricky rozhodnúť. A potom dodal, že nie je ani najmenších pochýb o tom že panická čistota muža či panenská čistota ženy je síce Bohu veľmi milá, avšak ale že svoje kúzlo má aj celoživotne správne katolícky prežívané manželstvo, rodina, deti a rodičovstvo. A teda či ak by som si nebol o týchto veciach ochotný s niekým nezáväzne porozprávať. Otvorene som povedal, že v žiadnom prípade nemám v úmysle ísť za nejakým bezbožným ateistickým psychológom či niekým podobným.

 

Dôstojný pán mňa na to ubezpečil, že niečo takého rozhodne ani len v najmenšom nemal v úmysle. A sľúbil mi, že mi sprostredkuje návštevu u najlepšej katolíckej rodiny ktorú osobne pozná, aby som prišiel za ním na faru zajtra, a potom keď som zajtra za velebným pánom prišiel, tak mi páter dal adresu na jeden pár katolíckych manželov, aby som si zašiel s nimi porozprávať sa o všetkom čo súvisí s problematikou správne katolícky prežívaného celoživotného manželstva, rodiny, deťoch a rodičovstve s tým, že mňa ešte raz ubezpečil, že títo katolícki manželia ku ktorým mňa posiela sú skutočne tým absolútne najlepším katolíckym manželským párom aký on osobne pozná.

 

Bolo to na Slovensku v roku 1982 keď som mal ešte len pätnásť rokov. Skôr než budem zmieňovať akékoľvek ekonomické, finančné a platové reálie tej doby, musím na vysvetlenie pre mladých ľudí niečo málo uviesť na vysvetlenie, aby to pre mladého človeka - ktorý v tej dobe nežil - bolo zrozumiteľné. Napríklad vtedy 1500 gramový chlieb zvaný "rascový" stál 4 koruny a dvadsať halierov, tj. 4,2 korún československých, tj. ako keby to dnes stálo iba len smiešnych dvanásť alebo trinásť centov (0,12 alebo 0,13 euro).

 

Dnes jeden lístok na autobus vtedy stál iba 1 korunu československú, tj. ako keby dnes stál iba len tri centy, tj. 0,03 euro. A do tretice nájomné i s inkasom za služby a energie stálo púhych 134 korún československých, tj. ako keby dnes sa za toto nájomné aj s inkasom za služby a energie malo zaplatiť neuveriteľných iba len štyri eura a tri centy (4,03 euro). Inými slovami ceny ale aj platy boli vtedy snáď asi zhruba v priemere desaťkrát menšie ako je tomu dnes.

 

A v neposlednom rade by som ešte uviedol, že dotyční manželia mali dvanásť manželských detí. Vzhľadom na to, že sa možno niekomu onen počet dvanástich manželských detí môže zdať príliš veľký, tak aby snáď nedošlo k nejakému nedorozumeniu pre bližšie vysvetlenie uvádzam, že oni manželia rozhodne neboli nejakí snáď cigáni, ktorí by snáď chceli účelovo profitovať z vtedajších štedrých detských prídavkov, ale boli to materiálne úplne nezištní bieli, slovenskí, skutoční katolíci, pre ktorých slovo viera nebol prázdny pojem, ale záväzok žiť dôsledne v intenciách katolíckej morálky.

 

Obaja manželia začali svoje rozprávanie tým, že ako poslanie muža v manželstve, tak aj poslanie ženy v manželstve sú veľmi dôležité, vzájomne komplementárne (tj. vzájomne sa doplňujúce) a nijako a ničím nenahraditeľné. Na môj dotaz čie poslanie je v manželstve dôležitejšie, či je to poslanie muža alebo poslanie ženy, mi svorne odpovedali, že poslanie mužov aj poslanie ženy sú v manželstve v podstate rovnako dôležité, však to neznamená, že poslanie muža aj ženy je v manželstve rovnako dôležité, nie je však ale zameniteľné. V manželstve je totiž poslanie muža úplne odlišné od poslania ženy. Takto nejako podobne začali obaja manželia hovoriť spoločne, potom ale mali pocit, že si nejako nechtiac vzájomne skáču do reči, a preto sa predo mnou dohodli, že už nebudú viac hovoriť obaja súčasne, ale že sa budú striedať.

 

Najprv hovoril pán manžel. Začal s tým, že každomesačne keď je výplatný deň odovzdá, vyjadrím to čisto abstraktne a matematicky, deväťdesiat percent zarobenej mzdy plus nespotrebovanú osobnú rezervu svojej pani manželke, čo spravidla tvorí zhruba polovicu tejto pôvodnej rezervy. Vzhľadom k tomu, že som bol vtedy trochu nechápavý aby som to ihneď pochopil, tak začal hovoriť znova a to doslova mi to začal vysvetľovať "po lopate".

 

Pán manžel totiž aby som všetko správne porozumel mi na samý úvod povedal: "Ja som muž!" A potom pokračoval s "polopatistickým" vysvetľovaním toho, že poslaním muža v manželstve je pracovať. Som robotník, a ako viete, denná pracovná doba je 8,5 hodiny denne od pondelka do piatku, ja však ale okrem toho aby som mal čo najvyšší zárobok pracujem aj mnoho hodín nadčasy, denne teda celkovo pracujem dvanásť až štrnásť hodín denne, ba dokonca úplne dobrovoľne ak je to možné, tak chodím pracovať aj v sobotu.

 

Pravdaže ja nie som nejaký blázon (blázon = dnes by sme povedali „workoholik“), a teda nepracujem pre to, že by ma to snáď nejako osobne bavilo, ba dokonca sa mi to práve naopak tá práca často až hnusí a vnútorne ju úplne nenávidím tú moju prácu, avšak mojom manželským poslaním čoby muža je zarábať peniaze z ktorých budem živiť seba, svoju pani manželku, ako aj všetkých našich dvanástich manželských detí.

 

Ak mám byť konkrétny, potom teda dotyčných sto percent celomesačného zárobku dotyčného pána manžela činí približne dva tisíce korún československých (tj. dnes snáď azda šesťdesiat euro ???), ktoré potom prinesie domov, a deväťdesiat percent tohto svojho zárobku odovzdá svoje pani manželke (tj. zhruba 1800 korún československých, tj. dnes teda asi päťdesiatštyri euro ???) a zvyšných desať percent z tohto svojho zárobku, tj. dvesto korún československých (tj. dnes snáď cca šesť euro ???) si ponechá ako svoju osobnú rezervu . Ďalej potom okrem oných deväťdesiatich percent svojho zárobku odovzdá svoje pani manželke tiež aj nespotrebovaný zostatok svojej predošlej (minulomesačnej) osobnej rezervy, čo činí zhruba polovicu pôvodnej výšky tejto osobnej rezervy (tj. približne zhruba cca sto korún československých, tj. dnes cca tri eura).

 

Potom hovorila pani manželka. Začala na úvod analogicky ako začal aj jej pán manžel, lebo na samý úvod povedala: "Ja som žena!" Povedala, že plne potvrdzuje pravdivosť slov svojho pána manžela, a potom pokračovala obdobne "polopatistickým" vysvetľovaním toho, že poslaním ženy v manželstve je osobná starostlivosť o deti a domácnosť a nie snáď nejaké to dnes totalitným, zvrhlým komunistickým režimom propagované ako údajne vraj čosi "hypermoderného" ono grotesktné "opičenie sa" pseudomoderných žien po mužoch, keď žena imituje, napodobňuje muža, respektíve popletená žena, ktorá totálne podľahla komunistickému vymývanie mozgov preto chodí pracovať za peniaze niekam do zamestnania, a pritom si vlastne ani vo svojej úbohosti ani len neuvedomuje komickosť svojho absurdného postavenia, pretože takáto ateistická, neveriaca, bezbožná žena chodiaca kamsi pracovať "ako tzv. pracovná sila za peniaze" je iba len obyčajnou smiešnou karikatúrou muža a nie teda ženou vo svojej dôstojnosti a kráse ako ju chce mať Boh.

 

Aby tu azda nejaké popletené feministky nejasali nad tým, že mi môj pán manžel odovzdáva skoro všetky svoje peniaze, je treba zdôrazniť, že peniaze ktoré mi dáva môj pán manžel mi pravdaže nedáva na nejaké snáď moje osobné "vyhadzovanie si z kopýtka", ale z týchto peňazí musím uhradiť všetko, čo sa týka nášho bytu, našej domácnosti, všetkých potrieb našich dvanástich detí, môjho pána manžela ako aj mňa osobne počnúc nájomným s inkasom a končiac nákupmi a podobne. Môj pán manžel musí tvrdo manuálne pracovať v zamestnaní od rána do večera, a preto plne rešpektujem jeho právo sa v noci pokojne vyspať, aby ráno v plnej sviežosti bol opäť schopný nastúpiť do svojej celodennej ťažkej práce. Keďže sa spomenuli feministky, tak som sa jej spýtal čo by bolo treba robiť ak by nejaká jej dcéra začala mať tendenciu koketovať s feministickou ideológiou, mi dotyčná pani manželka vysvetlila, že v tom prípade by bolo potrebné ju prehnúť cez koleno a palicou jej poriadne naplácať po zadku kým by sa z nej všetky tieto feministické bludy nevymlátili. Súčasne mi však ale dotyčná pani manželka zdôraznila, že takýto výchovný výprask by však bol až tým najkrajnejším výchovným riešením, dôležitá je totiž prevencia proti feministickej ideológii a podobným egoistickým bludom správnou výchovou detí od ich najútlejšieho detstva spočívajúcou v tom, že všetky svoje deti chlapcov i dievčatá dôsledne vychovávajú v duchu altruizmu, sebazaprenia, v hlbokom zmysle pre osobnú obeť pre dobro iných, aby deti neboli sebecké a aby na prvé miesto vo svojom živote kládli Boha a Božie záujmy a nie samy seba a svoje čisto osobné, egoistické záujmy.

 

Potom pani manželka povedala, že jej práca síce nie je natoľko manuálne ťažká ako práca jej pána manžela, ale zato zas pri tej jej starostlivosti o dom a domácnosť je jej starostlivosť o dvanásť detí prakticky dvadsaťštyrihodinová, lebo v ktorúkoľvek dennú či nočnú dobu môže niektoré z detí začať nariekať a musí teda kedykoľvek je to potrebné vstať a postarať sa o toto dieťa, čo znamená, že pre ňu ako pani manželku neplatí právo jej manžela mať istotu aspoň niekoľkých hodín nepretržitého spánku.

 

A potom opäť hovoril pán manžel, a rovnako aj on plne potvrdil pravdivosť slov svojej pani manželky, povedal, že tiež práca jej manželky je v podstate rovnako náročná ako jeho vlastná práca, hoci inak pravdaže práca jeho pani manželky je náročná z úplne iných dôvodov, respektíve úplne iným spôsobom. A pravdaže pokiaľ ide o oných dvesto korún československých, ktoré si ponecháva ako osobné rezervu, tak rovnako ani on si tieto peniaze neponecháva na nejaké snáď osobné "vyhadzovanie si z kopýtka", ale na úhradu svojich každodenných nevyhnutných nákladov, a tým plní táto osobná rezerva tú istú funkciu ako u detí plní tzv. "vreckové", pravdaže s tým obrovským rozdielom, že nikdy peniaze nevyhodí za niečo, čo nie je skutočne nevyhnutné, pretože ako racionálne mysliaci dospelý človek si vždy veľmi dobre rozmyslí, či je skutočne rozumne nevyhnutné na to či ono peniaze z príslušnej osobnej rezervy použiť.

 

Nakoniec sme hovorili o tom najháklivejšom tj. o sexe. Tak ako úplne so všetkým čo mi povedali doteraz, tak aj s týmto som musel vzhľadom k plnej pravdivosti všetkého čo mi povedali plne súhlasiť, pretože nie je ani najmenších pochybností o tom, že ľudský sex je určený len tomu mužovi a tej žene, ktorí sú vzájomne zviazanie sviatostným, večným a nikdy nijako nerozlučiteľným zväzkom manželským, pričom aj tento jediný mysliteľný sex manželský nie je čímsi živočíšne živelne svojvoľným, ale má svoje riadna pravidlá spočívajúce najmä v tom, že jediným vyjadrením tohto jedine mysliteľného ľudského manželského sexu je vaginálny pohlavný styk spojením pohlavných orgánov manželov a manželky, plus jedinou motiváciou pre uskutočnenie tohto ľudského manželského sexu, respektíve vaginálneho pohlavného styku formou spojenia manželovho a manželkinho pohlavného orgánu je iba len motivácia splodenia spoločného manželského dieťaťa a nie teda snáď nedaj Boh nejaká osobné zábava, rozkoš či čokoľvek iného, čo nesleduje úmysel oboch manželov splodiť svoje spoločné manželské dieťa.

 

A nakoniec sme hovorili ešte aj o rodičovstve, výchove detí, náboženskom vzdelávanie detí v poznaní učenia našej katolíckej viera a morálky, ako aj o pravidelnej každodennej rannej, poludňajšej a večernej spoločnej modlitbe rodičov pokiaľ možno s úplne všetkými svojimi deťmi, ktoré toho sú schopné.

 

Nakoniec teda s výnimkou dvoch najmladších detí oných manželov sme si všetci ostatní, a teda ja, pán manžel, pani manželka plus oných desať ich starších detí kľakli na zem pred krížom a držiac každý z nás vo svojich rukách svätý ruženec sme sa spoločne asi pol hodiny modlili modlitbu svätého ruženca. Iba ku koncu to čiastočne narušovali niektoré z ich detí, ktoré sa síce poctivo modlili, avšak nevládali celú pol hodinu nepretržite kľačať a preto si niektoré z oných detí občas na chvíľu aj sadli.

 

A tak keď som po tejto spoločnej polhodinové modlitbe svätého ruženca odchádzal domov, odchádzal som plne spokojný s dotyčného intelektuálneho obohatenia nadobudnutím nových poznatkov o problematike manželstva, rodiny, detí a rodičovstva, ako aj plne spokojný s tým, že som splnil prosbu môjho spovedníka, aby som sa s dvojicou skutočne katolíckych manželov nezáväzne porozprával práve o tejto celkovej problematike manželstva, rodiny, detí a rodičovstva. Ono to nemalo najmenšiu chybu, všetko čo mi povedali oni dvaja manželia bola čistá pravda s ktorou som sa preto, že to bola čistá pravda ako aj večná a nikdy nijako nemeniteľná vôľa Božia plne stotožnil, a tak pôvodne iba ich názory na manželstvo, rodinu, deti a rodičovstvo som prevzal, a teda prijal plne za svoje, a teraz sú to tiež aj moje vlastné názory na manželstvo, rodinu, deti a rodičovstvo. Napriek tomu však ale možno paradoxne nielen že som nič nezmenil na svojom predsavzatí byť po zvyšok svojho života pokiaľ možno materiálne čo najchudobnejším vojakom Kristovým celoživotne žijúcim v celibátnej panickej čistote môjho tela i duše pre Božie kráľovstvo, ale dokonca som sa v tomto svojom pôvodnom rozhodnutí ešte viac utvrdil.

 

 

 

Napísal v pondelok dňa 16.1.2017 JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola

 

 

Späť na hlavnú stránku!