wz

Zpět na hlavní stránku!


Politický pluralizmus, prirodzené právo a právny pozitivizmus ateistického sveta.

Stratégia boja pustovníka za hodnoty Kristovho evanjelia v tomto prehnitom svete morálneho relativizmu a chaosu.

Najprv by som chcel poprosiť rôznych ”géniov”, ktorí s obsahom každej práce na týchto webových stránkach zásadne absolútne v ničom nikdy nesúhlasia: vážený pán ”génius” alebo ctihodná dáma ”génijka”, nečítajte radšej ani túto prácu, keďže je už vopred na sto percent isté, že nebudete súhlasiť ani s jednou jedinou vetou či myšlienkou, ktorú táto práca obsahuje!

Opustite preto radšej ihneď tieto náboženské webové stránky o Bohu a viere. Ja osobne Vaše presvedčenie a názory plne rešpektujem, rešpektujte preto prosím tiež Vy presvedčenie a názory iných ľudí, a zmierte sa jednoducho s tým, že sú proste aj ľudia, ktorým sa niektoré práce zverejnené na náboženských webových stránkach o Bohu a viere www.henryklahola.nazory.cz jednoducho páčia a čítajú ich radi, pretože ich úprimne zaujíma ich vecný obsah a nehľadajú v nich iba eventuálne ”gramatické chyby”.

Dúfam, že rôznych psychopatov - ktorým je kresťanská viera úplne cudzia, a v ich srdci je iba fanatická, slepá ateistická nenávisť voči každému názoru, ktorý je odlišný od názoru ich vlastného – som odradil od ďalšieho čítania tejto práce, a preto sa teraz už môžeme v kľude spoločne venovať téme tejto práce.

Už pred viac než štyridsiatimi rokmi si naši konciloví otcovia na zasadaní Druhého vatikánskeho koncilu položili otázku, aký postoj má zaujať Katolícka cirkev voči súčasným rôznym moderným i ultramoderným prúdom vo svete i v ľudskej spoločnosti, a to najmä vo vzťahu k súčasnému pluralizmu, voči liberálnej, ba až liberalistickej demokracii a sekularizácii súčasných štátov a národov.

A i dnes, či skôr presnejšie povedané najmä dnes je zrejmé, že najmä politický pluralizmus je absolútne nemysliteľný bez riadne chápanej tolerancie, ktorá doceňuje hodnotu druhého človeka, súhlasí s jeho slobodou, a to i s jeho náboženskou slobodou, pretože má úctu k jeho presvedčeniu, a to i náboženskému presvedčeniu; a ktorá ľuďom rozdielneho svetového názoru či vyznania, rozdielnej rasy či národnosti poskytuje možnosť vedľa seba koexistovať, tj. žiť “na spoločnom teritóriu” vedľa seba, a to v mieri a vzájomnej úcte.

V súčasnom severoamerickom i európskom svete je dnes politický pluralizmus jednoducho realitou. Akákoľvek či už glorifikácia alebo naopak démonizácia politického pluralizmu je úplne nezmyselná, pretože politický pluralizmus sám osebe ako taký bez nejakých ďalších mravných a etických hodnôt vo svojej úplnej izolovanosti nie je ničím ani pozitívnym a ani negatívnym, jednoducho vôbec nič neznamená, je iba úplne prázdnym heslom bez akéhokoľvek vnútorného mravného obsahu. Tento politický pluralizmus ak je úplne separovaný od akýchkoľvek mravných a etických hodnôt, rozhodne nemá absolútne žiadne predpoklady k tomu, aby bol svojho druhu zázračným všeliekom, vďaka ktorému by sa ako šibnutím zázračného prútiku vyriešili všetky problémy dnešnej doby, ako to demagogicky naznačujú všelijakí pokryteckí liberalistickí politici, vysokí štátni úradníci a ich masmédiá.

Nesmieme totiž zabúdať na to, že politický pluralizmus, ktorý v rozpore s prirodzeným právom a mravným zákonom neskazeného ľudského svedomia je chápaný napríklad ako úplne bezzásadové slepé akceptovanie všetkých hrubých a zvrátených nemravných chúťok sexuálne či inak úchylných deviantov, ktorí sú v tejto svojej sexuálnej či inej deviácii dokonca i podporovaní pod farizejskou maskou falošnej “tolerancie”, ktorú pokrytecky razia takzvaní “liberálni politici” navonok lživo tvrdiac, že údajne vraj iba ako prejav svojej “tolerancie” voči týmto deviantom, v skutočnosti však ale v mnohých prípadov sú títo takzvaní “liberálni politici” tajne a v skrytosti úplne rovnakými sexuálnymi deviantmi ako oni samotní!

Táto zvrátená takzvaná “tolerancia”, ktorá v rozpore s prirodzeným právom a mravným zákonom neskazeného ľudského svedomia oportunisticky akceptuje všetky mysliteľné i nemysliteľné zvrhlosti a zvrátenosti mravne úplne skazených ľudí je navyše – odhliadnuc aj od samotnej mravnej stránky – úplne nespôsobilá stať sa integrujúcou silou spojujúcou všetkých, alebo aspoň väčšinu členov ľudskej spoločnosti v ich spoločenských úkoloch a cieľoch rodinného života na ktorých závisí zdravá prirodzená reprodukcia ľudstva a budúcnosť národa. Takto chápaný “politický pluralizmus”, ktorého podstata spočíva v totálnej negácii akéhokoľvek mravného zákona v konečnom dôsledku nutne môže smerovať k úplnému rozkladu mravnej integrity celého národa, a postupnému – generačne podmienenému - úplnému vyhynutiu ľudstva.

Preto zdravé súžitie muža a ženy v riadnom manželskom zväzku v rámci sociálnych vzťahov rôznorodých ľudí či uskupení a budúcnosť národa si vyžaduje v každej normálnej spoločnosti zrozumiteľne definovaný mravný úzus, podľa ktorého sa má žiť, a ktorý by mal stáť nad všetkými politickými ideológiami a krátkozrakými egoistickými záujmami jednotlivých politických strán. Táto spoločná základňa môže byť založená iba a len na spoločných mravných a etických hodnotách. A preto pluralizmus jednotiaci, a teda nie rozkladajúci, potrebuje jasne stanovený mravný rámec, ktorý bohužiaľ demokracia sama o sebe nie vždy je schopná garantovať, od ktorého by sa však zdravý štát v záujme svojej budúcnosti nikdy nemal dištancovať.

V každej životaschopnej liberálnej a pluralitnej demokratickej spoločnosti – ktorá chce mať budúcnosť – musí byť jadrom jej zákonov vytváraných parlamentnou diskusiou, od vôle poslancov úplne nezávislý a všeobecne prijatý morálny kódex nezmeniteľných mravných a etických hodnôt. Bez neho hrozí každej spoločnosti úplná degenerácia, možno dokonca aj v podobe nejakého skryte totalitného zriadenia, kedy niekoľko málo jedincov zvolených do parlamentu začne vyhlasovať nemravné a zvrhlé zákony priečiace sa základným ľudským právam, Desatoru Božích prikázaní, prirodzenému právu a mravnému zákonu neskazeného ľudského svedomia. Pre príklady nemusíme do histórie chodiť príliš ďaleko…

Doktrína takzvaného právneho pozitivizmu, ktorú praktikujú novodobé liberálne demokracie, popierajúce existenciu na parlamentu nezávislého morálne – etického rámca a tiež na ľudskej vôli nezávislého mravného poriadku, ktorý je človeku Bohom daný z podstaty jeho čistej prirodzenosti a neskazeného mravného svedomia, môže táto absencia akýchkoľvek mravných a etických hodnôt ľudstvo priviesť priamo k neopísateľnému nešťastiu. Veď z princípu podobného právneho pozitivizmu vychádzal aj právny systém Hitlerovej Tretej ríše, kde boli práve v duchu právneho pozitivizmu v súlade s platným zákonom neľútostne vraždení zdravotne postihnutý ľudia, skutoční či zdanliví politickí oponenti, katolíci, Židia, Rómovia, Slovania atd.

Zrušenie rámca objektívnych morálne – etických hodnôt a mravného poriadku totiž zákonite vedie k úplnej morálne – etickej anarchii a dáva priestor všemožným druhom právnych, spoločenských a politických manipulácií.

Tieto Bohom nám dané a od akejkoľvek ľudskej moci nezávislé morálne – etické zásady a mravné normy by mali byť prijímané ako celkom samozrejmé, ktoré nepotrebujú byť ničím motivované, tak ako tomu je (či eventuálne ešte donedávna tomu tak bolo) napríklad u siedmeho Božieho prikázania “Nepokradneš!”

Takéto stručné, základné ustanovenia pochádzajúce priamo od Boha a nezávislé na ľudských inštanciách, chrániace dôstojnosť človeka, jeho základného práva na život platiaceho od počatia po prirodzenú smrť, chrániace manželstvo ako trvalý zväzok muža a ženy, chrániace rodinu ako jediné prirodzené spoločenstvo, ktoré rozhoduje o fungovaní a rozvoji spoločnosti, takéto nariadenia by mali byť opornými stĺpmi všetkých demokratických štátov, aby sa stali východiskovým bodom pre všetky ostatné zákony vznikajúce v týchto krajinách.

Tieto základné na súkromnom názore zákonodarcov nezávislé mravné hodnoty, programovo spochybňované liberálnymi politikmi a ich novinármi, v skutočnosti však nijako tento správne chápaný pluralizmus neobmedzujú, práve naopak – tieto mravné hodnoty prijatím za hodnoty nemenné by tento zdravý pluralizmus iba upevnili, práve tak, ako aj upevňujú mravne zdravú demokraciu. Po celé tisícročia ľudská spoločnosť existuje a nezanikla práve vďaka nim. Pritom samotné mravné hodnoty ľudská spoločnosť sama nevytvára, pretože takýto úkol je pre demokraciu, odkázanú na ľubovôľu náladových voličov, neuskutočniteľný.

Všeobecná korupcia, bezbrehý egoizmus divokého kapitalizmu, všadeprítomná nepoctivosť v biznise, slabosť zákona stojaceho proti bezuzdnej zločinnosti vrážd nenarodených detí - potratov, eutanázií, homosexuality, nemorálnych genetických pokusov, tunelovanie cudzieho majetku najhrubšieho zrna, lúpeží, krádeží, vydierania, pašovania drog a takzvaného bieleho mäsa, prostitúcie a všetky možné i nemožné podvody, nepravdivé osočovania a všemožné iné – z hľadiska prirodzeného práva – odsúdeniahodné zvrhlé zločiny sú výsledkom podkopávania morálnych základov dnešných demokratických spoločnosti, ktoré sa ľahkovážne zbavili kompasu Božieho zákona a prirodzeného mravného poriadku.

Opätovne sa potvrdzuje myšlienka, že prapríčina politických, spoločenských, ekonomických, ekologických a mnohých iných problémov tkvie v kríze morálky dnešnej spoločnosti, ktorá pramení z prežívanej krízy kresťanskej viery. Vidíme to ostatne dostatočne zreteľne aj v našej vlasti…

Aktivity človeka našej doby disponujúceho obrovskými vedomosťami a technológiami, ktoré ďaleko presahujú priemernú ľudskú predstavivosť, môžu ľudstvu priniesť mnoho dobrého, ale tiež ho môžu priviesť do záhuby, ak vypudí zo svojho života Boha, ako sa to dnes bohužiaľ vo veľkej miere často deje.

Ja osobne sa síce spravidla na žiadnu televíziu nikdy nepozerám a žiadny rozhlas nikdy nepočúvam, avšak v roku 2006 keď som vďaka pozvaniu a darovanému cestovnému lístku bol na jednej prednáške kúsok za českou štátnou hranicou v zahraničí, som sa zo zvedavosti výnimočne predsa len raz pozeral na ich televíziu, aby som sa presvedčil či je mravnejšia než televízia česká alebo slovenská. A len tak mimochodom jedna vec mňa veľmi upútala! Videl som koniec amerického filmu “Darca”, ktorý bežal na prvom programe ich televízie, čo bol film o fiktívnych transplantáciách hláv a neblahých dôsledkov, ktoré z takéhoto podniku plynú, sa objavil ako akési memento citát Richarda Lewisa. Šlo o zúfalý výkrik muža zamýšľajúcemu sa nad tým, čo môže spôsobiť vedecké bádanie zbaveného etického rozmeru (približný preklad do slovenčiny): “Čo sa s nami stane, keď sa náš osud namiesto v rukách Božích objaví v tých ľudských?!”

My kresťania si tento výrok môžeme aplikovať na našu situáciu: Čo sa s nami stane, keď sa náš osud ocitne v rukách teroristov, ateistov, nenávidiacich Boha a kresťanstvo, nikomu sa nezodpovedajúcich intelektuálov alebo egoistických a totálne skorumpovaných vysokých štátnych i samosprávnych úradníkov, politikov a im oddaných médií?! Čo sa s nami stane?!

A čo sa týka pluralizmu, tak v celej rade prehnitých liberálnych režimov funguje iba ako skarikovaná a spotvorená napodobenina. Vo všetkých vyspelých ekonomikách Západu drvivá väčšina ľudí nemá vôbec žiadny vplyv na verejný život vo svojej vlasti a zároveň aj úplne nulovú šancu sa aspoň nejakého sebemenšieho vplyvu dobrať. Prakticky na všetkých úrovniach verejnej správy sú takmer všade u moci mocné byrokratické štruktúry buržoáznych plutokratov (v Slovenskej republike a Českej republike sú to navyše často bývalí eštébáci!!), vplyvné a dokonale zorganizované záujmové zoskupenia feministiek a homosexuálov mohutne podporované všetkými možnými i nemožnými masmédiami, a disponujúce až rozprávkovo bohatým kapitálom, ako i vládnuce liberálne politické strany, ktoré svoj politický vplyv založili na brutálnom zastrašovaní a terorizovaní celej spoločnosti, vydieraním, niekedy dokonca i na politicky motivovaných vraždách svojich oponentov, vždy však ale tiež na “kupovaní” si poslancov od opozície, všeobecnej korupcii a všadeprítomnej orwelovskej masmediálnej propagandy lži a nenávisti.

Všetky tieto prehnité buržoázne strany, frakcie, kliky, všetky tieto zločinecké mafiánske spolky a koncerny veľmi často s tichým súhlasom polície, štátnych zástupcov, justície i celej vlády tunelujú štátny, krajský či obecný majetok do svojich vlastných vreciek, či v prospech svojich súkromných firiem, paralyzujú možnosti akejkoľvek spolupráce v rámci verejnosti a za chrbtom verejnosti sa ľuďom smejú do tváre a zaoberajú sa svojimi osobnými ideologickými, politickými a ekonomickými záujmami, a zneužívajú políciu a orgány činné v trestnom konaní na teror proti každému, kto si dovolí upozorniť na tieto zločiny, alebo vyjadriť akýkoľvek nesúhlas s vládnucim režimom.

Všetky tieto prehnité buržoázne režimy dôsledne uvádzajú do života heslá prameniace v takzvanej osvietenskej ateistickej filozofii, usilujúce o úplnú dechristianizáciu sveta a o vznik stopercentne ateistických štátov a spoločnosti.

Celé toto ich mrzké úsilie sa točí okolo tejto jedinej požiadavky. Tím je vymanenie človeka spod sebemenšieho vplyvu náboženstva, a to najmä vymanenie človeka spod sebemenšieho vplyvu katolíckeho náboženstva, ako aj od morálky odvolávajúcej sa na Boha. Už dlho sa tento dechristianizačný program realizuje s nebývalou precíznosťou v mnohých krajinách, pekne krôčik po krôčiku. Deje sa tak za pomoci politickej moci, ktorú si jej predstavitelia sami zaistili prostredníctvom všemocných médií, ovládaných parlamentov (a taktiež aj škôl) a zákonov vychádzajúcich z týchto parlamentov, a to tak nemravných zákonov, ako je napríklad ničím nespútané vraždenie nenarodených detí potratmi, eutanázie, homosňatky alebo zločinné genetické pokusy na ľudských embryách.

Ako som už o tom hovoril, tieto inštitúcie sa v mene pre nich tak veľmi výhodného právneho pozitivizmu, ktorý im vydávanie podobných nemravných zákonov umožňuje, tvrdošijne bránia tomu, aby sa napríklad v preambule euroústavy objavila hoc i len sebemenšia zmienka o Bohu, alebo o kresťanstve, pretože by to narušovalo ich ateistickú víziu skutočnosti, človeka a budúcej Európy. Bez sebemenších pochybností budú tento ateistický pohľad na svet vyššie zmienené sily presadzovať všade tam, kde sa dostane nejaká krajina do sféry ich vplyvu.

Svet potrebuje skutočný pluralizmus, ktorý nespočíva v pseudopluralizme skarikovaného a zmanipulovaného sveta orwelovsky všemocných buržoáznych masmédií spojených s dokonalým praním mozgov ľudí prostredníctvom propagandy vládnuceho režimu, kapitálu včítane peňazí z organizovaného zločinu, samotným buržoáznym režimom organizovaného zločinu a mafií, spoločenského a politického vplyvu svobodozednářských či slobodomurárských lóž. Svet potrebuje skutočný pluralizmus, ktorý nepripúšťa totálnu nadvládu perfektne zorganizovanej, extrémne bohatej a politicky mimoriadne vplyvnej menšiny homosexuálov, feministiek a buržoáznych byrokratických plutokratov.

Svet potrebuje taký pluralizmus, ktorý nepripúšťa ničím nehatený spoločenský darwinizmus, ktorý má vinu na tom, že stamilióny a stamilióny sociálne slabších a chudších ľudí sa dnes stávajú sociálne slabšími, chudobnejšími, pauperizovanejšími, zatiaľ čo tá početne nepatrná hŕstka extrémne bohatých a silných sa stáva ešte bohatšia a ešte silnejšia.

Pravý, autentický pluralizmus je schopný chrániť spoločnosť pred morálnym relativizmom a nihilizmom, ako aj pred mravným rozkladom, pretože je to práve tento morálny relativizmus a nihilizmus, ktorý súčasnú spoločnosť najviac ohrozuje, a to až do takej miery, že hrozí úplný rozklad mravnej integrity spoločnosti a postupný – generačne podmienený – zánik celého ľudstva.

Pravý, autentický pluralizmus má svoj pôvod v kresťanstve. Pravý, autentický pluralizmus svoj prvopočiatok nachádza u samotného Ježiša Krista Boha Spasiteľa a Vykupiteľa, ktorý vzájomne od seba odlišuje veci Božie a veci cisárove, tj. veci svetské. A toto postupuje ďalej aj celým stredovekom a jeho dôsledným vzájomným rozlišovaním pápežskej a cisárskej moci. Nakoniec to svojím spôsobom pokračuje aj v katolíckej reformácii, napríklad v znamenite šľachetnom postoji poľského kráľa Žigmunda Augusta, ktorý sa vzoprel proti protestantskou reformáciou na západe prinesenému novému právnemu pravidlu “Cuius regio, eius religio” – “Koho zem, toho náboženstvo”, ktorým po vystúpení heretika Martina Luthera či heretika Jána Kalvína vtedajšia protestantská šľachta tak hanebne znásilnila svedomie “svojich” pôvodne katolíckych poddaných, a vnútila im svoje nové heretické protestantské náboženstvo. Poľský kráľ Žigmund August na margo poddaných podliehajúcich jeho moci otvorene povedal: “Nie som pánom vášho svedomia” – a toto presvedčenie z moci svojho kráľovského úradu aj uzákonil!

Pravý, autentický pluralizmus vyrastá z objektívne existujúceho nemenného základu, ktorý predstavoval a predstavuje Boží a prirodzený mravný zákon a neotrasiteľné presvedčenie o objektívnej a absolútnej platnosti pravdy a dobra.

Súčasný, stále viac a viac sa šíriaci takzvaný postmodernistický pluralizmus, ktorý šírením svojho skazonosného mravného relativizmu a chaosu zdanlivo akoby priznáva pravdu všetkým a na oko zdanlivo akoby usiluje o dobro všetkých, však vo svojej podstate je baranidlom proti kresťanstvu, ktoré mocným papaláškam a papalášom tohoto sveta slúži ako hanebný nástroj dechristianizácie národov, a nahradeniu stále zúrivejšie napádaného judeokresťanského mravného ideálu naprosto lživým a pokryteckým ideálom údajnej politickej korektnosti a tolerancie. Toto sú jeho údajne fundamentálne prvky, zatiaľ čo všetko ostatné je údajne vraj iba subjektívne, individuálne a relatívne – včítane etiky, morálky, mravov, poctivosti, čestnosti a slušnosti!

Ich orwelovskou masmediálnou propagandou takto zmanipulovaných ľudí, ktorých v podstate okrem toho, že sa všemocným propagandistickým manipulátorom podarilo dokonale vyprať ich mozgy a zbaviť ich tak akéhokoľvek skutočne samostatného myslenia, uvažovania a premýšľania v skutočnosti ináč nespojuje absolútne nič takého, čo by azda úplne všetci mali spoločné: nespojuje ich ani nejaká spoločná viera, ani nejaký spoločný rozum, ani nejaká spoločná pravda, ani nejaké spoločné dobro, ani nejaký spoločný záujem, ani nejaká spoločná pozitívna idea – proste vôbec nič!

Všetko čo v minulosti tvorilo morálnu integritu spoločnosti je odrazu týmto skazonosným morálnym relativizmom spochybnené, takže už údajne vraj nič nie je nemravné…

V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť slová pápeža Jána Pavla II. (pápežom bol v rokoch 1978 – 2005), ktoré povedal v jednom príhovore k veriacim v roku 2002 v Castel Gandolfo. Pápež Ján Pavol II. vtedy povedal (približný preklad do slovenčiny): “Namiesto pravej viery sa dnes rozšírilo nejasné a k ničomu nezaväzujúce pojatie viery, ktoré sa veľmi rýchlo premieňa v agnosticizmus alebo praktikovaný ateizmus.”

Za tejto situácie sa domnievam, že by sme my kresťania v tejto ťažkej situácii nemali zbytočne experimentovať či pokúšať sa vymýšľať niečo úplne nového, ale vsadiť na osvedčené metódy našej sebaobrany z dôb minulých, a konkrétne v tomto prípade mám na mysli sebaobranu typu “korytnačka” (po česky: korytnačka = želva), ktorá sa nám už tak veľmi osvedčila v samotnom Ríme v prvých storočiach po Kristovi v časoch krutých prenasledovaní kresťanov predtým, než v roku 313 bol cisárom Konštantínom vydaný Milánsky edikt.

V konkrétnej podobe by som si v prípade nás kresťanov, či prípadne aspoň nás katolíkov našu sebaobranu typom “korytnačka” v súčasnej modernej dobe predstavoval asi približne tak nejako, že by napríklad naša Katolícka cirkev ústami svojho najvyššieho učiteľského úradu Cirkvi nekompromisne zavrhla akékoľvek formy pluralizmu v záležitostiach náboženských, a ľuďom unaveným obklopujúcim ich všadeprítomným morálnym relativizmom a mravným chaosom predkladala najmä vo veciach viery a morálky, ale v podstate i vo všetkom ostatnom úplne jednoznačné doporučenia smerujúce k redukcii rôznorodostí náboženského života zavedením jednotných, overených, osvedčených a obligatórne záväzných pravidiel života.

Ako konkrétny príklad by som si v tejto súvislosti dovolil menovať napríklad aj verejnosti veľmi známu sektu Svedkov Jehovových. U Svedkov Jehovových s ich ariánskou kristológiou, a vôbec ich celkove úplne heretickou teológiou síce v žiadnom prípade osobne nemôžem súhlasiť, to však ale nič nemení na tom, že je mi veľmi sympatický ich dôsledne prísny disciplinárny rámec, ktorý veľmi dokonale bráni kontaminácii ich náboženskej spoločnosti všelijakými rozkladnými silami, mravne zvrhlými jedincami a inými nespoľahlivými elementmi. A ak som zmienil Svedkov Jehovových, urobil som to iba preto, že ich pozná, prípadne už o nich aspoň počulo veľké množstvo ľudí. V skutočnosti ja osobne poznám najmä v Spojených štátoch amerických ešte aj niekoľko iných siekt, ktoré sú početne ešte menšie ako sú napríklad Svedkovia Jehovovi, a nielen menšie, ale taktiež aj svoj disciplinárny rámec majú ešte prísnejší než majú Svedkovia Jehovovi, v dôsledku čoho je len prirodzené, že v otázke “mravnej disciplíny” sú mi tieto sekty ešte sympatickejšie než sú samotní Svedkovia Jehovovi.

Navyše ak ešte k tomu vezmem do úvahy tú skutočnosť, že oni nielenže sa podobne ako ja nikdy nepozerajú ani na televíziu a ani nepočúvajú rozhlas, ale dokonca sú ešte odo mňa oveľa lepší v tom zmysle, že nikdy nečítajú ani žiadne noviny ako ani žiadnu inú periodickú či neperiodickú tlač, respektíve jediné čo čítajú je Biblia a tlačoviny, ktoré vydáva ich vlastná sekta, v dôsledku čoho musí tamojší režim, politici a im slúžiaci vlastníci propagandistických masmédií z nich byť úplne na mŕtvicu od zúrivosti, pretože nemajú šancu vyprať im ich mozgy rovnakým spôsobom, ako vypierajú mozgy prakticky všetkým ostatným občanom, a preto sa niet čomu čudovať, že sa týchto nezávisle mysliacich ľudí vládnuca veľkoburžoázia veľmi bojí, pretože títo slobodomyseľní ľudia navzdory všetkému manipulačnému úsiliu masívnej propagandy režimu zostávajú úplne slobodní a prakticky nijako nedotknutí od moci orwelovskej masmediálnej propagandy režimu jednoducho preto, že oni absolútne všetky médiá mimo ich vlastnej sekty dôsledne bojkotujú, ignorujú.

To moja maličkosť o sebe bohužiaľ rozhodne povedať nemôže. Ja občas v rôznych knižniciach (po česky: knižnica = knihovna) čítam dennú periodickú tlač, a preto je jasné, že aj moje myslenie je v určitých oblastiach do istej miery manipulované zo strany vládnuceho režimu. Zaplať Pán Boh ale už i tá skutočnosť, že si tento fakt určitého zmanipulovania niektorých mojich názorov (hoc i síce neviem ktorých) uvedomujem, ba dokonca som i schopný túto skutočnosť si sám sebe pokorne priznať dokazuje, že sa urodzeným dámam papláškam a pánom paplášom tam hore ešte nepodarilo svojou propagandistickou mašinériou dokonale vyprať môj mozog a tým úplne zbaviť ma akéhokoľvek samostatného myslenia, uvažovania a premýšľania, ako sa to im už podarilo voči miliónom ostatných svojich poddaných, ktorí v dôsledku toho keď rozprávajú napríklad o politike či podobných veciach, tak iba nekriticky takmer ako magnetofónová páska opakujú propagandu vypočutú z televízneho a rozhlasového spravodajstva či prečítanú z novín, a to včítane aj zdravému ľudskému rozumu často úplne priečiacej sa, odporujúcej absurdnej terminológie a frazeológie ako sú také bláboly ako napríklad: “srbský ultranacionalisti”, alebo “septembrový teroristický útok na USA” atd. A ešte navyše si pri tom títo úbožiaci s orwelovskou propagandou režimu totálne vypraným mozgom o sebe myslia, že údajne vraj majú nejaké svoje vlastné názory!

Ale čo je najsmutnejšie – a to bolo vlastne tiež zámerným cieľom režimu – títo zmanipulovaní úbožiaci sú úplne netolerantní, voči akýmkoľvek názorom, ktoré sa čo i len málo odchyľujú od tých názorov, ktoré im ako svoje “neomylné pravdy” predkladá vládnúci režim, v dôsledku čoho, najmä na Internetu s fanatickou nenávisťou zúrivo napádajú všetky tieto názorovo odlišné webové stránky a ich autorov. A pre režim je masívne nasadenie týchto svojich masívnou propagandou zmanipulovaných bábok oveľa výhodnejšie než jeho priame represie voči odlišne zmýšľajúcim občanom, pretože sa opäť prejavuje pravdivosť poznania, že “tisíc krát opakovaná lož sa stáva pravdou”, v dôsledku čoho presila stoviek či tisícok nenávistných webových stránok a podvrhnutých takzvaných diskusných fór útočiacich proti jediným od režimu a jeho propagandy nezávislých webových stránok vytvára dokonalú ilúziu, že sa v prípade takto napádaných webových stránok a ich autora údajne vraj jedná o také webové stránky, ktoré sú údajne vraj nepravdivé, netreba ich vôbec čítať, čím sa skutočne aj nechá ovplyvniť množstvo najmä menej inteligentných ľudí, ktorí ľahšie podliehajú sugescii okolia, a skutočne tak tieto od režimu a jeho ideológie nezávislých webových stránok čítať nebudú, čím vlastne režim vo svojom úsilí totálnej kontroly myslenia ľudí dosiahol to, čo sledoval.

Ak sa opäť vrátim k morálke, vzhľadom k tomu že priama negácia morálky by bola pre vládnuce papalášky a papalášov dosť zložitá, usilujú sa ju spochybniť naznačovaním, že je údajne vraj nemoderná, zastaralá, svätuškárska a podobne. A tento morálny relativizmus a chaos im aj prináša očakávané ovocie. Navyše podobné údajne vraj “moderné” myslenie nie je iba záležitosťou čisto západného sveta. Vďaka ich všemocným médiám a filmom, vďaka osobnostiam starostlivo vybraným preniká bohužiaľ tento mravný odpad a marazmus postupne do myslenia ľudí žijúcim aj v treťom svete.

Ale aj k tým najmenším a najobyčajnejším ľuďom žijúcim i v Slovenskej republike a Českej republike, ku ktorým sme najmä my obyčajní kresťanskí pustovníci rôznymi spôsobmi poslaní, a poslaní aj tam, kam sa bežný katolícky kňaz iba zriedkakedy v rámci svojej duchovnej pastorácie dostane, aby sme aj v týchto rôznorodých prostrediach všedného ľudského života obyčajných ľudí v rámci svojich možností a konkrétnych podmienok hlásali všetkým ľuďom dobrej vôle nemennú a vždy aktuálnu pravdu Kristovej radostnej zvesti, aby sme povzbudzovali ich vieru v Ježiša Krista Boha Spasiteľa a Vykupiteľa, aby sme aj my svojím malým príspevkom svojej osobnej obeti a snaženia spolupomáhali náš ľud morálne uchovať a posilovať jeho pravú vieru, ktorú sa naši nepriatelia – hoci im chýbajú akékoľvek logické argumenty – tak sa aj tak úporne usilujú zničiť našu morálku a potom aj samotnú vieru aspoň všelijakým relativizovaním všetkého možného aj nemožného.

Každý skutočný veriaci, a najmä tiež každý kresťanskí pustovník by mal v tomto svete sužovanom toľkými bolesťami, utrpením a strádaním obyčajných ľudí prijať postoj služobníkov. My pustovníci vieme to veľmi dobre všetci, že náš svet príliš často blúdi a vzďaľuje sa tak od Boha, zmieta sa v pocitoch nespravodlivosti, v záchvatoch hnevu a nenávisti, pričom vedome či nevedome Boha ešte stále hľadá. Túži totiž po pravde, spravodlivosti, slobode, milosrdenstve, láske a svätosti, ktoré sú od Boha.

K tejto službe dnešnému tápajúcemu človeku potrebuje náš Pán Ježiš Kristus Boh Spasiteľ a Vykupiteľ mať na zemi okrem pravidelnej cirkevnej hierarchie pozostávajúcej z biskupov a kňazov – doslova ako potrebuje človek k životu vzduch – tiež aj svätých, múdrych, milosrdných a rozvážnych kresťanských pustovníkov žijúcich v celibáte a svätej panickej či panenskej čistote, proste takých kresťanských pustovníkov, ktorí úprimne majú radi ľudí, a pritom sú úplne imúnni proti akémukoľvek pokušeniu predstavovanom peniazmi, mocou, pýchou, ľahkomyseľnosťou či akoukoľvek telesnou žiadostivosťou.

Náš Pán Ježiš Kristus Boh Spasiteľ a Vykupiteľ potrebuje mať tu na zemi práve takýchto pustovníkov, ktorí neprestanú vyhľadávať stratené duše. Ale toto bude iba vtedy, ak my kresťanskí pustovníci všetci práve takýmito pustovníkmi aj naďalej zostaneme.

My kresťanskí pustovníci toto svoje poslanie na zemi kvôli ktorému vlastne vôbec na zemi žijeme v plnej miere môžeme naplňovať iba vtedy, keď o Bohu na Internetu ako aj inde budeme nielen písať a hovoriť, ale keď s Ním budeme v ustavičnom dialógu skrze modlitbu; ak budeme si každý deň dôsledne uvedomovať, že nestačí evanjelium iba poznať, ale že máme evanjelium aj dôsledne žiť a praktikovať vo svojom živote. My kresťanskí pustovníci zmysel svojho života, kvôli ktorému tu na zemi vlastne vôbec žijeme budeme môcť v plnej miere plniť iba ak budeme takými hlásateľmi Kristovej radostnej zvesti, ktorí dokážu zlúčiť svoje obsiahle vedomosti a sociálne postavenie pustovníka s osobnou svätosťou kresťanského pustovníka; keď budeme aktívnymi indikátormi transcendentnej skutočnosti, živými dôkazmi o existencii Boha, ktorý je Láska, Pravda a Múdrosť, a teda aj Cesta, Pravda a Život! Iba tak môže kresťanský pustovník na konci svojho života s kľudným svedomím povedať, že svoj život na tejto zemi nežil nadarmo.

Dňa 28.1.2009 napísal pustovník a Váš spolubrat v Kristu JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola

 

Zpět na hlavní stránku!