wz

Späť na hlavnú stránku!

Už zhruba dvadsať rokov na západe vládnuci neomarxisti porušujú ľudské práva!

Odkazovač: Jste z České republiky? Pak raději klikněte myší na tento modrý nápis a přepnete se tím do české verze!

 

Pokiaľ ide o mňa osobne, ja pri republikánskych primárkach som osobne síce fandil Tedovi Cruzovi, PRO-LIFE a PRO-FAMILY senátorovi z Texasu, a hoci teda Donald Trump nebol mojím favoritom, snáď nakoniec nielen mne, ale možno aj Vás príjemne prekvapí. To jednoducho budeme ja i Vy vedieť zhodnotiť až s určitým odstupom času. Jeho nesporne silnou stránkou je najmä ekonomika plus umenie vyjednávania, a hoci možno nemá príliš veľa skúseností z ostatných oblastí politiky,  očakávam však od neho, že je tiež aj on verný PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnotám.

 

A ako od človeka, prichádzajúceho zo sveta veľkého biznisu od neho očakávam aj to, že je Donald Trump logicky uvažujúci, rozumný a pragmatický podnikateľ bez na dnešnom západe už zhruba dvadsať rokov vládnucej ideologickej, extrémistickej krajne ľavičiarskej, neomarxistickej tzv. "politickej korektnosti".

 

V predošlom článku "Čo je to ten neomarxizmus čo už zhruba dvadsať rokov vládne na západe?" som sa snažil v tej najmaximálne možnej stručnosti vysvetliť podstatu extrémistického krajne ľavicového neomarxizmu, ktorý už zhruba dvadsať rokov vládne na západe plus vyjadriť sa aj k tej otázke, či dotyčnú extrémistickú krajne ľavicovú neomarxistickú totalitnú diktatúru máme aj v našej Slovenskej republike alebo nie. Pravdaže ten predošlý článok bol veľmi všeobecný, lebo som sa v ňom snažil zodpovedať všetky nejasnosti, ktoré vyplynuli z reakcií čitateľov v ich e-mailoch, ktoré som dostal v oných dňoch.

 

V západných krajinách už zhruba dvadsať rokov vládnuci extrémistickí krajne ľavicoví neomarxisti hrubo porušujú ľudské práva, a to najmä tým, že porušujú najmä za "prvé" to najzákladnejšie právo na život (potraty a eutanázia); za "druhé" vládnuci neomarxisti porušujú slobodu prejavu; za "tretie" porušujú neomarxisti slobodu podnikania; a to najmä slobodnú voľbu zmluvného spolukontrahenta s ktorým by mal mať každý právo zmluvu podľa svojho slobodného rozhodnutia uzavrieť alebo neuzavrieť; a za" štvrté "porušujú neomarxisti slobodu svedomia a slobodu náboženstva, keď nútia ľudí konať v rozpore s ich svedomím či v rozpore s ich náboženskou vierou.

 

Inými slovami či už sa nám to páči alebo nie, súčasné extrémistické krajne ľavicové neomarxistické totalitné diktatúry vládnuce už zhruba dvadsať rokov v súčasných západných neomarxistických štátoch, tj. dnes v štátoch nachádzajúcich sa na západ od Českej republiky v Európe a Severnej Amerike (a nedaj Bože možno niekedy v budúcnosti dokonca aj u nás) má táto extrémistická krajne ľavicová neomarxistická totalitná diktatúra bohužiaľ za následok:

 

1./Krajne ľavicové extrémistické neomarxistické režimy na západe hrubo porušujú slobodu prejavu pod neomarxistickými zámienkami, že údajne vraj ide o tzv. "reč z nenávisti", keď napríklad na dnešnom západe je bohužiaľ kritika homosexualistickej ideológie a propagandy vládnucimi extrémistickými krajne ľavicovými neomarxistickými režimami zpravidla kvalifikovaná ako tzv. „reč z nenávisti", a za tento podľa predstáv extrémistických krajne ľavicových neomarxistických tyranov vládnuceho extrémistického krajne ľavicového neomarxistického režimu údajný "trestný čin" by mal byť tento oponent a kritik homosexualistickej ideológie a propagandy zavretý do väzenia ako keby to bol nejaký Ťažký zločinec.

 

2./Krajne ľavicové extrémistické neomarxistické režimy na západe hrubo porušujú práva rodičov na výchovu svojich vlastných detí v súlade so svojim vlastným svetonázorom, politickým presvedčením a náboženskou vierou, čo sa prejavuje tak, že na západe vládnuce extrémistické krajne ľavicové totalitné neomarxistické režimy zatvárajú do väzenia rodičov detí, ktorí prejavia akýkoľvek nesúhlas či už s tým, aby bolo ich vlastným deťom v školských a predškolských zariadeniach vymývaný mozok či už zvrátene perverzne zvrhlou homosexualistickou ideológiou a propagandou, alebo nesúhlasia s tým, že ich vlastným deťom sú proti vôli rodičov vtĺkané do hlavy extrémistické krajne ľavicové neomarxistické názory, ktoré fakticky tvrdia že potratové vraždenie i masový potratový holokaust nenarodených detí je údajne vraj úplne normálne, správne a vysoko žiadúce konanie; a spoločenského odsúdenia a čo najprísnejšieho trestu si údajne vraj zaslúžia naopak všetci humánne mysliaci muži a ženy, čo sa opovážia vysloviť akékoľvek pochybnosti o údajnej správnosti potratového vražedného holokaustu nenarodených detí, prípadne ako rodičia detí vyjadria akýkoľvek nesúhlas s tzv. "sexuálnou výchovou", ktorá by sa skôr výstižnejšie mala nazývať "sexuálny tréning", pretože v skutočnosti cieľom tejto extrémistickej krajne ľavicovej neomarxistickej tzv. "sexuálnej výchovy" na západe nie je podanie faktografických informácií a sexe, pohlavnom styku či počatí z čisto biologického hľadiska, a už vôbec nie výchovu detí k budúcemu zodpovednému manželstvu a rodičovstvu, ale cieľom tejto extrémistickej krajne ľavicovej neomarxistickej tzv. "sexuálnej výchovy" na západe je úmyselné a plánovite cieľavedomé mravné skazenie detí už od ich najútlejšieho detstva, kde i proti vôli rodičov už v materských školkách a potom aj na základenej škole sú malé deti už od svojich štyroch rokov učiteľmi plus príležitostne veľmi často i potulne školy navštevujúcimi aj rôznymi homosexuálnymi a inými podobnými aktivistami sú deti na západe na tomto "vyučovaní" za použitia často aj hrozieb a násilia nútené jednak k homosexuálným orgiám s ostatnými deťmi pod zámienkou že aby vraj deti našli sami seba a vyskúšali si osobne preto aj homosexuálny sex aby zistili či im to údajne vraj bude sexuálne osobne "vyhovovať", jednak sú v ešte oveľa väčšej miere deti rôznymi vyhrážkami ale aj násilím nútené masturbovať na "vyučovaní" prakticky na každej vyučovacej hodine s cieľom extrémistického vládnuceho krajne ľavicového neomarxistického režimu jednak mravne skaziť deti od najútlejšieho detstva tým, že už ako štvorročné sa naučia masturbovať, jednak extrémistickým krajne ľavicovým neomarxistickým režimom násilím vnucovanou "povinnou" masturbáciou na každej vyučovacej hodine tzv. "sexuálnej výchovy" plánovite a cieĺavedome učiniť už malé deti od ich najútlejšieho detstva cez celú ich dospelosť až do ich smrti celoživotne závislými na extrémne častom masturbovaní s cieľom vytvoriť z nich takto slabochov bez akejkoľvek osobnej pevnej vôle, ktorí potom najmä v dospelosti vzhľadom k tejto umelo vypestovanej chorobnej závislosti vedúcou k slabošstvu budú zo strany vládnucich krajne ľavicových neomarxistických extrémistických režimov velmi ľahko ovládateľní a manipulovateľní.

 

3./Krajne ľavicové extrémistické neomarxistické režimy na západe hrubo porušujú slobodu podnikania, a to najmä vo forme hrubého porušovania práva na slobodunú voľbu zmluvného spolukontrahenta pod neomarxistickými zámienkami boja proti údajnej "diskriminácii", čo na dnešnom krajne ľavicovými neomarxistickými extrémistami ovládanom západe znamená, že keď napríklad človek prenajímajúci byty napríklad odmietne človeku rómskeho pôvodu prenajať svoj byt z toho dôvodu, pretože sa obáva že mu zničí bytové zariadenie a nebude mu riadne platiť nájomné, tak tým, že sa ako riadny hospodár zachoval z čisto ekonomického hľadiska racionálne, sa naopak z hľadiska vládnuceho extrémistického krajne ľavicového neomarxistického režimu podľa platného tzv. "antidiskriminačného zákona" dopustil údajnej "rasovej diskriminácie", za ktorú ho má podľa tejto extrémistickej krajne ľavicovej neomarxistickej legislatívy postihnúť obrovská, až drakonická pokuta, ktorá je často pokutou ekonomicky až likvidačnou.

 

Pravdaže vyššie uvedený príklad je len jeden z viacerých možných príkladov! Rovnako tak v tejto kategórii hrubého porušovania slobody podnikania so zameraním na obmedzovanie práva na slobodnú voľbu zmluvného spolukontrahenta s kým zmluvu slobodne uzavrie alebo neuzavrie namiesto vyššie zmieneného prípadu nájomnej zmluvy som mohol uviesť porušovanie práva slobodne uzavrieť alebo neuzavrieť tzv. "zmluvu o dielo", kde napríklad by som mohol uviesť ako typologické príklady príklad tlačiara ku ktorému príde zákazník požadujúci aby mu tlačiar vytlačil propagandistické materiály, s ktorých obsahom tlačiar zásadne osobne nesúhlasí, poprípade to hrubo uráža jeho náboženskú vieru atď.

 

Iným prípadom obmedzovania práva slobodne uzavrieť alebo neuzavrieť tzv. "zmluvu o dielo" môže byť typologický prípad pekárov či cukrárov, ktorý na zákazky zákazníkov pečú torty, ku ktorému však ale príde "zákazník" s objednávkou, aby mu upiekol tortu s nápisom s ktorým onen pekár či cukrár takisto osobne zásadne nesúhlasí, poprípade to hrubo uráža jeho náboženskú vieru atď.

 

Aj tu teda ak zákazník požadujúce tlač propagandistických materiálov, prípadne vyhotovenie torty s kontroverzným nápisom je napríklad homosexuál, moslim, černoch, cigán, žena či akýkoľvek iný príslušník tzv. "menšiny", tak sa ten tlačiar, pekár či cukrár, čo objednávku odmietol prijať dopustil údajnej "diskriminácie" za ktorú musí byť podľa predstáv vládnucich extrémistických krajne ľavicových neomarxistov pokutovaný drakonickou, často až likvidačnou pokutou.

 

4./Krajne ľavicové extrémistické neomarxistické režimy na západe hrubo porušujú slobodu svedomia i slobodu náboženstva vo forme nútenia ľudí konať v rozpore s ich svedomím, alebo v rozpore s ich náboženskou vierou, keď sú podľa neomarxistických predstáv napríklad PRO-LIFE lekári nútení v rozpore so svojím svedomím vraždiť nenarodené deti vykonávaním potratu alebo PRO-LIFE zdravotné sestry sú zas nútené v rozpore so svojím svedomím asistovať lekárom a teda spolupodieľať sa na vraždenie nenarodených detí potratmi.

 

Áno, pravdaže nepopieram, že aj ja som PRO-LIFE zmýšľajúce človek, tj. že aj ja zastávam presvedčenie, že každý ľudský život má právo na život a je hodný ochrany od okamihu jeho počatia (tj. od okamihu splynutia ženskej pohlavnej bunky vajíčka s mužskou pohlavnou bunkou spermiou) až do okamihu prirodzenej smrti, čím odmietam ako akékoľvek potraty, tak aj akúkoľvek tzv. "eutanáziu", avšak ale tu konkrétne som skutočne v tomto bode poukazujúc na porušovanie slobody svedomia a slobody náboženstva obhajobu práva na život na mysli nemal.

 

Zmienkou o porušovaní slobody svedomia či porušovanie náboženskej slobody neomarxistickým nútením ľudí konať v rozpore s ich svedomím či náboženskou vierou som v tomto konkrétnom e-maile uvedením vyššie uvedeného konkrétneho príkladu vo vzťahu k potratu nemieril na porušovanie ľudského práva nenarodeného dieťaťa na život, ale mal som na mysli niečo úplne iné, na mysli som totiž mal porušovania ľudských práv už narodených, ba v danom konkrétnom prípade dokonca už priamo dospelých ľudí (lekár, zdravotná sestra) nebyť nútený proti svojej vôli robiť niečo čo sa prieči svedomie alebo náboženskej viere daného človeka.

 

Ide totiž o to, keď už legislatíva nerešpektuje právo nenarodených detí na život, a teda zákon povoľuje vraždiť nenarodené deti potratmi, kladiem tu rečnícku otázku, či despotický krajne ľavicový neomarxistický režim pod hrozbou vyhodenia zo zamestnania má právo trvať na tom, aby bez akejkoľvek výjimky všetci lekári a zdravotné sestry pracujúce na pôrodníckom a gynekologickom oddelení okrem pôrodov detí plus predpôrodnej a popôrodnej starostlivosti o ženu rodičku čo zahŕňa asi 80% všetkých prác na tomto nemocničnom oddelení museli úplne všetci bez akejkoľvek výnimky tiež povinne vykonávať aj vraždenie nenarodených detí potratmi čo potom zahŕňa zvyšných asi 20% prác na príslušnom pôrodníckom a gynekologickom oddelení, alebo sa má rešpektovať sloboda svedomia a náboženská sloboda lekárov a zdravotných sestier, ktorí z dôvodov svojej náboženskej viery alebo z iných dôvodov svojho svedomia odmietajú sa akokoľvek podieľať na vraždách nenarodených detí potratmi, a teda zúčastňovať sa potratov budú teda iba len tí lekári a zdravotné sestry, pre než vykonávanie potratov nie je v rozpore s ich náboženskou vierou a ani s ich svedomím, zatiaľ čo pre lekárov a zdravotné sestry, pre ktorých či ktoré je účasť na vraždení nenarodených detí v rozpore s ich náboženskou vierou alebo ich svedomím sa zaiste nájde mnoho inej práce na danom pôrodníckom a gynekologickom oddelení, a teda pri trocha dobrej vôle nie je dokonca ani len z hľadiska tých, ktorí sa domáhajú zavraždenia nenarodených detí potratmi nutné, aby sa na tých potratoch boli nútení podieľať aj tí lekári a zdravotné sestry, pre ktorých je to závažný etický problém.

 

A pravdaže aj tu platí, že pre prípad extrémistického krajne ľavicového neomarxistického ale aj komunistického porušovanie slobody svedomia a náboženskej slobody som pravdaže nemusel nutne uviesť daný príklad PRO-LIFE lekárov a zdravotných sestier vo vzťahu k vraždeniu nenarodených detí potratmi. Napríklad mohol som ako príklad porušovania slobody svedomia a náboženskej slobody uviesť pravdaže aj taký príklad, ktorý s potratmi nemá absolútne nič spoločné:

 

Zoberme si napríklad otázku povinnej vojenskej služby. Za predošlého komunistického režimu bolo za odmietnutie vojenskej služby päť rokov väzenia. A len čo si dotyčný "odpierač" povinnej vojenskej služby oných päť rokov vo väzení odsedel, tak dostal opäť povolávací rozkaz do armády a keď opäť odmietol, tak opäť ho odsúdili do väzenia na ďalších päť rokov. A tak - ak v dôsledku väzenských útrap nezomrel skôr - sa toto stále dookola opakovalo až do konca kalendárneho roka v ktorom dotyčný "odpierač" vojenskej služby dovŕšil vek šesťdesiat rokov. A tak suma sumárum zo svojho života dotyčný "odpierač" vojenskej služby niekedy snáď až nejakých štyridsať rokov strávil vo väzení, čo bolo minimálne dvakrát viac než vo väzení „sedeli“ uväznení vrahovia. Z hľadiska vládnuceho režimu bol dotyčný "odpierač" povinnej vojenskej služby nenapraviteľný zločinec, recidivista, hoci inak fakticky bol to často až neuveriteľne veľký "slušňák" a teda pravý opak typického zločinca.

 

A neboli to ani zďaleka iba len nejakí sfanatizovaný Svedkovia Jehovovi či iní sektári, ale niekedy dokonca aj hlboko veriaci katolíci, ktorí pociťovali v eventuálnej službe v armáde konflikt so svojou náboženskou vierou, prípadne boli dokonca aj prípady ateistov u ktorých teda nešlo vôbec o nejakú náboženskú motiváciu, ale boli napríklad tak dôslednými pacifistov, že služba v armáde bola v rozpore s ich svedomím.

 

Vrátiac sa k americkým prezidentským voľbám, musím povedať, že v neposlednom rade od Donalda Trumpa ako pragmatického podnikateľa očakávam aj to, že na rozdiel od profesionálnych politikov a politických ideológov nie je ani nijako ináč zaťažený nejakými ideologickými predsudkami, floskulami, zastaralými dogmami či rôznymi "klišé" nielen v domácej, ale najmä v oblasti zahraničnej politiky a medzinárodných vzťahov, a to dokonca ani v tak politicky chúlostivej oblasti ako sú práve vzťahy voči Rusku a Číne, pretože ak sa nechceme všetci vzájomne pozabíjať v tretej svetovej vojne, musíme nakoniec vlastne aj s nimi aspoň nejako vychádzať, čo je potom ďalšia oblasť, kde predpokladám, že Donald Trump využije ku prospechu nás všetkých svojich vynikajúcich schopností skvelého vyjednávača, ktoré nadobudol práve vo svete veľkého biznisu.

 

A ak niekedy budete počuť lakonickú a nič bližšie nehovoriace informáciu, že sa prezident USA Donald Trump stretol a rokoval s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, tak vedzte že práve tu ide o dôležité diplomatické vyjednávania, lebo práve tak ako medzi americkou garnitúrou najlepším vyjednávačom bude zrejme asi prezident Donald Trump, tak naopak najlepším ruským vyjednávačom je nepochybne minister Sergej Lavrov. Ruský prezident Putin aj premiér Medvedev reprezentujú Rusko a jeho politiku, keď však ale je niekde vyslaný na nejaké rokovania minister Sergej Lavrov, tak hoci síce niekedy novinári o tom nič bližšie neuviedli, bolo to vždy pre mňa neklamným znamením toho, že tam bol ruskou stranou vyslaný za účelom závažných diplomatických vyjednávaní.

 

To Hillary Clintonová hoci síce bývalá ministerka zahraničných vecí o diplomacii nielen že nemá ani potuchy, ale je naopak úplný fanatik, blázon a šialenec. Jej americkými masmédiami horlivo propagovaný návrh na zavedenie tzv. "bezletovej zóny nad Sýriou" bolo niečo neuveriteľného a šokujúceho. Zaplať Pán Boh že prezident Barack Obama hoci síce inak je sám tiež neomarxistom mal aspoň toľko zdravého rozumu, že tento Clintonovej návrh kategoricky odmietol s poukazom na to, že hoci síce by veľmi rád aj on zvrhol sýrskeho prezidenta Baššára Asada, avšak ale nestojí mu to predsa len za to, aby takýmto jednostranným zavedením tzv. "bezletovej zóny" riskoval vojenský konflikt s ruským vojenským letectvom operujúcim v sýrskom vzdušnom priestore, čo by celkom reálne mohlo nakoniec prerásť až do vypuknutia tretej svetovej vojny medzi USA a Ruskom, ktorá by nakoniec zrejme vyústila v použitie jadrových zbraní tou vojnovou stranou, ktorej by hrozila v konvenčnej vojne vojenská porážka, čo a potom aj s následnou jadrovou odvetou druhej protistrany nutne by táto vojna medzi USA a Ruskom viedla k vyhubeniu všetkého ľudstva, ba aj všetkého života na našej planéte.

 

Inak viete aký bol postoj rôznych nedemokratických režimov k voľbám?

 

Nacisti, keď sa v roku 1933 dostali v Nemecku k moci, tak voľby úplne zrušili, lebo ich pokladali za úplne zbytočné.

 

Komunisti keď sa v dvadsiatom storočí dostali niekde k moci tak na rozdiel od nacistov voľby síce formálne ponechali, ale na každú volenú funkciu kandidovať mohla iba len jedna jediná osoba, pričom táto osoba bola veľmi starostlivo vybraná príslušnými straníckymi a štátnymi orgánmi, aby tak mali stopercentne istotu, že vybraný súdruh je absolútne lojálni voči vládnucemu totalitnému režimu. A aby voliči eventuálne sa snáď nepokúsili hlasovať proti, tak stanovená forma hlasovania bola primárne postavená na forme verejného hlasovania s tým, že výslovne iba len ten, kto o to explicitne požiada, môže ísť hlasovať "tajne" za plentu. Bolo im veľmi dobre jasné, že viac ako deväťdesiat percent voličov bude mať vždy skôr posrané plné nohavice od strachu než aby si trúfli hlasovať verejne proti onomu jedinému kandidátovi alebo povedať si, že chce ísť hlasovať tajne, čo by vlastne v podmienkach komunistického režimu fakticky vyžadovalo rovnakú mieru heroizmu ako verejne hlasovať "proti".

 

Iba posledný rok či dva Gorbačovej vlády bolo umožnené aby sa o funkciu uchádzal nie iba len jeden, ale minimálne dva spoľahlivo prekádrováni, režimu plne oddaní a verní komunisti.

 

No a v dnešnom post-demokratickom neomarxistickém západe tento Gorbačovov volebný systém vládnuci neomarxisti ešte viac "zdemokratizovali". Nielenže títo krajne ľavicoví neomarxistickí súdruhovia kandidujúci v neomarxistickom režime kandidujú za rôzne pôvodne sociálnodemokratické, kresťanskodemokratické a iné ešte pred nejakými dvadsiatimi rokmi pôvodne demokratickej strany z ktorých sa dnes stala už iba len jedna z mnohých neomarxistických organizácií, pričom z niekdajšej pred zhruba dvadsiatimi rokmi pôvodne demokratickej politickej strany zostal dnes už iba len jej pôvodný názov, ktorý však ale s jej dnešným neomarxistickým charakterom nemá už v skutočnosti absolútne vôbec nič spoločného.

 

A hoci síce protagonisti vládnucich neomarxistických režimov, vládnuci neomarxistickí politici a ich novinári sa snažia pokrytecky tváriť ako keby v priebehu posledných približne dvadsiatich rokoch k žiadnej radikálnej zmene vládnuceho režimu a tradičných politických strán nedošlo, napriek tomu je len otázkou času kedy si týchto radikálnych zmien všimne a uvedomí väčšina obyčajných občanov. A vrátiac sa k opisu volebného systému dnešných post-demokratických západných štátov ovládaných krajne ľavičiarskymi neomarxistickými extrémistami, treba tiež dodať nielen to, že volieb sa môže zúčastniť a na každú volenú funkciu kandidovať niekoľko neomarxistickému vládnucemu režimu plne lojálnych a oddaných neomarxistických súdruhov pod hlavičkami niekdajšej bývalej sociálnej demokracie, niekdajšej bývalej kresťanskej demokracie, ako aj pod hlavičkami ďalších kedysi pôvodne demokratických politických strán, ale na rozdiel od komunistického režimu dokonca aj v jeho liberálnejšej Gorbačovovej forme je prinajmenšom aspoň niekedy a niekde dovolené uchádzať sa o funkciu aj takej politickej strane, ktorá nie je stranou neomarxistickou, prípadne takému kandidátovi, ktorý nie je neomarxistom.

 

Pritom však ale hoci síce aspoň niekedy a niekde umožnenej možnosti kandidovať vo voľbách v západnom post-demokratickom neomarxistickom štáte aj skutočne opozičným stranám či kandidátom, ktorí teda k neomarxistom nepatria, rozhodne to však ale v žiadnom prípade neznamená, že by sa im v masmédiách dostávalo spravodlivého priestoru pre prezentáciu svojho vlastného politického programu alebo priestoru v masmédiách, kde by sa mohli brániť proti lživým propagandistickým obvineniam a osočovaniam zo strany masmédií a svojich politických oponentov. Práve naopak musí počítať s tým, že v neomarxistickom štáte všetky televízne stanice, všetky rozhlasové stanice i všetka tlač úplne jednotne až s neuveriteľnou uniformnou jednotou všetkých existujúcich masmédií budú buď totálne ignorovaní aby sa o ich existencii voliči nedozvedeli, alebo ak ich existenciu nemožno už pred voličmi ututlať a zamlčať, respektíve hrozí ich zvolenie, tak budú vystavení nenávistnej masmediálnej kampani, kde v jednom bojovom šíku všetky televízne stanice, všetky rozhlasové stanice aj všetka tlač v danom neomarxistickém štáte bude na ne kydať bahno nenávistných klamstiev a ohováraní, že sú to údajne vraj fašisti, nacisti, ultrapravičiari, rasisti, islamofóbovia, homofóbovia a podobne.

 

A ak eventuálne ani toto neomarxistické mediálne vymývanie mozgov nestačí na to aby vyhral z pohľadu vládnucich neomarxistů a ich masmédií ten "správny" kandidát či politická strana, tak sa vládnuci neomarxisti neštítia ani otvoreného falšovanie volebných výsledkov. K falšovanie výsledkov došlo aj v USA, kde Donalda Trumpa jednak okradli minimálne o 5% až 8% hlasov, jednak hlasovalo v prospech Hillary Clintonovej až päť miliónov falošných "voličov", však víťazstvo Donalda Trumpa bolo tak obrovské, že sa to už ani ufalšovat nedalo. Snaha o ešte väčšie falšovanie volebných výsledkov by sa už nutne musela úplne prevaliť.

 

Iný prípad sú nedávne prezidentské voľby v Rakúsku. Napriek masmediálnímu vymývanie mozgov najprv v druhom kole vyhral pre vládnucich neomarxistov "nežiaduci" kandidát Norbert Hofer, a preto boli neomarxisti nútení tieto výsledky sfalšovať. To bolo tak zrejmé, že nad tým nemohol zavrieť oči ani rakúsky ústavný súd. Potom vzhľadom na to, že opätovné falšovanie volebných výsledkov by bolo oveľa ťažšie, tak v tomto medzičase medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb, ba dokonca medzi prvým a druhým hlasovaním toho istého druhého kola prezidentských volieb vládnuci neomarxisti flagrantne protiústavným spôsobom prijatím zákona v rakúskom parlamente, ktorý je zákonom úplne zjavne protiústavným úplne svojvoľne a účelovo zmenili zloženie voličského elektorátu, a to tým, že posunuli aktívne volebné právo od 16 rokov, pretože sú si neomarxistickí tyrani vedomí toho, že mladým a neskúseným ľuďom možno všadeprítomnou masmediálnou propagandou možné oveľa ľahšie "vyprať mozog "ako starším a skúsenejším ľuďom. A všetky západné masmédiá mali navyše tú nehoráznu drzosť, že kategoricky popierali, že by táto zmena bola akokoľvek významná.

 

Pre nás starších pamätníkov by som rád v tejto súvislosti spomenul úplne analogický prípad, ku ktorému došlo pred približne necelými tridsiatimi rokmi vo vtedajšej "sandinistickej" Nikarague, ktorej režim bol veľmi blízky vtedajším komunistickým režimom. Pod tlakom západu vtedajší nikaragujský prezident Daniel Ortega tuším v roku 1989 po kolapse komunistických režimov v Európe sľúbil, že uskutoční v Nikarague skutočne slobodné demokratické prezidentské voľby. Ale ty slobodné a demokratické voľby si podobne ako to urobili vládnuci neomarxisti v Rakúsku vyložil po svojom: v následne prijatom príslušnom nikaragujskom volebnom zákone bolo tiež stanovené, že aktívne volebné právo je od veku 16-tich rokov. Nikdy nezabudnem na to, ako všetky západné masmédiá vtedy začala toto ustanovenie ostro kritizovať ako úplne účelové, pretože mladí ľudia čoby voliči sú všadeprítomnou sandinistickou propagandou oveľa ľahšie ovplyvniteľní než vyzretejší starší voliči.

 

Pritom treba povedať, že v príslušnom marxistickom režime sandinistickej diktatúry v Nikaragui bola väčšia sloboda masmédií než na dnešnom neomarxistami ovládanom západe, respektíve aj v dnešnom neomarxistami ovládanom Rakúsku. V Nikaragui totiž vtedy úplne legálne existovala jedna skutočne nezávislá rozhlasová stanica "Radio Catholica" patriaca katolíckej cirkvi v Nikaraguy, ktorú vládnuci režim nekontroloval; práve tak pokiaľ ide o dennú periodickú tlač, tak taktiež celkom legálne v Nikarague vychádzali aj jedny dôležité celoštátne noviny, respektíve celoštátny denník "La Stampa" patriaci priamo zjednotenej antisandinistické politickej opozícii. To o tak "veľkej slobode masmédií" ľudia v dnešnom neomarxistickém Rakúsku, práve tak ako aj v ostatných neomarxistických režimoch vládnucich na západe už zhruba dvadsať rokov nemôžu už ani len snívať.

 

A to už nehovoriac o podpore vtedajšej nikaragujskej antisandinistickej opozície, zo strany Hlasu Ameriky, BBC - Volá Londýn a ostatných vtedajších západných rozhlasových staníc zahraničného vysielania, ktoré tiež ustanovenia aktívneho volebného práva od 16 rokov vo vtedajšej sandinistickej Nikaraguy pred zhruba necelými tridsiatimi rokmi ostro kritizovali, zatiaľ čo dnes, často paradoxne priamo aj tie isté médiá sa optikou úplne dvojitého metra pozerajú o 180 stupňov úplne opačne na stanovenie aktívneho volebného práva v Rakúsku od 16 rokov s tým, že tentoraz je to údajne vraj úplne v poriadku, úplne demokratické a ústavné, pretože tentoraz na rozdiel od toho istého prípadu vo vtedajšej Nikaraguy toto posunutie aktívneho volebného práva na už od 16 rokov veku údajne vraj nemá žiadny relevantný vplyv na výsledky volieb.

 

Nakoniec by som chcel celkom otvorene povedať, viete podľa čoho v nedemokratickom režime spoznám slušného politika, ktorému môžem dôverovať, že nie je lokaj nedemokratického režimu? Podľa toho ako o ňom sa hovorí vo všetkých televíznych staniciach, rozhlasových staniciach aj vo všetkej tlači daného nedemokratického štátu. Za komunistickej totality pred novembrom 1989 to bol človek, o ktorom všetky masmédiá hlásali, že je to údajne vraj "reakcionár", "kontrarevolucionárov" poprípade "agent svetového imperializmu". Dnes v neomarxistických režimoch je to zas človek, o ktorom všetky médiá hlásajú, že je to údajne vraj "fašista", "nacista", "ultrapravičiar", "rasista", "islamofob", "homofob" a podobne. No, je síce pravda, že u nás v bývalých komunistických štátoch strednej Európy, tj v Českej republike, v Poľsku, v Maďarsku a na slovenské ešte aspoň zatiaľ máme značnú slobodu vďaka ktorej nemožno ešte aspoň zatiaľ povedať, že by aj tu vládol režim , ktorý je v plnej miere režimom neomarxistickým. V Rakúsku a Nemecku a potom aj v ostatných štátoch na západ od týchto krajín v Európe i Severnej Amerike však ale vládnu nedemokratické režimy, ktoré už dnes bohužiaľ majú všetky atribúty extrémistických krajne ľavicových neomarxistických režimov, ktorých nadávky skutočne opozičným politikom do "fašistov a nacistov" keď si prečítam „medzi riadkami“ plným právom beriem ako dôkaz, že ide o slušných ľudí, ktorým môžem plne dôverovať.

 

Na záver by som chcel úplne spochybniť úprimnosť dnešných západných neomarxistických režimov, ako aj vládnucich neomarxistických politikov a ich novinárov skutočne bojovať proti skutočnému fašizmu a nacizmu, respektíve bojovať úprimne proti skutočným fašistom a nacistom. Ostatne je veľmi smutnou skutočnosťou, že v súčasnosti najväčšími fašistami a nacistami sú veľmi často paradoxne práve tí dnešní najhorlivejší a najaktívnejší údajní "bojovníci" proti fašizmu a nacizmu.

 

Bohužiaľ je to tak !!!

 

Ale aj keby to tak nebolo, tak už samotným permanentným a úplne paušálnym nadávaním všetkým odlišne zmýšľajúcim ľuďom do údajných "fašistov" a "nacistov" činia neomarxisti akémukoľvek eventuálne aj skutočnému boju proti fašizmu a nacizmu "medvediu službu". Ostatne poznáte rozprávku o pastierikovi oviec, ktorý bezdôvodne začal kričať "Vlk! Vlk! Ide vlk"? Keď ale pribehli sedliaci s vidlami, tak zistili, že žiadny vlk nejde. Urobil to pastierik druhýkrát, opäť sa zbehli sedliaci s vidlami, ale opäť žiadny vlk tam nebol. Po tretí raz však ale skutočne vlk prišiel. Pastierik síce opäť začal kričať "Vlk! Vlk! Prichádza vlk!". Tentoraz mu však ale na základe svojich predošlých skúseností už žiadny sedliak neveril a preto ani nikto zo sedliakov pastierikovi na pomoc neprišiel, a vlk pastierika zožral. Tak aj teraz keď vládnuci neomarxisti toľkokrát na kde-koho pokrikovali "Fašisti idú! Nacisti idú!", sa môže reálne stať, že nakoniec keď potom čo to budú neomarxisti pokrikovať snáď už po milóntý raz sa možno stane, že nakoniec skutočne budú mašírovať skutoční fašisti či nacisti, avšak ale tentoraz po toľkých predchádzajúcich skúsenostiach z minulosti nikto už nebude brať tento pokrik neomarxistov vážne ...

 

Ak by ste ale v plnej miere chceli pochopiť podstatu súčasnej neomarxistickej diktatúry, ktorá už zhruba dvadsať rokov vládne na západe - a hrozí že sa v budúcnosti v plnej miere rozvinie aj u nás - odporučil by som Vám prečítať si nasledujúce dve knihy:

 

1./Autorka: Gabriele Kuby

Názov knihy: Globálne sexuálna revolúcia - strata slobody v mene slobody

 

1./Autor: Vladimír Palko

Názov knihy: Levy prichádzajú - Prečo Európa a Amerika smerujú k novej tyranii

 

Autorka prvej knihy Gabriele Kuby je nemecká sociologička a univerzitné profesorka.


Autor druhej knihy Vladimír Palko je zas bývalý prvý námestník Federálnej bezpečnostnej informačnej služby Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, neskôr bývalý minister vnútra Slovenskej republiky, bývalý dlhoročný poslanec Národnej Rady Slovenskej Republiky, a inak politicky bývalý dlhoročný podpredseda KDH - Kresťanskodemokratické hnutie, čo je na Slovensku sesterská strana českej KDU-ČSL.

Kliknite na tento odkazovač a prečítajte si tiež článok "Čo je to ten neomarxizmus čo už zhruba dvadsať rokov vládne na západe?"

 

Napísal dňa 21.11.2016

JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola

 

Späť na hlavnú stránku!