wz

Späť na hlavnú stránku!

PRO-LIFE PRÍRUČKA PRO-LIFERA

- Pro-life príručka všetkých faktov a informácií pre všetkých slušných ľudí majúcich úctu ku každému ľudskému životu od jeho počatia !!!

 

Zostavené na báze diskusie poslancov v slovenskom parlamente, tj. v Národnej rade Slovenskej Republiky konaná v dňoch 28. a 29. mája 2018 o obmedzení vraždenia nenarodených detí v Slovenskej republike.

 

TÁTO PARLAMENTNÁ DISKUSIA SA STALA AŽ NEUVERITEĽNE BOHATÝM PRAMEŇOM PRO-LIFE FAKTOV A INFORMÁCIÍ MAJÚCICH NEJAKÝ VZŤAH K PROBLEMATIKE POTRATU, KTORÉ DOKONCA ANI MNE SAMOTNÉMU DO TEJ DOBY NEBOLI ZNÁME A PRETO KAŽDÉMU SLUŠNÉMU ČLOVEKU, KTERÝ MÁ ÚCTU KU KAŽDÉMU ĽUDSKÉMU ŽIVOTU OD JEHO POČATIA AŽ DO JEHO PRIRODZENEJ SMRTI VRELE DOPORUČUJEM POZORNE SI PREČÍTAŤ TÚTO Z TEJTO DISKUSIE VYHOTOVENÚ “PRO-LIFE PRÍRUČKU PRO-LIFERA“

 

Krátký úvod:

Stále viac a viac sa obzerám do minulosti a rekapitulujem môj dlhý viac než päťdesiatročný život, ktorý som doposial prežil, a najmä zamýšlam sa nad eschatologickým zmyslom môjho života, pričom v tejto súvislosti ja ako kresťan som fascinovaný týmto výrokom môjho Pána Ježiša Krista: "Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človekovi, ktorý ho zrádza!" /Lukáš 22,22/

Prečo mňa práve tento výrok tak veľmi fascinuje? Čo k tomu povedať?

Len toľko že po prudkom zhoršení môjho zdravotného stavu som môj pohyb mimo môjho domu obmedzil na minimum, sic sužovaný mnohými chorobami a zdravotnými problémami, zatiaľ naposledy k tomu všetkému ešte pribudlo naviac aj zlyhanie môjho lymfatického systému, kde permanentnému vytekaniu niekoľkých litrov permanentne sa znovutvoriacej lymfy z mojich nôh nie sú schopné zabrániť už ani žiadne Ialugen-y či Xeroforn-y a ani nič iné, pričom rozhodne ešte ani toto určite rozhodne nie je ani zďaleka tým posledným čo mi zlyhalo a vypovedalo mi službu, ale skôr alebo neskôr či už v súvislosti s tým alebo aj nezávisle od toho mne pozvoľne nastúpi zlyhávanie jeden po druhom rôznych telesných orgánov, ktoré síce pomalu, ale iste jeden po druhom budú vypovedávať svoju službu a odchádzať. A tak hoci to pôjde možno síce len krôčik po krôčiku veľmi rýchlo alebo aj veľmi pomaly, a hoci možno to bude trvať len sám Pán Boh vie ako dlho, nič to však nemení na tom, že síce pomalu ale celkom určite príde ta doba keď predstúpim pred svojho Pána...

Po celý svoj život som zo všetkých síl a s plným nasadením bojoval pred rokom 1989 proti zlu komunizmu, práve tak ako dnes zas bojujem proti zlu západnému svetu dnes vládnucemu krajne ultraľavičiarskemu neomarxistickému ultraliberalizmu, pričom môj zhoršujúci sa zdravotný stav nielenže mňa v tomto boji proti ultraliberálnym krajne ultraľavičiarskym neomarxistickým despotickým tyranom nijako neobmedzuje, ale práve naopak napĺna mňa s ešte oveľa väčšou odvahou bojovať proti diktátorskej neomarxistickej tyranii práve preto, lebo som si veľmi dobre vedomý toho, že to u Páne Boha mám už aj tak ako tak spočítané a preto tým viac skôr než definitívne prestúpim pred Božiu tvár chcem v záverečnej etape môjho života ešte s maximálnym nasadením vymačkať zo seba všetku svoju poslednú životnú silu, odhodlanie a maximálne nasadenie v boji proti tomuto diabolskému ultraliberálnemu krajne ultraľavičiarskemu neomarxistickému zlu.

A tak ako jeden z mojich posledných dôležitých asi posledných životných cieľov som si vytýčil napísať práve túto "PRÍRUČKU PRO-LIFERA", napísať ju skôr než zomriem, a veľmi ďakujem Pánu Bohu za to, že mi aj napriek mojej celkovej slabosti a únavy umožnil stihnúť napísať, respektíve zostaviť túto "PRÍRUČKU PRO-LIFERA", aby pre všetkých pro-liferov - ktorí budú tu na zemi žit ešte aj potom keď tu ja už na tejto zemi medzi Vami viac nebudem - bola užitočnou pomôckou v ich boji za PRO-LIFE hodnoty.

V tejto súvislosti s prejavom veľkej vďačnosti a hlbokej pokory a úcty by som chcel týmto súčasne úprimne veľmi poďakovať všetkým poslancom slovenského parlamentu Národnej Rady Slovenskej Republiky, ktorí sa v pondelok dňa 28.5.2018 a v útorok dňa 29.5.2018 svojimi rečníckymi príspevkami prednesenými v tieto dva dni zúčastnili v pléne Národnej Rady Slovenskej Republiky diskusie týkajúcej sa problematiky umelých potratov (a ktorých by som úplne všetkých zároveń chcel úprimne poprosiť o odpustenie ak by eventuálne mali pocit, že som v záujme lepšieho vyznenia obhajoby PRO-LIFE hodnôt príliš zasiahol do ich poslaneckých prejavov), pretože tieto obsahovo veľmi hodnotné prejavy slovenských poslancov mi veľmi, skutočne veľmi pomohli v splnení si tohto svojho veľkého predsavzatia – skôr než odídem na večnosť – vypracovať ešte túto „PRÍRUČKU PRO-LIFERA“.

Ja Henryk Lahola, editor tejto „PRÍRUČKY PRO-LIFERA“ som štátny občan Českej republiky a súčasne aj štátny občan Slovenskej republiky, rímsky katolík, v rokoch 1990 - 1992 v časoch vtedajšieho predsedu JUDr. Jána Čarnogurského člen Kresťansko-demokratického hnutia KDH, od tej doby až dodnes však už bezpartajný, a teda od roku 1992 už nie som členom žiadnej politickej strany či politického hnutia ani v Slovenskej republike a ani v Českej republike. Ba dokonce pokiaľ ide o Slovenskú republiku a jednotlivé politické strany pôsobiace na Slovensku, od roku 1993 vlastne už nie som ani len prívržencom žiadnej z parlamentných alebo mimoparlamentných politických strán pôsobiacich od roku 1993 v Slovenskej republike. Som iba len vzdialeným, osobne politicky nijako nezúčastneným a neangažovaným pozorovateľom vnútroslovenského politického diania, ktorého ako človek žijúci v Českej republike sa osobne nijako neúčastním, a to iba s jedinou malou výnimkou, a to, že z hľadiska českej legislatívy ako český štátny občan majúci trvalý pobyt v obci Zlínskeho kraja, avšak nielen v Českej republike, ale tiež aj z hľadiska slovenskej legislatívy ako slovenský štátny občan s miestom trvalého pobytu v zahraničí, aj v Slovenskej republike hlasujem vo všetkých voľbách a referendách, v ktorých mám na základe legislatívy toho-ktorého štátu (ČR alebo SR) právo hlasovať. K vedomiu povinnosti hlasovať vždy a všade kde hlasovať smiem, tiež aj vždy hlasujem v prospech niektorého zo subjektov, ktorý získa viac než pät percent hlasov, pretože som vedený jednak zodpovednosťou, jednak pri výbere konkrétneho voleného subjektu svojim vlastným kresťanským PRO-LIFE a PRO-FAMILY svedomím, jednak v prípade Slovenska, Slovensku svoju pozornosť venujem tiež aj preto, že ja osobne narodil som sa v Bratislave v zhruba polovici šesťdesiatich rokov dvadsiateho storočia ako syn dvoch rodičov pochádzajúcich z Moravského Slovácka, a pracujúcich svojho času na Slovensku v Bratislave, hoc i teraz ja trvale žijem už opäť na Moravskom Slovácku v Českej republike, avšak nie príliš ďaleko od slovenskej štátnej hranice, v malej moravskoslováckej dedine Babice, ku ktorej mňa viažu rodinné a príbuzenské korene, ako aj náš rodinný, historicky fakticky "rodový" domček mojej vlastnej rodiny Laholovej z devätnásteho storočia, kde by som si tiež prial aj zomrieť a byť riadne po katolícky aj pochovaný do zeme na miestnom dedinskom katolíckom cintoríne v našom historicky rodinnom hrobe na Moravskom Slovácku.

Na záver ešte čitateľov mojich webových stránok by som chcel ubezpečiť, že webové stránky http://www.henryklahola.nazory.cz i po mojej prípadnej smrti zostanú zachované s tým obsahom a v tej podobe, v akej sa budú nachádzať v okamihu mojej smrti. Žiadny zo súborov textových, filmových, zvukových, fotografických, obrázkových či akýchkoľvek iných, ktoré som ja na moje webové stránky http://www.henryklahola.nazory.cz za svojho života umiestnil, nebude po mojej smrti zmazaný, pozmeňovaný, upravovaný, zneprístupnený či premiestňovaný. Nič z toho, čo som ja na mojich webových stránkach http://www.henryklahola.nazory.cz za svojho života publikoval, nebude z nich po mojej smrti ostránené a ani nijak pozmeňované, upravované, zneprístupnené či premiestňované. Práve tak aj eventuálne dodatočný ďalší obsah, ktorý na webových stránkach http://www.henryklahola.nazory.cz bude eventuálne dodatočne publikovaný po mojej smrti, bude z náboženského, politického a celkovo ideového hľadiska takmer identický s tým, čo som za svojho života publikovával ja sám. Určité sklamanie tu bude možno iba pre niektorých slovenských čitateľov dané tým, že nábožensky, politicky a ideologicky názorovo mi veľmi blízká osoba českej národnosti s ktorou som sa dohodol, že po mojej smrti prevezme správu môjho webu http://www.henryklahola.nazory.cz ako aj niekoľkých mojich rôznorodých emailov, včítane môjho emailu laholahenryk9@gmail.com určeného pre komunikáciu s čitateľmi, ako aj ešte ďalšieho emailu, ktorý mi slúži zas pre komunikáciu so spoločnosťou u ktorej "hosťuje" môj web http://www.henryklahola.nazory.cz, síce slovenčine ako v jej písomnej, tak i hovorenej podobe perfektne rozumie, slovenský jazyk však ale aktívne nepoužíva, a preto eventuálny nejaký dodatočný obsah, ktorý bude na webovej stránke http://www.henryklahola.nazory.cz eventuálne publikovaný po mojej smrti, bude preto s najväčšou pravdepodobnosťou publikovaný asi už len v českom jazyku.

S prejavom hlbokej úcty Váš

JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola



 

 

Zoznam diskutujúcich poslancov Národnej Rady Slovenskej Republiky v ich abecednom poradí:

 

Eduard Adamčík, poslanec NR SR – Politická strana: MOST-HÍD polgári párt – občianska strana (maďarská politická strana)

 

Eva Antošová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Slovenská národná strana SNS

 

Martin Beluský, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS

 

Ľuboš Blaha, poslanec NR SR – Politická strana: SMER – sociálna demokracia

 

Juraj Blanár, poslanec NR SR – Politická strana: SMER – sociálna demokracia

 

Béla Bugár, podpredseda NR SR – Politická strana: MOST-HÍD polgári párt – občianska strana (maďarská politická strana)

 

Andrej Danko, predseda NR SR – Politická strana: Slovenská národná strana SNS

 

Stanislav Drobný, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS

 

Martin Glváč, podpredseda NR SR – Politická strana: SMER – sociálna demokracia

 

Natália Grausová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS

 

Andrej Hrnčiar, podpredseda NR SR - pôvodne zvolený za poslanca ako člen politickej strany #SIEŤ, dnes je členom politickej strany: MOST-HÍD polgári párt – občianska strana (maďarská politická strana)

 

Dušan Jarjabek, poslanec NR SR – Politická strana: SMER – sociálna demokracia

 

Ján Kecskés, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS

 

Marián Kéry, poslanec NR SR – Politická strana: SMER – sociálna demokracia

 

Juraj Kolesár, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS

 

Boris Kollár, poslanec NR SR – Politické hnutie: Hnutie SME RODINA – Boris  Kollár

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS

 

Martin Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS

 

Milan Krajniak, poslanec NR SR – Politické hnutie: Hnutie SME RODINA – Boris  Kollár

 

Peter Marček, poslanec NR SR - pôvodne zvolený za poslanca ako člen politického hnutia: "SME RODINA - Boris Kollár", neskôr však ale z politického hnutia "SME RODINA - Boris Kollár" bol vylúčený, a od tej doby pôsobí ako nezávislý poslanec bez akejkoľvek politickej príslušnosti

 

Milan Mazurek, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS

 

Stanislav Mizík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS

 

Ján Mora, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS

 

Jana Nehézová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS

 

Lucia Ďuriš Nicholsonová, podpredsedníčka NR SR – Politická strana: Sloboda a Solidarita SAS

 

Rastislav Schlosár, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS

 

Milan Uhrík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS

 

Richard Vašečka, poslanec NR SR – pôvodne zvolený za poslanca ako člen politického hnutia: “Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti“ OĽANO-NOVA, dnes je členom politického hnutia: “Kresťansko-demokratické hnutie“ KDH



Dôležité upozornenie: Táto “PRÍRUČKA PRO-LIFERA“ nie je historicky úplne autentickým záznamom jedenásteho a dvanásteho dňa 31. plenárnej schôdze poslancov VII. volebného obdobia slovenského parlamentu, tj. Národnej Rady Slovenskej Republiky zo dňa 28. a 29. mája 2018 týkajúcej sa novely zákona Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov -  tlač 96. Oproti autentickej skutočnosti je to tu v tejto “PRÍRUČKA PRO-LIFERA“  jednak krátený, respektíve redukovaný obsah o nepodstatné veci, ktoré nijako nesúvisia s PRO-LIFE problematikou, jednak tu a tam z gramatického hľadiska morfologicky, syntakticky ale i štylisticky občas aj mierne upravovaný text, ktorý preto nemožno považovať za historicky úplne autentický dokument!

 

 

Pondelok 28.5.2018: Prvý deň rokovania slovenského parlamentu Národnej Rady Slovenskej Republiky o Návrhu na novelu potratového zákona

 


Andrej Danko, predseda NR SR – Politická strana: Slovenská národná strana SNS /1/:

A ako ten úplne posledný doposiaľ ešte neprerokovaný bod programu tejto 31. plenárnej schôdze VII. volebného obdobia nášho parlamentu Národnej Rady Slovenskej Republiky nám zostáva prerokovať ešte úplne posledný záverčný bod, a preto bez prestávky pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Mariána Kotlebu, Rastislava Schlosára, Milana Uhríka a Stanislava Drobného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 961. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1011. Dávam slovo poslancovi Mariánovi Kotlebovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /2/:

Vážený pán predseda Národnej Rady Slovenskej Republiky, vážené kolegyne Natálka a Janka, vážení kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov predkladajú do Národnej rady poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko Marián Kotleba, Milan Uhrík, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný. Cieľom nášho legislatívneho návrhu je sprísniť v súčasnosti veľmi liberálnu potratovú politiku na Slovensku a zakázať svojvoľné a neodôvodnené umelé prerušenia tehotenstva. Viac o našom návrhu poviem až v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

 

 

Andrej Danko, predseda NR SR – Politická strana: Slovenská národná strana SNS /3/:

Ďakujem. Dávam slovo parlamentnej spravodajkyni Národnej Rady Slovenskej Republiky, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslankyni Natálii Grausovej.

 

 

Natália Grausová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /4/:

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej Rady Slovenskej republiky,  vážení páni poslanci i vážení ostatní prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, ktorý je pod tlačou 961. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona z formálno-právnej stránky spĺňa náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že zákon prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali jednak Ústavnoprávny výbor Národnej Rady Slovenskej republiky, ďalej Výbor Národnej Rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a napokon Výbor Národnej Rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej Rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu v prvom čítaní. Prosím pán predseda otvorte všeobecnú rozpravu.

 

 

Andrej Danko, predseda NR SR – Politická strana: Slovenská národná strana SNS /5/:

Otváram všeobecnú parlamentnú rozpravu, slovo dávam poslancovi Mariánovi Kotlebovi...

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /6/:

Ďakujem za slovo pán predseda, tak teda ešte raz vážený pán predseda Národnej Rady Slovenskej Republiky, vážené kolegyne Natálka a Janka, vážení kolegovia. Cieľom nášho návrhu novely zákona o tzv. “umelom prerušení tehotenstva“ je absolútne racionálnym spôsobom sprísniť dnes jeden z najliberálnejších zákonov potratových, ktoré sú platné a účinné v štátoch Európy, v členských krajinách Európskej únie. Náš návrh zákona zavádza tri odôvodnené výnimky, pri ktorých ale naďalej, naďalej bude možné vykonávať umelé prerušenie tehotenstva tak, aby nedochádzalo k nejakým obvineniam alebo podozreniam z akéhokoľvek obmedzovania práv ľudí, žien alebo z akýchkoľvek podozrení z nejakých nedemokratických princípov alebo podobných záležitostí. Nosnou myšlienkou nášho návrhu totiž nie je nič iné len zvýšiť úroveň ochrany životov nenarodených detí na Slovensku. Legislatívny návrh vychádza z prirodzenej nutnosti chrániť životy týchto nenarodených detí. Okrem morálnych argumentov sa opiera aj o samotnú Ústavu Slovenskej republiky, kde sa v článku 15 uvádza, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Tento článok 15 kolegyne a kolegovia ako keby mnohí z vás úplne odignorovali.

 

Ako keby doteraz Národná rada, vláda, všetky výkonné orgány úplne ignorovali, že vôbec tu nejaký článok 15 Ústavy máme a že ten článok 15 dnes v platnej Ústave jasne hovorí, že musíme chrániť životy nenarodených detí. Áno pasívne, pasívne s tým mnohí súhlasia, pasívne s tým mnohí súhlasia a povedia musíme chrániť životy nenarodených detí a na druhej strane povedia, potraty veď to je v poriadku, veď to je v pohode, interrupcie, umelé prerušenie tehotenstva, ale aká je pravda? No pravda je taká, že to nie sú umelé prerušenia tehotenstva. Pravda je bohužiaľ taká, že ide o umelé ukončenie tehotenstva kolegyne a kolegovia, pretože tehotenstvo to nie je počítačová hra. Všetci čo máme deti, tak asi sme si tým tehotenstvom nejako prešli a teda aj preto vieme, že tehotenstvo sa nedá pozastaviť, pauznúť a potom v ňom zase pokračovať. Tehotenstvo sa dá len ukončiť, umelo ukončiť a umelé ukončenie znamená zabitie dieťatka, ktoré mohlo žiť. Zabitie malého človiečika, ktorý o pár mesiacov sa mohol stať plnohodnotným členom našej spoločnosti...

(V rokovacej sále je obrovský hluk, poslanci z ostatných politických strán hromadne odchádzajú preč, téma ochrany životov nenarodených detí ich celkom zjavne vôbec nezaujíma)

 

Kolegovia ja mám času dosť! Poprosím vás naozaj tí, ktorí nemáte záujem o túto tému...

 

 

Andrej Danko, predseda NR SR – Politická strana: Slovenská národná strana SNS /7/:

Prosím ja som tu zodpovedný za poriadok v našom parlamente, ja ho urobím!

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /8/:

Dobre, tak si ho spravte pán predseda...

 

 

Andrej Danko, predseda NR SR – Politická strana: Slovenská národná strana SNS /9/:

Zmĺknite kolegovia! Nemusíte vy pán poslanec robiť procesný poriadok v parlamentnej sále. Nech sa páči pán poslanec, môžete pokračovať!

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /10/:

Ďakujem pán predseda, som rád, že to takto pôjde naďalej.

 

Tak teda do tretice ešte raz a dúfam, že už konečne naposledy: vážený pán predseda Národnej Rady Slovenskej Republiky, vážené kolegyne Natálka a Janka, vážení kolegovia. Takže my nemôžme odignorovať to, že na jednej strane nám Ústava Slovenskej republiky hovorí, že musíme chrániť nenarodené deti, respektíve Ústava Slovenskej republiky ako základný zákon nášho štátu nám to hovorí jasne, že musíme chrániť nenarodené deti, ale na druhej strane to my ako celok ideme fakticky ignorovať, ideme sa ponad to preniesť len s takým mlčaním, s takou ignoranciou, jednoducho s takými zavretými očami a mnohí si povedia, však je to v poriadku, lebo je to legálne, je to legálne, zákon nám to umožňuje. Málokto z tých, ktorí s tým nesúhlasia s tým aj reálne môžu niečo spraviť. Málokto z tých ľudí. A vieme veľmi dobre a za posledné týždne sa to ukázalo úplne jasne a nahlas, že tých ľudí na Slovensku, ktorým súčasný absolútne liberálny neomarxistický potratový zákon nevyhovuje je strašne veľa.

 

A že ten zákon so sebou priniesol obrovskú mieru nešťastia, obrovské počty absolútne zbytočne zmarených životov a teraz nemyslím len tie zabité, nenarodené deti, ale aj tie životy tých mamičiek, ktoré si to potom neskutočne vyčítali a ktoré sa s tým mnohé nevedeli celý život vyrovnať. To len preto, že my dnes máme zákon, ktorý vychádza z naozaj temných dôb, z 50-tych rokov dvadsiateho storočia, ktorý bol síce mierne upravený, ale ktorý je typický pre totalitné diktátorské štáty a režimy, ktoré si nevážia svojich vlastných obyvateľov.

 

Počet spoločenských iniciatív, ktoré sa zameriavajú na zvýšenie úrovne ochrany všetkých živých bytostí, na zvýšenie úrovne ochrany života samotného neustále rastie.

 

A boli sme toho svedkami aj tu v Národnej Rade Slovenskej republiky pretože tie snahy chrániť život sa netýkajú len týchto detí, ale vidíme čo sa deje aj okolo nás, však nie sme slepí, nechodíme so zatvorenými očami a ušami. Iniciatívy na ochranu živej prírody, na ochranu biotopov, rastlín, lesov a potom tá vyššia úroveň Iniciatívy na ochranu alebo na zvýšenie ochrany chránených živých tvorov, zvierat a teraz naposledy domácich miláčikov a domácich zvierat. Všetci sme boli svedkami pred nejakým časom tej iniciatívy My sme les. Treba chrániť lesy, treba sa postaviť za to, aby ďalej neboli drancované tie slovenské lesy, ktoré sú našim obrovským bohatstvom, ale bohužiaľ ku ktorým sa správame totálne macošsky a Slovensko bez toho, aby pridávalo k tejto vyťaženej drevnej hmote akúkoľvek pridanú hodnotu si necháva humplovať svoju prírodu. Mnohí politici sú do toho bohužiaľ aktívne zapojení. Ale ľudí to nenecháva ľahostajnými. A my tu v parlamente máme povinnosť reagovať na problémy, ktoré ľudí nenechávajú ľahostajnými a ktoré ľudí naozaj trápia a ktoré tí ľudia vnímajú, ktoré vnímajú všetci obyvatelia Slovenskej republiky vnímajú ako krivdu, ktorá sa deje a s ktorou sami, napriek tomu že s tým nesúhlasia nevedia nič urobiť. A kto iný? Ja sa pýtam, kto iný môže tieto problémy riešiť ak nie Národná Rada Slovenskej republiky, ak nie politické strany, ktoré ľudia do tejto Národnej rady zvolili ako poslancov, ako zástupcov týchto ľudí, týchto voličov. Kto iní by to mohol a mal riešiť? No na toto jednoducho žiadna výhovorka neexistuje. A tak ako sa stupňujú tie iniciatívy na ochranu tej slovenskej prírody, či rastlinnej alebo živočíšnej, ľudia úplne oprávnene očakávajú, že poslanci, ktorých si do parlamentu zvolili v riadnych demokratických voľbách sa ich úplne legitímnymi problémami budú naozaj seriózne zaoberať.

 

Tak stúpa aj tá požiadavka verejnosti, požiadavka ľudí, ktorí nie sú ľahostajní voči tomu, aby sa Národná rada a ich volení zástupcovia zaoberali otázkou ochrany nenarodených detí. Otázkou je ako môžeme čo najviac minimalizovať to zlo, ktoré je naozaj v tých umelých potratoch sprítomnené. Tu chcem veriť, že na tom sa zhodneme všetci, že zabiť nevinného človiečika len tak bez dôvodu “na želanie“ je naozaj obrovské zlo.

 

Len celkom nedávno a verím, že všetci si to pamätáte sme tu v Národnej rade boli svedkami vyvrcholenia iniciatívy na ochranu zvierat. Asi si to pamätáte, však? Bola totiž schválená novela zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá bude mať účinnosť, respektíve bude účinná od 1. septembra 2018 a ktorou sme do zákona zaviedli naozaj obrovské zvýšenie úrovne ochrany zvierat. Táto schválená novela, výsledok práce tohto parlamentu, týchto poslancov, ktorí tu dnes sedia v tomto volebnom období nás ale postavila do veľmi zaujímavej situácie všetkých hlavne tých, ktorí ste za tú novelu hlasovali a musím povedať z tohto miesta, že my sme za tú novelu nehlasovali z dvoch dôvodov. A to z dôvodu, že zavádzala povinné čipovanie zvierat, čo je absolútne v rozpore s kresťanským učením a z dôvodu, že prinášala obrovské oprávnenia pre zverolekárov, pre veterinárov ohľadom vstupu a zasahovania do súkromia osôb, do súkromia chovateľov, do súkromia tých, ktorí sa jednoducho dostávajú s týmito zvieratami do nejakého bližšieho kontaktu a prinášala veterinárom oprávnenia na úkor samotnej ochrany súkromia týchto ľudí. Novela však bola schválená a táto novela nás postavila ako som povedal do zaujímavej situácie a síce, že od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto novely budú mať domáce zvieratá, zvieratá v chovoch bohužiaľ väčšie práva čo sa týka úrovne ochrany v slovenskej spoločnosti, v Slovenskej republiky než samotné deti, ktoré sú ešte nenarodené.

 

Ja sa pýtam, či je to v poriadku?

 

Či naozaj sme zašli tak ďaleko ako v posledných etapách Rímskej ríše, že zvieratá ktoré majú slúžiť ľudom majú mať alebo budú mať po schválení tejto novely už vyššiu úroveň ochrany pred nevhodným správaním zo strany ľudí, vyššiu úroveň ochrany orgánmi štátu ako samotné nenarodené deti. Ja si preto v tejto súvislosti neviem naozaj, úprimne si neviem predstaviť ako za našu novelu nebudú hlasovať tí, ktorí hlasovali za zvýšenie ochrany zvierat.

 

Neviem si predstaviť ako za zvýšenie ochrany detí aj, keď ešte nenarodených nebudú hlasovať tí, ktorí hlasovali za zvýšenie ochrany psíkov, mačičiek, kozičiek, kravičiek, prasiatok, morských prasiat, akváriových rybičiek, pytónov, užoviek a dajte si zvieratá, aké vás len napadnú. Lebo ak takéto niečo v tejto Národnej rade sa stane, že zákon na ochranu zvierat, na zvýšenie ochrany zvierat bol schválený, ale zákon na ochranu detí, našich detí, ktoré nám tak veľmi chýbajú a ktorých už aj vďaka tomuto potratovému zákonu bolo u nás na Slovensku zabitých viac ako milión štyristotisíc, schválený nebude, tak potom sa ničím, naozaj ničím nelíšime od toho starovekého Ríma v časoch jeho najväčšieho úpadku, a potom môžete vysvetľovať aj vlastným deťom, lebo bohužiaľ je to síce tvrdé, ale je to tak, že pre vás sú pytóny a morské prasiatka a kozičky a pokusné potkany a myši viac ako naše vlastné deti.

 

Všetci tí, ktorí mali základy nejakej logiky na škole, musia chápať, že je to tak, že je to jednoducho tak, a že sa to nebude dať inak interpretovať ani pochopiť, lebo keď chceme, aby bola chránená tá neživá príroda, a potom aj tá živá, tie zvieratká, tak prirodzene predsa mali by sme chcieť, aby boli chránené aj tie naše deti. Ukazuje sa, že tie krajiny, ktoré bohužiaľ toto nechápu a nevnímajú, a z nejakého mne nepochopiteľného dôvodu sa tomuto bránia, aby chránili svoje vlastné deti dneska jednoducho vymierajú. Tie krajiny si nezaslúžia mať ani svoje vlastné štáty, lebo keď sa nevedia postarať o svojich vlastných obyvateľov a ochrániť si nastupujúce generácie, tak čo chceme, čo potom chceme, keď sa už rozprávame o tých právach, o úrovni ochrany jednotlivých skupín.

 

Pozrite sa kam sme to dnes na Slovensku dotiahli. Verejne sa diskutuje o tom, či majú dostatočnú ochranu práv väzni. Ľudia odsúdení na výkon trestu odňatia slobody za to, že sa dopustili závažného porušenia zákonov Slovenskej republiky,  tak ideme rozprávať, že aké majú práva, ako sa im žije v tých väzniciach, v akých podmienkach musia svoje tresty vykonávať. Isteže toto sú legitímne otázky, to nikto, nikto z nás to nijakým spôsobom nespochybňuje a ani neodsúva na vedľajšiu koľaj. Sú to legitímne otázky, ale ak dnes chránime na Slovensku alebo sa rozprávame o ochrane rôznych skupín, a teda aj týchto ľudí, tak my úplne nahlas hovoríme, nahlas vyzývame poďme, poďme zlepšiť aj úroveň ochrany týchto maličkých nevinných detí, ktoré na rozdiel od tých mnohých, tých väzňov nikomu nijakým spôsobom neublížili. Nijaký zákon tohto štátu neporušili, ničím sa neprevinili. Ich jediná “vina“, ktorou sa z pohľadu mnohých týchto fanatických zástancov bezbrehého vraždenia detí “previnili“ je to, že sa počali a že sa majú narodiť.

 

Ak teda na základe tohto chceme tie deti odsudzovať na svojvoľné zabíjanie, tak potom naozaj nemáme právo na to, aby sme hovorili o budúcich generáciách. A potom náš štát Slovenská republika bude v priebehu niekoľkých generácií patriť cudzincom. Nebude už patriť nám, lebo si ju nevieme vážiť. Nevieme si vážiť našu zem, našu vlasť, naše vlastné deti. Kto si to nevie vážiť, ten o to príde. Kto si neváži málo, ten veľa nikdy nedostane.

 

Ja chcem veriť, že nie sme úplne sami v tomto parlamente, kto je presvedčený o tom, že tie nenarodené deti si zasluhujú skutočne aspoň takú ochranu akú majú väzni alebo rôzne menšiny. Neprejde pomaly deň, aby sme nepočúvali od mimovládok, ktoré tu boli toľko spomínané a z rôznych najmä súkromných médií, ktoré sú v pochybných rukách, debaty a polemiky na tému práv rôznych skupín ľudí, menšín, LGBTI ľudí, kadejakých transgenderov, a veľká časť spoločnosti alebo prinajmenšom časť spoločnosti to považuje za oprávnené. Zaujímavé na tom je to, že tí ľudia, ktorí hovoria, že áno treba sa rozprávať o tom aké postavenia majú mať v spoločnosti títo ľudia, tak tí ľudia jedným dychom odmietajú akúkoľvek debatu o tom, že by sa mala formou sprísnenia potratového zákona zvyšovať aj úroveň ochrany nenarodených detí.

 

My chceme chrániť všetky nenarodené deti bez akejkoľvek selekcie, opakujem bez akejkoľvek selekcie. Tí z vás, ktorí ste si čítali návrh zákona, tak to tam musíte vidieť úplne jasne, úplne jasne. Čo je ale najväčší problém v súčasnom extrémne liberálnom znení tohto potratového zákona je to zabíjanie detí na svojvoľnú žiadosť tzv. “matky“, lebo v týchto prípadov to je skutočne iba “ takzvaná matka“, pretože skutočná matka by s vraždou svojho vlastného dieťaťa nikdy nesúhlasila. A zrovna tak najväčším problémom je aj  umožnenie tzv. “potratovej turistiky“. Naša legislatíva bohužiaľ dnes na Slovensku umožňuje to, aby k nám chodili ženy z krajín, kde vlády a parlamenty mali viac rozumu a schválili také znenie týchto potratových zákonov, ktoré naozaj to aspoň nejakým spôsobom výraznejšie obmedzujú oproti tej slovenskej legislatíve. No a tieto ženy to využívajú, presnejšie povedané zneužívajú, a tak sa na Slovensku bohužiaľ podieľame nielen na vraždení našich vlastných detí, ale ešte aj na vraždení nenarodených detí cudziniek, a zo štatistiky úplne jasne vidno, že tie vraždy detí cudziniek, vraždy detí žien a dievčat, ktoré sem chodia kvôli tomu, aby tu na Slovensku bola preliata krv ich detí, majú stúpajúcu tendenciu. Toto je ďalší z veľmi silných bodov, ktoré chceme v našom návrhu, respektíve v našej novele zákona o umelom tzv. “prerušení“ tehotenstva odstrániť, a chceme tým vyňať Slovensko z radov tých krajín, kde je možné chodiť za potratovou turistikou, pretože tzv. “potratová turistika“ nie je skutočná turistika, to je “turistika za vraždami“.

 

Vrátim sa ešte trošku naspäť k tým väzňom. Zoberte si, že dnes do 12 týždňa žena takto luskne prstom a ide dať zabiť svoje dieťa. Len tak, len tak, proste idem si ho “dať preč“. V reči realizmu idem ho dať zabiť. V našej Ústave to som už hovoril je napísané, že „Život je hodný ochrany už pred narodením“. To znamená, že deti sú hodné ochrany už pred svojim narodením. Dnes možno desiatky žien rodia a budú mať deti narodené 28. mája 2018, týmto mamičkám samozrejme, že zo srdca želám, aby mali krásne a zdravé deti.

 

Ja sa vás však ale pýtam kolegyne, kolegovia, čo by sa dialo na Slovensku, čo by sa dialo, keby niekto len tak do 12 týždňa po narodení týchto detí si povedal. „Poďme to dieťatko zabiť“. Dnes je pondelok 28. mája 2018, dnes možno nejaká žena je tehotná do 12 týždňa. Verím, že je ich čoraz viac. Čím viac ich však ale je, tým viac sa ich môže rozhodnúť ísť dať zabiť svoje dieťa Zoberte si však ale, že niekto by do 12 týždňa po narodení povedal „áno a teraz poďme tie deti zabiť“ len tak, opakujem len tak. Lebo však už sa narodili, tak keď ich môžeme zabíjať predtým, tak ich môžeme zabíjať aj potom. Aký je v tom rozdiel? Alebo, že by niekto, kto tak veľmi bojuje za “zrovnoprávnenie“ všetkých tých skupín, všetkých tých skupín ľudí, lebo to hádam nikto z vás nepopiera, že dieťatko je človek. Nenarodené dieťatko je človek, že to nie je žiadny výplod len tak zhluk nejakých buniek, že je to proste človek. Predstavte si, že by niekto povedal, že do 12 týždňa od nástupu do výkonu trestu nejakého človeka ideme zabiť. Alebo, že ideme zabiť nejakého “gaya“ alebo “lesbu“ alebo “trans“ LGBTI, proste toho transgender človeka. Aký by len bol obrovský, aký by to bol obrovský rozruch na Slovensku a čo by sa dialo, čo všetko by sa dialo. Ale, keď sa len tak na želanie do 12 týždňa majú zabíjať deti, ktoré už o ďalších pár týždňov by mohli byť plnohodnotnými občanmi našej spoločnosti, tak je to v pohode.. Je to naozaj ťažké a vážne, a preto by sme si nikto z nás bez ohľadu “na politické tričko“ nemali pred tým zatvárať oči.

 

Ak chceme chrániť životy všetkých ľudí, čo asi chceme všetci, tak by sme do toho mali zahŕňať absolútne prirodzene aj životy tých najmenších detí, ktoré ešte nemajú ani len tú symbolickú možnosť svojej obrany, aby čo i len povedali, vyslovili, že nesúhlasia s tým, aby boli zabité.

 

Je totiž naozaj absurdné a keby to nebolo tak tragické, tak je to smiešne, aby v dnešnej pokročilej demokratickej dobe 21. storočia boli v našej civilizovanej spoločnosti naozaj vysoko chránené rastlinky, stromčeky, teraz už aj zvieratká a tí najdôležitejší, ktorí tvoria spoločnosť, tie maličké deti, aby jednoducho nepožívali žiadnu ochranu. Lebo je to tak napriek tomu, že je to v Ústave. Do 12 týždňa tie deti nepožívajú absolútne žiadnu ochranu. Absolútne žiadnu, a keď sa pozriete na takú situačnú mapu sveta, kde sú štáty rozdelené podľa toho kde a akým spôsobom je dovolené vykonávať interrupcie, kde akým spôsobom je dovolené vykonávať tie umelé potraty, tak veľmi jasne uvidíte na tej mape, že tie krajiny, tie štáty, ktoré majú zákaz týchto svojvoľných umelých potratov, ktoré proste nedovoľujú chladnokrvne vraždiť svoje vlastné deti, svoje vlastné deti, svoje vlastné generácie nasledovníkov, tak tieto krajiny, tieto národy dnes expandujú. A tí, respektíve tie krajiny, tie tzv. "vyspelé", ba priam najvyspelejšie údajne civilizované štáty a národy, ktoré majú uzákonenú možnosť zabíjať bezdôvodne svoje vlastné deti, tak tie dnes za to nesú obrovské neblahé následky, tie národy vymierajú a okrem toho sú aj poznačené obrovskou mierou degenerácie, obrovskou mierou rútenia sa spoločnosti do absolútne negatívnych trendov.

 

Ja som presvedčený, aj keď samozrejme dokázať sa to nedá, ale som hlboko presvedčený, že to všetko má vzájomný súvis. Každý následok má svoju príčinu, každý si za svoje činy nesie zodpovednosť a všetko sa skôr alebo neskôr prejaví či v dobrom alebo v zlom. Tí, ktorí to nevidia a nechápu na príkladoch zo “západu“, tak títo budú nútení a donútení si to prežiť sami na sebe, a vlastne my všetci budeme musieť ak sa nepoučíme, budeme musieť sami ochutnať tú veľmi horkú medicínu, ktorú takéto správanie prináša. A možno potom niekedy o 200, 300, 400 či 500 rokov budú rozprávať aj o Slovensku, o slovenskom národe a o slovenských politikoch tak ako my dnes rozprávame o Rímskej ríši. Ako my dnes nechápavo krútime hlavami keď čítame tie jednotlivé príbehy, jednotlivé tie udalosti, a nechápeme ako a prečo tak mocná a veľká ríša zdegenerovala, ako a prečo uprednostňovala domácich zvieracích miláčikov pred svojimi vlastnými deťmi, ako i prečo a kedy sa to v nich zlomilo, že tá tradičná prirodzená rodina, ktorá je založená na deťoch proste sa dostala na posledné miesto, na úplne posledné miesto.

 

A my dnes to tu jasne prežívame a ako politici nesieme za to zodpovednosť bez ohľadu na to, či to je koalícia alebo opozícia, to je úplne jedno. Vidíme a všetci to vnímame ako sa to v tých sínusoidách všetko mení, raz vládnu tí, a potom sa to zase otočí a vládnu tí druhí. Toto je otázka, ktorá nezávisí od “politického trička“, toto je otázka u ktorej je úplne nepodstatné sa pozerať na to, že či to tričko je červené, modré, dúhové, zelené. Táto otázka dnes tak nestojí. Neustále tolerovanie a vykonávanie týchto neodôvodnených umelých potratov, tolerovanie zabíjania detí formou tzv. “prerušených tehotenstiev“. Tak ja to musím dnes neustále zopakovať, lebo znova to poviem, umelé prerušenie tehotenstva neexistuje, existuje iba umelé ukončenie tehotenstva a to je zabitie dieťaťa. Je dôkazom nielen toho, že ako politici sme všetci zlyhali, ale je to dôkazom tej morálnej degenerácie hodnôt spoločnosti, morálnej degenerácie hodnôt. Áno ja to chápem a naša dôvodová správa bola za to aj kritizovaná, že sme si dovolili napísať do dôvodovej správy, že mnohé ženy dnes idú na tú interrupciu z dôvodu kariéry, udržania si štíhlej postavy alebo predĺženia mladosti, ale nemôžme si pred tým zatvárať oči. Nemôžme si pred tým zatvárať oči keď je to tak, keď je to naozaj tak, pretože zatvárať si oči pred problémami a pred realitou, pred skutočnosťou len preto, aby sme boli “milí“, “jemní“, “zlatí“ to nikde a nikdy k dobrému nemôže viesť a nevedie, a hlavne to nie ani náš štýl práce.

 

Mnohí nám za to hovoríte, že sme my “extrémisti“ ale my aj napriek tomu nebudeme mlčať, nebudeme ticho a nebudeme o zlých veciach hovoriť pekne len preto, aby to neťalo do živého. A neodôvodnené zabíjanie najmenších detí to jednoducho zlé veci sú, to nikto z nás ani nikto z vás nemôže označiť ako niečo dobré, pozitívne, niečo čo posúva našu spoločnosť ku krajším zajtrajškom. My to vnímame a chápeme, že tá situácia, ktorá tu dnes panuje na Slovensku je výsledkom dlhoročného skutočne dlhoročného pôsobenia síl a režimov, ktoré nemali veľkú úctu k ľudskému životu a ktoré programovo, zavádzali práve takéto opatrenia ako je možnosť dať absolútne bezdôvodne zabiť svoje vlastné dieťa umelým potratom.

 

Dnes však žijeme v situácii a v spoločnosti, a to v režime, ktorý je z tých všetkých, ktoré sme tu mali asi najhorší, asi úplne najhorší. Pod zámienkou demokracie, pod zámienkou ochrany práv jednotlivca, pod zámienkou práva na sebarealizáciu a pod mnohými a mnohými ďalšími a ďalšími výhovorkami sa mimovládky, a aj rôzne iné lobistické skupiny dnes tu o tom - bolo aj v piatok o tom veľa povedané - snažia najmä cez tie masovokomunikačné prostriedky, médiá nahovoriť ľuďom, že je to správne, že to je moderné, že to je vlastne prirodzené. A že všetko čo je v ich egoizme a v ich liberálnom, extrémne liberálnom ponímaní hodnôt sveta okolo seba, ale aj samých seba čo obmedzuje treba odstrániť, zničiť, prekonať, lebo je to niečo čo do dnešnej spoločnosti nepatrí a ústupok takýmto hodnotám alebo v ich ponímaní obmedzeniam je vlastne prezentovaný ako nejaká slabosť. Potom sa nemôžme čudovať, že naozaj časť spoločnosti to tak vníma, že vníma to tehotenstvo za ktoré v mnohých národoch a kultúrach a štátoch ďakujú Bohu tie rodiny, že proste budú mať potomka, že budú mať ďalšieho do rodu, tak sa nemôžme čudovať, že mnohé alebo veľká časť tej populácie, tých ľudí to vďake tej mediálnej masáži vníma ako nejakú prekážku, ktorú proste treba prekonať, odstrániť, ako keď máte prejsť cez nejakú prekážku na telesnej výchove a ideme ďalej, život pokračuje, nejaká prekážka nás predsa nerozhádže, ale umelé ukončenie tehotenstva to nie je preliezť rambo dráhu a ani to nie je spraviť kotúľ na žinenke.

 

To je proste vražda dieťaťa, ktorá zo sebou prináša samé negatíva, ktoré však tie médiá a tie skupiny, ktoré za to lobujú, prezentujú mnohokrát ako “pozitíva“. A my, ktorí si to uvedomujeme bez ohľadu na “politické tričká“, bez ohľadu na pohlavie, lebo už aj takým smerom sa niektoré tie diskusie uberali a bez ohľadu na čokoľvek iné, musíme jasne povedať, že to nie je v poriadku a že je najvyšší čas, aby sme sa k tomu postavili ako civilizovaná krajina, ako civilizovaný národ a tu žijúce národnostné menšiny, ktorým to nie je jedno, a v nejakej miere - a samozrejme, že tá miera je na debatu práve tu v Národnej rade - to aspoň obmedziť.

 

A my sme preto prišli s týmto našim veľmi miernym, opakujem veľmi miernym sprísnením potratovej politiky, pretože chceme, aby sme sa posunuli k lepšiemu, a ja verím, že v druhom čítaní, opakujem v druhom čítaní bude priestor na to, aby všetky skupiny, ktoré v tejto Národne rade sú, či už politické alebo z pohľadu viery alebo z pohľadu možno iných hodnôt povedali tejto novele potratového zákona - áno.

 

Aby sme si v druhom čítaní vzájomne vydiskutovali to, že napríklad pre nás by bolo toto a toto zaujímavé a prijateľné, pre Vás zase toto a toto,  a pre ďalších zas toto a toto. A tak teda poďme o tom v druhom čítaní všetci spoločne a navzájom, poďme o tom diskutovať. Opakujem - poďme o tom diskutovať!.

 

Teraz sme v prvom čítaní, a ja si myslím, že je potrebné zhodnúť sa na tom, že ten život tých detí si jednoducho tú ochranu plným právom zaslúži, aby prinajmenšom sme sa zhodli na tom, že najmä to zabíjanie detí na želanie do 12 týždňa je jednoducho v našom stupni rozvoja spoločnosti neakceptovateľné.

 

Ja sa musím znova dotknúť tej dvojtvárnosti. Na jednej strane je tu silná skupina veľmi liberálnych zmýšľajúcich ľudí, ktorí hovoria, že v žiadnom prípade nesmieme dopustiť akékoľvek sprísnenie potratovej politiky, a pritom súčasne tá istá skupina ľudí hovorí, že tu na Slovensku nemá kto pracovať, že demografická krivka je negatívna, že ľudia nám vymierajú, a preto potrebujeme sem doviesť cudzincov, zamestnancov zo zahraničia, zahraničných pracovníkov. Veď takéto zmýšľanie, takéto porovnávanie, to už jednoducho hraničí so zdravým rozumom. Keby sme tu mali tých svojich milión 400 tisíc nevinných zabitých detí ako plnohodnotných občanov Slovenska, tak oprávnenie na takéto debaty by neboli ani len pol percentné. Ale vidíte nechal sa už aj súčasný premiér Peter Pellegrini počuť, že je vzhľadom na negatívnu demografickú krivku najvyšší čas na riadenú migráciu. To má čo znamenať? Na jednej strane s chladnokrvným pohľadom v očiach všetci politici, a aj všetci ostatní do toho zapojení nechávame zabíjať tie deti, a na strane druhej ideme vravieť, že to, čo tu vybudovali naši predkovia - za čo mnohokrát aj kládli svoje životy - tak to teraz potrebujeme odovzdať cudzincom, lebo my tie naše vlastné deti nemáme. A to bohužiaľ aj z toho dôvodu, že mnoho z nich skončí umelo zabitých napríklad do toho 12 týždňa, čo je pre mňa absolútne nepochopiteľné.

 

A to sa teraz na to nepozeráme z pohľadu nejakého rýdzo náboženského alebo nejakého úzkoprsého politického, poprípade nejakého úplne odtrhnutého od reality, ale z pohľadu úplne racionálne triezveho, proste z pohľadu ľudí, ktorým to naozaj nie je jedno ako to so Slovenskom dopadne. Z pohľadu, ktorý hovorí poučme sa z minulosti, poučme sa z histórie, poučme sa od tých, ktorí dnes už na mape nie sú práve kvôli tomu, že robili chyby z ktorých sa nevedeli sami poučiť, a poučme sa aj z vývoja okolo nás, hlavne teda na tom “západe“. Totiž mnohé z tých argumentov, ktoré používajú tí fanatickí ochrancovia liberálnej slobody aj v otázke rozhodovania sa pre umelé potraty sú totiž úplne zjavne veľmi egoistické a postavené na mizivých alebo rozplývajúcich sa základoch, že v skutočnosti nemajú absolútne vôbec žiadnu hodnotu, pretože majú iba chvíľkovú platnosť ako je tá kariéra, ako je tá mladosť, ako je tá štíhlosť a podobne. Veď vieme veľmi dobre čo sa vraví...

 

Navyše poučme sa aj z tých porekadiel a prísloví slovenských, ktoré majú v sebe ukrytú tú ľudovú múdrosť, je ich strašne veľa, a jedno z nich hovorí „svetská sláva, poľná tráva“ alebo ďalšie hovorí „mladosť – pochabosť“.

 

Všetci raz zostarneme, a úplne všetci, a to aj tí najúspešnejší biznismeni a manažéri budú v budúcnosti už len tí dôchodcovia, a aj tie ženy, a teda aj tie, ktoré možno pre tú svoju štíhlu postavu si povedali „dám si to vziať“, raz s údivom zistia, že ten pochod času človek nezastaví, a že rozdiel medzi ňou a jej kamarátkou je možno iba len v tom, že zatiaľ čo ona vďaka svojim egoistickým umelým potratom nakoniec „na svoje staré kolená“ zostane vo svojej starobe úplne sama, zatiaľ čo tá jej rozumnejšia kamarátka - ktorá nenechala svoje deti zavraždiť umelými potratmi - bude mať rodinu, bude mať svoje vlastné ju úprimne milujúce dospelé deti i so svojimi rodinami.

 

Túto realitu, však ale prehluší neomarxistická propotratová propagandistická demagógia, keďže liberáli a ich médiá nás pre víziu, ba dokonca hoc i len pre sľub nejakej okamžitej chvíľkovej dočasnej výhody extrémne fanaticky podnecujú k tomu, aby sme sa správali bez akejkoľvek zodpovednosti nielen voči štátu, ale najmä aby sme sa bez akejkoľvek zodpovednosti takto iracionálne nerozumne správali aj voči svojim budúcim vlastným nasledovníkom, voči svojim budúcim potencionálnym deťom, vnukom, atď.

.

Veľmi často tiež používajú argumenty, ba doslova výhovorky takého toho sociálneho charakteru, že to dieťatko by sa mohlo narodiť do napríklad nejakej chudobnej rodiny, alebo do nejakého inak nevyhovujúceho sociálneho prostredia, kde by sa rodičia napríklad o to dieťa nevedeli vhodne postarať, alebo by mu nevedeli zabezpečiť všetko to, čo podľa tých rodičov by to dieťa malo mať. A preto teda dáme to dieťa zabiť. My v našej Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS sme presvedčení, že akákoľvek, hovorím akákoľvek forma, alebo úroveň života tých detí, či už v detskom domove, v náhradnej rodine, alebo aj v tých veľmi skromných podmienkach, je určite nekonečnekrát lepšia ako dať dieťa zabiť, opakujem je určite nekonečnekrát lepšia ako dať dieťa zabiť.

 

A znova si pri tejto argumentácii pomôžem poukázaním na tú novelu, a to schválenú novelu zákona o veterinárnej starostlivosti, kde sa vyslovene, opakujem vyslovene zdôrazňuje, kolegyne, kolegovia, aké dôležité je dbať na vhodné podmienky pre život tých zvierat. Ale takto isto by sme predsa mali dbať aj na vhodné podmienky pre tie deti. Takto isto ako dbať na vhodné podmienky a život zvierať by sme ako spoločnosť mali vytvárať a chrániť aj vhodné podmienky pre život tých detí. A pozrime sa na tú novelu, pozrime sa na tú novelu, tam nie je nikde napísané, že ak chovateľ alebo ten človek, ktorý sa rozhodne mať to zvieratko domáce, nie je schopný mu utvoriť tie vhodné životné podmienky, že ho má zabiť. Tam to nikde nie je napísané. Tam nikde nie je napísané, že alternatívou voči nevytvoreniu vhodných životných podmienok je úmyselná smrť - úmyselné zabitie, utratenie zvieraťa! A keď to nie je alternatívou pri zvieratách, ja sa pýtam, úprimne sa vás pýtam, ako to môže byť alternatívou pri ľuďoch? Ako to môže byť alternatívou pri ľuďoch, pri našich vlastných deťoch?

 

Nehovoriac už o tom, že dnes je už naozaj ten systém tej náhradnej starostlivosti tak rozvinutý, že v mnohých prípadoch, a to aj čo sa týka napríklad adopcií, tak v mnohých prípadoch sa na tie adopcie čaká päť, ba dokonca  aj viac rokov, pretože tých rodín, ktoré chcú si adoptovať tie deti je veľmi veľa.

 

A tých párov, ktoré nemôžu mať deti z nejakého dôvodu je veľmi veľa často napríklad aj z toho dôvodu, že v minulosti tá žena bola práve na takomto umelom potrate vďaka ktorému sa stala neplodnou.

 

Čiže argumentovať tým, že zabíjajme deti, lebo nemôžme mať pre ne farebný televízor, alebo nemôžme ísť každý rok trikrát na dovolenku s nimi, alebo jednoducho nevieme si predstaviť ako by sme ich mohli vychovať, to nás znova iba všetkých, a to aj nás politikov ktorí sme za to zodpovední, hovorím znova bez ohľadu na naše “politické tričká“, bez ohľadu na to, ako je koalícia a opozícia rozdelená, lebo už o dva roky to môže byť úplne inak a potom zase úplne inak, a preto znova nás to všetkých približuje k tým posledným etapám starovekej Rímskej ríše, opakujem posledným etapám starovekej Rímskej ríše.

 

O tom demografickom vývoji som tu už viackrát niečo povedal, veď predsa prirodzenou túžbou každého štátu, vlády každého štátu, každého národa by malo byť starať sa o svoje deti, množiť sa keď už pre nič iné, tak aspoň kvôli tomu, aby sa mal vždy kto o tých rodičov v ich vlastnej starobe potom postarať, a taktiež poprípade aj aby mal kto prevziať rodinný a rodový majetok, a aby mal kto v budúcnosti prevziať i ten štát. Pretože ak tu tie naše deti neostanú, načo potom je všetko toto čo robíme? Pre koho to robíme? A načo to robíme? Pýtam sa opäť: pre koho a načo to robíme?

 

Taká malá úradne zaevidovaná oficiálna úradná štatistika: Podľa zaznamenanej oficiálnej úradnej evidencie z "Národného centra zdravotníckych informácií Slovenskej republiky" o oficiálne úradne zaevidovaných vykonaných umelých potratov na Slovensku bolo zavraždených za posledných 20 rokov, tj. od roku 1997 až do roku 2017 – kam až je to doposiaľ spracované - v dôsledku umelých prerušení tehotenstva na Slovensku až presne 251 370 detí, súčasne však za to isté obdobie  počet živo narodených detí výrazne klesol. Počet žijúcich detí do 18 rokov klesol až o 441 472 týchto detí. To znamená , že máme takmer o pol milióna deti menej. Avšak stúpol počet seniorov vo veku nad 65 rokov, a to o 209 398 ľudí. Čiže vidíme, že čo len za posledných 20 rokov má Slovenská republika, o 500 tisíc deti menej, Slovenská republika má o pol milióna deti menej.

 

Inými slovami to znamená, že tie generácie, ktoré boli kedysi mnohopočetne silné, respektíve tie mnohopočetné populačne “silné ročníky“ sa dnes postupne dostávajú do dôchodkového veku, čo sa zobrazilo do nárastu tých starších ľudí v starobnom dôchodku. A tak počet starobných dôchodcov nám narástol skoro o štvrť milióna, zatiaľ čo počet detí nám takmer o pol milióna klesol.

 

Vy všetci, ktorí na tejto plenárnej schôdzi Národnej Rady Slovenskej Republiky ste tu spoločne s nami zostali ste myslím - podľa môjho názoru - absolútne dostatočne inteligentní ľudia, aby ste chápali čo to v dlhom či v dlhšom nejakom časovom horizonte so Slovenskom spraví, ak tento veľmi nešťastný trend neotočíme a nezmeníme. No, ale tento nešťastný trend otočiť a zmeniť tým, že budeme zabíjať svoje vlastne deti určite nedokážeme.

 

A tento trend neotočíme ani tým, že namiesto tých našich detí, namiesto tých 1 milióna 400 tisíc našich detí sem budeme pod akýmikoľvek zámienkami dovážať cudzincov. Pýtam sa vás, ktorí máte v sebe ešte také aspoň trošku to národné srdce, prečo by sa potom vlastne malo Slovensko nazývať Slovenskom, keď tu bude postupne 5,10, 20, 30, 40,50 % cudzincov? Prečo?

 

Prečo? Keď si nevážime našu vlastnú históriu, kultúru a identitu, ktorú ukazujeme aj tým, že si nevážime ani vlastné deti, tak výsledok je jasný. O ďalších 20 rokov bude nárast našich seniorov nad 65 rokov ešte väčší, pričom – ak nič neurobíme – tak ten pokles našich deti bude ešte oveľa výraznejší než je tomu dnes. A potom si povieme, čo už budeme robiť, čo už len máme robiť, však veď ani Francúzsko, ani Nemecko alebo Anglicko svoj demografický pokles počtu obyvateľstva a najmä demografický pokles počtu mladých ľudí nevedeli už inak otočiť, tak to otočili tak ako to otočili do bezbrehého ničím neobmedzovaného prijímania cudzincov z krajín tretieho sveta, nuž a všetci vidíme ako tie krajiny dnes smutne končia.

 

Čo je však ale naozaj najhoršie na výsledkoch a dôsledkoch v dopadoch tohto v súčasnosti platného brutálneho liberálneho potratového zákona je to obrovské množstvo tých zabitých detí. Ja to znova poviem 1 milión 400 tisíc, opakujem 1 mil. 400 tisíc detí, z ktorých možno aj keď nie úplne všetkých 100 %, ale bez najmenších pochybností obrovská, drvivá väčšina mohli byť plnohodnotní občania našej vlasti, ktorí sa mohli zapojiť akýmkoľvek spôsobom do rozvoja našej spoločnosti.

 

Mnohí argumentujú tým, že prečo by mal teraz parlament prijať novelu zákona o umelom prerušení tehotenstva, keď počet tých interrupcií síce pomaly, ale plynule klesá. Keby to tak bolo, mohli by sme sa tomu tešiť, ale bohužiaľ nie je to pravda. Počet interrupcií prechodne klesal len do roku 2015, od roku 2015 však ale už opäť rastie. V rámci tohto rastu má významné zastúpenie práve aj tá potratová politika. To znamená interrupcie vykonávané u cudziniek, ktoré sem na Slovensko za týmto účelom chodia. A aj preto máme zodpovednosť sa k tomu postaviť, poviem to tak prenesene ako chlapi a nezatvárať si pred týmto problémom oči.

 

Sociálny systém v Slovenskej republike je postavený čoraz menej na zásluhovosti, to asi chápeme všetci, ale stále rovnako významne na medzigeneračnej solidarite. Ale tá medzigeneračná solidarita predpokladá, že tých, ktorí do sociálneho systému prispievajú a aktívne sa na ňom podieľajú, tvoria ho, bude vždy viac ako tých, ktorí z neho budú čerpať a ktorí budú ten systém nejakým spôsobom využívať.  Kým to je takto nastavené, kým to takto funguje, že tých, ktorí doňho prispievajú je výrazne viac, ako tých, ktorí z neho čerpajú, tak sociálny systém postavený na medzigeneračnej solidarite funguje a môže fungovať. Akonáhle však ale začnú sa tie počty tých ľudí, tých skupín k sebe konvergenovať, blížiť sa a teda začne sa tá skupina ľudí, ktorá doňho prispieva povážlivo zmenšovať, zatiaľ čo naopak zas skupina ľudí, ktorá z tohto systému čerpá sa začne zväčšovať, systém pomaly ale isto začne narážať na svoje ekonomické limity a možnosti, respektíve systém pomaly a isto sa začne dostávať do fázy, kedy sa blíži jeho zlyhanie. My nemôžme funkčnosť tohto systému, pri súčasnom nastavení, umelo udržiavať pri živote tým, že budeme donekonečna zvyšovať vek odchodu do dôchodku. My nemôžme len preto, že štát sa - namiesto o cudzincov - nestará v maximálnej miere o svojich vlastných občanov, najmä o mladé rodiny, nemôžme systém udržiavať tým, že z ľudí, ktorí celý svoj život do tohto systému ako pracujúci, ako zamestnanci alebo ako možno i podnikatelia či živnostníci prispievali a financovali ho, budeme robiť robotov a otrokov, ktorí majú právo na dôchodok ísť až vtedy, keď budú úplne fyzicky aj duševne totálne vyčerpaní a zničení, keď z nich budú len zúbožené trosky. Nemôžme to robiť tým, že donútime tých ľudí robiť čoraz dlhšie, čoraz viac, aby v čase, keď budú mať nárok na dôchodok odišli a možno o dva dni potom umreli a boli tak vybavení, poprípade aby došlo k naplneniu neomarxistického hesla našich ultraliberálov, ktoré hlása, že – citujem: „Ideálny starobný dôchodca je taký starobný dôchodca, ktorý hneď v prvý deň po svojom odchode do starobného dôchodku padne od totálnej únavy a vyčerpania na zem  a zomrie“ – koniec citátu. Tak toto teda nie je cesta, toto nie je cesta bez ohľadu na nech už akékoľvek “politické tričko“. Áno, možno síce zasa extrémni liberáli si povedia, že práve táto cesta je v poriadku, ale pre nás, ktorí sme normálni - bez ohľadu na to “politické tričko“ – všetci teraz asi chápeme, že to nie je cesta.

 

Naopak cesta pre normálny civilizovaný funkčný štát môže byť iba jedna. Čo najlepšie a čo najviac sa starať o tie deti, o tie mladé rodiny, o tie budúce generácie, ktoré chceme, aby sa rodili, ktoré chceme, aby mali deti a dať im všetky možné iné možnosti namiesto toho čo je teraz, že im je ponúknutá možnosť zabiť svoje dieťa.

 

Slovensko je maličká krajina, z geopolitického hľadiska absolútne nevýznamná, nehovorím, že bezvýznamná, ale nevýznamná a práve preto by sme sa mohli poučiť z príkladu a skúseností tých, ktorí to zažili na sebe a ktorí sú úplne niekde inde ako sme my. Vieme veľmi dobre, že ešte donedávna bola v Číne reštriktívna, veľmi reštriktívna populačná propotratová politika a obrovská Čína pochopila, že ak to takto pôjde ďalej a ak budú nútiť za každú cenu mladé čínske rodiny sa vzdávať detí za každú cenu, nuž tak jednoducho stratia svoje postavenie.

 

Ja rozumiem tomu, že každý má možno inú motiváciu, ale výsledok je evidentne celkom jednoznačný. Každý národ, každý štát, ktorý zabíja dobrovoľne svoje vlastné deti, pácha nie len obrovský hriech, ale pácha hlavne a najmä  aj veľmi nezodpovednú politiku voči samému sebe, a keď na to prišli v Číne, kde asi musíme uznať, že tam nie sú hlúpi tí ľudia, veď aj história nám ukazuje koľko vecí tí Číňania priniesli svetu, tak ja sa chcem spýtať, či my sme múdrejší, či my sme naozaj tí najmúdrejší na svete, že všetci tí, ktorí to chápu, sú vlastne hlupáci a nerozhľadení a my tu na Slovensku to vieme lepšie, že jednoducho to zabíjanie detí, tá liberálna potratová politika je údajne vraj to najlepšie.

 

My v Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS hovoríme naopak, že umelý potrat je to úplne najhoršie čo môže byt, pretože akákoľvek a v podstate každá podpora pre rodiny, akákoľvek a v podstate každá podpora pre tie deti, ako aj akákoľvek a každá forma náhradnej starostlivosti pre tie deti je vždy bez najmenších pochybností nekonečnekrát lepšia než ich zabitie. To je náš úplne jednoznačný postoj. Veď i všetky tie príklady z okolitého sveta nám dávajú za pravdu a všetci tí, ktorí nemáte zavreté tie oči a uši musíte uznať, že je to bohužiaľ skutočne tak. Keď sa aj ta naša spoločnosť, ale aj ten sociálny systém dostane do takého stavu, že už s tým nebudeme vedieť nič urobiť, tak potom už bude veľmi neskoro plakať. Potom bude veľmi neskoro hovoriť si, mali sme to zmeniť, mali sme to zmeniť aj formou lepšej stimulácie, ako aj formou lepšej celkovej podpory pre tie rodiny, aby sa rodilo viac detí, a najmä taktiež aj formou tou, že mali sme prinajmenšom aspoň obmedziť to zabíjanie tých maličkých nevinných detí, pretože už teraz na to veľmi škaredo doplácame a keď sa nič nezmení, tak to skončí úplnou katastrofou. To už bude potom neskoro, to už bude úplne neskoro.

 

Predsa my ako politici, ktorým to nie je jedno a ktorí vidia trošku dopredu, lebo nemôžme sa pozerať iba len na nejaké dva či tri dni dopredu. Predsa každý komu ľudia dali vo voľbách dôveru, aby mohol rozhodovať o veciach verejných, musí mať nejakú víziu, nejakú predstavu, ako by to mohlo fungovať lepšie, ako by to mohlo fungovať spravodlivejšie, ako by štát mohol fungovať lepšie a spravodlivejšie a hlavne ako to Slovensko naozaj posunúť, poviem to tak možno trochu budovateľsky, k tým skutočne krajším zajtrajškom.

 

Lebo ak nemáme tú víziu, tak vlastne sme tu úplne zbytočne a pre tú vízu máme tých príkladov naozaj veľa. Nie len vo svete, ale aj v Biblii.

 

Každý si môže vybrať to, čo sa dotýka jeho, čo je mu blízke, čo ho oslovuje, ale myslím, že v tom, že zabíjanie tých detí je zlé, sa asi zhodneme všetci.

 

My si uvedomujeme a sme o tom aj presvedčení, že za úplne ideálnych podmienok ochrana toho ľudského života aj keď nenarodeného človeka by mala byť absolútna a mala by byť úplne od počiatku. Absolútna úplne od počiatku.

 

Zároveň ale však si veľmi citlivo uvedomujeme a vnímame, že akákoľvek zmena súčasného liberálneho potratového zákona - a posledné dva týždne to aj dokázali - je v spoločnosti vnímaná naozaj veľmi citlivo, a veľmi, veľmi jemne a jednoducho vyvoláva tie obrovské, obrovské diskusie a búrlivé debaty, a práve preto sme my v tomto našom návrhu novely potratového zákona ponechali tie tri výnimky.

 

Práve preto sme my nechali tie tri výnimky, aby táto naša novela potratového zákona bola prijateľná aj pre tie politické strany a poslancov, ktorí na rozdiel od našej dôsledne PRO-LIFE protipotratovej politickej strany Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS nechcú ísť až do absolútneho zákazu umelých potratov. A preto pre tých, ktorí síce nie sú stotožnení s tým, aby sa zabíjali deti len tak “na želanie“, ale na rozdiel od našej Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS nechcú ísť až do úplného absolútneho zákazu všetkých umelých potratov sme s ťažkým srdcom pristúpili k tomuto kompromisu ponechania týchto troch výnimiek, pretože sme presvedčení, že aj malý posun v tejto oblasti smerom k lepšiemu, smerom k zvýšeniu úrovne ochrany životov tých detí by v dnešnej súčasnej situácii bolo obrovské víťazstvo.

 

A teda ja znovu si dovoľujem zdôrazniť, že práve o tom je to druhé čítanie, aby sme si navzájom vyjasnili naše postoje, aby sme si úplne otvorene vydiskutovali a povedali, čo je pre koho prijateľné, kto, čo požaduje a naopak, čo je pre koho neprijateľné, a kto akú podmienku alebo aké ustanovenie vylučuje. O tom je druhé čítanie a ja si myslím, že ak dáme spoločne priestor, aby tento zákon do druhého čítania išiel, tak to riešenie sa určite nájde. To riešenie sa určite nájde tak, aby na jednej strane my štrnásti poslanci Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS a spoločne s nami prípadne i ďalší eventuálni zástancovia prísnejšej legislatívy a na druhej strane aj ďalší poslanci,  ba poslanci možno aj takí tí liberálnejší našli sme spoločnú reč, aby sme ukázali všetci spoločne občanom Slovenska, že keď ide o skutočne vážne veci - a ja si myslím, že ochrana života to je tá úplne najvážnejšia vec - tak sa vieme zhodnúť, tak sa vieme dohodnúť, a vieme nájsť také riešenie, ktoré aj keď možno nebude ideálne, ale jasne dá všetkým ľuďom signál, že ako parlament sme za to, aby sa tie naše deti chránili, lebo nám na nich záleží.

 

Lebo nám veľmi záleží na tom, aby sa tie naše deti mohli rodiť, veľmi nám záleží na tom, aby nebola už ďalej prelievaná ich nevinná krv, veľmi nám záleží na tom, aby sme si mohli povedať, že sme aspoň niečo spravili preto, aby sme toto zabíjanie detí, keď už nie úplne zastavili, tak aspoň obmedzili.

 

Ako som už spomínal, keďže sme však realisti, tak sme do tejto našej novely zakotvili tri výnimky. Prvou je tá výnimka ohrozenia života matky, aby keď ide naozaj o život ohrozujúci stav ženy, tak aby jednoducho tí lekári spravili všetko, čo je potrebné, aby život tej ženy, tej mamy mohol byť zachránený. Druhú výnimku, ktorú sme do zákona ukotvili, je výnimka, kedy dieťa bolo počaté v dôsledku spáchania trestného činu, kedy ale toto spáchanie trestného činu bolo jasne preukázané, respektíve je tam aspoň vysoká pravdepodobnosť, že k spáchaniu dotyčného trestného činu skutočne došlo, inými slovami nemôže to byť len nejaké také “vyhlásenie“. Ide najmä o tri trestné činy, a to o trestný čin znásilnenia, o trestný čin incestu a o trestný čin sexuálneho zneužívania.

 

Tieto záležitosti vnímame veľmi negatívne, ale zároveň si uvedomujeme, že Slovensko bohužiaľ dnes ešte nie je štátom s tak dobrou úrovňou bezpečnosti, respektíve verejnej bezpečnosti a verejného poriadku, aby nedochádzalo k takýmto trestným činom a preto sme s pochopením pre obete tých trestných činov tam túto výnimku pripustili, aj keď si myslíme a sme hlboko presvedčení o tom, že teda správna, tá úplne ideálna cesta je tá, o ktorej som už hovoril, aj keď dnes samozrejme realita ideálu úplného zastavenia umelých potratov bohužiaľ zatiaľ neexistuje, a preto by spočívala v takej prevencii a v takom nastavení bezpečnosti na Slovensku, možno aj trestného zákona, aj keď vieme, že páchanie takýchto trestných činov nie je síce možné úplne vylúčiť, to vieme, že sa nedá, ale naozaj aby sme to čo najviac minimalizovali, aby tí páchatelia alebo potencionálni páchatelia si boli veľmi dobre vedomí toho, že keď pôjdu do takejto trestnej činnosti, tak to nebude nejaká hra o fazuľky, ale budú si niesť veľmi tvrdé, naozaj neskutočne veľmi tvrdé následky tak, aby si radšej povedali, že im to nestojí to za to. A preto najneskôr keď toto bude takto nastavené, tak potom, áno potom by sme už mali debatovať aj o tejto druhej výnimke.

 

Tretiu výnimku, ktorú sme do tejto našej novely dali, tá je v podstate, nie, že sme ju tam dali, ale my sme ju tam iba ponechali, a to výnimku, ktorá je už v súčasnosti platná, a to je prípad, kedy ide o veľmi vážne preukázateľné genetické poškodenie plodu, čiže toto sme my len prevzali tak, ako ostatne vlastne aj tie predošlé výnimky, ktoré sme tiež len prevzali zo súčasného znenia zákona o umelom prerušení tehotenstva, respektíve ich tam aj naďalej ponechali aby aj vďaka tomu bolo všeobecné akceptovanie tejto našej predkladanej novely zákona o umelom prerušení tehotenstva prijateľnejšie pre pokiaľ možno širší okruh poslancov z radov ostatných politických strán.

 

 A hoci táto opatrná novelizácia potratového zákona je polovičatá a preto z pohľadu našej dôsledne PRO-LIFE protipotratovej Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS nie je ani zďaleka úplne ideálna, aj napriek tomu dúfame, že by sa mohla stať aspoň prvým krokom k zlepšeniu ochrany života všetkých nenarodených detí.

 

 A nielenže v prípade schválenia by to viedlo k záchrane životov desiatok tisíc detí, ale čo sme presvedčení, viedlo by to aj k zvýšeniu nejakej mieri zodpovednosti tých budúcich rodičov za svoje správanie, viedlo by aj k zvýšeniu mieri zodpovednosti ľudí samých za seba.

 

Ja osobne to vnímam, ako aj my v klube poslancov Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS to jasne chápeme, že je to síce v rozpore s tým, čo hlásajú extrémne liberálne zoskupenia, združenia a strany, ale v tomto jednoducho musím povedať, že my Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS sme absolútne na opačnej strane barikády, a za to, že sa tento náš postoj týmto ľuďom nepáči, ho nebudeme ani meniť a ani sa zaň ospravedlňovať, pretože, ak sa nám niečo páči, povieme to jasne, a ak s niečím nesúhlasíme, taktiež to hovoríme úplne jasne a nahlas. Takže v tomto si neviem predstaviť, ako by sa dali spraviť, ako by sa dali spraviť nejaké ešte väčšie kompromisy bez toho, aby nedošlo k úplnému vyprázdneniu zmyslu a účelu tejto našej predloženej novely potratového zákona. Tí ľudia jednoducho musia niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia, za svoje správanie. A to v každej jednej oblasti. A samozrejme, že aj v tejto.

 

Už som to spomenul, ale zdôrazním to znova. Naša novela by takmer úplne eliminovala tú veľmi nežiadúcu potratovú turistiku. To znamená napríklad, Poľky, ktoré dnes, vďaka tomu, že v Poľsku je prijatý prísnejší potratový zákon - v podstate niečo také ako v prípade tejto našej novely chceme sa teraz pokúsiť presadiť aj my - a preto teda tieto Poľky cestujú na Slovensko aby si tu nechali vykonať umelý potrat, a táto možnosť by bola našou novelou naďalej ponechaná už len na život ohrozujúce stavy. To znamená, že cudzinke by po prijatí našej novely bolo možné vykonať umelé ukončenie tehotenstva len vtedy ak by išlo o skutočne život ohrozujúci stav. Vzhľadom k celkovej realistickej koncepcii tejto našej novely potratového zákona aj túto výnimku sme tam museli pripustiť kvôli tomu, že môže sa stáť, že nejaká turistka tehotná príde na Slovensko a naozaj sa tu vyvinie nejaká komplikácia, ktorá ju bude ohrozovať na živote, takže kvôli tomu je tam táto výnimka, ale inak žiadne, opakujem žiadne vykonávanie umelých ukončení tehotenstva pre cudzinky by nebolo povolené.

 

A to bude ďalšie obrovské víťazstvo i napriek tomu, že odporcovia sprísňovania tejto potratovej legislatívy znovu hovoria to, že údajne vraj ak zrušíme na Slovensku potratovú turistiku, tak tie ženy budú chodiť niekde inde. Ale predstavme si zase ten ideálny model, že by tá potratová turistika nebola dovolená úplne nikde. Tak by jednoducho nemali kam ísť. A za to, že je povolená tá potratová turistika v iných krajinách, za to my nemôžme predsa niesť zodpovednosť, my si musíme hľadieť seba, my musíme spraviť všetko pre to, čo je podľa nás, podľa nášho najlepšieho vedomia a svedomia možné spraviť preto, aby sme tú potratovú turistiku eliminovali tu u nás na Slovensku. Takže z tohto pohľadu aj touto zmenou sa snažíme v maximálnej miere prispieť k obmedzeniu umelých potratov, a to už nielen v rámci Slovenska ale aj v rámci Európy - keď to tak z geopolitického hľadiska môžem povedať.

 

Čo sa týka tých troch výnimiek, tak je veľmi dôležité povedať ešte jednu vec. Tie výnimky síce v tej novele sú, my ich tam iba zapracovali, respektíve ponechali sme ich tak vlastne zo súčasného znenia potratového zákona. Samozrejme, že rozhodnutie o ich uplatnení i naďalej je ponechané výlučne na vôli, na vedomí a svedomí rodičov. To znamená, že každý pár, každá žena sa bude môcť aj naďalej slobodne rozhodnúť, že či vôbec niektorú z tých výnimiek využije alebo nie. To znamená, že existencia výnimky samozrejme, že – podobne ako je tomu aj doteraz – neznamená to, že sa tie výnimky musia vždy aj uplatniť. To iba ponechávame v zákone i naďalej túto možnosť.

 

Musíme otvorene poukázať na tú skutočnosť, že väčšina z týchto všelijakých skupín, ktoré obhajujú umelé potraty, ktoré jednoducho zastávajú ten extrémne liberálny postoj to robia vyslovene na objednávku, a to na finančnú objednávku. Nerobia to z vlastnej vôle, eventuálne možno to aj robia z vlastnej vôle, z vlastného presvedčenia, ale mnohým k tomu ešte dopomáha aj to, že za to majú jednoducho peniaze, Že sú veľmi štedro financovaní propotratovou lobby, najmä potratovým veľkopriemyslom - firmami a ľuďmi, ktorí aktívne na tom mohutnom potratovom biznise zarábajú, a to zarábajú na úplne akýchkoľvek umelých potratoch, či už u tzv. "domácich" žien alebo aj u tých cudziniek.

 

A títo ľudia - čo je úplne prirodzené - sa nechcú vzdať tohto svojho dobre fungujúceho a rozbehnutého stroja biznisového potratového, a preto si mnohí protagonisti potratového veľkopriemyslu za časť nadobudnutých peňazí z tohto svojho potratového biznisu financujú ako pro-potratový marketing, tak i takéto skupiny, ktoré - a to sme tu už ostatne aj dnes, a aj v piatok počuli už aj pri tom zákone o kontrolovaní mimovládok, ako aj pri zákone o lobistoch – že investujú nemalé množstvo svojich peňazí na financovanie týchto svojich lobistických skupín, ktoré sa potom s podporou médií pokrytecky vydávajú za údajný hlas obrovského počtu obyvateľov, hoci v skutočnosti reprezentujú iba malú hŕstku ľudí, respektíve je to iba pár finančne zainteresovaných jednotlivcov, ktorí pod honosným veľkým názvom sa snažia vytvoriť dojem nejakej občianskej sily, dojem nejakého relevantného hlasu občanov. Bolo by veľmi nešťastné, ak spoločnosť ako aj zákonodarcovia, poslanci a Národná rada ako celok by sa nechali vo finále ovplyvňovať a manipulovať s takýmito hlasmi. Keď to dáme do porovnania znova v súčasnosti s tými veľmi slabo, ba až takmer vôbec nechránenými, nenarodenými deťmi, tak bohužiaľ tie deti žiadny hlas nemajú.

 

Tie deti žiadny hlas nemajú, tie deti nemajú dokonca ani len ten hlások, ktorým by mohli povedať: oco, mama, poslanci nepočúvajte hlasy zaplatených biznisových potratarských spoločností, počúvajte ten môj hlások. Oni ale ten hlások bohužiaľ nemajú. Oni to nevedia povedať, oni nevedia zakričať, a oproti ním stojí obrovský protivník, veľmi bohatý a silný, ktorý to "svoje" kričí úplne hlasne a nahlas, ktorý tvrdí, že umelý potrat je údajne vraj v poriadku, že je to v pohode, že je to údajne vraj “vaše právo“.

 

A ja si myslím, že ak sme aspoň trošku charakterní ľudia, aspoň trošku zodpovední politici, tak sa musíme postaviť nie na stranu tých silnejších ktorí dnes majú obrovské možnosti, média, peniaze, lobistické skupiny, ale na stranu práve tých nenarodených detí, čiže na stranu najslabších, najnevinnejších z nevinných, a úplne bezbranných, lebo tak by to malo byť vždy, že tí slušní, čestní a charakterní by sa mali zastávať práve tých slabších, tých nevinných, tých bezbranných, a teda nie mocných útočníkov a agresorov, nie tých, ktorí bezohľadne volajú po bezbranných životoch a po nevinnej krvi nenarodených detí.

 

A ešte jedna podstatná myšlienka. Vnímame to všetci, najmä tí čo žijeme vo väčších mestách, krajských, okresných, na sídliskách, a v panelákoch ako napríklad v paneláku jedného krajského mesta Banská Bystrica bývam aj ja. A s veľkým poľutovaním musím smutne konštatovať, že čoraz viac rodín, a to hlavne mladých rodin už nemá deti. Z čoraz väčšieho a väčšieho množstva panelákových a asi aj iných bytov už nie je viac počuť detské šantenie či detský smiech, deti nám už viac “nedupú“ nad hlavou, deti jednoducho bohužiaľ už nežijú v obytných domoch medzi nami. Za to na druhej strane je možné vidieť, že čoraz viac a viac mladých dievčat a mladých žien chodí na prechádzky so psíkmi, s čivavami, s jorkšírmi, a tak svoju starostlivosť, svoj materinský pud, svoj materinský inštinkt namiesto deťom venujú tým psom, tým morčatám a podobným zvieratkám. Isteže, nič proti tomu, keď zvieratká dopĺňajú nejakú tú rodinnú atmosféru a slúžia ako veľmi vítaný, pekný, milý a dobrý spoločník aj pre tie deti, ale asi to nie je celkom v súlade so zdravým rozumom, ak domáce zvieratá nahrádzajú, nie dopĺňajú, ale nahrádzajú deti v našich rodinách.

 

Toto nie je v súlade s Božími prikázaniami a ani to nie je v súlade so záujmom spoločnosti, aby do tej ľudskej spoločnosti namiesto ďalších a ďalších detí prichádzali iba len ďalšie a ďalšie zvieratká, a aby jednoducho sa tie deti za tie zvieratká vymenili.

 

A ešte jedna myšlienka, ktorá nie je moja:

 

Je naozaj veľmi zaujímavá a povšimnutiahodná tá skutočnosť, že všetci tí, ktorí dnes tak veľmi bubnujú a kričia proti sprísňovaniu zákona o umelom takzvanom prerušení tehotenstva, proti sprísňovaniu slovenskej potratovej legislatívy, že všetci tí už na tomto svete sú, že úplne všetci títo ľudia, ktorý podporujú umelé potraty sa už narodili, že všetci títo ľudia mali mamu, ktorá s nimi na ten umelý potrat nešla.

 

Všetci tí totiž, ktorí dnes kritizujú našu snahu o sprísnenie potratovej legislatívy, všetci tí ktorí kritizujú aj v médiách ale aj na iných kanáloch alebo inými kanálmi našu snahu o sprísnenie tohto extrémne liberálneho v súčasnosti platného potratového zákona sú tí, ktorým bolo dopriate sa narodiť. Všetci tí sú tí, ktorých rodičia a najmä teda mama si povedali, že ja sa pre teba obetujem. Ja sa pre teba obetujem, ja ťa nechám sa narodiť, ja sa ti budem venovať, ja sa budem snažiť z teba vychovať dobrého a slušného človeka. Všetci tí, ktorí sa narodili a dnes obmedzovanie umelých potratov kritizujú sú presne tí, ktorým bolo dopriate právo na život, ale ktorí sami teraz upierajú toto isté právo na život ďalším.

 

A ja sa pýtam:

 

Je toto spravodlivé?

 

Je toto spravodlivé, respektíve majú na to títo ľudia morálne právo?

 

 Ja som sa narodil ale ja idem teraz volať potom, aby tí ostatní sa už narodiť nemohli?

 

V čom sú tie deti, ktoré sú dnes zabíjané - a to dokonca často úplne bezdôvodne sú zabíjané - v čom sú tieto zabíjané deti horšie, v čom sú horšie tieto maličké 12, 10, či 11 týždňové detičky než sú tí, ktorí sa už narodili, a ktorí kričia, že zabíjať deti je v poriadku?

 

Akým právom si to dovoľujú?

 

Ak si takéto rozhodovanie prisvojujú, akým právom o tom chcú rozhodovať?

 

Vieme totiž veľmi dobre, že o živote a smrti človeka môže rozhodovať iba Pán Boh a nikto iný!

 

A zrazu tu znie hlas nejakej skupinky ľudí, ktorí si myslia, že môžu mať to isté právo ako má Pán Boh, že i oni môžu rozhodnúť, že títo sa už nemusia narodiť, a. že je to tak údajne vraj v poriadku.

 

A preto musím otvorene povedať, že my ako poslanci, ako tí ktorým ľudia dali vo voľbách dôveru, aby do Národnej rady sme išli riešiť aj pálčivé problémy, a nielen kdejaké bezvýznamné hlúposti a nezmyselné taľafatky, ale aj pálčivé problémy, ktoré nie je jednoduché ani otvoriť, a o ktorých nie je jednoduché ani rozprávať, pretože práve my by sme mali byť tí, ktorí preberú za to zodpovednosť, ktorí povedia, nebudete, opakujem nebudete nám vy extrémistickí fanatickí potratári financovaní neviem skade rozhodovať o tom, či sa nejaké deti ešte budú môcť narodiť alebo možno nebudú sa môcť narodiť, že dostanú príležitosť sa narodiť alebo príležitosť narodiť sa im môže byť odoprená.

 

 

Nebudete to vy, kto o tom bude rozhodovať. Nebudete vy vďaka vašej demagógii a sile médií, ktorá je dnes obrovsky silná ako nikdy pred tým, svojou lživou a demagogickou pro-potratovou propagandou gumovať hlavy, vymývať mozgy ľudí, a najmä tých mladých žien a dievčat, a hovoriť im:

 

„Choď na potrat, však to nič nie je. To je ako keď ideš na očkovanie“!

 

Alebo údajne vraj, že:

 

„To je ako keď ideš si dať nejakú tabletku proti škrabaniu v hrdle. To je v pohode, to si dáš a za dva mesiace, si v pohode.“

 

V skutočnosti však ale nie je to tak!

 

Ale aj keď v skutočnosti nie je to tak, napriek tomu vzhľadom k tej sile peňazí a tej sile médií sa dnes málokto vie postaviť “proti“, málo kto má ochotu sa im postaviť, takže to musíme byť my volení zástupcovia, ktorí práve na to máme tu ešte ten zvyšok tej imunity tu v pléne Národnej Rady Slovenskej republiky, aby sme to smeli nahlas a celkom jednoznačne jasne povedať, že sa nám to nepáči a že nielenže sa nám to nepáči, ale sme ako poslanci pevne odhodlaní s týmto neblahým stavom aj niečo urobiť, pretože celkom prirodzene nepáčiť sa to môže aj ľuďom ktorí sa po svojej pracovnej smene zastavia niekde v krčme dať si pivo, keďže oni aj keby chceli, tak môžu to u toho piva síce kritizovať, ale reálne s tým nemôžu vôbec nič spraviť.

 

A preto práve my poalanci Národnej Rady Slovenskej Republiky sme tu tí, ktorí s tým môžeme niečo spraviť a ktorí to môžeme ovplyvniť, ktorí máme na to tie zákonné kompetencie a nástroje, aby sme to v zmysle platnej legislatívy zmenili, aby sme to zmenili v prospech všetkých tých nevinných detí.

 

Aby sme to už konečne zmenili v prospech našich detí, aby sme to zmenili v prospech Božích zákonov, aby sme to zmenili v prospech Slovenskej republiky.

 

Lebo keď, a to som hlboko presvedčený, keď Slovenská republika bude fungovať v súlade s “Desatorom“, v súlade s Božími zákonmi, tak sa nám aj všetkým bude dariť.

 

Keď tak ale nebudeme fungovať, nuž tak jednoducho tie negatíva nás dobehnú, a budeme na to doplácať čoraz viac a viac, až na to všetci doplatíme veľmi škaredým spôsobom.

 

Takže úplne na záver, vážené kolegyne, kolegovia, čo ste tu zostali, neodsudzujme dopredu šancu dať deťom šancu na život!

 

Neodsudzujme a nezahadzujme už vopred túto šancu na život nenarodených detí do koša!

 

Posuňme tento náš protipotratový PRO-LIFE návrh do druhého čítania a rozprávajme sa o tom, čo by bolo pre národ, pre ľudí a pre jednotlivé strany prijateľnejšie, aká verzia, čo a ako ideme  sprísniť, eventuálne poprípade súčasne s tým ruka v ruke i to, čo ideme zjemniť či vycizelovať, ale jednoducho poďme s tým v záujme nenarodených detí už niečo spraviť.

 

My Ľudová strana Naše Slovensko ĽSNS každý takýto dobrý návrh či už legislatívne alebo fakticky objektívne vylepšujúci tento náš v prvom čítaní predložený návrh novelizácie potratového zákona by sme určite podporili bez ohľadu na to, kto by bol jeho predkladateľom.

 

Okrem myslím, že asi len extrémnych liberálov, ktorí by asi nikdy nič takého nepredložili. Keby však ale nech už ktorákoľvek politická strana prišla s návrhom na obmedzenie umelých potratov, tak absolútne bez váhania by sme to my podporili, aby sa to posunulo do druhého čítania. A samozrejme, že v druhom čítaní by sme sa k tomu aj meritórne, vecne vyjadrovali: Toto sa nám páči, toto je naša predstava, čo sa s tým dá robiť, atď., atď., pretože ak by išlo o zlepšenie postavenia, zlepšenie úrovne ochrany týchto nevinných nenarodených detí oproti súčasnému extrémne liberálnemu stavu, určite by sme to zásadne vždy podporili.

 

Bohužiaľ ale, v tomto volebnom období za tie dva roky doposiaľ nikto s takou iniciatívou neprišiel. Nikto to buď nepokladal za dôležité alebo nenabral odvahu, aby to do Národnej rady do pléna predložil. A tak po dvojročnom našom márnom dúfaní - že to predloží niekto iný - sme s tým nakoniec prišli my z Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS, a úplne oprávnene a legitímne od vás žiadame, aby ste posunutím do druhého čítania tohto nášho protipotratového PRO-LIFE návrhu sprísnenia potratovej legislatívy dali v druhom čítaní priestor na debatu, na doladenie, na vyšperkovanie, proste na dotiahnutie a celkové vylepšenie v druhom čítaní. Tam je totiž priestor na to, aby sme sa rozprávali ako a čo ďalej.

 

Ja si myslím, že ak to vďaka akýmkoľvek výhovorkám a pseudodôvodom nebude podporené už v prvom čítaní, a to najmä od tých poslancov, ktorí hlasovali za zlepšenie ochrany životov zvierat, tak potom musíme jasne povedať, že väčšinu slovenského parlamentu ochrana detí nezaujíma, že vlastne nie je to pre Vás podstatná, nie je to pre Vás téma, ktorej by ste sa chceli zoberať, ktorej by ste chceli venovať aspoň toľko času, aby sme v druhom čítaní sa o tom rozprávali absolútne nepoliticky, vecne, možno trošku s takou morálnou a etickou zodpovednosťou. Predsa nikto z Vás nič nepokazí tým, ak to svoje áno, ktoré v tomto prípade dáte bude áno pre život a posunieme tak všetci spoločne my aj Vy tento protipotratový PRO-LIFE návrh do druhého čítania. Nikto z Vás tým nič nepokazí.

 

A čo bude v druhom čítaní, to je dnes otvorená vec, to možno nechajme na Pána Boha, na debatu medzi 150 poslancami Národnej rady a až potom sa rozhodneme všetci spoločne čo a ako ďalej.

 

Viete, mňa veľmi mrzí to, že napriek tomu, že sme písomne požiadali o stretnutie predsedov parlamentných strán a predsedov poslaneckých klubov, tak ste nás odignorovali úplne všetci. Napriek tomu ale som presvedčený a chcem veriť tomu, že sa ešte udeje nejaký zázrak a že sa táto protipotratová PRO-LIFE novela potratového zákona posunie do toho druhého čítania.

 

Že sa táto PRO-LIFE novela zákona, ktorej cieľom je chrániť tie deti nezahodí do koša, lebo najbližšie môžeme o tom rokovať až o pol roka. A to je zbytočne stratený čas v priebehu ktorého bude zabité ďalšie veľké množstvo nenarodených detí. Stratili sme tu už veľmi veľa rokov. Poďme robiť.

 

Nehľadajme výhovorky, poďme robiť!

 

Viete veľmi dobre kolegovia, kolegyne, že my poslanci z našej Ľudovej strany Naše Slovensko ĽSNS hlasujeme za návrhy - bez ohľadu na to kto ich podal - vždy podľa toho, ako sme presvedčení, že či návrhy zákonov slúžia dobru, chránia každý ľudský život od počatia až do prirodzenej smrti, chránia prirodzenú rodinu založenú na celoživotnom manželstve jedného muža s jednou ženou, pomáhajú ľuďom, pomáhajú Slovensku a vtedy vždy hlasujeme "za" alebo naopak, nie sú prospešné, nie sú užitočné, a potom zas hlasujeme "proti" alebo "sa zdržíme".

 

A hlasovali sme v tomto volebnom období, ktoré je pre nás prvé, už za mnohé zákony bez ohľadu na to, či ich predkladala opozícia alebo koalícia. Podporili sme už mnohé zákony koaličné, ako aj mnohé zákony opozičné. Podporili sme aj zákony z dielne jednotlivých politických strán, keď sa nám zdalo, že sú dobré, že sú naozaj prospešné a že by pomohli zlepšiť, skvalitniť život ľudí na Slovensku. A od vás poslancov z ostatných politických strán nechceme nič iné len rovnaký prístup. Nič iné, len rovnaký prístup. Avšak výsledkom tohto rovnakého prístupu v tejto chvíli by nebolo len zlepšenie kvality života ľudí na Slovensku, ale ešte väčšie víťazstvo by bolo zlepšenie úrovne ochrany života týchto našich budúcich obyvateľov, ochrany života týchto maličkých detí. Tak sa tak, prosím vás, k tomu všetci postavme. A ja chcem veriť, že v tom druhom čítaní potom budeme mať dôvod na radosť a nie na smútok. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

 

 

Rastislav Schlosár, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /11/:

Kolega Marián Kotleba vo svojom úvodnom vystúpení v rozprave otvoril skutočne významne vážnu tému, v ktorej ide doslova o život.

 

A to o život nie jedného, nie desiatich, ani nie sto, ale len tu u nás Slovensku ide o životy mnoho tisícok nenarodených detí ročne. A to ešte nehovorím o tom, že vo svete je umelými potratmi povraždených mnoho miliónov detí ročne.

 

Keď sa pozrieme do tejto sály, do tohto pléna, tak v podstate je tu len hŕstka poslancov a platí to rovnako o poslancoch z vládnej koalície, ako aj o poslancoch zo štandardnej salónnej fiktívnej “opozície“. Ak má byť toto nejaká vizitka vzťahu Národnej rady Slovenskej republiky k životu a k deťom, ktoré naozaj takto hromadne a masovo na Slovensku zabíjame, tak potom by mala byť táto Národná rada Slovenskej republiky rozpustená ako celkom zbytočný orgán, ktorý nie je schopný a ani ochotný nielen chrániť, ale dokonca už ani len rozprávať o ochrane toho najzákladnejšieho ľudského práva, akým je právo na život.

 

 

Milan Mazurek, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /12/:

Tento návrh zákona je vzhľadom k jeho protipotratovému PRO-LIFE obsahu jednoznačne bez debát nielen tým úplne najdôležitejším bodom programu tejto aktuálne ešte stále prebiehajúcej 31. plenárnej schôdze Národnej Rady Slovenskej Republiky, ale i celého doterajšieho VII. volebného obdobia tohto nášho slovenského parlamentu.

 

Jedná sa o úplne principiálnu záležitosť, kde nemôžu byť debaty o tom, že kto návrh predkladá alebo niečo podobné, že máme nejaké vlastné vnútorné problémy s tým alebo s oným politicky nesympatickým človekom alebo politicky nesympatickou politickou stranou. Toto je jednoducho úplne holý prostý fakt, že tu ide doslova o ľudské životy nenarodených detí, a preto na krátkozraké malicherné politikárenie by sa malo aspoň v tomto prípade zabudnúť, a to zabudnúť samozrejme, že s ohľadom na tie vraždené nenarozené deti a teda nie s ohľadom na Vami nenávidenú politickú stranu Ľudovú Stranu Naše Slovensko ĽSNS či Vami nenávidených štrnásť poslancov tejto Vami tak veľmi nenávidenej politickej strany.

 

Mňa najviac udivuje ten problém, ktorý sa vyskytuje u mnohých tých údajne vraj "kresťanských" alebo "konzervatívnych" pseudoaktivistov, ľudí, ktorí síce navonok niekedy aj hovoria o krajne ultraľavičiarskych nebezpečenstvách, ako napríklad o hrozbe propotratového neoliberalizmu, sodomistického homofašizmu, ultraliberálneho neomarxizmu, proislamistického multikulturalizmu a o všetkom tom voľnomyšlienkarstve, ktoré úplne devastuje našu spoločnosť, ničí morálku, ale keď dôjde obrazne povedané na "lámanie chleba", tak sa nakoniec každý návrh ako to zmeniť opätovne vždy hádže do koša.

 

Títo farizejskí pokrytci síce navonok niekedy nahlas premýšľajú nad tým, prečo spoločnosť dospela až do takéhoto bodu, prečo ten ultraliberalizmus tak veľmi napreduje, prečo sa posúvame tak veľmi rýchlo k týmto “pokrokárskym“ myšlienkam, ktoré úplne ničia všetko na čom bola naša kresťanská identita vybudovaná. A preto tento dnešný neblahý stav je práve vinou týchto pokryteckých farizejov vystupujúcich na verejnosti "na oko" pod svojou lživou pseudokresťanskou či pseudokonzervatívnou maskou. Pretože keď si pozriete ako sa správajú k tomuto PRO-LIFE protipotratovému návrhu novely potratového zákona, tak práve tí údajne vraj Pro-life" odporcovia umelých potratov, tí údajne vraj “konzervatívci“, tí údajne vraj “kresťania“ na Internete všade možne síce píšu obrovské blogy, hádajú sa a debatujú, ba dokonca oni sú schopní premrhať týždne jalovými diskusiami o tom, či je toto vhodné, či je to z morálneho hľadiska prospešné, a najmä či za to zahlasovať či nezahlasovať, lebo sú tu údajne vraj také či onaké okolnosti alebo také či onaké veci, a neviem čo ešte všetko.

 

A namiesto toho, aby sa spojili do jedného šíku a bojovali, vyzývali, kričali hlasno, trúbili na to, poďme a podporme to, získajme si hlasy na to, aby sme to mohli pretlačiť, aby sme mohli zachraňovať nenarodené deti pred ich vraždením, a hoci každý deň je ich umelými potratmi zavraždených v prepočte viac než dvadsať, tak oni sa len neplodne hádajú medzi sebou ako malé deti na pieskovisku, lebo "toto je moje teritórium" a "toto je vaše teritórium".

 

A tí poslanci, ktorí o sebe hovoria, že sú údajne vraj “pro-life“ a “kresťania“ tu teraz medzi nami ani len nesedia, pretože boj za právo nenarodených detí narodiť sa a žiť títo marketingoví údajne vraj “pro-life“ poslanci majú v skutočnosti obrazne povedané “úplne na háku“, je im to totiž v tom lepšom prípade prinajmenšom všetko úplne jedno, na všetky PRO-LIFE hodnoty a ideály totiž v skutočnosti zvysoka kašlú.

 

A na druhej strane sú zas ultraliberáli, ktorí na rozdiel od týchto v skutočnosti pro-potratových falošných marketingových pro-liferov sa už ani len nehanbia za svoju podporu umelých potratov a preto títo ultraliberáli s tichou podporou týchto tajne pro-potratových pseudokonzervatívnych falošných pro-liferov úplne otvorene debatujú o tom, že by umelé potraty mali byť ešte viac liberalizované a vykonávané dokonca aj púhy jeden deň pred narodením dieťaťa. Tak ďaleko sme to dospeli.

 

 

Milan Uhrík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /13/:

Ja musím Mariána Kotlebu doplniť v tom, respektíve potvrdiť vlastne to, že tento návrh zákona, ktorý sme predložili nie je katolíckym ideálom a ani nie je ideálom našej Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS, ale je absolútne racionálnym kompromisom.

 

Nejedná sa o návrh, ktorým by sme tlačili na hranu či tlačili na pílu. Ponechali sme tam, a to je dôležité zdôrazniť, ponechali, nie zaviedli, ale ponechali sme tam tri výnimky, ktoré umožňuje doteraz aj súčasná legislatíva. To znamená prvá výnimka v prípade, ak je ohrozený život matky, druhá výnimka v prípade, ak matka bola znásilnená alebo v rámci incestu otehotnela alebo otehotnela v rámci nejakého sexuálneho zneužitia. A tá tretia výnimka, ktorá je tiež v súčasnej legislatíve explicitne, to znamená taxatívne vymenovaná sú tie genetické vývojové poruchy plodu.

 

Je pravda, že ten názov umelé prerušenie tehotenstva je metúci. Je to dôsledok jednak tej boľševickej ideológie, toho materializmu, ktorý tu vládol viac ako 40 rokov, kedy sa na človeka pozeralo - keď som svojho času čítal ešte Lenina v rámci nejakého všeobecného rozhľadu - tak on považoval život za vysoko organizovanú formu hmoty, čiže tak k tomu životu aj potom komunisti pristupovali len ako nejakej organizovanej hmote, ktorá sa dá zapnúť a vypnúť. Čiže komunisti nastavili latku hodnoty ľudského života veľmi nízko a potom tú latku v našej dobe ešte viac znížili extrémni ultraliberáli, ktorí v rámci egoizmu presadzovania neobmedzených práv jednotlivca si uzurpujú právo dokonca rozhodovať aj o živote cudzích ľudí.

 

Je to naozaj veľmi smutné, že tu chýbajú mnohí tí údajní “pro-liferi“, údajne vraj “kresťanskí“ politici, ktorí sa inak tejto téme údajne vraj venujú, respektíve údajne vraj bojujú proti zabíjaniu nenarodených detí, a najmä vypisujú blogy. Mnoho blogov som si prečítal na denníku postoj.sk, ale ja keď som tam posielal pre štyrmi dňami môj pro-life článok, tak nielen že doteraz mi ho neuverejnili, ale ani mi neodpisujú, nedávajú vedieť čo a ako. Čiže aj tam je celkom evidentné, aký je ich skutočný postoj k PRO-LIFE hodnotám. Ďakujem.

 

POZNÁMKA EDITORA: Internetový portál "Postoj.sk" sofistikovaným spôsobom tajne pôsobí v službách krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomarxistickej revolúcie pod falošnou PRO-LIFE a PRO-FAMILY maskou s cieĺom jednak "zachytiť" čo pokiaľ možno najväčší počet konzervatívne PRO-LIFE a PRO-FAMILY zmýšľajúcich kresťanov, jednak týchto konzervatívne PRO-LIFE a PRO-FAMILY konzervatívne zmýšľajúcich kresťanov skryte sofistikovaným spôsobom manipulatívne nenápadne ovlivňovať v službách krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomararxistickej revolúcie tým ideologicky tzv. "správnym smerom". V praxi toto nenápadné sofistikované manipulatívne pôsobenie tohto krypto-neomarxistického portálu "Postoj.sk" spočíva v tom, že vzhľadom k tomu, že jeho cieĺovou skupinou sú konzervatívne PRO-LIFE a PRO-FAMILY zmýšľajúci kresťania, tak "na oko" svojimi článkami bezvýhradne vystupuje proti vraždeniu nenarodených detí umelými potratmi i proti sodomii a genderovej ideológii a teda "na oko" nadšene "podporuje" a hlási sa k PRO-LIFE i PRO-FAMILY hodnotám, ba dokonca často "Postoj.sk" i farizejsky narieka nad tým, že nikto v parlamente tie umelé potraty neche zastaviť, avšak ale iba do tej doby, kým nenastane to "nebezpečenstvo", že by v parlamente "nedajbože" tie umelé potraty skutočne sa niekto rozhodol pokúsiť sa zastaviť. Potom samozrejme "Postoj.sk" úporne hľadá pokrytecké výhovorky, zámienky a dôvody prečo dotyčnú konkrétnu PRO-LIFE iniciatívu nemožno podporiť. Samozrejme, že vzhľadom k tomu, že manipulatívne pôsobenie portálu "Postoj.sk" je cielene zamerané voči konzervatívnym PRO-LIFE a PRO-FAMILY kresťanom, tak nikdy otvorene nepovedia že v skutočnosti umelé potraty plne podporujú, práve tak ako ani vo svojom boji proti konkrétnemu PRO-LIFE zákonu si "Postoj.sk" z logiky daných súvislostí fakticky ani nemôže dovoliť použiť klasické pseudoargumenty mainstreamových médií takého typu ako napríklad že "táto novela je zlá, chce brániť ženám rozhodovať o svojom tele", ale musia si vymyslieť sofistikovanejšie rafinovanejšie pseudodôvody prečo nepodporiť daný PRO-LIFE protipotratový návrh zákona, proste také pseudodôvody, ktoré budú mať aspoň nejakú reálnu šancu byť aspoň trochu psychologicky akceptovateľné pre konzervatívneho PRO-LIFE a PRO-FAMILY zmýšľajúceho kresťana, čiže také pseudodôvody, ktoré priamo nebudú nijako protirečiť či spochybňovať samotné PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnoty ako také, ako napríklad, že dotyčný PRO-LIFE návrh zákona je sice správný, ale mali by údajne vraj s daným PRO-LIFE návrhom zákona zatiaľ ešte počkať, pretože údajne vraj z tých či oných dôvodov momentálne nie je vhodná doba na jeho predloženie, alebo že predložený návrh zákona má síce správný cieľ že jde proti umelým potratom, ale údajne vraj je zle pripravený a má legislatívne formálno-právne vady a nedostatky, a preto ho nemožno prijať, alebo že aj predložený návrh zákona je aj legislatívne síce úplne bez akejkoľvek vady, ale politická strana či konkrétny poslanec,ktorý dotyčný protipotratový zákon predložil je "taký a onaký, a vymenujú ich či jeho či už skutočné alebo vymyslené údajné "poklesky" že urobil alebo neurobil to či ono, že spáchali či spáchal to a to, a podobne, a že preto dotyčný zákon predkladajúca politická strana alebo konkrétny poslanec, ktorý dotyčný protipotratový zákon predložil je človek údajne vraj neseriózny, nedôveryhodný a preto pod zámienkou z týchto či už skutočných alebo vymyslených často i úplne banálnych pseudodôvodov preto ani tento ich či jeho protipotratový návrh zákona údajne vraj preto "nemožno v žiadnom prípade podporiť" atď. Ostatne podľa svedectva slovenského nezávislého investigatívneho novinára Mgr. Martina Bavolára "Denník Postoj utajene financuje George Soros cez svoje krycie firmy, politické nadácie a nastrčené osoby", ako o tom už viac krát tento Mgr. Martin Bavolár, jeden z najlepších slovenských investigatívnych novinárov na základe svojich investigatívnych odhalení už viac krát hovoril i písal, naposledy napríklad dokonca priamo na svojom blogu tu: https://blog.hlavnespravy.sk/8555/velke-odhalenie-precitajte-si-ktori-najomni-novinari-su-na-mafianskych-zoznamoch-medzi-prvymi-su-todova-a-snidl-z-dennika-n-a-hanus-z-dennika-postoj/ Toľko teda o sofistikovanom manipulatívnom pôsobení na konzervativnych PRO-LIFE a PRO-FAMILY kresťanov zo strany de facto krypto-neomarxistického portálu “Postoj.sk“ nesúceho honosný rovnako tak falošne zavádzajúci názov ako je aj sám: “Konzervatívny denník Postoj“.

 

 

Martin Beluský, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /14/:

Ďakujem za slovo. Marián, Uviedol si veľmi veľa dôležitých argumentov, prečo by sme sa mali rozprávať prinajmenšom o aspoň čiastočnom posilnení ochrany nenarodených detí.

 

A ja som si istý, že aj dnešný deň to preukáže, že to ani zďaleka neboli všetky argumenty, ktoré za túto ochranu sú a ktoré tu ešte dnes budú povedané.

 

Úplne na začiatku si - keď si predstavoval zákon, si použil pojem “Takzvané umelé prerušenie tehotenstva“. Ja s týmto zdôraznením “Takzvané“ plne súhlasím, pretože keď si človek dá slovo “prerušiť“ do synonymického slovníku alebo výkladového slovníka, tak hneď prvá definícia je presne tá, čo to slovo evokuje u každého človeka - a to je dočasne nepokračovať v istej činnosti.

 

To znamená, že pri takomto pojme je to absolútne nezmyslené používať takýto význam a mali by sme samozrejme, že používať výraz “Umelé ukončenie tehotenstva“, nie “Prerušenie“ tehotenstva.

 

Inak ale bez ohľadu na to si myslím, že obidva tieto pojmy sú veľmi negatívne, a skôr by sme sa mali snažiť hovoriť o ochrane nenarodených detí, pretože práve to je to, čo má byť cieľom a výsledkom tejto debaty.

 

Na záver by som ešte dodal, že neexistuje žiaden dôvod preto, aby ktokoľvek z poslancov tejto Národnej Rady Slovenskej Republiky nezahlasoval minimálne za to, aby sme tento protipotratový PRO-LIFE návrh zákona posunuli do druhého čítania. Teda aj keby ho ostatní poslanci nechceli priamo schváliť v tejto našej navrhovanej podobe, tak aby sme tento návrh aspoň posunuli do druhého čítania aby sme tam potom mohli  diskutovať o jeho možných ďalších vylepšeniach alebo o iných výnimkách či obmedzeniach ich súčasných výnimiek a podobne.

 

A ak nakoniec budeme môcť zachrániť pred usmrtením aj keby hoc i len jedno jediné dieťa, tak si myslím, že aj tak to bude stáť za to. Ďakujem.

 

 

Ján Mora, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /15/:

Pán predseda, po vypočutí tvojho príspevku som presvedčený, že práve prepis tohto tvojho protipotratového PRO-LIFE prejavu by mal kolovať po stredných školách miesto nejakých neomarxistických príručiek od Denníka N, ktorý tam píše o kdejakých paranoidných konšpiračných úplných nezmysloch, ako napríklad o akýchsi neurčitých imponderabilijných údajných "ruských hrozbách", pretože toto by tým dospievajúcim mladým ľuďom bolo aspoň k niečomu užitočné.

 

Každopádne je treba zdôrazniť, že ako si pán predseda už spomenul na začiatku svojho prejavu, ten nesúlad v súčasnej dobe platného potratového zákona s Ústavou je bohužiaľ realitou bezprávia v našej krajine, a to bohužiaľ aj realitou ohľadne ochrany, či presnejšie povedané neochrany ľudského života, čo je dané politikou pretláčania tohto dekadentného krajne ultraliberálneho spôsobu života ako nám to ukazuje Slovensko-arabská politická strana SaS – tzv. “Sloboda a Solidarita“, ktorú by sme mohli veľmi výstižne jednoslovne pomenovať ako politickú strana "Esesákov", pretože dokonca aj v skratke názvu ich politickej strany SaS sú obsiahnuté dve súhlasky "S".

 

 Na Slovensku je to všetko veľmi smutné. Veď   čo iného môžeme čakať, keď dokonca i najvyšší ústavný činiteľ, a teda prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska sa vyjadrí, že ľudským právam sú nadradené obchodné záujmy, a tým pádom je v podstate tak jasne nastavená tá liberálna čiara, tá hodnota, akou žijú títo ľudia.

 

No ja každopádne verím, že otázka ľudského života vyhrá aj v tomto prípade, veľmi v to dúfam a zajtra sa snáď ľudia rozhodnú nie podľa nejakých ekonomických činiteľov, ale podľa toho, čo je naozaj správne a dôležité.

 

A na záver musím zdôrazniť, že zatiaľ čo tu my diskutujeme o nutnosti ochrany ľudského života od jeho počatia, tak takmer päťdesiatka akýchsi samozvaných mimovládnych organizácií píše emaily poslancom a vyzýva ich, aby nehlasovali. za tento protipotratový PRO-LIFE zákon, a to je veľká hanba. Ďakujem.

 

 

Ján Kecskés, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /16/:

Ďakujem za slovo Marián, ďakujem ti za vyčerpávajúci príhovor k tomuto protipotratovému PRO-LIFE zákonu a ja pevne verím, že si prehovoril do duše aj tým ľuďom, ktorí sú tu neprítomní. Bohužiaľ, situácia je taká, že keď predkladáme naše návrhy zákonov, tak sála zíva prázdnotou.

 

Ale pripomeniem poslancom, že prišla nám na mail iniciatíva, respektíve petícia od Aliancie za rodinu, ktorú vedie JUDr. Anton Chromík a dovolím si prečítať aj jej znenie, ktoré je teda veľmi dobré a ktorú dnes podpísalo viac ako 7 200 ľudí:

 

Slovensko od zavedenia umelých potratov zabilo 1 milión 360 tisíc detí. Všetky tieto deti nám dnes chýbajú. Chýba nám ich láska, ich nádej aj ich sila. Štát, ktorý nebráni najslabších a nevinných, stráca oprávnenie a zmysel svojej existencie. Toto sa deje u nás roky. Roky sa tvárime, že môžeme budovať dom od strechy, nie od základov. Bez úcty k životu niet ďalších práv. Obhajovanie umelých potratov sa vo svetle nových poznatkov vedy o prenatálnom vývoji dieťaťa stáva čím ďalej neudržateľné. Táto doba bude označená budúcimi generáciami za dobu temna, lebo sme nedokázali vidieť ľudský život tam, kde je. Vy to môžete zmeniť. Mnohí nechápu strašnú hĺbku zločinov voči deťom a preto vidia svet v skreslenej perspektíve. Život nenarodeného dieťaťa má pre nich menšiu hodnotu ako život narodeného dieťaťa, ba dokonca má pre nich menšiu hodnotu ako vlastné pohodlie. Umelý potrat ako úmyselné a chcené zabitie nevinného a bezbranného dieťaťa je zlom samým v sebe, ktoré nedokážu ospravedlniť žiadne okolnosti. Ďakujem.

 

 

Stanislav Mizík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /17/:

Ďakujem za slovo. Marián, prebral a rozobral si všetky aspekty tohto problému. Ja osobne umelé ukončenie tehotenstva nazývam vražda výškrabom.

 

To nenarodené dieťa má totižto hlavičku, bruško, obidve ručičky i obidve nožičky, respektíve všetky štyri končatiny, pretože je to človek!

 

Najväčšou tragédiou je to, že proti tomuto PRO-LIFE návrhu zákona na ochranu ľudského života nenarodených dítí sú práve tí, ktorí ochraňujú zvieratká, mloky, či jašteričky a tiež aj rôzne inakosti ako sú gayovia, lesby, gender, transgender, mutant, transmutant a iné ďalšie čudné inakosti....

 

Vládnuci krajne ultraľavičiarski ultraliberálni neomarxisti ako užitoční pro-islamistickí idioti všetranne podporujú islámsku expanziu do Európy, respektíve napomáhajú islamizácii všestrannou podporou moslimských obsadzovateľov Európy, ktorí sami o sebe na rozdiel od svojich neomarxistických užitočných idiotov neschvaľujú umelé potraty a ani sodomiu a jej homosexualistickú ideológiu a propagandu, a preto prvého koho vyhubia keď uplatnia vládu svojho islámskeho práva Šária budú paradoxne práve títo moslimským dobyvateľom momentálne slúžiaci neomarxistickí užitoční idioti ako aj neomarxistickí exponenti rôznych naničhodných pro-potratových a pro-homosexualistických mimovládok.

 

Za antidžihádistický, antiislamistický výrok tu v slovenskom parlamente Národnej Rade Slovenskej Reoubliky dostanete pokutu 1000 eur, zatiaľ čo za za vraždu nenarodeného dieťaťa potratovým výškrabom nielenže vôbec žiadnu pokutu nedostanete, ale navyše ešte k tomu média a neomarxistickí politici Vás za tu vraždu nenarodeného dieťaťa budú takmer až do neba chváliť, akýže to len skvelý, vynikajúci a vzorný následovaniahovný čin ste to vykonali.

 

Umelý potrat má ešte aj dnes v 21. storočí svojich obhajcov. Hovoril si o morálnom úpadku spoločnosti. Je to presná definícia. A tento morálny úpadok spoločnosti prináša neomarxistická ultraliberálna filozofia. Analógia so starovekou Rímskou ríšou je tu úplne trefná. Ultraliberalizmus,obdobný morálny chaos aký je tu aj dnes a obdobné sexuálne úchylky v starovekej Rímskej ríši, keď spolu obcovali chlapi s chlapmi, a neskôr potom aj chlapi so psami, kravami či kozami, už len nakoniec dokončili úplné zničenie starovekého Ríma germánski, respektíve starogermánskí barbari. Ďakujem za slovo.

 

 

Jana Nehézová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /18/:

Ďakujem za slovo. Ja si myslím, Marián, že v tvojej rozprave bolo povedané úplne všetko. Myslím si, že najväčšiu podstatu a pravdu vo svojej rozprave si povedal tak zrozumiteľne, že ak niekto nezahlasuje za tento protipotratový PRO-LIFE návrh, tak už potom neviem. Musí si už len spytovať svoje svedomie, že nepodporil zastavenie vraždenia nenarodených detí a následky svojho hlasovania budú títo pro-potratoví poslanci znášať už len na Božom súde, lebo keď mohol zastaviť zbesilé vraždenie nenarodených detí, neurobil nič, vôbec absolútne nič. Preto si zoberte Mariánove slová k srdcu a rozhodnite sa kolegovia, najmä Vy tu neprítomní poslanci z ostatných politických strán, rozhodnite sa múdro, hlavne so srdcom a s pokorou k nekonečnej hodnote ľudského života, rozhodnite sa humánne, ľudsky, ako humánne zmýľajúci ľudia proti potratovej genocíde nenarodených detí. Ďakujem.

 

 

Stanislav Drobný, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /19/:

Ďakujem za slovo. Marián, chcem len potvrdiť tvoje slová a skutočné príbehy jasne ukazujú znova a znova, že umelé ukončenie tehotenstva zabíja nielen nenarodené deti, ale ubližuje aj ich "matkám".

 

Ako následok umelého potratu toto ublíženie týmto "matkám" prichádza v rôznych formách, a to najmä v mentálnej, emočnej, vzťahovej a fyzickej rovine. Ženy v dnešnej dobe zomierajú práve aj pri legálnych potratoch. Strata plodnosti, alebo zvýšený výskyt spontánnych potratov po umelých potratoch je len zrnkom piesku v problémoch spojených s umelými potratmi.

 

Obrovské množstvo skutočných príbehov, ktoré sú v dnešnej dobe ľahko overiteľné, dokazuje, že nielen deti, ale aj ich "matky" sú skutočnými obeťami tohto skutku. Ďakujem.

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /20/:

Kolegovia, ďakujem za reakcie.

 

 

Natália Grausová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /21/:

Ďakujem za slovo. V prvom rade by som chcela povedať, že slová interrupcia, prerušenie tehotenstva, ukončenie tehotenstva, to sú len orwellovské mätúce a klamlivé pojmy. Skutočným pravdivým výrazom pre tento skutok je zabitie nenarodeného dieťaťa, respektíve vražda nenarodeného dieťaťa.

 

Chcem sa zároveň poďakovať tebe, pán predseda Marián Kotleba, ako aj všetkým ostatným kolegom za tento protipotratový PRO-LIFE zákon, za to predloženie, za veľmi empaticky citlivý prístup k ženám, za všeobecne mimoriadne citlivý prístup, ktorý ste zvolili.

 

A tento PRO-LIFE protipotratový zákon je taký dôležitý, že by naozaj bola veľká škoda, keby neprešiel do druhého čítania.

 

Bolo by veľmi vhodné postúpiť ho do druhého čítania, pretože si zaslúži diskusiu. A to nielen od zástancov tohoto protipotratového PRO-LIFE zákona ale aj od jeho oponentov. Čiže naozaj zaslúži si diskusiu, zaslúži si prejsť do druhého čítania a preto sa obraciam na všetkých poslancov s mojou osobnou veľkou prosbou, urobte to, posuňte tento návrh zákona do druhého čítania prosím a budete mať možnosť každý sa vyjadriť, dať nejaký pozmeňujúci návrh a jednoducho debatovať, pretože toto si zaslúži naozaj diskusiu, verejnú diskusiu, a to nielen diskusiu v tomto parlamente Národnej Rade Slovenskej Republiky ale aj na celom Slovensku. Ďakujem.

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /22/:

Ďakujem za slovo. Kolegovia, ja ďakujem za vaše faktické poznámky. Nie úplne všetko sa samozrejme, že dalo povedať v dotyčnom mojom jedinom vystúpení a nie všetko sa dalo aj vhodne naviazať na jednotlivé tie myšlienky, a preto jednu z tých hlavných by som chcel aspoň takto narýchlo ešte povedať, respektíve doplniť:

 

Hovoria Vám niečo mená Charlie Gard a Alfie Evans - obete krajne ultraľavičiarskej neomarxistickej revolúcie v súčasnej dnešnej Veľkej Británii?

 

Dúfam, že aj navzdory totalitne dôslednému mlčaniu mainstreamových hlavných médií Viete snáď aj Vy ostatní čo s tými dvomi malými anglickými chlapcami jedenásťmesačným Charlie Gardom a dvojročným Alfie Evansom urobili vládnuci krajne ultraľavičiarski neomarxistickí ultraliberálni extrémisti v Anglicku, ktorí obe tieto malé deti nielen že zavraždili, ale zavraždili ich priamo aj proti vôli ich vlastných rodičov, ba dokonca vládnuci neomarxistický režim zavraždil tieto dve malé deti aj navzdory srdcervúcemu húževnatému odporu ich vlastných rodičov, ktorí zo všetkých síl bojovali proti úmyselnej de facto poprave, zavraždeniu svojich vlastných detí, čoho sa dopustil vládnuci krajne ultraľavičiarski neomarxistickí ultraliberálny extrémistický režim v dnešnej Veľkej Británii.

 

A toto je obrovský varovný výkričník pre nás všetkých, kam to len môže všetko zájsť, ak sa nespamätáme dostatočne včas a skoro, a ak budeme ľahostajný voči osudom ostatných ľudí a najmä teda voči osudom týchto malých nenarodených detí, ktoré sa nevedia brániť, lebo tieto nenarodené deti sú pre vládnucich krajne ultraľavičiarskych extrémistov ten úplne najľahší terč.

 

Potom po vraždách nenarodených detí prichádza na rad aj eutanázia, samozrejme, že s cieľom presadiť to, čo sa zdá byť spočiatku nepresaditeľné sa najprv v duchu metódy postupného otvárania tzv. "overtonovho okna" - ako túto metódu sformuloval americký právník, filozof, politolog a sociolog Joseph P. Overton - legislatívne zavádzajú najprv tie takzvané dobrovoľné eutanázie a potom samozrejme, že neskôr v závislosti od toho ako rýchlo sa vládnucemu režimu darí otvárať tie príslušné tzv. "Overtonove okná" si potom vládnuci režim môže dovoliť pristúpiť aj rôznym iným, stále menej a menej dobrovoľným formám tzv. "Eutanázie", ktoré ako vidno už aj dnes v rôznych západných krajinách vymýšľajú vládnuci krajne ultraľavičiarski ultraliberálni súdruhovia neomarxisti, ktorých neomarxistické režimy vraždia deti už aj proti vôli vlastných rodičov dotyčných detí, a teda hrozí i na Slovensku, že tento dnešný úpadok spoločnosti sa bude aj naďalej neustále prehlbovať.

 

Takže dneska si myslím, že tento dnešný boj je doslova boj "kto z koho". Boj či zvíťazí zlo alebo či zvíťazí dobro, v každom prípade však ale tento "boj za život či za smrť" proti vládnucim krajne ultraľavičiarskym neomarxistickým ultraliberálnym extrémistom je a aj v budúcnosti naďalej bude doslova bojom "na život a na smrť" medzi našou PRO-LIFE "Kultúrou Života" a ich neomarxistickou pro-potratovou "Kultúrou Smrti".

 

A aj keď nevieme ako dopadne to hlasovanie, a nevieme, či sa nám podarí to pretlačiť aspoň do druhého čítania, tak musíme spraviť všetko, čo bude v našich silách, všetko čo bude v našich možnostiach a schopnostiach, aby sme si mohli s čistým svedomím povedať, že naozaj sme sa preto plne maximálne obetovali, lebo ak má naozaj zmysel sa pre niečo plne maximálne obetovať, tak je to práve táto PRO-LIFE myšlienka, je to práve len a len tento boj za presadenie PRO-LIFE hodnôt. Ďakujem.

 

POZNÁMKA EDITORA: Zmienka o metóde postupného otvárania tzv. "Overtonovho okna" naráža na články, ktoré boli publikované v slovenčine napríklad na slovenskom webovom portáli https://www.lifenews.sk , kde bol publikovaný v slovenskom jazyku článok pod názvom “Metóda Overtonovho okna - ako presadiť nepresaditelné (napr. kanibalizmus)“, ktorý bol publikovaný tu: https://www.lifenews.sk/content/met%C3%B3da-overtonovho-okna-ako-presadi%C5%A5-nepresaditeln%C3%A9-napr-kanibalizmus alebo tiež na slovenskom webovom portáli http://www.protiprud.sk/ , kde bol zas v slovenskom jazyku publikovaný článok pod názvom "Ako sa to robí: Overtonovo okno alebo technológia skazy. Veľká lož o prirodzenom behu vecí. Po homosexuáloch legalizácia pedofílie a incestu. Aj kanibali majú svoje práva", ktorý bol zas publikovaný tu: http://www.protiprud.sk/duchovny-svet/1843.htm , poprípade na webovej stránke slovenského časopisu “ZEM & VEK“ (Zem a vek) na adrese https://zemavek.sk , kde bol zas v slovenskom jazyku publikovaný článok pod názvom “Metóda Overtonovho okna: ako v spoločnosti presadiť nemožné“,  ktorý bol zas publikovaný tu:  https://zemavek.sk/metoda-overtonovho-okna-ako-v-spolocnosti-presadit-nemozne/ , a v češtine zas napríklad na českom portáli http://www.protiproud.cz/ , kde bol zas v českom jazyku publikovaný článok pod názvom "Jak se to dělá: Overtonova okna“, aneb Technologie zkázy. Velká lež o přirozeném běhu věcí. Po homosexuálech legalizace pedofilie a incestu. I kanibalové mají svá práva", ktorý bol publikovaný tu: http://www.protiproud.cz/duchovni-svet/1284-jak-se-to-dela-overtonova-okna-aneb-technologie-zkazy-velka-lez-o-prirozenem-behu-veci-po-homosexualech-legalizace-pedofilie-a-incestu-i-kanibalove-maji-sva-prava.htm

 

O prípadoch anglických chlapcov Charlieho Garda a Alfieho Evansa v slovenčine informoval napríklad podľa britského inštitútu “Institute or the Study od Journalism“ najdôveryhodnejšie spravodajské médium v Slovenskej republike - slovenský webový portál https://www.hlavnespravy.sk/ alebo tiež i celosvetový webový portál medzinárodnej petície https://www.citizengo.org/sk na ktorom  sú v slovenčine publikované najrôznejšie najmä PRO-LIFE a PRO-FAMILY petície, ktoré je možné si tu https://www.citizengo.org/sk tiež tieto petície publikované v slovenskom jazyku prečítať, a potom eventuálne aj podpísať; a v češtine zas o prípadoch anglických chlapcov Charlieho Garda a Alfieho Evanse informoval napríklad český webový portál http://www.protiproud.cz/

 

Najdôveryhodnejšie spravodajské médium v Slovenskej republike podľa britského inštitútu “Institute or the Study od Journalism“ - slovenský webový portál https://www.hlavnespravy.sk/ o dotyčnom prípade jedenásťmesačného anglického chlapca Charlie Garda napísal dňa 1.7.2017 článok pod názvom "Nepredstaviteľná bolesť rodičov a Európa, ktorá zabíja svoje deti: Európsky súd pre ľudské práva rozhodol nekompromisne. Malý Charlie musí umrieť” tu:   https://www.hlavnespravy.sk/nepredstavitelna-bolest-rodicov-europa-ktora-zabija-svoje-deti-europsky-sud-pre-ludske-prava-rozhodol-nekompromisne-maly-charlie-musi-umriet-zarazajuca-reakcia-papezskej-akademie-za-zivot/1053706 , dňa 7.7.2017 zas článok pod názvom "Británia odmietla ponuku Talianska pokračovať v štandardnej liečbe Charlieho Garda, pretože Európsky súd pre ľudské práva nariadil, že chlapček musí zomrieť” tu: https://www.hlavnespravy.sk/britania-odmietla-ponuku-talianska-pokracovat-v-standardnej-liecbe-charlieho-garda-pretoze-europsky-sud-pre-ludske-prava-nariadil-ze-chlapcek-musi-zomriet/1061886 , dňa 10.7.2017 zas článok pod názvom “Prípad chlapčeka Charlieho Garda: Pánom nad rozhodovaním o deťoch, nad ich životom a smrťou sa stal štát a úradník“  tu: https://www.hlavnespravy.sk/pripad-chlapceka-charlieho-garda-panom-nad-rozhodovanim-o-detoch-nad-ich-zivotom-smrtou-sa-stal-stat-uradnik/1064656 dňa 26.7.2017 zas článok pod názvom “Sudca: Charlie Gard umrie v hospici, nie doma“ tu: https://www.hlavnespravy.sk/sudca-charlie-gard-umrie-v-hospici-nie-doma/1081900 a dňa 29.7.2017 zas článok pod názvom "Našiel pokoj a spravodlivosť: Malý Charlie Gard zomrel. Udusením" tu: https://www.hlavnespravy.sk/nasiel-pokoj-spravodlivost-maly-charlie-gard-dnes-zomrel-udusenim/1083746

 

Slovenský webový portál https://www.hlavnespravy.sk/ o dotyčnom prípade dvojročného anglického chlapca Alfie Evansa napísal dňa 12.2.2018 článok pod názvom “Ďalší prípad podobný Charliemu Gardovi: Lekári žiadajú pozbaviť rodičov Alfieho Evansa ich práva rozhodovať o liečbe syna“ tu: https://www.hlavnespravy.sk/dalsi-pripad-podobny-charliemu-gardovi-lekari-ziadaju-pozbavit-rodicov-alfieho-evansa-ich-prava-rozhodovat-o-liecbe-syna/1309306 , dňa 12.4.2018 zas článok pod názvom "Jeho život je zbytočný: Týmito slovami sudca definitívne potvrdil verdikt smrti malého Alfieho Evansa"  tu: https://www.hlavnespravy.sk/jeho-zivot-je-zbytocny-tymito-slovami-sudca-definitivne-potvrdil-verdikt-smrti-maleho-alfieho-evansa/1370238 , dňa 13.4.2018 zas článok pod názvom  "Dramatické chvíle rodičov a malého Alfieho. Otec chce zachrániť syna pred usmrtením, ktoré nariadil sudca, nemocnica naňho zavolala políciu" tu:  https://www.hlavnespravy.sk/dramaticke-chvile-rodicov-maleho-alfieho-otec-chce-zachranit-syna-pred-usmrtenim-ktore-nariadil-sudca-brania-mu-v-presune-syna-talianska-kde-ho-chcu-liecit/1371312 , dňa 18.4.2018 zas článok pod názvom  "Finálny boj o život malého Alfieho"  tu: https://www.hlavnespravy.sk/finalny-boj-o-zivot-maleho-alfieho/1376912 , dňa 24.4.2018 zas článok pod názvom     "Neuveriteľný a zúfalý boj o život: Talianske občianstvo malému Alfiemu nepomohlo, Briti odpojili chlapčeka od prístrojov. Rodičia začali s resuscitáciou" tu:   https://www.hlavnespravy.sk/neuveritelny-zufaly-boj-o-zivot-talianske-obcianstvo-malemu-alfiemu-nepomohlo-briti-odpojili-chlapceka-od-pristrojov-rodicia-zacali-s-resuscitaciou/1382702 , dňa 26.4.2018 zas článok pod názvom “Alfie nezomiera. Nemocnica ho drží ako väzňa, tvrdí odborníčka" tu: https://www.hlavnespravy.sk/alfie-nezomiera-nemocnica-ho-drzi-ako-vazna-tvrdi-odbornicka/1386312 , práve taktiež toho istého dňa 26.4.2018 aj článok pod názvom "Prečo potrebuje nemocnica Alder Hey Alfieho mŕtveho pred dovŕšením jeho 2. narodenín?"  tu: https://www.hlavnespravy.sk/preco-potrebuje-nemocnica-alder-hey-alfieho-mrtveho-pred-dovrsenim-jeho-2-narodenin/1385874 , dňa 27.4.2018 zas článok pod názvom "Vyhráža sa im nemocnica? Rodičia Alfieho zverejnili svoj list verejnosti a médiám, ktorý bol zrejme písaný pod nátlakom"  tu: https://www.hlavnespravy.sk/vyhraza-sa-im-nemocnica-rodicia-alfieho-zverejnili-svoj-list-verejnosti-mediam-ktory-bol-zrejme-pisany-pod-natlakom/1387300 , dňa 28.4.2018 zas článok pod názvom         "Alfie Evans zomrel" tu: https://www.hlavnespravy.sk/alfie-evans-zomrel/1388246 , dňa 2.5.2018 zas článok pod názvom "Hladoval 36 hodín a tesne pred smrťou mu sestra podala neznámy liek: Alfieho posledné chvíle, nové znepokojujúce detaily" tu: https://www.hlavnespravy.sk/hladoval-36-hodin-tesne-pred-smrtou-mu-sestra-podala-neznamy-liek-alfieho-posledne-chvile-nove-znepokojujuce-detaily/1390332 , dňa 7.5.2018 zas článok pod názvom          "Anglikánska cirkev sa postavila na stranu nemocnice, kde bol násilím do smrti držaný Alfie Evans. Obhajuje neobhájiteľné" tu: https://www.hlavnespravy.sk/anglikanska-cirkev-sa-postavila-za-nemocnicu-kde-bol-umiestneny-alfie-evans-obhajuje-neobhajitelne/1394960 , dňa 10.5.2018 zas článok pod názvom  "Obzretie sa za Alfiem a jeho rodičmi, z pohľadu britského práva, práv dieťaťa, rodičov, ľudskej a lekárskej etiky" tu: https://blog.hlavnespravy.sk/5175/obzretie-sa-za-alfiem-a-jeho-rodicmi-z-pohladu-britskeho-prava-prav-dietata-rodicov-ludskej-a-lekarskej-etiky/ a  dňa 15.5.2018 nakoniec článok pod názvom "Posledná rana rodičom a spravodlivosti: Súd napriek podozreniam rozhodol, že Alfieho Evansa pochovajú bez súdnej pitvy a bez toxikologických testov" tu:   https://www.hlavnespravy.sk/posledna-rana-rodicom-spravodlivosti-sud-napriek-podozreniam-rozhodol-ze-alfieho-evansa-pochovaju-bez-sudnej-pitvy-bez-toxikologickych-testov/1402678

       

Celosvetový webový portál medzinárodnej petície https://www.citizengo.org/sk na ktorom  sú v slovenčine publikované najrôznejšie najmä PRO-LIFE a PRO-FAMILY petície, kde je možné na tomto https://www.citizengo.org/sk si tieto publikované petície v slovenskom jazyku jednak prečítať, jednak potom eventuálne prípadne ich aj podpísať. Vo veci dotyčnej kauzy prípadu jedenásťmesačného anglického chlapca Charlieho Garda publikovali petíciu pod názvom "11-mesačný #CharlieGard stále žije. Avšak dokedy? Musíme konať rýchlo!" tu: https://www.citizengo.org/sk/lf/71806-zachranme-10-mesacneho-charlieho-garda-pred-smrtou a vo veci dotyčnej kauzy prípadu dvojročného anglického chlapca Alfie Evansa publikovali petíciu pod názvom "Zachráňme Alfieho" tu: https://www.citizengo.org/sk/lf/155196-zachranme-alfieho Inak je treba povedať, že celosvetový webový portál medzinárodnej petície “Citizengo“ publikuje petície celkovo ve trinástich jazykoch a dvadsiatich-troch sekciách, a to konkrétne na adrese https://www.citizengo.org/en v angličtine pre nejdôležitejšie celosvetové petície všeobecne, na adrese https://www.citizengo.org/en-gb v angličtine špecializovane znajmä pre petície týkajúce sa samotnej Veľkej Británie GB, na adrese https://www.citizengo.org/en-eu v angličtine špecializovane najmä pre petície týkajúce se kontinentálnej Evrópy, na adrese https://www.citizengo.org/en-us v angličtine špecializovane najmä pre petície týkajúce sa Spojených Štátov Amerických USA, na adrese https://www.citizengo.org/en-ca v angličtine špecializovane najmä pre petície týkajúce sa Kanady, na adrese https://www.citizengo.org/en-af v angličtine specializovane najmä pre petície týkajúce sa Afriky,  na adrese https://www.citizengo.org/en-au v angličtine špecializovane najmä pre petície týkajúce sa celého svetadielu Austrálie, na adrese https://www.citizengo.org/es v španielčine pre najdôležitejšie celosvetové petície všeobecne, na adrese https://www.citizengo.org/hazteoir v španielčine špecializovane najmä pre petície týkajúce se samotného Španielska, na adrese https://www.citizengo.org/es-mx v španielčine špecializovane najmä pre petície týkajúce sa Mexika, na adrese https://www.citizengo.org/es-ar v španielčine špecializovane najmä pre petície týkajúce sa Argentíny, na adrese https://www.citizengo.org/pt-pt v portugalčine špecializovane najmä pre petície týkajúce sa samotného Portugalska a “východnej“ pologule,  na adrese https://www.citizengo.org/pt-br v portugalčine špecializovane najmä pre petície týkajúce sa Brazílie a “západnej“ pologule, na adrese https://www.citizengo.org/fr petície vo francúzštine, na adrese https://www.citizengo.org/de petície v nemčine, na adrese https://www.citizengo.org/ru petície v ruštine, na adrese https://www.citizengo.org/it petície v taliančine, na adrese https://www.citizengo.org/pl petície v poľštine, na adrese https://www.citizengo.org/hr petície v chorvátčine, na adrese https://www.citizengo.org/hu petície v maďarčine, na adrese https://www.citizengo.org/nl petície v holandčine a nakonec  na adrese https://www.citizengo.org/sk sa nachádzejí dotyčné už vyššie zmienené petície v slovenčine.

 

Český webový portál http://www.protiproud.cz/ o dotyčnom prípade jedenásťmesačného anglického chlapca Charlie Garda napísal dňa 9.7.2017 článok pod názvom "Návrat starověkého barbarství: Stát upírá právo na život. Dědicové nacistů v soudcovských talárech EU. Smrtící precedens v Británii. Západ již zcela pod vládou satana? Naděje na záchranu civilizovaného světa" tu: http://www.protiproud.cz/duchovni-svet/3226-navrat-starovekeho-barbarstvi-stat-upira-pravo-na-zivot-dedicove-nacistu-v-soudcovskych-talarech-eu-smrtici-precedens-v-britanii-zapad-jiz-zcela-pod-vladou-satana-nadeje-na-zachranu-civilizovaneho-sveta.htm a o dotyčnom prípade dvojročného anglického chlapca Alfie Evansa napísal zas článok dňa 4.3.2018 pod názvom "Další dítě posláno na smrt: František řekl, že můžeme. Kde jsou hranice pro udržování při životě? Právničina versus dvojznačná vyjádření autorit. Nebezpečí: Bude hráz dále erodovat?" tu: http://www.protiproud.cz/duchovni-svet/3658-dalsi-dite-poslano-na-smrt-frantisek-rekl-ze-muzeme-kde-jsou-hranice-pro-udrzovani-pri-zivote-pravnicina-versus-dvojznacna-vyjadreni-autorit-nebezpeci-bude-hraz-dale-erodovat.htm

 

 

Milan Uhrík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /23/:

Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne, aby som trošku prispel do tejto debaty. Oceňujem, že tá debata je zatiaľ veľmi kultivovaná. Možno je to práve tým, že sa tu nenachádzajú v sále tí najväčší odporcovia, tí liberálni zástancovia potratov.

 

My návrh novely zákona o tzv. "umelom prerušení tehotenstva" sme predložili v dobe, kedy bol zhruba "Deň Matiek". Deň matiek sme si v Ľudovej strane Naše Slovensko ĽSNS uctili takýmto dôstojným spôsobom, nielen nejakým blahoželaním na internete, ale i podaním tohto protipotratového PRO-LIFE zákona plus zorganizovali sme aj krásne podujatie pre mamičky v jednej dedine na južnom Slovensku. Je jasné, že niektorí si môžu mylne myslieť, že to boli snáď nejaké politické kortešačky alebo niečo podobné, ale v skutočnosti toto teda rozhodne nebolo o tom.

 

Bol som tam osobne, bol som tam aj s malými deťmi, pretože jedna vec je rozprávať sa s ľuďmi o PRO-FAMILY hodnotách, rozprávať sa s ľuďmi o tradičnej prirodzenej rodine, rozprávať sa s ľuďmi o potrebe chrániť tradičnú prirodzenú rodinu a jej hodnoty, ako aj rozprávať sa s ľuďmi aj o PRO-LIFE hodnotách, rozprávať sa s ľuďmi o práve každej ľudskej bytosti na život od jej počatia až do jej prirodzenej smrti, rozprávať sa s ľuďmi o potrebe chrániť každý ľudský život od jeho počatia až do jeho prirodzenej smrti, a druhá o nič menej dôležitá vec je pred zrakmi ostatných spoluobčanov osobným príkladom svojho vlastného života v praxi všetky tieto PRO-LIFE hodnoty i PRO-FAMILY hodnoty so všetkou vážnosťou a kresťanskou počestnosťou aj dôstojne žiť. Tí, ktorí máte deti, ktorí máte rodiny, viete veľmi dobre, že niekedy sú s tými deťmi aj starosti. Ja sám mám dve malé deti, jedno dvojročné, jedno dvojmesačné a nie sú to len radosti, sú to často aj starosti, ale aj práve o tom to má byť. Je to totiž o tej obeti, o tej obeti rodičov pre tie deti.

 

Bohužiaľ niektorí rodičia radšej obetujú svoje deti za seba, za svoj súčasný nejaký stav, za svoj blahobyt alebo za svoje pohodlie akoby sa mali sami sebaobetovať za tie svoje deti.

 

Uvedomujeme si, že táto téma je spoločensky extrémne citlivá. To ani nepopierame a preto sme aj predložili aj taký návrh protipotratovej novely zákona, ktorá je, povedal by som veľmi racionálne umiernená, veľmi kompromisná a skutočne nejde až na hranu noža. Naším cieľom a to teraz musím povedať, že hovorím dlhodobým cieľom, nielen teda cieľom tohto návrhu zákona je vytvoriť zo Slovenska krajinu, ktorá si bude vážiť každý ľudský život od jeho počatia až do jeho prirodzenej smrti, kde by sa mladí ľudia nebáli vstupovať do manželstva a splodiť v ňom svoje deti, aby sa mladé rodiny nebáli mať svoje vlastné deti a ženy nechceli už chodiť na umelé potraty, pretože to už nebudú považovať za správne.

 

Dôvody, prečo sú umelé potraty zlé, sú myslím si, že evidentné pre každého triezvo zmýšľajúceho človeka. Možno sa nájdu ľudia, ktorí vyslovene umelé potraty schvaľujú, že hurá, je to dobrá vec, poďme do toho. Vražda je vražda, potrat je zlý, bez ohľadu na to, či to nazveme prerušením tehotenstva, interrupciou alebo čímkoľvek iným, pretože keby to vražda nebola, tak to dieťa sa nejakým spôsobom narodí a pokračuje v živote. Ale práve tým, že sa vykoná tá “operácia“, tak to dieťa sa nenarodí a tým pádom prišlo o život, nežije.

 

Možno tí z Vás čo sa tomu venujete, možno poznáte tie videá zo sona, zo Sonografie, ten film po anglicky “Silent scream“, tj. “Tichý výkrik“ alebo “Nemý výkrik“, kde boli zábery zo sona, sonografické zábery ako ten umelý potrat naozaj prebieha. To znamená, že ako sa kyretou ze živa reže a trhá to dieťatko a ako sa to dieťatko snaží v maternici svojej "matky", v tom lone svojej "matky" pred tou kyretou utekať. Sú to naozaj neuveriteľne kruté, mimoriadne brutálne zábery, ale aj myslím si, že je potrebné, aby sme to hovorili, aby sme si nezakrývali oči pred tým ako to naozaj vyzerá, lebo tým, že si zakryjeme oči, strčíme hlavu do piesku, tak ten problém jednoducho nezmizne. On tu stále je, prekvitá, rozkvitá a je na nás, aby sme to riešili, aby sme páchaniu týchto neuveriteľne brutálnych vrážd nenarodených detí zabránili, aby sme túto mimoriadne krutú genocídu nenarodených detí zastavili.

 

V súčasnosti žijeme v 21. storočí, v dobe vesmírnych lodí, sonografov, mobilných telefónov, počítačov, Internetu a virtuálnej reality, počítačových technológií, vyspelého, či už zdravotníctva ale i celého sociálneho systému. Iste, niektorí môžu namietať, že aj to zdravotníctvo má svoje nedostatky, ale objektívna realita je taká, že v minulosti ešte nikdy nebola technologická úroveň na takej vysokej úrovni na akej sa nachádza v súčasnosti. Neexistuje, aby štát a spoločnosť - a to najmä dnes v súčasnej dobe v 21. storočí - bolo naše Slovensko ako celok až tak veľmi chudobné; iste nehovorím o niektorých individuálnych rodinách medzi ktorými sa isteže najdu aj nejaké negatívne a chudobné prípady, ale náš štát ako taký, respektíve naše spoločnosť ako celok ani zďaleka nie je až tak veľmi chudobná, aby sa nedokázala postarať o deti, ktoré by prišli na svet možno tzv. "neželane", pretože náš štát bez toho aby mu to pôsobilo nejaké väčšie ekonomické problémy by sa aj o tieto tzv. "neželané" deti dokázal postarať ak by mu na nich skutočne záležalo.

 

U nás na Slovensku pôsobia rôzne občianske iniciatívy, ako napríklad "My sme les" alebo tiež aj "Zviera nie je vec" a im podobné. Hovorilo sa tu už aj o rôznych zo zahraničia veľmi dobre platených samozvaných údajne vraj "ľudskoprávnych" organizáciách, ktoré však ale v skutočnosti namiesto skutočných ľudských práv a občianskych slobôd práve naopak sami podnecujú k porušovaniu ľudských práv domáhaním sa toho, aby štátna moc prenasledovala ich politických a ideologických oponentov a kritikov, vystupujú proti slobode prejavu a každý názor s ktorým osobne nesúhlasia demagogicky označia za údajné šírenie akejsi tzv. "nenávisti", práve tak aj broja proti slobode vedeckého výzkumu a bádania, ktorého výsledky tiež označujú za údajné šírenie tzv. "nenávisti" v tých prípadoch, keď výsledky dotyčného výzkumu a bádania dôjdu k výsledkom, ktoré sú im z nech už akýchkoľvek politických či ideologických dôvodov nepríjemné, ďalej vystupujú i proti náboženskej slobode a slobode svedomia, podnecujú k homofašistickej perzekúcia proti lekárom a psychoterapeutom ktorí sú ochotní liečiť tých homosexuálnych pacientov, ktorí o túto liečbu majú záujem plus podnecujú k perzekúciám aj proti samotným týmto homosexuálnym pacientom, ktorí sa domáhajú liečby svojej vlastnej egodystónnej nechcenej homosexuality, ďalej vystupujú proti slobode podnikania, a to najmä proti slobode voľby zmluvného spolukontrahenta, čo zase v niektorých prípadoch kedy sa im to politicky a ideologicky hodí označujú slobodnú voľbu zmluvného spolukontrahenta za údajnú tzv. "diskrimináciu, a to aj napriek tomu, že práve títo pseudoľudskoprávni neomarxistickí pokrytci sami sa dopúšťajú najväčšieho porušovania rovnosti občanov a diskriminácie tým, že požadujú "nadpráva" a rozličné ničím neopodstatnené privilégia pre kadejaké nimi vyvolené umelo vytvorené privilegované pseudomenšiny, ktoré samozrejme, že v skutočnosti nie sú žiadnymi skutočnými "menšinami", ale iba nejaká samozvaná umelo demagogicky pseudodefinovaná skupinka ľudí, ktorú si na základe nejakého účelovo vyzdvihnutého spoločného znaku len tak z účelových dôvodov označia vládnuci neomarxisti za údajnou “menšinu“, aby tak požadovaním privilégií a nadpráv pre túto umelo vytvorenú pseudomenšinu na úkor majority spoločnosti rozdelili spoločnosť týmto umelo vytvoreným konfliktom podľa latinského hesla "Divide et Impera" - v preklade "Rozdeľuj a Panuj" pochádzajúceho už z doby starovekej Rímskej ríše a ktoré vychádza z empiricky overeného sociologického poznania, že znesvárenej a rozdelenej společnosti se vládne ľahšie, než společnosti harmonickej a vnútorne nerozhádanej.

 

A tak títo všetci pseudoľudskoprávni demagogickí pokrytci a ďalší im podobní tzv. "mimovládkari" s mohutnou mocenskou, finančnou a propagandistickou podporou celého dnešného neomarxistického západu teda bojujú za presadzovanie najrôznejších čudných obskurných pseudopráv, ale malé deti, ktoré vzhľadom k prenatálnej etape svojho ľudského života sa zatiaľ nachádzajú ešte v lone matky majú tú nevýhodu, že ešte nemajú dostatočný vek na to, aby mohli svoje legitímne právo na život brániť aspoň oni sami, keď už žiadna zo strany vlád západných krajín dobre dotovaná tzv. "ľudskoprávna" alebo iná tzv. "mimovládna" organizácia o boj za ochranu životov týchto detí nemá ani len ten najmenší záujem a tak sú tieto nenarodené deti bez ohľadu na hrubé porušovanie ich najzákladnejšieho ľudského práva, práva na život prakticky bez akýchkoľvek obmedzení s plnou podporou vládnuceho neomarxistického režimu ako na bežiacom páse doposiaľ vraždené.

 

Je absurdné, že na vyrúbanie stromu vo vlastnej záhrade potrebujete podľa súčasnej legislatívy povolenie od obce ak ten strom má nejaký väčší priemer, ale na vykonanie umelého potratu nepotrebujete vôbec nič, len ohlášku, len proste požiadať, zaplatiť a je to "vybavené".

 

Nedávno bol vyhlásený deň biodiverzity, pričom sa sústredil na ochranu slovenských dravcov, mäsožravých dravých vtákov. Bola to na internete taká kampaň, na Facebooku, kedy si ľudia dávali cez profilové fotky "Aj ja som dravec" alebo "Za dravca" alebo niečo také, kedy skrátka snažili sa ľudia vyjadriť nejakú svoju náklonnosť a vyjadriť nejaké svoje sympatie voči ochrane prírody ako aj voči ochranárom prírody, že teda poďme chrániť slovenské dravce, mäsožravé dravé vtáky. Ak vyberiete vajíčko z hniezda chráneného vtáka za Slovensku, tak spáchate čin, ktorý nie je v súlade s legislatívou. Nehovorím, že je to automaticky úplne vždy trestný čin, samozrejme závisí to od okolností, ale nie je to v poriadku. Tie zvieratá sú totiž chránené zákonom. Ak vyberiete vajíčko z hniezda nejakému orlovi alebo nejakému sokolovi, či iným chráneným vtákom, tak je to nesprávna vec podľa zákona, ale zabitie dieťatka v lone matky je považované za vec, ktorá je úplne v poriadku. Opäť paradox doby, ktorý len poukazuje na to, že pravdepodobne nežijeme v nejakej hodnotovo konzistentnej dobe, keď sú dnes prakticky určité aspekty života  chránené oveľa viac u zvierat než u ľudí.

 

Možno si poviete, že návrh tohto protipotratového PRO-LIFE zákona je predkladaný v zlej dobe, pretože tá spoločenská nálada si túto agendu momentálne nevyžaduje, že ten počet umelých potratov naozaj nejakým spôsobom klesá a nie je dôvod na to, aby sa to regulovalo zákonom. Pravda je však ale taká, že podľa prieskumov, a to opakovaných prieskumov si až 70 % slovenskej populácie želá prinajmenšom nejakým spôsobom aspoň výrazne obmedziť súčasnú genocídu nenarodených detí, ktorá momentálne na Slovensku vládne.

 

Je jasné, že dôvody na minimálne aspoň nejaké obmedzenie umelých potratov, dôvody na sprísnenie potratovej politiky sú rôzne:

 

Existujú morálne dôvody, pre ktoré je vražda nenarodeného dieťaťa pre každého aspoň trochu slušného človeka absolútne neprijateľná, a o týchto morálnych dôvodov bolo a verím tomu, že aj bude povedané ešte veľa, pretože my v našej Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS sme sa všetci jednomyseľne zhodli na tom, že PRO-LIFE hodnoty sú z morálnych dôvodov pre našu politickú stranu tým úplne najdôležitejším čomu sa chceme i budeme vážne venovať, pretože PRO-LIFE hodnotám my prikladáme tú najvyššiu dôležitosť a preto je to pre nás poslancov Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS našou najväčšou prioritou aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Zásadná dôležitosť morálnych dôvodov pre nás sú snáď preto každému plne jasné.

 

Ľudskoprávne dôvody sú takisto jasné. Keď kdejaký pokryteckí ľudskoprávni aktivisti najmä z rôznych mimovládnych organizácií stále farizejsky rozprávajú o tom, že treba dbať na ľudské práva človeka, ale zároveň tí istí aktivisti plne schvaľujú, všemožne podporujú, napomáhajú a umožňujú beztrestné zabíjanie nenarodených detí, tak je to minimálne alogický paradox, ktorému sami vo svojich hlavách čelia.

 

Sú tu aj náboženské dôvody, hoci iste, nie každý človek je veriaci, a na Slovensku je tiež aj veľa ateistov, prípadne tých matrikových, formálnych kresťanov, ktorých skutočným náboženstvom je súčasná západnému svetu vládnuca krajne ultraľavičiarska neomarxistická ultraliberálna ideológia, čiže v praxi žijú si svôj zvrhlý ultraliberálny život vyznačujúci sa absolutní absenciou akýchkoľvek mravných hodnôt a pravidiel na nekresťanský, ateistický pohanský spôsob života ako keby Pán Boh ani neexistoval, a sami sebe si boli Bohom, hoci ináč sa niektorí z nich z nech už akýchkoľvek dôvodov formálne ešte prinajmenšom niekedy hlásia ku kresťanstvu. A teda áno, v našej vlastnej politickej strane realisticky sa musíme zmieriť s tou skutočnosťou, že naše dnešné Slovensko to nie je Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS kde by úplne každý bol skutočne veriacim kresťanom a pro-liferom. To však ale nič nemení na tom, že existujú aj náboženské dôvody, kde piate Božie prikázanie jednoznačne každému človeku kategoricky zakazuje svojvoľne brať život inému človeku. A to, že je svätou kresťanskou povinnosťou každého kresťana chrániť tých maličkých, nenarodených, a teda najmä ich životy je možné dovodiť z viacerých miest Biblie, Písma Svätého Starého zákona i Nového zákona. Napríklad v Biblii, v Písme Svätom Nového zákona, v osemnástej kapitole, v desiatom verši Evanjelia svätého Matúša je zapísaný tento výrok nášho Pána Ježiša Krista: "Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach" /Matúš 18,10/- koniec citátu.

 

A v Biblii, v Písme Svätom Nového zákona, v osemnástej kapitole, v piatom verši Evanjelia svätého Matúša je zas zapísaný tento výrok nášho Pána Ježiša Krista: "A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma"/Matúš 18,5/- koniec citátu.

 

Ináč ale samozrejme, že traba otvorene povedať, že byť kresťanom teda rozhodne v žiadnom prípade nie je nutnou podmienkou na to, aby človek bol odporcom tejto zvrhlej ultraliberálnej potratovej politiky.

 

Existujú aj silné demografické dôvody o ktorých už troška rozprával vo svojom príhovore aj Marián Kotleba, ale budeme sa im venovať aj ďalej. Demografické dôvody hovoria jasne: umelé potraty negatívne vplývajú na vývoj počtu obyvateľov, na vývoj počtu detí v spoločnosti, a krajiny, ktoré majú prísnejšiu potratovú politiku, tak poplašne expandujú, napríklad moslimovia vôbec nepripúšťajú umelé potraty a takisto ani v afrických krajinách umelé potraty nie sú dovolené, v mnohých ázijských krajín tiež nie sú umelé potraty dovolené, skrátka vo väčšine krajín sveta sú umelé potraty nejakým spôsobom prinajmenšom regulované prísnejšie, ako na Slovensku, a tieto krajiny populačne valcujú Európy, respektíve obyvatelia z týchto krajín populačne valcujú Európu i USA a Kanadu, proste populačne postupne valcujú celý náš západný svet.

 

My, samozrejme, nikoho nechceme nejakým spôsobom odsudzovať, alebo stavať sa tu teraz do role nejakých morálnych sudcov. Nie je to ani naša výsada, ani kompetencia, toto patrí fakt len Pánu Bohu. A my ani nechceme byť sudcovia. My chceme, aby sa to vraždenie nenarodených detí zastavilo, a ak by to úplné zastavenie umelých potratov z politických dôvodov nedalo sa cez našu Národnú Radu Slovenskej Republiky pretlačiť,tak v tomto prípade by sme chceli tú potratovú genocídu nenarodených detí aspoň nejako obmedziť. A bolo by pre nás veľkým potešením keby táto PRO-LIFE protipotratová diskusia a naša nová protipotratová PRO-LIFE legislatíva pôsobili na ľudí natoľko inšpiratívne, že by ľudia umelý potrat už viacej nepovažovali za čosi tzv. „normálne“, ako napríklad keď niekde na chate dievčatá a chalani by sa tzv. “pobavili“, že by ako obvykle viac už nechceli tzv. "vyriešiť" to tým, že tehotné dievčatá zasa pôjdu na umelý potrat zavraždiť svoje počaté nenarodené dieťa.

 

Možno to na prvý pohľad bude mnohým znieť veľmi neobvykle, pretože z našich médií toto stopercentne ešte nikdy nepočuli, to však ale absolútne nič nemení na tom, že súhlas s umelými potratmi a s potratovou genocídou malých nenarodených detí je typický rasizmus, pretože rasisti odsudzujú ľudí na základe nejakého spoločného znaku. Skrátka rasisti to svoje odporné zavrhnutiahodné rasistické zmýšľanie majú tendenciu ospravedlňovať tvrdením, že niektorí ľudia údajne vraj sú biologicky menejcenní, ako iní ľudia, a to na základe či už farby pleti alebo šikmosti očí, alebo neviem čoho, proste v podstate čohokoľvek, tie dôvody si totiž vymýšľajú rôzne, práve tak ako aj zástancovia umelých potratov s úplne rovnakým rasistickým prístupom na svoje demagogické ospravedlňovanie umelých potratov používajú typicky rasistické tvrdenie že najmenšie deti, respektíve doposiaľ ešte nenarodené deti nachádzajúce sa ešte v prenatálnej etape svojho ľudského života či už po celú dobu tohto svojho prenatálneho ľudského života až doby kým sa nenarodia, alebo po určitú časť doby svojho prenatálneho ľudského života do určitej doby od svojho počatia, s typicky rasisticky pseudoodôvodnením, že tieto deti kým nedosiahnu istý stupeň svojho biologického vývoja - pretože ešte sa stále vyvíjajú a rastú - nazerané skrze optiku typicky diskriminačnej rasistickej účelovej demagógie: preto tieto najmenšie deti údajne vraj nie su ľudia, ich život údajne vraj nemá vôbec žiadnu hodnotu, alebo teda minimálne sú tieto najmenšie deti údajne vraj menejcenné a nemajú rovnaké práva ako deti, ktoré sa už narodili a teda deti, ktoré sa nachádzajú už v postnatálnej etape svojho ľudského života, pretože sú už z hľadiska svojho veku, z hľadiska svojho ľudského života staršie, väčšie a biologicky vyvinutejšie.

 

Táto rasistická diskriminácia z hľadiska veku tých najmenších detí preto že sú tieto deti o niečo mladšie ako iné o niečo staršie deti nie je o nič menej zvrhlá ako klasická rasistická diskriminácia ľudí z dôvodov ich rozdielnej farby pleti. Skôr je tomu naopak! Diskriminácia tých najmladších detí z hľadiska veku je ešte oveľa zvrhlejšia než je zvrhlosť klasického rasizmu založeného na diskriminácii z hľadiska rozdielnej farby pleti, pretože mimoriadne extrémne tragickým následkom tejto vekovej diskriminácie najmladších detí je ich vraždenie, respektíve ich genocída, čo je mimoriadne tragický fenomén, ktorý sa v prípadoch klasickej rasovej diskriminácie ľudí z dôvodov ich tzv. "menejcennej" farby pleti predsa len väčšinou už nevyskytuje.

 

Ako vidno subsumpcia tejto diskriminácie mnohopočetnej skupiny ľudí pre ich nízky vek pod rasistické uvažovanie je tu u stúpencov umelých potratov skutočne plne na mieste, pretože tí, ktorí zastávajú umelé potraty tvrdia prinajmenšom minimálne to, že tie úplne najmladšie nenarodené deti sú údajne vraj biologicky tzv. “menejcenné“ oproti trochu starším nenarodeným deťom, poprípade oproti už narodeným deťom, práve tak ako ich klasickí rasistickí kolegovia orientovaní zas na diskriminovanie ľudí z dôvodov ich rozdielnej farby pleti tvrdia, že napríklad cigáni alebo černosi sú údajne vraj tzv. “menejcenní“ voči napríklad belochom.

 

Čo sa týka akýchsi štatistík, pretože to, čo sme tu uviedli, to rozhodne nie je len o nejakých morálnych postojoch, ale skutočne aj o veľmi hrubých a smutných číslach, keď podľa štatistík z "Národného centra zdravotníckych informácií Slovenskej republiky" - ako to zmienil aj Marián Kotleba - bolo za dvadsať rokov umelými potratmi zavraždených už 251-tisíc detí. Táto oficiálna úradná štatistika samozrejme, že zahrnuje len o evidované umelé potraty, do tejto oficiálnej úradnej štatistiky nie su zahrnuté o neevidované umelé potraty, ako ani o neúmyselné spontánne potraty za ktoré rodičia nemôžu, kedy mamičky sa často snažia samozrejme aj v spolupráci s lekármi to svoje dieťa zachrániť, ale jednoducho realita je taká, že nie vždy sa to podarí, a tie neúmyselné spontánne potraty tu, bohužiaľ, vždy boli, sú a aj budú, s tým môžeme a tiež aj musíme zápasiť na úrovni medicíny, ale čo môže naša Národná Rada Slovenskej Republiky ako najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky sama legislatívne odstraniť, poprípade aspoň nejako obmedziť, to sú tie úmyselné umelé potraty. A celá parlamentná rozprava, ktorá sa tu vdie a bude viesť, sa samozrejeme, že týka i bude týkať práve len týchto úmyselných umelých prerušení tehotenstva, ak je ten názov vôbec správny, čo samozrejme, že v skutočnosti nie je.

 

A aj kvôli týmto "Národným centrom zdravotníckych informácií Slovenskej republiky" oficiálne úradne evidovaným viac než 250 tisícom umelým potratom ktoré sa na Slovensku za posledných 20 rokov vykonali, je momentálne na Slovensku o 441-tisíc mladých ľudí menej, než tomu bolo v roku 1997. To znamená, že dnes máme takmer o pol milióna menej mladých ľudí vo veku do 18 rokov. Je smutné, že slovenské deti sa nerodia v dostatočnom počte a tí, ktorí obhajujú umelé potraty, skutočne sú to presne práve tí istí ľudia, ktorí obhajujú a volajú po úplnému otvoreniu sa migrácii, po prijímaní cudzincov z Afriky, z Ázie, a neviem, ešte odkadiaľ odvšadiaľ, a to údajne vraj za tým účelom, aby sa tu nahradil úbytok populácie, nedostatok našich vlastných detí.

 

Celkovo za celú históriu potratového zákona odkedy sa legálne vykonávajú umelé potraty v našej krajine, to znamená už nejakých 60. rokov, bolo na Slovensku podľa oficiálnej úradnej štatistiky "Národného centra zdravotníckych informácií Slovenskej republiky" legálne zabitých umelými potratmi už milión štyristotisíc detí!

 

V službách domácej aj zahraničnej pro-potratovej lobby média verejnosti permanentne cieľavedome účelovo úmyselne podsúvajú nepravdivý úzus, či presnejšie povedané úplne lživý mýtus, že na umelé potraty chodia údajne vraj väčšinou ženy, ktoré by údajne vraj chceli mať to dieťa, ale nemôžu si to dieťa z nejakých údajne vraj materiálnych, existenčných dôvodov dovoliť, že by sa nemal o to dieťatko kto starať, alebo by sa nemohli tí ľudia o to dieťatko starať dostatočne, ale čísla a fakty oficiálnej úradnej štatistiky "Národného centra zdravotníckych informácií Slovenskej republiky" hovoria o niečom úplne inom. V skutočnosti totiž pravda je taká, že z celkového počtu všetkých úradne oficiálne zaevidovaných potratov 75,3 % boli úmyselné umelé potraty. Čiže len nejaká zhruba necelá štvrtina boli spontánne potraty. Tie tri štvrtiny potratov boli umelé prerušenia tehotenstva, umelo vyvolané. Na týchto úmyselne vykonaných umelých potratoch boli nadpolovičnou väčšinou vydaté ženy, to znamená ženy, ktoré majú doma manžela, muža, s ktorým by to dieťa mohli spoločne kľudne bez väčších ťažkostí si ponechať, riadne ho zabezpečiť a vychovať. Viac ako polovica žien, ktoré si nechali vykonať umelý potrat mali viac ako 30 rokov, a to znamená, že neboli to nejaké mladé dievčatá, ktoré sa niekde na chate s nejakým kamarátom tzv. “zabavili“, ale v princípe - ak neboli tie ženy dokonca ešte staršie - boli to už prinajmenšom zrelé tridsiatničky, ktoré predpokladám, že by mali byť predsa len už zodpovednejšie, ako nejaké mladé dievčatá. A polovica žien, ktoré boli na umelom potrate má doma už dve deti. Je otázka najmä na ne, či by si skutočne, keď sú vydaté, to znamená, majú manžela, majú viac ako 30 rokov a doma dve deti, či by skutočne to tretie dieťa pre nich znamenalo až tak veľkú sociálnu či ekonomickú záťaž, že ho nechali radšej zavraždiť umelým potratom.

 

Zo 7500 umelých potratov, ktoré sa u nás na Slovensku vykonali v minulom roku 2017, bolo len zhruba necelých tisíc umelých potratov vykonaných v najširšom slova zmysle z nejakých zdravotných dôvodov, to znamená že z dôvodov nejakého ohrozenia telesného alebo duševného zdravia "matky", nejakej potencionálnej hrozby vývojovej poruchy plodu ¨ alebo genetickej poruchy plodu a podobne. Bohužiaľ, tá krivka umelých potratov na Slovensku, tá krivka potratovosti na Slovensku má stúpajúci trend, aj keď mnohí hovoria, že za to môže práve tá nešťastná potratová turistika, že na Slovensko si chodia dať zabíjať vlastné deti najmä cudzinky z Poľska, ale pravda je taká, že ten trend je tak ako tak proste stúpajúci.

 

Úplne najhoršie z týchto všetkých umelých potratov sú samozrejme tie umelé potraty, ktoré sa vykonávajú bez udania dôvodu. To znamená, že "matka" ani len nepovie, z akých príčin chce svojho vlastného nenarodeného syna či nenarodenú dcéru zabiť. Sú krajiny, kde žena musí aspoň nejako doložiť, nejako vydokladovať, že na ten umelý potrat ide skutočne z nejakých tzv. “sociálnych dôvodov“. Napríklad musí vydokladovať príjem, musí vydokladovať nejakú hmotnú núdzu alebo niečo podobné a až po splnení týchto podmienok tá krajina ten umelý potrat im povoľuje. Legislatíva na Slovensku však ale nepožaduje pre vykonanie umelého potratu vôbec nič.

 

Nenarodené  dieťatko je na Slovensku chránené menej než strom v záhrade.

 

Podľa výpovedí gynekológov, s ktorými sme tento báš PRO-LIFE protipotratový návrh zákona pripravovali, pretože toto rozhodne nie je návrh zákona, ktorý by sme si len tak zo dňa na deň sami vycucali z prstu, ale dva roky sme za pomoci nielen právnikov ale aj rôznych lekárov, najmä gynekológov, ako aj v spolupráci s odborníkmi i z rôznych iných oblastí sme pripravovali tento náš protipotratový PRO-LIFE návrh zákona, vďaka čomu sme sa z týchto našich konzultácií s odborníkmi okrem iného dozvedeli napríklad tiež aj tie ktorý samozrejme, že sme veľmi detailne konzultovali s odborníkmi z rôznych oblastí. Tie najbizarnejšie dôvody, ktoré ženy uvádzajú mimo záznamu, samozrejme pri žiadosti o umelý potrat, boli napríklad, že dievča nechcelo mať veľké brucho, pretože si nechcela kupovať nové rifle, alebo, že ona si chce predĺžiť mladosť, chce chodiť na diskotéky, prípadne necíti sa byť na to pripravená, alebo je to dieťa prekážka pre jej kariérny rast, proste záťaž pre jej život a preto si ho radšej chce dať “vziať“. Je jasné, že toto sú tie najbizarnejšie, tie najhoršie argumentácie, ktoré ženy používajú pri obhajovaní umelého potratu, ale rovnako absurdne argumentuje i pro-potratová lobby, respektíve ich krajne ultraľavičiarski neomarxistickí ultraliberálni pseudonovinári v médiách, ako napríklad u SME-tiarov (Vysvetlujúca poznámka: výrazom SME-tiari, tj. SMETIARI sa myslia novinári zo slovenského denníku SME), tam to vyslovene proste valcujú za tú potratovú genocídu nanarodených detí, aby tá potratová politika bola čo najliberálnejšia, tak argumentujú presne tými najhoršími opačnými úplne lživými vymyslenými prípadmi, hypoteticky úplne najhoršími katastrofickými scenármi, kedy hovoria, že naozaj ženy mnohé sú do toho umelého potratu údajne vraj situačne donútené a najradšej by na ten umelý potrat údajne vraj nešli, že majú, pani, ako sa volá predsedníčka klubu SaS-ky? (Reakcia z pléna.) Blahová do televízie povedala, že oni ten protipotratový zákon nemôžu podporiť, lebo nechcú, aby ženy vychovávali deti, ktoré budú týrané, ktoré budú zneužívané, ktoré budú nechcené. Zase ten úplne najhorší možný katastrofický scenár, ako keby každé dieťa, ktoré by nebolo potratené, bolo automaticky vždy týrané, zneužívané a nechcené alebo nemalo byť kde umiestnené.

 

Žiadna pro-potratová rétorika nemôže zastrieť fakt, že umelé potraty sú tou najzvrhlejšou, najkrutejšou a čo do počtu obetí aj úplne jednoznačne najmasovejšou genocídou k akej kedy v celých dejinách ľudstva došlo, pretože zatiaľ čo napríklad prvá svetová vojna priniesla na frontoch i v zázemí celkove asi desať milióvov obetí a druhá svetová vojna zas na frontoch i v zázemí, a to i včítane obetí koncentračných táborov celkove priniesla asi päťdesiat miliónov obetí, tak celosvetovo vykonané legálne umelé potraty priniesli doposiaľ už viac než jednu miliardu umelými potratmi zavraždených nenarodených detí.

 

A to nielen z morálnych, ale aj z demografických dôvodov sú umelé potraty genocídou. Hovoril som tu už o tej analógii umelých potratov s tým klasickým rasizmom, ale platí tu aj analógia umelých potratov s klasickou genocídou, lebo pojem "genocída" je zas definovaný ako „úmyselné vyvražďovanie určitej skupiny ľudí na základe ich nejakého spoločného znaku", či je to už farba pleti, národnosť, náboženské vyznanie a podobne, niečo podobné, tak v prípade nenarodených detí je zas tým ich spoločným znakom, pre ktorý sú zabíjané, práve ten ich nízky vek, že ich vek sa počíta len v týždňoch, prípadne v desiatkach týždňov od počatia. To je spoločný znak všetkých týchto detí, ktoré sú legálne vraždené v rámci krajne ultraľavičiarskych legislatív a preto bez akejkoľvek nadsádzky nazývajúc danú realitu pravými označeniami tu celkom otvorene poukazujem na celkom zjavne zavrhnutiahodný rasistický charakter tejto krajne ultraľavičiarskej potratovej genocídy tých najmenších detí, ktorá neprestává byť zločinnou genocídou iba preto, že - obdobne ako tomu bolo aj u iných komunistických a nacistických genocíd - je aj táto potratová genocída malých detí vykonávaná v súlade s dobovo podmienenou momentálne platnou krajne ultraľavičiarskou legislatívou.

 

Je takým paradoxom, keď to prirovnáme k nacistickému holokaustu, tak netreba zabúdať, že aj všetky ostatné doposiaľ spáchané genocídy boli vždy spáchané v súlade s vtedy platným zákonom. Preto netreba nikdy používať legislatívu ako meradlo nejakej morálky, lebo tá legislatíva si vždy nájde nejaké zákonné dôvody, prečo je to alebo ono údajne vraj "dobré", a nastaví tak aj v oblasti svojej propagandy nejaké pseudoargumenty, prečo je to alebo ono vyvražďovanie údajne vraj "správne" a tým si to aj demagogicky obhajuje.

 

Marián Kotleba tu spomínal tú Rímsku ríšu a analógiu toho úpadku Rímskej ríše so súčasným stavom našej dnešnej západnej spoločnosti. Tí, čo sa možno venujete trošku tej histórii, tak určite viete, že v starovekej Rímskej ríši podľa vtedajšieho starovekého rímskeho práva hlavou stojacou na čele rímskej rodiny bol otec rodiny, respektíve presnejšie povedané otec rodín nazývajúci sa "pater familias". Pater familias v oblasti civilného súkromného práva mal takú absolútnu otcovskú moc, že on ako pater familias rozhodoval o tomto dieťati v rímskom súkromnom občianskom práve ako o veci. On mohol rozhodovať dokonca o jeho živote a o jeho smrti. V krajnom prípade mohol to dieťa zabiť, aj keď malo 3,4,5,6,7 rokov a nikto tomu otcovi proste nemohol nič povedať, pretože to dieťa bolo v jeho moci, on bol zaň zodpovedný, on rozhodoval o jeho živote a smrti. Keď sa táto legislatíva v Rímskej ríši menila, to znamená, že keď sa toto išlo nejakým spôsobom obmedziť, tak isto vtedy ako aj dnes ultraliberáli kričia, že sprísnenie potratovej politiky je údajne vraj zásah do rodinných práv alebo práv tej ženy, že čo majú čo politici rozprávať o tom, či si žena má alebo nemá ponechať dieťa, tak presne tá istá analógia bola vtedy aj v Ríme, keď si vtedy povedali, že zabitie dieťaťa bude v rozpore s legislatívou, že tí otcovia, alebo teda zástancovia toho vtedajšieho rímskeho liberalizmu taktiež protiargumentovali presne tak isto, že čo majú nejakí politici rozprávať do toho, či si ja v rámci rodiny to svoje dieťa zabiji anebo nezabiji. Presne tá istá debata! Iba absolútnu moc otca v starovekej Rímskej ríši svojvoľne rozhodovať o živote a smrti svojich vlastných detí nahradila v našej dnešnej dobe obdobná absolútna moc matky, respektíve vtedajšie rímske staroveké otcovské právo "Ius patris familiarum" nahradilo v našej súčasnej dobe de facto staroveké a stredoveké právo "Ius gladii" priznané v našej dobe žene - matke svojvoľne na základe jej vlastnej ľubovôle s absolutistickou mocou starovekého či stredovekého despotického vládcu, jeho mistodržiteľa, alebo veľkého mesta autokraticky rozhodovať na základe privilégia "Ius gladii" o živote a smrti nie síce nejakých otrokov, nevoľníkov či poddaných ako tomu bolo v staroveku či stredoveku, ale dokonca priamo svojich vlastných nenarodených detí. História sa tu totiž opakuje. Historické dobové kulisy sa síce trošku menia, ale podstata tu zostáva úplne rovnaká.

 

Mnohí zástancovia umelých potratov argumentujú tým, že v súčasnej dobe sú sociálne problémy, že mnoho rodín si nemôže dovoliť mať to deti, ale dajte si ruku na srdce, ruku na srdce a teraz vážne, či je na Slovensku naozaj až tak veľmi zle, až tak veľmi veľká bieda, že by sme si nemohli dovoliť vychovať tých 7500 potratených detí ako spoločnosť, ako štát, tých 7500 potratených detí ročne?

 

 A či mnohé rodiny skutočne si ekonomicky nemôžu dovoliť ponechať si tie deti, alebo len hľadajú výhovorky prečo tie deti nemohli nechať žiť?

 

Najmä my katolíci mnohí pochádzame z mnohodentných rodín, práve tak ako aj naši rodičia, starí rodičia, prastarí rodičia pochádzali tiež z mnohodetných rodín. Aj moja babka pochádzala zo 7 detí, a u mnohých dokonca tomu je, prípadne bolo ešte viac detí. Tí ľudia, rodičia mojej prastarej mamy, mojej starej babky, mojej mamy, tak isto vychovali množstvo detí, vychovali z nich slušné deti, nevychovali z nich nejakých asociálov či asociálnych parazitov, ale vychovali z nich slušné veriace deti, ktoré keď vyrástli, riadne sa začlenili do spoločnosti, celý svoj život riadne pracovali ako aj riadne vychovávali zas svoje vlastné deti, stali sa prínosom pre spoločnosť, ktorú budovali, či už v minulosti Československú republiku alebo dnes Slovenskú republiku v takej či onakej podobe, ruku na srdce, či títo rodičia vychovávali svoje deti v lepších ekonomických a sociálnych podmienkach ako by vychovávali mnohé súčasné rodiny tie úmyselne zavraždené potratené deti?

 

.Či mali naši rodičia viac zahraničných dovoleniek nežo máme my dnes? Alebo či chodili oni nie do Bulharska, ale do Thajska na dovolenku? Či mali oni doma počítače s Internetom a farebné televízory so satelitnou anténou? Či mali oni v tej dobe viac áut ako máme my dnes? Alebo mali mobily, ajfóny, alebo niečo podobné? V dnešnej dobe štyrom miliardám ľudí na svete sa žije v priemere horšie ako ľuďom na Slovensku. Čiže ten pseudoargument o tom, že je nám údajne vraj až tak veľmi zle, že by sme si my ako spoločnosť nemohli dovoliť postarať sa a vychovať tie potratené deti je úplne lživý.

 

My v našej Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS by sme mali veľkú radosť - ako som už spomínal - keby sa nám okrem tohto nášho protipotratového PRO-LIFE návrhu zákona podarilo presadiť aj ďalšie následovné najmä sociálne zákony, ktoré by napomohli presadiť zmenu myslenia motivácie žien, aby už nechceli chodiť na tie umelé potraty, to znamená vytvoriť sociálne, ekonomické, hospodárske a spoločenské podmienky na to, aby boli rodiny dostatočne zabezpečené, aby mali ako hovorí bývalý premiér Robert Fico tie istoty, že aj keď príde do rodiny neplánované dieťa, že ho nemusia dať zabiť. My sme predkladali viacero návrhov zákonov, či už to bol daňový bonus alebo teraz najnovšie sme predkladali návrh zákona na predĺženie materskej na tri roky, zlepšenie zdravotnej starostlivosti, alebo tá voľná nedeľa, ktorá by utužila ten rodinný život, skrátka množstvo návrhov, takých podporných návrhov, ktorými by sme sa snažili vytvoriť lepšie podmienky na to, aby ženy nechceli chodiť na umelé potraty, tak je treba povedať aj tú druhú stranu mince, že ako sa snažíme vytvárať podmienky, aby ženy nechceli chodiť na umelé potraty, tak sa snažíme vytvoriť podmienky aj na to, aby bolo právo všetkých detí na život chránené zákonom, a toto právo na život musí byť chránené zákonom úplne všetkým bez ohľadu na to, či sa nachádzajú už v postnatálnej alebo ešte len prenatálnej etape svojho ľudského života.

 

A samozrejme, že jedným z cieľov tohto protipotratového PRO-LIFE návrhu zákona našej Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS je aj ukončenie tej morbídnej potratovej “turistiky“.

 

To slovo “turistika“ označuje tú morbídnosť, kde ja môžem povedať vlastnú skúsenosť, ktorú mám ako poslanec Nitrianskeho samosprávneho kraja zo zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja:

 

Do zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja nám bol raz predložený návrh uznesenia, že nejaká firma žiada o poskytnutie zdravotných priestorov, kde chce poskytovať zdravotnú starostlivosť, a aj kraj z toho bude mať nejaký príjem, a preto úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja odporúča zastupiteľstvu, aby toto uznesenie prijalo, lebo to bude finančne výhodné pre Nitriansky kraj, takže teda Nitriansky kraj zarobí nejaké peniaze z tohto nájmu priestorov. Ja, priznám sa, že som bol rozhodnutý spočiatku hlasovať “za“ rovnako ako aj mnoho ďalších krajských poslancov. Z tej debaty bolo zrejmé, že takmer všetco krajskí poslanci to idú podporiť, nakoniec však ale úplne na záver debaty sa ako posledný prihlásil o slovo hlavný kontrolór Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde nám krajským poslancom zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja prezradil veľké tajomstvo vedenia Nitrianskeho samosprávneho kraja, keď nám otvorene povedal, že si považuje za potrebné upozorniť vás, že hoci v papieroch máte napísané, že sa údajne vraj jedná o firmu "poskytujúcu zdravotnú starostlivosť" a že teda ide údajne vraj o "rozšírenie ambulantnej starostlivosti", a že pre Nitriansky kraj to bude finančným prínosom, v skutočnosti však ale sa jedná o potratovú kliniku a keď za to zahlasujete, tak na Slovensku bude ešte viac umelých potratov ako doposiaľ“!!

 

Po tomto vystúpení hlavného kontrolóra nastalo v zastupiteľstve niekoľko desiatok sekúnd úplné hrobové ticho. My radoví obyčajní krajskí poslanci Nitrianskeho samosprávneho kraja sme boli úplne šokovaní z tohto lstivého podvodu, ktorým župan Milan Belica, a jeho v zastupiteľstve Nitrianskeho samosprávneho kraja politicky podporujúci SMER-áci Roberta Fica a Slovenská národná strana SNS Andreja Danka ako vedenie Nitrianskeho samosprávneho kraja chcelo podvodne získať náš súhlas s ďalšou potratovou klinikou tým, že ju lživo maskovali za akési údajné "rozšírenie zdravotnej ambulantnej starostlivosti", ako keby vraždenie nenarodených detí bolo poskytovaním nejakej tzv. "zdravotnej starostlivosti". Zarazene sme sa po sebe navzájom pozerali a samozrejme, že teraz keď bola odhalená pravda o tom o akúže to tzv. "zdravotnícku starostlivosť" to v skutočnosti ide, tak ten zákerne lstivý návrh na schválenie tohto uznesenia zastupiteľstvom im neprešiel. Ja som sa vtedy aj hlavnému kontrolórovi poďakoval, že na túto závažnú skutočnosť nás upozornil, pretože keby nevystúpil, tak i ja oklamaný v nevedomosti by som zahlasoval za to pokrytecky zákerne mi podstrčené uznesenie, v dôsledku čoho by som ja proti mojej vôli nechtiac a v úplnom rozpore s mojim PRO-LIFE presvedčením a svedomím nevedomky podporil vznik ďalšieho zariadenia, kde budú vraždené nenarodené deti, v dôsledku čoho by sa na Slovensku vykonávalo ešte viac umelých potratov ako tomu bolo doposiaľ.

 

Ten náš návrh zákona na sprísnenie potratovej legislatívy ako sme povedali ponecháva, necháva ponechané, nie zavádza, ale ponecháva, respektíve necháva ponechané tri výnimky pre vykonávanie umelých potratov:

 

Tou prvou výnimkou je to ohrozenie života matky, a tu treba povedať, že aj v tomto prípade nášho návrhu novely potratového zákona ide o sprísnenie legislatívy, lebo súčasný potratový zákon umožňuje vykonať umelý potrat aj vtedy, pokiaľ je ohrozené zdravie matky, alebo zdravý vývoj plodu. To znamená, my sme toto zredukovali, navrhujeme zakázať, postaviť mimo zákon tzv. “potraty na recept“, to znamená, že žena či dievča si prinieslo od lekára nejaké potvrdenie, napríklad od psychiatra, že tehotenstvo má negatívny vplyv na jej psychiku, že ona trpí nejakými depresiami a necíti sa dobre a bla-bla-bla, čiže účelovo vypýtala si skrátka nejaký recept od psychiatra, alebo od imunológa, že trpí nejakou chronickou angínou, nádchou alebo niečim podobným, tj. účelovo vypýtala si nejaký taký recept a na základe tohto receptu mohla ísť legálne na umelý potrat si nechať zavraždiť svoje vlastné nenarodené dieťa a nemusela si za to dokonca ani len zaplatiť. Čiže toto sme v našom návrhu novely potratového zákona postavili mimo zákon, ponechali sme tam len tú možnosť vykonať umelý potrat iba vtedy, ak by bol naozaj skutočne reálne ohrozený život matky.

 

Dôvodom pre druhú výnimku bolo teda to znásilnenie alebo nejaký incest alebo sexuálne zneužívanie, ako to už spomínal aj Marián Kotleba, čím reagujeme na prípadné námietky, že v spoločnosti niekedy dochádza k páchaniu týchto trestných činov a tak opäť sme to my v tomto našom návrhu novely potratového zákona nie zaviedli, ale aj naďalej ponechali nedotknuté v tom doterajšom potratovom zákone v nezmenenej podobe aj naďalej.

 

No a posledná tretia výnimka, ktorú sme tam ponechali sú tie "neliečiteľné genetické vývojové poruchy plodu trvalého charakteru". Mnohí účelovo politicky marketingoví falošní pro-liferi, ktorí okrem svojich prázdnych rečí pre odstránenie či obmedzenie umelých potratov nikdy v skutočnosti ani len prstom nepohli napriek tomu, že už po celú večnosť sedia v našom slovenskom parlamente Národnej Rade Slovenskej Republiky so svojim typicky účelovým farizejským pokrytectvom majú tú neuveriteľnú nehoráznu drzosť nám odrazu so svojim typicky účelovým farizejským pokrytectvom vyčítať, ba navyše ešte k tomu aj úplne lživo tvrdiť s poukazom na ponechánie možnosti výkonu umelého potratu v prípadoch „neliečiteľných genetických vývojových porúch plodu trvalého charakteru", že údajne vraj - citujem doslova „Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS ako nacistická a fašistická strana pohŕda s chorými, invalidnými a slabými a preto chce zaviesť eugenický umelý potrat, pretože sú to nacisti a fašisti" - koniec citátu.

 

Tejto pokrytecky neúprimnej farizejskej účelovej zámienky ku "kritike" Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS kvôli ponechaniu týchto "neliečiteľných genetických vývojových poruch plodu trvalého charakteru " sa chytil aj súčasný predseda Kresťansko-demokratického hnutia KDH Alojz Hlina,ktorý tvrdí niečo veľmi podobného, ako o tom informovalo najdôveryhodnejšie spravodajské médium v Slovenskej republike podľa britského inštitútu “Institute or the Study od Journalism“ - slovenský internetový portál https://www.hlavnespravy.sk v článku, ktorý publikovali pod názvom, citujem doslova „Hlina kritizuje návrh ĽSNS sprísniť potratovú politiku slovami nepotrebujeme pomoc fašistov, sám však život nenarodených detí odsúva na vedľajšiu koľaj", a to aj napriek tomu, že paradoxne práve samotný tento Alojz Hlina podľa svojich vlastných slov - už nechce tlačiť na zákaz umelých potratov - ako sa tento Alojz Hlina opäť vyjadril pre tento internetový portál https://www.hlavnespravy.sk - a to tentoraz zas v článku, ktorý tento portál https://www.hlavnespravy.sk publikoval zas pod názvom „KDH sa pod vedením Alojza Hlinu liberalizuje. Už nechce tlačiť na zákaz potratov".

 

A pritom v skutočnosti pravda je taká, že tieto výnimky "neliečiteľných genetických vývojových poruch plodu" sú už aj v súčasnej legislatíve explicitne povolené, a čo si naši "kritici" nevšimli, respektive účelovo si všimnúť nechceli, je to, že sme oproti v súčasnej dobe platnému zneniu potratového zákona v našom návrhu na novelu tohto potratového zákona navrhli z neho odstrániť možnosti vykonávania umelých potratov pri púhych "“liečiteľných vývojových poruchách plodu".

 

Hoci by sme my všetci v Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS boli najradšej keby úplne všetky umelé potraty boli zakázané, a teda samozrejme aby boli zakázané aj úplne všetky druhy umelých potratov z "dôvodov genetických vývojových porúch", a iba z dôvodov väčšej šance na schválenie tejto novely obmedzujúcej umelé potraty sme aj keď síce veľmi neradi predsa len ponechali túto trojicu výnimiek pre možnosť legálneho výkonu umelého potratu, a teda aj možnosť umelého potratu pre "neliečiteľné genetické vývojové poruchy plodu trvalého charakteru, ktoré sú teda trvalé a neliečiteľné, ale vývojové poruchy plodu, ktoré sú liečiteľné, to znamená poruchy, ktoré sa dajú operačnými alebo inými zdravotnými zákrokmi po narodení dieťatka už efektívne modernou technológiou odstrániť, a teda vyliečiť, tie oproti doterajšej legislatívnej úprave v našej novele potratového zákona chceme postaviť mimo zákon. Čiže dokonca aj v tejto oblasti usilujeme o veľmi výrazné sprísnenie a veľmi výrazné obmedzenie doterajších možností vykonávania umelých potratov. Mám tu toho ešte veľmi veľa, ale snáď potom neskôr ešte viac ústne. Chcem totiž k mikrofónu pustiť aj ďalších. Ďakujem pekne zatiaľ.

 

POZNÁMKA EDITORA: Dotyčný prvý článok „Hlina kritizuje návrh ĽSNS sprísniť potratovú politiku slovami nepotrebujeme pomoc fašistov, sám však život nenarodených detí odsúva na vedľajšiu koľaj" sa nachádza na Internete na tejto adrese: https://www.hlavnespravy.sk/hlina-kritizuje-navrh-lsns-sprisnit-potratovu-politiku-slovami-nepotrebujeme-pomoc-fasistov-sam-vsak-zivot-nenarodenych-deti-odsuva-na-vedlajsiu-kolaj/1398042 A dotyčný druhý článok „KDH sa pod vedením Alojza Hlinu liberalizuje. Už nechce tlačiť na zákaz potratov" sa zas nachádza na Internete na tejto adrese: https://www.hlavnespravy.sk/kdh-sa-pod-vedenim-alojza-hlinu-liberalizuje-uz-nechce-tlacit-na-zakaz-potratov-pohlti-nakoniec-konzervativcov-kotlebova-lsns/1388046

 

 

Natália Grausová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /24/:

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti pán kolega Uhrík za tento tvoj príspevok do rozpravy a vôbec aj za to naozaj opakujem, citlivé predloženie, za ten citlivý návrh zákona ktorý tu bol navrhnutý. Na začiatku svojho príspevku do rozpravy si spomenul, že je nutné, aby spoločnosť pomáhala týmto ženám, aby v budúcnosti k tým umelým potratom nedochádzalo. Ja sa s tým plne stotožňujem, lenže dovtedy kým toto zlo v spoločnosti existuje, samozrejme, že je veľmi dôležité prijať tento návrh protipotratového PRO-LIFE zákona a samozrejme tiež zároveň spoločnosť je povinná aj pomáhať ženám, pomáhať rodinám, pomáhať tým, ktorí si to dieťatko ponechajú. Ďakujem.

 

 

Martin Beluský, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /25/:

Ďakujem za slovo. Milan, ty si sa vo svojej rozprave pýtal, či je správna doba na predloženie tohto návrhu protipotratového PRO-LIFE zákona, či je dostatočná spoločenská objednávka na sprísnenie zákona o umelom prerušení tehotenstva, respektíve o umelom ukončení tehotenstva, no ja si myslím, že aj keď nebolo v poslednej dobe o tejto téme verejne veľmi počuť, tak kým budú zabíjané tieto nenarodené deti, kým nezastavíme umelé potraty úplne, tak táto téma bude vždy aktuálna.

 

Dnes sme zhruba v polovičke volebného obdobia a vzhľadom na to, že si veľmi dobre uvedomujeme aká mizivá je priepustnosť našich návrhov zákonov, tak sme trpezlivo, a bohužiaľ márne čakali tie dva roky v nádeji na to, že príde nejaká iná strana, najmä nejaká koaličná strana s takýmto alebo podobným návrhom zákona, keďže sme opozičná strana, tak je nám samozrejme jasné, že koalícia a ani štandartná salónna fiktívna "opozícia" nemá záujem žiadnu takúto protipotratovú PRO-LIFE tému otvárať, a preto za týchto okolností my v našej Ľudovej Strana Naše Slovensko ĽSNS ďalej márne čakať už nemôžme.

 

A ak by aj ten náš návrh novely potratového zákona neprešiel, tak máme ešte stále dva roky na to, aby vznikol dostatočný priestor a spoločenský tlak na to, aby si túto tému niekto z koalície nakoniec osvojil.

 

Hovorilo sa aj o trende, že v skutočnosti je rastúci počet umelých potratov, a aj keď sa nás mnohí snažia presvedčiť o opaku, ja som hlboko presvedčený o tom, že keby sa vykonával hoc i len iba len jeden jediný umelý potrat ročne, tak i tak to bude stále veľmi dôležitá a veľmi závažná téma, ktorá patrí do parlamentu. Ďakujem.

 

 

Stanislav Mizík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /26/:

Ďakujem za slovo. Milan, o tých záberoch si mal pravdu, čo si vravel na začiatku svojej reči. Umelé ukončenie tehotenstva, vražda výškrabom je to isté ako každá iná vražda, asistovaná samovražda, eutanázia, či samovražda.

 

Umelý potrat znamená totižto totálny koniec jednej ľudskej existencie a deje sa to veľmi brutálnym spôsobom, ktorý je dosť podobný stredovekému mučeniu a porcovaniu na kolese. Ten maličký tvor, ktorého za živa, bez akejkoľvek anestézia pri jeho plnom vedomí za živa kus po kuse trhajú, cíti všetku tú nepredstaviteĺne obrovskú krutú fyzickú bolesť až kým nezomrie. Keby existoval prístroj podobný 3D okuliarom a ten by simuloval pocity, rád by som ho nainštaloval každému politikovi, novinárovi a mimovládkarovi, čo sa angažuje za umelé potraty. Aspoň na čas tak dlhý ako dlho prebieha ten samotný umelý potrat, to znamená 5 až 15 minút. Myslím, že by im stačila jedna skúsenosť. Okrem iného spôsobilo by mu to emocionálny šok a v rámci tohto hypotetického pokusu aj trvalé psychické problémy s pravdepodobnou samovraždou na konci.

 

A to, čo si na konci hovoril o vyjadreniach súčasného predsedu Kresťansko-demokratického hnutia KDH Alojza Hlinu a jemu podobných, tak z ich rečí si netreba robiť nič. Narušené persóny je potrebné najprv ľutovať a následne izolovať v liečebni. Ďakujem za slovo.

 

 

Ján Mora, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /27/:

Milan, vo svojej rozprave si sa dotkol mnohých dôležitých vecí, každopádne však aj tak je to príliš málo na to, aby sa obsiahla úplne celá problematika umelých potratov, a tak isto mnohých veľmi dôležitých vecí sa dotkol aj  predseda Marián Kotleba. Každopádne ty Milan Uhrík ako ekonóm dotkol si sa v súvislosti s problematikou umelých potratov aj ekonomiky, ekonomických záležitostí, a aj táto ekonomika je naozaj dôležitá v rámci nášho každodenného života, ale tak isto som aj presvedčený, že ekonomika alebo ekonomická otázka nikdy nesmie hrať žiadnu rolu v rámci rozhodovania či rozhodnutia o živote alebo smrti dieťaťa, ako je o tom presvedčená ultraliberálna strana Sloboda a Solidarita SaS.

 

Tak isto aj tebou spomínaná zákonná legislatíva ohľadne ochrany všetkého možného, zákonná legislatíva o ochrane od všetkých tých rôznych zvierat až po stromy a kríky, je síce určite pekná a veľakrát hlavne v dnešnej dobe "zvláštnych ľudí" aj mimoriadne potrebná, no toto môže byť iba čosi doplnkové, sekundárne a druhotné. Tvorba takýchto zákonov na ochranu zvierat, rastlín a ostatnej prírody bude na mieste až vtedy, keď bude vyriešená tá základná vec, a tou je ochrana ľudského života, proste až bude  vyriešená ochrana ľudského života nielen toho narodeného, ale tiež aj toho dočasne doposiaľ ešte nenarodeného ľudského života, pretože práve tie nenarodené deti sú najväčším potenciálom našej krajiny, práve tak ako aj potenciálom celého ľudstva.

 

To je budúcnosť, ktorá je v tejto chvíli, skrz tohto neoliberálneho, dekadentného ultraľavičiarskeho videnia sveta, tak silno potláčaná. Takže verím, že sa nám prinajmenšom aspoň podarí rozprúdiť tú celospoločenskú debatu, aby sme mohli tento trend zvrátiť. Ďakujem.

 

 

Rastislav Schlosár, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /28/:

Ďakujem za slovo. Ja by som sa rovnako ako kolega Beluský dotkol toho, či tu je alebo nie je spoločenská objednávka, teda práve v tejto chvíli prichádza naša strana Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS prinajmenšom ak už nič viac, tak minimálne so sprísnením interrupčnej legislatívy. No najlepším dôkazom toho, že táto spoločenská objednávka tu naozaj reálne je, sú práve pochody za život, kedy na posledných dvoch pochodoch proti vraždeniu nenarodených detí umelými potratmi v Bratislave a v Košiciach sa zúčastnilo spolu možno takmer 200 tisíc ľudí, čím sa tieto pochody bez najmenších pochybností zaradili medzi najväčšie zhromaždenia, ktoré sa uskutočnili minimálne od roku 1989.

 

No napriek tomu dnes z médií počúvame, že tie najväčšie zhromaždenia sú údajne vraj tie ich neomarxistické pochody za tzv. “slušné Slovensko“, tj. pochody na celkom inú tému, pričom o týchto dvoch pochodoch za život, sa v médiách prakticky vôbec nehovorí. Problém je v tom, že médiá sú tie, ktoré sa snažia vytvárať a určovať vnímanie ľudí, čo sa týka spoločenskej objednávky, médiá sa usilujú vytvoriť tému z rôznych tých ultraliberálnych úchyliek, napríklad snažia sa vytvoriť tému z registrovaných partnerstiev homosexuálov, po ktorých v skutočnosti nikto netúži, ba dokonca v podstate po ktorých netúžia ani tí samotní obyčajní homosexuáli, zatiaľ čo tému ochrany života odsúvajú médiá úplne na nejakú druhú koľaj, bagatelizujú ju a takmer zamlčujú.

 

No bez ohľadu na to, či tu je alebo nie je spoločenská objednávka, podstatné je, že aj keby tu teda nebola, tak my, ako poslanci Národnej rady, sme jednoducho povinní chrániť život, čo je naša povinnosť nielen voči týmto nenarodeným deťom, voči Bohu, voči ľudstvu ako aj voči nášmu národu. Ďakujem.

 

 

Ján Kecskés, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /29/:

Ďakujem za slovo. Milan, páči sa mi ako si vo svojej rozprave dal do dnešnej oficiálnej komparácie, porovnania hodnoty zvieraťa a človeka. Kým je trend, že neomarxistickí politici a ich média rôznymi spôsobmi zvyšujú hodnotu zvieraťa, tak na druhej strane zas znižujú hodnotu človeka, a tento celkovo negatívny vplyv je potom dnes vidieť bohužiaľ dokonca už aj na tých mladých rodinách, kedy je odrazu "moderné" mať okolo seba rôzne domáce zvieratká namiesto detí. Na deti sa potom kašle, lebo deti sú pre nich - respektíve neomarxistickými mimovládkami a médiami je mladým ľuďom do hlavy nenápadne podprahovo vtĺkané - že deti sú vlastne záťaž a nejako obmedzujú život dospelých ľudí.

 

Samozrejme, že toto je absolútne mimo reality, a je len veľmi poľutovaniahodné to,  akým spôsobom tu mimovládky a médiá deštruujú spoločnosť svojou propagandou. Médiami je nám permanentne kladená kolektívna vina, sú nám kladené neustále za "vinu" rôzne “staré“ holakausty, ku ktorým došlo minimálne pred viac než sedmdesiatimi rokmi – kedy drvivá väčšina z nás ešte ani len nebola na svete - ale tento nový, dnešný súčasný, počtom svojich obetí oveľa väčší holokaust nenarodených detí, ktorý celosvetovo má už viac než jednu miliardu ľudských obetí, čo je podstatne viac než dotyčných zhruba päťdesiat miliónov celkového úhrnu obetí druhej svetovej vojny počítajúc v to všetkých zomrelých vojakov a civilistov na frontoch i v zázemí a to včítane aj obetí koncentračných táborov. A pokiaľ ide o naše Slovensko, to už ani nehovoriac o tom, že každoenne, napríklad od začiatku tejto plenárnej schôdze Národnej Rady Slovenskej Republiky zomrelo v priemere minimálne päť až šesť detí denne, že tieto deti boli za živa roztrhané bez akejkoľvek anestézie pri plnom vedomí nenarodeného dieťaťa, ktoré si svoje neuveriteľne kruté bolesti brutálneho roztrhania na kúsky muselo pretrpieť kým nezomrelo a zo ženského lona bolo nakoniec vypustené do nejakej misky, to sa nad tým nikto ani len nezamýšľa.

 

Čiže bez ohľadu na to, či tu je nejaká spoločenská objednávka na ochranu ľudského života alebo nie, každý jeden z nás tu prisahal na začiatku tohto volebného obdobia na Ústavu, každý jeden z nás prisahal, že si ju budeme ctiť a budeme všetky zákony uplatňovať do života a v prospech života ľudí. A teda prisahali sme a sľubovali sme aj to, že budeme ochraňovať aj ľudský život, pretože ten je to úplne najcennejšie. Ďakujem.

 

 

Milan Mazurek, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /30/:

Milan, hovoril si o skutočnosti, ktorú si my v našej Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS veľmi dobre uvedomujeme, a to je to, že jedným z kľúčových podporných riešení problému s tým umelým ukončením tehotenstva, je PRO-FAMILY prorodinná politika, ktorú vláda a štát musí nastaviť takým spôsobom, aby nielenže motivoval mladých ľudí k tomu, aby si zakladali rodiny a mohli ostať v tomto štáte žiť, aby mohli ostať žiť na Slovensku, aby tu mohli pracovať, produkovať a vytvárať hodnoty a nebáli sa mať tu deti, a práve preto naša Ľudová strana Naše Slovensko ĽSNS aktívne presadzuje rôzne typy legislatívy, ktorá aj tejto podpornej problematike venuje nemalú pozornosť a snažíme sa napríklad naším odstupňovaním daňového bonusu, ako aj tým, že sme podporili úplne všetky návrhy, ktorý sa týkali tejto problematiky a ktoré mali za cieľ zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa, ako aj zvýšenie rodičovského príspevku napomôcť tomu, aby tie matky a celkovo vôbec rodiny mali viac finančných prostriedkov, ktoré by ich podporovali v tom, aby chceli mať deti a riadne ich aj vychovali.

 

Každopádne, ale si spomenul aj druhú stranu mince, ktorá je naozaj dôležitá a ktorú si veľa ľudí neuvedomuje, a to práve tých, ktorí hovoria o tom, že na umelý potrat chodia prevažne matky z ekonomických dôvodov, a to je to, že tou obrovskou skupinou, ktorá na umelý potrat chodí, sú práve mladé dievčatá z vysokých škôl alebo dokonca stredných škôl, pretože sám poznám rôzne prípady.

 

Zažil som, respektíve stal som sa svedkom dokonca aj mnohých takých prípadov a poznám skutočne dievčatá, ženy, ktoré na takýchto tzv. “zákrokoch“ boli, a tie ich “dôvody“ pre ktoré podstúpili umelý potrat sú až tak neuveriteľne šokujúce, že  žiadneho čo i len trochu normálneho slušného človeka jednoducho v žiadnom prípade nemôžu nechať len tak ľahostajnými. Napríklad jedno dievča bolo až dvakrát na umelom potrate kvôli tomu, že je “fitneska“ a preto, že sa obáva, že by si mohla "pokaziť postavu"! Že veď prečo údajne vraj by si kvôli dieťatku tú svoju postavu mala pokaziť? Mohla by totiž pribrať na váhe, a to by v údajne vraj jej súťažnej kariére mohlo byť problémom. Keď však ale chodila a skákala do postele s každým naokolo, to už jednoducho nad tým vtedy nerozmýšľala.

 

A o tom je demokracia, o tom je sloboda, že človek má možnosť, ale má si niesť za svoje činy aj patričnú zodpovednosť. To znamená, ak je dievča alebo žena, ktorá je ochotná robiť také a také veci, nech si za ne potom nesie aj svoju vlastnú zodpovednosť.

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /31/:

Miňo Uhrík, ja som spokojný s tvojím vystúpením za poslanecký klub našej Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS, pretože si vo viacerých podotázkach mňa hodne doplnil a niektoré tie podtémy, ktoré vyplývajú z tejto debaty, si aj viacej rozviedol.

 

Aby som upresnil a vysvetlil, tak jednoducho naozaj tí ľudia, ktorí to počúvajú, alebo ktorí si to potom niekedy neskôr z videa pustia, tak nájdu odpovede na svoje otázky a to odpovede na to, že vlastne kvôli čomu to robíme, čo je našou motiváciou, a prečo sme sa rozhodli prísť s touto protipotratovou PRO-LIFE novelou potratového zákona.

 

Tiež som rád za to, že si ako človek, ktorý má v rámci našej strany na starosť makroekonómiu, sa dotkol aj tej ekonomickej otázky možnosti alebo nemožnosti štátnej výchovy pre tých zhruba 7500 umelými potratmi zabitých ľudí, tých zhruba 7500 zavraždených detí, ktorých len dnes šesť až sedem detí bolo zabitých ako ešte nenarodených z rozhodnutiach svojich "matiek",  a že si jasne poukázal na tú skutočnosť, že náš štát, naša Slovenská republika má dnes dosť peňazí na to, aby sme si to mohli naozaj ako štát dovoliť zaplatiť za výživu, starostlivosť a výchovu pre tieto potratené deti.

 

Jeden príklad zo všetkých. My sme len pred chvíľkou tu rokovali o našom návrhu na obmedzenie výdavkov administratívy samosprávnych krajov, kde len týmto veľmi jednoduchým opatrením by sme ušetrili 20 miliónov eur, čo znamená 380 eur mesačne, pre každé jedno takéto bábätko, každé jedno takéto potratené dieťatko. To znamená, ak by len torzo z našich opatrení, sa dostalo do praxe, tak tie peniaze pre tie mladé rodiny, pre tie deti by sa jednoducho našli, a ja som presvedčený, že ak by štát začal tieto peniaze pre tieto rodiny uvoľňovať, veľmi málo žien by išlo dobrovoľne na umelý potrat.

 

 

Jana Nehézová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /32/:

Ďakujem za slovo. Milan, mňa zaujalo tvoje konštatovanie o mnohopočetnej rodine. Moja mama pochádza z ôsmich detí, čo bolo niekedy úplne bežné. Moja stará mama nikdy o umelom potrate nerozmýšľala ani o takej možnosti nikdy ani len nehovorila. Pamätám si, že vždy hovorila, že "dieťa je Boží dar". Hoci bola veľmi chudobná, nikdy si nesťažovala na svoju zlú finančnú situáciu, a ani na to, že nemá dostatok jedla, dostatok vody či čohokoľvek iného, a môžem otvorene povedať, že som na ňu veľmi hrdá, ako som veľmi hrdá aj na starého otca, že vychovali všetkých osem detí bez bohatstva, bez blahobytu, ale zato s láskou a skromnosťou, a neviem si ani len predstaviť, že by som ja nemala takú veľkú, krásnu, súdržnú a úžasnú rodinu. Preto umelý potrat považujem za úplne najhoršiu vec, ktorú môže žena, v úvodzovkách “matka“ urobiť.

 

 

Milan Uhrík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /33/:

Ďakujem za reakcie. Predrečníci tu povedali takú tú nepoloženú otázku, že či je správny čas predložiť tento protipotratový PRO-LIFE návrh novely potratového zákona a povedzme si, že tá otázka, čo sa tu vznáša v ovzduší, ale ľudia sa ju nejakým spôsobom boja stále povedať, najmä teda mnohí koaliční ale aj opoziční poslanci, ju majú.

 

Či majú alebo nemajú za náš návrh hlasovať poslanci z iných poalaneckých klubov keďže to my predkladáme?

 

Moja protiotázka by bola na to, že kto by to musel predložiť, aby nastala taková všeobecná atmosféra, že áno, teraz za to môžeme zahlasovať?

 

Azda Sulíkova politická strana Sloboda a Solidarita SaS? Ale SaS-ka Richarda Sulíka to sú liberáli, a tí to už zo samotných svojich ideologických dôvodov to nemôžu a ani nechcú predložiť. MOST - HÍD Bélu Bugára sú taktiež liberáli rovnako ako SaS, takisto to neprichádza v úvahu, že by to azda oni boli ochotní predložiť. Mala by to predložiť politická strana “Obyčajní ľudia“ OĽANO Igora Matoviča? Veď viete ako sa o matovičovicoch vo verejnosti rozpráva, hoci my tak nerozprávame, že ich šéf Igor Matovič je blázon, a aj ináč medzi súčasnými matovičovskými poslancami nie je už ani len jeden jediný skutočne protipotratovo PRO-LIFE smýšlející poslanec, a aj keď medzi matovičovskými poslancami je síce niekoľko falošných pro-liferov, je absolutne vylúčené aby nech už ktokoľvek z radov súčasných matovičovských poslancov skutočne úprimne chcel odstrániť či aspoň nejako obmedziť súčasnú potratovú genocídu v Slovenskej republike. SMERákov zase mnohých označujú za zlodejov, a teda zase by bolo zle, že vraj čo tí majú čo predkladať takúto tému. Okrem toho štyri roky mali SMERáci absolútnu väčšinu a teda ak by to skutočne chceli, tak už dávno to mohli bez akýchkoľvek problémov hravo odhlasovať. SNS-ka, takisto nie, veď aha Danko, a to zase by bolo zase zle, okrem toho prečo by to SNSác robili? KDHákov dnes už nikto nemôže brať vážne, ostatne myslíte si, že by to dnes vôbec ešte predložiť chceli? Azda politické hnutie SME RODINA, tj. Kollárovci? Tých zase mnohí označujú za údajných mafiánov. My v Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS síce Kollárovo politické hnutie SME RODINA neosočujeme, ale bohužiaľ mnohí ich takto osočujú, respektíve označujú za údajných mafiánov, a iste by začali demagogicky  jačať, že údajne vraj  “mafiáni predkladajú návrh protipotratového zákona“.

 

A tak teda kto nám zostal? Kto to môže podať?

 

Viete, čiže tá logická otázka, kto by musel ten návrh zákona predložiť tak, aby vyhovel tej časti vplyvných marketingových „na oko“ údajných “pro-liferov“, ktorí v skutočnosti však plne podporujú umelé potraty, a preto úporne hľadajú akúkoľvek zámienku, akúkoľvek výhovorku prečo to nepodporiť.

 

A ich zámienka a výhovorka, že to nepodporia iba preto, že to predkladáme my z Ľudovej strany Naše Slovensko ĽSNS iba demaskuje skutočné zmýšľanie týchto falošných marketingových pseudo-pro-liferov, ktorí si neboli ani len schopní vymyslieť aspoň formálne dôveryhodnejšiu výhovorku pre to, prečo – keď príde na lámanie chleba – nakoniec nepodporia ani len nejaké obmedzenie umelých potratov.

 

.Stále i tu platí, že pseudo-pro-lifer, ktorý hľadá výhovorku prečo nejaký protipotratový PRO-LIFE návrh zákona nemôže podporiť, ten si samozrejme, že vždy už nejakú tú výhovorku nájde. Pseudo-pro-lifer hľadajúci pseudodôvody, prečo nejakú protipotratovú PRO-LIFE právnu normu nepodporiť, ten isteže nikdy nemá problém si už niečo vymyslieť.

 

Úplne vždy, nech už by to podporil hocikto, hocikedy, predložil hocikto, hocikedy, by si ľudia, ktorí s navonok „na oko“ s PRO-LIFE hodnotami vecne súhlasia, v skutočnosti však ale PRO-LIFE hodnoty odmietajú, si bez najmenších pochybností vždy nájdu nejaké lživé pseudozdôvodnenie pre to, prečo to nemôžu podporiť.

 

 My poslanci Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS - na rozdiel od nich - ako to už verejne mnohokrát deklaroval náš predseda Marián Kotleba, a ako prakticky aj všetci ostatní poslanci z našej Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS sme to taktiež mnohokrát verejne deklarovali ako pred médiami, tak aj pred ostatnými politikmi i najširšou občianskou verejnosťou, že  ak by eventuálne prišiel či príde iný návrh, akokoľvek aspoň nejako smerujúci k obmedzeniu interrupcií na Slovensku, že my ho vždy podporíme, že my vždy zahlasujeme “za“, a to bez ohľadu na to, nech už to predloží hocikto, a to hocikto bez ohľadu na “politické tričko“, ako sme to my ostatne robili vždy i v minulosti, kedy sme predkladané návrhy posudzovali výlučne iba na základe ich vecného obsahu, a to bez ohľadu na to, kto ich predložil.

 

A tak dúfame, že podľa nášho vzoru pragmatického prístupu k predkladaným návrhom aj u poslancov z ostatných politických strán a poslaneckých klubov nakoniec hlavným kritériom pre ich podporu či nepodporu sa stane vecný obsah predkladaných návrhov bez ohľadu na to, kto ich predkladá. a nie ako je tomu bohužiaľ doposiaľ, že rozhodovanie sa o podpore či nepodpore predkladaných návrhov sa deje na základe krátkozrakého rozdeľovania podľa “politických tričiek“ kto konkrétne to predkladá, a vecný obsah predkladaných návrhov zákonov je im až druhoradý.

 

 

Natália Grausová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /34/:

Ďakujem, ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci, teraz mi teda napadla jedna vec, ktorú tu hovoríme, že tu hovoríme stále o ženách, no nezabúdajme aj na mužov, "nezabíjajme" otcov týchto zabíjaných detí. Častokrát, možno že dokonca aj väčšinou sú to práve tí muži, hoci konečné rozhodnutie je na žene, to áno, ale častokrát sú to práve muži, otcovia, ktorí jednoducho, svoje dievča alebo svoju partnerku, vydieraním pošlú na umelý potrat. Sú to niekedy dokonca aj muži - manželia, ktorí nechcú to dieťa, atď., atď., čiže do budúcna ja sa k tomu ešte vrátim v ďalšom príspevku, ale nezabúdajme ani na vinu mužov, nielen žien. Ja ako lekárka, by som sa chcela tejto problematiky dotknúť v prvom rade z medicínskeho hľadiska.

 

Dovoľte, aby som vám, keďže mnohokrát sa odvolávame na lekárov, aby som v súvislosti s lekármi spomenula pojem Hippokratova prísaha, dovoľte, ja by som začala od tohoto medicínskeho hľadiska a začala by som Hippokratovou prísahou, ktorá v jej originálnom pôvodnom znení znie takto:

 

«Στον Απόλλωνα δίνω τον όρκο, στο γιατρό και Θεό Ασκληπιό, στην Υγεία Θεά και Πανάκεια και ως μάρτυρες όλους καλώ τους Θεούς και Θεές πως τον όρκο τούτον δω θα τηρήσω εγώ και αυτήν την γραπτή συμφωνία όπως κρίνω και όπως μπορώ. Να νομίζω πως είναι εκείνος που με δίδαξε τούτη την τέχνη με αυτούς που με γέννησε ίσος. Στην ζωή μου αυτός να μετέχει και όσα πρέπει σε αυτόν να οφείλω και τους άρρενες τούτου απογόνους σαν αδέλφια δικά μου να βλέπω και την τέχνη αυτήν να διδάξω, αν αυτοί θελήσουν να μάθουν, χωρίς σύμφωνο ή άλλη αμοιβή. Τα αρχικά και μετά να διδάξω τα μαθήματα κι όλες τις γνώσεις, γενικές και ειδικές, στα παιδιά τα δικά μου κι εκείνου επίσης του δασκάλου που δίδαξε εμένα και σε όσους τον όρκο έχουν δώσει του γιατρού μαθητές κι έχουν γίνει, με γραπτή συμφωνία, δικοί μου και σε άλλον κανένα πια. Πως σε δίαιτες χρήση θα κάνω με σκοπό την ωφέλεια αρρώστων κατά δύναμη που έχω και κρίση κι αδικία αν φέρω και βλάβη θα αποφεύγω αυτές φυσικά. Δεν θα δώσω ποτέ σε κανέναν δηλητήριο θάνατο να βρει, έστω και αν μου ζητήσει αυτό κι ούτε σύσταση τέτοια θα κάνω. Και ομοίως εγώ σε γυναίκα δεν θα δώσω για έκτρωση μέσο. Την ζωή την δική μου και τέχνη θα φυλάξω αγνή και όσια. Δεν θα κάνω ακόμη ευνούχος ούτε και όσους λιθίαση έχουν, αλλά τούτη την πράξη θα αφήσω σε ανθρώπους εργάτες να κάνουν. Σε όσα σπίτια εγώ κι αν θα πάω για ωφέλεια θα μπω των αρρώστων μακριά από κάθε αδικία εθελούσια και άλλη φθορά κι από έργα ακόμη σε γυναίκας το σώμα και άνδρα ελευθέρων ακόμη και δούλων. Κι όσα δω θεραπεία όταν κάνω ή ακούσω και εκτός θεραπείας στην ζωή των ανθρώπων, αν πρέπει να μην βγουν προς τα έξω ποτέ, θα σωπαίνω αυτά θεωρώντας μυστικά ότι πρέπει να μείνουν. Αν λοιπόν τούτον τον όρκο τηρήσω και δεν κάνω παράβαση, είθε τη ζωή να απολαύσω και τέχνη κι από όλους εκτίμηση να έχω τους ανθρώπους για πάντα. Μα αν αυτόν τον όρκο παραβώ και αθετήσω από αυτά αντίθετα να βρω.»

 

Ak z pôvodného originálu Hippokratovu prísahu preložíme do slovenského jazyka, tak v preklade do slovenčiny znie táto Hippokratova prísaha po slovensky takto:

 

"Prisahám pri Apolónovi, bohovi lekárstva, pri Aeskulapovi, Hygiei a Panacei aj pri všetkých bohoch a bohyniach a dovolávam sa ich svedectva, že túto prísahu a tieto záväzky budem podľa svojich síl a svedomia poriadne dodržiavať. Svojho učiteľa v tomto umení si budem rovnako ctiť ako vlastných rodičov a vďačne mu ponúknem všetko potrebné, ak si to vyžiada nutnosť. Jeho potomkov budem pokladať za vlastných bratov a keď sa budú chcieť vyučiť tomuto umeniu, vzdelám ich bez nárokov na odmenu aj akékoľvek záväzky. Svojim synom aj deťom svojho učiteľa aj žiakom, ktorí sa slávne zaviazali lekárskou prísahou, umožním, aby sa zúčastňovali na výučbe aj na prednáškach a aj na celej vede. Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a každým bezprávím. Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy nedám na toto podnet.".

 

A teraz táto veľmi dôležitá veta, ktorú povedal už Hippokrates: "Žiadnej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu.".

 

Malá poznámka: Samotný Hippokrates bol pohan, nebol ani katolík ani pravoslavný a ani príslušník akéhokoľvek iného kresťanského vierovyznania.

 

A ďalej pokračujem:

 

"Svoj život a svoje umenie budem vždy chrániť v čistote a udržím ich bez akejkoľvek viny. Sám neuskutočním rez u nijakého chorého, ktorého trápia kamene, ale odovzdám ho do rúk mužom skúseným v tomto odbore. Nech vkročím do akéhokoľvek domu, vojdem tam len s úsilím pomôcť chorým a budem sa vyhýbať každému podozreniu z bezprávia alebo hocijakého ublíženia. Zrieknem sa túžby po zmyslových pôžitkoch, či so ženami, či s mužmi, či so slobodnými, či s otrokmi. ".

 

Myslel tým v dome svojho pacienta...

 

"Keď pri svojej lekárskej praxi zbadám alebo vypočujem niečo, čo by malo zostať tajomstvom, o súkromnom živote ľudí všetko zamlčím a ako tajomstvo aj uchovám. Ak budem túto prísahu dodržiavať a poriadne spĺňať, nech sa mi dožičí žiť navždy šťastne, nech sa dožijem úcty všetkých ľudí a nech sa radujem z plodov svojho umenia. Ak ju však poruším, alebo poškvrním,  nech sa mi stane pravý opak."

 

Tak toto bol text historicky pôvodnej Hippokratovej prísahy preložený do slovenčiny.

 

Dovoľte, aby som prečítala aj dnešnú modernú verziu Hippokratovej prísahy, ktorú vytvorila Svetová lekárska asociácia v roku 1948, a tá znie v slovenčine takto:

 

"Sľubujem v mene ľudskosti, humanizmu a lásky k blížnemu svojmu a dovolávam sa svedectva všetkých, s ktorými sa vo svojej praxi stretnem, že budem tento lekársky sľub dodržiavať.

 

Všetkých svojich učiteľov, ktorí mi úprimne odovzdajú svoje znalosti si budem vážiť ako svojich rodičov a urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som ich mohol dôstojne nasledovať. Ak sa aj ja stanem učiteľom, odovzdám svoje umenie len tým, ktorí sa zaviažu k dodržiavaniu tohto sľubu s predsavzatím ho naozaj a vážne dodržiavať.

 

Spôsob môjho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia k úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred krivdou a pred každým bezprávím.

 

Neprepožičiam svoj stav k eutanázií, ale vynasnažím sa svojou starostlivosťou o chorých starať tak, aby nemali dôvod pomyslieť na ukončenie svojho života.

 

Zdržím sa konania a podpory činov, ktoré nie sú v súlade s týmto sľubom, a podľa svojho vedomia a svedomia konania, zdržím sa konania, ktoré by viedlo k strate života nenarodeného dieťaťa.

 

Svoj život a lekársky stav budem viesť v čistote a tak, aby som nijako neznižoval dôstojnosť lekárskeho poslania.

 

Ak moje vedomosti nebudú stačiť na liečenie chorého, odovzdám ho do rúk kolegom schopným to urobiť tak, aby to bolo na jeho úžitok.

 

Nech budem liečiť kohokoľvek, nebudem robiť rozdiely podľa farby pleti, náboženstva či spoločenského postavenia a vyhnem sa akéhokoľvek konania, ktoré by ma uvrhlo do podozrenia z bezprávia alebo ublíženia.

 

Zrieknem sa konania, ktoré by sa mohlo stať dôvodom na moje vydieranie spôsobom, ktoré by mohlo viesť k poškodeniu práva pacienta.

 

Zaväzujem sa dodržiavať lekárske tajomstvo vrátane tajomstva, ktoré sa dozviem o súkromí ľudí pri hľadaní diagnózy. Lekársku diagnózu s identifikáciou osoby odovzdám len lekárovi, ktorý ju bude bezvýhradne potrebovať k ďalšiemu liečeniu a k úžitku chorého.

 

Na vedomie beriem a vyslovujem presvedčenie, že ak tento sľub budem po celý život dodržiavať, stanem sa lekárom i človekom šťastným, čo bude k úžitku mne i ostatným.

 

Ak sa svojho sľubu zrieknem, alebo ho poruším, zriekam sa aj svojho lekárskeho umenia či poslania.".

 

Tak toto bola Hippokratova prísaha v pôvodnom originálnom znení a Hippokratova prísaha v dnešnej modernej verzii z roku 1948.

 

A dovolím si teraz znova sa venovať čisto medicínskemu hľadisku. Chcem sa v prvom rade zamerať na najmodernejšie vedecké dôkazy modernej embryológie, biológie a medicíny, ktoré na základe týchto najnovších poznatkov modernej embryológie, biológie a medicíny nám hovoria, že sú tieto výsledky:

 

Ľudské embryá sú už od samého počiatku ľudskými bytosťami, ktoré hoci sú mladšie, majú rovnakú identitu ako staršie ľudské bytosti, ktorými sa postupným vývojom stanú.

 

Ľudské embryo nie je “telom ženy“.

 

Ľudské embryá nie sú nejakým ďalším orgánom matky ako napríklad srdce, oblička alebo dokonca slepé črevo.

 

Ak by počaté dieťa bolo “ženiným telom“, tak by žena mala dve srdcia, štyri obličky, ba dokonca – ak by počatým dieťatkom bol chlapec – tak tzv. “ženiným telom“ by boli v tomto prípade aj mužské pohlavné orgány, mužský pohlavný úd a mužské semenníky v ktorých po narodení a dosiahnutí puberty sa začnú produkovať mužské pohlavné bunky spermie.

 

Okrem toho v rámci živej prírody celej živočíšnej i rastlinnej ríše platí, že každá jedna bunka akéhokoľvek organizmu živočíšnej i rastlinnej ríše, a teda aj každá jedna, jednotlivá bunka ľudského tela obsahuje svoj vlastný genetický kód Deoxyribonukleovej kyseliny DNA, ktorý je jedinečný a ako taký odlišný od genetického kódu Deoxyribonukleovej kyseliny DNA všetkých ostatných bytostí. A tento jedinečný genetický kód Deoxyribonukleovej kyseliny DNA, ktorý majú všetky bunky počatého ľudského embrya je odlišný od genetického kódu Deoxyribonukleovej kyseliny DNA buniek organizmu jeho matky, ženy v maternici ktorej sa dočasne v tejto etape prenatálnej fázy svojho ľudského života dieťa nachádza.

 

Ľudské embryá nie sú ani tým údajne vraj akýmsi neusporiadaným “zhlukom buniek“, práve tak ako ani my dospelí ani v momente nášho narodenia a ani nikdy potom sme neboli nejakým “zhlukom buniek“.

 

Ľudské embryo je plnohodnotným žijúcim členom druhu Homo sapiens v najranejšej fáze svojho prirodzeného vývoja. Pokiaľ nedôjde k jeho vážnemu poškodeniu, alebo nie je násilne pozbavené života, bude sa táto ľudská bytosť v embryonálnom štádiu, vďaka vnútornému nasmerovaniu a riadeniu vlastných organických funkcií vyvíjať do ďalšieho zrelšieho vývojového štádia, ktorým je štádium plodu.

 

Fáza embrya plodu dieťaťa a dospievajúceho sú štádiami vo vývoji ľudskej bytosti, ktorá svoju existenciu započala ako jednobunkový organizmus zygota, a ak nenastanú nejaké problémy, postupne sa vyvinie do dospelosti.

 

Ľudské embryo je teda ľudskou osobou, a zaslúži si plný morálny rešpekt.

 

Lekári Patrick Streptoe a Robert Edwards, ktorým sa ako prvým podarilo uskutočniť oplodnenie v skúmavke z ktorého sa dňa 25. júla 1978 narodila Louise Brownová, popisujú embryo ako mikroskopickú ľudskú bytosť vo veľmi včasnom štádiu vývoja. Uvádzajú, že ľudská bytosť v embryonálnom štádiu vývoja prechádza kritickým obdobím vo svojom živote. Začína byť úžasne usporiadaná, spúšťa svoje vlastné biochemické procesy, rastie a rýchlo sa pripravuje na implantáciu do maternice.

 

Dovolím si teraz zacitovať z toho čo povedali títo dvaja páni dr. Robert Edwards a dr. Streptoe o dotyčnom dieťatku počatom v skúmavke. Takto keď dr. Edwards spomínal na Louise Brownovú ako na jednu, či dve bunky v Petriho miske povedal:

 

Louise Brownová bola nádherná vtedy, keď to boli len tie dve bunky, a je nádherná i dnes ako narodená.

 

Od vedy sa môžeme dozvedieť, čo je to embryo. Z filozofického hľadiska sa môžeme dozvedieť, čo je morálne dovolené v prípade ľudských embryí, a čo už morálne dovolené nie je.

 

Etika ľudských embryí sa v tomto prípade nijako nelíši od etiky zaobchádzania s menšinami, alebo ľuďmi závislými od starostlivosti iných. Tak, ako ľudské bytosti môžu rozumom pochopiť, že je morálne zlé a nespravodlivé niekoho diskriminovať z dôvodu jeho rasy, tak isto by sme mali rozumom pochopiť, že je zlé a nespravodlivé diskriminovať niekoho pre jeho vek, pre jeho veľkosť, vývojové štádium, umiestnenie a či podmienky závislosti od druhých. A teda že je morálne nesprávne a diskriminačné chovať sa k embryonálnym ľudským bytostiam ako keby boli nejako menej “ľudské“.

 

Zákaz zabíjania a právo na život človeka sú tie najzákladnejšie práva, ktoré sú nadradené všetkým ostatným ľudským právam, a to či už získaným alebo priznaným.

 

Skutoční bojovníci za spravodlivosť a dodržiavanie ľudských práv by mali byť, a týmto ich k tomu ja aj vyzývam, by mali byť nekompromisní pri obrane každého ľudského života, a to predovšetkým toto bezbranného, akým je ľudské embryo a akým je ľudské dieťa. Ľudský život by mali ochraňovať od jeho počatia až po prirodzenú smrť. Embryo totiž nie je totožné s "telom matky". Embryo je totiž úplne nový kompletný ľudský jedinec, ktorý nie je časťou ničoho. Riadi si svoje vlastné procesy rastu a vývoja. Embryo obsahuje v sebe genetické naprogramovanie a epigenetické vlastnosti nutné k tomu, aby táto nová ľudská bytosť riadila svoj vlastný biologický vývoj. Embryo má aktívnu schopnosť samostatného vývoja smerom k dospelosti s využívaním informácií, ktoré si nesie.

 

Všetci vedeckí embryológovia a vývojoví biológovia, ktorí sú spoločnými autormi štandardných učebných textov z ich odboru sa zhodujú v tom, že označujú oplodnenie ako začiatok ľudského života a začiatok ľudského indivídua. To znamená, že ľudské embryo je plne žijúci člen druhu Homo sapiens v najranejšom štádiu prirodzeného vývoja ľudského života. Pokiaľ nie je vážne poškodené alebo zbavené vhodného životného prostredia, bude sa embryonálna ľudská bytosť vďaka riadeniu svojich vlastných integrálnych organických funkcií vyvíjať smerom k nasledujúcemu zrelšiemu vývojovému štádiu, k fetálnemu štádiu, následne k detskému, dospievajúcemu a dospelému štádiu.

 

Keďže embryológia, najmodernejšia veda dokázala na základe vedeckých poznatkov, že život človeka začína oplodnením, vyplýva z toho, že norma zakazujúca zabíjanie neplatí iba v prípade, keď je zabíjanie vyvolané nepriateľstvom, nenávisťou alebo hnevom. Zabíjanie je zakázané a musí byť zakázané i v prípadoch, keď je motivované tými tzv. “najlepšími úmyslami“, pretože aj cieľ, ktorý môže byť akokoľvek dobrý, ak zvolíme zabíjanie ako prostriedok, tak je náš úmysel v rozpore s integrálnym ľudským rozvojom a naplnením. Cieľ nesvätí prostriedky. Právo na život sa nezískava a nestráca tým, že kde a v akej situácii sa nachádzame. Naopak platí, že toto právo, právo na život prináleží ľudským bytostiam vo všetkých okamihoch ich života. V žiadnom prípade teda nie iba v niektorých štádiách ľudského života, či za určitých okolností, alebo vďaka určitým akcidentálnym vlastnostiam.

 

Všetky ľudské bytosti majú zvláštnu nekonečnú peniazmi neoceniteľnú hodnotu, vďaka ktorej sú subjektami ľudských práv, ktoré im prináležia vďaka tomu čím sú, že sú ľudskými bytosťami. Ak by umelé potraty, respektíve zabíjanie nenarodených detí, aby som sa presnejšie vyjadrila, boli morálne prijateľné preto, že ľudské embryá a plody postrádajú podobnú schopnosť typicky ľudských mentálnych funkcií, boli by sme logicky zaviazaní k názoru, že ak máme súhlas rodičov môžeme rovnako zaobchádzať aj s novorodencami.

 

Embryá, plody, novorodenci a batoľatá sú úplné ľudské bytosti aj keď ešte nedospelé. Vedci dokázali, že všetky ľudské embryá, bez ohľadu na ich vek a spôsob vzniku, sú ľudskými bytosťami. Zavádzajúce by bolo tvrdenie, že nespravodlivosť voči embryám je iba "súkromnou záležitosťou", ktorá nie je vhodná pre verejnú politiku. Právny štát je povinný zákonmi ochraňovať všetkých svojich občanov a nie iba niektorých. Skutočne právny štát musí zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv všetkých občanov, aby bolo zabezpečené humánne zaobchádzanie so všetkými ľuďmi a nie iba s niektorými. Návrhom tohto protipotratového PRO-LIFE zákona sledujeme podstatu zabezpečenia tohoto rovnocenného ľudskoprávneho prístupu.

 

Veľa sa hovorí “o práve ženy na svoj život“, veľa sa hovorí “o práve ženy na svoje telo“. Úplne rovnako tak ako filozoficko-právna ľudskoprávna definícia "slobody" a "práva" hovorí celkom jednoznačne, že "sloboda" a ani "právo" žiadneho človeka nie je absolútne či neobmedzené, ale že "sloboda" a "právo" každého človeka sa končí tam, kde sa začína "sloboda" a "právo" niekoho iného, práve tak aj právo ženy na "svoje telo" sa nutne musí končiť vždy tam, kde sa začína "telo niekoho iného", respektíve okamihom počatia nového života, pretože nový organizmus, ktorý oplodnením začal existovať je nová individualita, o ktorej živote alebo smrti už žena nemôže rozhodovať. Žena má právo sa rozhodnúť nepočať dieťa. Ale ak už došlo k počatiu, nemá právo tento nový ľudský život zabiť, pretože to nie je nejaký jej ďalší orgán alebo prívesok, nie je to jej srdce, nie je to jej oblička, nie je to jej slepé črevo, ani nejaký zhluk buniek, nie je to nádor a nie je to ani boľavý zub, ktorý stačí vytrhnúť a je pokoj. Je to jej dieťa, či to už ona chce alebo nechce. Keďže chcem k mikrofónu pustiť aj ďalších, tak zatiaľ ďakujem za pozornosť.

 

 

Milan Uhrík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /35/:

Natália, v úvode si spomínala ten argument, ktorý často používajú aj takí tí oponenti alebo kritici sprísňovania potratovej politiky, a to ten, že “o ženách by mali rozhodovať len ženy“ a kto sme my, že sa ideme do toho montovať. Samozrejme, tento argument je často pritiahnutý za vlasy, pretože je jasné, že na splodenie a výchove dieťaťa sa podieľajú, samozrejme, že aj muži, a nemala by to byť len žena, ktorá by mala ako jediná rozhodovať o tom, či sa dieťa ponechá alebo neponechá, lebo zoberme si prípad, kedy otec dieťaťa chce to dieťa mať a žena sa rozhodne ísť na umelý potrat, lebo si povie, že ona sa necíti byť pripravená, lebo si chce ešte “užívať mladosť“.

 

Čiže nielen ženy by o tomto mali rozhodovať. A nielen muži by o tomto mali rozhodovať, ale malo by sa o tom nejakým spôsobom rozhodovať spoločne. To, že “o ženách by mali rozhodovať len ženy“ je rovnako absurdné tvrdenie ako to, že o podnikateľoch by mali rozhodovať len podnikatelia, o starých ľuďoch len starí ľudia, a o deťoch by mali potom rozhodovať len deti, veď čo sa my dospelí ideme starať do záležitostí detí všakže? A potom zas o mužoch by potom mali rozhodovať, samozrejme, len chlapi, veď čo že sa čo ženy majú starať do toho ako muži budú žiť. Čiže takáto demagogická argumentácia je naozaj úplne absurdná a scestná.

 

Ba dokonca o tomto veľmi chúlostivom citlivom probléme by po správnosti mali rozhodnúť nie ženy, nie muži, ale – ak by to bolo možné – tak by bolo len spravodlivé a správne, aby o existencii či neexistencii umelých potratoch rozhodovali týmito umelými potratmi na svojom vlastnom živote ohrozené samotné nenarodené deti, veď o ich životoch sa tu primárne jedná, a to doslova o ich životoch, pretože tu sa jedná o ich samotnom bytí či nebytí, o ich ponechaní na živote alebo o ich zabití.

 

Vzhľadom k tomu však ale že bohužiaľ fakticky nie je možné aby nech už o čomkoľvek, a teda ani o existencii či neexistencii umelých potratoch rozhodovali samotné nenarodené deti, tak o týchto umelých potratoch, práve tak ako aj o čomkoľvek inom podľa súčasnej legislatívy budeme aj v tomto prípade rozhodovať my poslanci Národnej Rady Slovenskej Republiky ako demokraticky zvolení zástupcovia ľudu, a teda aj zástupcovia nenarodených detí v pléne Národnej Rady Slovenskej Republiky, to znamená, že budú o umelých potratoch rozhodovať nie nenarodené deti, ale dospelí ľudia, inými slovami budú o tom rozhodovať poslanci zložení zo žien, a samozrejme, že aj poslanci zložení z mužov, a to spoločne. Čiže takto sa k tomu bude pristupovať, a teda nebudú tu takzvane – ako neomarxisti demagogicky hovoria - “rozhodovať muži o ženách“, ale v skutočnosti budú tu rozhodovať poslanci z radov žien i z radov mužov o nenarodených deťoch. Ďakujem pekne.

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /36/:

Ja som pôvodne chcel vo faktickej poznámke reagovať na teba, ale tie myšlienky čo by som povedal sú tak silné, že časovo by som sa musel neskutočne obmedzovať. Takže ja si radšej potom zoberiem slovo a budem mať krátky príspevok ako reakciu na tvoje vystúpenie.

 

 

Ján Mora, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /37/:

Natália, je dobré, že si na začiatku svojej rozpravy prečítala Hippokratovu prísahu, a teda tým ako by sa mali doktori správať a čoho by sa mali držať. Každopádne som presvedčený o tom, že nie všetci doktori, a to som naozaj silne presvedčený, že sa všetci doktori nestotožňujú s vykonávaním umelých potratov. A verím tomu, že veľa z nich využíva aj tú výhradu vo svedomí, aby sa nemuseli zúčastňovať takejto genocídy zabíjania nenarodených detí.

 

Bohužiaľ, samozrejme, sú aj takí “doktori“, ktorí s genocídou nenarodených detí problém nemajú. Tam je to podľa mňa hlavne asi otázka peňazí. A tu je to asi veľmi podobné a analogické, ako je to aj s novinármi. Máme novinárov, ktorí robia svoju prácu radi a hrdo kvôli tomu, že chcú prinášať občanom objektívne informácie. Potom máme druhú kastu “novinárov“, ktorí to robia vyslovene len a len pre peniaze a sú schopní napísať absolútne čokoľvek čo im prinesie osobný prospech. Toho príkladom sú vlastne aj všetky tie mainstreamove extrémistické krajne ultraľavičiarske ultraliberálne neomarxistické médiá SME, Denník N a Týždeň a takisto aj všetky tie mimovládne organizácie, ktoré vyzývajú poslancov nehlasovať, respektíve hlasovať proti tomuto zákonu na ochranu života nenarodených detí.

 

Chvalabohu, máme tu plénum Národnej Rady Slovenskej Republiky, ktoré by malo, presne tak ako povedal aj Milan Uhrík, rozhodovať o všetkých veciach, a teda rozhodnúť aj o umelých potratoch, pretože nie sú to oni nikým nevolení samozvaní "novinári" a "mimovládkari", ktorí majú o umelých potratoch rozhodovať, ale práve sú to poslanci demokraticky zvolení občanmi Slovenskej republiky, ktorí v demokratickej spoločnosti v zastúpení svojich voličov majú autoritatívne rozhodnúť čo sa v spoločnosti robiť smie a čo sa konať nesmie. Ďakujem pekne.

 

 

Milan Mazurek, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /38/:

Natália, je dobré, že si pripomenula všetkým ľuďom, že už vlastne v dobách tisícky rokov pred nami, v dobách pred Kristom, dávno, dávno boli spoločnosti dostatočne rozvinuté na to, aby chápali čo je život, čo nie je život, čo je vražda, čo nie je vražda, koho treba chrániť, koho netreba chrániť a tak ďalej a tak ďalej.

 

Dnešná moderná takzvaná "vyspelá" spoločnosť, lebo pri takýchto svojich počinoch ako je úmyselné vraždenie svojich vlastných detí vyspelá určite nie je, ktorá si hovorí takým honosným názvom “liberálna demokracia“ už je ale diametrálne odlišná a nemá problém s tým, aby podporovala vraždenie nenarodených detí a navyše ešte k tomu hovorila o tom ako o akejsi nutnej “slobode“, alebo nutnej tzv. “voľbe ženy“, ktorá si môže sama rozhodnúť o tom či ukončí ten druhý život alebo nie, a to len z tých častokrát absurdných dôvodov ako som hovoril už predtým, že si jednoducho “nechce kaziť postavu“, bojí sa že by pribrala na váhe a musela si potom kúpiť nové rifle, či že si "chce ešte užívať svojej mladosti", chodiť na diskotéky a podobne alebo že si povie, že jednoducho ešte chce v pohode doštudovať a proto nepotrebuje riskovať nejaké “zbytočné problémy“, že by eventuálne musela prerušiť štúdium a podobne.

 

To znamená, vidíme dnes prípady, kedy mladé baby s tisíceurovým telefónom, s drahou kabelkou dôjdu k doktorovi, že chcú ísť na umelý potrat, lebo že si to ekonomicky nemôžu údajne vraj dovoliť, že to je škrt cez ich rozpočet, lebo ona si ešte potrebuje kúpiť nové drahé rifle a to jednoducho dieťa to sú veľké náklady, to ona proste nebude s tým rátať a potom naša spoločnosť nazývaná takzvane “vyspelá“, takzvaná “liberálna demokracia“ odsúhlasí zavraždenie takéhoto dieťatka, ktoré nikomu neurobilo nič zlého, ale jeho jedinou “vinou“ je len to, že proste existuje, a za to musí byť zabité, lebo sa jeho “matka“ takto rozhodla, a to rozhodla sa zavraždiť svoje nenarodené dieťa úplne bezdôvodne. A napriek tomuto všetkému stále títo liberáli, títo ľudia, ktorí sami o sebe dostali právo na život, pretože s nimi ich vlastná matka na umelý potrat nešla, napriek tomu však ale ďalším už právo na život upierajú a tlieskajú tomuto vraždeniu, hovoria pri tom pokrytecky o údajných “veľkých slobodách“, o údajných možnostiach takzvanej „voľby“, o údajnom “práve“ zavraždiť nenarodené dieťa,  a neviem o čom ešte všetkom, a pritom je to také neuveriteľné pokrytectvo, že každému normálnemu a aspoň trochu slušnému človeku z toho musí byť zle.

 

 

Martin Beluský, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /39/:

Ďakujem za slovo. Natália, ty si na začiatku svojho príspevku hovorila o Hippokratovej prísahe, teda o texte, na ktorý prisahajú budúci lekári. Ja si dovolím pripomenúť, že aj my poslanci Národnej Rady Slovenskej Republiky sme skladali prísahu, respektíve sľub pri začiatku výkonu nášho poslaneckého mandátu, ktorý znel: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme ich občanov, budem dodržiavať Ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života".

 

A v tejto súvislosti nášho poslaneckého sľubu je treba pripomenúť to, čo hovorí Ústava v druhej časti, ktorou sú základné ľudské práva a slobody, a to najmä v článku 15 odstavec 1, kde je doslova uvedené - citujem:

 

"Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením."

 

Preto ja dúfam a verím, že svedomie, vedomie a sľub, ktorý sme na začiatku volebného obdobia my všetci poslanci Národnej Rady Slovenskej Republiky zložili bude silnejší ako nejaký stranícky príkaz alebo dilema či podporiť alebo nepodporiť návrh zákona z dielne poslaneckého klubu Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS. Ďakujem.

 

 

Rastislav Schlosár, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /40/:

Ďakujem za slovo. Kolegyňa Grausová tu citovala celú Hippokratovu prísahu v celom jej znení, ktorú ten, kto ju dobre počúval, tak musel zaznamenať tam tie slová, že explicitne zakazuje lekárom vykonávať interrupcie a nielen interrupcie, ale aj eutanáziu, ktorá je teraz popri interrupciách rozšírená v mnohých tých západných tzv. “demokratických“ štátoch. No a práve na tomto možno najlepšie demonštrovať tú dvojitú falošnú morálku všetkých tých takzvaných “liberálov“, falošných “humanistov“ a falošných údajných “ochrancov ľudských práv“, ktorí – ak by boli skutočnými humanistami a skutočnými ochrancami ľudských práv – by sami čerpali z tohto antického odkazu humanizmu, kde by Hippokrata mali prijímať ako svoj vzor autentického humanizmu. Namiesto toho všetci títo takzvaní “liberáli“, falošní “humanisti“ a falošní údajní “ochrancovia ľudských práv“ pokrytecky obhajujú legislatívu, ktorá umožňuje bezbrehé vraždenie nenarodených detí.

 

V skutočnosti totiž práve títo tzv. “liberáli“, ktorí vo svojom farizejskom pokrytectve majú plné ústa všetkých tých svojich farizejských údajných “ľudských práv a slobôd“, sú reálne v skutočnosti oveľa horší ako fašisti, lebo ani tí nezabíjali nenarodené deti.

 

Na základe toho, že si nejaká žena príde a podpíše nejaké formálne tlačivo, tak na základe toho jej teda len tak vykonajú umelý potrat. To dokonca ešte aj samotní Hitlerovi nacisti mali väčšiu úctu k životu, a to aj keby snáď nie priamo k životu cudzích nenarodených detí, tak ale celkom určite prinajmenšom aspoň k životu nenarodených detí svojho vlastného národa.

 

Vodca zločineckého nacistického režimu nacistického Nemecka Adolf Hitler totiž síce dňa 9.marca 1943 zlegalizoval umelé potraty v okupovanom Poľsku, toto “právo na slobodnú voľbu“ umelého potratu však ale dokonca aj on sám vodca nemeckého národa Adolf Hitler "veľkodušne poskytol" iba ženám židovského, cigánského respektíve rómskeho, poľského a iného slovanského pôvodu,a teda skutočne iba ženám tých národov, ktoré mali Adolf Hitler a nemeckí nacisti mimoriadne v "láske". Hoci bol Adolf Hitler veľký zločinec, napriek tomu však ale mal dokonca aj on aspoň toľko súdnosti a zdravého rozumu, že aspoň v prípade svojho vlastného národa nedovolil potratové vraždenie samotných nemeckých nenarodených detí!

 

Ďakujem.

 

 

Ján Kecskés, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /41/:

Ďakujem za slovo. Natálka, ďakujem ti, že si túto svoju rozpravu venovala takému lekárskemu pohľadu a Hippokratovej prísahe. A je dobré, že tu odznela Hippokratova prísaha, že si ju pripomenula ľuďom ako znie, a ako by sa lekári mali podľa tejto prísahy správať. Ale presne dnes uplynul mesiac čo bol odsúdený na smrť maloletý Alfie Evans, čo bolo presne 28. apríla, kedy bohužiaľ, skonal.

 

A som rád, že si túto Hippokratovu prísahu dala do kontextu s tým, že tu zabíjame nenarodené deti, ktoré sa sami nemôžu nijakým spôsobom brániť.

 

Ba dokonca ako už ukázal prípad Charlieho Garda a potom aj prípad Alfieho Evansa, dnešná spoločnosť, zdôrazňujem dnešná tzv. “liberálna spoločnosť“ zabíja už aj narodené deti, a to navyše ešte k tomu dnešná tzv. “liberálna spoločnosť“ nielen, že zabíja už aj narodené deti, ale zabíja ich dokonca už aj proti vôli ich vlastných rodičov, čoho najlepším dôkazom sú jedenásťmesačný Charlie Gard a dvojročný Alfie Evans, kde vládnuci krajne ultraľavičiarski neomarxistický režim Veľkej Británie oboch týchto chlapcov, ako jedenásťmesačného Charlieho Garda, tak i dvojročného Alfieho Evansa zavraždil dokonca priamo proti vôli ich vlastných rodičov.

 

Len preto, že v mene vládnuceho krajne ultraľavičiarskeho neomarxistického režimu vo Veľkej Británii nejakí sudcovia sa rozhodli a pokrytecky si povedali, že malému Charliemu a malému Alfiemu bude údajne vraj lepšie, keď zomrú, tak len na základe ich rozhodnutia museli zomrieť. Bolo im odopreté jedlo, bola im odopretá voda, bol odopretý vstup rodičov do miestnosti svojho vlastného dieťaťa, policajti vládnuceho neomarxistického režimu strážili jeho izbu, kde museli zomrieť mimoriadne krutým spôsobom bez poskytnutia akejkoľvek pomoci preto, aby proste neprežili. Čiže vládnuci krajne ultraľavičiarski extrémisti v niektorých západných krajinách kde despoticky vládnu nezabíjajú už len nenarodené deti, ale bohužiaľ zabíjajú už aj narodené deti, a to ešte k tomu aj proti vôli rodičov týchto detí. Ďakujem.

 

POZNÁMKA EDITORA: O prípadoch anglických chlapcov Charlieho Garda a Alfieho Evansa v slovenčine informoval napríklad podľa britského inštitútu “Institute or the Study od Journalism“ najdôveryhodnejšie spravodajské médium v Slovenskej republike - slovenský webový portál https://www.hlavnespravy.sk/ alebo tiež i celosvetový webový portál medzinárodnej petície https://www.citizengo.org/sk na ktorom  sú v slovenčine publikované najrôznejšie najmä PRO-LIFE a PRO-FAMILY petície, ktoré je možné si tu https://www.citizengo.org/sk tiež tieto petície publikované v slovenskom jazyku prečítať, a potom eventuálne aj podpísať; a v češtine zas o prípadoch anglických chlapcov Charlieho Garda a Alfieho Evanse informoval napríklad český webový portál http://www.protiproud.cz/

 

Najdôveryhodnejšie spravodajské médium v Slovenskej republike podľa britského inštitútu “Institute or the Study od Journalism“ - slovenský webový portál https://www.hlavnespravy.sk/ o dotyčnom prípade jedenásťmesačného anglického chlapca Charlie Garda napísal dňa 1.7.2017 článok pod názvom "Nepredstaviteľná bolesť rodičov a Európa, ktorá zabíja svoje deti: Európsky súd pre ľudské práva rozhodol nekompromisne. Malý Charlie musí umrieť” tu:   https://www.hlavnespravy.sk/nepredstavitelna-bolest-rodicov-europa-ktora-zabija-svoje-deti-europsky-sud-pre-ludske-prava-rozhodol-nekompromisne-maly-charlie-musi-umriet-zarazajuca-reakcia-papezskej-akademie-za-zivot/1053706 , dňa 7.7.2017 zas článok pod názvom "Británia odmietla ponuku Talianska pokračovať v štandardnej liečbe Charlieho Garda, pretože Európsky súd pre ľudské práva nariadil, že chlapček musí zomrieť” tu: https://www.hlavnespravy.sk/britania-odmietla-ponuku-talianska-pokracovat-v-standardnej-liecbe-charlieho-garda-pretoze-europsky-sud-pre-ludske-prava-nariadil-ze-chlapcek-musi-zomriet/1061886 , dňa 10.7.2017 zas článok pod názvom “Prípad chlapčeka Charlieho Garda: Pánom nad rozhodovaním o deťoch, nad ich životom a smrťou sa stal štát a úradník“  tu: https://www.hlavnespravy.sk/pripad-chlapceka-charlieho-garda-panom-nad-rozhodovanim-o-detoch-nad-ich-zivotom-smrtou-sa-stal-stat-uradnik/1064656 dňa 26.7.2017 zas článok pod názvom “Sudca: Charlie Gard umrie v hospici, nie doma“ tu: https://www.hlavnespravy.sk/sudca-charlie-gard-umrie-v-hospici-nie-doma/1081900 a dňa 29.7.2017 zas článok pod názvom "Našiel pokoj a spravodlivosť: Malý Charlie Gard zomrel. Udusením" tu: https://www.hlavnespravy.sk/nasiel-pokoj-spravodlivost-maly-charlie-gard-dnes-zomrel-udusenim/1083746

 

Slovenský webový portál https://www.hlavnespravy.sk/ o dotyčnom prípade dvojročného anglického chlapca Alfie Evansa napísal dňa 12.2.2018 článok pod názvom “Ďalší prípad podobný Charliemu Gardovi: Lekári žiadajú pozbaviť rodičov Alfieho Evansa ich práva rozhodovať o liečbe syna“ tu: https://www.hlavnespravy.sk/dalsi-pripad-podobny-charliemu-gardovi-lekari-ziadaju-pozbavit-rodicov-alfieho-evansa-ich-prava-rozhodovat-o-liecbe-syna/1309306 , dňa 12.4.2018 zas článok pod názvom "Jeho život je zbytočný: Týmito slovami sudca definitívne potvrdil verdikt smrti malého Alfieho Evansa"  tu: https://www.hlavnespravy.sk/jeho-zivot-je-zbytocny-tymito-slovami-sudca-definitivne-potvrdil-verdikt-smrti-maleho-alfieho-evansa/1370238 , dňa 13.4.2018 zas článok pod názvom  "Dramatické chvíle rodičov a malého Alfieho. Otec chce zachrániť syna pred usmrtením, ktoré nariadil sudca, nemocnica naňho zavolala políciu" tu:  https://www.hlavnespravy.sk/dramaticke-chvile-rodicov-maleho-alfieho-otec-chce-zachranit-syna-pred-usmrtenim-ktore-nariadil-sudca-brania-mu-v-presune-syna-talianska-kde-ho-chcu-liecit/1371312 , dňa 18.4.2018 zas článok pod názvom  "Finálny boj o život malého Alfieho"  tu: https://www.hlavnespravy.sk/finalny-boj-o-zivot-maleho-alfieho/1376912 , dňa 24.4.2018 zas článok pod názvom     "Neuveriteľný a zúfalý boj o život: Talianske občianstvo malému Alfiemu nepomohlo, Briti odpojili chlapčeka od prístrojov. Rodičia začali s resuscitáciou" tu:   https://www.hlavnespravy.sk/neuveritelny-zufaly-boj-o-zivot-talianske-obcianstvo-malemu-alfiemu-nepomohlo-briti-odpojili-chlapceka-od-pristrojov-rodicia-zacali-s-resuscitaciou/1382702 , dňa 26.4.2018 zas článok pod názvom “Alfie nezomiera. Nemocnica ho drží ako väzňa, tvrdí odborníčka" tu: https://www.hlavnespravy.sk/alfie-nezomiera-nemocnica-ho-drzi-ako-vazna-tvrdi-odbornicka/1386312 , práve taktiež toho istého dňa 26.4.2018 aj článok pod názvom "Prečo potrebuje nemocnica Alder Hey Alfieho mŕtveho pred dovŕšením jeho 2. narodenín?"  tu: https://www.hlavnespravy.sk/preco-potrebuje-nemocnica-alder-hey-alfieho-mrtveho-pred-dovrsenim-jeho-2-narodenin/1385874 , dňa 27.4.2018 zas článok pod názvom "Vyhráža sa im nemocnica? Rodičia Alfieho zverejnili svoj list verejnosti a médiám, ktorý bol zrejme písaný pod nátlakom"  tu: https://www.hlavnespravy.sk/vyhraza-sa-im-nemocnica-rodicia-alfieho-zverejnili-svoj-list-verejnosti-mediam-ktory-bol-zrejme-pisany-pod-natlakom/1387300 , dňa 28.4.2018 zas článok pod názvom         "Alfie Evans zomrel" tu: https://www.hlavnespravy.sk/alfie-evans-zomrel/1388246 , dňa 2.5.2018 zas článok pod názvom "Hladoval 36 hodín a tesne pred smrťou mu sestra podala neznámy liek: Alfieho posledné chvíle, nové znepokojujúce detaily" tu: https://www.hlavnespravy.sk/hladoval-36-hodin-tesne-pred-smrtou-mu-sestra-podala-neznamy-liek-alfieho-posledne-chvile-nove-znepokojujuce-detaily/1390332 , dňa 7.5.2018 zas článok pod názvom          "Anglikánska cirkev sa postavila na stranu nemocnice, kde bol násilím do smrti držaný Alfie Evans. Obhajuje neobhájiteľné" tu: https://www.hlavnespravy.sk/anglikanska-cirkev-sa-postavila-za-nemocnicu-kde-bol-umiestneny-alfie-evans-obhajuje-neobhajitelne/1394960 , dňa 10.5.2018 zas článok pod názvom  "Obzretie sa za Alfiem a jeho rodičmi, z pohľadu britského práva, práv dieťaťa, rodičov, ľudskej a lekárskej etiky" tu: https://blog.hlavnespravy.sk/5175/obzretie-sa-za-alfiem-a-jeho-rodicmi-z-pohladu-britskeho-prava-prav-dietata-rodicov-ludskej-a-lekarskej-etiky/ a  dňa 15.5.2018 nakoniec článok pod názvom "Posledná rana rodičom a spravodlivosti: Súd napriek podozreniam rozhodol, že Alfieho Evansa pochovajú bez súdnej pitvy a bez toxikologických testov" tu:   https://www.hlavnespravy.sk/posledna-rana-rodicom-spravodlivosti-sud-napriek-podozreniam-rozhodol-ze-alfieho-evansa-pochovaju-bez-sudnej-pitvy-bez-toxikologickych-testov/1402678

       

Celosvetový webový portál medzinárodnej petície https://www.citizengo.org/sk na ktorom  sú v slovenčine publikované najrôznejšie najmä PRO-LIFE a PRO-FAMILY petície, kde je možné na tomto https://www.citizengo.org/sk si tieto publikované petície v slovenskom jazyku jednak prečítať, jednak potom eventuálne prípadne ich aj podpísať. Vo veci dotyčnej kauzy prípadu jedenásťmesačného anglického chlapca Charlieho Garda publikovali petíciu pod názvom "11-mesačný #CharlieGard stále žije. Avšak dokedy? Musíme konať rýchlo!" tu: https://www.citizengo.org/sk/lf/71806-zachranme-10-mesacneho-charlieho-garda-pred-smrtou a vo veci dotyčnej kauzy prípadu dvojročného anglického chlapca Alfie Evansa publikovali petíciu pod názvom "Zachráňme Alfieho" tu: https://www.citizengo.org/sk/lf/155196-zachranme-alfieho Inak je treba povedať, že celosvetový webový portál medzinárodnej petície “Citizengo“ publikuje petície celkovo ve trinástich jazykoch a dvadsiatich-troch sekciách, a to konkrétne na adrese https://www.citizengo.org/en v angličtine pre nejdôležitejšie celosvetové petície všeobecne, na adrese https://www.citizengo.org/en-gb v angličtine špecializovane znajmä pre petície týkajúce sa samotnej Veľkej Británie GB, na adrese https://www.citizengo.org/en-eu v angličtine špecializovane najmä pre petície týkajúce se kontinentálnej Evrópy, na adrese https://www.citizengo.org/en-us v angličtine špecializovane najmä pre petície týkajúce sa Spojených Štátov Amerických USA, na adrese https://www.citizengo.org/en-ca v angličtine špecializovane najmä pre petície týkajúce sa Kanady, na adrese https://www.citizengo.org/en-af v angličtine specializovane najmä pre petície týkajúce sa Afriky,  na adrese https://www.citizengo.org/en-au v angličtine špecializovane najmä pre petície týkajúce sa celého svetadielu Austrálie, na adrese https://www.citizengo.org/es v španielčine pre najdôležitejšie celosvetové petície všeobecne, na adrese https://www.citizengo.org/hazteoir v španielčine špecializovane najmä pre petície týkajúce se samotného Španielska, na adrese https://www.citizengo.org/es-mx v španielčine špecializovane najmä pre petície týkajúce sa Mexika, na adrese https://www.citizengo.org/es-ar v španielčine špecializovane najmä pre petície týkajúce sa Argentíny, na adrese https://www.citizengo.org/pt-pt v portugalčine špecializovane najmä pre petície týkajúce sa samotného Portugalska a “východnej“ pologule,  na adrese https://www.citizengo.org/pt-br v portugalčine špecializovane najmä pre petície týkajúce sa Brazílie a “západnej“ pologule, na adrese https://www.citizengo.org/fr petície vo francúzštine, na adrese https://www.citizengo.org/de petície v nemčine, na adrese https://www.citizengo.org/ru petície v ruštine, na adrese https://www.citizengo.org/it petície v taliančine, na adrese https://www.citizengo.org/pl petície v poľštine, na adrese https://www.citizengo.org/hr petície v chorvátčine, na adrese https://www.citizengo.org/hu petície v maďarčine, na adrese https://www.citizengo.org/nl petície v holandčine a nakonec  na adrese https://www.citizengo.org/sk sa nachádzejí dotyčné už vyššie zmienené petície v slovenčine.

 

Český webový portál http://www.protiproud.cz/ o dotyčnom prípade jedenásťmesačného anglického chlapca Charlie Garda napísal dňa 9.7.2017 článok pod názvom "Návrat starověkého barbarství: Stát upírá právo na život. Dědicové nacistů v soudcovských talárech EU. Smrtící precedens v Británii. Západ již zcela pod vládou satana? Naděje na záchranu civilizovaného světa" tu: http://www.protiproud.cz/duchovni-svet/3226-navrat-starovekeho-barbarstvi-stat-upira-pravo-na-zivot-dedicove-nacistu-v-soudcovskych-talarech-eu-smrtici-precedens-v-britanii-zapad-jiz-zcela-pod-vladou-satana-nadeje-na-zachranu-civilizovaneho-sveta.htm a o dotyčnom prípade dvojročného anglického chlapca Alfie Evansa napísal zas článok dňa 4.3.2018 pod názvom "Další dítě posláno na smrt: František řekl, že môžeme. Kde jsou hranice pro udržování při životě? Právničina versus dvojznačná vyjádření autorit. Nebezpečí: Bude hráz dále erodovat?" tu: http://www.protiproud.cz/duchovni-svet/3658-dalsi-dite-poslano-na-smrt-frantisek-rekl-ze-muzeme-kde-jsou-hranice-pro-udrzovani-pri-zivote-pravnicina-versus-dvojznacna-vyjadreni-autorit-nebezpeci-bude-hraz-dale-erodovat.htm

 

 

Natália Grausová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /42/:

Ďakujem všetkým mojim cteným kolegom za Vaše príspevky, za vaše faktické poznámky, ktoré sú naozaj podnetné.

 

A chcela by som sa vyjadriť len k tej faktickej poznámke pána poslanca Uhríka, že áno, myslela som to tak, keď som spomínala otcov, že aj mnohí muži sa podieľajú tiež na týchto zločinoch.

 

Z arogantných úst feministiek často počúvame to drzé, že vraj “muži nestarajte sa do nás, do žien“. Ja si ale práve naopak myslím, že aj muži majú svedomie a že muži takisto sú rovnocenní ženám ako bytosti, a že muži takisto majú právo a tiež aj povinnosť zastávať sa bezbranných, a aj muži majú právo bojovať za spravodlivosť a bojovať proti nespravodlivosti.

 

Čiže tu niet žiadneho rozdielu medzi mužom a ženou. Muži majú takisto povinnosť a majú takisto právo, keď sa deje niečo zlé a keď sa deje vražda majú právo a povinnosť jej zabrániť. A tak teda aj muži majú do toho čo hovoriť. Áno, aj muži majú do toho čo hovoriť, hoci to najväčšie bremeno napokon ostáva na žene, ale aj muži majú do toho čo povedať. Čiže žiadne to pokrytecké feministické, že “nie muži“, že “nestarajte sa do nás žien“, že údajne vraj “nestarajte sa do nášho tela“. Ďakujem.

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /43/:

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne Natálka a Janka, vážení kolegovia, Budem reagovať takým krátkym vystúpením na tvoj príspevok predošlý, lebo naozaj to nebude až tak krátke, aby sa to zmestilo do faktickej poznámky. Chcem sa ti poďakovať za tento tvoj veľmi kultivovaný prejav. Chcem sa ti poďakovať ako poslankyni Národnej Rady Slovenskej Republiky ale chcem sa ti poďakovať tiež ako žene a chcem sa ti poďakovať najmä ako lekárke. Si to tak citlivo, jemne, ale pritom z viacerých uhlov pohľadu zhrnula a povedala, že naozaj to čo som povedal ja a to čo povedal Miňo Uhrík vo svojom vystúpení ako písomne prihlásený za klub, malo určité zameranie, určité myšlienky, ale jednoducho ty si tomu dala úplne taký jemný citlivý rozmer.

 

Hovorím to preto, lebo tí lekári, ktorí s nami spolupracovali na tejto naozaj precízne vypracovanej novele zákona o umelom prerušení tehotenstva sa v podstate zhodovali na tom, že sú dve skupiny lekárov dnes na Slovensku, ale možno že to platí, a bol by som rád, keby si potom zareagovala a povedala, či to teda platí na lekárov všeobecne, čo ja samozrejme, že posúdiť neviem, a to, že jedna skupina lekárov je taká, že odmietajú a nerobia to, nijakým spôsobom sa nepodieľajú na tých umelých potratoch. A druhá skupina je zas tá, ktorá síce robí alebo sa podieľa na potratoch, ale vnútorne s tým nesúhlasia, odmietajú to a veľmi, veľmi ich to duševne ničí. No a tá tretia skupina, ktorá by tu možno mnohým chýbala, že som ju zabudol, tak to sú “lekári“, ktorí to robia a nemajú s tým žiaden problém je tak malá, že podľa tých vyjadrení našich odborníkov, je tak malá, že vlastne sa ani nedá hovoriť o tom, že by nejaká takáto lekárska skupina mohla byť alebo že by sme takýchto lekárov mohli skupinou nazvať. Preto budem rád, keď to ty nejakým spôsobom bližšie vysvetlíš, keď dáš na to svoje stanovisko.

 

Lebo túto protipotratovú PRO-LIFE novelu zákona sme pripravovali naozaj veľmi dlho a po mnohých takýchto malých krokoch túto PRO-LIFE protipotratovú novelu sme i pripravili, a tak vieme u nás v klube ako ťažko sa rodila, akými obrovskými zmenami a ja neviem tými turbulenciami prechádzala, akú veľkú úlohu pri koncipovaní tohto finálneho materiálu tvorila teda aj tá diskusia v rovine etickej a morálnej, a tam tí lekári, tí gynekológovia, pôrodníci povedali jasne, že ak sa takýmto spôsobom výrazne obmedzia minimálne aspoň tie interrupcie vykonávané tzv. "na recept", keď to musím tak povedať, tak my, ako lekári, ktorí sme v tom zapojení budeme veľmi šťastní a spolu s nami budú šťastní aj všetci tí ostatní zdravotnícky pracovníci, ktorí sa musia z nejakého dôvodu na tých umelých potratoch podieľať, pretože všetci tí zdravotnícki pracovníci bez ohľadu na postavenie sanitár, sestra, lekár, všetci títo ľudia majú s tým obrovský problém. A budeme vám veľmi vďační nielen za to, že pomôžete obmedziť na Slovensku vykonávanie umelých potratov, a to najmä umelých potratov na žiadosť tej “matky“, tie úplne bezdôvodné umelé potraty, ale potom samozrejme, že aj tie ďalšie umelé potraty, ako sa vyjadrili tí lekári, že nám budú vďační najmä za to, že ich samotných oslobodíme od tej hroznej úlohy podieľať sa na vykonávaní umelých potratov. A že to bude z ich pohľadu ako ľudí, ktorí sú v tom zapojení to najväčšie víťazstvo, samozrejme, že okrem záchrany životov tých nenarodených nevinných detí samotných.

 

Tak práve preto potrebujem zdôrazniť a podčiarknuť tieto tvoje slová ako poslankyne lekárky, že ty vlastne, aj keď nie si gynekologička, si úplne z iného odboru, ale ty si vlastne úplne teraz a bez nejakej vzájomnej dohody alebo nejakej koordinácie či synchronizácie, si len inými slovami vyjadrila vo forme tvojho maximálne kultivovaného a neskutočne pekného prejavu to, čo tí ľudia hovorili v rámci tých pracovných debát. Mne išli až zimomriavky, keď som ťa počúval a napĺňalo ma to takou obrovskou radosťou z toho, že naozaj to asi veľká miera tých lekárov takto na Slovensku to vníma a že možno aj tí lekári samotní jednoducho pridajú svoju ruku k dielu preto, aby sme spoločne dokázali toto zlo vo forme umelých potratov, zabíjania tých detí nejakým spôsobom prinajmenšom aspoň obmedziť, minimalizovať. Poviem to aspoň tak informaticky, technicky, aspoň minimalizovať, keď už to bohužiaľ nevieme úplne zastaviť a vieme aká je nálada v tej spoločnosti, tak môžeme aspoň skúsiť minimalizovanie tohto potratového zla celého.

 

Druhá vec, Natália, ktorá ma veľmi zaujala v tvojom vystúpení, tak bolo to porovnanie ochrany tej živej prírody, tých zvierat vo všetkých vývojových štádiách. Že vlastne my ako keby sme zase rozlišovali a rozdeľovali úplne účelovo to, že zvieratká ideme chrániť vo všetkých vývojových štádiách, ale človeka nie.

 

Človeka vo všetkých štádiách ľudského života chrániť údajne vraj nemusíme, a ani nebudeme, a ani to nerobíme, pretože človeka údajne vraj stačí chrániť iba v postnatálnom štádiu ľudského života, to znamená jedinca až po jeho narodení.

 

Ale zvieratá na rozdiel od človeka ideme chrániť aj v prenatálnych štádiách ich zvieracieho života, tj. v dobe pred ich narodením!

 

No a toto úplne každý kto má v sebe aspoň malú štipku svedomia Natália, tak naozaj si musí vstúpiť do svedomia a povedať si, kam sme sa to už len ako spoločnosť dostali? Kam sme sa to ako spoločnosť dostali, keď nenarodené dieťatko je menej a teraz to bude možno drsné, ale poviem to natvrdo a bez servítok úplne otvorene:

 

Kam sme sa to ako spoločnosť dostali, keď nenarodené dieťatko je menej ako nejaké vajce nejakého chráneného vtáka?

 

Musel som túto rečnícku otázku tak otvorene povedať!

 

Pretože kým dnes nejaký pytliak vyberie alebo rozbije hniezdo nejakých chránených dravých vtákov alebo iných vtákov nejakého chráneného druhu, tak mu za normálnych okolností hrozí trestnoprávny postih a v konečnom dôsledku často aj väzenie, respektíve trest odňatia slobody. Ale človek v prenatálnom štádium svpjho ľudského života, ktorý už v tom brušku po svojom počatí rastie a vyvíja sa, to už ani nie je iba nejaké vajce, ale priamo to je už živý, dýchajúci človek s bijúcim srdcom a za jeho zabitie, za jeho zabitie nehrozí nikomu vôbec nič!

 

Toto Natália, toto keď som ja počul, tak ti chcem naozaj veľmi pekne poďakovať, lebo aj ja som v tom mojom prejave hovoril trošku iné argumenty, zdôraznil som iné aspekty pohľadu na problematiku umelých potratov. Milan Uhrík tak isto, ten tam zas veľmi vhodne zakomponoval tú ekonomickú otázku, ale toto, čo si povedala ty Natália, to je nielen, že veľmi dôležité, že to zaznelo a to navyše ešte z tvojich úst ako poslankyne, ženy a lekárky, ale je to doslova mrazivé aspoň z môjho pohľadu, pretože keď si to porovnáme, tak po tomto čo tu dnes zaznelo od teba, nikto z tých ľudí, ktorí nebudú hlasovať za túto novelu na ochranu života nenarodených detí, nemá už žiadne morálne právo hovoriť o nejakom fašizme, nacizme, rasizme a podobne, proste o ničom takom v súvislosti s čímkoľvek, kýmkoľvek. Pretože, ak niekto úplne dobrovoľne, vedome, a to navyše ešte k tomu vedome a s tým, že pred tým prisahal na Ústavu Slovenskej republiky ako poslanec Národnej Rady Slovenskej Republiky, ak bude podporovať to, že vajcia chránených vtákov alebo mláďatá nejakých zvierat sú viac ako ľudia, ktorí sú v prenatálnom štádiu svojo ľudského života a rastú v tom brušku svojej mamičky, tak tí ľudia sú buď úplne bezcitní psychopati, ktorí majú takúto pokrivenú hierarchiu hodnôt, alebo jednoducho nemajú to všetko v hlavách v poriadku, lebo duševne normálnemu človeku s aspoň malou štipkou svedomia nie je možné čo i len pripustiť to, že nejaké svište, kamzíky, bobry, kane a nejaké orly ideme chrániť, a taktiež ideme chrániť aj ich hniezda, ako aj ich vajíčka, ale ľudí, maličké deti chrániť nejdeme, maličké deti sa môžu kľudne vraždiť!

 

S touto absurdnou hierarchiou hodnôt teda žiaden svojprávny človek s aspoň malou štipkou svedomia nemôže súhlasiť, a už vôbec s tým nemôžme súhlasiť my poslanci Národnej rady Slovenskej Republiky, ktorí sme prisahali, ktorí sme dali ruku na tú Ústavu Slovenskej republiky, kde je to jasne napísané, že „Život človeka je hodný ochrany aj pred narodením“.

 

Ak to teda takto bezo zmeny zostane aj naďalej, tak to bude naozaj veľmi vážne, lebo pred chvíľkou sme tu v pléne Národnej Rady Slovenskej Republiky pri prerokúvaní predošlých bodov rokovali o tom, že tento náš parlament, táto naša Národná rada Slovenskej Republiky, títo istí poslanci Národnej Rady Slovenskej Republiky celkom nedávno schválili novelu zákona o veterinárnej starostlivosti, kde poskytujeme domácim zvieratám, zvieratám z chovu väčšiu úroveň legislatívnej, zákonnej ochrany práv zvierat než je ochrana života nenarodených detí.

 

No ale, ty si to Natálka povedala ešte krajšie v porovnaní k tým vývojovým štádiám aj tých divých chránených zvierat. Takže ja ti veľmi pekne ďakujem. Ja dúfam, že tvoj prejav si vypočujú mnohí, najmä teda tí, ktorí chcú chrániť prírodu, lebo to ostatne veď chceme asi všetci a my tiež, ale ktorí na rozdiel od nás zároveň nechcú chrániť nenarodené deti.

 

Modlím sa za to aby zmenili svoj postoj, samozrejme, že nie v tom zmysle, že by azda nemali chcieť chrániť prírodu, veď to ostatne chceme naďalej v našej Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS tiež aj my úplne všetci, ale v tom zmysle, že budú chcieť chrániť aj tie nenarodené deti. Ďakujem pekne, Natália.

 

 

Milan Mazurek, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /44/:

Ďakujem za slovo. Áno, aj ja chcem zdôrazniť to, že aj keby tento protipotratový PRO-LIFE zákon pomohol čo i len jednému jedinému životu, keby pomohol zachrániť čo i len jeden jediný nenarodený život, tak je potrebné ho okamžite prijať a nediskutovať o tom zbabelo, že ja to nemôžem podporiť, lebo politický kontext, lebo úmysly predkladateľov atď.

 

Toto je to na tom to v úvodzovkách “najkrajšie“, keď nejeden marketingový falošný PRO-LIFER v pokryteckom hľadaní výhovoriek prečo nehlasovať proti umelým potratom si hrá na veštca a snaží sa na margo skutočných PROLOFEROV svojim lživým a demagogickým spôsobom pseudo-interpretovať to, čo si kto, kde, jak, či akým spôsobom údajne vraj myslí alebo nemyslí.

 

A obdobne ako moji predrečníci, tak rovnako i ja musím vyjadriť svoje zdesenie nad tým, že v súčasnej dobe v tej legislatíve skutočne to vajce nejakého chráneného vtáka alebo niekde v chránenej oblasti má väčšiu cenu ako nenarodené dieťa, tak jednoducho tu musí sa ten človek chytiť za hlavu a povedať si to, že kde to len žijem, ako je len niečo také možné?

 

Pretože naozaj, ak zničíte to vajce chráneného vtáka, tak máte obrovské postihy, zatiaľ čo keď zabijete nenarodené dieťa tak je to jednoducho úplne v poriadku; a to dokonca je to úplne v poriadku aj v tom prípade,  keď zabijete nenarodené dieťa iba  len preto, že nechcete riskovať, žr bx ste si mohli tzv. “pokaziť postavu“, respektíve, že sa obáváte, že by jste mohli niečo pribrať na váhe, ako som už spomínal pred tým, tak je to podľa zákona  jednoducho taktiež úplne v poriadku.

 

Takže vajce je chránené viac ako život človeka!

 

Ono to je proste strašné a my neprichádzame s nejakou strašnou či už novinkou alebo s niečím neuveriteľným, niečím neprijateľným, ale úplne s logickou vecou, ktorá musí platiť, pretože je síce pekné, a my tiež to v našej Ľudovej Strane Naše Slovensko mĽSNS plne podporujem, keď sa snažíme chrániť život zvierat, ako aj keď sa snažíme chrániť zvieratá pred týraním, keď sa zvieratám snažíme vytvoriť čo najlepšie podmienky, keď sa snažíme trestať všetkých tých pytliakov, týrateľov zvierat, komerčných množiteľov zvierat v množiarniach, organizátorov nejakých zvieracích, napríklad psích zápasov alebo kohútich zápasov a podobne. Toto všetko je určite krásne, poďme do nich tvrdo, ale na druhej strane pre Kristove Rany kam sme sa to len dostali, keď na jednej strane chceme podporovať ochranu všetkého možného okrem ľudského života, keď len tak akoby nič hovoríme, že zabitie nenarodeného dieťaťa je iba nejaká “možnosť“ či dokonca údajná “sloboda“, tak to je proste čosi úplne neuveriteľné. To ja nechápem to pokrytectvo týchto ľudí, ktorí tieto hrôzostrašné vraždy  nenarodených detí schvaľujú..

 

 

Martin Beluský, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /45/:

Ďakujem za slovo. Marián, ty si vo svojom príspevku spomenul taký matematicko-informatický prístup, keď si hovoril o tej minimalizácii. A pritom si mi vnukol myšlienku, že je možné tiež sa na túto vec pozrieť z hľadiska exaktnej matematickej štatisticky, pretože existuje v matematicko-štatistických vedách pojem Gaussova funkcia či Gaussova krivka alebo Gaussove rozloženie pravdepodobnosti, ktoré hovorí o tom aké hodnoty môže dosiahnuť alebo dosiahne určitá náhodná veličina.

 

A táto Gaussova funkcia či Gaussova krivka sa dá v podstate aplikovať na akékoľvek vedy, kde sa aspoň trošku vyskytujú nejaké náhodné veličiny. To znamená, že aj na sociologické javy. A keď sa teda rozprávame o obyvateľoch Slovenska, o ľuďoch, respektíve o nenarodených deťoch, tak za celé to obdobie kedy sa na Slovensku vykonávali tie umelé potraty, ktorými bolo zabitých už skoro 1,4 milióna ľudí, respektíve zavraždených u nás na Slovensku bolo už skoro 1,4 milióna  nenarodených detí, tak práve táto Gaussova funkcia či Gaussova krivka, to Gaussove rozloženie pravdepodobnosti nám hovorí, že zhruba iba dva a pol percenta z týchto ľudí by boli možno intelektuálne slabšími jedincami alebo ľudia, ktorí by sa možno nevedeli v spoločnosti nijako presadiť a uplatniť, ale ten zvyšok tých deväťdesiatsedem a pol percenta umelými potratmi povraždených nenarodených detí by boli ľudia, ktorí by sa stali lekármi, právnikmi, inžiniermi, politikmi, kvalifikovanými robotníkmi, remeselníkmi či živnostníkmi či inými pre spoločnosť užitočnými a prospešnými ľuďmi, ktorí mohli všeličo dokázať, urobiť, vyrobiť, zhotoviť, opraviť či zmeniť k lepšiemu, ale jednoducho kvôli takejto legislatíve akú máme, sme týchto ľudí pripravili ešte pred ich narodením o ich život. Ďakujem.

 

 

Ján Mora, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /46/:

Ďakujem za slovo. Marián, je naozaj dobré, že si po takom jemnom vystúpení Natálie vystúpil práve ty, pretože Natália ako žena, lekárka to povedala naozaj pekne, jemne a naozaj aj vecne. No v tomto prípade je už načase byť aj naozaj trošku možno viac ako tvrdší, pretože to nie je predsa možné, aby v dnešnej dobe boli zvieratká viacej chránené ako ľudia.

 

A čo považujem za absolútny nezmysel a absolútny paradox je to, čo sa odohráva v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, keď poslanci zahlasujú za návrh z dielne Dankovej SNS akože tzv. “Slovenskej národnej strany“ za ten ich návrh zákona o veterinárnej starostlivosti a ochrane zvierat, ale zároveň jedným dychom dodajú, že nebudú hlasovať za ochranu nenarodených detí.

 

Takže toto je absolútna hanba tých poslancov. A ja verím tomu, že nás niekde v zákulisí počujú a zmenia do zajtra názor. Ďakujem pekne.

 

 

Stanislav Mizík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /47/:

Ďakujem za slovo. Je to tak, Marián, na Slovensku je už všetko dôležitejšie ako nenarodené deti.

 

Porovnanie s tými vajciami vtákov a ľudským embryom je šokujúce, keď dnes vajce nejakého vtáka má väčšiu hodnotu než malé dieťa!

 

Toto je presne trefný príklad zvrátenej “liberálnej“ demokracie, ktorá nie je žiadnou demokraciou a už vôbec nie liberálnou. Je to totiž zločinný štátny systém s fašizoidnými prvkami. Vraždenie detí v lone matky a zakrývať to takzvanou “voľbou“, či takzvanou “slobodnou voľbou“ ženy je fašizoidný prvok, či metóda boľševických vražedných čistiek. V minulosti však aj nežiadúcich kulakov bolo treba zničiť a namiesto nich vytvoriť z ľudí masu rovnakých indiferentných uniformných ľudí. A takýmto spôsobom chceli v minulosti komunisti nahradiť roľníkov. A v našom prípade dnes, v prípade Európy u nás vládnuci krajne ultraľavičiarski neomarxistickí ultraliberálni extrémisti masovou genocídou nenarodených detí a súčasne masovým dovážaním islámských migrantov z blízkeho východu a zo severnej Afriky chcú nahradiť pôvodné európske kresťanské obyvateľstvo. Ďakujem za slovo.

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /48/:

Kolegovia ďakujem za reakcie, ja verím tomu, že počas tejto debaty, ktorá tu bude sa nám do najbližšieho hlasovania podarí naozaj presvedčiť možno mnohých poslancov Národnej Rady Slovenskej Republiky na to alebo k tomu, aby svoj hlas dali za tento protipotratový PRO-LIFE návrh zákona a s ním dali svoj hlas aj za ochranu ľudského života, za ochranu života tých maličkých nevinných detí.

 

A ja verím, že aj keď tu je dnes veľmi málo poslancov, okrem nás štrnástich poslancov našej Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS, keď teda my štrnásti tu teraz predstavujeme celú tu v pléne prítomnú opozíciu, tak sú tu ďalej okrem nás už iba traja, respektíve s podpredsedom Národnej Rady Slovenskej Republiky celkovo štyria poslanci koalície, čo je naozaj zúfalo málo, zúfalo malé aj percentuálne zastúpenie poslancov na rokovaní pléna Národnej Rady Slovenskej Republiky

 

Napriek tomu verím, že mnohí to sledujú z vonku, z iných priestorov, že mnohí budú aj nejakým spôsobom sa zaujímať o to, čo zaznelo alebo ešte aj zaznie v tejto diskusií a že ak mali nejaký dopredu nalinkovaný postoj, tak ho možno zmenia a zmenia ho tak, ako som povedal, že bude dôvod na radosť a bude dôvod tiež aj na to, aby sme spoločne mohli v tom druhom čítaní hľadať ešte dokonalejšiu formu pre túto našu protipotratovú PRO-LIFE novelu tohto zlého potratového zákona.

 

 

Natália Grausová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /49/:

Ja by som chcela - prepáčte nebudem sľubujem že nebudem dlho hovoriť - len vlastne pán Kotleba Marián, náš pán predseda mi dal tri otázky a ja sa na ne pokusím odpovedať.

 

Hovoril si o troch typoch lekárov. Po prvé tí ktorí sa nepodieľajú na umelých potratoch. Ja poznám z osobnej skúsenosti veľmi veľa lekárov, ktorí aby nemuseli robiť umelé potraty odišli z nemocnice a pracujú na ambulancií dlhé roky. A tá práca je síce tiež veľmi užitočná na tej gynekologickej ambulancií, ale nedá sa to porovnať s tým.

 

Ja ako medička, keď som v rámci svojej študentskej praxe pracovala v nemocnici aj na gynekológií, odviedla som pôrod. To je niečo tak nádherné ten pôrod, to je tak dramatické, to je také, to je niečo, že ja vám to neviem ani popísať. Keď porod dieťaťa odvádza lekár, keď rodí, keď sa rodí dieťa a keď vy ako lekár tomu pomáhate. To je nepopísateľné a hlavne, keď sa to dieťa zdravé narodí.

 

Potom druhá vec je operovať v nemocnici na tej gynekológií. Mnohí lekári majú ambíciu operovať a naozaj pomáhať tým ženám. Ale práve kvôli tým umelým potratom sa tohoto musia zrieknuť, lebo ináč väčšina, alebo teda prinajmenšom mnohí chcú, a aj ja som tak isto chcela byť gynekológom, preto aby som mohla robiť pôrody alebo asistovať pri pôrodoch. Čiže vlastne oni sa vzdajú tohoto a idú robiť tú prácu, ktorá je jednoducho na tej dennodennej báze to množstvo žien vyšetriť na tej ambulancií. Čiže mnohí lekári takto teda radšej sa zrieknu toho a odídu preč, aby nemuseli robiť tie umelé potraty.

 

Ďalší lekári sú takí, ktorí nemajú východisko. Sú v nemocniciach, odkiaľ by ich vyhodili, keby odmietli priamo vykonávať tieto umelé potraty, takže síce sú nešťastní, síce trpia a snažia sa osobne výkonom umelých potratov vyhýbať, snažia sa tzv. “prepustiť“ ten umelý potrat nejakému kolegovi, avšak nejakú časť musia urobiť aj oni, a s prinútenia to aj robia, ale veľmi tým trpia.

 

 No a tá tretia skupina tiež “lekárov“, tí sú pre mňa úplne nepochopiteľná záhada. To sú ľudia zrejme, ktorým nezáleží na týchto deťoch, pretože buď nemajú vôbec žiadne svedomie, alebo ho majú úplne uspaté a súčasne im ide asi iba o peniaze, o kariéru alebo ja neviem už ešte o čo.

 

Pretože v dnešnej dobe pri takom vedeckom a technickom pokroku, pri takej technike, ktorá dnes je, pri ultrazvuku a rôznych metódach, tí ľudia, tí lekári musia veľmi dobre vedieť, že to embryo, že je to život, že je to človek od svojho počatia.

 

Musia veľmi dobre vedieť, že to jednoducho nie je čosi ako slepé črevo alebo nejaký nádor. Čiže toto ja neviem pochopiť, oni totiž musia veľmi dobre vedieť, že tým umelým potratom zabíjajú ľudský život.

 

Ostatne veď po každom vykonanom umelom potrate je lekár povinný “spočítať“ v podstate to čerstvo zabité a "naporcované" dieťa, a teda tie kúsky roztrhaného plodu idú do emitnej misky, teda do takej, kde sa musí každý kúsok skontrolovať, kde sa musia skontrolovať tie kúsky potrhaných nožičiek, kúsky z jednej ručičky, kúsky z druhej ručičky, niekoľko škrupiniek, ktoré spoločne tvorili pôvodne hlavičku dieťaťa pred tým než ju kliešťami v maternici "matky" rozdrtili, a práve tak aj jednotlivé fragmenty z chrbátika, z chrbtice a tak ďalej, či sú tie kúsky detského telíčka úplne všetky, či niečo v tej maternici nezabudli, či niečo z toho umelým potratom na malé kúsky brutálne roztrhaného dieťatka v maternici "matky" nezostalo.

 

Čiže oni to na malé kúsky roztrhané detské telíčko vidia, veď to dieťatko je ako bábika. Kedysi, keď som ja bola ešte malá, boli také malé bábiky, volalo sa to "plaváčik". Jednoducho oni tú ručičku vidia, tú nožičku vidia, tú hlavičku vidia. Čiže oni nie sú slepí, musia o tom veľmi dobre vedieť, že zabíjajú človeka, že zabíjajú malé dieťatko. Takže oni majú "uspaté" svedomie alebo dokonca sú to až tak úplne otrlí bezcitní ľudia, že vôbec žiadne svedomie nemajú. Toľko moja odpoveď.

 

 

Stanislav Mizík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /50/:

Ďakujem za slovo. Natália to čo si nám tu práve popísala je úplne strašné.

 

Analogicky napríklad vo vojenskej terminológií sa najmä v minulosti používali z ruštiny prevzaté vojenské slangové výrazy "rozborka" a "sborka", kde ruský vojenský slangový výraz "rozborka" znamená napríklad v súvislosti s údržbou či čistením strelnej zbrane rozobrať až na jednotlivé súčiastky guľomet, samopal alebo pušku; a naopak zas ruský vojenský slangový výraz "sborka" po skončení tejto napríklad údržby či vyčistenia zbrane znamená opätovné zloženie tohto guľometu, samopalu alebo pušky z týchto jeho rozobraných jednotlivých súčiastiek späť do pôvodného bojeschopného stavu.

 

A tak "per analogiam" - analogicky by sa aj tomuto vykonaniu umelého potratu v praxi dalo povedať, že najprv to bola “rozborka“ a potom zas “zborka“. Strašné dačo keď sa takto za živa a pri plnom vedomí nenarodeného dieťaťa z jeho živého tela bez kéhokoľvek umrtvenia prežívania jeho neuveriteľne krutej fyzickej bolesti kyretou sú mu kus po kúsku odrezávané malé kúsky z jeho detského telíčka, na malé čiastočky sa tak fakticky za živa až kým nezomrie "parceľuje" neuveriteľne krutým trýznivým bolestivým spôsobom ľudské telo malého dieťaťa, viem si to plasticky predstaviť, aj keď som videl iba obrázky, ale tvoja výpoveď Natália bola tiež veľmi silná. Ďakujem.

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /51/:

Ja ti ďakujem Natália za tvoju odpoveď na tie moje otázky. Dá sa tak povedať a poviem ti, že aj keby som nebol odporca umelých potratov a nepredložili by sme tento návrh, ktorý ako Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS predkladáme, tak potom čo si teraz povedala, ako si to opísala, tak by sme to museli spraviť, lebo naozaj si to opísala tak, že žiadny súdny človek majúci v sebe aspoň malú štipku svedomia nemôže s týmito neuveriteľne krutými brutálnymi vraždami malých detí dobrovoľne súhlasiť, a a teda nemôže byť "fanúšikom" tých umelých potratov.

 

To ja si to neviem až tak úplne plasticky ani len predstaviť, ale ten, kto s plným vedomím si všetkých súvislostí a okolností schvaľuje umelé potraty musí byť až neuveriteľne obrovský sadistický brutál, je to niečo veľmi nechutné a hrozné.

 

Tí lekári ktorí nás Ľudovú Stranu Naše Slovensko ĽSNS  pri tomto procese tvorby tohto protipotratového PRO-LIFE zákona, respektíve tejto novely potratového zákona nám vyjadrovali svoju podporu s tým, že sa chcú zbaviť tej záťaže umelých potratov, tak možno už teraz ich o to viacej chápem, lebo to musí byť pre nich aj ako lekárov, aj ako ľudí, aj ako oteckov a mamyičkyto musí byť strašné, keď niekedy na tej klinike - ja neviem - možno že je svojim zamestnávateľom donútený zabiť bapríklad tri takéto deti v priebehu svojej jednej pracovnej smeny a potom po skončení tejto svojej pracovnej smeny príde domov a hrá sa s tromi svojimi vlastnými deťmi a pritom si uvedomí, že to všetko mohlo byť úplne opačne.

 

A ešte keď dnes vyšli správy, že slovenská modelka Adriana Karembeu, rodená za slobodna Adriana Sklenaříková konečne že porodila, že je mamou a že sa z toho veľmi teší, a teda keď vidíme, že niektoré ženy tak dlho bojujú o to dieťa, aby mali šťastie, aby im to Pán Boh doprial, a naopak zas niektoré iné ženy sa k tomu takto stavajú, že dobrovoľne chodia na umelé potraty, tak to je naozaj, naozaj veľmi hrozné Natália, a ja som rád za všetko čo tu už zaznelo a zaznie, a že možno nielen poslancom ale aj mnohým ďalším ľudom na Slovensku sa otvoria oči.

 

 

Milan Krajniak, poslanec NR SR – Politické hnutie: Hnutie SME RODINA – Boris  Kollár /52/:

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni. Keď moja mama otehotnela - začala očakávať moje narodenie, mala devätnásť rokov. Bola veľmi talentovanou matematičkou a veľmi talentovanou klaviristkou a čerstvou študentkou na vysokej škole. Môj otec mal v tom čase dvadsaťjeden rokov a bol tiež študentom na vysokej škole. Študovali v Bratislave, ale nepochádzali odtiaľto, pochádzame z Hornej Nitry. Čo by za tejto situácie považovali mnohí, ba možno dokonca i väčšina za tzv. “prirodzené“? Respektíve ako by sa v takejto situácií mali zachovať alebo rozhodnúť?

 

 Potom čo moja matka otehotnela, otec kvôli nutnosti finančne zabezpečiť rodinu  ihneď odišiel z vysokej školy a začal pracovať v bratislavskom Slovnafte. A potom v dôsledku toho musel môj otec nakoniec nastúpiť dokonca aj na povinnú dvojročnú vojenskú službu, pretože nedokončil vysokú školu. A vďaka tomu, že sa vtedy takto rozhodli moji rodičia, že mňa nenechali zabiť umelým potratom, tak ja dnes môžem byť tu s Vami, a o tejto téme tu diskutovať.

 

Neviem to povedať inak, nedá sa to vyjadriť inak ako ďakujem ocko, ďakujem mamička, že ste sa takto rozhodli, viem že to bolo pre vás veľmi nepohodlné a veľmi ťažké rozhodnutie. /Poznámka: poslanec plače, hovorí sa mu len veľmi ťažko a so slzami v očiach/

 

Dámy a páni diskutujeme tu o veľmi citlivej a dôležitej otázke, ba dokonca povedal by som, že diskutujeme o tej úplne najdôležitejšej otázke o akej sa vôbec len dá diskutovať medzi ľuďmi, diskutujeme o tom, čo je to ľudský život.

 

V istom zmysle sa dnes mnohí pasujú na Boha, pretože si trúfajú rozhodovať o bytí či nebytí ľudského života.

 

Chcem vás preto poprosiť, aby ste si vypočuli moje argumenty, myslím že už ma natoľko poznáte, že viete že nebudem nikoho, a ani toho, kto so mnou nesúhlasí urážať alebo osobne napádať. Preto vás chcem poprosiť, aby ste si moje argumenty vypočuli a prípadne ich zvážili. Viem, že mnohí z vás majú pocit, že o tejto otázke sa už povedalo všetko, že už sa nedá nič nové povedať. Mnohí z vás ste mi v kuloároch povedali, že ja už mám na to jasný názor, už to nepotrebujem počúvať. Predsa len vás chcem poprosiť, či by ste nezvážili, že možno existuje aj nejaký nový uhol pohľadu alebo nejaká nová otázka, ktorú by bolo dobre zohľadniť. Vopred vám za to ďakujem.

 

Sú rôzne dôvody, pre ktoré sa rozhodujú ženy pre umelé ukončenie tehotenstva. Znásilnenie, incest, zdravotný stav matky, zdravotný stav dieťaťa a tzv. “iné“. Moje ľudské, racionálne a aj náboženské presvedčenie mi hovorí, že ľudský život stojí za to maximálne chrániť už od počatia. Chcem z ľudského hľadiska upozorniť najmä na to, že ak je diagnostikované ťažké zdravotné poškodenie plodu, je to diagnóza s istou vysokou mierou pravdepodobnosti, ale nie s istotou. Mám osobnú skúsenosť u blízkeho človeka, kde mamička bola upozornená na rázštep chrbtice dieťatka a bola dokonca odporúčaná na interrupciu, pretože hrozilo že pri pôrode jednoducho by bol ohrozený jej život. Nakoniec sa aj s otcom dieťaťa rozhodli to dieťa donosiť. Chvalabohu to dieťa sa narodilo s veľmi malým rázštepom chrbtice, ktorý bol operovateľný a dnes je to veľmi, veľmi životaschopný a veľmi bystrý, bystrý chalan, ktorý im robí veľkú radosť. Osobne poznám lekárov, ktorí urobili túto chybnú diagnózu. Poznám ich aj preto, že sa starali aj o moju manželku, keď sme mali problémy v tehotenstve s našou dcérou a viem že tí lekári sú inak naozaj na slovo vzatí odborníci a tú diagnózu urobili vtedy so smútkom a s absolútnou citlivosťou k tomuto problému. Hovorím o tom iba preto, že aj omyl sa v takomto prípade alebo zázrak sa môže stať. Tento príklad som uviedol iba preto, aby sme si uvedomili, že pri týchto diagnózach tak ako si nemôžme byť istý, že to dopadne na 100 % dobre, nemôžme si byť nikdy istý ani tým, že to dopadne na 100 % zle. Je tam proste nejaká miera toho, čo by sa dalo povedať, že je medzi nebom a zemou alebo mimo lekárskej vedy.

 

V tomto svojom prejave sa však ďalej budem venovať iba tomu dôvodu “iné“, ktorý sa pri umelom ukončení tehotenstva uvádza. Zvažujeme tu ochranu práv nenarodeného dieťaťa, ktoré podľa našej Ústavy stojí za ochranu, i práv matky, ktorá tak isto samozrejme požíva ústavnú ochranu našej republiky. Ako ale nastoliť férovú rovnováhu medzi týmito ústavnými právami?

 

Najskôr by som chcel povedať takú poznámku, že myslím si, že najmä ten dôvod “iné“ je v 99 % prípadov iba falošná dilema. Keby sme chceli, keby sme mali vôľu ako spoločnosť a ako štát, tak určite by sme najmenej 99 % problémov najmä v tomto bode “iné“, čím sú myslené najmä rôzne sociálne problémy alebo spoločenské problémy vedeli ako štát a spoločnosť veľmi ľahko vyriešiť, pretože sú to veci, ktoré sa dajú riešiť na pomoc dieťaťa aj matky.

 

Najmä pre pro-potratových fanatikov pre ktorých výkon absolútne každého umelého potratu je akceptovateľný a s nadšením s ním súhlasia, uvediem teraz jednej úplne extrémny prípad a uvediem ho len kvôli tomu, aby som pred vás položil otázku, či predsa len neexistujú celospoločensky neprijateľné dôvody na umelé ukončenie tehotenstva aj do dvanásteho týždňa. Sú známe prípady  športovkýň bývalého komunistického východného Nemecka, tzv. "Nemeckej Demokratickej Republiky" v skratke NDR, ktoré cieľavedome a plánovite otehotnievali pravidelne vždy pred každými vrcholnými pretekmi sezóny, pretože ich lekári spočítali, že v rannom štádiu tehotenstva má táto tehotná športovkyňa nachádzajúca sa v počiatočnom štádiu tehotenstva vyššiu výkonnosť, a potom pravidelne ihneď po pretekoch šli na interrupciu. Nemalo by byť napríklad takéto niečo,  pre nás dôvodom, že jednoducho z takéhoto dôvodu by bolo vhodné zakázať umelé ukončenie tehotenstva hoc aj u tehotenstva do 12 týždňa?

 

Dámy a páni, ja osobne síce nie som právnik, ale ako som pochopil údajné tzv. “právo ženy na umelé ukončenie tehotenstva“ je ústavnoprávne opreté o "právo ženy na súkromie". Úplne chápem, že súkromie ženy je trestuhodne a hrozne narušené v prípade niektorých trestných činov, ako napríklad v prípade znásilnenia. Ale chcem len upozorniť, že predsa 99,9 % prípadov pri otehotnení právo ženy na “súkromie“ nie je narušené. Čiže oveľa, oveľa, oveľa viac tých prípadov je iných.

 

A teraz prejdem k právnej argumentácii:

 

Budem vychádzať z právnych argumentov, ktoré docent Radoslav Procházku uviedol v reakcii na hanebné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku 2007, ktoré de facto schvaľuje umelé potraty v Slovenskej republike:

 

 V roku 1846 požiadal otrok afrického pôvodu Dred Scott žijúci v Spojených štátoch amerických o svoju právnu ochranu s odôvodnením, že je človek. Opieral sa pri tom o ústavnú klauzulu, že “všetci ľudia boli Bohom stvorení ako rovní“. Najvyšší súd v Spojených štátoch amerických USA okrem iného funguje v USA aj ako Ústavný soud, a po desiatich rokoch rozhodol tento Najvyšší súd v Spojených štátoch amerických, že „na otrokov sa klauzula rovnosti nevzťahuje". V odôvodnení sudcovia Najvyššieho súdu USA uviedli, že „v prípade uznania rovnosti ľudí aj čo sa týka otrokov by došlo k neprípustnému zásahu do vlastníckych práv majiteľa otroka".

 

V našej Ústave máme, že „ľudský život je hodný ochrany už pred narodením", a aj po narodení, ale v našich zákonoch uvádzame, že predsa len pred narodením nemôže byť ochrana života až taká veľká, pretože by sme tým mohli zasiahnuť – povedané „per analogiam“ - do práv v úvodzovkách „vlastníka nenarodeného dieťaťa" teda matky.

 

V čom je teda náš prístup zásadne iný ako mali zástancovia otroctva vtedy v devätnástom storočí v Spojených štátoch amerických?

 

Aký je zásadný rozdiel medzi argumentom, že otrokár má právo nakladať s otrokom podľa vlastného uváženia a argumentom, že matka má právo nakladať s nenarodeným dieťaťom podľa vlastného uváženia?

 

A v úplnom rozpore s vedou, v úplnom rozpore s biologickou realitou čo má znamenať to úplne lživé čisto účelové alibistické tvrdenie, že nenarodené dieťa údajne vraj až do nejakej doby od svojho počatia ešte nie je človekom?

 

Veď predsa úplne to isté tvrdili po celé stáročia dodnes uznávaní štátnici, právnici, filozofi a vedci aj o otrokoch!

 

Dnes isteže už vieme, že aj keď to oni možno že nemysleli nutne zle, že sa ale v každom prípade prinajmenšom mýlili. A či sa dnes prinajmenšom nemýlia aj tí, čo zas súhlasia s umelými potratmi?

 

Teraz prejdem k ďalšej právnej otázke:

 

Je podľa vás v poriadku ak je právna ochrana nenarodeného dieťaťa do 12 týždňa na Slovensku menšia ako právna ochrana zvieraťa? Minulý týždeň sme totiž schválili ten zákon, ktorý hovorí, že “zviera nie je vec“.

 

A teda viete o tom, že zviera je možné legálne usmrtiť iba za vopred stanovených príčin?

 

A týchto explicitne stanovených príčin pre legálne zabitie zvieraťa je presne sedem:

 

1.) Prípad krajnej núdze, ak zviera niekoho ohrozuje.

2.) Usmrtenie jatočného zvieraťa chovaného na chov.

3.) Usmrtenie pokusného zvieraťa.

4.) Deratizácia.

5.) Ulovenie zvieraťa – iba v rámci legálneho poľovníctva a rybárstva.

6.) Bezbolestné usmrtenie zvieraťa kvôli jeho zdravotnému stavu, tj. de facto akási “euthanázia zvieraťa“.

7.) Usmrtenie nechceného zvieraťa, ak pre neho nevieme zabezpečiť náhradnú starostlivosť, tj. taktiež de facto akási “euthanázia zvieraťa“.

 

No, ale my dnes máme na Slovensku hniezda záchrany, anonymné pôrody, stovky tisíce párov čakajúcich na adopciu. My dnes vieme nájsť prakticky pre takmer všetky nenarodené deti náhradnú starostlivosť. Nie je absurdné, že v 21. storočí je nenarodené dieťa - chránené prepáčte za výraz - menej či horšie ako vec?

 

A ak zviera je viac než vec, tak potom ako je chránené samotné nenarodené dieťa?

 

Teraz uvediem posledný právny argument docenta Radoslava Procházku:

 

Pokiaľ ide o "zásah do súkromia", tak aj povinná starostlivosť o zviera je taktiež nepochybne "zásahom do súkromia". Ale ak máte doma napríklad šesťtýždňové šteniatko alebo mačiatko a súčasne ste v šiestom týždni tehotenstva, tak právne ťažšie je zbaviť sa nechceného šteniatka či mačiatka ako nechceného nenarodeného dieťaťa!

 

U nenarodeného dieťatka do dvanásteho týždňa tehotenstva nie je totiž vôbec žiadny problém nechať ho legálne zavraždiť. V prípade ale že chcete legálne usmrtiť šteniatko alebo mačiatko, tak musíte najskôr preukázať, že sa preň nedá nájsť nijaká náhradná starostlivosť. Pýtam sa: „Je to v poriadku?“

 

Dámy a páni, mám pre vás aj ďalšiu otázku, ktorú som si položil aj ja osobne pred vyše 25 rokmi. Aj vďaka tejto otázke som sa stal prívržencom ochrany života ešte predtým, než som uveril v Boha, a ešte dávno predtým, než som bol pokrstený. Tá otázka znie:

 

Čím je v živote nenarodeného dieťaťa výnimočný ten 84 deň od počatia? Čím je týmto deň výnimočný? Prečo nie 85 alebo 80 alebo 93 deň? Prečo má mať 83 dňové dieťa nižšiu právnu ochranu ako 85 dňové? V čom je ten zásadný rozdiel? To sme si rozdelili, prečo to delíme na trimestre? Prečo nie na dva mestre alebo osem mestre, päť mestre, prečo práve ten 84 deň?

 

Vtedy aj dnes si odpovedám na túto otázku, že ja nenachádzam pre to žiadny legitímne opodstatnený dôvod, prečo by malo byť viacej chránené 85 dňové dieťa ako 83 dňové alebo 70 dňové alebo 78 dňové. A pretože objektívne neexistuje žiadny spravodlivý dôvod pre túto diskrimináciu mladších detí majúcich menej než 84 dní od svojho počatia, tak sa riadim pravidlom "v pochybnostiach nekonaj"!

 

Okrem toho to isté, čo vyjadruje pravidlo "v pochybnostiach nekonaj!" v zmysle právnickom s ohľadom na danú pochybnosť fakticky "per analogiam" vyjadruje taktiež aj právna zásada "in dubio pro reo".

 

Respektíve presnejšie povedané v takejto situácii mojim pravidlom či zásadou je "postav sa na stranu toho slabšieho"!!

 

A teda tomto prípade sa na základe týchto pravidiel a zásad celkom jednoznačne staviam na stranu práva na život nenarodeného dieťaťa.

 

Dámy a páni, mojim politickým presvedčením aj ľudským presvedčením je, že máme urobiť všetko preto, aby sa narodilo pokiaľ možno každé počaté dieťa. Máme to urobiť aj ako ľudia aj ako spoločnosť. Ide o naše základné nastavenie s akým k umelému ukončeniu tehotenstva pristúpime. Ak sa aspoň na tomto zhodneme, že chceme urobiť maximum preto, aby pokiaľ možno maximum počatých detí sa narodilo, tak to je veľmi dobrý začiatok.

 

O aký uhol pohľadu na tento problém ide viem najlepšie priblížiť na nasledujúcom príbehu:

 

 Na brehu Mexického zálivu stál jeden rybár. Príliv vyplavoval na breh tisíce hviezdic, ktoré na slnku hynuli. Rybár tam stál, bral jednu hviezdicu za druhou a hádzal ich naspäť do mora. Pristúpil k nemu americký turista a pýtal sa: „Prečo to robíte, veď predsa aj tak ich všetky nemôžete zachrániť?" Rybár mu odpovedal: „Každú síce zachrániť nemôžem, ale aspoň túto áno" a hodil ju naspäť do mora. Každý človek, každý ľudský život za to stojí. Každý ľudský život má nekonečne veľkú cenu, a o tento uhol pohľadu mi ide.

 

Okrem toho navyše ešte k tomu z náboženského hľadiska by som tiež mohol povedať aj to, že bojujem o každú ľudskú dušu, o celé nebo a proti celému peklu. Milióny anjelov bojujú s miliónmi démonov o každú ľudskú dušu, pretože každá jedna ľudská duša majúca nekonečnú hodnotu je cennejšia ako celý svet.

 

Dámy a páni, nepostúpila už doba tak ďaleko, že vďaka hniezdam záchrany utajeným pôrodom a adopciám vieme pomôcť dieťaťu i chceme pomôcť dieťaťu, ktoré bolo počaté nechcene?

 

Naozaj nevieme pomôcť aj nenarodenému dieťaťu a aj jeho matke súčasne?

 

Dajme si tie veci aj do kontextu:

 

Koľkokrát sme tu za posledné roky diskutovali napríklad o diaľniciach? A je to správne, pretože diaľnice ľuďom pomáhajú. Mne nevadí, že sme diskutovali o diaľniciach toľkokrát, ale koľkokrát sme tu diskutovali o tom ako pomôcť pokiaľ možno, čo najväčšiemu počtu počatých detí, aby sa mohli narodiť, alebo aspoň aby sme odstránili sociálne alebo iné príčiny umelých potratov ak nejaké také skutočne sú?

 

Stavba diaľnice medzi Martinom a Ružomberkom nám mešká už 10 rokov, predražila sa o stá milióny eur, pretože trasu sme museli preložiť, keďže zasahovala do migrácie medveďa a rysa, a kvôli rysom a medveďom sme tie stá milióny oželeli, lebo diaľnicu chceme. Rozumiem, je to v poriadku. Ale nemohli by sme teraz vyčleniť aspoň 10 miliónov eur ročne napríklad na pomoc pre ženy, ktoré uvažujú o ukončení tehotenstva z ekonomických dôvodov?

 

Akú cenu má vlastne ľudský život?

 

Ako chceme pomôcť každej žene, ktorá ho môže priviesť na svet?

 

Mám pre nás všetkých jeden návrh bez ohľadu na to, ako skončí toto hlasovanie alebo z akých poslaneckých klubov sme:

 

Čo keby sme dali dokopy vec, ktorá snáď nikomu nemusí sa zdať byť príliš "kontraverzná", totiž že by sme naozaj vyčlenili každý rok v zákone na ochranu alebo teda na pomoc matkám, ktoré uvažujú o ukončení tehotenstva z ekonomických dôvodov, vyčlenili dajme tomu 10 miliónov eur ročne na pomoc týmto mamičkám, ktoré naozaj sú v úzkych a nevedia si pomôcť, nevedia sa v tom momente správne rozhodnúť. Bez ohľadu na ideológiu, právne alebo náboženské presvedčenie toto si myslím, že by sme boli snáď schopní urobiť spolu aj naprieč poslaneckými klubmi.

 

Dámy a páni, ďakujem vám, že ste si našli čas, aby ste si vypočuli moje otázky a argumenty a ďakujem vám aj za to, že ich zvážite.

 

POZNÁMKA EDITORA: Poslancom Milanom Krajniakom zmienené právne argumenty docenta Radoslava Procházku se nachádzajú v slovenskom jazyku v článku "O myšiach a ľuďoch", ktorý si môžete prečítať na Internete tu: http://www.impulzrevue.sk/article.php?306

 

Pokiaľ ide o dotyčnú poslancom Milanom Krajniakom s odkazom na docenta Radoslava Procházku spomínanú samotnú žalobu dotyčného amerického černošského otroka Dreda Scotta z roku 1846 v súdnej kauze Dred Scott v. Sandford, o samotnom definitívnom rozsudku Najvyššieho súdu USA v tejto veci Dred Scott v. Sandford  vydanom Najvyšším súdom USA v roku 1857 si možno prečítať viacej po anglicky napríklad tu: https://www.thirteen.org/wnet/supremecourt/antebellum/landmark_dred.html

 

 

Richard Vašečka, poslanec NR SR – pôvodne zvolený za poslanca ako člen politického hnutia: “Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti“ OĽANO-NOVA, dnes je členom politického hnutia: “Kresťanskodemokratické hnutie“ KDH /53/:

Ďakujem za slovo. Milan, gratulujem tebe a gratulujem tvojim rodičom k tomu rozhodnutiu prijať život, prijať teba aj v takej situácii, ktorá nebola zrovna ideálna, naozaj klobúk dole. Veľká úcta a radosť.

 

Milan, hovoril si o dôvodoch rozhodnutia ísť na potrat, rozdelil si ich do piatich kategórií. Tie prvé štyri dôvody - znásilnenie, incest, zdravotný stav matky a zdravotný stav dieťaťa sú viac-menej naozaj vážne dôvody, a piatu z nich si nazval “iné“. Ja nazývam túto kategóriu “iné“ tak, že je to umelý potrat na požiadanie alebo ešte presnejšie povedané a najmä úplne otvorene povedané, že je to úplne svojvoľný umelý potrat...

 

POZNÁMKA EDITORA: Ľudová strana Naše Slovensko ĽSNS je jedinou PRO-LIFE protipotratovou politickou stranou na Slovensku. Žiadna iná PRO-LIFE protipotratová politická strana ako celok na Slovensku už neexistuje, hoc i v niektorých ďalších politických stranách sa ešte doposiaľ občas sporadicky tu i tam vyskytujú jednotliví osamelí pro-life zmýšľajúci jednotlivci. A pán poslanec Milan Krajniak a možno ešte aj poslanec Richard Vašečka je tiež jedným z týchto posledných veľmi mála „osamelých pro-life bežcov“ slovenskej politickej scény pôsobiacich v iných politických stranách než v samotnej jedinej PRO-LIFE protipotratovo orientovanej politickej strane na Slovensku - Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS

 

 

Milan Uhrík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /54/:

Pán Krajniak, ďakujem za Vaše veľmi kultivované ako aj podporné vystúpenie a myslím to naozaj úprimne. Aj za ten príklad s tými športovkyňami z bývalého komunistického východného Nemecka, tzv. "Nemeckej Demokratickej Republiky" v zkratke NDR, kde napríklad o tomto som ani ja nevedel. Čiže bolo to dosť brutálne by som povedal ako v tej komunistickej východonemeckej tzv. Nemeckej Demokratickej Republike" NDR, tak isto aj ten prípad s tým africkým otrokom v Spojených štátoch amerických, ktorý sa tam u Najvyššieho súdu USA márne domáhal svojich práv a nakoniec jeho žaloba bola zamietnutá ako údajne vraj neopodstatnená s odôvodnením, že by tým boli narušené vlastnícke či majetnícke práva majiteľa toho otroka.

 

Čiže to je presne tá istá situácia na ktorú som aj ja v rozprave upozornil, že nikdy nemôžete posudzovať alebo brať súčasnú legislatívu, súčasné zákony za meradlo skutočnej morálky a spravodlivosti, pretože v danom čase aj tento prípad s tým otrokom bol podľa platnej legislatívy plne v súlade s platnými zákonmi, plne legálny a teda údajne vraj úplne v poriadku, a nepochybne v tej dobe s otroctvom a otrokárstvom bohužiaľ súhlasila drvivá väčšina vtedajších ľudí, a to až dnes s odstupom takmer dvoch storočí verejnosť konečne dospela k presne opačnému názoru, že tento vtedajší postoj verejnosti a jej politických a právnických elít voči otroctvu a otrokárstvu bol nesprávny, nemorálny a nespravodlivý.

 

A čo sa týka tých osobných skúseností, tak aj ja môžem potvrdiť, že tie medicínske indikácie na kadejaké vývojové poruchy sú veľmi nedôveryhodné, poprípade prinajmenšom veľmi neisté. Tiež sme mali v rodine taký prípad, kedy jednej známej povedali lekári, že vaše dieťa, ktoré čakáte má buď Downov syndróm alebo sa jedná o chybu v meraní a ona nevedela chúďatko, čo má samozrejme spraviť. Nakoniec si dieťa nechala a vyrástlo z neho, narodilo sa normálne slušné, zdravé dieťa a doteraz žije, je úplne v pohode, je úplne v poriadku. Čiže tá neistota je tam aj keď zo strany lekárov sa nemusí nutne jednať o nejaký zlý úmysel. Ja verím tomu, že lekári sa poctivo snažia v rámci nejakých tých svojich daných medicínskych možností, tú diagnózu ustanoviť síce čo najlepšie a čo najpravdepodobnejšie, ale skutočne stále to nie je nikdy stopercentná istota "ani za ani proti". Ďakujem.

 

 

Stanislav Mizík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /55/:

Ďakujem za slovo. Pán Krajniak spomenuli ste minulosť, spomenuli ste, že ste vďačný rodičom za ich rozhodnutie. Aj ja som vďačný rodičom, ale hlavne som vďačný ešte aj niečomu trošku inému.

 

Podobne ako ja som vďačný svojim rodičom, tak vďačné sú tisíce ľudí, tisíce detí rodičov, ktorí študovali na vysokých školách počas sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého, tj. dvadsiateho storočia. Tehotných vysokoškoláčok bolo obrovské kvantum a diametrálne v pluse boli oproti tým čo išli na tzv. “zákrok“. Škola im všemožne vychádzala v ústrety, tehotná študentka automaticky dostala individuálny študijný plán, chodila len občas na konzultácie a potom prišla pre zápočty a na skúšky. Manželská izba za 40 korún československých bola istota, bola to samozrejmosť.

 

A myslím si, že okrem prijatia tohto, povedal by som, že priam úplne najdôležitejšieho zákona je potrebné tiež ešte nastaviť aj ďalšie zákony na podporu manželstva a rodičovstva, aby mladí ľudia chceli zakladať rodiny a mať deti, a tak i do budúcnosti zabezpečili ďalšiu prirodzenú reprodukciu obyvateľstva Slovenskej republiky a zastavilo sa tým vymieranie nášho národa ako i tu žijúcich príslušníkov národnostných menšín, a nestali sme sa teda nejakým islamistickým kalifátom. Ďakujem za slovo.

 

 

Natália Grausová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /56/:

Ďakujem Vám pán Krajniak za vašu krásny a teda naozaj veľmi dobrý príspevok do rozpravy. A ja len dúfam, veľmi by som si to želala,  keby ste mohli toto predniesť aj v druhom čítaní, prípadne dať pozmeňujúci návrh aký považujete za potrebný.

 

Veľmi, veľmi dúfam, že sa tento náš PRO-LIFE návrh protipotratovej novely potratového zákona prebojuje do druhého čítania, kde si budete aj Vy môcť a v podstate každý jeden zo stopäťdesiatich poslancov nášho parlamentu Národnej Rady Slovenskej Republiky povedať tie svoje argumenty, prípadne dať aj nejaký pozmeňujúci návrh. Vďaka.

 

 

Martin Beluský, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /57/:

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Krajniak, aj ja sa vám chcem poďakovať za váš príspevok v ktorom si myslím, že každý či už veriaci alebo neveriaci, či už biely, čierny, žltý modrý, zelený modrý, fialový, ako aj z hocijakého politického spektra si tam nájde argumenty v prospech ochrany nenarodených detí.

 

Spomínali ste, že v Ústave je zakotvené, že žena má právo na súkromie čo je v určitom kontraste s tým, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Ja doplním, že tí pro-choice aktivisti, tí odporcovia ochrany nenarodených detí tvrdia, že každá žena má právo sa rozhodnúť čo bude alebo nebude robiť tzv. “so svojim telom“, čo – ak opomenieme úplne výnimočné prípady zločinu znásilnenia ženy – je čiastočne pravda s ktorou možno čiastočne súhlasiť do tej miery, že prakticky každá žena má právo rozhodnúť sa, ale toto jej rozhodnutie končí rozhodovaním o tom či bude alebo nebude eventuálne môcť byť tehotná, respektíve či s nejakým mužom dobrovoľne z vlastnej vôle a rozhodnutia bude alebo nebude mať pohlavný styk.

 

A úplne analogicky taký podobný argument by som povedal, že ja mám tiež právo niekoho udrieť, ale toto moje právo končí tam kde môjho protivníka nos začína!

 

A porovnávali ste otroctvo a argumenty zástancov otroctva s argumentmi zástancov umelých potratov, a ja musím s vami plne súhlasiť, pretože ja som sa tiež touto otázkou zaoberal a musím povedať, že som našiel veľa podobných prirovnaní, ktoré si potom ale ešte nechám do rozpravy. Ďakujem.

 

 

Milan Mazurek, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /58/:

Pán Krajniak, my sa síce nie vždy vo všetkom zhodneme, ale v tomto prípade rovnako ako moji kolegovia sa aj ja vám chcem úprimne poďakovať za to, že ste do pléna priniesli skutočne morálny pohľad na túto tému a otvorili ste množstvo nových argumentov, respektíve ponúkli ste množstvo nových argumentov ako sa na túto tému pozerať, a prečo je ochrana života nenarodených detí jednoducho naozaj veľmi potrebná.

 

Či už ten príklad s tým otroctvom alebo tá logická úvaha prečo napríklad ukončiť len tak úplne bezdôvodne ukončiť život 84-dňového človeka, je úplne v poriadku a ukončiť život 85-dňového človeka je už nelegálne.

 

Akú to dáva logiku, prečo do 84 dní od počatia ešte sa môže nenarodené dieťa zavraždiť, ale od 85 dňa už nie? Keď sa nad tým človek zamyslí, tak jednoducho nechápe, ako môžeme v ľudskom živote urobiť len tak zo dňa na deň mantinel, vtedy ťa zabiť ešte môžem, vtedy ťa už zabiť nemôžem. Z toho dňa, z 84. dňa na 85. deň sa zrazu stávaš človekom alebo ako to jednoducho vnímajú? Proste tá legislatíva to jasne hovorí, a ja musím povedať, že je to všetko zvrátené, a že to takto proste nechať nemôžeme.

 

A ako ste hovorili, dnes v spoločnosti máme dostatok kapacít a možností, ako sa postarať o deti, ktoré síce sú nechcené, ale aspoň sa narodia, pretože taký argument, ktorý často počúvame, že budú plné detské domovy, a čo, tak potom, neviem čo všetko, tak to jednoducho ja ako argument vôbec nevnímam, pretože nad tým všetkým stojí život toho dieťaťa.

 

Môžu byť plné detské domovy, áno, máme veľké čakacie fronty na adopciu, to znamená, že aj tam ten argument nie je až tak vážny. Ale či budú plné detské domovy, či ich bude napríklad možno hoc i o sto viac je úplne irelevantné, hlavne, že tie deti aspoň budú žiť.

 

Veď to je čo za pseudoargument pre to, že aby sme nemali plný detský domov, tak tie deti poďme teraz zabíjať? To má byť akože čo??

 

Ostatne čo tak povedať, že aby sme nemali plné väznice, tak poďme vystrieľať pár väzňov? To je totiž úplne rovnaký pseudoargument, to je úplne rovnaký nezmysel.

 

 

Rastislav Schlosár, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /59/:

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Krajniak, Vy ste hovorili o tom ako sa častokrát narodia deti, ktorým lekári predpovedali to, že budú nejako veľmi ťažko postihnuté alebo dokonca, že neprežijú. V podstate aj naša legislatíva náš návrh zákona pamätá aj na tieto prípady, pretože ešte raz by som chcel zdôrazniť, že v našom prípade alebo teda podľa našej novely potratového zákona by nebolo možné vykonávať interrupcie tak ako tomu bolo doteraz v prípade ak by bol ohrozený zdravý vývoj plodu.

 

Čo to znamená, zdravý vývoj plodu to nielen v prípade keby to dieťa by mohlo nejakým spôsobom byť naozaj vážne choré potom čo sa narodí ale ide napríklad aj o také prípady podľa v súčasnosti platnej vyhlášky ak je napríklad otec alkoholik alebo matka alkoholička v prípade ak majú nejakú psychózu nejakú duševnú poruchu a jednoducho na základe tohto sa automaticky predpokladá, že aj to dieťa, ktoré sa im narodí bude mať túto poruchu hoci to vôbec tak nemusí byť. Čiže práve takéto prípady by podľa našej novely potratového zákona neboli možné.

 

Ďalšia, ďalšie také porovnanie sú súčasnou legislatívou je aj v tom, že kým doteraz bolo možné vykonávať interrupcie v prípade ťažkého poškodenia plodu až v podstate do skončenia tehotenstva alebo teda v podstate celých 9 mesiacov tak podľa nášho návrhu novely potratového zákona by to bolo možné len do 24 týždňa.

 

A posledná taká vec, ktorá odlišuje súčasnú legislatívu od toho nášho PRO-LIFE návrhu protipotratovej novely potratového zákona je to, že aj ten geneticky chybný vývoj plodu, teda tá výnimka, ktorú by sme my s ťažkým srdcom z pragmatických dôvodov pre tento raz tolerovali, tak aj v tomto prípade požadujeme aspoň určitý pozitívny posun spočívajúci v tom, že by muselo ísť o geneticky chybný vývoj plodu, ktorý je skutočne preukázateľný, čo znamená, nie ako je to teraz, že stačí ak je riziko vyššie ako 10 %, čiže muselo by to byť naozaj preukázané. Čiže tu je evidentné, že práve i na takéto prípady naša novela potratového zákona pamätá.

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /60/:

Pán poslanec Krajniak, ja vám tiež ďakujem za vaše vystúpenie, Preukazuje, že aj keď sa síce vo všetkých politických otázkach nemusíme nutne vždy zhodnúť, tak jednoducho v týchto kľúčových zásadných veciach faktom je, že ľudia bez ohľadu na svoje „politické tričko“ môžu povedať to, čo cítia a ako to vnímajú.

 

Tiež Vám ďakujem najmä za ten Váš osobný príklad s tými vašimi rodičmi, ktorý bol veľmi osobný a pekný a to si nepochybne veľmi cením.

 

A na tie športovkyne z z bývalého komunistického východného Nemecka, tzv. "Nemeckej Demokratickej Republiky" NDR, ktoré ste spomínali že vraj či by to bolo alebo nebolo vhodné na ten umelý potrat do tých 12 týždňov, tak mne sa zdá byť extrémne nemravná a brutálna, a preto aj absolútne neprijateľná už tá samotná myšlienka toho otehotňovania ako programovej činnosti, ktorá má tie ich hormóny vo forme určitého de facto legálneho alebo teda nezistiteľného dopingu vyprovokovať.

 

No a čo sa týka celkového zhodnotenia, ja verím, že aj vďaka Vášmu vystúpeniu možno naozaj sa nám podarí presvedčiť taký počet poslancov, že budeme mať možnosť o týchto veciach, ktoré aj my, aj Vy ste nadhodili rozprávať v druhom čítaní. Ďakujem.

 

 

Ján Mora, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /61/:

Pán kolega Krajniak, ja tak isto naviažem a vlastne súčasne i uzavriem v podstate takú ďakovnú šnúru za ten Váš nepochybne veľmi cenný príspevok, lebo bolo to naozaj veľmi zaujímavé a vecné. A rovnako tak aj ja by som Vás chcel vlastne poprosiť, že asi máte predsa len relatívne o dosť bližšie ku štandardnej opozícii ako má naša politická strana Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS a teda ja verím i dúfam, že keď už možno tých ostatných poslancov nepresvedčíme my z Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS, tak možno, že ich presvedčí tento Váš obsahovo veľmi hodnotný príspevok, ktorý ste predniesol v rámci diskusie ohľadom nášho protipotratového PRO-LIFE návrhu novely potratového zákona. Ďakujem.

 

 

Milan Krajniak, poslanec NR SR – Politické hnutie: Hnutie SME RODINA – Boris  Kollár /62/:

Kolegyne a kolegovia, keďže ako som povedal, nie som právnik, ale ak by niekoho zaujímali tie právne argumenty, ktoré som uviedol - ako som už povedal - citoval som pána docenta Radoslava Procházku, a ak chceli by ste si to pozrieť kompletne, tak je to aj na Internete a volá sa to keď si dáte do internetového vyhľadávača Google “O myšiach a ľuďoch“ a meno autora je Radoslav Procházka,  tak sa vám tam internetový vyhľadávač Google ten článok nájde, kde sú aj tie právne argumenty, o ktoré som sa vo svojej reči opieral.

 

Čo sa týka toho komunistického východného Nemecka, tzv. "Nemeckej Demokratickej Republiky" NDR, teraz sa mi zdá, že možno, že som bol ja nie celkom správne pochopený. Ja som samozrejme ten dôvod a celý ten “cyklus“ otehotňovania považujem a vždy som považoval za absolútne zvrátene zvrhlý, a to som práve aj uviedol.

 

V dnešnej dobe síce nevieme o tom, že by niečo obdobného ešte niekto niekde robil, ale uvádzal som to ako príklad toho, že toto by sme za zvrhlé považovali asi takmer všetci, pretože úmyselné otehotniavanie s následnou vraždou nenarodeného dieťaťa rozhodne nie je ospravedlniteľným dôvodom kvôli dosiahnutiu nejakého jednorázovému zvýšenia výkonnosti športovkyne v športovom zápolení, čo sa mi zdá byť totálne úplne zvrhlé.

 

POZNÁMKA EDITORA: Poslancom Milanom Krajniakom zmienené právne argumenty docenta Radoslava Procházku se nachádzajú v slovenskom jazyku v článku "O myšiach a ľuďoch", ktorý si môžete prečítať na Internete tu: http://www.impulzrevue.sk/article.php?306

 

Pokiaľ ide o dotyčnú poslancom Milanom Krajniakom s odkazom na docenta Radoslava Procházku spomínanú samotnú žalobu dotyčného amerického černošského otroka Dreda Scotta z roku 1846 v súdnej kauze Dred Scott v. Sandford, o samotnom definitívnom rozsudku Najvyššieho súdu USA v tejto veci Dred Scott v. Sandford  vydanom Najvyšším súdom USA v roku 1857 si možno prečítať viacej po anglicky napríklad tu: https://www.thirteen.org/wnet/supremecourt/antebellum/landmark_dred.html

 

 

Natália Grausová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /63/:

Dovoľte mi, aby som vstúpila do toho, nedá mi, keďže pán Krajniak spomínal tento prípad s tými nemeckými športovkyňami. Bol taký zvrhlý prípad, teda nie je ojedinelý myslím, že sa to stalo v Amerike, že rodičia splodili ďalšie dieťa, pretože mali choré dieťa, a aby kvôli transplantácii, kvôli záchrane toho chorého dieťaťa, tak splodili nové dieťa, a zabili ho vlastne len preto, aby mohli použiť tkanivo toho plodu, toho nového dieťatka. Čiže bohužiaľ takého zvrátenosti sa dejú.

 

Padli tu slová o tom, že nesprávna diagnostika, aj vy ste to pán kolega spomínali. Tak ja by som chcela povedať, že 18. februára 2018 v TASR vydalo správu "Matka v Británii rozhorčená potom, čo lekári mylne diagnostikovali jej nenarodené dieťa a odporúčali jej umelý potrat“.

 

Dieťa sa jej ale narodilo úplne zdravé.

 

Jej teda 25-ročnej Camélii Woltersovej, respektíve jej nenarodenému dieťaťu  diagnostikovali v nemocnici Sant George Hospital zriedkavú a bolestivú dedičnú chorobu, ktorá spôsobuje lámavosť kostí. 25-ročná Camelia Wolters ignorovala ich radu ísť na umelý potrat a porodila zdravé dievčatko, ktoré má teraz už 18 mesiacov.

 

Camélia Woltersová uviedla, že v januári 2016 navštívila nemocnicu kvôli ultrazvuku. Technik zavolal konzultantovi, ktorý mladej matke povedal, že jej nenarodené dieťa má zlomeniny kostí. Lekár potom povedal, že jej dcérka ma pravdepodobne chorobu krehkých kostí osteogenesis inperfecta typ 3. Toto ochorenie spôsobuje početné zlomeniny kostí, ovplyvňuje vnútorné orgány, môžu spôsobiť respiračné problémy, deformitu kostí, deformitu chrbtice a stratu sluchu. Následne mi lekári hovorili Woltersová uvádza, následne mi lekári a pracovníci nemocnice odporúčali umelý potrat.

 

Bola som v šoku keď som ten deň prišla domov. Dodáva, iba som plakala a plakala, ale moja mama mi povedala, že tomu neverí, že nikto v rodine nemal nič podobné. Camelia Wolters a jej partner 27-ročný L. Enderson odmietli taktiež test, ktorý im lekári odporúčali na 100-percentné potvrdenie diagnózy, pretože toto testovanie by bolo mohlo spôsobiť spontánny potrat.

 

Keď sa dievčatko narodilo úplne zdravé, nejako som podvedome cítila že s mojim dieťaťom nič zlé nie je, a keď sa narodilo len sa to potvrdilo, hovorí matka.

 

Camelia Wolters je samozrejme, že plným právom veľmi pobúrená, že jej lekári odporúčali umelý potrat, pretože keby ich počúvala, zabila by umelým potratom svoje vlastné úplne zdravé dieťa. Medzičasom Camélia Woltersová porodila ďalšie zdravé dieťatko, a opäť dievčatko.

 

Hovorca nemocnice povedal pre “Santonline“, že nebude komentovať jednotlivé prípady, ale privítali by možnosť stretnúť sa s Caméliou Woltersovou osobne, aby prediskutovali jej sťažnosť.

 

Podobné prípady však nie sú ojedinelé ani u nás.

 

Mnoho zdravých detí skončí ako biologický odpad dôsledkom umelého potratu práve kvôli chybným diagnózam, ktoré by inak teda tieto deti by inak matky zdravé porodili. Väčšina testovaní tehotnej ženy na genetické vady dieťaťa sú totiž v konečnom dôsledku len štatistickým výpočtom, a matky sú následne natoľko vystrašené, že ten tlak neunesú a idú na umelý potrat.

 

Vedeli by o tom svoje rozprávať ženy, ktoré tento tlak ustáli a narodilo sa im zdravé dieťa. Toľko len k tomu, že áno, stávajú sa tie omyly a veľmi častokrát sa tie deti narodia aj úplne zdravé. Ďakujem.

 

 

Milan Uhrík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /64/:

Natália spomínala si ten biologický odpad, že tie nenarodené deti skončia ako tzv. "biologický odpad".

 

Tak práve ja som to tiež pozeral, respektíve vyšla tiež nedávno správa, že vo Veľkej Británii, teda v Anglicku bolo pätnásť tisíc potratených detí spálených ako tzv. "biologický odpad", alebo "klinický odpad", proste že s nimi – s telíčkami tých povraždených nenarodených detí vyslovene doslova kúrili!

 

 Tak toto je teda naozaj nielen absurdné, ale i neuveriteľne brutálne, kruté a najmä cynické. To dokonca ani tí samotní hitlerovskí nacisti až takto extrémne brutálne krutí a a najmä cynickí neboli. Len toľko.

 

 

Rastislav Schlosár, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /65/:

Vážené panie poslankyne Grausová a Nehézová, vážení páni poslanci, žijeme v štáte, o ktorom jeho predstavitelia s obľubou a sústavne hovoria ako o štáte údajne vraj demokratickom, štáte v ktorom sa údajne vraj ctia a dodržiavajú ľudské práva.

 

Žijeme v štáte, kde sú základné ľudské práva a slobody zakotvené dokonca priamo v Ústave Slovenskej republiky a nespočetných medzinárodných dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná. A medzi týmito právami sa hneď ako prvé a najdôležitejšie právo uvádza v člámku 15 odstavec 1 Ústavy Slovenskej republiky právo na život, ktoré má každý. Teda každý človek bez výnimky. A ďalej je celkom jednoznačne napísané, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením a že nikto nesmie byť pozbavený života.

 

Na ochranu ľudských práv tu máme obrovské množstvo najrôznejších mimovládnych organizácií a občianskych združení. Máme tu verejnú ochrankyňu práv a napokon aj Ústavný súd, ktorý posudzuje sťažnosti občanov na porušovanie základných práv. Ak by mu nestačilo ani to, môže sa obrátiť dokonca aj na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Všade a zo všetkých strán, či už tu v parlamente, médiách, školách, skutočne všade počúvame aké potrebné, aké dôležité je chrániť ľudské práva a ako sa úroveň demokracie či totality v tom ktorom štáte posudzuje v závislosti od vzťahu tohto štátu a jeho režimu k týmto právam.

 

Inými slovami tam kde sú ľudské práva pošliapavané, tam vládne podľa politológov a médií totalita, tam kde sú dodržiavané, tam je demokracia a právny štát. Toľko teória. Ale prejdime teraz k praxi, ako sa tu u nás na Slovensku - v štáte, ktorý si taktiež hovorí "demokratický" - dodržiavajú ľudské práva?

 

Položme si len jednu jedinú, ale za to kľúčovú otázku:

 

Ako sa môže nazývať demokratickým štátom štát, ktorý pošliapava v mene falošnej slobody a v mene falošnej humanity to najzákladnejšie ľudské právo akým je právo na život?

 

Ako vôbec môžeme v slovenskej spoločnosti hovoriť o nejakej demokracii, zákonnosti, práve a spravodlivosti, keď tu už viac ako 60 rokov prebieha legálna genocída národa?

 

A to genocída, ktorej padlo za obeť už viac ako 1,4 milióna nenarodených detí!

 

Čo sme to za spoločnosť, a čo sme to za štát, keď dovolíme celkom legálne vraždiť tie najbezbrannejšie a najnevinnejšie ľudské bytosti, keď dovolíme vraždiť naše vlastné deti?

 

Veď len v priebehu minulého roka na súčasnú legislatívu o interrupciách, ktorú tu dnes prejednávame, doplatilo svojím životom presne 7496 detí.

 

Deti, ktoré sa ničím neprevinili, deti, ktoré nikomu neublížili, deti, ktoré doplatili len na to, že táto naša tzv. “demokratická“ vláda radšej chráni práva asociálov na sociálne dávky bez práce, práva zločincov na komfort vo väzení, práva sexuálnych deviantov na verejný exibicionizmus pri tzv. "dúhových pochodoch", ako by mala chrániť to najzákladnejšie ľudské právo, právo ľudí na život od počatia až po prirodzenú smrť.

 

Pre všetkých tých tzv. “ochrancov ľudských práv“, pre všetkých tých tzv. “humanistov“ a “liberálov“, ktorých je bohužiaľ aj v tomto parlamente viac než dosť, sú dokonca aj práva zvierat viac ako práva nenarodených detí.

 

Táto tragédia, táto národná asociálna katastrofa zašla dokonca až tak ďaleko, že kým svojho vlastného psa, či mačku nemôžete len tak svojvoľne zabiť ak nechcete mať na krku ochranárov alebo byť trestne stíhaní za týranie zvieraťa, svoje vlastné nenarodené dieťa môžete bez akýchkoľvek dôvodov, ba dokonca aj bez udania akéhokoľvek dôvodu, len tak na požiadanie dať zavraždiť rukami lekára.

 

A keď hovorím o národnej asociálnej katastrofe mám na mysli to, že interrupcie, alebo tzv. “umelé prerušenia tehotenstva“, ktoré sú v skutočnosti ako tu už viackrát dnes odznelo, len ich definitívnych ukončením, nie sú len “odbornými“ vraždami, ktoré sú na Slovensku legálne.

 

Interrupcie sú vzhľadom na počet obetí a následkov doslova genocídou nášho národa, ako aj genocídou tu žijúcich príslušníkov národnostných menšín. Žiadne vymieranie národa, ako ani žiadne vymieranie tu žijúcich príslušníkov národnostných menšín, proste žiadna demografická kríza, žiadne starnutie obyvateľstva a z toho prameniace problémy dôchodkového systému by nikdy neexistovali, keby sme si sami nezavraždili 1,4 milióna svojich vlastných detí.

 

Uvedomujeme si vôbec, aký obrovský ľudský potenciál sme stratili?

 

Uvedomujeme si vôbec aké ďalekosiahle následky má toto beztrestné vraždenie nevinných detí pre celú spoločnosť a pre našu budúcnosť?

 

Páni poslanci, na čo sú nám všetky tie mimovládky údajne vraj “bojujúce za ľudské práva“?

 

Načo nám je Ústavný súd Slovenskej republiky, keď mu na životoch nenarodených detí ani v nejmenšom nezáleží?

 

A načo nám je Rada Európy a najmä tiež načo nám je jej Európsky súd pre ľudské práva, keď všetky tieto inštitúcie umožňujú legálne zabíjať nevinné deti, keď všetky tieto inštitúcie umožňujú legálne páchať túto genocídu, ktorá nemá v histórii ľudstva obdobu?

 

Inštitúcie súdnej ochrany ľudských práv si neplnia svoje poslanie chrániť ľudské práva a sú úplne ľahostajné voči potratovej genocíde nenarodených detí. Načo potom tieto ištitúcie súdnej ochrany ľudských práv potom vlastne vôbec máme?

 

Niečo mi to veľmi pripomína! Náš Pán Isus Christos vo veršoch tridsiatom štvrtom až tridsiatom piatom kapitoly štrnástej Evanjelia podľa svätého Lukáša povedal: „Soľ je dobrá vec, ale ak soľ stratí slanosť, ako sa dá napraviť? Nehodí sa ani do zeme, ani do hnoja; vyhodia ju von. Kto má uši na počúvanie, nech počúva" /Lukáš 14, 34 - 35/ - koniec citátu.

 

Krajne ultraľavičiarski ultraliberálny neomarxizmus je dnes typický najmä pre západnú Európu. A dnešnú Európsku úniu ovládanou ideológiou krajne ultraľavičiarskeho ultraliberálneho neomarxizmu nám média dávajú permanentne za vzor ako vrchol údajnej "spravodlivosti" či "garancie ľudských práv". Podobne ako sa nám kedysi dával za vzor komunistický Sovietsky zväz. V skutočnosti však ale je táto tzv. “západná vyspelá demokracia“ jeden veľký vrchol pretvárky, jeden veľký vrchol falošnosti, pokrytectva a farizejstva, jeden veľký podvod. Veď zoberme si len takú Radu Európu, pod ktorú spadá aj spomínaný Európsky súd pre ľudské práva. Táto medzinárodná organizácia európskych štátov na jednej strane deklarovala za svoj hlavný cieľ údajnú "ochranu ľudských práv" a "posilňovanie demokracie", no na strane druhej v apríli 2008 na svojom zasadnutí v Štrasburgu schválili rezolúciu o tzv. “prístupe k legálnej a bezpečnej interrupcii v Európe“, ktorá vyzýva členské štáty, aby  tzv. “dekriminalizovali“ interrupcie.

 

A ten slávny Európsky súd pre ľudské práva, ktorý by mal byť vzorom ochrany ľudských práv v Európe, ten rozhodoval o interrupciách a o práve na život nenarodených detí hneď v niekoľkých prípadoch, ale vo všetkých svojich rozhodnutiach stanovil, že “nenarodené dieťa tzv. plod nie je osobou oprávnenou mať právo na život“.

 

A tohto zvráteného prístupu sa žiaľbohu drží aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý by ako prvý mal ochraňovať ľudské práva na Slovensku. Známe ustanovenie z Ústavy Slovenskej republiky, zakotvené konkrétne v článku 15 odstavca 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré stanoví že “ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“ si tento súd svojvoľne vykladá tak, že interrupcia, teda zničenie ľudského života môže byť legálne vykonaná do istej doby prakticky kedykoľvek ak o to žena požiada.

 

Ak má byť toto ochrana ľudského života pred narodením, tak potom Ústava Slovenskej republiky je len obyčajným zdrapom papiera už nielen pre tzv. “štandardných politikov“, ale už dokonca aj pre samotný orgán ochrany ústavnosti Ústavný súd Slovenskej republiky, samozrejme, že okrem tým piatich sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorí nepodľahli krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomarxistickej propagande a zachovali si prirodzený zdravý zmysel pre právo a spravodlivosť.

 

Nie je náhoda, že prvým štátom sveta, ktorý uzákonil umelé potraty bol v roku 1920 boľševický Sovietsky zväz a rovnako aj u nás boli interrupcie prvýkrát legalizované v komunistickom Československu.

 

Myšlienka legálneho zabíjania nenarodených detí sa teda nezrodila niekde v hlavách skutočne demokraticky zmýšľajúcich jedincov, ale zrodila sa v tej najtvrdšej totalite, v ktorej ľudský život nikdy nič neznamenal.

 

No po druhej svetovej vojne túto totalitnú myšlienku, túto totalitnú zvrátenosť rad za radom prijali nielen totalitné komunistické štáty východnej Európy, ale postupne aj tzv. “demokratické“ kapitalistické štáty západnej Európy, ktoré dnes nekriticky obdivujú mnohí naivní ľudia aj u nás.

 

Panie poslankyne, páni poslanci, podľa oficiálnych údajov bolo v nacistickej Európe zavraždených v rokoch 1941-1945, teda v priebehu piatich rokov počas holokaustu šesť miliónov Židov. Dnes v 21. storočí je však ale zavraždených v “demokratickej“ Európe každých päť rokov pri interrupciách osemnásť miliónov ľudí, ktorým bolo odoprené právo narodiť sa a žiť, a teda týchto obetí tohto dnešného holokaustu malých detí je trojnásobne viac, ako bolo počas protižidovského holokaustu v časoch druhej svetovej vojny.

 

Ja sa pýtam, o čom je súčasná tzv. “demokratická Európa“ lepšia od nacistického Nemecka?

 

V čom je medzi nimi rozdiel?

 

Aký je rozdiel medzi niekdajším holokaustom židovského obyvateľstva v minulosti a dnešným holokaustom nenarodených detí v našej súčasnosti?

 

Bohužiaľ jediný rozdiel spočíva iba v tom, že kým v minulosti pred viac než sedemdesiatimi rokmi nacisti vraždili príslušníkov pre nich “menejcenných rás“ voči ich rase, tzv. “demokrati“ dnes vraždia v trojnásobne väčšom rozsahu nenarodené deti, ktoré sú pre nich taktiež “menejcenné“ v porovnaní s nimi ako už narodenými ľuďmi.

 

A použijem ešte aj ďalšie prirovnanie odhaľujúce obludné rozmery týchto interrupcií:

 

Každoročne sa vo svete v krajinách, kde sú interrupcie legálne, zavraždí 26 miliónov nenarodených detí. Teda za šesť rokov neuveriteľných 156 miliónov detí, čo je viac ako dvojnásobok celkového počtu vojenských aj civilných obetí druhej svetovej vojny rovnako trvajúcej šesť rokov.

 

Samozrejme všetci dobre poznáme demagogické pseudoargumenty krajne ultraľavičiarskych neomarxistických ultraliberálov a vôbec celej tej na nich naviazanej lobby pro-potratového veľkopriemyslu, ktorí majú tie politicko-ideologické alebo byznys-obchodné podnikateľské záujmy na tom, aby citujem: "mohli ženy chodiť na umelé potraty z akéhokoľvek dôvodu":

 

Vraj zakazovanie umelých potratov je údajným “zasahovaním do ľudských práv žien“, ktorým sa údajne vraj “upiera právo na slobodu rozhodovať o vlastnom tele“, že “zakazovanie umelých potratov je údajne vraj porušovaním ľudských práv žien na súkromie“.

 

Odhliadnuc od toho, že počaté a vyvíjajúce sa dieťa má úplne odlišný genetický kód Deoxyribonukleovej kyseliny DNA od genetického kódu Deoxyribonukleovej kyseliny DNA svojej matky a teda v žiadnom prípade nie je "telom matky“, otázkou tiež však je i to, či je viac právo človeka na súkromie, alebo právo človeka na život?

 

A práve tu sme pri podstate celého problému:

 

Všetci títo ľudia jednoducho zatvárajú oči pred nepohodlnou pravdou, pred jednoznačným faktom, pred nie náboženským, ale vedeckým faktom, že človek sa človekom nestáva narodením, ani dovŕšením prvého či druhého trimestra tehotenstva, ale že človek je človekom už od samého počatia.

 

Pri interrupciách teda ženy nerozhodujú o "vlastnom tele" či o "vlastnom živote", ale o živote a tele svojho vlastného dieťaťa, ktoré je s ich telom len dočasne spojené, o živote ďalšieho človeka, na ktorého život nemajú právo siahať ani ony, ani nikto ďalší.

 

Áno každý z nás má právo rozhodovať o tom koľko budeme mať deti a toto právo nikomu a tobôž ženám neberieme a ani nechceme brať. No toto právo, toto rozhodnutie je nutné vykonať ešte pred počatím, pretože po ňom už nie je o čom rozhodovať, pretože po počatí už dieťa máme či sa nám to už páči alebo nie. Každý pár predsa veľmi dobre vie, že pri pohlavnom styku môže žena otehotnieť, a sú si teda dopredu veľmi dobre vedomí o možných následkoch svojho slobodného rozhodnutia. Ak teda dôjde k tehotenstvu je to ich zodpovednosť, za ktorú musia prijať aj prípadné negatívne následky pre svoj osobný život.

 

Nikto nemá právo zatvárať si oči pred pravdou, a pravdu je, že neexistuje žiaden iný okamih, ktorý by bolo možné označiť za vznik života človeka ako je počatie, pretože len a jedine v tomto okamihu sa z dvoch buniek mužskej a ženskej stáva ľudský organizmus, ktorý má svoju samostatnú Deoxyribonukleovú kyselinu DNA, tj. samostatný genetický kód odlišný od genetických kódov Deoxyribonukleovej kyseliny DNA matky aj otca, Deoxyribonukleová kyselina DNA v ktorej sú zakódované všetky vlastnosti dospelého ľudského jedinca. Všetko ostatné nie je ničím iným, ako vývinovým štádiom ľudskej osoby. Tak ako človek sústavne od narodenia sa vyvíja z novorodeneckej fázy, cez fázu batoľaťa, fázu detstva a fázu puberty až do fázy dospelosti, tak isto sa človek vyvíja od počatia z fázy embrya, cez fázu plodu až po narodenie. Embryo alebo plod, teda nie sú ničím iným, ako len označením časti vývinových fáz človeka, fáz ktoré sa odohrávajú ešte pred narodením v ženskom tele a ako také sú len etapou ľudského života, ktorý kontinuálne pokračuje aj po narodení až do dospelosti.

 

Samozrejme, že krajne ultraľavičiarski ultrealiberálni neomarxisti a im poplatné médiá účelovo budú vykrikovať, že človek údajne vraj v žiadnom prípade nie je človekom od počatia, ale až po dosiahnutí istého veku, teda až niekoľko týždňov či mesiacov po počatí alebo dokonca až po narodení. Nuž pozrime sa na to bližšie. Najčastejšie tvrdia, že človek sa stáva človekom až po uplynutí dvanástich týždňov tehotenstva, pretože až v tomto období dosiahol mozog tzv. plodu údajne vraj patričnú úroveň a funkčnosť. Aj preto je v našej súčasnej legislatíve dovolené vykonávať interrupcie na požiadanie až do dvanásteho týždňa.

 

Ja sa preto pýtam:

 

Ktorý lekár či vedec môže so stopercentnou istotou určiť okamih, v ktorom mozog konkrétneho dieťaťa dosiahol “patričnú úroveň“?

 

A na základe čoho je vôbec táto “patričná úroveň“ stanovená?

 

A čo v prípade, že niektoré dieťa dosiahne túto úroveň skôr ako v dvanástich týždňoch a iné neskôr ako v dvanástich týždňoch?

 

Veď predsa ľudia nie sú žiadne stroje, ktoré sa vyvíjajú presne rovnakou rýchlosťou. No najzaujímavejšie je, že dokonca ani medzi stúpencami umelých potratov, ktorí s čisto účelových dôvodov popierajú, že vznik ľudského života vzniká od okamihu počatia, respektíve v tejto komunite účelovo hľadajúcej údajný vznik ľudského života až pri nejakej nimi nijak konkrétnej, nešpecifikovanej "mozgovej činnosti", nepanuje ani medzi nimi samotnými  jednotný názor na to kedy teda vlastne k tomu vzniku ľudského života dochádza?

 

Inak by totiž nemohli existovať vo svete štáty, ktoré umožňujú legálne vykonávať umelé potraty na požiadanie do desiateho týždňa tehotenstva, iné do dvanásteho týždňa tehotenstva, poprípade i neskôr a to i omnoho neskôr, ba dokonca sú aj také štáty, ktoré umožňujú legálne vykonávať umelé potraty až úplne do samotného konca tehotenstva, tj. až úplne do samotného narodenia dieťaťa. Je tu totiž aj taká skupina ultraliberálov, a to dosť veľká skupina ultraliberálov a im poplatných médií, podľa ktorej je človek človekom až vtedy, keď je schopný prežiť mimo tela svojej matky. S týmto odôvodnením preto napríklad vo Veľkej Británii stanovili túto schopnosť až na 28 týždeň tehotenstva a na základe toho umožnili vykonávať interrupcie až do tohto časového limitu. No po roku 1990 sa ukázalo, že sú schopné prežiť aj mladšie novorodené deti., a to už deti v 24 týždeň tehotenstva., čomu neskôr aj prispôsobili pôvodný 28 týždňový “zákonný limit“ na dotyčný 24 týždeň tehotenstva.

 

No dnes už aj tento medzný termín pre prežitie novorodeného dieťaťa. mimo maternice svojej matky je už prekonaný, a to nie nejakou vedeckou teóriou či vedeckými zisteniami, ale jednoduchou pôrodníckou praxou. V roku 2006 sa totiž v Spojených štátoch amerických narodilo a prežilo dieťa nachádzajúce sa ešte iba len v 22 týždni tehotenstva, pričom v najmodernejších pôrodniciach dnes už bežne prežije dokonca viac než polovica detí, ktoré sa narodia už v 23 týždni od svojho počatia. Posudzovanie vzniku človeka podľa tohto kritériá, teda nie je posudzovaním závislým od objektívnej pravdy, ale posudzovaním maximálne závislým od pokroku vo vede a medicíne.

 

Obdobne hlúpa a zvrátená je aj ďalšia pseudovedecká teória, ktorá tvrdí, že človek je človekom až vtedy, keď má mozog a nervovú sústavu vyvinutú natoľko, že cíti bolesť. Aj tu sa však títo pro-potratoví špekulanti a ich pro-potratoví teoretici rozchádzajú v tom kedy začíname cítiť bolesť. Podľa niektorých je to až v dvadsiatom štvrtom týždni tehotenstva, podľa iných už v 20 týždni atď.

 

Pýtam sa preto:

 

Súdruhovia neomarxisti, sme teda ľuďmi v desiatom, jedenástom, dvanástom, štrnástom, dvadsiatom, dvadsiatom druhom, dvadsiatom treťom, v dvadsiatom štvrtom alebo až v dvadsiatom ôsmom týždni tehotenstva?

 

Skutočne chceme, aby o legálnosti interrupcií a teda o živote a smrti našich detí rozhodovali rôzne pseudovedecké kritéria a teórie, u ktorých sa ani len samotní pro-potratoví extrémisti nevedia ani len približne spolu zhodnúť na jednom konkrétnom termíne ohľadom tejto najzásadnejšej biologickej udalosti, ktorou je vznik ľudského života?

 

Majú teda niektoré deti zomrieť len preto, že sa narodia o jeden alebo dva dni skôr, ako určuje nejaký ten ich choromyseľný oficiálne stanovený tzv. “zákonný limit“?

 

Mám na mysli prípady, keď lekári v mnohých štátoch s legálnymi interrupciami nielen v rámci výkonu umelého potratu, ale dokonca aj v prípade predčasného pôrodu napríklad vo Veľkej Británii nijako nezachraňujú, ale úmyselne bez poskytnutia akejkoľvek pomoci nechávajú zomrieť narodené deti či už pasívnym vyčkávaním kým toto dieťa ponechané len tak svojmu osudu samo nezomrie alebo ho rovno zabijú jeho úmyselným udusením, smrtiacou injekciou či utopením ponorením hlavičky dieťaťa do vody, a to i napriek tomu, že tieto práve porodené a inak plne životaschopné deti  by mohli prežiť, avšak nestane sa tak a je im odoprené právo na život len preto, že tieto práve porodené deti ešte nestihli prekročiť zákonnú hranicu 24 týždňov, určujúcu, kedy sú podľa práva ľuďmi s právom na život.

 

Tieto fakty, o ktorých som hovoril, potvrdzuje aj jeden z hlavných protagonistov legalizácie interrupcií v Spojených štátoch amerických a riaditeľ svojho času najväčšej interrupčnej kliniky profesor Bernard Nathanson. On sám vykonal viac ako 5000 umelých potratov. Ten sa svojho času vyjadril, citujem:

 

"Som doktor Bernard Nathanson, posledný žijúci spoluzakladateľ NARAL pro-potratovej organizácie, ktorú sme založili v New York City koncom 60-tych rokov dvadsiateho. storočia. Založili sme ju, aby sme rozšírili pro-potratovú mentalitu po celej krajine. Jednou z našich stratégii, ktorými sme chceli zmiasť ľudí, bolo popieranie faktu, o ktorom sme všetci vedeli, a to, že umelý potrat zabíja existujúcu ľudskú bytosť. Toto bola najväčšia chyba môjho života a najväčšia chyba dejín nášho národa Spojených štátov amerických."

 

Zaujímavosťou tohto lekára je aj to, že doktor Bernard Nathanson vyvrátil najčastejší argument propagátorov legálnosti interrupcií a síce, že údajne vraj “zákaz interrupcií nezníži počet interrupcií, ale že sa len presunie ich výkon do ilegálneho a nebezpečného prostredia“. Doktor Bernard Nathanson totiž priznal, že oni keď lobovali za legalizáciu umelých potratov úmyselne klamali o štatistike nelegálnych potratov v čase, keď ešte v USA existoval plošný zákaz interrupcií. Ich počet odhadovali na 100 tisíc, ale médiám úmyselne lživo tvrdili, že v USA je ich ročne až 1 milión. Kým teda do roku 1973 bolo v Spojených štátoch amerických ročne približne 100 tisíc ilegálnych interrupcií, po legalizácii interrupcií sa toto číslo vyšplhalo v priebehu desiatich rokov až na 1,3 milióna v roku 1983. Aj keď zoberieme do úvahy mierne zvýšenie počtu obyvateľov USA, stále je to však ale viac ako dvanásťnásobný nárast počtu interrupcií potom, čo boli zlegalizované. A preto napríklad aj na tomto príklade môžeme jasne vidieť, že stúpenci legálnosti umelých potratov nie len, že vedome klamú, ale aj to, že postavením interrupcií mimo zákon interrupcie radikálne znížime a zachránime tak obrovské množstvo ľudských životov.

 

V krajinách kde sú umelé potraty zakázané isteže sa medzi ženami s nechceným tehotenstvom nepochybne nájde síce určité promile aj takých tehotných žien, ktoré skutočne budú cestovať pre naplnenie svojho úmyslu zavraždiť svoje nenarodené dieťa umelým potratom niekam na potratové kliniky či už do zahraničia alebo dokonca podstúpia nejaký - samotnej tejto tehotnej žene - viac či menej nebezpečný ilegálny umelý potrat vo svojej vlastnej krajine, týchto umelých potratov je však ale vždy len relatívne nepatrný zlomok oproti tomu počtu potencionálnych umelých potratov ku ktorým by bolo bývalo došlo ak by umelé potraty v dotyčnej krajine neboli zakázané ale legálne.

 

Pokiaľ ide o pseudoargument ohrozenia života či zdravia samotných tehotných žien, ktoré zo svojej vlastnej vôle podstúpia nejaké pokútne ilegálne umelé potraty, tieto ženy nemajú absolútne žiadne morálne právo si na čokoľvek sťažovať, pretože bola to fakticky čisto len ich vlastná “voľba“, ktorou riskujú svoje vlastné zdravie či dokonca svoj vlastný život za čo si nesú svoju plnú zodpovednosť, respektíve za čo sú si plne vinné. Nikto ich k tomu nenúti, oni však ale tiež nesmú nútiť svoje vlastné deti, aby podstúpili toto kruté bolestné utrpenie a smrť umelým potratom.

 

Ženy teda majú možnosť tzv. “voľby“ či dieťa donosia alebo podstúpia všetky riziká ilegálneho potratu, dieťa, ktoré nosia pod srdcom, však ale žiadne možnosti nemá a je odkázané len a výlučne na rozhodovanie svojej matky. Okrem toho podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie ročne príde o život pri nelegálnych interrupciách v krajinách s reštriktívnymi zákonmi 47 tisíc žien, z toho však ale 98 %, teda takmer všetky prípady sú z rozvojových štátov z Afriky, teda rozhodne nie z Poľska, či iných európskych štátov porovnateľných s nami.

 

Oproti tomuto číslu však prichádza ročne o život po celom svete v krajinách s liberálnymi potratovými zákonmi 26 miliónov detí, čo je skutočne neporovnateľne vyššie číslo.

 

Preto, ak sa rozprávame o ochrane života, už len z tejto štatistiky je zrejmé, že interrupčná legislatíva a jej zmeny sa dotýkajú v prvom rade životov nenarodených detí a v podstate len veľmi okrajovo životov žien, ktorým by boli umelé potraty zakázané.

 

Ak nám teda skutočne ide o ľudské práva a najmä o to úplne najdôležitejšie zo všetkých ľudských práv, ktorým je právo na život, respektíve ak nám teda skutočne ide o ľudské životy, neporovnateľne viac ich zachránime vtedy, ak interrupcie postavíme mimo zákon. A to najlepšie by bolo úplne všetky, a ak by to nebolo možné, tak aspoň tie na tzv. "požiadanie".

 

Áno je pravda aj to, že v celých dejinách ľudstva vždy keď sa niečo zakáže, áno, vždy keď sa nech už čokoľvek zakáže, že sa to tým vždy iba tzv. “postaví do ilegality“, a že sa vždy nájdu nejakí ľudia, ktorí na nech už akýkoľvek zákaz čokoľvek zakazujúci vždy budú reagovať tým, že dotyčný zákaz budú buď priamo porušovať alebo že sa ho budú snažiť nejako obísť, že budú hľadať nejaké náhradné riešenia ako dosiahnuť svoj cieľ aj napriek zákazu, že budú vyhľadávať zakázané ilegálne príslušné “služby“ či už na čiernom trhu doma alebo niekde v zahraničí.

 

Ak však ale len na základe tejto demagogickej pseudoargumentácie brojacej proti zákazom umelých potratov by sa mali nechať interrupcie, a to najmä interrupcie na tzv. “požiadanie“ i naďalej legálne, tak potom môžeme na základe úplne tých istých pseudoargumentov úplne rovnako tak legalizovať napríklad aj nájomné vraždy, pretože aj tie by vlastne potom prestali byť doménou čierneho trhu, ak by boli zlegalizované, a taktiež by výkon týchto zlegalizovaných nájomných vrážd bol potom vykonávaný už nie pokútne amatérsky, ale odborne a profesionálne, čo by taktiež viedlo k zníženiu vedľajších nezamýšľaných externých škodlivých následkov týchto nájomných vrážd, tj. znížil by sa počet nezamýšlaných “vedľajších“ mrtvých a zranených medzi ostatnými ľuďmi, ktorí neboli samotným cieľom nájomnej vraždy a znížili by sa aj nežiadúce materiálne škody.

 

Napriek tomu však ale, že by legalizácia nájomných vrážd nepochybne tiež priniesla výrazné zníženie vedľajších nezamýšľaných externých škodlivých následkov, nikoho, kto nie je obrazne povedané úplne "padnutý na hlavu" ani len nenapadne aby o niečom takomto úplne absurdnom vôbec čo i len uvažoval.

 

Okrem toho ešte treba pripomenúť, že ani podľa súčasnej potratovej legislatívy nemôžu byť vykonávané napríklad interrupcie na tzv. “požiadanie“ kedykoľvek, ale len do dvanásteho týždňa tehotenstva, a po uplynutí dvanásteho týždňa tehotenstva sú už tieto interrupcie na tzv. “požiadanie“ zakázané.

 

Čiže aj dnes hrozí úplne rovnaké riziko toho, že ženy, ktoré tento termín nestihnú, pôjdu na umelé potraty do zahraničia, kde majú ešte liberálnejšiu potratovú legislatívu alebo podstúpia umelý potrat niekde pokútne na čiernom trhu, kde samozrejme, že vôbec žiadne limity pre potratové vraždenie nenarodených detí nemajú. Máme teda azda legalizovať aj tieto interrupcie? Viac k interrupciám a k celej tejto téme poviem ešte v ďalšej ústnej rozprave, do ktorej sa ešte prihlásim, avšak teraz by som chcel k mikrofónu pustiť ďalších. Ďakujem.

 

POZNÁMKA EDITORA: Objektívne vzaté je vykonávanie umelých potratov v Slovenskej republike ako aj v Českej republike fakticky protiústavné:

V Slovenskej republike podľa Ústavného zákona č. 460/1992 Zb., Ústava Slovenskej republiky je v Článku 15 odstavec 1 napísané - citujem doslova: "Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením." - koniec citátu.

Úplne rovnako je tomu tak aj v Českej republike, kde zas podľa Ústavného zákona č. 2/1993 Sb., Listina základních práv a svobod, ktorá je súčasťou ústavného poriadku Českej republiky je v článku 6 odstavec 1 napísané - citujem doslova: "Každý má právo na život. Lidský život je hoden ochrany již před narozením." - koniec citátu.

Ústavná ochrana života nenarodených detí aj napriek tomu však ale platí bohužiaľ iba "na papieri", v skutočnosti nie je absolútne vôbec rešpektovaná ani v Slovenskej republike a ani v Českej republike.

Inak pokiaľ ide o Slovensko, treba konštatovať, že Ľudová strana Naše Slovensko ĽSNS je dnes už jedinou PRO-LIFE protipotratovou politickou stranou na Slovensku. Žiadna iná PRO-LIFE protipotratová politická strana ako celok na Slovensku už neexistuje, to iba v niektorých ďalších politických stranách sa ešte doposiaľ občas sporadicky tu i tam vyskytujú jednotliví izolovaní a osamelí pro-life zmýšľajúci jednotlivci.

 

 

Ján Mora, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /66/:

Rasťo ja ti ďakujem za tvoj naozaj zaujímavý príspevok v rozprave. Na začiatku si spomínal právo na život. Citoval si aj nejaké zákony, ústavu a tak, ale bohužiaľ mám pocit, že toto právo funguje naozaj asi len "na papieri", keďže je naozaj paradoxné, že v dnešnej dobe máme ochranárske združenia asi už na úplne všetko, len nie na nenarodené deti, ktoré by tú ochranu v skutočnosti najviac potrebovali.

 

Tí "všeochranári" a tá "všeochrana" - z výnimkou nenarodených detí - ochrana na všetko možné i nemožné, už to tu ostatne bolo dneska aj párkrát spomínané či na zvieratá, na stromy, na rieky, máme chránené krajinné oblasti, ochraňujeme všemožné sexuálne úchylky, ktoré sú absolútne nezlučiteľné s ďalším životom, to mám teraz na myslí všelijakých tých homosexuálov, transsexuálov, intersexuálov, jašterov, polojašterov a ja neviem ešte koho. Ináč isteže proste ako nech si žijú ako žijú, však ak by išlo iba o mňa ako svojim spôsobom mne čisto osobne nevadia za predpokladu, že nás a najmä naše neplnoleté deti nebudú nikde nijako obťažovať a ak sa nebudú verejne exhibicionovať takmer nahí po uliciach.

 

Toto všetko sa dáva do popredia, ale keď príde na ochranu manželstva muža a ženy alebo ak príde na otázku ochrana života nenarodených detí, tak niežeby sa niekto postavil hneď za, ale v momente sa objaví nejaká mimovládna organizácia najčastejšie platená zo zahraničia, ktorá začne hlásiť pochybné argumenty, že prečo údajne vraj musí byť možnosť “voľby“ a prečo nejdeme ochraňovať deti a ani manželstvo, a tak ďalej, a tak ďalej.

 

A najsmutnejšie na tom všetkom je to, že sa tu vôbec neberie do úvahy, že na Slovensku sme mali najväčší pochod od revolúcie, a bol to práve pochod za život, ktorého sa zúčastnilo vyše 85 tisíc ľudí a táto skutočnosť je schválne v médiách zamlčiavaná, opomínaná, a ak už to nie je možné úplne zamlčať a opomenúť, tak demagogicky zľahčovaná a bagatelizovaná, aby sa pokúsili u čo najväčšieho množstva ľudí vyvolať falošný dojem, že väčšina ľudí na Slovensku nie je za život. Ďakujem.

 

 

Martin Beluský, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /67/:

Ďakujem za slovo. Rasťo celý tvoj príspevok bol nabitý naozaj veľmi zaujímavými argumentmi. Ja by som sa tu teraz pozastavil iba nad jednou vecou, a to keď si hovoril o tom, že niektorí tí aktivisti alebo odporcovia tej ochrany nenarodených detí tvrdia, že ten plod sa stáva človekom až keď začne vnímať bolesť, až keď sa mu vyvinie tá nervová sústava atď. Ja som si totiž našiel na Internete, že existuje takzvaný “Marsili syndróm“, to je genetická vada, ktorá spôsobuje, že človek necíti vôbec žiadnu bolesť, čiže toto tvrdenie je to isté, ako keby táto pro-potratová lobby tvrdila, že môžeme ľudí trpiaci týmto Marsili syndrómom v podstate kedykoľvek zabiť, pretože nemajú dostatočne vyvinutú nervovú sústavu v dôsledku čoho nikdy nezačnú vnímať bolesť.

 

No a na začiatku si hovoril, že už na Slovensku bolo zabitých skoro 1,4 milióna nenarodených detí. Bohužiaľ tieto deti už nemôžeme zachrániť, ale máme teraz veľkú príležitosť a možnosť pokúsiť sa zachrániť tisíce, desiatky tisícov, ba možno i stovky tisícov alebo aj milióny nenarodených  detí v budúcnosti, a to aspoň tu u nás na Slovensku. Ďakujem.

 

 

Milan Uhrík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /68/:

Rasťo to prirovnanie tej potratovej genocídy k tomu protižidovskému holokaustu to bolo naozaj veľmi, veľmi trefné a s tým sa môžem len stotožniť a ako som to aj ja hovoril v rozprave, to znamená, že v podstate nie je vôbec žiaden rozdiel medzi tým, či niekto opovrhuje nejakou inou rasou na základe toho, že je presvedčený, že je biologicky menejcenná alebo inou skupinou ľudí z iných dôvodov, ako napríklad z toho dôvodu, že títo ľudia ešte zatiaľ nedosiahli "určitého veku", proste rasisti ako si to predstavujú a tak rovnako proste aj ľudia, ktorí argumentujú tým, že nenarodené deti do určitého obdobia tehotenstva alebo dokonca úplne všetky deti, ktoré sa nachádzajú ešte v lone matky, tj. v prenatálnom štádiu svojho ľudského života, že údajne vraj nemajú právo na život a môžu byť teda potratené kvôli tomu, že ešte nedosiahli istý účelovo určený “určitý vek“ od svojho počatia, tak medzi týmto rozmýšľaním a rozmýšľaním rasistov, ktorí sa taktiež odvolávajú na nejakú biologickú danosť jednotlivých rás či národov v podstate nie je vôbec nijaký rozdiel, lebo je to v princípe úplne to isté.

 

Pri vzájomnej konfliktnej diskrepancii jednotlivých ľudských práv dvoch ľudí kedy sa rôzne ľudské práva rôznych ľudí môžu dostať do vzájomného konfliktu a vzniká pochybnosť o prednosti jednotlivých ľudských práv je veľmi zaujímavé zamyslieť sa nad hierarchiou ich dôležitosti a teda i prednosti týchto konkrétnych ľudských práv, kedy je tu plne na mieste položená celkom legitímna komparatívna otázka čo je v hierarchii jednotlivých ľudských práv viac:

 

Je viac právo na súkromie alebo je viac právo na život?

 

Je samozrejmé, že my rešpektujeme právo na súkromie každého človeka, veď predsa každý človek, či už muž alebo žena ako mysliaca bytosť rozmýšľa a s výnimkou veľmi zriedkavých prípadov kedy došlo k zločinu znásilnenia ženy, každý i každá sa slobodne rozhodol, rozhodla s kým si do postele ľahne, s kým si neľahne a čo tam spolu budú robiť,  veď predsa imanentnou vlastnosťou dospelých ľudí je práve to, že dospelí ľudia už nie sú nejaké hlúpe malé deti, čiže to právo na súkromie samozrejme, že existuje a my Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS ho plne rešpektujeme, akurát treba aj toto právo brať s istou zodpovednosťou.

 

Spomínal si tiež, že niektorí argumentujú tým, že sa údajne vraj boja, aby im politici údajne vraj neurčovali, čo majú robiť. Isteže plne uznávame, že to znamená, že  žiadny politik nebude nikomu diktovať, koľko má mať detí alebo koľko nemá mať detí a tak ďalej podobne. My však ale týmto návrhom novely potratového zákona predsa nikomu neurčujeme to, koľko má mať kto detí. To by bolo vtedy, ak by sme niekomu chceli diktovať napríklad to, že rodina môže mať maximálne tri deti a všetky ostatné musia ísť povinne na umelý potrat alebo naopak, že musí mať minimálne tri deti a ak nebude mať, tak si ich musí adoptovať atď.

 

Samozrejme, že proti takémuto extrémnemu niečomu by sme v našej Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS boli prvými, ktorí by sme sa postavili proti tomu, aby politici takéto niečo ľuďom autoritatívne určovali, ale povedať, že dieťa, ktoré už je počaté, ktoré už je v lone matky, že si zaslúži ochranu svojho života, to vôbec nemožno interpretovať tak, že politici sa idú starať do súkromia žien, pretože vražda nenarodeného dieťaťa nie je len tak nejakou "súkromnou záležitosťou ženy", ako ani žiadnu inú vraždu taktiež nemožno považovať za súkromnú záležitosť vraha s odôvodnením, že veď ide iba o jeho súkromnú vraždu do ktorej nikomu nič nie je.

 

 

Ján Kecskés, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /69/:

Ďakujem za slovo. Rasťo vo svojom príspevku si spomínal, že dnes na Slovensku sú asociálom venované finančné prostriedky omnoho viacej ako mladým manželom, mladým rodinám, poprípade slobodným mamičkám. To je holý fakt, veď každý z nás, minimálne teda z našej Ľudovej strany Naše Slovensko ĽSNS veľmi dobre vieme, že keď sa stretávame s verejnosťou, tak aj takéto otázky či pripomienky ľudí padajú na našich stretnutiach s občanmi, a taktiež uvedomujeme si veľmi dobre aj to, že z tretieho sektora tu strašne prevláda veľká miera pro-potratovej aktivity.

 

Ja si pamätám, že možno v nejakom šiestom, siedmom ročníku na základnej škole ešte, keď som tam teda ako žiak chodil, tak fungovali takzvané “Osvetové besedy“, kde som mal raz príležitosť vidieť film, respektíve púšťali nám tam raz kazetu na ktorej bol film ukazujúci ako prebieha umelý potrat

 

 A vtedy niektorí učitelia nám ešte hovorili, že je to zlé, že si veľakrát máme rozmyslieť čo budeme robiť, rozmyslieť si svoje činy, respektíve svoje rozhodnutia, čiže taká vtedajšia mierna sexuálna výchova, ktorá bola vo vtedajšej forme ešte neškodná, a nielen neškodná ale dokonca aj užitočná, čo dnes už na základných školách a tobôž na stredných školách už nikde sa viac neobjavuje, čo tu dnes už absolútne úplne absentuje, čiže tá osveta čo znamená umelý potrat by tam mala byť, pretože je plne na mieste, aby sa ľudia mohli dozvedieť pravdu o umelom potrate a nie nejakú účelovú pro-potratovú propagandu.

 

A taktiež pokiaľ ide o sociálne istoty tehotných žien, v Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS zastávame ten názor, že garantom týchto sociálnych istôt má byť štát. Preto aj na budúcu júnovú schôdzu pripravuje naša strana Kotleba - Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS ďalšiu novelu, ktorá sa má postarať a súčasne tým aj má byť motivátorom pre mladých ľudí, mladých manželov, mladé rodiny ako aj slobodné mamičky, aby si to dieťa nechali, aby teda boli finančne kryté a zabezpečené, a tým teda aby neboli vystavené ekonomickým sociálnym tlakom ich zlej sociálnej situácie, aby nemuseli rozmýšľať nad  umelým potratom svojho dieťaťa. Ďakujem.

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /70/:

Rasťo ty si vystúpil naozaj v tom najlepšom možno čase s tvojim príspevkom, pretože práve v čase tvojho vystúpenia vyšli na Internete správy o tom, že my Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS ako “kotlebovci“ síce žiadajú obmedziť alebo zastaviť umelé potraty, ale údajne vraj neodsúdili zabíjanie židovských detí počas druhej svetovej vojny, čo je samozrejme, že absurdmá lož, fašizmus i nacizmus, ako aj fašistické a nacistické zločiny sme mnohokrát nejrôznejšími spôsobmi a pri najrôznejších príležitostiach sme ostro odsúdili, a teraz vlastne aj ty si zhodou okolností presne to, o čom písali si práve v tom čase odsúdil.

 

Čiže ja ti za to ďakujem všetky tie falešné média by se mali omluviť, hoc i je mi zo skúsenosti s nimi jasné že tito krajne ultraľavičiarski neomarxistickí klamári to nikdy neurobia, a ešte sa ti chcem poďakovať aj za to, že ako člen Ústavnoprávneho výboru Národnej Rady Slovenskej Republiky si jasne venoval svoj čas a svoj priestor vo svojom prejave aj posúdeniu činnosti súdov, či už súdov slovenských alebo európskych v otázke ochrany života nenarodených detí a aj keď teda zatiaľ ten trend je veľmi negatívny a tie súdy sa nechajú zmasírovať vo veľkej miere tými mimovládkami a tou krajne ultraľavičiarskou ultraliberálnou neomarxistickou propagandou a potom rozhodujú tak, ako rozhodujú, tak verím, že príde čas, keď budú tie súdy, ktoré o tom rozhodujú, obsadené ľuďmi ako si napríklad aj ty alebo i mnohí iní, ktorí úplne jasne stoja na strane ochrany každého ľudského života bez akýchkoľvek výnimiek, a ktorí z pohľadu sudcov a z pohľadu tých najväčších morálnych kapacít budú môcť rozhodnúť o tom, že áno, ochrana každého ľudského života bez akejkoľvej výnimky je prvoradá úloha pre každý slušný civilizovaný štát a podľa toho potom budú vyzerať aj tie rozsudky.

 

A tí pokryteckí klamári, ktorí nás krivo obviňujú z údajného fašizmu, nacizmu a rasizmu a demagogicky nás tzv. “kritizujú“ dokonca aj za tú druhú svetovú vojnu, za holokaust, genocídu a podobné fašistické a nacistické zločiny ako keby snáď Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS a jej členovia spáchali všetky tie odporné odsúdeniahodné fašistické a nacistické zločiny ku ktorým došlo pred viac než sedemdesiatimi rokmi, kedy drvivá väčšina členov našej Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS ešte ani len neexistovala, plus navyše ešte k tomu ako keby títo novinárski presstitúti vládnucich súdruhov neomarxistov nevedeli ani len čítať, a ako keby nechápali, že my v tejto našej protipotratovej PRO-LIFE novele potratového zákona chceme chrániť úplne všetky deti bez ohľadu na ich rasu či národnosť, absolútne úplne všetky deti bez akéhokoľvek rozdielu chceme chrániť. Samozrejme, že chápeme, že túto objektivitu bohužiaľ je len veľmi ťažké a v podstate asi úplne nerealistické očakávať od klamárov z radov rýchlo kvasených neomarxistických novinárov a absolventov ultraľavičiarskych ideologických školení či nejakých iných členov sorosovských mimovládok.

 

 

Stanislav Mizík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /71/:

Ďakujem za slovo. Rasťo, to čo si hovoril o inštitúciach v rámci Európy, ako umožňujú umelé ukončenie tehotenstva, je pravda. Je tiež pravda, že je to znak totalitarizmu. No čo sa môžeme čudovať, však na čele Európskej únie a európskych inštitúcii je kombinácia krajne ultraľavičiarskych bezočivo drzých marxistov a ultraliberálov, ktorí úspešne rozvrátili svoje vlastné krajiny.

 

A ešte niečo k tomu:

 

Samotná myšlienka Európskej únie a Európskej komisie vznikla už pred druhou svetovou vojnou, a prvým predsedom „Komisie“ Európskeho hospodárskeho spoločenstva EHS bol Walter Hallstein, a bol to tiež tento Walter Hallstein, kto prišiel na svoju “originálnu myšlienku“ Európskej únie a Európskej komisie.

 

Ostatne niet sa ani čomu čudovať, veď tento prvý predseda „Komisie“ Európskeho hospodárskeho spoločenstva EHS Walter Hallstein bol pôvodne prominentný nacistický právnik, zastupoval nacistické Nemecko na mnohých konferenciách v zahraničí, hlavne s Talianmi. Bol členom Nacionálnosocialistickej aliancie ochrancov práva. Vytvoril univerzálny a kosmopolitný plán na svetovládu, takzvaný Weltherrschaft Planen.

 

Minule som o tom v rozprave doučil históriu smeráckeho ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Poučil som ho aj to tom, že Walter Hallstein bol po vojne prvý predseda Európskej komisie Európskeho hospodárskeho spoločenstva EHS. No a to, že Európska únia, Európska komisia, súdy všemožne podporujú umelé potraty, je práve dôsledkom vytvárania kozmopolitného univerzálneho - pôvodne nacistického - plánu realizácie kozmopolitného univerzálneho štátu s. cieľom zničiť jednotlivé ovládané európske kresťanské národy, zmiešať ich za tým účelom s prišelcami z Afriky a vytvoriť akúsi polotmavú masu z IQ približne na čísle 70 až 80, ktorá s takto “vysokou“ inteligenciou ešte bude schopná na nich pracovať, súčasne však ale bude už príliš hlúpa na to aby neverila im na “verenie“ predkladanej propagande mainstreamových extrémistických krajne ultraľavičiarskych ultraliberálnych neomarxistických médií, v dôsledku čoho sa vládnucemu krajne ultraľavičiarskemu ultraliberálnemu neomarxistickému panstvu a damstvu budú dať veľmi ľahko manipulovať a ovládať. Ďakujem

 

 

Natália Grausová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /72/:

Ďakujem, ďakujem ti Rasťo za tvoju rozpravu, za tvoj prejav v rozprave, chcem znova zopakovať, lebo si tam spomínal to právo na slobodu. Znova opakujem, zákaz zabíjania ľudí a právo na život človeka sú najzakladnejšie ľudské práva., ktoré sú nadradené všetkým ostatným ľudským právam, a to či už právam získaným, alebo priznaným. To znamená, že tieto ľudské práva sú nadradené aj akejkoľvek slobode rozhodovania sa, ako sú tiež nadriadené aj všetkým ostatným ľudským právam. Ďakujem.

 

A ďakujem ti ešte aj za to, že si sa opäť dištancoval od fašizmu a nacizmu, pretože samozrejme, že tí, ktorí nás nenávidia a ktorí nechcú uznať skutočnú realitu, tí ktorí majú oči a nevidia a majú uši a nepočujú, nevidia a nepočujú pretože nechcú vidieť a počuť. a preto teda účelovo neberú na vedomie, že my sme sa už tisíckrát dištancovali aj od nacizmu, aj od fašizmu, ba dokonca tisíckrát sme sa opakovane dištancovali od nacizmu i fašizmu, a mnohokrát sme jasne povedali, že s týmito hnusnými totalitnými ideológiami fašizmu a nacizmu my v našej Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS absolútne nemáme vôbec nič spoločného, rovnako tak ako nemáme nič spoločného ani s totalitnou ideológiou boľševizmu v Rusku od roku 1917 a pokračujúc potom od totalitných ideológií komunizmu až k ich vlastnej “západnej“ ideológii krajne ultraľavičiarskeho ultraliberálneho neomarxizmu vládnuceho v dnešnej západnej Európe a severnej Amerike. Ďakujem.

 

 

Milan Mazurek, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /73/:

Rasťo, veľmi dobré vystúpenie, skutočne veľmi dobré, a ja som veľmi rád, že sa do tejto dôležitej témy, a v podstate tej úplne najdôležitejšej témy, ktorou problematika odstránenia alebo aspoň nejakého obmedzenia umelých potratov nepochybne je, čoraz viac a viac prinášajú ďalšie a ďalšie argumenty, ktoré jasne hovoria o tom, že ochrana života nenarodených detí je čosi principiálne, na čom by sa mali zhodnúť úplne všetci normálne zdravo uvažujúci normálni ľudia.

 

Tu je ale ten problém, že tí ultraľavičiarski ultraliberálni fanatici, tí ulttaľavičiarski neomarxisti, extrémisti, skutočne neomarxistickí extrémisti, ktorí do nás demagogicky agresívne bijú zo všetkých strán, že údajne vraj akí sme to len v tej našej Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS veľkí “fašisti“ a “nacisti“, pretože cítime súcit s nenarodenými deťmi, ktoré sú vraždené od týchto na nás nenávistne útočiacich samozvaných rádoby údajných „demokratov“, a že dokonca aj chceme chrániť tieto nenarodené deti pred krvavou potratovou genocídou, čo je v ich očiach asi ten úplne najťažší fašistický a nacistický zločin našej Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS vôbec,  že sme my až tak neuveriteľne veľkí “fašisti“ a “nacisti“, že si dokonca  vôbec dovolíme otvorene vysloviť náš údajne vraj až tak hrôzostrašne zvrhlý fašistický a nacistický názor, že “každý človek má právo na život od svojho počatia až do prirodzenej smrti“.

 

Ďakujem, že smiem žiť a dokonca aj rozprávať.

 

.

Jana Nehézová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /74/:

Rasťo som rada, že si okrajovo načrtol čo sa deje v maternici po oplodnení vajíčka spermiou. Čo sa deje prvých dvanásť týždňov s embryom v tele matky. Hovoríme tu od rána o legislatíve, o mimovládkach, o matke, o otcovi o pseudodôvodoch umelého potratu, ale musíme tiež hovoriť aj konkrétne o tom živote, ktorý sa zrodil v maternici  spojením spermie a vajíčka. Ale bližšie a podrobnejšie teda budem ja hovoriť až v samotnej rozprave neskôr, ale ďakujem, že si túto tému načal a teda ja neskôr nadviažem na ten tvoj prvotný predhovor. Ďakujem.

 

 

Rastislav Schlosár, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /75/:

Ďakujem všetkým kolegom za reakciu na moju rozpravu. Ja by som chcel naozaj upriamiť pozornosť na to, čo som hovoril v rozprave. To, o čom sa možno menej hovorí v tejto rozprave a to konkrétne teda o tej faktickej skutočnosti kedy človek “sa stáva“ človekom, pretože to je práve tá debata, alebo tá časť debaty o ktorej tí pro-potratoví aktivisti a lobisti chcú čo najmenej hovoriť, ktorej sa boja ako čert kríža, pretože ani oni nie sú schopní presvedčivo poprieť ten jednoduchý fakt, že človek je človekom už od počatia, v dôsledku čoho potom všetka tá ostatná ich demagogická pseudoargumentácia o nejakých ekonomických, sociálnych a kto vie ešte akých vymyslených pseudodôvodoch, ako napríklad o tom, že dievčatá otehotnia príliš mladé alebo zase naopak príliš staré a tak ďalej, jednoducho všetky tie demagogické psudoargumenty ktoré sa najčastejšie spomínajú, by nutne museli padnúť v tom momente, kedy by títo potratári jednoducho uznali, že človek je človekom už od počatia a nie údajne vraj až kedysi voľakedy niekedy neskôr. Ďakujem ešte raz.

 

 

Natália Grausová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /76/:

Ďakujem za slovo, chcem sa ospravedlniť mojej kolegynke Janke Nehézovej, len ja mám pocit, že ty nadviažeš potom v tej svojej rozprave na mňa, asi na túto moju tému. Tak, lebo v rozhovore som to tak pochopila pred tým ako sme sa rozprávali. Takže dovoľte aby som teda začala takto. Niečo už tu padlo:

 

Meno profesora Bernarda Nathansona, tento profesor Bernard Nathanson narodený v roku 1926 v New Yorku zomrel 2011, bol americký gynekológ židovského pôvodu. Spočiatku pro-potratový a neskôr protipotratový aktivista. Významne sa podieľal na presadzovaní pro-potratových zákonov, viedol najväčšiu potratovú kliniku v New Yorku. Bol zodpovedný asi za 75 tisíc umelých potratov. On osobne vykonal minimálne päťtisíc umelých potratov, teda zabití nenarodených detí vrátane zabitia svojho nenarodeného syna.

 

V roku 1984 profesor Bernard Nathanson zverejnil dokument, respektíve autentický film, ktorý nazval “Nemý výkrik“ alebo "Tichý výkrik", v angličtine “Silent Screan“, v ktorom je pomocou ultrazvuku zobrazené vykonanie umelého potratu dvanásť týždňového plodu.

 

Neskôr zverejnil ďalší autentický dokument, respektíve film “Zatmenie rozumu“, ktorý podrobne zobrazuje umelý potrat dvadsať týždňového plodu.

 

Posledný umelý potrat vykonal profesor Bernard Nathanson začiatkom roku 1979. Vo svoje autobiografií napísal, že vývoj ultrazvukovej technológie ktorý mu umožnil vidieť obrazy nenarodených detí spôsobil "zmenu jeho srdca". Stal sa zanieteným aktivistom za život.

 

Tento americký profesor židovského pôvodu Bernard Nathanson jednoznačne tvrdil, že umelý potrat je ten úplne najohavnejší holokaust., je to tá z hľadiska počtu obetí bez akejkoľvek konkurencie úplne tá najväčšia genocída ku ktorej došlo v celých dejinách ľudstva a ešte doposiaľ bohužiaľ i naďalej dochádza, a ktorá v miere svojej zvrhlosti nemá obdobu.

 

Dovolím si poznamenať, respektíve citujem tu z Nathansonových slov:

 

"Keď sa spätne ohliadnem na 25 rokov, ktoré ma delia od toho odpudzujúceho fanatického diania, odohrávajúceho sa na telách ťarchavých žien a ich zabíjaných bábätkách zmocňuje sa ma zdesenie, ako nekriticky sme k svojej veci pristupovali. Aké veľké a morálne duchovné vákuum bolo v jadre tejto obludnej činnosti a z toho ako nespochybniteľne istý sme si boli vysokým stupňom morálnej oprávnenosti nášho počínania. A ono to bolo všetko také odporné, prečo sme nedokázali vytvoriť spojenie medzi etikou a morálkou. Medzi krikľavou zadubenosťou a hroznou nemorálnosťou konania ako takého, prečo sme my neprišli nato, že čo je ohavné, že je aj hanebné. Podľa smerníc museli potratoví lekári preskúmať obsah nádoby, ktorá visela na konci odsávacieho zariadenia a zistiť či v nej bolo správne množstvo častí plodu, osobne teda každý deň prezreli takmer tucet pozostatkov po umelých potratoch. A na konci smeny sme sa vrátili k svojim rodinám, k svojim ženám a k svojim deťom."

 

Dovolím si teraz zacitovať teda niečo, lekári sa podujímajú na dlhé a namáhavé štúdium. Celý život sa vzdelávajú, osvojujú si nové pracovné metódy a zručnosti. Učia sa poznávať choroby ducha i tela aby potom mohli svoje špeciálne schopnosti v ktorých sa kvalifikovali používať v prospech chorých. Odmenou sú im aj peniaze, zvláštne uznanie zo strany kolegov, potlesk širšej verejnosti a čo je azda maximum všetkého opojný povznášajúci pocit ktorý sprevádza posvätné privilégium môcť oprávnene vnikať do iných tiel.

 

Pri opise lekára musíme povedať minimálne toto.

 

Lekár je maximálne vzdelaný technik, ktorý je denne vystavený nesmierne silným materiálnym i duchovným pokušeniam. Skúsil som, že iba tí, ktorí postavia nesmiernu váhu lekárskych povinností a zodpovednosti na vnútorný duchovný základ, iba tí odolávajú vo svete medicíny zvodom svetských pokušení. Toku peňazí bubnuje paľba pochlebovania a opojných vplyvov zvláštnych privilégií.

 

Nie náhodou boli veľkí dávni lekári a vedci veľmi nábožní. Hippokrates zložil svoju prísahu na bohov.

 

Aristoteles azda najväčší empirický vedec všetkých čias uctieval ideu boha ako najvyššieho hýbateľa.

 

Cladius Galen ktorý postavil svoje dielo na Aristotelovi a Hippokratovi sa veľmi skoro hlásil k monoteizmu a vážili si ho aj arabskí a hebrejskí lekári, ktorí šli v jeho šľapajach.

 

Aj rabín Moše ben Majmon, čiže Majmonides kodifikátor Talmudu bol talentovaný lekár na Seladinovom dvore v Egypte a napísal sprievodcu pre zmätených v ktorom sa pokúšal zjednotiť prvky duchovnosti s lekárskou vedou.

 

William Harvey bol objaviteľ krvného obehu, bol presvedčený o existencií najvyššej tvorivej inteligencie a horlivo praktizoval svoju protestantskú náboženskú vieru. Bez takéhoto jednoznačného vedenia k šľachetnosti je veľmi pravdepodobné, že lekári ktorí sú vystavení oveľa väčším pokušeniam než väčšina iných ľudí aj oveľa hlbšie padnú.

 

Bol to ultrazvuk, ktorý po prvý raz umožnil pohľad do vnútra maternice. Po prvý raz som začal premýšľať o tom, čo sme to po celý čas na klinike vlastne robili pokračuje Bernard Nathanson. V roku 1974, to znamená pred 40 rokmi Bernard Nathanson napísal článok v ktorom hovoril o svojich zväčšujúcich sa pochybnostiach a úzkostiach ohľadne toho, čo tak dlho robil.

 

Odvážne a otvorene som tvrdil, že som 60 tisíc raz spôsobil smrť a že plod je život. Nemám nijaké vážne pochybnosti o tom, že od začiatku tehotenstva existuje v tele matky ľudský život. Život je pre nás všetkých, je to plynulé spektrum, ktoré má svoj začiatok v tele matky a končí sa smrťou a časti tohto spektra sa označujú výrazne ako plod, kojenec, dieťa, adolescent a dospelý.

 

Musíme si konečne odvážne priznať, že sa tu pri potrate ničí ľudský život na zvláštnom stupni vývoja. A keďže väčšina tehotenstiev prebieha úspešne, musíme sa na umelý potrat pozerať ako na ukončenie procesu, ktorého výsledkom by v opačnom prípade bol nový občan sveta. Popieranie tejto skutočnosti je najpríkrejšou formou morálneho uhýbania.

 

Keby som ten článok písal po dvadsiatich rokoch, čiže okolo roku 1994 až 1997, potom na základe nových informácií o genetike a reprodukčnej technológii oplodnenie v skúmavke by som tvrdil, že ľudský život začína dokonca ešte skôr, a to už v komplexnom procese oplodnenia. Naozajstnom to zázraku chémie, fyziológie a molekulárnej biológie vo vnútri vajcovodu. Keď príde oplodnené vajíčko, ktoré sa pomaly začína deliť a organizovať do maternice, život už pulzuje celé tri dni. Mladosť, dospelosť, staroba, to všetko sú úseky postupujúceho spektra života.

 

Keď som začal študovať fetálnu medícinu, svitlo mi konečne, že deväť mesiacov pred narodením, je len ďalším úsekom tohto spektra. Znie to takmer ironicky. Ale tých deväť mesiacov môže byť najdôležitejších z celého nášho života. Vtedy sa začínajú formovať naše orgány, mozog a my prežívame vtedy prvé zmyslové skúsenosti. V matkinom tele možno rozlišovať, napríklad rozličné druhy hudby. To znamená, že dieťa, embryo, dokáže rozlišovať rôznu hudbu. Dieťa dokáže vycítiť či sa matka má dobre, či je šťastná alebo nie, či sa bojí, atď. Prvých deväť mesiacov to je čas učenia, v ktorom sa človek organizuje. Ukončenie života v tomto štádiu je teda neakceptovateľné. Je to zločin. Teda umelý potrat je zločin.

 

Jednoducho niet pochýb o tom, že aj embryo v najranejšom štádiu je ľudskou bytosťou. Celý jeho genetický kód a všetky jeho vlastnosti sú nesporne ľudské. Je živé, sebaurčujúce a nie je tou istou bytosťou, ako matka. Je samostatným celkom.

 

Najpresvedčivejším argumentom je to, že embryo je už od najrannejšej fázy pred zahniezdením v maternici autonómnou, hoci závislou ľudskou bytosťou so všetkými svojimi morálnymi následkami, čo nazývam vektorová teória života. Z väčšiny embryí sa stanú zdravé, dokonale sformované ľudské bytosti, ktoré šťastne nasledovali vektor života. Ako keď sa surfér kĺže po perfektnej vlne. Na začiatku nášho života zaujíma vektor najpozitívnejšiu pozíciu. Počas starnutia sa nemilosrdne odkláňa od tej najpozitívnejšej.

 

Embryá sú závislé plody, závislé bytosti. Aj predčasne narodené deti sú závislé bytosti, aj novorodenci sú závislé bytosti. A vlastne po celý náš život až do smrti my všetci sme závislými od náklonnosti a tolerancie druhých a od rozličných biologických a lekárskych zariadení a prístrojov a sluchových aparátov, okuliarov, kardiostimulátorov, dialýzových prístrojov, operácií, liekov, atď., atď.

 

Som lekár, hovorí profesor Bernard Nathanson, a preto viac dôverujem overiteľným informáciám než nejakým hmlistým a subjektívnym údajom. A preto viem, že oplodnená vaječná bunka zygota je nové indivíduum.

 

Keď som bol začiatkom 70. rokov prostredníctvom ultrazvuku konfrontovaný s pohľadom na embryo v tele matky, jednoducho som stratil svoju vieru v správnosť umelého potratu. Sám som ich urobil veľa, ale umelý potrat je slepý zákrok. Lekár nevidí čo robí. Zasunie do maternice nástroj, zapne motor, pričom sa do pohybu odsávačky niečo vysáva. Nakoniec ostane v nádobe na "odpad" iba hrbočka mäsa.

 

V roku 1984 som požiadal priateľa gynekológa, ktorý za deň urobil 15 až 20 potratov, aby pri najbližšom umelom potrate zapol sonograf a všetko mi to zaznamenal. On to urobil. Keď si potom spolu so mnou prezeral tie záznamy, zasiahlo ho to tak, že už nikdy neurobil nijaký umelý potrat. Ja som to v tom čase nerobil už päť rokov. Ale to čo som videl mnou otriaslo do hĺbky duše. Zábery boli šokujúce. Na základe tohto sonografického záznamu vznikol film s názvem Nemý výkrik anebo Tichý výkrik, v anglickom originále The Silent Screan. Premiéra bola 3. 1. 1985. Nemý výkrik ukazoval dvanásť týždňový plod, ktorý potratový lekár v maternici roztrhal na kusy pomocou kombinovanej metódy sacími a drviacimi prístrojmi.

 

Reakcie prišli okamžite. Všetci sme boli nesmierne rozrušení, lebo Nemý výkrik znamenal nesmiernu hrozbu pre zástancov umelých potratov a vyvolal ich fanatickú zúrivosť, pri ktorom nešlo o normálne vecné debaty, vôbec vecne s nami nedebatovali, ale zúrivo proti nám skrze svoje médiá hystericky jačali. Na našej strane sme mali vedu, techniku a vecné dôkazy, zatiaľ čo pro-potratová lobby mala síce na svojej strane médiá jačaním vyvolávajúcich hysterické emócie, vecne však ale nemali vôbec nič.

 

Prečo sa nám, ktorí sme robili umelé potraty nepodarilo uvedomiť si, čo robíme? Pri umelom potrate, ktorý sme dokončili sme na vlastné oči videli kúsky tkaniva a predsa sme neboli schopní alebo ochotní odpútať sa od starého spôsobu myslenia a osvojiť si nový, že totiž, že sme v skutočnosti zničili ľudský život.

 

Hoci sme mali obrovské množstvo empirických informácií svedčiacich o tom, že aktom potratu sa zničila živá ľudská bytosť, naozajstná zmena nášho myslenia nastala až s príchodom ultrazvuku.

 

Ultrazvuková technika nám nielenže umožnila na vlastné oči vidieť, že plod je fungujúci organizmus, ale aj zmerať jeho funkcie, účinne stanoviť jeho váhu, vek, pohlavie. Mohli sme ho pozorovať ako prehĺta, pozorovať ako ciká, vidieť ho v spánku i pri bdení. A mohli sme pozorovať, že jeho pohyby boli takisto cieľavedomé ako pohyby novorodenca.

 

Bez šokujúceho účinku empirických dôkazov a bez priameho emocionálneho účinku, ktorý v takej forme môže vyvolať iba pohľad na dieťa, ani jeden z nás nezískal pevné vnútorné jadro duchovnej sily, aby sme si uvedomili nesmierny rozsah zla, ktoré sme spôsobili. Áno, nespravodlivé zákony existujú. Máme sa teda s tým uspokojiť alebo sa máme snažiť zmeniť ich?

 

Toľko teda z vyjadrenia profesora Bernarda Nathansona. Ja len k tomu ešte dodávam:

 

Umelé potraty sú zásadným porušovaním ľudských práv bezbranného nenarodeného dieťaťa. Vo svetle najnovších vedeckých poznatkov, ktoré ukázali, že ľudský život začína oplodnením, musíme konštatovať, že umelý potrat je úkladná vražda a nijaké spoločenstvo, ktoré má úkladnú vraždu uzákonenú ako legálnu, sa nemôže považovať za spoločenstvo civilizované. Ďakujem.

 

 

Milan Uhrík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /77/:

Natália, ďakujem, že si prečítala tieto veľmi zaujímavé svedectvá. Ono ten príbeh pána Nathansona svedčí o tom, že tá zmena postoja proste je možná, stačí sa len nejakým spôsobom oboznámiť s tou problematikou.

 

Všeobecne podľa mojich skúseností zástancovia umelých potratov sú väčšinou médiami a vôbec celkovou pro-potratovou propagandou zmanipulovaní ľudia, a to najmä neskúsení a pomerne ľahko ovplyvniteľní mladí ľudia, ktorí sami o sebe majú minimum životných skúseností a často dokonca ani nemajú deti, a už vôbec nemali vo svojom živote možnosť zoznámiť sa aj s pro-life argumentmi a jediné informácie, ktoré o umelom potrate majú je iba médiami sprostredkovaná lživá a zavádzajúca propaganda mocnej pro-potratovej lobby potratového veľkopriemyslu.  To preto potom celkom logicky znamená, že títo zmanipulovaní ľudia s vymytými mozgami pro-potratovou propagandou nielen že absolútne nikdy nepočuli nič z toho čo si práve povedala, nevedia že počaté dieťa je už človek, nevedia že umelým potratom sa zabíja človek v najrannejšej etape jeho života, nevedia čo znamená výkon umelého potratu, neuvedomujú si, ba dokonca to ani netušia akú krutú bolesť zažíva nenarodené dieťa keď sú mu za živa pri plnom vedomí a bez použitia akejkoľvek anestetického umŕtvenia bolesti postupne pri plnom vedomí tej neuveriteľne obrovskej fyzickej bolesti odrezávané či odtrhávané jedna po druhej jeho nožičky, ručičky a potom je po kúskoch trhaný i jeho trup atď.

 

Okrem toho mladí bezdetní ľudia nielen že ešte nemajú ani len tú elementárnu životnú skúsenosť, ktorá by im umožnila oboznámiť sa aj s inými názormi a argumentmi než tými, ktoré sú im oficiálne do hláv vtĺkané, ale vzhľadom k svojej bezdetnosti nevedia ešte dokonca ani len to, čo to je byť manželom a rodičom, mať tú radosť z dieťaťa či detí, proste mať taký ten celkový príjemný pocit byť rodičom.

 

Potom časom keď sa im tá rodinka objaví, tak aj navzdory jednostranným informáciám ten im celoživotne do hláv vtĺkaný pro-potratový postoj sú mnohí schopní si uvedomiť, že bolo s nimi manipulované a sú potom schopní svoj vnútene pro-potratový postoj zmeniť a prikloniť sa k dobru.

 

A tento životný príbeh pána Nathansona, ktorý si povedala je jasným dôkazom toho, že u poctivého, čestného a slušného človeka i ten zakorenený nesprávny postoj sa dá zmeniť poznaním pravdy, a to dokonca i bez toho, aby sa človek, ktorý si uvedomil, že žil vo lži a preto zmenil svoj nesprávny názor, subjektívne cítil nejakým spôsobom ponížený.

 

Ja si teraz myslím o tom pánovi Nathansonovi, že teraz nikto ho neodsudzuje za to zlo čo robil, za tie vraždy umelými potratmi, ktoré vykonal, aj keď to bolo, dlhý čas žil vo lži a sebeklame, čo bolo v pôvodných časoch jeho poblúdenia keď ešte žil v tme svojho sebeklamu nepochybne samozrejme, že nesprávne. Ale dôležitý je tam ten moment toho uvedomenia si páchaného zla, tej jeho sebereflexie, toho zvratu, že si uvedomil čo v skutočnosti robil a práve naopak, že sa potom poctivo snažil ostatných odhovoriť od páchania tohto zla a robiť takú osvetu a ukazovať ľuďom, že aké je to, tú temnú stránku tohto celého potratového procesu, a týmto spôsobom robiť osvetovú edukačnú činnosť.

 

A mnohým ľuďom práve ten film The Silent Screan otvoril oči, vďaka ktorému mohli spoznať im zatajovanú pravdu, a aj ja som ten film tiež videl, aj keď nie úplne celý, protože vyžaduje to mimoriadne ocelovo silné nervy byť schopný sa na to pozerať, lebo to bolo až extrémne príliš brutálne a kruté a musel som preto často odvracať svoj zrak, ale i tak aspoň strihovo som sa na to pozeral. To je jednoducho film, proti ktorému neexistujú žiadne logické protiargumenty, proste film ktorému sa nedá oponovať, že je to údajne vraj nejako zaujaté či neobjektívne alebo niečo je tam prifarbené alebo nejako podobne, proste, nedá sa to kritizovať. Je to sice extrémne brutálne a kruté, ale zato plne autentické. Na to sa dá len naozaj len pokrčiť plecami, povedať od obrovského prekvapenia “fiúúúúh“, toto je naozaj už priveľa! A človek, ktorý sa na to pozrie – ak je čo len trochu poctivý, čestný a slušný človek - tak jednoducho musí zmeniť názor. Ďakujem ti za to.

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /78/:

Natalka, ďakujem ti za toto ďalšie veľmi také jemné a pekné vystúpenie v tejto rozprave o našom návrhu novely potratového zákona. Podľa mňa bolo veľmi, veľmi dobré, že si to celé prečítala o tom profesorovi Nathansonovi, pretože bolo z toho cítiť ten osobný životný príbeh, ako sa to dnes tak moderne rozpráva, príbeh tej dramatickej zmeny toho uvedomenia si, že čo som to len robil predtým, čomu som to ja dával svoju silu, svoju energiu, čo som to len ja podporoval a potom z toho obrovskom šoku, ktorý verím, že musel si prežiť a zažiť, tak nakoniec to jeho obrátenie, keď to tak poviem a že vlastne mal tu vnútornú silu, že si vedel otvorene a verejne priznať, že celé tie roky žil v totálnom blude, v omyle, v klamstve, ktoré teda zapríčinilo tisíce a tisíce mŕtvych malých nevinných detí.

 

A máme to tu aj na Slovensku. Však celkom nedávno, celkom nedávno český prezident Miloš Zeman a po ňom i slovenský prezident Andrej Kiska to zopakoval, keď i on povedal, že iba hlupák nemení svoje názory alebo že iba hlupák nemení svoje postoje, alebo tak nejako to podobne obaja prezidenti povedali, a najmä prezident Andrej Kiska keď sa ho pýtali, že teda či bude kandidovať na prezidenta, či pôjde do politiky a tak, či ostáva, či neostáva. A vlastne my teraz môžeme úplne analogicky použiť aj vzhľadom na to, čo ty si tu všetko teraz odprezentovala, analogicky môžeme použiť to pravidlo a aj na tú otázku týchto umelých potratov a ochrany života nenarodených detí, že aj tí, ktorí možno do dnešného, do včerajšieho, do zajtrajšieho dňa boli presvedčení a oduševnení za to, že teda ten umelý potrat je údajne vraj "výborná skvelá vec" či “dobrá vymoženosť“, a že je to údajne vraj čosi “skvelé“ a “úžasné“, a že musia za to bojovať, tak možnože v aspoň niektorých, možnože i vo viacerých, ba možnože i v mnohých z nich sa ozve po tomto všetkom nejaký hlas či aspoň slabý hlások ich vlastného svedomia, ktorý im povie, musím to v sebe zmeniť, pretože naozaj to nie je správne, lebo tá “druhá strana“, ktorá je PRO-LIFE, ktorá je za život má pravdu. Takže Natália, ďakujem.

 

 

Ján Mora, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /79/:

Natália, veľmi zaujímavé počúvanie. Osobne som tento film, toto svedectvo nevidel. Každopádne pokúsim sa ho na Internete nájsť a pozrieť sa naň, ak budem mať na to žalúdok, lebo ako to tak počúvam, nie je to asi žiadne príjemné pozeranie a počúvanie.

 

Mňa však osobne v tejto chvíli mrzí iná vec, a to, že kým my sa tu snažíme bojovať za život nenarodených detí, zvrhlé pseudonovinárske prostitútky, respektíve presstitútky aj také z Denníka N, si robia z tohto všetkého “srandu“. Tieto bezcharakterné hyeny zneužívajú mediálny priestor - ktorý by mal patriť objektívnemu spravodajstvu - na nechutné pseudovtipy o interrupciách a dokonca vám tam aj vyskočí reklama, že keď si stiahnete nejakú aplikáciu, tak je tam ešte viacej tých ich zvrhlých pseudovtípov o interrupciách.

 

No a potom tieto pseudonovinárske prostitútky vyplakávajú s tým, že spoločnosť prestáva veriť nejakému extrémistickému mainstreamovému hlavnému prúdu krajne ultraľavičiarskych neomarxistických ultraliberálnych fašistov a nejakému tomu ich tzv. “spravodajstvu“. Veď čo sú to len za ľudia, ktorí si robia tzv. “srandu“ zo zákona, ktorým sa snažíme zachraňovať nenarodené deti? Možno ešte vôbec tieto bezcharakterné beštie nazvať ľuďmi? No je to hanba, proste. Je to obrovská hanba. Verím, že normálni ľudia, normálni politici sa s takýmito pseudonovinármi z Denníka N. ako aj so SME-tiarmi (Vysvetlujúca poznámka: výrazom SME-tiari, tj. SMETIARI sa myslia novinári zo slovenského denníku SME) nikdy nebudú baviť a ich špinavý plátok propagujúci genocídu nenarodených detí nevezmú viac už do svojich rúk ani v ochranných rukaviciach. Ďakujem.

 

 

Ján Kecskés, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /80/:

Natálka, ďakujem ti za prečítanie príbehu jedného lekára, ktorý teda sa aktívne zaoberal interrupciami. Len ja si neviem predstaviť v akom psychickom rozpoložení musel byť tento človek, keď má krv na rukách 60-tisícov nenarodených živých bytostí. Veď každé jedno dieťa je Boží dar. A ja si to teda naozaj neviem predstaviť, pretože musí to byť veľmi ťažké.

 

A zároveň v rozprave si mi pripomenula film, ktorý mi ešte v časoch keď som bol školák pustili na základnej škole, a teraz si rozpomínam, že bol to práve tento film a preto to vo mne evokuje nejaké spomienky.

 

Ako poukázal kolega predrečník Ján Mora predo mnou, každopádne sme tu na to, že s výnimkou iba tých úplne najbezcharakternejších vyvrheľov a  grázlov nemôžeme si nikto čo v sebe máme čo i len malú štipku svedomia robiť z tohto holokaustu nenarodených detí tzv. “srandu“, to nie je vôbec smiešne ale veľmi smutné, veď tu ide o niečo oveľa vyššie, ba ide tu pre nás všetkých a najmä pre našu Ľudovú Stranu Naše Slovensko ĽSNS o tú úplne najvyššiu hodnotu, ktorú v politike sledujeme a čo chceme v politike predovšetkým, a to oveľa viac než čokoľvek iné dosiahnuť a prečo sme my ako strana Kotleba - Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS vôbec vznikli a prečo vôbec existujeme, a to pre ochranu života nenarodených detí, a na to musíme všetci pamätať, že práve toto je hlavný cieľ a zmysel existencie našej Ľudovej Strany Naše Slovensko. Ďakujem.

 

 

Stanislav Mizík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /81/:

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti Natália, povedala si, zvláštny príklad, tak povediac obráteného a kajúcneho hriešnika. Nikdy totiž nie je neskoro úprimne ľutovať svoje hriechy a činiť pokánie. Bol to totiž samotný náš Pán Ježiš Kristus, ktorý nám to povedal. V Biblii, Písme Svätom Nového zákona podľa kapitoly osemnástej Evanjelia podľa svätého Matúša náš Pán Ježiš Kristus povedal: Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili. Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých /Matúš 18, 12 - 14/ – koniec citátu.

 

A ešte pregnantnejšie veľmi podobnú biblickú udalosť zaznamenal svätý Lukáš vo svojom Evanjeliu podľa svätého Lukáša v prvých siedmich veršoch kapitoly pätnástej, kde je napísané: Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: "Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi." Preto im povedal toto podobenstvo: "Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov. a povie im: “Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.” Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú /Lukáš 15, 1 - 7/ – koniec citátu.

 

Na druhej strane pri súčasnej technike, vedomostiach, kvantách vedomostí je do neba volajúca drzosť činnosť takej plejády mimovládok, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie umelých potratov. A tiež do neba volajúcou drzosťou je aj schvaľovanie vraždenia nenarodených detí mnohými poslancami.

 

Vraždiť ľudí "len tak" nemá právo nikto, dokonca ani prezident, ani predseda vlády, ani miliardári, ani iní bohatí podnikatelia, ani polícia, ani armáda, len zdá sa, že žena s plodom v lone má vraždu povolenú, spoločne aj s lekárom. A preto toto akési exkluzívne do našej doby preživšie staroveké a stredoveké privilégium "Ius Gladii" pôvodne v staroveku a neskôr v stredoveku prináležiace vladárovi, jeho mistodržiteľovi, alebo veľkému mestu rozhodovať o živote a smrti najmä otrokov, nevolníkov a poddaných, dnes zase toto pôvodne staroveké a stredoveké “Ius gladii“ pre ženu a lekára zavraždiť nenarodené dieťa to je toto privilégium dnes, povedal by som, že to je priam brutálny, exkluzívny “nadštandard“.

 

Takíto poslanci a takí ľudia, ktorí sú za vykonávanie umelých potratov, sú bezcharakterní egoisti, ktorí cynicky pohŕdajú s ľudskými životmi. Zvlášť a veľmi, veľmi zvlášť som zvedavý na hlasovanie Slovenskej národnej strany, ktorá má vo svojom názve slovo “Slovenská“.

 

Ale zdá sa, že teraz jej predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko má iné problémy, má problémy ako znemožniť kandidovať v budúcich voľbách niektorým poslancom. A to najmä znemožniť kandidovať poslednému zvyšku pro-life zmýšľajúcich poslancov v Slovenskej národnej strane. Ďakujem za slovo.

 

 

Rastislav Schlosár, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /82/:

Ďakujem za slovo. Natália, ty si dosť dopodrobna rozprávala o tom americkom profesorovi Nathansonovi. Ešte jedna taká zaujímavosť - ktorú by som rád doplnil - tento profesor bol pôvodne ateista, neskôr s tým ako odhalil v čom vlastne spočíva ten zločin, ktorý vlastne on sám páchal sa on sám stal kresťanom, čo je tiež zaujímavé, aj keď samozrejme, že v tejto veci nejde ani tak o náboženstvo, v tejto veci ide o ľudský život. A keď ide o ľudský život, tak každé náboženstvo, každé slušné náboženstvo je v tomto zajedno, že zabiť človeka je hriech.

 

Každopádne, ja by som ešte chcel upriamiť pozornosť na jeden taký fakt, o ktorom sa nehovorí. Stalo sa to v Poľsku, kde celkom prednedávnom prebiehala tá debata o tom, či sa má sprísniť potratová legislatíva alebo nie. Lebo dnes keď tu diskutujeme o deťoch, ktoré sú vraždené pri interrupciách ešte predtým, než sa narodia, mnohokrát v rôznych najmä “vyspelých“ západných krajinách sveta sa stalo, ba dokonca minimálne raz i v samotnom Poľsku sa stal taký prípad, že dieťa, ktoré malo byť potratené už v tom vyššom štádiu tehotenstva sa narodilo živé a zdravé, teda ten umelý potrat im nevyšiel, avšak ale aj napriek tomu aj táto legislatíva, ktorá je u nás na Slovensku mnohými považovaná "za prísnu", ale v skutočnosti aj táto legislatíva ešte umožnila to dieťa nechať "len tak" bez poskytnutia pomoci jeho vlastnému osudu jednoducho ležať na stole a čakať až dokiaľ nezomrie, hoci už bolo narodené. Čiže ten rozmer tej interrupcie a to, čo na to nadväzuje je možno ešte horší, ako si vieme vôbec predstaviť.

 

 

Martin Beluský, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /83/:

Ďakujem za slovo. Ja už len dodám, že je pre mňa až neuveriteľné, že po takmer štyridsiatich rokoch, kedy tento tím lekárov prišiel s takýmito vedeckými faktami a informáciami, že aj napriek tomu, že dnes žijeme už v dobe v treťom tisícročí, v 21. storočí, tak tie umelé potraty ešte stále dodnes vykonávame, a to ešte k tomu navyše umelé potraty vykonávame v takých obrovských číslach po celom svete. A že jednoducho tých štyridsať rokov doteraz nestačilo na to, aby sa dostatočne odbarbarizovala spoločnosť, aby došlo k ukončeniu sučasnej doby temna, aby sa spoločnosť stala humánnejšou, aby poznaná vedecká realita dostatočne presvedčila tých ľudí, ktorí majú v rukách moc, politikov, aby tú legislatívu zmenili v prospech ochrany života tých najmenších detí nachádzajúcich sa v prenatálnej fáze svojho ľudského života. Ďakujem.

 

 

Natália Grausová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /84/:

Mainstreamové extrémistické krajne ultraľavičiarske ultraliberálne médiá zamlčujú pravdu a toto sa týka aj týchto vecí. Bolo to hneď už vtedy v čase Nathansona, médiá o tomto zámerne neinformovali a snažili sa to zamlčať. Chcem k tomu dodať ešte len toľko, že profesor Bernard Nathanson nebol žiaden zloduch. On keď na počiatku začínal, keď začal vykonávať tie umelé potraty, on to robil v mýlnej naivnej dobrej viere, že tým "pomáha ženám".

 

Čiže v prípade profesora Bernarda Nathansona nebol to nejaký diabol, nejaký satan preoblečený za človeka. Veď potom začal cítiť, že to nie je v poriadku keď bol konfrontovaný s tým obrovským množstvom vrážd. Ta dlhoročná krvavá genocída nenarodených detí musí totiž zanechať na psychike človeka neblahý následok. A nakoniec ten vynájdený a do zdravotníctva v sedemdesiatich rokoch dvadsiateho storočia zavedený ultrazvuk sonograf, ako aj ďalšia prichádzajúca moderná technika a moderná veda ho utvrdili v tom, že to čo sa robilo, že je  to veľmi ťažký zločin. Takže vlastne toto ho k tomu priviedlo. Ďakujem.

 

 

Jana Nehézová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /85/:

Vážení kolegovia, bolo tu už o umelých potratoch povedané veľa a určite ešte veľa bude povedané. Aby sa vládnuci krajne ultraľavičiarski extrémisti vyhli takému strašnému slovu ako je umelý potrat, používajú latinské slovo interrupcia, miniinterrupcia, abort, či dokonca vymysleli a zaviedli do užívania skrze svoju médiálnu propagandu eufémickou úplne lživo zavádzajúcu frázu "umelé prerušenie tehotenstva" a podobne.

 

Táto skutočnú realitu umelého potratu úplne zastierajúca typicky orwellovsky lživá fráza tzv. "umelé prerušenie tehotenstva" bežnému človeku nič nehovorí. Aspoň teda nič hrozného a desivého. Umelý potrat, interrupcia, abort alebo akokoľvek to nazveme, je umelé ukončenie tehotenstva. Nie prerušenie, lebo keď niečo prerušíme, vieme v tom pokračovať. Tak pomenujme veci správnymi slovami. A z toho vyplýva, že umelé ukončenie tehotenstva je ireverzibilný, nezvratný čin, a to ešte k tomu navyše extrémne ohavný zločin. Čin, ktorý môžeme porovnávať s vraždou, alebo ani nie porovnávať. Povedzme rovno: je to vražda!!!

 

Umelý potrat je niečo, čo pod vplyvom dlhodobého vymývania mozgov mediálnou propagandou veľa ľudí berie na ľahkú váhu ako keby o nič nešlo. No ukončenie ľudského života je niečo, na čo nemáme právo. Nedostali sme od Pána Boha právo rozhodovať o živote a smrti, a preto nemáme právo ani rozhodovať o ukončení ľudského života, preto ani umelý potrat nemôžeme brať ako nejakú "samozrejmosť", s ktorou budeme nakladať ako nám to bude vyhovovať.

 

Ľudský život je niečo, čo sa nedá porovnať so žiadnou inou bytosťou živočíšnej ríše, vecou, ba ani činnosťou. Je to svojím spôsobom ohraničená doba akejsi quasi “dovolenky“ s názvom život človeka, požehnaný Bohom, ako aj prírodou k uspôsobeniu muža a ženy takýto život dať. Preto treba zásadne vždy ľudský život chrániť od počatia až do prirodzenej smrti.

 

Preto my poslanci Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS predkladáme návrh novely zákona o umelom - v úvodzovkách – o “prerušení tehotenstva“. Kvôli väčšej šanci na priechodnosť v našom slovenskom parlamente Národnej Rade Slovenskej Republiky v návrhu sme síce s ťažkým srdcom, ale predsa len ponechali tri výnimky, kedy môže k danému prerušeniu, respektíve ukončeniu tehotenstva umelým potratom dôjsť. Možno si mnohí ľudia z radov piatich miliónov občanov Slovenskej republiky povedia, že je to málo prísne, alebo naopak iní si zas možno povedia že je to veľmi prísne. Veď už teraz niektorí krajne ultraľavičiarski neomarxistickí politici a ich krajne ultraľavičiarski neomarxistickí pseudonovinárski presstitúti dokonca na nás nenávistne kričia, že ako si to len dovoľujeme a kde berieme tú údajne vraj "drzosť" my štrnásti údajne vraj "nacisti" a "fašisti" to právo hovoriť o umelých potratoch, ale používanie tohto osočujúceho nálepkovania proti nám už ponechám na vašom uvážení.

 

No v každom prípade si musíme uvedomiť, že nič vzácnejšie ako ľudský život neexistuje. A uvedomme si tiež, že ak nedokážeme uchrániť ľudský život počatého a nenarodeného dieťaťa, ktoré sa nevie brániť samo, ako chceme potom chrániť ľudské životy kamarátov, blízkych, alebo aj tie svoje?

 

Splynutím mužskej a ženskej pohlavnej bunky dochádza k substanciálnej zmene, pri ktorej pohlavné bunky zanikajú a namiesto nich vzniká celkom nový ľudský jedinec. Embryo je od momentu počatia ľudské. Aj keď je ľudské embryo preukázateľne živé, krajne ultraľavičiarski extrémisti tvrdia, že to ešte údajne vraj neznamená, že ide o ľudský život, ľudskú bytosť. Ľudskosť embrya sa však ale dá preukázať na biologickom fakte, že jeho pôvodcami sú dvaja ľudia opačného pohlavia, má genetickú výbavu, ktorá je typická práve pre ľudský druh a že jeho ďalší vývin prirodzene speje k ďalším štádiám jeho ľudského života v procese dospievania a všeobecne uznanej ľudskej podobe dospelého jedinca.

 

Počaté, no nenarodené detičky žijú v tele matky a ja by som vám teraz chcela priblížiť ten život nenarodeného dieťatka v prvých dvanástich týždňoch. Lebo všetci  hovoria o matke, o otcovi, ale ja vám poviem konkrétne o dieťatku. Počaté deti majú svoj vlastný a jedinečný genetický kód Deoxyribonukleovej kyseliny DNA odlišný od genetického kódu Deoxyribonukleovej kyseliny DNA matky ako aj odlišný od genetického kódu Deoxyribonukleovej kyseliny DNA otca.

 

Veda nám hovorí, že ľudské embryo je vyvíjajúcim sa ľudským jedincom, kým je tento ľudský jedinec v maternici. Fyzické zmeny sa dejú rýchlo už od chvíle oplodnenia. Nová ľudská bytosť putuje po oplodnení šesť dní vajíčkovodom do maternice a za ten čas vysiela do svojej kolísky špeciálne hormonálne látky, aby sa maternica pripravila na jeho prijatie.

 

Embryo je od momentu počatia živá ľudská bytosť, kompletný ľudský organizmus, ktorý je jedincom ľudského druhu Homo sapiens presne tak, ako sú ním ľudské plody v neskoršom štádiu tehotenstva, novorodenci, adolescenti, mladí dospelí, dospelí stredného veku alebo aj starci.

 

Moderná veda nepochybne uznáva nenarodené deti ako nové ľudské bytosti. Je preto jednoznačne vedecky dokázané, že individuálny ľudský život začína pri počatí, kedy sa spojí mužská spermia s ženským vajíčkom a vytvoria zygotu. A tento vyvíjajúci sa človek je od svojho počatia až do svojej staroby, respektíve až do svojej smrti stále členom nášho biologického druhu Homo sapiens počas všetkých fáz jeho života od okamihu svojho počatia až do okamihu svojej smrti v neskorej starobe.

 

Ľudský život má veľmi dlhú minulosť, no každý z nás má veľmi jasný začiatok a tým je moment počatia. Už od úplne prvej chvíle je ľudská bytosť ľudskou bytosťou. Orgány sa začínajú vyvíjať do troch týždňov. V období druhého až tretieho týždňa je mozog dieťaťa prvým orgánom, ktorý sa objavuje a obličky dieťaťa sú prítomné už v piatom týždni. V skutočnosti do ôsmeho týždňa sú všetky orgány dieťaťa na svojom mieste a potrebujú sa už len plne vyvinúť. Na dvadsiaty prvý deň už bije primitívne srdiečko a začína fungovať srdcovo-cievny aparát, aby sa mohla naplno začať látková výmena. Vo štvrtom týždni začínajú byť viditeľné črty tváre dieťaťa. Jeho oči sa vyvíjajú. Akej budú farby? Budú po mamičke? Či po oteckovi? Tvarujú sa mu pery - tvarujú sa mu ústočká. V tomto období je prítomná aj pokožka dieťaťa a pokrýva jeho malé telíčko. Pokožka je tak tenká, že cez ňu môžete vidieť jej orgány a cievy. V piatom týždni sa vyvíja obehový systém bábätka rovnako ako aj základ jeho vlasov, nechtov a zubnej skloviny. Toto obdobie zahŕňa rýchly a fascinujúci rast, keďže sa malé dieťatko rýchlo mení už priamo tak, ako je normálny ľudský vývoj. Nenarodené deti reagujú na dotyk, v šiestom týždni sa dieťa pohne, ak sa dotknete jeho úst. Jemný dotyk v oblasti úst spôsobuje to, že embryo reflexívne otočí svoju hlavičku. Nadácia pre ľudský život disponuje videom šesť týždňov starého dieťatka reagujúceho na dotyk v tejto oblasti. A práve v tomto období sú najčastejšie vykonávané umelé potraty. Odborníci upozorňujú, že nenarodené dieťa cíti bolesť už v piatom týždni svojho života. Mozgové vlny sú zaznamenané v šiestom týždni. V šiestom týždni sa objavujú uši nenarodeného dieťaťa. Tieto uši sú prípravou pre schopnosť dieťaťa reagovať na zvuk.

 

Nedávno inovatívni vedci zistili, že deti môžu reagovať na hudbu už vo svojom šestnástom týždni, a teda oveľa skôr predtým ako sa vedci pôvodne domnievali, čo sú len púhe tri týždne po skončení prvého trimestra. V ôsmom týždni možno zreteľne rozpoznať plecia, lakte, boky ale aj kolená. Nenarodené deti sa v maternici hrajú. V ôsmom týždni dokáže dieťa hýbať svojou čeľusťou a vystierať palce na nohách. Je toto včasný tréning rozprávania? Jedenia? Baletu? ˇČi futbalu? Nenarodené deti zívajú a cmúľajú si palčeky. V deviatom týždni dokáže nenarodené dieťa cmúľať svoje palčeky. Je vedecky dokázané, že väčšina detí dáva prednosť svojmu pravému palčeku. V tomto období sa toho veľa odohráva. Vytvárajú sa hlasivky dieťaťa, jeho kosti tvrdnú a vznikajú jeho nechty. Desaťtýždňové dieťa zíva, žmurká, prehĺta a pohybuje jazykom. Nenarodené deti majú dokonca odtlačky prstov. V období od deviateho do desiateho týždňa sa deťom vyvinú odtlačky prstov, ktoré ostanú rovnaké počas celého ich nasledujúceho života až do ich staroby, respektíve až do ich smrti. Ich trvalá identifikácia sa teda vyvinula už v tejto fáze ich prenatálneho života. Ich zubné púčiky, čo je ďalšia forma identifikácie, ktorú u nenarodeného dieťatka môžeme vidieť už desiatom týždni.

 

A teraz by som vám chcela povedať konkrétne ako prebieha umelý potrat. Pri výkonu umelého potratu sa nenarodené dieťa snaží uhýbať, schovávať a unikať pred kyretami a ďalšími potratovými nástrojmi.

 

Video nazvané "Silent scream", respektíve "Nemý výkrik" alebo "Tichý výkrik", ako jeho názov môžeme do nášho jazyka z angličtiny preložiť, kde je pod ultrazvukom, sonografom vykonaný umelý potrat, je čo do krutej brutality tým úplne najdesivejším hororovým videom, ktoré som vo svojom živote kedy videla. Ak ho ešte niekto z vás nevidel, v skratke vám popíšem, čo to vlastne umelý potrat je. Myslím si, že predovšetkým najmä každá žena, ktorá sa len tak z ľahkomyseľnej roztopašnosti rozhodne pre zabitie svojho počatého dieťatka, by mala povinne toto video vidieť:

 

Začiatok filmu je fascinujúci. Malé dieťatko voľne pláva v plodovej vode, rozhadzuje nožičkami a ručičkami. Chytá sa maternice, otvára a zatvára ústočká. Je to čosi úžasné, priam fantastické. Je to dievčatko. Dievčatko sa v maternici hýbe a dievčatkino vlastné srdiečko vykazuje srdečný tep o hodnote 140 úderov. Zároveň si cmúľa palec.

 

Akonáhle začne sací hrot vykonávača umelých potratov vchádzať do maternice, dievčatko sa začne kývať, násilne hýbať v zúfalej snahe vyhnúť sa vražednému nástroju. Snaží sa unikať raz na jednu, raz na druhú stranu maternice. Chytá sa steny maternice a hľadá záchranu. Jej ústa sú viditeľne otvorené v štýle nemého výkriku, ktorý však ale bohužiaľ nepočuje ani matka a ani lekár. Srdečný tep dievčatka začne dramaticky rásť. Akonáhle dievčatko začalo vnímať agresiu, srdečný tep dievčatkinho srdiečka sa náhle dramaticky zvyšuje až na 200 úderov za minútu. Potratová mašina je príliš hlučná, oveľa hlučnejšia ako krik vraždeného dievčatka, aj ako krik svedomia jej “matky“ a potratára. Sací hrot začne dievčatku za živa a bez použitia akejkoľvek anestézie trhať nožičky a ručičky, a po amputácii všetkých jej končatín začne trhať aj trup dievčatka zanechajúc nakoniec v maternici už iba hlavičku dievčatka, ktorá je príliš veľká na to, aby bola z maternice vytiahnutá vcelku. Vykonávač umelých potratov preto rozdrtí hlavičku dievčatka pomocou klieští podobne ako keď sa kliešťami lúskajú škrupiny vlaškých orechov, čo mu následne umožňuje vytiahnutie jednotlivých kúskov škrupiniek hlavičky dievčatka. Kúsky lebečných kostičiek zavraždeného dievčatka sa odsajú a "práca" je hotová. Ľudský život práve vyhasol. Zabili sme počaté a nenarodené dieťatko – dievčatko.

 

Život nenarodeného dieťaťa sa dnes obvykle ukončuje ostrým nástrojom, ktorý nazývame kyretou alebo vysávačom pri tzv. miniinterrupcii. Pokiaľ ide o samotnú ženu podstupujúcu výkon umelého potratu treba zdôrazniť, že umelý potrat vykonávateľ umelého potratu robí v maternici fakticky vždy naslepo, v dôsledku čoho pri výkonoch umelých potratoch hrozí samotným ženám podstupujúcim umelé potraty relatívne dosť veľké nebezpečenstvo, že dôjde k prerazeniu silne krvou až liazkami presiaknutej špongióznej steny maternice, ktorá ináč za normálnych okolností má veľmi nežné poslanie, a to poslanie prijať oplodnené vajíčko, zázrak vesmíru a stať sa na deväť mesiacov kolískou, postieľkou a živiteľkou nového ľudského jedinca. Pri interrupcii sa maternica stáva hrobom pre vlastné dieťa.

 

Tragédia pri umelom potrate postihuje najmenej štyri osoby. Je to na prvom mieste predovšetkým zničený ľudský život vo vývoji, úplne bezbranné, bezmocné, nevinné dieťa. Ďalej na druhom mieste žena, ktorá sa podrobila "zákroku", a potom tiež lekár, ktorý musí umelý potrat urobiť a zdravotná sestra, ktorá lekárovi pri umelo potrate asistuje. Povedzte mi teraz, existuje taký človek, ktorého by nezamrazila myšlienka, že tiež mohol byť vyškriabaný?

 

Nemôžeme a ani nesmieme mlčať. A ani sa nedáme umlčať! Našou povinnosťou je hovoriť, áno a ak to bude nevyhnutné, tak dokonca i kričať. Tak nám to káže morálny zákon v našom vnútri. V tejto problematike musíme byť závislí iba od svedomia a vedeckej pravdy. Niet inej cesty. Musíme sa my všetci ako ľudstvo hunanizovať, zľudštiť a správať sa morálne. Inak sa nedá.

 

Ostatne i v Biblii, v Písme Svätom Nového zákona v Evanjeliu podľa svätého Lukáša je zaznamenaný i tento výrok nášho Pána Ježiša Krista, kedy rovnako tak ako vtedajší farizeji vtedy, tak i dnes v prenesenom slova zmysle i novodobí krajne ultraľavičiarski neomarxistickí farizeji dnešných dní by chceli umlčať im nepohodlnú pravdu. Konkrétne vo veršoch tridsaťdeväť a štyridsať kapitoly devätnástej Evanjelia svätého Lukáša je doslova napísané. "Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: "Učiteľ, napomeň svojich učeníkov! On odvetil: Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, kamene budú kričať!" /Lukáš 19, 39 - 40/.

 

Viem, že nie je ľahké vytvoriť jednotný názor, ako sa má riadiť celá spoločnosť, keďže všetci sme jedineční a originálni. Neexistuje však ale nikto, kto by mal právo rozhodovať o živote toho druhého, hoc i zatiaľ ešte nenarodeného človeka.

 

Ostáva sa už len zamyslieť, čomu dáme prednosť?

 

Žene, ktorá by mala mať právo rozhodovať o svojom živote a budúcnosti, alebo dieťaťu, o ktorého živote sa rozhoduje, no pritom samo je bezbranné?

 

Na záver by som vám chcela ešte prečítať niekoľko vyznaní žien, ktoré sa rozhodli zabiť svoje dieťa. Citujem:

 

"Dva týždne po umelom potrate som šla do práce. Potácala som sa do kúpeľne a tam s manželom po boku som zo seba dostala časť svojho dieťaťa, ktorá doktorovi unikla. Bola to hlava môjho dieťaťa. Budievala som sa uprostred noci mysliac si, že počujem, ako plače nejaké dieťa. A stále som mávala nočné mory, v ktorých som sa musela pozerať na to, ako je predo mnou moje dieťa roztrhané. Jednoducho moje dieťa chýba. Neustále sa prebúdzam a chcem svoje dieťa dojčiť. Chcem si svoje dieťa držať. O tom, že budem zažívať niečo také, sa mi doktor nikdy nezmienil."

 

Druhý citát:

 

"Jeden deň sa ma moja dcéra opýtala, či raz v nebi bude môcť vidieť svojich súrodencov. Spýtala som sa jej, ako to myslí. Úprimne, bolo to s nádejou, že  nehovorí o mojich dvoch umelých potratoch. Povedala, že vie, že som bola na dvoch umelých potratoch a chcela vedieť, či niekedy vôbec stretne tieto deti, pretože mi povedala, že jej chýbajú v jej srdci. Nikdy som nevedela, že takýto žiaľ prejde aj na moje deti. Keď som išla na tieto umelé potraty, nikdy som nepremýšľala o tom, aký vplyv to bude mať na ostatných. Nemyslela som na svoje budúce deti. Nikdy som nemyslela na to, ako im budem musieť vysvetliť svoje sebectvo. Moje umelé potraty žijú nielen vo mne, ale žijú bohužiaľ aj v mojich blízkych."

 

Tretí citát:

 

"Teraz keď má môj syn šesť rokov, občas sa pozriem na jeho sladkú tvár a premýšľam, aké črty by malo moje ďalšie dieťa. Stále mávam sny o tom, ako si jeho alebo ju držím. Je pre mňa veľmi smutné myslieť na to, že som okradla svojho syna o súrodenca. Môžete sa opýtať, prečo sa jednoducho nesnažím počať pre neho súrodenca teraz? Nuž rada by som, ale môj manžel a ja zápasíme od tej doby s mojou neplodnosťou. Nikdy som nepomyslela, že v dôsledku vykonaného umelého potratu v budúcnosti už nebudem môcť viac otehotnieť. Každý večer sa môj šesťročný syn modlí k Bohu za súrodenca a zakaždým, keď počujem tie je úprimné detské modlitby, bolí ma srdce pre to, čo som urobila. Vzhľadom na to, že umelý potrat už nie je ľahké spätne napraviť nie je možné tento problém nijako vyriešiť. Je to problém, ktorý zanecháva na budúce generácie trvalý vplyv."

 

Štvrtý citát - istá matka spisovateľka hovorí:

 

"Peter mi rád hovorí, že Anna je anjelom strážnym nášho syna. No tá myšlienka ma desí. Naozaj chcem, aby mal môj syn za ochrancu niekoho, koho som sa ja ako matka vzdala? Koho existenciu som predčasne ukončila? Musí byť taká rozhnevaná, sklamaná a utrápená. Nechala som si jej sonografické ultrazvukové snímky spolu s charakteristikou. Je to dievča. A pohľadnicou, ktorú mi spolu s ornamentom vianočného stromčeka a s vyrytým dátumom Anninho termínu poslal môj najlepší priateľ. Rodičia mi ju dali v ten deň, keď som zistila, že som tehotná. Mám ich odložené a zamknuté v skrini, v spálni svojho syna, ale Anna ma stále prenasleduje. Keď sa blíži termín jej narodenia alebo keď má náš syn zlý kašeľ, alebo keď sa šlo mojej sestre narodiť dievčatko, vždy myslím na Annu. A raz za rok na jej narodeniny sa rozplačem. Premýšľam nad tým, aké by bolo, keby som si ju držala v náručí. A potom ju prosím, aby pochopila, že som to urobila preto, lebo som si myslela, že je to pre moje dieťa najlepšie. Dnes viem, že to bola najväčšia chyba v mojom živote."

 

A na záver môjho prejavu by som Vás všetkých poslancov nášho parlamentu Národnej Rady Slovenskej Republiky chcela poprosiť o podporu tohto nášho PRO-LIFE protipotratového návrhu zákona. Ďakujem.

 

 

Natália Grausová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /86/:

Janka, ja neviem, ako ti mám poďakovať za tento tvoj príspevok. Niečo tak hlboko pravdivé, tak úprimne precítené, tak vychádzajúce z tvojho srdca, niečo takého som už veľmi dávno nepočula. Nemám slov. Veľmi presne si to vystihla, veľmi dobre si to povedala, a povedala si v podstate úplne všetko, čo sa týka týchto základných vecí. Ešte raz ti ďakujem.

 

 

Milan Uhrík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /87/:

Jani, spomínala si to vyprázdňovanie pojmu, že sa to teda už nevolá vražda, ale volá sa to "umelé prerušenie tehotenstva", prípadne "abort", "interrupcia", skrátka zakrýva sa to kadejakými eufemizmami, vyprázdňovaním pojmu, nahrádzaním, to sprofanovanie toho slova, zneuctenie, znevážnenie, vyprázdnenie, len aby tí ľudia, proste mali subjektívny pocit, že v prípade umelého potratu údajne vraj nejde o nič vážne, že sa jedná o nejakú banálnu bežnú vec, o nejaký bežný bagateľný “zdravotný výkon“.

 

To je, samozrejme, že dedičstvom - už to tu bolo spomínané - jednak tej komunistickej boľševickej ideológie, ktorá sa stavala k životu len čisto materialisticky, ale aj následok toho dnešného u nás na západe vládnuceho krajne ultraľavičiarskeho ultraliberálneho neomarxizmu, ktorý sa správa tiež úplne rovnako tak pohŕdavo voči ľudskému životu ako sa správali aj boľševici. To znamená, že vládnuci krajne ultraľavičiarski neomarxistickí ultraliberálni extrémisti pretláčalú arogantné "nadpráva" dospelých egoistov na úkor tých najzákladnejších ľudských práv detí.

 

Je pravda to, čo si hovorila Jani, že nič vzácnejšie ako ľudský život neexistuje a človek si to niekedy ani neuvedomí. Pritom aké vyslovene banality sa riešia tu v Národnej Rade Slovenskej republiky, keď sa tu riešia všelijaké debyrokratizácie verejnej správy a podobné veci. Akože to sú všetko, samozrejme, fajn, taktiež užitočné a praktické veci, návrhy zákonov, nápady, ale realita je taká, že sú tu predsa len oveľa závažnejšie vľeľudské témy, ktoré sú nadpolitické, nadstranícke, a ako také idú nad rámec všetkých “politických tričiek“, nad rámec všetkých tých akýchsi malicherných politických žabo-myších bojov a krátkozrakého politikárčenia, čím mám na mysli boj za právo nenarodených detí narodiť sa a žiť, ktoré myslím si, že by mali zjednotiť všetkých konzervatívne PRO-LIFE zmýšľajúcich a racionálne uvažujúcich politikov naprieč celému politickému spektru, samozrejme, ak je skutočne pravda, že naša Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS nie je jedinou PRO-LIFE politickou stranou na Slovensku a poslanci našej Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS nie sú jedinými PRO-LIFE poslancami v Národnej Rade Slovenskej Republiky.

 

Je totiž viac než smutné vidieť, že my poslanci Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS tu na tomto na zasadnutí Národnej Rady Slovenskej Republiky na tomto prejednávaní novely potratového zákona – majúcej za cieľ aspoň obmedziť vraždenie nenarodených detí - nakoniec tu sedíme prakticky takmer úplne sami a iba sem-tam občas sa tu na malú chvíľu sporadicky mihnú nejakí vládni koaliční poslanci, poprípade i nejakí “opoziční“ poslanci, ale naozaj, že sme v tom boji za právo nenarodených detí narodiť sa a žiť v podstate prakticky úplne sami a ostatní sa tvária, ako by sa ich to nijako netýkalo, ako keby to vôbec nebola spoločenská téma, ako keby to vôbec nikoho netrápilo. Je to naozaj na zamyslenie, že kam to celé speje nielen na Slovensku, ale celkovo s hodnotami ľudstva ako takého.

 

 

Martin Beluský, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /88/:

Ďakujem za slovo. Človek by si pomyslel, že keď sa legálne môže na Slovensku vykonávať umelý potrat do dvanásteho týždňa, že ten plod je akýsi "zhluk pár buniek" v tvare nejakej maličkej guličky. Ale vypočuli sme si od pani poslankyni Nehézovej, čo sa vlastne do toho 12. týždňa v maternici deje, že sa tomu dieťatku už vyformuje miecha, mozog, začne mu biť srdce, vyformujú sa mu oči, narastú mu končatiny. Po deviatom týždni sa už pohybuje, má tvár, ovláda ústa, vyvinie sa mu chrbtica, už zíva a cmúľa si prsty. A ja si myslím, že po tvojom príspevku už nemôže nikto pochybovať o tom, že dieťa si od počatia zaslúži našu ochranu. Ďakujem.

 

 

Ján Kecskés, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /89/:

Ďakujem Jani za tvoj príspevok. Mali sme tu príspevok od Natálky Grausovej, ktorá svoju rozpravu poňala z toho lekárskeho hľadiska, ty Jani zas z toho sociálneho hľadiska, a v podstate si nám potvrdila tu skutočnosť, že aj nenarodené dieťa je v tomto prípade len vývojové štádium človeka. Čiže aj dieťa v prenatálnej etape svojho ľudského života žije rovnako tak ľudským životom ako žije aj dospelý človek alebo adolescent.

 

Nenarodené dieťa je Boží dar, veď to už sme hovorili a kto hovorí, že počas toho potratového “zákroku“ necíti bolesť, ako predrečník, stranícky kolega Beluský poukázal na tvrdenie pro-potratovej lobby, že je nenarodené dieťa údajne vraj len nejaký "zhluk buniek", tak odporúčam mu pozrieť si to video Tichý výkrik, kde ozaj sa každé jedno nenarodené dieťa, každý jeden malý človiečik zvíja od prežívania neuveriteľne krutej bolesti a teda bráni sa vraždené dieťatko tým potratovým nástrojom, ktoré ho doslova zaživa nejakým spôsobom rozkúskujú, roztrhajú dieťa na malé kúsky a po kúskoch povyťahujú z maternice "matky" ako keby to bolo úplne bezvýznamné nič, ako keby to bolo napríklad nejaké slepé črevo, ktoré treba vyoperovať.

 

A čo sa týka tej postabortívnej traumy žien, tak je jasné, že po tomto potratovom “zákroku“, po tej interrupcii, po tej vražde malého človeka sa každá žena s tým inak vysporiada. To je úplne bežné. My Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS v tomto našom PRO-LIFE návrhu novely potratového zákona by sme chceli keď už nie úplne odstrániť túto vražednú genocídu malých detí, tak ale prinajmenšom aspoň nejako obmedziť toto vraždenie nenarodených detí. Umelý potrat je najväčšie možné zlo aké vôbec môže na svete existovať, a najsmutnejšie je najmä to, že častokrát sú vykonávané interrupcie, ktoré boli absolútne zbytočné a v dôsledku ktorých okrem iného Slovensko prišlo o skoro 1,5 milióna ľudí v aktívnom veku, ktorí by dnes za normálnych okolností prispievali ako daňoví poplatníci do pokladnice štátu a vôbec aktívne by tu žili a boli by určite nápomocní tejto spoločnosti. Ďakujem.

 

 

Stanislav Mizík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /90/:

Ďakujem za slovo. Áno, Janka, umelý potrat je vražda presne tak ako si povedala, a ja by som k tomu čo si ty povedala ešte dodal, že umelý potrat je veľmi brutálna vražda s prvkami až neuveriteľne bolestivého krutého mučenia.

 

Každý lekár predsa veľmi dobre vie, čo robí, keď vykonáva umelý potrat, tzv. “výškrab“. Vie, ako to vyzerá, keď roztrhané kúsky toho dieťatka odsávačka odsaje, že nakoniec sú tieto malé kúsky pomiešané.

 

Neviem pochopiť tú ženu či dievčinu podstupujúcu umelý potrat, ktorá kvôli takej banálnosti, ako je napríklad vlastná štíhla postava či kariéra je ochotná nechať zavraždiť svoje vlastné nenarodené dieťa.

 

Neviem pochopiť pocity lekára - vraha, ktorý vykoná “výškrab“ nejakého “cudzieho“ nenarodeného dieťatka, či vôbec má nejaké pocity, keď príde domov a len tak akoby sa vôbec nič nestalo sa potom hrá so svojím “vlastným“ dieťaťom napríklad nejaké hry na počítači alebo či ide napríklad na večer na rande so svojou milenkou a nežne jej hladí rúčku s tými svojimi prstami, ktorými pred nejakou malou chvíľou tzv. “vyškrabal“ respektíve zavraždil nejakého človeka.

 

Tento neuveriteľný chladnokrvný cynizmus potratového lekára nikdy nepochopím, tu mi nad tým úplne rozum zostáva stáť, to je pre mňa úplne iná galaxia, úplne iný vesmír. A nepochopím tiež ani tých ľudí, ktorí toto vraždenie nenarodených detí schvaľujú, proste týchto schvalovačov vraždenia nenarodených detí totálne nechápem.

 

Ostatne koniec-koncov v tele “matky“ i po umelom potrate akoby svedkovia proti nej v deň veľkého Božieho hnevu až nastane deň posledného súdu i naďalej ostávajú bunky každého počatého dieťaťa, exaktne sa tuším tomu hovorí “mikrochimérizmus“ alebo tak nejako podobne sa to volá. Ďakujem za slovo.

 

 

Juraj Kolesár, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /91/:

Janka, ďakujem ti. Bolo to veľmi dobré ako si to opísala, ako si opísala ten vývoj dieťaťa, ako sa nenarodenému dieťaťu vyvíjajú orgány a všetko s tým súvisiace, kedy čo a ako robí v ktorom týždni, ako si cmúľa palec, ako klipká očami a tak isto si  veľmi presne opísala aj to ako sa robí ten umelý potrat, ako trhajú to telíčko malé na malé kúsky a tieto veci.

 

Tak dúfam, že to počujú aj ostatní poslanci a po tomto zmenia názor. A necháme sa prekvapiť, ako budú hlasovať najmä tí poslanci, ktorí sa navonok na verejnosti najmä pred kamerami tak veľmi radi ostentatívne verbálne hlásia ku kresťanstvu. Ale zvedavý som i na to, ako budú hlasovať aj tí ostatní poslanci z ostatných politických strán, ktorý teda nie sú členmi našej PRO-LIFE politickej strany Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS, pretože ak by tu boli zostali a počuli všetko to, čo tu dnes zaznelo, tak asi iba len s výnimkou úplne extrémne otrlých sociopatických psychopatov to nikoho nemôže nechať len tak ľahostajným.

 

 

Marián Kéry, poslanec NR SR – Politická strana: SMER – sociálna demokracia /92/:

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, ja úplne súhlasím s vaším názorom, že termín umelé prerušenie tehotenstva nie je vôbec presný termín, lebo keď sa niečo preruší, tak sa očakáva, že to bude pokračovať, žiaľ, v tomto prípade ak hovoríme o prerušení, tak to nie je pravda, pretože nedávame šancu na život človeku, aj keď nenarodenému a to prerušenie v tomto prípade znamená smrť, takže tiež by som uvítal zmenu legislatívy, keby sa slovo prerušenie nahradilo slovom ukončenie tehotenstva.

 

Priznám sa, že tak isto sa veľmi pohrávam s myšlienkou, že možno podporím tento návrh zákona, napriek tomu, že môj svetonázor a moje hodnotové videnie sveta je častokrát úplne odlišné ako videnie sveta poslancov politickej strany Kotleba - Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS, ktorí sú predkladateľmi tohto návrhu novely potratového zákona, ale napriek tomu si myslím, že filozofia tejto novely potratového zákona je veľmi dobrá. A aj preto, lebo si myslím, že človek v politike má byť konzistentný a ja som pred istým časom v tomto pléne už raz podporil návrh zákona, ktorý predkladali poslanci Štefan Kuffa, Jozef Mikloško, Marián Kvasnička, aj keď mal veľké nedokonalosti, pretože hovoril o sankciách pre ženy, ktoré podstúpia umelé prerušenie tehotenstva alebo umelé oplodnenie, žiaľ nebola šanca v prvom čítaní to zmeniť, a preto sme si od všetkých politických strán zastúpených vo vtedajšej Národnej Rade Slovenskej Republiky vyslúžili veľkú mieru kritiky.

 

Napriek tomu sa za to síce nehanbím, avšak chcem otvorene povedať, že nikdy nebudem súhlasiť s tým a ani nikdy nebudem hlasovať za to aby boli ženy akokoľvek trestané za to, ak sa rozhodnú podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva.

 

POZNÁMKA EDITORA: Ľudová strana Naše Slovensko ĽSNS je jedinou PRO-LIFE politickou stranou na Slovensku. Žiadna iná PRO-LIFE politická strana ako celok na Slovensku už neexistuje, hoc i v niektorých ďalších politických stranách tu i tam sa ešte vyskytujú občas jednotliví PRO-LIFE zmýšľajúci jednotlivci. Preto sa nemožno príliš čudovať tomu, že toto vystúpenie poslanca Mariána Kéryho vyvolalo u niektorých poslancov Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS - ako sa ukázalo nakoniec pri hlasovaní – úplne zbytočné ilúzie: Poslanec Marián Kéry tento PRO-LIFE protipotratový zákon svojim hlasovaním nepodporil. Okrem toho neskôr sa dokonca ukázalo i to, že tento poslanec Marián Kéry je úplne obyčajný provokatér.

Navyše mnohí ľudia si bohužiaľ v určitej nevedomosti ani neuvedomujú určitú absurditu tvrdení typu „som proti umelým potratom, ale nesúhlasím s tým aby boli ženy trestané za podstúpenie umelého potratu“ alebo dokonca „som proti umelým potratom, ale nesúhlasím s tým aby bol ktokoľvek trestaný za umelý potrat“. Čo keby totiž niekto povedal „som proti kradnutiu, ale nesúhlasím s tým aby boli zlodeji trestaní za spáchané krádeže“ alebo „uznávam, že lúpežná vražda je zločin avšak nesúhlasím s tým aby boli páchatelia lúpežných vrážd trestaní za spáchané lúpežné vraždy“? Ak niekto povie: „súhlasil by som s postavením umelých potratov mimo zákon, ak by za porušenie tohto zákazu bol potrestaný iba ten, kto umelý potrat vykonal, nie však samotná žena, ktorá dotyčný umelý potrat podstúpila“, to znie síce už relatívne rozumnejšie, hoci ale ani toto ešte nie je úplne v poriadku, pretože čo keby „per analogiam“ (analogicky, tj. podobne) niekto povedal: „súhlasil by som s postavením krádeže mimo zákon, ak by za porušenie tohto zákazu kradnúť bol potrestaný iba ten, kto krádež vykonal, nie však samotný objednávateľ krádeže“ alebo „súhlasil by som s postavením nájomnej vraždy mimo zákon, ak by za porušenie tohto zákazu spáchať nájomnú vraždu bol potrestaný iba samotný nájomný vrah, ktorý nájomnú vraždu vykonal, nie však samotný objednávateľ nájomnej vraždy“?

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /93/:

Janka, ja som s veľkým záujmom počúval tvoj príspevok do rozpravy. Zaujali ma dva také pozoruhodné momenty, a to jeden moment keď si hovorila o tom, že kto je oprávnený rozhodovať o živote a či teda tí, ktorí sú za umelé potraty, chcú rozhodovať o živote alebo o bytí, nebytí tých detí, v tom je vlastne to úskalie a tá tenkosť toho rozhodovania v tejto otázke, že nie sú to tí, ktorí chcú umelé potraty obmedziť, ktorí by rozhodovali o živote, pretože my len chceme dať tým deťom šancu na život. Ale naopak, rozhodovať o živote chcú tí, ktorí tie umelé potraty propagujú, ktorí chcú, aby boli dostupné, aby sa tie deti mohli absolútne bezdôvodne zabíjať, tí chcú rozhodovať o živote, pretože tí chcú, aby právo zobrať život bolo ako “právo“ si ísť kúpiť napríklad cukríky tik-taky, aby právo zobrať život bola absolútne "bežná záležitosť".

 

Naopak, my v Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS ako aj ostatní PRO-LIFE zmýšľajúci ľudia na Slovensku ako aj na celom svete sme práve naopak tí, ktorí chcú to právo na život chrániť. Keď si opísala Janka tie príhody a tie pocity tých žien a dievčat, ktoré boli na tom umelom potrate, tak to bolo tak maximálne autentické z tvojich úst, najmä práve preto – a musím to tu otvorene povedať, pretože to asi mnohí kolegovia z ostatných politických strán nevedia - pretože si dlhoročná zdravotná sestra z ÁRA, kde si zažila tie najťažšie prípady polytraumy v nemocnici hospitalizovaných pacientov, ktorí nakoniec neprežili svoje úrazy a veľmi osobne si preto mnohokrát videla, vnímala a citlivo prežívala to, aký je ten náš ľudský život krehký a ako veľmi ľahko sa vie z toho človeka jednoducho vypariť a stratiť, a práve preto si vážim, že si to povedala tak ako si to povedala. Ďakujem pekne.

 

 

Jana Nehézová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /94/:

Bojovať za PRO-LIFE hodnoty, bojovať za právo na život každého bezbranného nenarodeného dieťa, bojovať za právo na život každého človeka od jeho počatia až do jeho prirodzenej smrti je boj, ktorého sa my poslanci, členovia, sympatizanti a voliči  Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS nikdy nevzdáme, a pevne verím, že my všetci spoločne spolu to nakoniec dotiahneme do víťazného konca. A prihováram sa svedomiu úplne všetkých poslancov Národnej Rady Slovenskej Republiky, ktorí nejaké aspoň minimálne svedomie ešte majú, aby tento PRO-LIFE návrh novely potratového zákona podporili. A osobne vám ďakujem pán poslanec Marián Kéry za podporu tohto nášho návrhu.

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /95/:

Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa opäť znova naozaj s veľmi krátkym príspevkom zapojil do tejto debaty. Veľmi sa mi páči, že každý ďalší príspevok otvára túto oblasť z novej a z novej perspektívy, z nového a nového pohľadu, sú tu otvárané nové a nové témy a že jednoducho tí, ktorí majú chuť počúvať, tak naozaj sa môžu dozvedieť informácie a pohľady, ktoré nie sú celkom bežné a ktoré sa ani veľmi nevyskytujú, a to najmä v mainstreamových médiách vôbec alebo takmer vôbec, a zvlášť chcem v tomto mojom vystúpení sa poďakovať pánovi poslancovi Mariánovi Kérymu zo SMER-u - sociálnej demokracie ako predstaviteľovi vládnej strany za to, že povedal to, čo si myslí, to čo vníma, to čo cíti ohľadom tejto témy a ja s ním musím súhlasiť na 100 % aj v tom, že naozaj máme odlišné, veľmi odlišné mnohokrát pohľady na svet, na základné ekonomické, sociálne otázky, možno aj na otázky etické v politike ako v samotnom tom nástroji na ovládanie štátu, ale veľmi kvitujem a aj obdivujem tú odvahu, že ako poslanec najväčšej vládnej strany sa prihlásil a povedal keď ide o takúto zásadnú vec, že jednoducho nemôžme si zo svedomia robiť trhací kalendár a nemôžu tí ľudia v pondelok rozhodovať alebo myslieť a rozprávať inak ako v utorok a potom úplne inak ako napríklad v piatok.

 

Takže pán poslanec z mojej strany veľká poklona vašej odvahe a ja verím tomu, že aj vďaka takýmto odvážnym lastovičkám, respektíve jednotlivcom medzi poslancami z iných politických strán ako ste vy, sa podarí posunúť tento PRO-LIFE návrh novely potratového zákona, naozaj neviem prečo, ale si myslím, že naozaj sa to podarí posunúť do druhého čítania a potom sa môžeme diskutovať o tom, čo by doňho ešte malo ísť alebo čo by z neho malo vypadnúť a tak podobne.

 

My v našej Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS snažíme sa tú potratovú legislatívu prinajmenšom aspoň sprísniť, aby sa prinajmenšom aspoň trochu obmedzilo vraždenie nenarodených detí, respektíve potratovú legislatívu upraviť v takom duchu, aby ten priestor na tie pochybenia a hlavne na tie neskoršie výčitky a na tú veľmi smutnú a negatívnu sebareflexiu, o ktorej tu viackrát už hovorila pani doktorka Natália Grausová, alebo aj Janka Nehézová ako dlhoročná zdravotná sestra pri tých najťažších, naozaj najťažších prípadoch v Rooseveltovej nemocnici, aby sa jednoducho nestávali a aby sme ten priestor obmedzili tak, aby nakoniec tí, ktorí pod vplyvom mediálnej propagandy nás dnes kritizujú za to, že chceme sprísniť potratovú legislatívu, aby nakoniec možno aspoň niektorí z nich aj keby to bola hoc i len jedna jediná mamička, ktorá by prišla a povedala, že ďakujeme za to, že vďaka vašej úprave potratového zákona som na umelý potrat nešla, lebo keby to tak nebolo, tak dnes nemám tohto pekného syna alebo túto peknú dcéru, ale namiesto nich by som mala len tie výčitky môjho svedomia umelým potratom mojej hlboko zranenej duše, pretože by som zostala osamelá v tichu bez detského smiechu, úplne sama s mojim vlastným bôľom.

 

Takže ďakujem veľmi pekne Vám všetkým a ešte raz poklona Vám pán poslanec za tú Vašu odvahu.

 

 

Ján Mora, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /96/:

Ja sa pripojím k tebe, pán predseda, ohľadne poďakovania pánovi Mariánovi Kérymu, že sa takto ozval. Jedna vec je naozaj smutná, čo ma mrzí, teda že dneska tu nie je viac poslancov z vládnej koalície a ani z opozície. Rozumiem tomu a plne chápem to, že možno sa boja toho nenávistného mediálneho lynču, ktorým prenasledujú všelijaké tieto mainstreamove extrémistické krajne ultraľavičiarske ultraliberálne neomarxistické média každého, kto nájde v sebe tú odvahu čo i len vysloviť tak údajne vraj strašný "fašistický" a "nacistický" názor, že každý človek má právo na život od svojho počatia až do jeho prirodzenej smrti, poprípade byť vystavený nenávistnému mediálnemu lynču za vôbec akékoľvek stotožnenie sa s údajne vraj "fašistickými" a "nacistickými" PRO-LIFE hodnotami podporujúcimi právo všetkých nenarodených detí narodiť sa a žiť.

 

Ja som však optimista a chcem veriť tomu, že aj napriek pro-potratovej nenávistnej mediálnej štvanici spojenej s hrozbou vystaveniu sa osobnému mediálnemu lynču sa aj medzi tými poslancami, ktorí nie sú poslancami Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS nájdu statoční ľudia, ktorí zmenia svoj negatívny názor na tento PRO-LIFE návrh novely potratového zákona, ktorý predložila naša Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS, aby sme všetci spoločne dosiahli toho, že minimálne do druhého čítania by sa dostal tento náš PRO-LIFE návrh novely potratového zákona, a tak zostáva len dúfať, že nás počúvajú niekde zo svojich kancelárií aj ostatní tu v pléne Národnej Rady Slovenskej Republiky neprítomní poslanci. Ďakujem pekne.

 

 

Milan Uhrík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /97/:

Ja sa taktiež úprimne pripájam k poďakovaniam pánu poslancovi Mariánovi Kérymu za to, že vôbec vystúpil s takýmto podporným stanoviskom. Schválenie odstránenia alebo aspoň nejakého obmedzenia genocídy nenarodených detí by bol obrovský úspech nielen nás štrnástich poslancov Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS, ale úplne všetkých sto päťdesiatich poslancov Národnej Rady Slovenskej Republiky  keby Národná rada tento náš PRO-LIFE návrh novely potratového zákona bola schopná prijať.

 

Nebola by to samozrejme len naša zásluha, a my Vám všetkým môžeme sľúbiť, že vždy keď sa bude hovoriť o tomto PRO-LIFE návrhu novely potratového zákona, tak my z Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS by sme vždy povedali, že to prešlo vďaka viacerým stranám alebo vďaka Národnej Rade Slovenskej Republiky ako celku, a teda že to rozhodne v žiadnom prípade nebola len naša zásluha.

 

Rozhodne toto odstránenie alebo aspoň obmedzenie potratovej genocídy nenarodených detí nie je téma, ktorú by sme si my Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS chceli nejako sebecky privlastniť, že by sme túto dôležitú a v podstate túto úplne najdôležitejšiu tému, kvôli ktorej vôbec vznikla  naša politická strana Kotleba - Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS chceli my poslanci ako otcovia a matky nejako zneužívať na nejaké politické účely alebo niečo podobné, čo by bolo veľmi krátkozraké, hlúpe a najmä nezmyselne kontraproduktívne, respektíve mariace, poprípade výrazne sťažujúce našej politickej strane Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS možnosti ďalšieho presadzovania našich PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnôt

 

 Ono tiež rozumiem tomu, že keby tu možno sedeli viacerí poslanci, ktorí tu bohužiaľ nie sú, asi majú iné “dôležitejšie“ povinnosti než sú životy detí, keby tu teda sedeli viacerí poslanci, tak som presvedčený, že mnohých by sme naozaj presvedčili, aby nabrali odvahu, aby sa, opäť hovorím Národná Rada Slovenskej Republiky ako celok, nielen teda iba naša politická strana Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS, ale ako celok celá Národná Rada Slovenskej Republiky sa k tomuto problému postavila zodpovednejšie.

 

Ono viete, je veľmi zaujímavé, že všetci nám Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS hovorili, keď sme tento náš PRO-LIFE protipotratový návrh zákona išli v parlamente predkladať: "Nedávajte to! Ak Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS bude usilovať o zákaz či obmedzenie umelých potratov, stratí tým mnoho voličov! Nebudú vás potom ľudia voliť! Utečú od vás!" Doslova nám mnohí hovoria: „Ja osobne s vami súhlasím, ale protipotratovou legislatívou si odplašíte voličov, proste nerobte to!"

 

Všetci nám hovoria, že všetci sa boja, že "tí druhí za nás kvôli tomu nebudú hlasovať" alebo že "tých nejakých druhých si tým odplašíme" a podobne. Voči tomu musím jednoznačne povedať následovné:

 

Za prvé naša politická strana Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS je hodnotovou politickou stranou, a to na prvom mieste PRO-LIFE protipotratovou politickou stranou. To znamená, že v našom parlamente Národnej Rade Slovenskej Republiky my štrnásti poslanci Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS nesedíme preto aby sme sa "viezli" s ostatnými, nejako osobne sa opíjali pocitom politickej moci či možnosťou užívať si poslaneckých privilégií a ani preto tu nesedíme, aby sme my osobne poberali pre seba samých vysoký poslanecký plat, ale sedíme tu preto, aby sme presadzovali hodnoty v ktoré veríme, a to na prvpm mieste PRO-LIFE hodnoty. Ak by sme sa teda kvôli strachu zo straty voličov mali zriecť presadzovania akýchkoľvek hodnôt, potom by bolo úplne zbytočné, aby sme tu v parlamente vôbec sedeli.

 

Za druhé naša Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS vedená biblickým príkladom nášho Pána Ježiša Krista zdôrazňuje, že pokryteckí klamári nemajú u nás čo hľadať. Ako je jednoznačne zaznamenané v Biblii, v Písme Svätom Nového zákona, v kapitole piatej, verši tridsiatom-siedmom Evanjelia podľa Svätého Matúša, náš Pán Ježiš Kristus jednoznačne povedal: "Vaša reč nech je "áno - áno", "nie - nie". Čo je navyše, pochádza od Zlého" /Matúš 5, 37/.

 

Za tretie my v našej Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS podľa biblického vzoru nášho Pána Ježiša Krista odmietame taktiež aj pokrytecké taktizovanie. V Bibli, v Písme Svätom Nového zákona, v kapitole šiestej, ve veršoch tridsať-päť až šesdesiať-deväť Evanjelia podľa Svätého Jána je zaznamenaná totiž táto udalosť zo života nášho Pána Ježiša Krista:

 

Ježiš im povedal: "Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte. Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň." Židia na neho šomrali, lebo povedal: "Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba," a hovorili: "Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: “Zostúpil som z neba?!" Ježiš im odpovedal: "Nešomrite medzi sebou! Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U Prorokov je napísané: “Všetkých bude učiť sám Boh.” A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta." Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: "Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!" Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky." Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume. Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: "Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!" Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: "Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. Ale niektorí z vás neveria." Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. A povedal: "Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec." Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. Ježiš povedal Dvanástim: "Aj vy chcete odísť?" Odpovedal mu Šimon Peter: "Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý" /Ján 6, 35 – 69/.

 

Aké poučenie pre nás plynie z tejto biblickej udalosti?

 

Ako sme mohli v tomto biblickom príbehu počuť, náš Pán Ježiš Kristus mal kázeň, ktorá sa jeho poslucháčom kvôli radikálnosti požiadaviek natoľko nepáčila, že sa od Ježiša Krista odvrátili, a už ho viacej nenasledovali, opustili ho, odišli od neho preč. A ako na to zareagoval náš Pán Ježiš Kristus?

 

Azda sa náš Pán Ježiš Kristus zľakol keď videl čo jeho radikálna reč spôsobila a bežal za odchádzajúcimi ľuďmi, aby im servilne podliezal a prosil ich nech neodchádzajú, nech zostanú aj naďalej s ním, a ospravedlňoval sa im nejakým takým spôsobom, že "si uvedomuje, že to prehnal", a s imidžom podliezavého obchodníka ponúkal im, že prehovorí k nim ešte raz a svoje pôvodne radikálne požiadavky im výrazne zmierni?

 

Nie! Náš Pán Ježiš Kristus si u vedomia toho, že mezi Božími požiadavkami a požiadavkami ľudí nemožno činiť žiadne kompromisy, pretože od Božej Spravodlivosti a Pravdy nemožno činiť žiadne ústupky. A preto nielenže zo svojich nárokov v ničom nikomu nezľavil, ale ani nikoho neprosil a nikoho neprehováral aby zostal. A úplne rovnako tak i naša politická strana Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS vedená týmto príkladom nášho Pána Ježiša Krista u vedomia si humánnosti, spravodlivosti a správnosti PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnôt nikdy nikomu nebude od týchto kresťanských PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnôť ustupovať kvôli tomu, že tým eventuálne stratíme voličov, ktorí našu Ľudovú Stranu Naše Slovensko ĽSNS kvôli týmto PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnotám opustia a nebudú nás voliť.

 

A to už ani nehovoriac ani o tom, že okrem toho navyše ešte aj tieto obavy sú prehnané, pretože podľa môjho názoru u nás na Slovensku nehrozí príliš veľké nebezpečenstvo, že by sa ľudia od našej Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS ve veľkom rozsahu odvrátili kvôli tomu, že budeme dôsledne hájiť naše kresťanské PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnoty, pretože prinajmenšom ja ako podpredseda Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS mám osobne také skúsenosti, že len veľmi málo ľudí nám povedalo, že s odstránením i akýmkoľvek obmedzením vraždenia nenarodených detí osobne nesúhlasí. To bolo veľmi zaujímavé na tých reakciách, keď sme mohli vidieť, že skutočne všetci sa báli, že "čo povedia tí druhí", ale každý či takmer každý povedal čosi v tom zmysle, že ja s tým akože vnútorne súhlasím, len sa bojím, čo povedia tí druhí.

 

Lenže keď takto rozmýšľajú všetci, tak potom tá spoločnosť sa naozaj nikde neposunie keď každý sa bude báť "čo na to povie ten druhý" a proste na čo sme tu potom my v tomto našom slovenskom parlamente, čo tu vlastne potom v Národnej Rade Slovenskej Republiky chceme riešiť?

 

To tu v parlamente naozaj chceme riešiť len akési debyrokratizácie či nejaké pozemkové úpravy, poprípade nejaké ďalšie doslova banality v porovnaní s touto vážnou témou ochrany ľudského života?

 

Čiže veľmi pekne ďakujem každému za akúkoľvek podporu.

 

 

Stanislav Mizík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /98/:

Ďakujem za slovo. Umelý potrat je tí najzávažnejšia otázka morálno - etického charakteru. Náš poslanecký klub Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS na to má jasný pohľad. Ja samozrejme, že nemám právo dávať odporúčania iným politickým stranám a ani nemôžem. O SaS-ke, politickej strane “Sloboda a Solidarita“ si nerobím žiadne ilúzie, ale pri ostatných politických stranách by mohla byť vďaka nejakému Božiemu zázraku eventuálne snáď možno i “voľná karta“ pri hlasovaní. Vďaka, pán poslanec Marián Kéry.

 

POZNÁMKA EDITORA: Ľudová strana Naše Slovensko ĽSNS je jedinou PRO-LIFE politickou stranou na Slovensku. Žiadna iná PRO-LIFE politická strana ako celok na Slovensku už neexistuje, hoc i v niektorých ďalších politických stranách tu i tam sa ešte vyskytujú občas jednotliví PRO-LIFE zmýšľajúci jednotlivci. Preto sa nemožno príliš čudovať tomu, že toto vystúpenie poslanca Mariána Kéryho vyvolalo u niektorých poslancov Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS - ako sa ukázalo nakoniec pri hlasovaní – úplne zbytočné ilúzie: Poslanec Marián Kéry tento PRO-LIFE protipotratový zákon svojim hlasovaním nepodporil. Okrem toho neskôr sa dokonca ukázalo i to, že tento poslanec Marián Kéry je úplne obyčajný provokatér.

Politická strana SaS – tzv. “Sloboda a Solidarita“, ktorú by sme mohli veľmi výstižne jednoslovne pomenovať ako politickú strana "Esesákov", pretože dokonca aj v skratke názvu ich politickej strany SaS sú obsiahnuté dve súhlasky "S" je na Slovensku objektívne síce tá najextrémistickejšia politická strana krajne ultraľavičiarskych ultraliberálnych neomarxistických extrémistov, paradoxne však ale pri hlasovaniach ohľadom tohto PRO-LIFE protipotratového zákona poslanci ostatných extrémistických krajne ultraľavičiarskych ultraliberálnych neomarxistických politických strán ako napríklad Matovičovci z OĽANO, Dankova SNS, Bugárov Most-Híd ale aj Ficovi SMER-áci svojimi hlasmi takmer všetci vyjadrili svoj plný súhlas a veľké sympatie voči tejto krutej krvavej potratovej genocíde týchto najmenších detí, zatiaľ čo paradoxne samotní "Esesáci" sa vo svojej väčšine "iba len" zdržali.

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /99/:

Ďakujem za reakcie. ja som ešte chcel v podstate takú jednu podstatnú vec zdôrazniť, že teda okrem pána poslanca Mariána Kéryho, ktorý jasne povedal svoj postoj k veci, tak aj kolega Peter Šuca, čo je vlastne môj kolega z oboch výborov tu dnes úplne vzorne zastupuje vládnu koalíciu, kiež by bolo takých ľudí viacej, bez ohľadu na ich názor na prerokúvanú problematiku., čo ja osobne ostatne ani neviem, respektíve názory poslancov z iných poslaneckých klubov mne osobne nie sú známe, ba dokonca ani s poslancom Mariánom Kérym a ani s poslancom Petrom Šucom sme sa o tom nerozprávali, ale už len to, že tu vôbec títo dvaja poslanci vládnej strany SMER – sociálna demokracia vôbec aspoň sedia je veľmi chvályhodné, lebo veď si pozrite, že to je absolútne nedôstojné, aby v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá má 150 členov tu okrem nášho štrnásťčlenného kompletne prítomného poslaneckého klubu poslancov Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS sedelo už len tak maximálne iba šesť, respektíve maximálne sedem poslancov z ostatných politických strán, tak to je podľa môjho názoru veľmi, veľmi smutné. A títo poslanci sedia tu s nami napriek tomu, že tí ostatní sa na to úplne vykašľali, pretože tí ostatní to jednoducho programovo ignorujú, čo bohužiaľ len veľmi názorne svedčí o ich “záujme“ čokoľvek zmeniť na pokračovaní súčasnej potratovej genocídy nenarodených detí na Slovensku. A preto týmto siedmym statočným poslancom, ktorí tu dnes sedia v pléne Národnej Rady Slovenskej Republiky spoločne so všetkými štrnástimi poslancami Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS patrí v mene všetkých nenarodených detí naša najmaximálnejšia možná srdečná vďaka.

 

POZNÁMKA EDITORA: Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko ĽSNS je jedinou PRO-LIFE politickou stranou na Slovensku. Žiadna iná PRO-LIFE politická strana ako celok na Slovensku už neexistuje, hoc i v niektorých ďalších politických stranách tu i tam sa ešte vyskytujú občas jednotliví PRO-LIFE zmýšľajúci jednotlivci. Preto sa nemožno príliš čudovať tomu, že nielen toto vystúpenie poslanca Mariána Kéryho vyvolalo u niektorých poslancov Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS - ako sa ukázalo nakoniec pri hlasovaní – úplne zbytočné ilúzie, ale dokonca aj púha prítomnosť poslanca Petra Šucu – ktorý nakoniec akékoľvek zmiernenie potratovej genocídy nenarodených detí svojim hlasovaním fakticky odmietol – vyvolal ako vidieť zbytočné ilúzie dokonca i u samotného predsedu Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS.

 

 

Stanislav Drobný, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /100/:

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, jedným z najtragickejších javov v súčasnosti je legalizácia umelého prerušenia, respektíve ukončenia tehotenstva. Toto je styčný bod, kde ultraľavicový socializmus sa nachádza v dojemnej zhode s tzv. “pravicovým“ liberalizmom. Každým rokom pribúda štátov, ktoré sa spreneverujú svojmu prvotnému poslaniu, ktorým je ochrana ľudského života od jeho počatia až po prirodzenú smrť.

 

V dnešnej dobe je nielen v mediálnej propagande, ale dokonca i vo viacerých oblastiach vedy zaužívaný a prijatý termín "umelé prerušenie tehotenstva", a to i napriek tomu, že daný termín je nepravdivý, zavádzajúci a sugestívny. Z rozličných vedeckých zorných uhlov je totiž zrejmé, že tehotenstvo nie je možné nijako prerušiť a potom v tehotenstve zas opäť pokračovať ako sa to sugestívne podprahovo naznačuje, ale pravda je taká, že tehotenstvo možno umelo ukončiť z rozličných dôvodov, ale nikdy viac už nemožno v ňom neskôr zase pokračovať.

 

Ale život dieťaťa má prevahu nad celou verejnou mienkou a pre odobratie jeho života sa nemožno odvolávať na údajnú "slobodu názoru" alebo "na princíp demokratickej väčšiny", prípadne "na dovolenie umelého ukončenia tehotenstva zo strany platnej legislatívy".

 

Teologické nazeranie na uvedenú problematiku je v terminologickom vyjadrení diametrálne odlišné od krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomarxistickej roviny argumentácie. Umelé ukončenie tehotenstva, čiže umelý potrat je v morálnej teológii plným právom považované za vraždu nevinnej ľudskej bytosti, ktorá je jedinečnou osobou s právom na život. Umelý potrat alebo umelé ukončenie tehotenstva je mnohými ľuďmi obhajovaný ako údajne vraj jediné možné východisko z komplikovaných a ťažkých životných situácií, ktoré stavajú človeka pred dilemu ako sa rozhodnúť. Problém umelého ukončenia tehotenstva sa nedotýka len morálnej zodpovednosti konkrétnych a zainteresovaných osôb, ale zasahuje každého človeka, ktorý má byť jeho ochrancom. V tejto oblasti zohráva významnú úlohu mnoho faktorov, ako napríklad náboženský alebo kultúrny model spoločnosti, jej tradície, história, etická a hodnotová orientácia, ako aj atmosféra spoločnosti, na ktorú vplýva verejná mienka v prevažnej miere utváraná a ovládaná extrémistickými krajne ultraľavičiarskymi ultraliberálnymi neomarxistickými mainstreamovými médiami. Konzumné a egoistické chápanie života potláča prostredníctvom týchto médií svet pravdivých hodnôt, čím sa umelo vytvára mentalita proti životu i proti rodine, pričom vládnuci režim sa súhlasne podieľa na antinatalistickej, antiživotnej, antirodinnej a antimanželskej politike, a to predovšetkým v legislatívnej rovine.

 

Programová vojna za rozšírenie legalizácie umelých potratov má jednoznačne medzinárodných charakter a koncentruje sa na zakotvenie umelého potratu do právneho systému. Ale človek nikdy nemôže, ba priam nesmie poslúchať právny predpis, ktorý je sám o sebe takto extrémne nemorálny. Táto situácia a tieto postoje sú motivované dôvodmi rozličného charakteru, pričom dochádza k cieľavedomému pokryteckému ukrývaniu plnosti pravdy o neadekvátnosti falzifikovaného pseudozdôvodnenia odobratia života nenarodenému nevinnému dieťaťu.

 

V dnešnej dobe dochádza k absurdným situáciám ukončenia tehotenstva z dôvodov sociálno-ekonomických, ktoré sú motívom, respektíve zámienkou pre vraždu už počatého dieťaťa, paradoxne v mene jeho údajného “budúceho dobra“. Praktický ateistický materializmus a krajne ultraľavičiarsky ultraliberálny sebecký egoizmus a s ním spojená konzumná mentalita, často sugestívne tlačí rodičov k rozhodnutiu neumožniť narodenie dieťaťa, lebo je údajne vraj lepšie neporodiť dieťa, ako ho priviesť na svet, a tým ho odsúdiť na núdzu a neistú budúcnosť. Akokoľvek deklarácie tohto druhu znejú triviálne a tragicky, používajú ich často ľudia, ktorí majú paradoxne dostatok finančných prostriedkov na chov milovaných, drahých, exotických psov, mačiek a iných zvierat. Na druhej strane je faktom existencia skutočných sociálnoekonomických ťažkostí v mnohých rodinách, ale tieto ťažkosti sú často práve výsledkom antirodinnej a antipôrodnej politiky krajne ultraľavičiarskeho ultraliberálneho neomarxistického režimu a vlády.

 

Je však ale preukázateľným faktorom, že umelé ukončenie tehotenstva z týchto údajne vraj sociálnych dôvodov sa realizuje oveľa častejšie práve u ekonomicky a sociálne lepšie postavených a bohatších ľudí ako u ľudí chudobných a nemajetných!

 

Ľudský život je v súčasnosti konfrontovaný kultúrou smrti, ktorá je popretím úcty voči ľudskému životu, pričom táto kultúra smrti nie je úplne totožná s hmotnou a duchovnou núdzou mnohých národov, hladom, endemickými chorobami alebo násilím rôzneho charakteru.

 

Pomocou cielenej krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej mediálnej kampane a pod vplyvom krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomarxistickej ideológie sa programovo vytvára zdanie, že o všetkom možno rozhodnúť rokovaním a dohodou, kde sa vychádza zo zvráteného a hanebného ponímania ničím a nikým neohraničenej ľudskej krajne ultraliberálnej “slobody“, chápanej ako totalitne absolútnej krajne ultraľavičiarskej moci nad inými a proti iným, čo pramení v strate citlivosti voči skutočným ľudským právam druhého človeka.

 

Z týchto faktov vyplýva čoraz väčší vplyv tejto štátnej moci a jej krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomarxistickej ideológie, a teda aj jej legislatívy, na postoj človeka k ľudskému životu. Umelé ukončenie tehotenstva tu nie je ničím novým. Zo sebeckých a materialistických dôvodov sa to vyskytuje v dejinách ľudstva od nepamäti. V dvadsiatom storočí však táto hriešna prax dosiahla nevídaných rozmerov, stala sa "sociálne prijateľnou", legálne dovolenou a v mnohých prípadoch dokonca oficiálne podporovanou, propagovanou a šírenou. Interrupčné zákonodarstvo je jednou z tzv. “vymožeností“ socialistického, komunistického štátneho zriadenia, respektíve totalitného ruského boľševizmu, ktoré bolo uvalené na Československo a Slovensko v časoch totalitnej stalinistickej tyranie v ktorej ľudský život príliš mnoho neznamenal, a to v auguste 1950, keď československý parlament prijal zákon č. 86/1950 Sb. Tento zákon dovoľoval umelé ukončenie tehotenstva v troch prípadoch, znásilnenie, ohrozenia života matky a prípade genetickej poruchy plodu. V roku 1957 komunistický diktátorský režim pohŕdajúci ľudským životom zákonom č. 68/1957 Sb. “dôvody“ pre výkon umelého potratu dokonca ešte podstatne rozšíril a legálne umelé potraty boli povolené ešte aj z ďalších niekoľko desiatok, akože tzv. “dôležitých dôvodov“.

 

Posledné znenie zákona prijaté 23. októbra 1986 a v podstate platné dodnes, umožňuje interrupčný zásah prakticky neobmedzene tzv. “na želanie“. V súčasnosti je ukončenie tehotenstva dovolené v prvých dvanástich týždňoch tehotenstva. Jediným zmienky hodným obmedzením výkonu umelého potratu je predpoklad, že od predošlej interrupcie uplynulo aspoň šesť mesiacov, ale aj toto ustanovenie je tam dané iba len v záujme ochrany zdravia samotnej ženy podstupujúcej umelé potraty a teda nie snáď kvôli nejakým ohľadom voči samotným opakovane vraždeným nenarodeným deťom. A to už ani nehovoriac o tom, že ešte aj z tejto výnimky časového rozpätia šiestich mesiacov medzi jednotlivými dvomi interrupciami sú tu ešte ďalšie výnimky, a to v prípade znásilnenia alebo, keď je žena staršia než 35 rokov, alebo keď už má aspoň dve deti, v takýchto prípadoch sú umelé potraty legálne dovolené ešte aj častejšie než každých šesť mesiacov, a v podstate bez akéhokoľvek obmedzenia. Výsledky takéhoto uvoľneného prístupu k trvalému prerušeniu, respektíve ukončeniu  tehotenstva sú katastrofálne.

 

Od roku 1950 počet umelých potratov závratne vzrastal a dosiahol svojho vrcholu ku koncu 80. rokov minulého, tj. dvadsiateho storočia. Je síce pravda, že od 1990 počet umelých potratov prejavuje klesajúcu tendenciu, nie však preto, že sa zmenil všeobecný postoj k umelým potratom, ale zapríčinil to ľahší prístup k moderným antikoncepčným prostriedkom, ktorých používanie sa síce do celkovej štatistiky počtu umelých potratov nijako nepremietne, hoci aj antikoncepčné prostriedky pre ženy spravidla fakticky majú abortívny účinok.

 

V bezcitnom cynickom úradnom jazyku sa to oznamuje takto: „Organizácia medzinárodného plánovaného rodičovstva zaznamenala, že po roku 1990, bol na Slovensku päťnásobný nárast v spotrebe antikoncepčných piluliek.“


Smutnou skutočnosťou je, že neklesá iba počet umelých potratov, ale nebezpečne klesajúcu tendenciu prejavuje aj počet novonarodených detí. Vývoj demografickej štruktúry veku obyvateľstva hovorí o vážnom nastávajúcom probléme: na Slovensku ako aj v ostatných európskych krajinách je zaznamenaný veľmi malý počet narodených detí pri porovnaní s minulosťou. Od roku 1980 do roku 2000 došlo na Slovensku k takmer 50-percentnému poklesu z 95 tisíc detí ročne na 55 tisíc ročne. Ak budeme v tomto trende pokračovať, v roku 2060 počet obyvateľstva Slovenska - podľa údajov z Eurostatu - poklesne o ďaľších 840 tisíc, čiže na púhych 4,6 miliónov.

 

V roku 1936 vyšlo objemné dielo profesora Alojza Churu s titulom "Slovensko bez dorastu?". V ňom autor upozorňuje na vážny poklesu pôrodnosti na Slovensku a na sociálne následky tohto znepokojujúceho stavu. A to pritom ešte v tom čase bol priemerný počet detí pripadajúci na jednu rodinu, respektíve jeden  manželský pár 3,6 dieťaťa.

 

Na rozdiel od vtedajšej doby pri dnešnom “z hora“, tj. zo strany štátnej moci a médií aktívne propagovanej a podporovanej pro-potratovej politiky štátu, ako aj pri dnešnom taktiež “z hora“, tj. zo strany štátnej moci a médií cieľavedome organizovanom a podporovanom rozvrate rodinného života je počet detí “na jednu rodinu“ prakticky už nezistiteľný.

 

Mierou ľudskej natality je pomer počtu novonarodených detí k ženám v plodnom veku, od 15. roku do 48. roku ich života. Kým v rokoch 1960 na Slovensku bol index 3,1 porodených detí na jednu ženu, v roku 2016 bol už iba len 1,4 porodených detí na jednu ženu. Nad takýmto stavom by sa profesor Alojz Chura musel rozplakať. Skrátka dostali sme sa pod úroveň jednoduchej reprodukcie. Pred 80 rokmi profesor Alojz Chura charakterizoval situáciu takto:

 

"Naším svetom rozhostila sa bieda, áno, bieda duševná. Táto podmieňuje biedu hmotnú a obe spoločne i každá samostatne, podmieňuje subnatalitu. Na šírení biedy duchovnej, si veľkú zásluhu vydobývajú noviny. Noviny namiesto toho, aby povzbudzovali a zušľachťovali a psychicky dvíhali človeka, vzbudzujú v ňom tie najhoršie predstavy, bičujú v ňom najnižšie pudy a udržujú ich v stálom napätí.".

 

Tieto slová profesora Alojza Churu platia dnes v oveľa väčšej miere než platili v časoch keď profesor Alojz Chura žil, iba len namiesto vtedajšieho výrazu “noviny“, by tam mali byť jednak všetky dnešné médiá, tj. tlač, rádio, televízia, Internet, jednak je treba s veľkým poľutovaním zmieniť i tú smutnú skutočnosť, že na rozdiel od časov kedy žil profesor Alojz Chura, dnešné médiá navyše ešte k tomu na rozdiel od “novín“ Churových čias propagujú a velebia vraždenie nenarodených detí, čo je niečo, čo v časoch života profesora Alojza Churu v celom vtedajšom prvorepublikovom Československu ešte žiadne „noviny“ nepropagovali, nepodporovali a ani neschvaľovali.

 

Toto nebezpečenstvo akceptácie pro-potratovej mentality zo strany väčšinovej spoločnosti svätý pápež Ján Pavol II. veľmi výstižne nazval “kultúrou smrti“.

 

Zaplať Pán Boh doposiaľ sa však ale vládnucim krajne ultraľavičiarskym ultraliberálnym neomarxistickým extrémistom a ich médiám nepodarilo úplne všetkým ľuďom “vyprať mozgy“ ich pro-potratovou propagandou.. A aj dnes sú v spoločnosti mnohé ženy i muži, ako aj mnohé viac či menej početné skupiny ľudí ako aj organizácie, ktoré bojujú proti tejto genocíde nenarodených detí, ako aj proti tomuto - v dôsledku masového rozšírenia vraždenia nenarodených detí umelými potratmi - hroziacemu nebezpečenstvu postupného vymierania ľudstva.

 

Viditeľným prejavom boja týchto statočných žien a mužov za obranu života, ktorým  vraždenie nenarodených detí nie je ľahostajné, sú skupinové modlitby pred klinikami vykonávajúcimi umelé potraty, mohutné pochody za život a iné podobné protipotratové PRO-LIFE aktivity.

 

Samozrejme faktom je, že toto hlboké oduševnenie veľkého množstva žien i mužov za právo nenarodených detí narodiť sa a žiť je síce veľmi chvályhodný prístup, ale sám o sebe pre zastavenie súčasného mederného genocídneho holokaustu nenarodených detí nestačí. Kultúra života sa musí presadzovať predovšetkým na pôde parlamentu tak, ako sa to deje napríklad v susednom Poľsku.

 

A tu sme opäť svedkami javu, tak bohužiaľ typického pre slovenské pomery. Hoci mnohí politici sa navonok - ako sa bohužiaľ ukazuje iba len pokrytecky „naoko“ - hlásia ku kresťanskému svetonázoru, ba dokonca aj prieskumy verejnej mienky naznačujú, že väčšina obyvateľstva si želá, aby umelé potraty boli prinajmenšom výrazne obmedzené, tak s výnimkou našej PRO-LIFE orientovanej politickej strany Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS, z ostatných politických strán už ani len jedna jediná ďaľšia politická strana na Slovensku, či už politická strana koaličná alebo takzvane opozičná, nezaujala ani len v najmenšom pozitívny, kladný postoj k ochrane ľudského života nenarodených detí ako aj k akýmkoľvek aspektom PRO-LIFE hodnôt vôbec, pretože s výnimkou našej protipotratovej PRO-LIFE orientovanej politickej strany Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS všetky ostatné politické strany a politické hnutia ako celok - okrem niekoľkých osamotených jednotlivcov - akékoľvek PRO-LIFE hodnoty kategoricky odmietajú.

 

Za týchto okolností keďže nebola ani len tá najmenšia nádej na to aby nech už ktorákoľvek z koaličných či fiktívne “salónne opozičných“ politických strán Národnej Rady Slovenskej Republiky nenavrhla vôbec aspoň nejakú zmenu potratového zákona, ktorá by aspoň trošku obmedzila súčasný genocídny holokaust nenarodených detí, a preto sme sa nakoniec na túto úlohu podujali my, krajne ultraľavičiarskymi ultraliberálnymi maistreamovými médiami neomarxistického režimu fanaticky nenávidená a v parlamente izolovaná jediná PRO-LIFE politická strana na Slovensku - Ľudová strana Naše Slovensko ĽSNS.

 

Očakávalo by sa, že naše úsilie o obmedzenie genocídy nenarodených detí umelými potratmi nájde podporu a pochopenie aspoň v tých kruhoch, ktoré o sebe samých navonok - ako sa bohužiaľ ukazuje iba len pokrytecky „naoko“ - veľmi radi pred zrakmi verejnosti pokrytecky hovoria a predstierajú, že sa údajne vraj stavajú proti kultúre smrti, že sú údajne vraj za život, že sa údajne vraj stotožňujú s PRO-LIFE hodnotami a podobne. Avšak nič takéhoto nie je pravdou, pretože títo farizejskí falošní pro-liferi sa v skutočnosti so žiadnymi skutočnými PRO-LIFE hodnotami ani len v najmenšom nestotožňujú, tak bohužiaľ i tu sa celkom logicky u týchto falošných farizejských pro-liferov stalo presne to, ako to veľmi výstižne hovoria naši bratia Česi “skutek – utek“.

 

Stalo sa totiž čosi na prvý phľad neočakávaného a prekvapivého, čo vyvoláva obrovské sklamanie u každého skutočne PRO-LIFE úprimne zmýšľajúceho človeka, keď kolega poslanec Milan Uhrík takto informoval o reakcii s akou prijala tento podnet slovenská tzv. “kresťanská“ mediálna pospolitosť. Na tlačovú konferenciu do Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS predstavila daný návrh novely potratového zákona, sme okrem mainstreamových médií pozvali aj množstvo “katolíckych“ médií, z ktorých na tlačovú konferenciu venujúcou sa PRO-LIFE návrhu protipotratovej novely súčasne platného potratového zákona smerujúceho k zlepšeniu ochrany života nenarodených detí, neprišiel do Národnej rady Slovenskej republiky napokon absolútne vôbec nikto z nich, a o tomto našom návrhu novely potratového zákona dokonca vôbec ani len neinformovali. Všetky tieto pozvané “katolícke“ média sa tým takto len celkom jasne každému skutočnému pro-liferovi ukázali bez svojej falošnej pro-liferskej masky, respektíve všetky tieto pozvané “katolícke“ média týmto totálnym odignorovaním tejto jednej z najvýznamnejších PRO-LIFE aktivít na Slovensku len celkom jasne a bez obalu dali zreteľne každému najavo, aký je ich skutočný vzťah k PRO-LIFE hodnotám. Ďalší komentár na tieto pseudo-pro-liferské masky týchto pozvaných tzv. “katolíckych“ médií je už úplne zbytočný, pretože nie ich slová, ale ich vlastné skutky ich úplne demaskujú a výstižne hovoria samy za seba.

 

A samozrejme, že podobne ako tieto pozvané "katolícke“ média sa zachovali aj pozvané komerčné mainstreamové otvorene krajne ultraľavičiarske ultraliberálne neomarxistické médiá, ktoré to taktiež úplne odignorovali, ich však aspoň čiastočne ospravedlňuje to, že tieto pozvané komerčné mainstreamové otvorene neomarxistické médiá na rozdiel od pozvaných "katolíckych“ médií boli úprimní aspoň v tom zmysle, že nikdy nepredstierali že by mali pozitívny vzťah, kladný postoj k PRO-LIFE hodnotám.

 

A tak opäť sa ukázalo, že v boji medzi zlom a dobrom synovia zla, respektíve synovia sveta sú dnes oveľa úspešnejší, než synovia svetla. Zlo má totiž dnes istotu, že vždy pritiahne na svoju stranu vplyvných spojencov, mienkotvorné médiá a bohatých sponzorov, aby potom úspešne zviedli ľudí nerozhodných, zastrašili ľudí bojazlivých a odzbrojili ľudí neohrozených, respektíve aby týchto neohrozených svojich oponentov a kritikov celkom izolovali od všetkých možností akéhokoľvek ideového a politického vplyvu na ostatných ľudí, a nakoniec aby do legislatívy presadili aj kriminalizáciu týchto svojich neohrozených politických oponentov a kritikov, ktorým nie su schopní propagandou svojich mainstreamových extrémistických krajne ultraľavičiarskych ultraliberálnych médií úspešne "vyprať mozky", ani sa im títo ich politickí oponenti a krotici nedajú nijako politicky zkorumpovať, a teda nedokážu týchto svojich neohrozených politických oponentov a kritikov nijak ináč aspoň umlčať, keď už nie priamo získať na svoju stranu, tj, na stranu svojej extrémistickej ultraliberálnej, krajne ultraľavičiarskej neomarxistickej revolúcie.

 

Táto významná PRO-LIFE iniciatíva našej Ľudovej strany Naše Slovensko ĽSNS ostáva takmer bez vonkajšej podpory, pretože aj mnohí z tých jednotlivcov a skupín, ktorí na rozdiel od rôznych farizejských falošných pro-liferov sa s PRO-LIFE hodnotami slutočne úprimne stotožňujú, často však ale nevedia nájsť dosť odvahy prejaviť toto svoje PRO-LIFE zmýšľanie aj navonok.

 

Jednou z malého množstva svetlých výnimiek sú dvaja bývalí poslanci za Kresťansko-demokratické hnutie KDH, a to bývalý poslanec Rurópskeho parlamentu Ján Hudacký a bývalý poslanec nášho slovenského parlamentu Národnej Rady Slovenskej Republiky ako aj tiež bývalý minister školstva Martin Fronc, ktorí v otvorenom liste adresovanom, nám 150-tim poslancom súčasnej Národnej Rady Slovenskej Republiky, okrem iného napísali aj toto:

 

"Vážený pán poslanec, vážená pani poslankyňa, dovoľujeme si vás osloviť vo veci zmeny zákona č. 73/1986 Zb. v znení zmien a noviel, o umelom prerušení tehotenstva. Návrh zákona je reštrikciou oproti súčasnému, veľmi flexibilnému zneniu, ktoré umožňuje za istých okolností, ukončiť život dieťaťa aj bez udania akéhokoľvek dôvodu, ba dokonca aj bez existencie akéhokoľvek reálneho dôvodu. Vieme, že tieto rozhodnutia sa rodia vo vypätých, emočných situáciách, keď sloboda rozhodovania je mnohokrát výrazne pozbavená racionality a chápania závažnosti tohto rozhodnutia. Skupina poslancov dnes navrhuje zmenu, ktorá svojím obsahom zúži takéto rozhodnutia na zákonom predpokladané prípady. Určite nás môžu znepokojovať otázky, či nie je podporou tohoto zákona priamo alebo nepriamo podporená aj celá kontraverzná politická strana navrhovateľov. V tomto prípade by sme však museli prejaviť znepokojenie nad každým návrhom a skúmať jeho širší dosah. Sme presvedčení, že si asi všetci uvedomujeme iracionalitu takéhoto myšlienkového postupu. Ako kresťania, musíme povedať s apoštolom Pavlom, že pohnutia srdca, nech skúma Boh. My, ľudia, či už liberáli z hľadiska rešpektu k samotnej rovnosti osoby, aby jedna osoba nemohla rozhodovať o druhej osobe aj keď nenarodenej a my, kresťania z hľadiska posvätnosti hodnoty života, bez ktorej žiadne iné hodnoty nemajú reálnu dôležitosť a zmysel, o čom sme sa presvedčili empiricky pri táboroch smrti nacistického režimu. Osobitne pripomíname slová nám tak blízkeho poľského pápeža. Dávame vám do pozornosti jeho slová v encyklike Evangelium vitae, podľa ktorých katolík nemôže v prípade takéhoto hlasovania váhať a musí podporiť toto reštriktívne znenie zákona. Preto sa obraciame na vás, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, my, jej bývalí poslanci, ktorí dnes už nevieme ovplyvniť inak ako morálnym apelom osud tohto zákona. Na Vás, ak uznávate hodnoty ľudského života z dôvodu jeho posvätnosti ako Božieho diela alebo z iných dôvodov rešpektu k dokonalosti života, filozofie alebo slobodomyseľného svetonázoru sa obraciame, aby ste podporili tento návrh zákona. S hlbokým rešpektom pred vašim rozhodnutím a legitimitou zastupiteľskej demokracie Ján Hudacký a Martin Fronc za Inštitút kresťansko-sociálnej politiky.".

 

Pre mňa osobne ako praktizujúceho kresťana ako aj pre celú našu Ľudovú Stranu Naše Slovensko ĽSNS je toto úsilie o odstránenie alebo aspoň nejaké obmedzenie vraždenia nenarodených detí okrem politického akcentu na naše PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnoty zároveň tiež aj otázkou našej kresťanskej viery.

 

Pokiaľ ide o mňa osobne, chodil som do kostola už v čase bývalého komunistického režimu, tj. v čase, keď to hrozilo problémami. Bohužiaľ v poslednej dobe za kresťanskú vieru už opäť hrozia ľuďom problémy. Ale to nie je témou môjho dnešného príspevku. Samozrejme si uvedomujem situáciu žien, ktoré sa mnohokrát podrobia umelému ukončeniu tehotenstva s toho dôvodu, že podľahnú svojim obavám, že by nedokázali svojmu budúcemu dieťaťu zabezpečiť ani minimálnu mieru dôstojnej existencie. A aj tam je priestor pre nás všetkých, obzvlášť pre vás, dámy a páni z vládnej koalície. Vaše návrhy zákonov bez problémov prechádzajú. Posledné mesiace, ba i roky sa pripravuje presídľovanie moslimských a iných ekonomických migrantov z  arabských krajín Blízkeho východu a Afriky na Slovensko. Tých migrantov bude potrebné "all inclusive" zaopatriť. Padajú rôzne čísla budúcich presídlených. Vláda podpisuje jeden vítací dokument za druhým. Nedá sa nevidieť súvis medzi aktivitami špeciálnej politickej a ideologickej polície NAKA proti slobode slova a pripravovaným presídlením migrantov na Slovensko. Pôsobí to ako príprava na umlčanie kritikov presídľovania. Nepočul som zatiaľ žiadne znepokojenie z vlády, že ako to presídľovanie finančne pokryjeme. Takže pokiaľ má naša súčasná “slovenská“ vláda zdroje na presídľovanie obrovského množstva moslimských a iných ekonomických migrantov na Slovensko, tak tie isté zdroje musia spoľahlivo postačiť i na potrebu pomoci budúcim matkám v ich prípadne ťažkej sociálnej situácii.

 

Chápem, že pre mnohých koaličných i fiktívne salónne „opozičných“ poslancov Národnej Rady Slovenskej Republiky  je presídlenie čo najväčšieho množstva moslimských a iných ekonomických migrantov na Slovensko obdobne prvoradá politická priorita  ako pre našu stranu Kotleba - Ľudovú Stranu Naše Slovensko ĽSNS je záchrana čo najväčšieho množstva nenarodených detí pred ich úmyselným zabitím, nakoľko pre nás kresťanov je veľmi smutné čo i len pomyslenie na nevinný ľudský život ktorého životná púť sa predčasne skončila už v prenatálnej etape jeho ľudského života násilným umelým ukončením tehotenstva. Je to divný stav veci keď my ako spoločnosť potrebné peniaze našim vlastným slovenským ženám nedáme s odôvodnením, že veď môžu svoje vlastné dieťa dať zabiť umelým potratom, čo je pre štát to najlacnejšie riešenie. A potom tieto peniaze, ktoré na našich slovenských ženách a deťoch takto "ušetríme" tým, že namiesto finančne "drahej" sociálnej pomoci ich pošleme na oveľa "lacnejší" jednorázový umelý potrat radšej potom my ako štát štedro dávame cudzincom na presídľovanie sa týchto moslimských a iných ekonomických cudzích migrantov s demagogickým pseudoodôvodnením, že moslimskú a inú ekonomickú migráciu potrebujeme, lebo máme nízku pôrodnosť. Vážení, uvedomujeme si ten neskutočne nelogický paradox a absenciu zdravého rozumu? Ďakujem za pozornosť.

 

POZNÁMKA EDITORA: Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko ĽSNS je jedinou PRO-LIFE politickou stranou na Slovensku. Žiadna iná PRO-LIFE politická strana ako celok na Slovensku neexistuje, hoc i v niektorých ďalších politických stranách tu i tam sa vyskytujú jednotliví PRO-LIFE zmýšľajúci jednotlivci. A bývalí kádehácki poslanci Ján Hudacký a Martin Fronc sú tiež jednými z týchto mála „osamelých PRO-LIFE bežcov“ slovenskej politickej scény pôsobiacich v iných politických stranách než v samotnej jedinej PRO-LIFE politickej strane na Slovensku - Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS. A za ich nepochybne veľkú odvahu napísať dotyčný otvorený list všetkým súčasným 150-tim poslancom Národnej Rady Slovenskej Republiky sú hodní hlbokej úcty a vďaky nás všetkých pro-liferov i napriek tomu, že si títo Ján Hudacký a Martin Fronc neodpustili - na dnešnom Slovensku bohužiaľ pre každého kto nechce byť vystavený príliš extrémne nenávistnému mediálnemu lynču – v podstate fakticky obligatórne povinné nenávistné kopnutie si do jedinej PRO-LIFE orientovanej politickej strany na Slovensku, ktorou je politická strana Kotleba - Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS.

 

Na druhej strane zas, keď na oficiálnu tlačovú konferenciu, ktorá sa konala v hlavnom meste Bratislave dňa 25.4.2018 v budove slovenského parlamentu Národnej Rady Slovenskej Republiky na ktorej Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS predstavovala túto svoju protipotratovú PRO-LIFE novelu súčasne platného potratového zákona, respektíve protipotratovú PRO-LIFE novelu zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, tak na túto konferenciu Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS okrem mainstreamových médií oficiálne pozvala aj týchto desať slovenských údajne vraj "katolíckych" médií a organizácií, ktoré "na oko" predstierajú, že údajne vraj podporujú PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnoty: Konzervatívny denník Postoj, Katolícke noviny, Rádio Lumen, Rádio 7, Gospelové rádio, TV Lux, Televízia Life TV, Slovo medzi nami, Impulz Revue, Aliancia za rodinu. Napriek tomu, že všetky tieto údajne vraj "katolícke" subjekty navonok predstierajú že sú PRO-LIFE a PRO-FAMILY orientované, tak na túto tlačovú konferenciu venujúcu sa PRO-LIFE zákonu na zlepšenie ochrany života nenarodených detí neprišiel do slovenského parlamentu Národnej Rady Slovenskej Republiky nakoniec vôbec nikto z nich. Taktiež ani dodatočne nikto z radov týchto "katolíckych" médií a organizácií tento PRO-LIFE návrh zákona nijako nepodporil. Viacej si o tom môžete prečítať tu: http://www.naseslovensko.net/nase-nazory/socialna-politika/bojujeme-za-zlepsenie-ochrany-zivota-nenarodenych-deti-predkladame-novelu-zakona-o-umelych-potratoch/

 

Jedinou malou výnimkou z radov týchto desiatich "katolíckych" médií a organizácií nakoniec aspoň dodatočne sa ukázal byť JUDr. Anton Chromík, predseda poslednej menovanej Aliancie za rodinu, ktorý aspoň dodatočne, aspoň na svojom osobnom internetovom blogu hosťujúcom u krypto-neomarxistickom portálu "Postoj.sk". V tomto svojom článku JUDr. Chromík na "Postoj.sk" okrem viac-menej obligatórne povinného neomarxistického balastu o svojom dedkovi bojujúcom proti Hitlerovi v Slovenskom národnom povstaní a tragickom osude židovského obyvateľstva v časoch druhej svetovej vojny plus vyjadrenia obligatórneho despektu a pohŕdania s Ľudovou Stranou Naše Slovensko ĽSNS tento článok JUDr. Chromíka obsahuje aj jednu vetu, ktorou tento PRO-LIFE zákon aspoň trochu podporil. Tento článok JUDr. Chromíka na jeho blogu u portálu "Postoj.sk" si môžte prečítať tu: https://blog.postoj.sk/32692/viac-ako-milion-nevinnych-obeti-lebo-krestania-zlyhali

 

Okrem toho či už si toho JUDr. Anton Chromík vedomý je alebo nie je, tento internetový portál "Postoj.sk" (na ktorom hosťuje tento jeho osobný blog) sofistikovaným spôsobom tajne pôsobí v službách krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomarxistickej revolúcie pod falošnou PRO-LIFE a PRO-FAMILY maskou s cieĺom jednak "zachytiť" čo pokiaľ možno najväčší počet konzervatívne PRO-LIFE a PRO-FAMILY zmýšľajúcich kresťanov, jednak týchto konzervatívne PRO-LIFE a PRO-FAMILY konzervatívne zmýšľajúcich kresťanov skryte sofistikovaným spôsobom manipulatívne nenápadne ovlivňovať v službách krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomararxistickej revolúcie tým ideologicky tzv. "správnym smerom". V praxi toto nenápadné sofistikované manipulatívne pôsobenie tohto krypto-neomarxistického portálu "Postoj.sk" spočíva v tom, že vzhľadom k tomu, že jeho cieĺovou skupinou sú konzervatívne PRO-LIFE a PRO-FAMILY zmýšľajúci kresťania, tak "na oko" svojimi článkami bezvýhradne vystupuje proti vraždeniu nenarodených detí umelými potratmi i proti sodomii a genderovej ideológii a teda "na oko" nadšene "podporuje" a hlási sa k PRO-LIFE i PRO-FAMILY hodnotám, ba dokonca často "Postoj.sk" i farizejsky narieka nad tým, že nikto v parlamente tie umelé potraty neche zastaviť, avšak ale iba do tej doby, kým nenastane to "nebezpečenstvo", že by v parlamente "nedajbože" tie umelé potraty skutočne sa niekto rozhodol pokúsiť sa zastaviť. Potom samozrejme "Postoj.sk" úporne hľadá pokrytecké výhovorky, zámienky a dôvody prečo dotyčnú konkrétnu PRO-LIFE iniciatívu nemožno podporiť. Samozrejme, že vzhľadom k tomu, že manipulatívne pôsobenie portálu "Postoj.sk" je cielene zamerané voči konzervatívnym PRO-LIFE a PRO-FAMILY kresťanom, tak nikdy otvorene nepovedia že v skutočnosti umelé potraty plne podporujú, práve tak ako ani vo svojom boji proti konkrétnemu PRO-LIFE zákonu si "Postoj.sk" z logiky daných súvislostí fakticky ani nemôže dovoliť použiť klasické pseudoargumenty mainstreamových médií takého typu ako napríklad že "táto novela je zlá, chce brániť ženám rozhodovať o svojom tele", ale musia si vymyslieť sofistikovanejšie rafinovanejšie pseudodôvody prečo nepodporiť daný PRO-LIFE protipotratový návrh zákona, proste také pseudodôvody, ktoré budú mať aspoň nejakú reálnu šancu byť aspoň trochu psychologicky akceptovateľné pre konzervatívneho PRO-LIFE a PRO-FAMILY zmýšľajúceho kresťana, čiže také pseudodôvody, ktoré priamo nebudú nijako protirečiť či spochybňovať samotné PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnoty ako také, ako napríklad, že dotyčný PRO-LIFE návrh zákona je sice správný, ale mali by údajne vraj s daným PRO-LIFE návrhom zákona zatiaľ ešte počkať, pretože údajne vraj z tých či oných dôvodov momentálne nie je vhodná doba na jeho predloženie, alebo že predložený návrh zákona má síce správný cieľ že jde proti umelým potratom, ale údajne vraj je zle pripravený a má legislatívne formálno-právne vady a nedostatky, a preto ho nemožno prijať, alebo že aj predložený návrh zákona je aj legislatívne síce úplne bez akejkoľvek vady, ale politická strana či konkrétny poslanec,ktorý dotyčný protipotratový zákon predložil je "taký a onaký, a vymenujú ich či jeho či už skutočné alebo vymyslené údajné "poklesky" že urobil alebo neurobil to či ono, že spáchali či spáchal to a to, a podobne, a preto že dotyčný zákon predkladajúca politická strana alebo konkrétny poslanec, ktorý dotyčný protipotratový zákon predložil je človek údajne vraj neseriózny, nedôveryhodný, preto pod zámienkou z týchto či už skutočných alebo vymyslených často i úplne banálnych pseudodôvodov preto ani tento ich či jeho protipotratový návrh zákona údajne vraj preto "nemožno v žiadnom prípade podporiť" atď.

 

Ostatne podľa svedectva slovenského nezávislého investigatívneho novinára Mgr. Martina Bavolára "Denník Postoj utajene financuje George Soros cez svoje krycie firmy, politické nadácie a nastrčené osoby", ako o tom už viac krát tento Mgr. Martin Bavolár, jeden z najlepších slovenských investigatívnych novinárov na základe svojich investigatívnych odhalení už viac krát hovoril i písal, naposledy napríklad dokonca priamo na svojom blogu tu: https://blog.hlavnespravy.sk/8555/velke-odhalenie-precitajte-si-ktori-najomni-novinari-su-na-mafianskych-zoznamoch-medzi-prvymi-su-todova-a-snidl-z-dennika-n-a-hanus-z-dennika-postoj/ Toľko teda o sofistikovanom manipulatívnom pôsobení na konzervativnych PRO-LIFE a PRO-FAMILY kresťanov zo strany de facto krypto-neomarxistického portálu “Postoj.sk“ nesúceho honosný rovnako tak falošne zavádzajúci názov ako je aj sám: “Konzervatívny denník Postoj“.

 

 

Rastislav Schlosár, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /101/:

Ďakujem za slovo. Stano, ty si hovoril viackrát vo svojom prejave o vzťahu medzi náboženstvom, teda kresťanským náboženstvom a interrupčnom legislatívou. Ale v podstate keď sa nad tým tak zamyslím a porovnávame legislatívu jednotlivých štátov vo svete, tak otázka interrupcií ani tak nie je o kresťanskom náboženstve, alebo akomkoľvek inom náboženstve, pretože prísnejšiu legislatívu, ako máme my u nás na Slovensku, má celkovo vo svete až 137 iných štátov, čo je vlastne 2/3 štátov sveta.

 

A keď sa pozrieme na tú mapu tak uvidíme, že túto legislatívu majú prísnejšie nielen teda kresťanské štáty napríklad v strednej a južnej Amerike, ale prísnejšiu legislatívu majú aj moslimské štáty v Afrike, na Blízkom východe, proste rôzne tie arabské štáty, prísnejšiu legislatívu majú aj budhistické štáty v juhovýchodnej Ázii a dokonca aj India, ako hinduistický štát má prísnejšiu legislatívu ohľadom umelých potratov než ju má naše Slovensko.

 

Čiže toto naozaj primárne nie je otázka náboženstva, skôr je to otázka etiky a morálky danej spoločnosti, ako aj toho, že kedy vzniká život, ako som už hovoril aj predtým vo svojich príspevkoch. A tak isto by som chcel vyvrátiť jeden taký ten mýtus, ktorý je dosť rozšírený, že údajne vraj potratovú legislatívu chcú sprísniť, respektíve, že protipotratovú legislatívu chcú len kresťania a že tým, že ak teraz tú potratovú legislatívu ne Slovensku sprísnime, tak že sa údajne vraj vrátime niekde do stredoveku, čo je evidentne úplne nezmyselné tvrdenie, pretože, keď sa pozrieme do histórie, tak umelý potrat bol na celom svete až do roku 1920 úplne všade na celom svete absolútne zakázaný a prísne trestaný.

 

A po prvý v celých dejinách ľudstva umelý potrat legalizoval Lenin a Trockij v roku 1920 v boľševíckom komunistickom Sovietskom zväze, kde pre boľševíckych krvilačných tyranov – ktorým sa podarilo ovládnuť Rusko  - ľudský život príliš mnoho neznamenal. V priebehu druhej svetovej vojny dňa 9.marca 1943 zas v nacistami okupovanom Poľsku umelý potrat zas legalizoval vojnový zločinec a masový vrah Adolf Hitler pre ženy poľského, židovského, cigánskeho, respektíve rómskeho a iného takzvane menejcenného slovanského a neárijského pôvodu. Samozrejme že toto Hitlerovo povolenie umelých potratov v okupovanom Poľsku sa nijako nevzťahovalo pre ženy nemeckého a iného podobne takzvane “ušlachtilého“ árijského pôvodu, pre ktoré akýkoľvek umelý potrat i naďalej zostal zakázaný a prísne trestaný úplne rovnako tak, ako tomu bolo i kedykoľvek v predhitlerovskej, prednacistickej minulosti.

 

A v podstate v drvivej väčšine štátov sveta, a to áno aj v západnej Európe boli umelé potraty zlegalizované až v priebehu dvadsiateho storočia, a to navyše ešte až dlho po skončení druhej svetovej vojny v tých šesťdesiatich, sedemdesiatich, osemdesiatich rokov dvadsiateho storočia atď.  A dokonca ešte aj v takých ultraliberálnych štátoch ako je napríklad Holandsko, kde umelý potraty bol zlegalizovaný až v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia a v Belgicku dokonca až v roku 1990. No a ako posledný príklad použijem Švajčiarsko, ktoré si mnohí ľudia berú za taký príklad ekonomického, hospodárskeho, ako aj celkovo spoločensky úspešného štátu. Tak toto Švajčiarsko malo v podstate až do roku 2002, teda až do 21. storočia svoju potratovú legislatívu prísnejšiu ako je tá naša potratová legislatíva na Slovensku a umožňovala vykonávať interrupcie vo Švajčiarsku výlučne len zo zdravotných dôvodov.

 

 

Stanislav Mizík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /102/:

Ďakujem za slovo. Stano, spomenul si médiá. Tieto médiá už desiatky rokov manipulujú s verejnou mienkou. Masírujú vedomie, dávajú podprahové "informácie". Deformujú myslenie zvlášť mladým ľuďom, podsúvajú im vzory, ktoré zodpovedajú ideologickým a ekonomickým plánom a víziám neomarxistických majiteľov týchto médií. Zvlášť niektoré médiá spolu s rôznymi zákernými tzv. "mimovládkami" a organizáciami dosiahli vo vyplachovaní a masáží mozgov taký stupeň, že sa im podarilo dosiahnuť stav, že sa verejne diskutuje o umelých potratoch takým spôsobom, že niektoré ženy ho dokonca aj odporúčajú, politici ho taktiež odporúčajú a obhajujú. Tak isto je to v prípade týchto médií aj u ich súčasných sodomistických, homosexualistických gay-parád. Verejne sa predvádzajú rôzne nemravné zvrátenosti a úchylky. Ešte v nedávnej minulosti to bolo vždy v celých dejinách ľudstva tabu, svoje “vzťahy“ si títo prevádzali v súkromí a neobťažovali s tým verejnosť, nepohoršovali ľudí na námestiach, nekazili tým - navyše ešte s plnou podporou vládnuceho neomarxistického režimu - naše malé deti za chrbtom ich rodičov v školách. V minulosti boli s týmito svojimi sexuálnymi “aktivitami“ iba vo svojich v bytoch alebo na mestských záchodkoch. A tie ich úchylky dnes okrem prakticky úplne všetkých maistreamových médií podporujú aj politici ako napríklad Milan Ftáčnik či Juraj Droba. A bohužiaľ úplne rovnako je tomu tak aj s vraždami nenarodených detí. Ďakujem za slovo.

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /103/:

Stano, mňa zaujala v tvojom prejave myšlienka o tom spájaní duchovnej a personálnej biedy jednotlivých národov. A naozaj je to tak, bohužiaľ je to tak, je to pravda. preto to chce zdôrazniť, vypichnúť, lebo tie národy, ktoré sú tak duchovne na tom zle, že dovoľujú bez ohľadu na svoje náboženstvo zabíjať svoje vlastné deti, tak tieto národy sa postupne dostávajú do tej pasce nielen mravnej a duchovnej ale aj personálnej chudoby a jednoducho si tým svojim úmyselným zabíjaním svojich vlastných detí kopú svoj vlastný hrob, ako hrob celých národov, hrob celých tých kedysi v minulosti často i veľmi slávnych, významných štátov a národov.

 

A druhá dôležitá myšlienka ktorú si naznačil je tá, že teda ako je to s tými novinami a dnes médiami vôbec. No tak veď to aj sami veľmi dobre vidíme, a vidíme to doslova každý deň na množstve príkladov, že dnes tie médiá spravia "celebritu" doslova úplne z hocikoho. Stačí mať spravené plastiky, stačí byť na titulnej stránke nejakého nemravného porno-časopisu, a hneď je odrazu z takého človeka "celebrita".

 

A naopak, tí, ktorí svojim praktickým životom vydávajú svedectvo svojej kresťanskej viery tým, že vyznávajú skutočné kresťanské a konzervatívne hodnoty, a to najmä PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnoty, a ako takí sa snažia buď napríklad riadne vychovávať veľký počet detí alebo nejako inak sa hodnotovo zapájať do spoločnosti, tak ak takýchto ľudí médiá ihneď nepošpinia svojim nenávistným lživým osočovaním, tak v tom lepšom prípade si ich ani len nevšimnú, pretože prinajmenšom údajne vraj "veď to nie je zaujímavé"?!

 

No a spomínal si, že Miňo Uhrík na tú tlačovú konferenciu našej Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS týkajúcu sa predkladanej našej protipotratovej PRO-LIFE novely potratového zákona s cieľom odstrániť alebo aspoň obmedziť vraždenie nenarodených detí umelými potratmi, na ktorú si pozval okrem iných i dotyčných zmieňovaných desať médií, ktoré sa navonok prezentujú ako údajne vraj “kresťanské“ médiá, a že neprišlo ani len jedno z nich. Máme sa tomu čudovať? Vôbec nie! Veď na toto nás už pred dvomi tisíckami rokov upozornil samotný náš Pán Ježiš Kristus v Bibli Písma Svätého Nového zákona, ako sú tieto slová nášho Pána Ježiša Krista zaznamenaná v Evanjeliu podľa svätého Lukáša i Evanjeliu podľa svätého Matúša. V kapitole šiestej a vo veršoch štyridsiatom-treťom až štyridsiatom-štvrtom Evanjelia podľa svätého Lukáša náš Pán Ježiš Kristus povedal: „Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí" /Lukáš 6, 43 - 44/. A v kapitole siedmej, vo veršoch sedemnástom až dvadsiatom Evanjelia podľa svätého Matúša náš Pán Ježiš Kristus ako keby tento svoj výrok ďalej rozvíjal, keď povedal: „Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Teda po ich ovocí ich poznáte" /Matúš 7, 17 - 20/.

 

Keď nám teda náš Pán Ježiš Kristus v Biblii, v Písme Svätom Nového zákona povedal: “Strom poznáte po ovocí“, tak áno, každý “strom“ skutočne poznáme po ovocí a to nie podľa “ovocia“ nejakých prázdnych pseudokresťanských rečí týchto samozvaných pseudobojovníkov proti údajnému "fašizmu", ktorí vo svojom farizejskom pokrytectve sa s Ježišovým učením a Božími mravne-etickými hodnotami sa už dávno vnútorne rozišli,a tak po “ovocí“ ich skutkov, poznáme týchto nehodných klerikov i laikov, ktorí sa takouto svojou implicitnou podporou vraždenia nenarodených detí sami celkom dobrovoľne konkludentne exkomunikovali z Kristovej Cirkvi, a tým si celkom vedome a dobrovoľne vybrali svoje vlastné večné zatratenie v pekle, kde si už potom na večné veky vekov zatratení vo večnom pekelnom ohni môžu už naveky tzv. "bojovať" proti chimérickému neexistujúcemu "fašizmu" v pekelnom ohni, kde už týmto svojo pseudobojom proti neexistujúceme údajnému "fašizmu" tam v pekle už nebudú môcť nikomu nijako ublížiť. Ostatne táto biblická reč zaznamenaná v Písme Svätom Nového zákona v siedmej kapitole Evanjelia podľa svätého Matúša sa nekončí dotyčným posledne citovaným dvadsiatym veršom, ale kontinuálne pokračuje ďalej, a náš Pán Ježiš Kristus v následujúcich troch veršoch daného textu Evanjelia podľa svätého Matúša, konkrétne teda vo veršoch dvadsiatom-prvom až dvadsiatom-treťom kapitoly siedmej Evanielia podľa svätého Matúša Pán Ježiš týmto Božieho kráľovstva nehodným implicitne pro-potratovým farizejským klerikom a laikom adresuje tieto svoje varovné slová - citujem doslova: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Mnohí mi povedia v ten deň: Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov? Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí!" /Matúš 7, 21 - 23/.

 

A samozrejme, že echatologickým faktom je, že nie podľa ich neúprimných mediálnych "PRO-LIFE" rečí, ale podľa ich skutočne PRO-LIFE politických skutkov bude Boh hodnotiť aj samotných falošných, farizejských údajne vraj "PRO-LIFE" politikov, ktorí hoci sedia v parlamente v niektorých prípadoch dokonca už aj celé desaťročia, tak napriek tomu v prospech vraždených nenarodených detí doposiaľ ešte ani len prstom nepohli. A isteže to isté platí i pro ich falošné, farizejsky neúprímné pseudo-pro-life weby či jiná média.

 

Ak si dotyčný pseudokatolícky farizeji naivne mysleli, že týmto "bojkotom" ublížili nimi tak fanaticky nenávideným PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnotám alebo nimi tak fanaticky nenávidenej jedinej PRO-LIFE politickej strane na Slovensku, ltorou je naša Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS, tak sa veľmi zmýlili. Ľuďom tieto údajne vraj "katolícke médiá" tým totiž len ukázali svoju demaskovanú pravú anti-pro-life pro-potratovú tvár bez svojej farizejsky falošnej PRO-LIFE masky. A ani našej jedinej PRO-LIFE politickej strane na Slovensku - ktorou je táto politická strana Kotleba - Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS - tým k ich veľkému sklamaniu ublížiť nijako nemohli už i z toho dôvodu, že naša Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS, respektíve my její poslanci tak činíme zo svojho hlbokého PRO-LIFE a PRO-FAMILY kresťanského presvedčenia. A najmä my to v žiadnom prípade nerobíme pre tie médiá, nech už si hovoria alebo nehovoria a píšu alebo nepíšu čo chcú, ale my v našej Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS to - ostatne ako som to už povedal - to v žiadnom prípade nerobíme pre tie médiá ale robíme to sami pre seba, pre naše svedomie, pre náš dobrý pocit a najmä pre ochranu tých vraždených detí.

 

POZNÁMKA EDITORA: Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko ĽSNS je jedinou PRO-LIFE politickou stranou na Slovensku. Žiadna iná PRO-LIFE politická strana ako celok na Slovensku neexistuje, hoc i v niektorých ďalších politických stranách tu i tam sa vyskytujú jednotliví PRO-LIFE zmýšľajúci jednotlivci.

 

Keď na oficiálnu tlačovú konferenciu, ktorá sa konala v hlavnom meste Bratislave dňa 25.4.2018 v budove slovenského parlamentu Národnej Rady Slovenskej Republiky na ktorej Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS predstavovala túto svoju protipotratovú PRO-LIFE novelu súčasne platného potratového zákona, respektíve protipotratovú PRO-LIFE novelu zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, tak na túto konferenciu Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS okrem mainstreamových médií oficiálne pozvala aj týchto desať slovenských údajne vraj "katolíckych" médií a organizácií, ktoré "na oko" predstierajú, že údajne vraj podporujú PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnoty: Konzervatívny denník Postoj, Katolícke noviny, Rádio Lumen, Rádio 7, Gospelové rádio, TV Lux, Televízia Life TV, Slovo medzi nami, Impulz Revue, Aliancia za rodinu. Napriek tomu, že všetky tieto údajne vraj "katolícke" subjekty navonok predstierajú že sú PRO-LIFE a PRO-FAMILY orientované, tak na túto tlačovú konferenciu venujúcu sa PRO-LIFE zákonu na zlepšenie ochrany života nenarodených detí neprišiel do slovenského parlamentu Národnej Rady Slovenskej Republiky nakoniec vôbec nikto z nich. Taktiež ani dodatočne nikto z radov týchto "katolíckych" médií a organizácií tento PRO-LIFE návrh zákona nijako nepodporil. Viacej si o tom môžete prečítať tu: http://www.naseslovensko.net/nase-nazory/socialna-politika/bojujeme-za-zlepsenie-ochrany-zivota-nenarodenych-deti-predkladame-novelu-zakona-o-umelych-potratoch/

 

Jedinou malou výnimkou z radov týchto desiatich "katolíckych" médií a organizácií nakoniec aspoň dodatočne sa ukázal byť JUDr. Anton Chromík, predseda poslednej menovanej Aliancie za rodinu, ktorý aspoň dodatočne, aspoň na svojom osobnom internetovom blogu hosťujúcom u krypto-neomarxistickom portálu "Postoj.sk". V tomto svojom článku JUDr. Chromík na "Postoj.sk" okrem viac-menej obligatórne povinného neomarxistického balastu o svojom dedkovi bojujúcom proti Hitlerovi v Slovenskom národnom povstaní a tragickom osude židovského obyvateľstva v časoch druhej svetovej vojny plus vyjadrenia obligatórneho despektu a pohŕdania s Ľudovou Stranou Naše Slovensko ĽSNS tento článok JUDr. Chromíka obsahuje aj jednu vetu, ktorou tento PRO-LIFE zákon aspoň trochu podporil. Tento článok JUDr. Chromíka na jeho blogu u portálu "Postoj.sk" si môžte prečítať tu: https://blog.postoj.sk/32692/viac-ako-milion-nevinnych-obeti-lebo-krestania-zlyhali

 

Okrem toho či už si toho JUDr. Anton Chromík vedomý je alebo nie je, tento internetový portál "Postoj.sk" (na ktorom hosťuje tento jeho osobný blog) sofistikovaným spôsobom tajne pôsobí v službách krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomarxistickej revolúcie pod falošnou PRO-LIFE a PRO-FAMILY maskou s cieĺom jednak "zachytiť" čo pokiaľ možno najväčší počet konzervatívne PRO-LIFE a PRO-FAMILY zmýšľajúcich kresťanov, jednak týchto konzervatívne PRO-LIFE a PRO-FAMILY konzervatívne zmýšľajúcich kresťanov skryte sofistikovaným spôsobom manipulatívne nenápadne ovlivňovať v službách krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomararxistickej revolúcie tým ideologicky tzv. "správnym smerom". V praxi toto nenápadné sofistikované manipulatívne pôsobenie tohto krypto-neomarxistického portálu "Postoj.sk" spočíva v tom, že vzhľadom k tomu, že jeho cieĺovou skupinou sú konzervatívne PRO-LIFE a PRO-FAMILY zmýšľajúci kresťania, tak "na oko" svojimi článkami bezvýhradne vystupuje proti vraždeniu nenarodených detí umelými potratmi i proti sodomii a genderovej ideológii a teda "na oko" nadšene "podporuje" a hlási sa k PRO-LIFE i PRO-FAMILY hodnotám, ba dokonca často "Postoj.sk" i farizejsky narieka nad tým, že nikto v parlamente tie umelé potraty neche zastaviť, avšak ale iba do tej doby, kým nenastane to "nebezpečenstvo", že by v parlamente "nedajbože" tie umelé potraty skutočne sa niekto rozhodol pokúsiť sa zastaviť. Potom samozrejme "Postoj.sk" úporne hľadá pokrytecké výhovorky, zámienky a dôvody prečo dotyčnú konkrétnu PRO-LIFE iniciatívu nemožno podporiť. Samozrejme, že vzhľadom k tomu, že manipulatívne pôsobenie portálu "Postoj.sk" je cielene zamerané voči konzervatívnym PRO-LIFE a PRO-FAMILY kresťanom, tak nikdy otvorene nepovedia že v skutočnosti umelé potraty plne podporujú, práve tak ako ani vo svojom boji proti konkrétnemu PRO-LIFE zákonu si "Postoj.sk" z logiky daných súvislostí fakticky ani nemôže dovoliť použiť klasické pseudoargumenty mainstreamových médií takého typu ako napríklad že "táto novela je zlá, chce brániť ženám rozhodovať o svojom tele", ale musia si vymyslieť sofistikovanejšie rafinovanejšie pseudodôvody prečo nepodporiť daný PRO-LIFE protipotratový návrh zákona, proste také pseudodôvody, ktoré budú mať aspoň nejakú reálnu šancu byť aspoň trochu psychologicky akceptovateľné pre konzervatívneho PRO-LIFE a PRO-FAMILY zmýšľajúceho kresťana, čiže také pseudodôvody, ktoré priamo nebudú nijako protirečiť či spochybňovať samotné PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnoty ako také, ako napríklad, že dotyčný PRO-LIFE návrh zákona je sice správný, ale mali by údajne vraj s daným PRO-LIFE návrhom zákona zatiaľ ešte počkať, pretože údajne vraj z tých či oných dôvodov momentálne nie je vhodná doba na jeho predloženie, alebo že predložený návrh zákona má síce správný cieľ že jde proti umelým potratom, ale údajne vraj je zle pripravený a má legislatívne formálno-právne vady a nedostatky, a preto ho nemožno prijať, alebo že aj predložený návrh zákona je aj legislatívne síce úplne bez akejkoľvek vady, ale politická strana či konkrétny poslanec,ktorý dotyčný protipotratový zákon predložil je "taký a onaký, a vymenujú ich či jeho či už skutočné alebo vymyslené údajné "poklesky" že urobil alebo neurobil to či ono, že spáchali či spáchal to a to, a podobne, a že preto dotyčný zákon predkladajúca politická strana alebo konkrétny poslanec, ktorý dotyčný protipotratový zákon predložil je človek údajne vraj neseriózny, nedôveryhodný a preto pod zámienkou z týchto či už skutočných alebo vymyslených často i úplne banálnych pseudodôvodov preto ani tento ich či jeho protipotratový návrh zákona údajne vraj preto "nemožno v žiadnom prípade podporiť" atď.

 

Ostatne podľa svedectva slovenského nezávislého investigatívneho novinára Mgr. Martina Bavolára "Denník Postoj utajene financuje George Soros cez svoje krycie firmy, politické nadácie a nastrčené osoby", ako o tom už viac krát tento Mgr. Martin Bavolár, jeden z najlepších slovenských investigatívnych novinárov na základe svojich investigatívnych odhalení už viac krát hovoril i písal, naposledy napríklad dokonca priamo na svojom blogu tu: https://blog.hlavnespravy.sk/8555/velke-odhalenie-precitajte-si-ktori-najomni-novinari-su-na-mafianskych-zoznamoch-medzi-prvymi-su-todova-a-snidl-z-dennika-n-a-hanus-z-dennika-postoj/ Toľko teda o sofistikovanom manipulatívnom pôsobení na konzervativnych PRO-LIFE a PRO-FAMILY kresťanov zo strany de facto krypto-neomarxistického portálu “Postoj.sk“ nesúceho honosný rovnako tak falošne zavádzajúci názov ako je aj sám: “Konzervatívny denník Postoj“.

 

 

Milan Uhrík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /104/:

Stano, spomínal si tam vo svojom príspevku tú materiálnu časť tohoto problému - hmotnú núdzu, neistú budúcnosť. To, že mnohé ženy by si teda údajne vraj nemohli dovoliť vychovávať deti a preto údajne vraj "musia ísť na umelý potrat". Toto je presne ten častý pseudoargument vládnucich krajne ultraľavičiarskych ultraliberálnych neomarxistických extrémistov, ktorý sme spomínali už aj v predchádzajúcich rozpravách. Ale znova to zapakujem - je evidentné, že peňazí je v štáte dosť na to, aby sme sa dokázali postarať o tých päť tisíc detí, keby hoc aj hneď všetky išli na nejakú adopciu, alebo do detských domovov, tak štát si to určite môže finančne dovoliť, keď sa nájdu peniaze na oveľa menej prioritné projekty, na oveľa menej dôležité veci. Veď či nie je absurdné, že na Slovensku sa stavia múzeum Holokaustu na počet obetí nacistického teroru z obdobia pred viac než sedemdesiatimi rokmi, a pritom zatiaľ čo pre obete tohto viac než sedemdesiat rokov starého holocaustu sa stavajú múzeá, súčasne tu prebieha holocaust úplne nový, a to holocaust nenarodených detí. A  to už ani nehovoriac o tom, že z hľadiska počtu obetí oboch holokaustov je tento náš súčasný práve prebiehajúci holokaust nenarodených detí holokaustom kvantitatívne, početne oveľa väčším holocaustom s výrazne väčším počtom obetí dnešného holokaustu nenarodených detí než tomu bolo v prípade nacistického protižidovského holokaustu z obdobia druhej svetovej vojny pred viac než sedemdesiatimi rokmi.

 

A tým že tu dnes a teraz práve prebieha tento súčasný plne legálny holokaust, respektíve súčasná plne legálna genocída nenarodených detí, tak namiesto toho, aby sa tejto z hľadiska počtu obetí oveľa kvantitatívne väčšej, a navyše ešte k tomu aj doposiaľ prebiehajúcej súčasnej genocíde vládnuci režim snažil tejto súčasnej genocíde zabrániť alebo ju aspoň nejako obmedziť, tak si tento pokrytecký vládnuci krajne ultraľavičiarsky ultraliberálny neomarxistický režim kvôli odpútaniu pozornosti od svojej vlastnej genocídy nenarodených detí si vytvára svoje "pamätníky" na iné, kvantitatívne z hľadiska počtu obetí oveľa menšie genocídy ku ktorým navyše ešte k tomu došlo pred viac než sedemdesiatimi rokmi, čo je prejavom neuveriteľne farizejského pokrytectva vládnuceho krajne ultraľavičiarskeho ultraliberálneho neomarxistického režimu a vlády na Slovensku, veď aké máme mať ponaučenie zo všetkých tých predchádzajúcich smutných tragických udalostí vedúcich v období druhej svetovej vojny ku genocíde, na ktoré sa súčasný vládnuci režim snaží upriamiť našu pozornosť, keď popri spomienke na jednu poľutovaniahodnú genocídu nacistickej tyranie z obdobia pred viac než sedemdesiatimi rokmi súčasne prebieha iná genocída, a to z hľadiska počtu jej obetí oveľa väčšia genocída, a to navyše ešte k tomu genocída detí?

 

No a čo sa týka tých médií, tak naozaj to je tragédia, pretože aj dnes keď pozerám správy, tak v dennej tlači som sa dočítal všetko iné než čokoľvek, čo by aspoň okrajovo poukazovalo na náš súčasný prebiehajúci holokaust nenarodených detí, na našu súčasnú vražednú genocídu nenarodených detí. V našich maistreamových extrémistických krajne ultraľavičiarskych ultraliberálnych neomarxistických médiách sa dozviete, že Rytmus má novú frajerku, a keby ste nevedeli, že Igor Matovič reaguje na Andreja Danka, spomína sa zmena pravidiel pre voľbu sudcov do Ústavného súdu a podobne. Ale o návrhu na ochranu života nenarodených detí, ktorý sa celý deň preberal v Národnej rade Slovenskej republiky, v našom najvyššom ústavodarnom a zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky prakticky ani len jedno jediné slovo.

 

A ak sa aj vôbec niekde nejaká správa k tejto potratovej problematike objaví, tak ako napríklad v Denníku N , tak je to len cynická obluda, trápna karikatúra. Čiže, bohužiaľ, Marián Kotleba a aj ty Stano, máš plnú pravdu, že tie mainstreamové extrémistické krajne ultraľavičiarske ultraliberálne neomarxistické médiá vládnuceho režimu na Slovensku v priebehu posledných zhruba dvoch desaťročí politicky i mravne hlboko upadli a namiesto skutočne relevantných informácií a duchovno-mravne nasledovaniahodných vzorov prezentujú okrem hrubých urážok svojich politických a ideologických oponentov a kritikov už len svoje rôzne mravne pokleslé bulvárne a amorálne zvrátene úchylné ideologické témy. Ďakujem za pozornosť.

 

Poznámka editora: Nad rámec toho, čo poslanec Uhrík povedal o “úrovni“ dnešných médií by som ešte dodal, že ešte počiatkom devädesiatach rokoch dvaciateho storočia celý náš vtedajší štát Československo ČSFR, a potom po roku 1992 niekoľko málo rokov aj obidve samostatné republiky, Česká republika i Slovenská republika boli ešte skutočne ako tak relatívne slobodnými demokratickými štátmi. V tej dobe keď som prišiel niekam do verejnej knižnice, či už to bola Univerzitná knižnica v Bratislave, Univerzitná knižnica v Brne, Národná knižnica v Prahe anebo príslušné mestské knižnice v Prahe, Brne, Bratislave, ale aj mestské knižnice v iných mestách Českej a Slovenskej republiky, tak bola to radosť pokiaľ išlo o dennú tlač vziať si všetky denníky vyšlé toho dňa a oboznámiť sa s významnou politickou udalosťou zo všetkých možných politických a ideologických úhlov pohľadu, respektíve ich obsahovou prezentáciou a politickou interpretáciou ve všetkých týchto politicky a ideologicky rôznorodých denníkoch. Hoci sa to možno dnešným mladým ľuďom bude zdáť prekvapivé, v tej dobe sa ešte o tej istej udalosti písalo v rôznych denníkoch skutočne rôzne, a nebolo v tej dobe dokonca nič zvláštneho ani na tom, ak jeden denník určité události hodnotil pozitívne, kladne, zatiaľ čo iný denník tie isté udalosti naopak hodnotil záporne, negatívne a obrátene.

 

Po páde komunizmu v roku 1989 z počiatku v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia ešte jednotlivé denníky patrili jednotlivým politickým stranám plus ďalším zainteresovaným organizáciám, zatiaľ čo dnes sú úplne všetky existujúce denníky v Českej republike i Slovenskej republike tzv. "nezávislé" - ako aj doteraz niektoré z nich o sebe pokrytecky hlásajú, avšak na čom sú tzv. "nezávislé"?

 

Iba snáď len na samotnom zdravom rozume sú nezávislé ...

 

A úplne rovnako tak tzv. "nezávislé" máme aj úplne všetky televízne a rozhlasové stanice. No proste des a hrôza!

 

Pluralitná politická a ideologická diverzita rozmanitosti médií postupne zanikala a dnes sú obdobne ako tomu bolo za komunistického režimu pred rokom 1989 všetky médiá v Českej republike i Slovenskej republike politicky a ideologicky totalitne uniformné. Ba dokonca dnes je to ešte horšie než to bolo bývalo za predošlého komunistického režimu spred roka 1989, a to už je čo povedať!

 

Za predošlého komunistického režimu som v rôznych mestách vtedajšieho socialistického Československa tiež chodil do verejných knižníc a vzal si na čítanie všetky denníky, ktoré vyšli toho dňa. A rovnako ako je tomu aj dnes všetky tieto denníky písali o politických udalostiach v úplne rovnakom politickom a ideologickom duchu, ale z hľadiska textualistického tieto články, aj keď rovnako ako je tomu aj dnes boli napospol napísané v rovnakom politickom a ideologickom duchu, boli však ale na rozdiel odo dneška aspoň textualisticky rôzne. A aj keď síce všetky tieto článku jednu a tú istú politickú udalosť hodnotili z politického a ideologického hľadiska úplne rovnako, tieto články však ale napriek tomu neboli textualisticky rovnaké, identické, a teda aj za vtedajšieho komunistického režimu malo zmysel si o tej istej udalosti prečítať v rôznych vtedajších denníkoch aspoň preto, že najmä z hľadiska popisovaných detailov, to čo si všimol vo svojom článku prvý novinár, to tomu druhému mohlo uniknúť, zatiaľ čo naopak ten druhý novinár si mohol všimnúť a zaznamenať zas iné detaily, ktoré zas unikli prvému novinárovi a podobne .

 

V dnešnej dobe však ale táto totalitná uniformita tlače už nie je iba len politická a ideologická ako tomu bolo za komunistického režimu spred roka 1989, ale dnes pokiaľ ide o kľúčové politické udalosti tak na rozdiel od predošlého komunistického režimu spred roka 1989 je táto totalitná uniformita dnes dokonca už aj rýdzo textualistická, v dôsledku čoho je už úplne jedno, ktorý konkrétny z denníkov si prečítate, pričom čítať dva rôzne denníky je dnes úplne rovnako nezmyselné, ako keby ste si rovno kúpili dva exempláre jedného a toho istého denníka daného dňa a "oba dva tieto exempláre si čítali ".

 

Pokiaľ ide o kľúčové politické udalosti nanajvýš tak dnes sú v rôznych denníkoch rôzne iba len nadpisy článkov, však samotné články sú "od slova doslova" úplne rovnaké, úplne identické. A pravdaže rovnako ako kedykoľvek v minulosti od prvopočiatočného vzniku tlače v pätnástom storočí až do dnešných dní, aj dnes sa občas niekedy vyskytne nejaká chyba: občas v nejakom slove je zdvojené písmenko, alebo vypadnuté písmenko, alebo "prešmyčka", respektíve že dve písmenká vedľa seba si nechtiac vymenili svoje poradie, ale vyskytne sa aj preklep, keď niekto klepol nechtiac na susednú klávesu  v dôsledku čoho sa tam objaví iné písmenko než to, ktoré by tam po správnosti byť malo, ba niekedy sa aj vyskytne nejaká prehliadnutá gramatická chyba. To je síce občas stáva od nepamäti čo je tlač tlačou, a teda na tomto pravdaže nie je nič neobvyklé, toto sa totiž občas vždy v celých dejinách tlače stávalo, avšak ale zatiaľ čo v minulosti sa takáto poľutovaniahodná chyba vyskytla iba len napríklad v jednom periodickom denníku, respektíve potlače či vydania toho dňa, dnes keď sú tieto články o kľúčových politických udalostiach od slova do slova úplne identicky textualisticky rovnaké, tak v prípade vyskytnutia sa nejakej takejto prehliadnutej chyby sa tá istá chyba v tom istom článku, v rovnakej vete, v rovnakom slove vyskytne so železnou nevyhnutnosťou úplne vo všetkých periodických denníkoch vyšlých toho dňa v danej či už českej alebo slovenskej jazykovej verzii, a nie teda iba len v jednom z periodík ako to kedysi v minulosti bývavalo obvyklé.

 

A tak za tejto mediálne totalitnej uniformity, ktorá už nie je iba len politická a ideologická ako tomu bolo bývalo v minulosti už aj za komunizmu a fašizmu či nacizmu, dnes však ale na rozdiel od komunistického a fašistického či nacistického režimu sa v dnešných už viac ako dvadsať rokov u nás na “západe" vládnucich extrémistických krajne ultraľavičiarskych, ultraliberálnych neomarxistických režimoch okrem už z komunizmu, fašizmu a nacizmu známej politickej a ideologickej totalitnej uniformity médií presadila navyše ešte k tomu aj táto totalitná uniformita rýdzo textualistická.

 

A za týchto okolností tieto naše mainstreamové extrémistické krajne ultraľavičiarske, ultraliberálne neomarxistické médiá si nárokujú na "absolútnu pravdu" toho čo oni publikujú a teda všetky ostatné názory, ktoré sa v čomkoľvek líšia od ich "absolútnej pravdy" sú údajne vraj fašizmom a nacizmom, prípadne aspoň údajnou "hybridnou ideologickou vojnou Putinovej ruskej propagandy" a "populizmom".

 

Nič nového pod slnkom!

 

Historické kulisy sa trochu menia, ale totalitná podstata zostáva úplne rovnaká, ak azda nie sme v danom prípade "slobody médií a informácií" dokonca dnes na tom ešte horšie. V minulosti pred rokom 1989 sme tu mali od našich nad nami vládnucich súdruhov komunistov "ideo-diverznú propagandu amerického imperializmu", ktorú dnes zas nad nami vládnuci krajne ultraľavičiarski ultraliberálni neomarxistickí extrémisti nahradili akousi vraj údajnou "Putinovou ruskou propagandou" alebo dokonca "fašizmom" a "nacizmom", pričom samozrejme, že tiež skvelé, najmä slovenské PRO-LIFE, PRO-FAMILY a ďalšie vynikajúce katolícke weby údajne vraj tiež nie sú ničím iným ako "Putinovou ruskú propagandou" alebo oným údajným "fašizmom" a "nacizmom". Ak teda vynikajúce PRO-LIFE, PRO-FAMILY a ďalšie vynikajúce katolíckej weby sú údajne vraj "fašistické" alebo "nacistické", a ako také tiež údajne vraj "Putinovou ruskou propagandou", potom to teda asi znamená že pravoslávne Rusko, ba snáď asi aj priamo samotný Vladimír Putin osobne sú teda najväčšími odborníkmi na katolícku teológiu, čo keby to nebolo k plaču, bolo by mi to priamo k smiechu sledovať v mainstreamových extrémistických krajne ultraľavičiarskych ultraliberálnych neomarxistických médiách tieto choromyseľné paranoidné bláboly krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomarxistickej propagandy vidiaci paranoidne úplne všade za akýmkoľvek opozičným alebo kritickým či akýmkoľvek politicky či ideologicky odlišným názorom všade zlých "fašistov", "nacistov", "ruských špiónov" a "Putinovu ruskú propagandu".

 

 

Ján Kecskés, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /105/:

Stano ja nadviažem na tvoju rozpravu, samozrejme o našom zákone, o zákaze interrupcií sa popísalo všeličo či už v rôznych blogoch, vyhláseniach alebo názoroch. Hocikoľko teda tém a hocikoľko materiálov. Ale veľmi mňa zaujal dnešný blog istej Gabriely Redeovej, v ktorom táto Gabriela Redeová veľmi výstižne píše následovné - dovolím si tu teraz túto Gabrielu Redeovú doslova citovať:

 

Všade sa písalo naša téma, ukradnutá agenda, toľko zmarenej práce na ochranu života,  ten za Kotlebu, iný proti Kotlebovi a tak donekonečna. V tom utápaní sa vo vlastnom egoizme a spleti nezmyselných názorov na tak vážnu a jasnú principiálnu otázku života, zabudli sme úplne na to podstatné, na nenarodené dieťa, na človeka, ktorého možno podľa súčasného zákona beztrestne brutálne zavraždiť. Pýtam sa, či si vôbec naši poslanci a zvlášť samozrejme poslanci – kresťania, uvedomujú mieru svojej zodpovednosti pri hlasovaní a tvorbe zákonov? Či si uvedomujú, že sú zákonodarci a nie aktivisti? Či si uvedomujú, že teraz môžu zastaviť vraždenie nevinných? Či si uvedomujú, že ak tak neurobia a nezahlasujú za novelu interrupčného zákona, že každá ďalšia preliata krv týchto detí ostane na ich rukách? Áno, vážení poslanci, odmietnutím zahlasovať Za život, stanete sa Pilátmi. Darmo si umyjete ruky. Krv nevinných detí ostane na vašich rukách! V deň súdu neobstojí nikto z vás s výhovorkou: “lebo Kotleba!“ Ak pre vás, vážení poslanci, tento zákon nie je perfektný, tak ho predsa môžete pripomienkovať a pozmeňovať. Ale to vy predsa viete, tak ani tu nemáte výhovorku. Svojim nekonaním a absurdnými postojmi a názormi, vážení poslanci – kresťania, zatvárate nebo nad Slovenskom pre Božie požehnanie a dovoľujete naďalej prinášať nevinné ľudské obete satanovi. Kiežby ste si konečne uvedomili, že nejde o Vás, ani o Kotlebu, ale o bezbranného nevinného blížneho „Hľa, človeka“. Ďakujem.

 

 

Natália Grausová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /106/:

Stanko, ja ti veľmi pekne ďakujem za veľmi kvalitnú rozpravu. A zaujal ma tam najmä ten paradox, ktorý si hovoril na konci, že jednoducho na jednej strane my ako Slovensko dnes nútime, chceme, liberalizujeme umelé potraty. Na druhej strane však ale zas potrebujeme privážať státisíce migrantov preto, lebo nemáme svoje vlastné deti, ktoré sme si povraždili umelými potratmi, a tak u nás na Slovensku naša populácia klesá, naša pôrodnosť klesá, takže toto je úplne až “ad absurdum“.

 

A chcem ti ešte poďakovať Stanko aj za tvoje vyznanie kresťanskej viery, ktorú aj ja úplne a úprimne tak isto zdieľam. Takže aj za to ti ďakujem.

 

 

Stanislav Drobný, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /107/:

Ďakujem veľmi pekne všetkým mojim straníckym kolegom z Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS za faktické poznámky. Ja len pevne chcem dúfať a veriť že táto rozprava snáď nakoniec predsa len zobudí svedomie kolegov poslancov z ostatných politických strán a zajtra väčšinovo zahlasujú v prospech toho najzákladnejšieho ľudského práva nenarodených detí narodiť sa a žiť, tj. v prospech toho najzákladnejšieho ľudského práva, ktorým je právo na život. Ďakujem.

 

 

Ján Mora, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /108/:

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne Natália a Jana, páni poslanci, tak isto aj ja sa vyjadrím k nášmu návrhu novely potratového zákona o umelom prerušení, respektíve umelom ukončení tehotenstva. Vyjadrím sa ale z takého trošku odlišného uhlu pohľadu ako sme sa tu doposiaľ vyjadrovali, respektíve čomu sa doposiaľ venovali ostatní poslaneckí kolegovia, a teda svoju pozornosť zameriam pohľadu na tú fanaticky nenávistnú mediálnu hystériu, ktorá nastala v prakticky úplne všetkých mainstreamových krajne ultraľavičiarskych ultraliberálnych neomarxistických médiách po ohlásení návrhu novely potratového zákona zo strany našej Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS.

 

Ja ako človek odjakživa zastávam názor a presvedčenie o bezpodmienečnej nutnosti ochrany ľudského života od počatia ako mravnej i politickej priority číslo jedna. Je tak isto si potrebné uvedomiť, že návrh našej Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS na zamedzenie umelých potratov alebo ak to nebude možné, tak aspoň nejaké ich obmedzenie, a teda naša túžba dosiahnuť zamedzenia zabíjania nenarodených detí je, myslím si že je v demokratickej spoločnosti absolútne legitímna požiadavka, aby aj ľudské práva najmenších detí a to najmä ich najzákladnejšie ľudské právo na život bolo plne rešpektované. A taktiež som hlboko presvedčený i o tom, že pre mnohých, a to nielen konzervatívnych občanov je taktiež celkom prioritný tento mravne-etický postoj našej Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS aby bolo bez akejkoľvek výnimky u úplne všetkých ľudí plne rešpektované ich právo na život od počatia až do prirodzenej smrti.

 

Osobne si neviem predstaviť, že ktorý normálny človek môže mať problém s tým, keď chce niekto, či už nejaká protipotratová PRO-LIFE organizácia alebo čo je predsa len prirodzenejšie – pretože veď kto iný – nejaká protipotratová PRO-LIFE politická strana chce predložiť nejaký PRO-LIFE protipotratový návrh zákona?

 

A keďže po dvoch rokoch trpezlivého vyčkávania od posledných volieb do Národnej Rady Slovenskej Republiky sme pochopili, že okrem našej vlastnej PRO-LIFE orientovanej politickej strany Kotleba - Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS v súčasnej dobe neexistuje na Slovensku už žiadna iná PRO-LIFE orientovaná politická strana, tak nám nakoniec nezostalo nič iného než to, že my sami poslanci z Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS sme podali tento protipotratový PRO-LIFE návrh novely potratového zákona, pretože nie je ani najmenšia nádej, že by ho bol ochotný predložiť niekto iný.

 

Napriek skutočnosti, že si každý normálny človek uvedomuje, že zabíjanie nenarodených detí je choromyseľne scestné, šialene nehumánne a neuveriteľne kruté, v skutočne demokratických krajinách, samozrejme, že aj trestné, tak aj napriek tejto skutočnosti sa po predložení nášho návrhu zákona otvorila mainstreamovými krajne ultraľavičiarskymi ultraliberálnymi neomarxistickými extrémistickými médiami hecovaná štvavá hystéria i pokrytecky farizejská alibistická polemika a kritika šírená najmä pseudokonzervatívnym a pseudokresťanským, v skutočnosti krypto-neomarxistickým portálom "Postoj.sk" agitujúcim hlasovať proti tomuto protipotratovému PRO-LIFE návrhu zákona, keďže ho predložila strana Mariana Kotlebu, respektíve tiež aj u všetkých ostatných falošných “na oko“ PRO-LIFEROV v Národnej Rade Slovenskej Republiky  nastalo alibistické hľadanie zámienok a výhovoriek pre zdôvodnenie toho, prečo nepodporiť legislatívu smerujúcu k zamedzeniu umelých potratov.

 

Otvorene extrémistickí krajne ultraľavičiarski ultraliberálni neomarxistickí SME-tiari (Vysvetlujúca poznámka: výrazom SME-tiari, tj. SMETIARI sa myslia novinári zo slovenského denníku SME) dokonca zašli až tak ďaleko, že vo svojich novinách SME z 21.5.2018 v článku s názvom “Len jedna iná strana zvykne hlasovať za návrh extrémistov“, ktorého autorom je Jakub Filo, tak tento otvorene krajne ultraľavičiarsky ultraliberálny neomarxistický denník zašiel až tak ďaleko, že cez svoju figúrku nenávistne volá na ignorovanie, nehlasovanie za náš PRO-LIFE protipotratový údajne vraj "fašistický a nacistický" návrh zákona, a teda je viac ako jasné a z tohto článku s nenávistnou hysterií proti tomuto nášmu protipotratovému PRO-LIFE návrhu zákona je evidentné, že tento otvorene extrémistický krajne ultraľavičiarsky ultraliberálny neomarxistický denník SME na rozdiel od portálu „Postoj.sk“ se ani nijako netají tým, že plne schvaluje zabíjanie nenarodených detí.

 

Ba dokonca tento otvorene extrémistický krajne ultraľavičiarsky ultraliberálny neomarxistický denník SME zašiel dokonca ešte ďalej a tento náš návrh na obmedzenie umelých potratov, a teda za obmedzenie zabíjania nenarodených detí porovnal so zavretými obchodmi či k obmedzeniu počtu poslancov, keďže autor tohto šialeného článku doslova napísal, citujem: "Keď sa dalo nehlasovať pri zavretých obchodoch či obmedzení počtu poslancov, určite sa dá aj teraz." Koniec citátu. Musíte uznať, že toto je choré a scestné. Pre týchto SME-tiarov (Vysvetlujúca poznámka: výrazom SME-tiari, tj. SMETIARI sa myslia novinári zo slovenského denníku SME), ako aj pre všetkých ostatných krajne ultraľavičiarskych neomarxistických extrémistov vražedná genocída nenarodených detí je “správna vec“ a všetkých tých ľudí, čo tento obrovský holokaust nenarodených detí odmietajú označujú za údajných “fašistov“, “nacistov“ a “extrémistov“.

 

Ja sa teraz pýtam, že ako je možné, že v demokratickej spoločnosti existuje takýto extrémistický denník, v tomto prípade konkrétne pro-potratový SME-tiari (Vysvetlujúca poznámka: výrazom SME-tiari, tj. SMETIARI sa myslia novinári zo slovenského denníku SME), ktorý sa dokonca nazýva mienkotvorným, a to je tým pádom ešte horšie, keď si uzurpuje právo vyzývať poslancov Slovenskej republiky, ktorí dostali mandát priamo od občanov, ako hlasovať alebo nehlasovať. Skade zobral tento krajne ultraľavičiarsky ultraliberálny neomarxistický extrémistický plátok SME vôbec mandát na to, aby určoval, či počaté deti žiť budú alebo nie?

 

Načo potom vôbec máme voľby, keď plejáda nikým nevolebých krajne ultraľavičiarskych extrémistických neoliberálnych fašistov nás bude poúčať o tom, čo je správne a čo nie. Autor tohto absurdného článku, ktorý lobuje za zabíjanie nenarodených detí, si možno ani plne neuvedomuje to, čo všetko spísaním takýchto brakov môže spôsobiť.

 

Ja osobne by som chcel žiť na Slovensku, kde by to fungovalo tak, že keď je zákon dobrý, pre ľudí, a v tomto prípade obzvlášť, keďže ide o deti, našu budúcnosť, je absolútne jedno, kto tento zákon predloží. A každý poslanec, ktorý zložil sľub, že bude slúžiť občanom Slovenskej republiky, ak sa nechce spreneveriť svojmu poslaneckému sľubu, tak by mal každý dobrý zákon podporiť, a mohli by sa páni Béla Bugár, Andrej Danko,  Róbert Fico,  Igor Matovič či Richard Sulík hoc aj postaviť na hlavu, pretože tu nejde o kšefty nejakých straníckych pohlavárov, ale o život malého človeka.

 

Ale poďme sa pozrieť na ďalšieho krajne ultraľavičiarskeho neoliberálneho šialenca z dielne extrémistického krajne ultraľavičiarskeho ultraliberálneho neomarxistického denníka SME. Máme tu pána Ondreja Prostredníka, ktorý okrem toho, že umelé potraty plne schvaľuje a nazval ich dokonca trójskym koňom, útočí na kňazov, zosmiešňuje ich, že údajne vraj huckajú neinformovaných ľudí, aby žiadali zrušenie podpisu Slovenska spod Istanbulského dohovoru a tak podobne. Nuž, pán Ondrej Prostredník, môžem vás len ubezpečiť, že ľudia sú informovaní a sú informovaní práve preto, lebo nečítajú tie vaše extrémistické krajne ultraľavičiarske ultraliberálne neomarxistické braky, ktorými sa ich snažíte ohlupovať. Tie Vaše choromyseľné konštrukcie, že citujem vás doslova: „Kotleba týmto zákonom predkladá zárodok nejakej rasovej a eugenickej argumentácie“ je lživým nezmyselným výplodom chorého mozgu, ktorý by boli aj na smiech, keby to nebolo tak smutné, pretože keď takýto primitívny pseudoargument na obhajovanie zabíjania nenarodených detí napíše dospelý človek, ktorý sa dokonca hrá na novinára, tak k tomu už nemám čo povedať.

 

Pri tejto téme, ktorá je aktuálne na stole v Národnej rade Slovenskej republiky je vidieť novinárskych presstitútov, ktorí podľahli mamonu peňazí a sú schopní zaprieť všetku súdnosť a morálku, len nech je za objednaný článok dobre zaplatené.

 

Nechcel som, ale musím sa pristaviť ešte pri jednom extrémistickom krajne ultraľavičiarskom neomarxistickom neoliberálnom živle, ktorý je asi najskazenejší zo všetkých. Najskazenejší, najnemorálnejší a ktorý predstavuje dno novinárskeho dna. Ignoroval by som tohto smutného a nešťastného človeka, keby nechrlil síru nenávisti všade naokolo a keby sa on nestaral o nás. A o koho ide? Nejde o nikoho iného ako víťaza čitateľskej ankety Perla roka 2016, a tu treba rozumieť najväčšej hlúposti, čo môže novinár zo seba dostať, s jeho výrokom, citujem: "Atentáty z Nice, Paríža a iných miest sú dôkazom životaschopnosti kozmopolitnej kultúry a európskej identity." Áno, ide o tzv. “teológa“ Michala Havrana. Pseudoteológa, ktorý sa rád chvastá tým, že počas svojich študijných čias sa chodil zabávať do sodomistického homosexualistického gej klubu s gogo tanečníkmi a nafetovanými dídžejmi. Áno, presne tento človek si vo svojom akože “intelektuálnom“ článku zo dňa 23.5.2018, kde inde ako v extrémistickom krajne ultraľavičiarskom ultraliberálnom neomarxistickom plátku SME si nenávistne kopol do nášho zákona o obmedzení umelých potratov, a teda mu, samozrejme, že úplne rovnako tak ako aj jeho ostatným krajne ultraliberálnym ultraľavičiarskym neomarxistickým spolusúdruhom ani najmenej nevadí zabíjanie nenarodených detí. Ale veď čo čakať zase od takého človeka, všakže?

 

Vo svojom prudko nenávistnom článku, ako je aj vôbec u tejto extrémistickej ultraliberálnej neomarxistickej krajne ultraľavičiarskej entity zvykom zúrivo kopať do všetkých, čo majú odlišný názor než oni, tu konkrétne teda odlišný názor než má pán Michal Havran, samozrejme, že nezabudol si nenávistne kopnúť ani do katolíckej cirkvi, do poslanca Milana Krajniaka z politického hnutia Borisa Kollára SME RODINA, do náboženských kazateľov a vlastne do všetkých, ktorí by čo i len mohli uvažovať o tom, že zabíjanie nenarodených detí nie je správne. Michal Havran ide ešte ďalej a vo svojom nenávistnom článku nazýva biele ženy “nosnicami“. Táto bytosť, ktorá sa volá Michal Havran a ktorá uráža našich veľkých slovenských národných buditeľov z devätnásteho storočia Ľudovíta Štúra a Svetozára Hurbana Vajanského, kedy pod vplyvom možno asi nejakých omamných látok, nebudem sa zamýšľať akých, vyjadril sa, že Ľudovít Štúr bol údajným “antisemitom“ a Svetozár Hurban Vajanský bol dokonca údajne vraj “zaprdeným hlupákom“. Široká verejnosť vie, že už bol raz Havran vyzvaný na to, aby menej húlil trávu, vyzval ho síce Richard Sulík, pretože konštrukcie, ktoré dal dokopy v spomínanom článku z 23.5.2018, triezvy človek podľa mňa napísať nemôže. Okrem toho, že vo svojom nenávistnom článku táto bytosť bila do všetkých možných, ktorí eventuálne možno zastávajú život, pričom nezabudol si kopnúť dokonca ani do ruského prezidenta Vladimíra Putina, amerického prezidenta Donalda Trumpa, najvyššieho politického predstaviteľa KLDR Kim Čong-una, ba dokonca zapojil do toho i vraždu Tupého, ďalej do toho zapojil i nejakú krčmovú bitku v Mariatchi a tak ďalej a tak ďalej. Ale áno, stále písal o našej novele zákona na obmedzenie umelých potratov, len evidentne už k tomu nemal čo povedať, tak pospájal nespojiteľné, aby mohol na konci zakričať: "Fašisti!"

 

Práve pri tomto návrhu zákona, ktorý tak rozvášnil určité bytosti, si treba uvedomiť, že sú to práve ľudia ako Havran, ktorý je ústredným problémom Slovenska, práve takíto ľudia nám ničia naše Slovensko, dostali prístup do škôl, kde sa snažia bez súhlasu i vedomia rodičov a za ich chrbtom deti oblbovať svojím divným videním sveta, oblbovať už pomaly osemročné deti. A ako je možné, že sme my ako štát dovolili, aby takíto ľudia šírili rozklad našej spoločnosti?

 

Slovensko sa dostalo, bohužiaľ, do mediálnej pasce, kedy tí, čo vlastnia médiá, nám cez svojich novinárikov podstrkujú svoje videnie sveta, a keď náhodou s nimi nesúhlasíte alebo im položíte podľa nich údajne vraj tzv. “politicky nekorektnú otázku“, tak ste podľa nich “fašista“, “nacista“, “rasista“, “xenofób“, "homofób", "misogyn" a neviem čo ešte. My sme sa tak dostali do kultúrnej vojny, ktorú rozpútali mainstreamove extrémistické krajne ultraľavičiarske ultraliberálne neomarxistické denníky ako SME či Denník N. Urážlivý a primitívny slovník "novinárov" týchto plátkov ukazuje desivý svet, ktorý nám už popísal George Orwell vo svojej knihe "Rok 1984".

 

Slovensko si už konečne zaslúžilo tému obmedzenia umelých potratov, prestať zabíjať nenarodené deti, a je šialené, keď niektoré bytosti, ktoré som popísal vyššie, sú schopné tragédiu umelých potratov ignorovať a radšej budú dookola kričať všelijaké tie svoje hlúposti a nadávky, aby všetku ostatnú normálnu diskusiu umlčali, aby v podstate ani nik nemal odvahu vôbec sa do nejakej diskusie o probléme umelých potratov zapojiť. To je možno aj dôvod, prečo táto sála nášho parlamentu dneska zíva takou prázdnotou.

 

Možno si títo novinárikovia myslia, že sa ich hrubých mediálnych tlakov a brutálnych atakov bojíme, možno si myslia, že nás svojím útočením unavia. No mýlia sa a dúfam, že raz príde deň, keď už nebudú môcť šíriť tieto svoje jedovaté sliny a nenávisť, tak ako to robia doteraz. Slovensko je už moderná krajina, ktorá sa riadi etickými normami a nie normami neomarxistických krajne ultraľavičiarskych nímandov, členov bratislavskej kaviarne a neoliberálov.

 

Tieto príklady špinavej pseudonovinárskej práce sem dávam preto, aby sme si uvedomili, v akom mentálnom nastavení spoločnosti dnes žijeme. Pretože je absolútne jedno, či je zákon dobrý, alebo má dokonca ochraňovať to najcennejšie, čo máme, a to ľudský život, vždy a všade, kým sa však ale ľuďom neotvoria oči, tak tu budú vytvárať dusno štvaví extrémistickí krajne ultraľavičiarski ultraliberální neomarxistickí pseudonovinári, ktorí budú chrliť síru svojej fanatickej nenávisti spojenou s hystericky demagogickým pseudoargumentom len pre jedno, lebo “Kotleba“...

.

Ďalší tendenčný článok doniesol tento extrémistický krajne ultraľavičiarsky ultraliberálny neomarxistický plátok taktiež 21.5.2018, keď cez Luciu Krbatovú, autorku článku, prezentovali akýsi jednostranný manifest, kde zhrnuli, kto návrh na obmedzenie zabíjania nenarodených detí nepodporí. Aby bolo jasné, na akej extrémistickej krajne ultraľavičiarskej neomarxistickej neoliberálnej strane táto Lucia Krbatová stojí, nezabudla pomerne v krátkom článku na adresu protipotratovej PRO-LIFE novely potratového zákona Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS požadujúcej rešpektovanie práva všetkých ľudí na život od ich počatia až do prirodzenej smrti použiť až šesťkrát slovo “extrémistická“. Aj takto sa podľa vládnucich krajne ultraľavičiarskych ultraliberálnych súdruhov neomarxistov údajne vraj robí “objektívne spravodajstvo“.

 

Samozrejme, že ak má byť naším protipotratovým PRO-LIFE návrhom novely potratového zákona zachránený aspoň jeden ľudský život, tak úprimne povedané - my poslanci Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS budeme potom veľmi radi tzv. “extrémistami“ v ponímaní propotratových neoliberálnych fašistov.

 

Pozrime sa ale na ďalší extrémistický krajne ultraľavičiarsky ultraliberálny neomarxistický denník, ktorým je Denník N; kde dňa 22.5.2018 napísala určite “vynikajúca“ novinárka Ria Gehrerová tendenčný článok s nadpisom, aby zaujala, a teda "S fašistami hlasovať nechcú, niektorí poslanci preto pripravujú vlastný návrh zákona." V článku spomína konkrétne poslanca za indiferentné OĽANO Jána Marosza, čo ma mrzí, že pán Ján Marosz tu nie je, keď ho táto téma tak údajne vraj silno zaujíma, mimochodom bývalého, myslím, krajského predsedu za MOST – HÍD, aktuálne “podržtašku“ Igora Matoviča, ktorý údajne vraj už pracuje na novom zákone o umelých potratoch, aby sa údajne vraj vymanil, citujem, "z Kotlebovej pasce".

 

No, otázka na pána Jána Marosza je teda, že čo robil doteraz?

 

To, že ste pred parlamentnými voľbami podpísali "Deklaráciu za rodinu", v ktorej takisto s vami asi 200 kandidátov na poslancov sľúbilo hlasovať vždy za konzervatívnu pro-rodinnú politiku, už teraz neplatí?

 

Priznáte, že to bol len taký blaf na voličov, aby ste sa dostali k teplému miestočku, a keď prišlo teraz na lámanie chleba, tak hľadáte výhovorky, prečo nepodporiť protipotratový PRO-LIFE zákon na aspoň zníženie možnosti zabíjania nenarodených detí?

 

Takisto sa v článku píše o poslankyni Anne Verešovej, ktorá sa vraj v parlamente snaží nájsť konzervatívnych poslancov. A ja sa chcem spýtať pani poslankyne Anny Verešovej, či aj rozmýšľa predtým, ako niečo povie alebo napíše. V tejto chvíli má pred sebou naozaj dobrý zákon, ktorý by výrazne obmedzil zabíjanie nenarodených detí, a pani poslankyňa Anna Verešová miesto toho, aby tento zákon proste podporila; hovorí nejaké bláboly o hľadaní "niekoho". No, my sme tu, konkrétne v tejto sále je teraz minimálne náš celý kompletný poslanecký klub štrnástich konzervatívnych poslancov Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS. A preto nikoho hľadať nemusíte, stačilo by sa iba pridať! Ale áno, samozrejme, že ja veľmi dobre rozumiem tomu, že ide len a len o plané výhovorky a s ľútosťou musím skonštatovať, že vo vašom prípade s vaším straníckym kolegom Jánom Maroszom ide aj o schizofréniu, pretože je to vaša strana, ktorá kydá vozy hnoja na vládnu stranu SMER – sociálna demokracia, a to v mnohých prípadoch, samozrejme, že aj plne oprávnene, ale na druhej strane jedným dychom hovoríte, že idete hľadať podporu vo vládnej koalícii. To teda ani v najmenšom nie je konzistentné.

 

V extrémistickom krajne ultraľavičiarskom ultraliberálnom neomarxistickom plátku Denník N majú viacerých “bystrých novinárov“, a teda aj Matej Dugovič z tohto plátku sa blysol “brilantnou úvahou“, že vlastne načo chceme riešiť obmedzenie umelých potratov, keď vlastne medziročne klesajú. Ja úprimne nerozumiem tomu, či si tento novinárik myslí, že keď v roku 2014 bolo na Slovensku evidovaných vyše 7 400 potratov a v roku 2017 takisto vyše 7 400 potratov, tak sa to dá považovať za klesanie. To matematicky nevychádza, ale aj keby sme vychádzali zo zvrátenej logiky týchto novinárikov a štatistika by nám ukázala "len" 6 000 potratov, tak to je podľa novinára Dugoviča z extrémistického krajne ultraľavičiarskeho ultraliberálneho neomarxistického plátku Denníka N v poriadku, teda že o tých 6 000 životov sa už netreba asi vôbec zaujímať.

 

Tieto príklady akože "novinárskej nadpráce", toto akože vravím preto, lebo toto, čo stvárajú zamestnanci spomínaných extrémistických krajne ultraľavičiarskych ultraliberálnych neomarxistických denníkov nemá so skutočnou novinárčinou absolútne nič spoločné, keďže ide čiste iba len o demagogickú propagandu; avšak tieto príklady som uviedol preto, aby som poukázal na to, že je absolútne jedno, aký dobrý zákon sa navrhne, no pokiaľ to nie je z dielne neomarxistických kamošov novinárskej obce, tak je tento zákon zásadne vždy zosmiešňovaný, znevažovaný a píšu sa články na objednávku o tom, ako sa za tento zákon nemôže hlasovať, lebo aký je tento zákon údajne vraj strašne “fašistický“, “nacistický“ a podobne.

 

Bohužiaľ, sme v poslednej dobe svedkami dosiahnutia absolútneho dna novinárskej práce, kedy už vôbec nerozhoduje vecný obsah správy, ale to, ako títo akože “novinári“ vedia účelovo správu prekrútiť a podať. Veď, paradoxne, daňové podvody Andreja Kisku či Igora Matoviča vám tieto spomínané extrémistické krajne ultraľavičiarske ultraliberálne neomarxistické denníky predajú ako sladkú cukrovú vatu a naopak PRO-LIFE zákon o sprísnení potratovej politiky, a teda zabránenie zabíjaniu nenarodených detí podsúvajú občanom so zvráteným porovnávaním s Treťou ríšou, eugenikou či opäť a stále s nejakým akýmsi neurčitým “fašizmom“!!

 

Choré, choré, je to veľmi, preveľmi choré! A všetci tí zapredaní pseudonovinári a samozrejme, že všetky tie extrémistické krajne ultraľavičiarske ultraliberálne neomarxistické denníky sa môžu hanbiť, že v lokajskej službe mocnému potratovému veľkopriemyslu sa nechali prepožičať na hru, na ktorej konci je zabitie nenarodeného dieťaťa.

 

Zo všetkého tohto je najsmutnejšie to, že všetci títo samozvaní "majitelia jedinej pravdy" akosi zabudli, že žijeme v demokratickom zriadení, s ktorým práve oni tak radi operujú. Bohužiaľ, pojem “demokracia“ využívajú len a práve vtedy, keď sa im to najviac hodí. No keď natrafia na názorového oponenta, tak namiesto vecnej diskusie bez štipky hanby svojho názorového oponenta počastujú nadávkami, vulgarizmami, začnú ho zosmiešňovať a podobne len aby sa akejkoľvek vecnej diskusii za každú cenu vyhli, pretože títo neomarxistickí pseudonovinári v skutočnosti žiadne vecné argumenty ani nemajú.

 

Bohužiaľ, takto sa zvrhla aj celospoločenská téma ochrany práv všetkých ľudí na život, respektíve takto sa súdruhom neomarxistom z mainstreamových médií túto debatu podarilo "úspešne odkloniť", keď ju "bezpečne" odklonili z politicky a ideologicky nebezpečných vôd eventuálnej skutočne slobodnej a demokratickej vecnej diskusie smerom do svého neomarxistického politicky a ideologicky "bezpečného prístavu" iracionálnej emocionálnej hystérii.

 

A pritom veď predsa v normálnej, zdravej spoločnosti, ak s niekým nesúhlasím, tak to ešte neznamená, že s ním nemôžem viesť vecný dialóg, obzvlášť pri takej závažnej téme, ako je obmedzenie umelých potratov.

 

Dúfal som, a vzhľadom k vnútropolitickej realite na dnešnom Slovensku ako sa ukazuje asi veľmi naivne a nerealisticky som dúfal, že u nás na Slovensku potom čo naša PRO-LIFE orientovaná Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS predložila v našom slovenskom parlamente Národnej Rade Slovenskej Republiky návrh protipotratového PRO-LIFE zákona, že následne prebehne vecná, slušná diskusia na základe faktov a bez emócií. Namiesto toho všetky mainsteamove extrémistické médiá krajne ultraľavičiarskych ultraliberálnych neomarxistických extrémistov začali nenávistnú štvavú dehonestujúcu kampaň s jedným cieľom, aby sa boj za život dal do ústrania a namiesto serióznej vecnej diskusie do popredia hodili spoločnosti ohlodanú kosť akéhosi otrepaného “fašizmu“.

 

Pritom táto dôležitá a vážna téma ochrany každého ľudského života od jeho počatia až po prirodzenú smrť nie je žiadny „fašizmus“ či “nacizmus“, ale veľmi vážna téma, ktorá by si zaslúžila vážnu a vecnú celospoločenskú diskusiu bez démonizovania názorového oponenta, a teda nás PRO-LIFE zmýšľajúcich poslancov, členov, stúpencov či voličov PRO-LIFE orientovanej politickej strany Kotleba - Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS.

 

Ultraliberálni fašisti nám dookola vyčítajú; samozrejme, okrem ekonomických dôvodov, však akýže by to bol liberál keby na prvom mieste nemyslel na plné vrecká "mamonu", ako aj to, že chceme brať ženám údajne vraj tzv. “možnosť voľby“. Ja si s týmto dovolím absolútne nesúhlasiť, veď toto tvrdenie je úplne absurdné keby už aj pre nič iného, tak už aj z toho dôvodu, že s výnimkou úplne ojedinelých prípadov zločinného znásilnenia ženy má predsa každá žena tak ako tak úplne vždy slobodu voľby či “mať sex“ alebo “nemať sex“, a teda vždy keď sa žena rozhodne “mať sex“, tak nutne musí počítať s tým, že je tu vždy nemalé riziko toho, že v dôsledku pohlavného styku otehotnie. A teda ak už žena učinila už raz svoju voľbu “mať sex“, tak po svojom prípadnom otehotnení by už nemala mať žiadne tzv. „právo“ zvoliť si interrupciu. Žena totiž už mala slobodu, mala možnosť slobody si vybrať, a jej voľbou mať pohlavný styk túto svoju „voľbu“ už raz učinila.

 

Bohužiaľ, žijeme čoraz viac a viac v extrémnejšom ultraliberálnejšom svete, kde bezducho preberáme skazené západné pseudohodnoty uvoľnenej morálky, a aj preto súčasné možnosti umelých potratov otupili v mnohých ľuďoch akúkoľvek mieru zodpovednosti, ktorú by mal človek za svoje činy prebrať. V tomto prípade, samozrejme sa teraz nijako nevyjadrujem k problematike otehotnenie v rámci zločinného znásilnenia ženy, pretože toto teraz nie je predmetom tejto našej novely potratového zákona.

.

Tak isto aj oháňanie sa a predbiehanie tzv. “štandardných politikov“, že aj keď je tento protipotratový PRO-LIFE zákon správny, tak zaň napriek tomu nebudú hlasovať, pretože údajne vraj akurát pripravujú svoj vlastný návrh zákona. Moja otázka znie: A čo robili doteraz? Načo ešte chcú čakať? Či kým nezomrie ďalších tisíc, dvetisíc, tritisíc alebo ešte viac nevinných detí?

 

Len zato, že to predkladá tá naša „zlá“ údajne vraj “fašistická“ či “nacistická“ “Kotlebova strana“ Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS, tak hoci sa s týmto ich protipotratovým PRO-LIFE návrhom novely potratového zákona z hľadiska jeho vecného obsahu textu tejto predloženej PRO-LIFE protipotratovej novely potratového zákona síce stotožňujeme, napriek tomu však ale za túto protipotratovú PRO-LIFE údajne vraj “fašistickú“ či “nacistickú“ novelu potratového zákona nezahlasujeme, lebo sa nám nepáči ten “zlý“ údajne vraj “fašistický“ či “nacistický“ “Kotleba“?

 

A čo tak myslieť súdruhovia na tie zabíjané deti?

 

A okrem toho “sorry“ prepáčte, ale začať sa "aktivizovať" v otázke života detí a navyše úplne hystericky sa aktivizovať na otázke života detí, a to ešte k tomu až potom, keď s týmto návrhom zákona príde niekto iný, je farizejské, slabošské, pokrytecké a hlavne scestné, že skrze vašu sobeckú pýchu a žárlivú ctižádostivú ješitnosť budú tieto deti umierať stále i naďalej.

 

A ak o sebe navonok tvrdíte, že ste Vy údajne vraj “demokratmi“ a máte plnú papuľu údajnej tej Vašej farizejskej "tolerancie", tak čo takto aspoň trochu tolerantne a demokraticky akceptovať, že existujú tu na Slovensku aj konzervatívne kresťanské názory a nielen tie Vaše liberálne neomarxistické, a že politickou reprezentantkou týchto PRO-LIFE a PRO-FAMILY konzervatívnych kresťanských názorov je na Slovensku dokonca aj jedna z politických strán, a to navyše ešte k tomu parlamentná politická strana, pretože našej PRO-LIFE a PRO-FAMILY orientovanej politickej strane Kotleba - Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS konzervatívny PRO-LIFE a PRO-FAMILY zmýšľajúci kresťania aj napriek Vašej krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomarxistickej goebbelsovsky intenzívnej a všadeprítomnej lživej a demagogickej propagande dali svoje hlasy a vyslali ju tak do Národnej Rady Slovenskej Republiky ĽSNS aby na tejto pôde slovenského parlamentu sme obhajovali ich záujmy a tlmočili ich názory, ktoré sú na doposiaľ kresťanskom Slovensku v celej slovenskej spoločnosti ešte stále väčšinové, a teda čo tak demokraticky a tolentne akceptovať, že Ľudová strana Naše Slovensko ĽSNS – či už sa vám to páči alebo nie - ako jediný reprezentant konzervatívnych PRO-LIFE a PRO-FAMILY kresťanských názorov tu je, bude tu aj do budúcnosti a pri tomto všetkom neomarxistickom amorálnom krajne ultraľavičiarskom a ultraliberálnom bahne bude v budúcnosti nutne iba rásť?

 

Áno, ja si plne uvedomujem, že pre mnohých z vás súdruhovia je to asi hororová predstava, ale poďme pri otázke zabíjania či nezabíjania nenarodených detí zabudnúť aspoň na chvíľu na politiku a najmä poďte aspoň na chvíľu zabudnúť na svoje krátkozraké politikárčenie a spojme sa konečne aspoň raz pre Slovensko a za správnu vec.

 

Vážení kolegovia poslanci, prosím, aj tých z Vás, čo nás, ja verím, že nás aspoň niektorí z tých čo tu v zasadačke pléna Národnej Rady Slovenskej Republiky nie sú fyzicky prítomní, že nás aspoň zo svojich poslaneckých kancelárií počúvajú, a že sa zamyslia nad tým, či si žena zaslúži viac ako umelý potrat?

 

Na Slovensku chýbajú zdravotné sestry, lekári i profesionáli v mnohých profesiách, no i naďalej sa umožňuje zabíjanie detí, ktoré by sa v normálnom civilizovanom štáte a spoločnosti mohli narodiť a žiť. Mnohé bezdetné páry túžia po osvojení detí. Taktiež aj z týchto dôvodov my poslanci z Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS chceme legislatívne presadiť ochranu každého ľudského života od jeho počatia až po prirodzenú smrť, i reálnu ochranu a podporu materstva a otcovstva.

 

Dnes, a to prinajmenšom u nás na Slovensku aj napriek totalitne jednostrannej všadeprítomnej goebbelsovskej pro-potratovej propagande aj sekulárna väčšina spoločnosti odmieta umelé potraty, a to prinajmenšom umelé potraty ku ktorým dochádza bez vážneho dôvodu len tak tzv. "na požiadanie". Najmasovejšou demonštráciou od revolúcie roku 1989 bol na Slovensku Pochod za život, ktorého sa zúčastnilo viac ako 85-tisíc ľudí!

 

Taktiež si uvedomte, že Slovensko čelí demografickému úpadku, a bohužiaľ, napriek tomu sme prostredníctvom prevládajúcej mediálnej kontroly, doslova šikany zo strany mainstreamových extrémistických krajne ultraľavičiarskych ultraliberálnych neomarxistických médií, od ich extrémistických pseudonovinárov sme svedkami výsmechu z práva detí na život, ako aj výsmechu z rodiny a manželstva.

 

Kresťanská etika a morálka, PRO-LIFE hodnoty, PRO-FAMILY hodnoty, manželská vernosť, skutočná nezištná slušnosť, láska k vlasti, ale i úprimná láska k blížnemu a ostatné morálne, mravne-etické hodnoty vôbec sa zo strany mainstreamových médií demagogicky predkladajú verejnosti ako údajný “fašizmus“ či “nacizmus“.

 

Všetko je to veľmi smutné, pretože každej ľudskej spoločnosti by malo záležať na podpore PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnôt, každá ľudská spoločnosť by sa mala zasadzovať za ochranu každého ľudského života, a to i toho najmladšieho, zatiaľ ešte nenarodeného, ako aj za ochranu manželstva a rodiny. Toto totiž sú prirodzené všeľudské hodnoty a nie nejaký "fašizmus" či "nacizmus" ako hlásajú mainstreamove extrémistické krajne ultraľavičiarske ultraliberálne neomarxistické média. A preto chcem veriť, že pri hlasovaní odhodíte svoje politické prekáračky a budete hlasovať za život. Ďakujem pekne.

 

POZNÁMKA EDITORA: Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko ĽSNS je jedinou PRO-LIFE politickou stranou na Slovensku. Žiadna iná PRO-LIFE politická strana ako celok na Slovensku neexistuje, hoc i v niektorých ďalších politických stranách tu i tam sa vyskytujú jednotliví PRO-LIFE zmýšľajúci jednotlivci.

 

Internetový portál "Postoj.sk" sofistikovaným spôsobom tajne pôsobí v službách krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomarxistickej revolúcie pod falošnou PRO-LIFE a PRO-FAMILY maskou s cieĺom jednak "zachytiť" čo pokiaľ možno najväčší počet konzervatívne PRO-LIFE a PRO-FAMILY zmýšľajúcich kresťanov, jednak týchto konzervatívne PRO-LIFE a PRO-FAMILY konzervatívne zmýšľajúcich kresťanov skryte sofistikovaným spôsobom manipulatívne nenápadne ovlivňovať v službách krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomararxistickej revolúcie tým ideologicky tzv. "správnym smerom". V praxi toto nenápadné sofistikované manipulatívne pôsobenie tohto krypto-neomarxistického portálu "Postoj.sk" spočíva v tom, že vzhľadom k tomu, že jeho cieĺovou skupinou sú konzervatívne PRO-LIFE a PRO-FAMILY zmýšľajúci kresťania, tak "na oko" svojimi článkami bezvýhradne vystupuje proti vraždeniu nenarodených detí umelými potratmi i proti sodomii a genderovej ideológii a teda "na oko" nadšene "podporuje" a hlási sa k PRO-LIFE i PRO-FAMILY hodnotám, ba dokonca často "Postoj.sk" i farizejsky narieka nad tým, že nikto v parlamente tie umelé potraty neche zastaviť, avšak ale iba do tej doby, kým nenastane to "nebezpečenstvo", že by v parlamente "nedajbože" tie umelé potraty skutočne sa niekto rozhodol pokúsiť sa zastaviť. Potom samozrejme "Postoj.sk" úporne hľadá pokrytecké výhovorky, zámienky a dôvody prečo dotyčnú konkrétnu PRO-LIFE iniciatívu nemožno podporiť. Samozrejme, že vzhľadom k tomu, že manipulatívne pôsobenie portálu "Postoj.sk" je cielene zamerané voči konzervatívnym PRO-LIFE a PRO-FAMILY kresťanom, tak nikdy otvorene nepovedia že v skutočnosti umelé potraty plne podporujú, práve tak ako ani vo svojom boji proti konkrétnemu PRO-LIFE zákonu si "Postoj.sk" z logiky daných súvislostí fakticky ani nemôže dovoliť použiť klasické pseudoargumenty mainstreamových médií takého typu ako napríklad že "táto novela je zlá, chce brániť ženám rozhodovať o svojom tele", ale musia si vymyslieť sofistikovanejšie rafinovanejšie pseudodôvody prečo nepodporiť daný PRO-LIFE protipotratový návrh zákona, proste také pseudodôvody, ktoré budú mať aspoň nejakú reálnu šancu byť aspoň trochu psychologicky akceptovateľné pre konzervatívneho PRO-LIFE a PRO-FAMILY zmýšľajúceho kresťana, čiže také pseudodôvody, ktoré priamo nebudú nijako protirečiť či spochybňovať samotné PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnoty ako také, ako napríklad, že dotyčný PRO-LIFE návrh zákona je sice správný, ale mali by údajne vraj s daným PRO-LIFE návrhom zákona zatiaľ ešte počkať, pretože údajne vraj z tých či oných dôvodov momentálne nie je vhodná doba na jeho predloženie, alebo že predložený návrh zákona má síce správný cieľ že jde proti umelým potratom, ale údajne vraj je zle pripravený a má legislatívne formálno-právne vady a nedostatky, a preto ho nemožno prijať, alebo že aj predložený návrh zákona je aj legislatívne síce úplne bez akejkoľvek vady, ale politická strana či konkrétny poslanec,ktorý dotyčný protipotratový zákon predložil je "taký a onaký, a vymenujú ich či jeho či už skutočné alebo vymyslené údajné "poklesky" že urobil alebo neurobil to či ono, že spáchali či spáchal to a to, a podobne, a že preto dotyčný zákon predkladajúca politická strana alebo konkrétny poslanec, ktorý dotyčný protipotratový zákon predložil je človek údajne vraj neseriózny, nedôveryhodný a preto pod zámienkou z týchto či už skutočných alebo vymyslených často i úplne banálnych pseudodôvodov preto ani tento ich či jeho protipotratový návrh zákona údajne vraj preto "nemožno v žiadnom prípade podporiť" atď.

 

Ostatne podľa svedectva slovenského nezávislého investigatívneho novinára Mgr. Martina Bavolára "Denník Postoj utajene financuje George Soros cez svoje krycie firmy, politické nadácie a nastrčené osoby", ako o tom už viac krát tento Mgr. Martin Bavolár, jeden z najlepších slovenských investigatívnych novinárov na základe svojich investigatívnych odhalení už viac krát hovoril i písal, naposledy napríklad dokonca priamo na svojom blogu tu: https://blog.hlavnespravy.sk/8555/velke-odhalenie-precitajte-si-ktori-najomni-novinari-su-na-mafianskych-zoznamoch-medzi-prvymi-su-todova-a-snidl-z-dennika-n-a-hanus-z-dennika-postoj/ Toľko teda o sofistikovanom manipulatívnom pôsobení na konzervativnych PRO-LIFE a PRO-FAMILY kresťanov zo strany de facto krypto-neomarxistického portálu “Postoj.sk“ nesúceho honosný rovnako tak falošne zavádzajúci názov ako je aj sám: “Konzervatívny denník Postoj“.

 

 

Martin Beluský, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /109/:

Ďakujem za slovo. Viac než osemdesiattisícové Pochody za život v Bratislave i v Košiciach boli od roku 1989 početne absolútne najmasovejšie, najväčšie zhromaždením občanov na Slovensku v histórii, napriek tomu si v mainstreamových extrémistických krajne ultraľavičiarskych ultraliberálnych médiách - ak sa o týchto Pochodoch za život aspoň vôbec nejako zmienili - tak ani zďaleka si "nezaslúžil" takú veľkú mediálnu pozornosť ako si "zaslúžili" ešte donedávna Sorosovskými mimovládkami organizované neomarxistické pochody za tzv. “Slušné Slovensko“ alebo aj ich najrôznejšie tzv. "gaypochody" s účasťou často iba len niekoľkých desiatok ľudí.

 

Otázka je prečo?

 

Hovoril si aj o tom, že po predložení tejto novely potratového zákona vznikla na Slovensku v mainstreamových extrémistických krajne ultraľavičiarskych ultraliberálních neomarxistických médiách veľká mediálna hystéria. Ja som bol ale veľmi prekvapený, že sa táto hystéria ani tak netýkala až tak veľmi vecného obsahu tohto návrhu novely potratového zákona, ale jeho formy, teda toho kto tento návrh zákona predložil, kto si dovolil predložiť takýto PRO-LIFE návrh novely potratového zákona, respektíve, že si tento PRO-LIFE návrh novely potratového zákona dovolila predložiť naša Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS.

 

Vo svojom príspevku si kritizoval, že mainstreamové extrémistické krajne ultraľavičiarske ultraliberálne neomarxistické médiá lobujú proti tomuto nášmu návrhu zákona, ale ja sa im nečudujem, veď keď ešte v piatok sme prerokovali návrh zákona, ktorý mal za cieľ odhaliť financovanie a označiť ich mecenášov nálepkou pozor, zahraničný agent. Oni nemajú žiadnu zodpovednosť voči spoločnosti. Ich cieľom nie je pomáhať, ani objektívne informovať, ale iba len slúžiť silám zla, slúžiť záujmom krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomarxistickej revolúcie.

 

Každopádne myslím si, že si verejnosť urobí sama obraz o článkoch týchto "novinárov" a nám ostatným iba ostáva týchto neomarxistických súdruhov ignorovať a robiť si i naďalej svoju poctivú a svedomitú prácu pre obyčajných neprivilegovaných ľudí na Slovensku i naďalej. Ďakujem.

 

 

Jana Nehézová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /110/:

Ďakujem za slovo. Musím sa priznať, keď počúvam tvoje slová Janči, že ja som šťastný človek, žena a matka, že tieto keajne ultraľavičiarske ultraliberálne neomarxistické obludné, nepravdivé a zavádzajúce bulvárne mainstreamové extrémistické plátky nikdy nečítam. Ak si totiž ich pseudonovinári myslia, že niekoho zaujmú, tak možno len nejakých úboho primitívnych a nevzdelaných hlupákov, ktorí nemajú so skutočne slušnými občanmi Slovenskej republiky vôbec nič spoločné.

 

Len som sa ešte viac utvrdila v tom, že svoj vzácny čas a svoj život, ktorý si nesmierne cením, nevyplytvám čítaním kadejakých krajne ultraľavičiarskych ultraliberálnych primitívnych a hlúpych mainstreamových extrémistických plátkov a venujem svoj voľný čas radšej plne svojim počatým, narodeným a krásnym dcéram.

 

A vyjadrovať sa k ostatným tu úmyselne neprítomným poslancom Národnej Rady Slovenskej Republiky, ktorí sú len pred zrakmi verejnosti “na oko“ ostentatívne údajne vraj PRO-LIFE – o čom svedčí aj ich permanentná neprítomnosť v jednacej sále – keďže “len naoko“ akože mali údajný záujem o danú práve prejednávanú PRO-LIFE tému, je úplne zbytočné komentovať. Tí poslanci, ktorí majú skutočný záujem o ochranu ľudského života totiž teraz sedia tu spoločne s nami v tejto dnes a teraz prakticky úplne prázdnej plenárnej zasadačke Národnej rady Slovenskej Republiky. Ďakujem.

 

 

Ján Kecskés, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /111/:

Janči, spomínal si vo svojom príspevku, vo svojej rozprave krajne ultraľavičiarske ultraiberálne neomarxistické denníky SME a Denník N a podobné takéto maistreamové extrémistické plátky pochybného charakteru a pochybného financovania. Ako už spomínal predrečník Beluský, tak v piatok sme tu rokovali o takzvanom fara zákone, kde v prípade schválenia SME, by bol nápis pozor zahraničný agent, Denník N pozor zahraničný agent. Bolo by to tak veľmi pekné a teda aj pravdivé.

 

Pretože nikto iný, nikto zo zdravo mysliacich ľudí na Slovensku nemôže tak choromyseľne schvalovať sodomiu, respektíve homosexualistickú ideológiu LGBTI a všelijaké tieto gender ideológie, pretože na Slovensku platí a dúfam, že sa toho dožijem, že viac tu bude platiť, že zdravá a prirodzená rodina pozostáva z muža, ženy a detí.

 

A verím, že aj táto snaha našej PRO-LIFE Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS o  ochranu nenarodených detí, ktorú tu dnes obhajujeme a predkladáme, čiže zastavenie vraždenia nevinných nenarodených detí, že tu bude uplatnené a teda takéto vraždenie na Slovensku zastavíme. Ďakujem.

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /112/:

Jano, vypočul som si ťa a trošku sa čudujem, že si toľko priestoru, ako aj toľko svojho času venoval takým otvoreným nepriateľom života, otvorenýn nepriateľom nielen PRO-LIFE hodnôt, ale aj otvoreným nepriateľom všetkého kresťanského, všetkého rodinného a vôbec všetkého normálneho v podstate takým krajne ultraľavičiarskym ultraliberálnym neomarxistickým fanatikom plným extrémistickej nenávisti a zloby ako sú mainstreamové extrémistické štvavé krajne ultraľavičiarske ultraliberálne neomarxistické plátky SME a denník N.

 

Už ten názov sám, to N hovorí, že je to proste asi určené pre slabomyslných ľudí mentálne retardovaného ducha, ktorý majú možno problém prečítať viac ako tú prvú iniciálu N. A mali sme možnosť rozprávať sa s viacerými čitateľmi, dokonca aj s predplatiteľmi tohto maistreamového extrémistického krajne ultraľavičiarskeho ultraliberálneho neomarxistického denníka N, a to je vizitka sama o sebe.

 

Čiže netreba sa nimi vôbec zaoberať. Ja si myslím, že oni sa vyriešia sami a že postupne, postupne ale iste to už prestane baviť aj ich vlastných donorov a sponzorov ich financovať, pretože normálny človek si predsa niečo takého predplatiť nemôže, a ak doposiaľ skutočne takéto mainstreamové extrémistické krajne ultraľavičiarske ultraliberálne neomarxistické plátky vôbec ešte nejakých čitateľov majú, tak snáď to už príliš dlho trvať nebude a postupne od nich takmer úplne všetci čitatelia odídu, no a ten zostatok sa snáď nakoniec predsa len celkom dobrovoľne prihlási u svojho rajónneho psychiatra.

 

A my sa ale nemôžme čudovať, že oni majú na našu Ľudovú Stranu Naše Slovensko ĽSNS len tie najhanlivejšie výrazy a najhanlivejšie označenia, najhanlivejšie vulgárne nadávky a urážky. Veď my v ich extrémistických krajne ultraľavičiarskych ultraliberálnych neomarxistických očiach s našou kresťanskou vierou, PRO-LIFE hodnotami a PRO-FAMILY hodnotami predstavujeme všetko to, proti čomu oni bojujú celý svoj život.

 

Fanaticky proti nám bojujú, pretože predstavujeme pre nich ľudí, ktorí sa nedajú ani podplatiť a ani zastrašiť, a teda, ktorí ani nechcú slúžiť ich propagande a bojovať proti kresťanstvu, proti ľudskému životu, proti prirodzenej rodine. Predstavujeme ľudí aj s našim návrhom na odstránenie, poprípade aspoň obmedzenia súčasnej obrovskej potratovej genocídy, masového holokaustu nenarodených detí, a teda predstavujeme pre nich ľudí,  ktorí sa nechcú zapojiť do ich globalistických celosvetových extrémistických plánov krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomarxistickej revolúcie, ktorej oni tak verne slúžia.

 

Tak potom sa nemôžme čudovať, že budú bojovať zbraňami, ktoré majú k dispozícii a budú pluť tú svoju satanskú síru. Vieme dobre, že síra symbolizuje stranu satana a na tej strane aj oni celkom evidentne stoja. Keďže my stojíme na tej presne opačnej strane ako oni, tak ten ich boj ako zasvätencov diabla, služobníkov satana proti Ľudovej Strane Naše Slovensko zasvätenej zas pod ochranu Nepoškvrneného Srdca  Panny Márie, tak tam je ten nezmieriteľný boj medzi nami a krajne ultraľavičiarskymi ultraliberálnymi neomarxistickými extrémistami len celkom logický a prirodzený.

 

 

Natália Grausová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /113/:

Ďakujem pekne. Janko, spomínal si a chcem sa toho dotknúť, človeka teda v podstate, ani neviem či človeka, ale pre mňa jednu úbohú kreatúru, ktorá sa volá Michal Havran. A je tragédiou, že takéto individuá ako Havran majú dovolené chodiť po školách naprieč Slovenskom a tam bez súhlasu, ba dokonca i bez vedomia rodičov klamať ich deti a vymývať im mozgy.

 

A ďalej je tragédiou, že takéto indivíduum a jemu podobní majú priestor i v televízii, ktorá sa hovorí “verejnoprávna televízia“ a na ktorú občania Slovenskej republiky musia platiť koncesionárske poplatky. To je taktiež veľká tragédia.

 

Ale ja chcem veriť, že napriek tomu ako štvú mainstreamové extrémistické krajne ultraľavičiarske ultraliberálne neomarxistické médiá proti nám PRO-LIFE poslancom Ľudovej Strane Naše Slovensko ĽSNS a proti tomuto nášmu PRO-LIFE návrhu novely potratového zákona, ja verím, že sa nájde v tomto našom slovenskom parlamente Národnej Rade Slovenskej Republiky Národnej rade dostatok poslancov, ktorí budú mať tú aspoň malú štipku svedomia a tú česť a zahlasujú za právo všetkých nenarodených detí na život napriek tomu, že sú bombardovaní nenávistnou propagandou a že budú lynčovaní zo strany týchto mainstreamových extrémistických krajne ultraľavičiarskych ultraliberálnych neomarxistických médií, napriek tomu ja verím, že zahlasujú za tento náš PRO-LIFE návrh protipotratovej novely potratového zákona. Verím tomu, že to nejakým spôsobom zvládnu. Ďakujem.

 

 

Stanislav Mizík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /114/:

Ďakujem za slovo. Keď si spomenul Michala Havrana, tak to je naozaj morálne dno pokryté špinavým bahnom. Jeho výčiny presahujú všetky medze normálnosti. Minule som ho spomenul vo faktickej, že ako čierny havran, zvaný vták Ojoják škrieka zobákom a trasie čiernymi krídlami v televízii a do diskusií si berie persóny z mimovládok, či rôznych užitočných idiotov ako napríklad idiota Lavríka, či zaujatého pracovníka SAV Miloslava Saba. Persóny ako Havran čo Šoltés, či Tódová a mnohí ďalší sú top presstitútky. Ich cieľ je posluhovať vrátnikovi do pekla. Tieto presstitútky ja osobne sledujem; ja sledujem, nepriateľa, zahraničného agenta musíš poznať. Je to súčasť vojenskej taktiky. Tento nepriateľ je nebezpečný. Prenikol do škôl, ovplyvňuje tam za chrbtom rodičov detí svojim satanizmom, snaží sa vymývať mozgy mladej generácii. Ďakujem za slovo.

 

 

Milan Uhrík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /115/:

Jano, je zaujímavé, aj ty si vo svojom príspevku v podstate načrtol ten paradox, že u nás na Slovensku väčšina ľudí podľa prieskumov je za odstránenie alebo prinajmenšom aspoň obmedzenie potratov v Slovenskej republike, ale ak nie úplne všetci, tam prinajmenšom drvivá väčšina “slovenských“ novinárov je práve naopak za ich ešte väčšiu liberalizáciu.

 

 To znamená, že je tu otázka koho “názory“ reprezentujú títo novinári vystupujúci či už v médiách tlačených, to znamená v nejakých bulvárnych plátkoch alebo v televízii, v rozhlase, koho “názory“, respektíve záujmy títo ľudia reprezentujú?

 

Koho záujmy sledujú?

 

A komu to ich absurdné tzv. “spravodajstvo“ ponúkajú?

 

Ty si spomínal Michala Havrana, ktorý má, a to je pre mňa úplne nepochopiteľné, priestor v RTVS-ke, odtiaľ by mal byť samozrejme už dávno, dávno vyhodený taký človek už len kvôli neobjektivite tých jeho relácií, ktorá je až do očí bijúca.

 

Spomínal si mainstreamové extrémistické krajne ultraľavičiarske ultraliberálne neomarxistické bulvárne denníky SME a Denník N. V mainsteamovom extrémistickom krajne ultraľavičiarskom ultraliberálnom neomarxistickom denníku SME som ja čítal tiež jeden "zaujímavý komentár" od pani Matie Lenickej, vlastným menom Matúš, transvestita, ktorý sa maľuje ako žena a tento transvestita, respektíve biologický muž tvrdiaci, že je údajne vraj žena v tomto plátku SME-tiarov (Vysvetlujúca poznámka: výrazom SME-tiari, tj. SMETIARI sa myslia novinári zo slovenského denníku SME) písal o tom, že vraj čo majú čo chlapi, muži rozhodovať “o právach žien“.

 

Chápete tomu, chápete ako hlboko tá spoločnosť naozaj klesla, keď transvestita biologický muž vydávajúci sa za ženu u SME-tiarov (Vysvetlujúca poznámka: výrazom SME-tiari, tj. SMETIARI sa myslia novinári zo slovenského denníku SME), ako oficiálny článok redakcie SME-tiarov vypisuje čosi o tom, že čo to majú chlapi, muži “určovať práva ženám“ a on je samozrejme, že údajne vraj tá “žena“, namaľovaný tam bol, s fialovým rúžom mal namaľované ústa, respektíve pery.

 

Bohužiaľ, aj mnoho údajne vraj “konzervatívnych“ denníkov, ktoré o tejto problematike “informovali“ neinformujú objektívne. Konkrétne napríklad tzv. “konzervatívny denník Postoj“, ktorý sám o sebe tvrdí, že je údajne vraj “konzervatívny“, odmietol publikovať môj PRO-LIFE článok týkajúci sa tohto predloženého PRO-LIFE návrhu protipotratovej novely potratového zákona i napriek tomu, že často publikuje články všelijakých ostatných, predsa len podstatne menej významných kadejakých aktivistov a “osobností“, a to podstatne menej významných bez urážky preto, že všetci títo “aktivisti“ aj keby boli oni všetci skutočne PRO-LIFE ľuďmi, vzhľadom k tomu, že nie sú poslancami v Národnej rade Slovenskej Republiky, nerozhodujú preto ani o tomto návrhu zákona. Čiže fakt táto mediálna scéna na Slovensku je jedna veľká tragédia.

 

POZNÁMKA EDITORA: Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko ĽSNS je jedinou PRO-LIFE politickou stranou na Slovensku. Žiadna iná PRO-LIFE politická strana ako celok na Slovensku neexistuje, hoc i v niektorých ďalších politických stranách tu i tam sa vyskytujú jednotliví PRO-LIFE zmýšľajúci jednotlivci.

 

Internetový portál "Postoj.sk" sofistikovaným spôsobom tajne pôsobí v službách krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomarxistickej revolúcie pod falošnou PRO-LIFE a PRO-FAMILY maskou s cieĺom jednak "zachytiť" čo pokiaľ možno najväčší počet konzervatívne PRO-LIFE a PRO-FAMILY zmýšľajúcich kresťanov, jednak týchto konzervatívne PRO-LIFE a PRO-FAMILY konzervatívne zmýšľajúcich kresťanov skryte sofistikovaným spôsobom manipulatívne nenápadne ovlivňovať v službách krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomararxistickej revolúcie tým ideologicky tzv. "správnym smerom". V praxi toto nenápadné sofistikované manipulatívne pôsobenie tohto krypto-neomarxistického portálu "Postoj.sk" spočíva v tom, že vzhľadom k tomu, že jeho cieĺovou skupinou sú konzervatívne PRO-LIFE a PRO-FAMILY zmýšľajúci kresťania, tak "na oko" svojimi článkami bezvýhradne vystupuje proti vraždeniu nenarodených detí umelými potratmi i proti sodomii a genderovej ideológii a teda "na oko" nadšene "podporuje" a hlási sa k PRO-LIFE i PRO-FAMILY hodnotám, ba dokonca často "Postoj.sk" i farizejsky narieka nad tým, že nikto v parlamente tie umelé potraty neche zastaviť, avšak ale iba do tej doby, kým nenastane to "nebezpečenstvo", že by v parlamente "nedajbože" tie umelé potraty skutočne sa niekto rozhodol pokúsiť sa zastaviť. Potom samozrejme "Postoj.sk" úporne hľadá pokrytecké výhovorky, zámienky a dôvody prečo dotyčnú konkrétnu PRO-LIFE iniciatívu nemožno podporiť. Samozrejme, že vzhľadom k tomu, že manipulatívne pôsobenie portálu "Postoj.sk" je cielene zamerané voči konzervatívnym PRO-LIFE a PRO-FAMILY kresťanom, tak nikdy otvorene nepovedia že v skutočnosti umelé potraty plne podporujú, práve tak ako ani vo svojom boji proti konkrétnemu PRO-LIFE zákonu si "Postoj.sk" z logiky daných súvislostí fakticky ani nemôže dovoliť použiť klasické pseudoargumenty mainstreamových médií takého typu ako napríklad že "táto novela je zlá, chce brániť ženám rozhodovať o svojom tele", ale musia si vymyslieť sofistikovanejšie rafinovanejšie pseudodôvody prečo nepodporiť daný PRO-LIFE protipotratový návrh zákona, proste také pseudodôvody, ktoré budú mať aspoň nejakú reálnu šancu byť aspoň trochu psychologicky akceptovateľné pre konzervatívneho PRO-LIFE a PRO-FAMILY zmýšľajúceho kresťana, čiže také pseudodôvody, ktoré priamo nebudú nijako protirečiť či spochybňovať samotné PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnoty ako také, ako napríklad, že dotyčný PRO-LIFE návrh zákona je sice správný, ale mali by údajne vraj s daným PRO-LIFE návrhom zákona zatiaľ ešte počkať, pretože údajne vraj z tých či oných dôvodov momentálne nie je vhodná doba na jeho predloženie, alebo že predložený návrh zákona má síce správný cieľ že jde proti umelým potratom, ale údajne vraj je zle pripravený a má legislatívne formálno-právne vady a nedostatky, a preto ho nemožno prijať, alebo že aj predložený návrh zákona je aj legislatívne síce úplne bez akejkoľvek vady, ale politická strana či konkrétny poslanec,ktorý dotyčný protipotratový zákon predložil je "taký a onaký, a vymenujú ich či jeho či už skutočné alebo vymyslené údajné "poklesky" že urobil alebo neurobil to či ono, že spáchali či spáchal to a to, a podobne, a že preto dotyčný zákon predkladajúca politická strana alebo konkrétny poslanec, ktorý dotyčný protipotratový zákon predložil je človek údajne vraj neseriózny, nedôveryhodný a preto pod zámienkou z týchto či už skutočných alebo vymyslených často i úplne banálnych pseudodôvodov preto ani tento ich či jeho protipotratový návrh zákona údajne vraj preto "nemožno v žiadnom prípade podporiť" atď.

 

Ostatne podľa svedectva slovenského nezávislého investigatívneho novinára Mgr. Martina Bavolára "Denník Postoj utajene financuje George Soros cez svoje krycie firmy, politické nadácie a nastrčené osoby", ako o tom už viac krát tento Mgr. Martin Bavolár, jeden z najlepších slovenských investigatívnych novinárov na základe svojich investigatívnych odhalení už viac krát hovoril i písal, naposledy napríklad dokonca priamo na svojom blogu tu: https://blog.hlavnespravy.sk/8555/velke-odhalenie-precitajte-si-ktori-najomni-novinari-su-na-mafianskych-zoznamoch-medzi-prvymi-su-todova-a-snidl-z-dennika-n-a-hanus-z-dennika-postoj/ Toľko teda o sofistikovanom manipulatívnom pôsobení na konzervativnych PRO-LIFE a PRO-FAMILY kresťanov zo strany de facto krypto-neomarxistického portálu “Postoj.sk“ nesúceho honosný rovnako tak falošne zavádzajúci názov ako je aj sám: “Konzervatívny denník Postoj“.

 

 

Rastislav Schlosár, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /116/:

Jano, mňa v tom tvojom prejave, kde si vypočítaval tých jednotlivých novinárov a médiá, proste tých presstitútov, ktorí sa “bijú“ za to, aby zostala interrupčná legislatíva v takej podobe ako je dnes, ma zaujal ten jeden novinár, ktorého si spomínal, ktorý používa ako taký hlavný argument proti obmedzovaniu interrupcií to, že ich počet klesá.

 

Pravda, ako si povedal, počet interrupcií v skutočnosti ako dokazuje aj tá štatistika z Národného centra zdravotníckych informácií neklesá, dokonca sa dá povedať, že dneska sa nachádzame v takom prelomovom období, keď prvýkrát po dvadsiatich rokoch medzi rokom 2016, 2017 naopak počet týchto interrupcií stúpol a stúpol dosť výrazne až o 13 %.

 

No každopádne položme si otázku. Bez ohľadu na to, či stúpajú alebo klesajú umelé potraty, tak ak budú teraz dajme tomu dlhodobo kvantitatívne svojim počtom klesať krádeže či znásilnenia, poprípade vraždy už narodených detí a dospelých, tak je to dôvod na to, aby sme ich legalizovali, aby boli krádeže, znásilnenia, vraždy už narodených detí a dospelých legálne?

 

Ja si myslím, že žiaden poslanec Národnej Rady Slovenskej Republiky by určite za legalizáciu krádeží či znásilnení, poprípade vrážd už narodených detí a dospelých asi nikdy nehlasoval.

 

 

Eduard Adamčík, poslanec NR SR – Politická strana: MOST-HÍD polgári párt – občianska strana  (maďarská politická strana) /117/:

Ďakujem. Súhlasím s vašou kritikou útokov na kresťanstvo a myslím si, že nedá sa s tým nesúhlasiť. A čo sa týka dnešnej prejednávanej témy, musím konštatovať, že by to  potrebovalo fakt obrovský zázrak, aby to prešlo. A veľmi ľutujem aj to, že tu ani zďaleka nie sú všetci tí poslanci Národnej Rady Slovenskej Republiky, ktorí o sebe tvrdia, že sú údajne vraj kresťania. Myslím si, že teraz pri prejednávaní tejto tak veľmi závažnej témy by tu skutočne aspoň títo poslanci mali byť. Ďakujem.

 

 

Ján Mora, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /118/:

Ďakujem kolegom za reakcia, a samozrejme, že ďakujem aj pánovi Eduardovi Adamčíkovi,  naozaj si to od pána poslanca Eduarda Adamčíka veľmi vážim. Na objasnenie vlastne prečo som sa rozhodol spraviť takýto sumár, ktorý sa týka týchto akože “novinárov“ musím povedať toľko, že keď som sa pripravoval na tento náš PRO-LIFE návrh protipotratovej novely potratového zákona, tak chcel som sa ponoriť aj do tej tzv. “liberálnej duše“, len bohužiaľ musím skonštatovať, že keď som začal čítať všetky tieto mainstreamové neomarxistické plátky, ultraľavičiarske denníky, tak som sa bohužiaľ ponoril naozaj až na samotné dno odpadovej stoky Internetu, ktorá ich šíri.

 

Ale každopádne pevne verím tomu, že aspoň prezentovaním týchto ich “hodnotových“ postojov, ktoré u nás na Slovensku zastávajú “novinári“ z týchto extrémistických mainstreamových denníkov sa otvoria ľudom, ktorí toto počúvajú oči a urobia si obraz aj o tejto ich extrémistickej krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomarxistickej politike, ktorá nám je v tejto dobe tak tvrdo vnucovaná. Ďakujem pekne.

 

 

Martin Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /119/:

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne Natálka a Janka, ako aj ostatní vážení kolegovia z našej vlastnej Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS plus i Vy ostatní tu prítomní poslanci, menovite vážený pán poslanec Richard Vašečka z Kresťansko-demokratického hnutia KDH, vážený pán poslanec Eduard Adamčík z Mostu – Híd polgári párt – občianskej strany, vážený pán poslanec Juraj Blanár z politicke strany SMER - sociálna demokracia a vážený pán poslanec Peter Marček. Vy ste vlastne úplne poslední štyria mohykáni¨ z radov ostatných poslancov nášho slovenského parlamentu, ktorí spoločne s nami štrnástimi poslancami našej Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS ešte zostali dneska tu v zasadačke pléna Národnej Rady Slovenskej Republiky pri prerokúvaní tohto nášho protipotratového PRO-LIFE návrhu novely súčasného potratového zákona teda okrem štrnástich poslancov našej Ľudovej Strany Naše Slovensku ĽSNS sú tú z radov ostatných poslancov už len štyria, respektíve vlastne piati ďalší poslanci, pretože vidím prichádzať ešte aj pána poslanca Mariána Kéryho z politickej strany SMER - sociálna demokracia. Takže moji milí osemnásti kolegovia všetci dneska tu prítomní a mnou týmto oslovení, spoločne i so mnou je nás tu teda iba len devätnásť z celkového počtu stopäťdesiatich poslancov Národnej Rady Slovenskej Republiky. Aj napriek tomu chcel by som zhrnúť, že detailne opísali sme tu už vývoj plodu, detailne sme opísali tiež aj to, kedy vlastne vzniká ľudský život i detailne sme opísali aj proces výkonu umelého potratu.

 

Ja by som chcel pôvodne moje vystúpenie venovať v prvej časti tak medzinárodne aktuálnej situácii, ktorá nastala v Írsku a v druhej časti by som sa zas venoval negatívnym dôsledkom umelého potratu na ženu a v tretej časti môjho vystúpenia by som reagoval na jednotlivé podnety, ktoré tu vznikli počas dnešného dňa.

 

Je veľmi smutným paradoxom, že práve v tomto čase keď tu na Slovensku naša Ľudová strana Naše Slovensko ĽSNS predkladá PRO-LIFE návrh protipotratovej novely zákona o "umelom prerušení", respektíve ukončení tehotenstva, došlo v Írsku k veľmi tragicky smutnej poľutovaniahodnej zmene Ústavy, respektíve zrušeniu ôsmeho dodatku Ústavy Írskej Republiky, ktorý chránil, respektíve priznával rovnaké práva pre tehotné ženy i nenarodené dieťa.

 

V írskej kampani, ktorá predchádzala tomuto referendu sa stretli dva tábory, ktoré tu už boli dneska spomenuté a to PRO-LIFE na jednej strane a tzv. “PRO-CHOICE“ na druhej strane. Čiže právo na život a tzv. “právo na voľbu“. Referendum skončilo výsledkom katastrofálnych 66,4 % za pro-potratovú zmenu Ústavy, voči 33,6 % za zachovanie súčasného stavu. Čiže víťazstvom kultúry smrti mad kultúrou života vlastne dochádza k "úprave Ústavy", kde sa tzv. "liberalizuje" potratová politika. Iba v jednom z 26 okresov, v okrese Donegal ľudia hlasovali proti "liberalizácii" potratovej politiky. V samotnom hlavnom meste Dubline až 75 % ľudí hlasovalo za pro-potratovú zmenu Ústavy. Z reakcií na výsledok referenda povedal taoiseach, čo je vlastne predseda vlády Írska Leo Varadkar, ktorý sám bojoval za pro-potratovú "liberalizáciu" tohto zákona, že to je historický deň pre Írsko a že sa uskutočnila “tichá revolúcia“. Povedal tiež, že niektorí hlasovali za “áno“ s pýchou, ale mnohí hlasovali s bolestivým prijatím a s ťažkým srdcom. Ako je teda možné, že v krajine kde sa až viac ako 80 % populácie hlási ku katolíckemu náboženstvu a ktoré sa donedávna vyznačovalo značnou dávkou konzervativizmu, ako je možné že došlo k takémuto výsledku?

 

Za hlavnú príčinu treba považovať vymývanie mozgov mainstreamovými extrémistickými krajne ultraľavičiarskymi ultraliberálnymi neomarxistickými médiami ich veľmi intenzívnu pro-potratovú propagandu, ktoru bolo s aplikovaním vedeckej metódy cieľavedomej zmeny myslenia ľudí, postupným otváraním tzv. "Overtonovho okna možností" starostlivo riadený a dlho pripravovaný  posun zmýšľania ľudí, ktorý dosiahli počas ekonomického rozmachu, keď hlavne neskúsená mladá generácia vďaka intenzívnemu mediálnemu vymývaniu mozgov pro-potratovou propagandou zastáva čoraz liberálnejšie “hodnoty“. Tejto téme sa rozsiahlo venovali nielen celoštátne, ale aj miestne média, ktoré taktiež používali veľmi neobjektívne až sugestívne metódy informovania. Príkladom je lživé informovanie o prípade 31 ročnej indickej zubárky, kedy táto pani Savita Halappanavar zomrela v roku 2012 v Galway v dôsledku komplikácií po samovoľnom potrate. V médiách bol však tento prípad úmyselne účelovo úplne prekrútený a verejnosti odprezentovaný tak, že pani Savite Halappanavar bol údajne vraj odmietnutý umelý potrat, a že ten umelý potrat jej bol odmietnutý preto, že Írsko je konzervatívna kresťanská katolícka krajina a podobne. Tak ako to Sorosovskí osnovatelia zo zákulisia očakávali, tieto mediálne lži priniesli im nimi očakávané satanské plody zla, pretože lživým propagandistickým zneužitím tragickej smrti pani Savity Halappanavar dosiahla celosvetová zahraničná i domáca pro-potratová lobby tendenčné ovplyvnenie verejnej mienky v prospech tzv. "liberalizácie" potratovej politiky presne tak, ako si od tejto lži zahraniční pro-potratoví lobisti priali.

 

Poďme sa ale pozrieť na jednotlivé dôvody, ktoré uvádzajú tieto PRO-LIFE a tzv. “PRO-CHOISE“ strany. Začnime teraz PRO-LIFE prístupom tak, ako je definovaný na webovej stránke Pro Life Campaign Ireland https://prolifecampaign.ie/main/

 

Definujúcim problémom, ktorým dnes spoločnosť čelí je ochrana a rešpekt k ľudskému životu vo všetkých štádiách vývoja od jeho krehkého začiatku po prirodzenú smrť. Princíp inkluzívnosti, ktorý je základom posolstva nie je prázdnou rétorikou. Prekladá sa do veľkej praktickej a niekedy aj náročnej agendy. Každý z nás začal život ako embryo. Keď sa otcova spermia spája s vajíčkom matky začína nový život. Táto nová ľudská bytosť, aj keď je veľmi malá je nielen potencionálnym životom, je to skutočný ľudský život s potenciálom a zaslúži si ju v živote chrániť zákonom.

 

Na druhej strane advokáti pre tzv. “právo na umelý potrat“ tvrdia, že to, či tehotná žena bude pokračovať v tehotenstve by malo byť jej “osobnou voľbou“, keďže – ako tvrdia - je to údajne vraj "jej telo" a je to vec jej osobného zdravia, budúcnosti a práva na súkromie. Tiež tvrdia, že dostupnosť legálnych umelých potratov údajne vraj znižuje vystavenie žien rizikám spojený s nelegálnymi umelými potratmi. V širšom zmysle obhajcovia práv na interrupciu garantujú svoje argumenty z hľadiska slobody jednotlivca, presnejšie povedané z hľadiska slobody dotyčnej tehotnej ženy, slobody reprodukcie a tzv. “reprodukčných práv“, pri súčasne absolútne úplnej ignorácii akýchkoľvek ľudských práv dotyčného vraždeného dieťaťa.

 

Čiže v skratke na jednej strane je tu právo dieťaťa na život a na druhej strane zas je tu právo ženy rozhodovať sa samostatne takzvane o “svojom tele“, o svojom súkromí a o takzvanej “slobode reprodukcie“. To, že nenarodené dieťa so svojim vlastným genetickým kódom Deoxyribonukleovej kyseliny DNA, ktorý je odlišný od genetického kódu Deoxyribonukleovej kyseliny DNA jeho matky, a teda v žiadnom prípade dieťa nachádzajúce sa v prenatálnej etape svojho ľudského života nie je “telom matky“ a to teda znamená, že rozhodnutím sa pre umelý potrat sa "matka" nerozhoduje o “svojom tele“, ale rozhoduje sa pre vraždu svojho nenarodeného dieťaťa, čo sú vedecky doložiteľné fakty, ktoré tu dnes v plénu Národnej Rady Slovenskej Republiky už dostatočne vo svojich vystúpeniach vysvetlili moji predrečníci, a preto sa zameriam na ten další tzv. “PRO-CHOICE“ pseudoargument odvolávajúci sa na tzv. “slobodu reprodukcie“.

 

A práve táto tzv. “sloboda reprodukcie“ je kameňom úrazu pre tzv. “PRO-CHOICE“ hnutia. Afektovane sa tým totiž vlamujú do úplne otvorených dverí. Nikto nikdy totiž od žien nepožadoval a ani nepožaduje – a samozrejme, že ani my v tomto našom PRO-LIFE návrhu protipotratovej novely potratového zákona, ktorú predkladáme, nepožadujeme od žien nejakú ich tzv. “povinnosť reprodukcie“. S výnimkou úplne ojedinelých prípadov kedy dôjde ku zločinu znásilneniu ženy totiž právo “na reprodukciu“ je zásadne vždy a všade totiž ponechané čisto na vlastné slobodné uváženie každej ženy či sa tzv. “reprodukovať“ chce alebo nechce. Žiadny zákon a ani žiadny iný predpis či záväzná norma neurčuje ženám koľko musia mať detí, ba dokonca ani to nie, že vôbec musia mať nejaké deti. Ateda s výnimkou úplne ojedinelých prípadov, kedy sa žena stane obeťou trestného činu znásilnenia, ak sa nejaká žena z dôvodov nech už akýchkoľvek slobodne rozhodne, že nikdy nebude mať žiadne deti, respektíve že po celý svoj život zostane pannou, tak je to jej plné právo a každý - včítane samotného štátu je povinný toto slobodné rozhodnutie sa ženy pre svoje celoživotné panenstvo – povinný plne rešpektovať. Čiže podmienka slobodnej voľby ženy je splnená.

 

Ak použijeme rovnaký meter tzv. “slobody voľby“, tak slobodou voľby by malo mať aj samotné nenarodené dieťa a nielen jeho matka, ba dokonca právo na túto slobodu voľby by malo mať oveľa skôr toto nenarodené dieťa než jeho matka, pretože zatiaľ čo pre matku nenarodeného dieťaťa je otázka výkonu či nevýkonu umelého potratu, a teda zachovania či ukončenia jej tehotenstva umelým potratom maximálne iba len otázkou jej osobného určitého nepohodlia, zdravotných a pracovných obmedzení po dobu oných maximálne deviatich mesiacov trvania jej tehotenstva plus niekoľko málo dní, maximálne týždňov aj po pôrode, zatiaľ čo pre samotné nenarodené dieťa je otázka tzv. “slobody voľby“ doslova otázkou jeho života či smrti.

 

 Tú už samozrejme, že tí tzv. PRO-CHOICE“ protagonisti už nie sú až takí konzistentní. Čiže na jednej strane požadujú tzv. “slobodu voľby“ pre tú ženu, pre ktorú otázka výkonu či nevýkonu umelého potratu, a teda zachovania či ukončenia jej tehotenstva umelým potratomje maximálne iba len otázkou jej osobného určitého nepohodlia, zdravotných a pracovných obmedzení; ale na to dieťa, pre ktoré je to doslova otázkou jeho vlastného života či smrti už účelovo úmyselne zabúdajú.

 

 Okrem týchto skutočností, ktoré som už zmienil, existuje ešte aj ďalší závažný dôvod proti úmyselnému usmrteniu plodu, respektíve proti úmyselnému ukončeniu tehotenstva, a tým sú vlastné negatívne dopady na samotnú ženu. Tieto môžeme rozdeliť na fyzické a psychické. Ja sa v mojom vystúpení budem venovať viac tým psychickým, keďže tie fyzické už dnes popísali aj moji kolegovia vystupujúci predo mnou..

 

Takže prvým psychickým dopadom na ženu po umelom potrate je vlastne vyprázdnenie a vytesnenie. Isteže prvým pocitom “matky“ po zavraždení jej nenarodeného dieťaťa je bezprostredne po výkone umelého potratu často spočiatku jej zdanlivá “úľava“. Žena je rada, že ten “svoj“ umelý potrat má už za sebou, a to najmä vtedy, ak chcela, aby sa o jej tehotenstve nikto nedozvedel, alebo sa bála možných komplikácií spojených s narkózou či samotným potratovým zákrokom.

 

Prvotnú úľavu u ženy po výkone umelého potratu však ale čoskoro vystrieda tiesnivý pocit vyprázdnenia, a to vyprázdnenia telesného i duševného. Vzniká akási citová otupenosť akoby sa už takejto ženy z citovej strany už nič nedotklo. Zrazu nie je schopná smútiť a žialiť ani v takých situáciách, v ktorých to v minulosti robila.

 

Žena, ktorá podstúpila umelý potrat sa však ale nevie ani tešiť a radovať z vecí, ktoré jej v minulosti rozjasňovali všednosť dní. Stáva sa menej citlivou k problémom iných ľudí. Niekedy sa jej zdá, akoby samu seba pozorovala z určitého odstupu. Na ničom jej príliš nezáleží. Citové otupenie môže pretrvávať aj dlhodobo. Je to psychickým obranným mechanizmom ženy, ktorým sa žena chráni pre bolesťou, ktorý by jej spôsobovalo prirodzené prežívanie tragédie umelého potratu.

 

Žena sa usiluje úplne zabudnúť nato, čo sa stalo, úplne to vygumovať, vytesniť zo svojej pamäti. Vyhýba sa podnetom, ktoré jej skúsenosť z umelého potratu pripomínajú. Tie môžu byť u rôznych žien odlišné. Niektoré ženy sa nedokážu pozerať na bábätká, malé deti, brušká tehotným žien. Ďalším ženám zas prekáža zvuk odsávačky napríklad u zubára. Negatívne vnímajú nemocničné predmety, pachy ale i osoby, ktoré sa im nejako spájajú so skúsenosťou ich umelého potratu. Často si ani priamo neuvedomujú, prečo im tieto veci prekážajú, ale aj tak sa usilujú im vyhýbať.

 

O umelom potrate ženy zvyčajne nechcú rozprávať. Niektoré zo žien umelý potrat v diskusiách obhajujú práve preto, aby sa s umelým potratom vo svojich myšlienkach nemuseli zaoberať. Z psychologického hľadiska je snaha brániť sa duševnej bolesti úplne prirodzená a pochopiteľná. Avšak tento stav u žien, ktoré podstúpili umelý potrat pretrváva dlhodobo a bráni to ich duševnému uzdraveniu.

 

Ďalším dôsledkom u ženy, ktorá podstúpila umelý potrat je jej podráždenie. Jednou z reakcií na umelý potrat je stav zvyšnej dráždivosti. Prejavuje sa vyšším podráždením v bežných životných situáciách a obrannými reakciami na podnety, ktoré nie sú nebezpečné. V komunikácií s ľuďmi takáto osoba pôsobí nervózne, nedotklivo, hádavo. Môžu sa u nej objaviť výbuchy zlosti a agresívne správanie.

 

U žien, ktoré podstúpili umelý potrat sú tiež aj časté poruchy spánku a neschopnosť sústrediť sa. Vnútorné napätie sa môže prejavovať i telesnými príznakmi. Stuhnutým svalstvom, kolísaním tlaku a pulzu, pocitom “stiahnutosti žalúdku“. Dlhodobý stres môže podnietiť vznik tzv. “psychosomatických ochorení“.

 

Niektoré ženy, ktoré podstúpili umelý potrat majú vtieravé predstavy, často sa im potratové zážitky vracajú v predstavách, ktoré sa objavujú v nečakaných momentoch a v situáciách. Ženy sa ich často nedokážu zbaviť. V týchto predstavách znova prežívajú časti svojho umelého potratu alebo vidia potratené dieťa, pociťujú hrôzu a beznádej. Tieto vtieravé predstavy sa objavujú počas bdenia ale aj v spánku, kde sa premieňajú na bizarné sny, v ktorých sa skutočné udalosti preplietajú s neskutočnými obrazmi.

 

Niektoré ženy, ktoré podstúpili umelý potrat majú problémy vo svojom sexuálnom živote. Viac ako tretina žien po umelom potrate má problémy so sexom, ktoré začínajú v tesnej nadväznosti na zákrok. Strácajú radosť z milovania. Nedokážu si ju vychutnať, niektoré pocity, pociťujú pri nich bolesť. Preto sa im usilujú vyhýbať, čo znižuje šancu na plnohodnotný trvalý vzťah s mužom.

 

Niektoré ženy po umelom potrate striedajú partnerov a dochádza u nich k promiskuite, ktorá predstavuje formu trestania samej seba. Seba poškodzovanie a samovraždy, depresia, po potratový stres a strata sebaúcty sú pravdepodobnou príčinou takéhoto správania sa žien, ktoré škodí im samotným.

 

Viaceré veľké vedecké štúdie potvrdili pravdivosť hypotéz, že vo svojom priemere celkove ženy po umelom potrate štatisticky výrazne viac než pred výkonom umelého potratu výrazne viac fajčia, výrazne častejšie nadmerne pijú alkohol a výrazne častejšie užívajú drogy.

 

U niektorých zo žien, ktoré podstúpili umelý potrat sa prejavujú poruchy príjmy potravy. Buď prejedanie sa vedúce k obezite alebo nadmerné postenie sa smerujúce k chorobnému vychudnutiu.

 

Alarmujúci je však ale u žien, ktoré podstúpili umelý potrat najmä vysoký počet pokusov o samovraždu. Veľa z nich sa končí smrťou. Fínsky celonárodný vedecký výskum ukázal, že do roka zomrelo v dôsledky samovraždy sedemkrát viac žien po umelom potrate ako matiek, ktoré dieťa porodili.

 

Ženy, ktoré podstúpili umelý potrat mávajú následne veľmi často problémy v partnerských vzťahoch. Umelý potrat negatívne zasiahne ich vzťahy, ktoré dovtedy zdanlivo dobre fungovali. Partneri sa často navzájom odcudzia, prichádza k rozchodu alebo k rozvodu.

 

Umelý Potrat nevyrieši existujúce problémy a často pridá nové. Ženy po umelom potrate si ťažšie vytvoria funkčný trvalý vzťah pre zníženie sebaúcty, straty dôvery k mužom, problémy v pohlavnom živote, nevyrovnané a konfliktné správania sa ako aj užívanie drog a alkoholu.

 

Je tu tiež aj tendencia pre opakované potraty a nezdravý vzťah k deťom. Ženám po umelom potrate hrozí štvornásobne vyššie riziko, že pôjdu znova na umelý potrat. Má to niekoľko príčin. Prvou je úsilie odčiniť predchádzajúci umelý potrat novým tehotenstvom, napriek tomu, že pretrváva problematická situácia, ktorá ženu priviedla k predchádzajúcemu umelému potratu.

 

Ďalej u žien, ktoré podstúpili umelý potrat je signifikantná strata sebadôvery. Žena si neverí, že by novému dieťaťu dokázala byť dobrou matkou. Čo sa týka žijúcich detí, často má prehnaný strach o ne, ale aj neschopnosť dostatočne im prejaviť svoju lásku.

 

Výnimkou však u ženy, ktorá podstúpila umelý potrat nie je ani týranie alebo zanedbávanie žijúcich nepotratených detí, ktoré súvisí s potratovým stresom “matky“, jej náladovosťou a zníženou sebakontrolou.

 

Psychické následky po umelom potrate dokazujú, že umelý potrat nie je ani pre samotnú ženu dobrým riešením neplánovaného tehotenstva. Navyše tieto ženy, ktoré podstúpia umelý potrat zostávajú so svojimi problémami osamotené. Pomoc ani podporu im neposkytujú ani tí, ktorí im umelý potrat odporúčali alebo ich doňho vyslovene nútili.

 

Umelým potratom ženy nič nezískajú, ale môžu stratiť viac než predpokladajú. Preto treba ženy pred umelým potratom chrániť, a tým ženám, ktoré po umelom potrate trpia, a trpia možno oveľa viac ako si my ostatní vieme vôbec predstaviť, treba pomôcť, aby si dokázali odpustiť. To sa dá ale iba vtedy, ak o potratovom syndróme nebudeme mlčať.

 

Na záver by som sa ešte vrátil k terminológií, ktorú viacerí kolegovia už spomenuli, či už by sa to teda malo nazvať umelý potrat alebo predčasné ukončenie tehotenstva, kde v staršej legislatíve sa používal termín “vyhnanie plodu“ a myslím si, že tento termín viac definuje tú faktickú podstatu ukončenia tehotenstva.

 

Taktiež niektorí kolegovia spomínali, myslím, že to bol Jano Kecskés, že videl video "Silent scream", respektíve "Nemý výkrik" alebo "Tichý výkrik", ako jeho názov môžeme do nášho jazyka z angličtiny preložiť, ukazujúce umelý potrat na vlastné oči, ktoré videl ešte kedysi na škole. Ja som toto video tiež videl, nám to tiež ukázali. Naozaj sa vraví, že lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť. Takže možno že keby sme tu mali tú možnosť si to tu pustiť, tak aj tí, ktorí boli odhodlaní udržať stávajúci stav genocídneho vraždenia nenarodených detí umelými potratmi by po vzhliadnutí tohto videa ukazujúceho umelý potrat na vlastné oči možno potom by hlasovali proti umelým potratom, respektíve možno že by zmenili svoj názor na umelý potrat keď by zistili čo ten umelý potrat v skutočnosti znamená.

 

A úplne na samý koniec tohto môjho vystúpenia by som rád poukázal i na tú úlohu muža – otca splodeného dieťaťa, ktorá akoby sa opomínala. Pretože nie vždy vina za umelý potrat je iba na strane ženy – “matky“, ale pôsobí tu často svojim významným faktorom spoluviny aj ten nezáujem toho muža – “otca“ úmyselne potrateného dieťaťa. Takže možno by sme sa mali vážne zamyslieť aj nad tým, ako toho muža viac tak nejako vtiahnuť do toho rozhodovania, aby bol muž možno že viac nápomocný pri tom samotnom rozhodovaní sa tej tehotnej ženy. Takže toľko nakoniec. Ďakujem pekne.

 

POZNÁMKA EDITORA: Túto vedeckú metóu ako dosiahnuť cieľavedomej zmeny myslenia ľudíí postupným otváraním tzv. "Overtonovho okna" možností zformuloval americký právník, filozof, politológ a sociológ Joseph P. Overton. Pokiaľ ide o češtinu a slovenčinu, potom teda informácie o metóde postupného otvárania tzv. "Overtonovho okna" naráža na články, ktoré boli publikované v slovenčine napríklad na slovenskom webovom portáli https://www.lifenews.sk , kde bol publikovaný v slovenskom jazyku článok pod názvom “Metóda Overtonovho okna - ako presadiť nepresaditelné (napr. kanibalizmus)“, ktorý bol publikovaný tu: https://www.lifenews.sk/content/met%C3%B3da-overtonovho-okna-ako-presadi%C5%A5-nepresaditeln%C3%A9-napr-kanibalizmus alebo tiež na slovenskom webovom portáli http://www.protiprud.sk/ , kde bol zas v slovenskom jazyku publikovaný článok pod názvom "Ako sa to robí: Overtonovo okno alebo technológia skazy. Veľká lož o prirodzenom behu vecí. Po homosexuáloch legalizácia pedofílie a incestu. Aj kanibali majú svoje práva", ktorý bol zas publikovaný tu: http://www.protiprud.sk/duchovny-svet/1843.htm , poprípade na webovej stránke slovenského časopisu “ZEM & VEK“ (Zem a vek) na adrese https://zemavek.sk , kde bol zas v slovenskom jazyku publikovaný článok pod názvom “Metóda Overtonovho okna: ako v spoločnosti presadiť nemožné“,  ktorý bol zas publikovaný tu:  https://zemavek.sk/metoda-overtonovho-okna-ako-v-spolocnosti-presadit-nemozne/ , a v češtině zas napríklad na českom portáli http://www.protiproud.cz/ , kde bol zas v českom jazyku publikovaný článok pod názvom "Jak se to dělá: Overtonova okna“, aneb Technologie zkázy. Velká lež o přirozeném běhu věcí. Po homosexuálech legalizace pedofilie a incestu. I kanibalové mají svá práva", ktorý bol publikovaný tu: http://www.protiproud.cz/duchovni-svet/1284-jak-se-to-dela-overtonova-okna-aneb-technologie-zkazy-velka-lez-o-prirozenem-behu-veci-po-homosexualech-legalizace-pedofilie-a-incestu-i-kanibalove-maji-sva-prava.htm

 

 

Martin Beluský, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /120/:

Ďakujem za slovo. Martin, na začiatku si spomenul, že v sobotu prebehlo v Írsku referendum, výsledkom ktorého bolo zrušenie ôsmeho dodatku Ústavy, ktorý zakazoval umelé potraty. Tento dodatok bol platný od roku 1983, štyri roky po tom ako Írsko navštívil vtedajší pápež sv. Ján Pavol II.

 

Smer, ktorým sa však ale táto bývalá katolícka krajina vydala je až smutne zarážajúci. Na čele Írska dnes stojí pro-potratový premiér s indickými koreňmi, ktorý je navyše ešte k tomu sodomita, tj. homosexuál, a tak podľa príslovia "aká matka, taká Katka" dnešné Írsko v podstate už patrí medzi najliberálnejšie pro-potratové a pro-homosexualistické krajiny vôbec.

 

Otázka je iba akú rolu v tejto premene Írska zohrali zahraniční agenti. Určite nie je náhoda, že v Írsku majú svoje európske pobočky spoločnosti ako Facebook, Google alebo Amazon, ktoré sa neskrývajú pred tým, že všade na svete kde na to majú dosah cenzurujú všetko, čo je PRO-LIFE, PRO-FAMILY či akokoľvek inak kresťanské, respektíve konzervatívne alebo má aspoň trochu náznaku protiislamistického, protimigrantského, slovanského, vlasteneckého či národného.

 

Boh nás všetkých ochraňuj pred takýmito zmenami, ktoré v Európe začali. Ďakujem za slovo.

 

 

Stanislav Mizík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /121/:

Ďakujem za slovo. Martin, spomenul si Írsko. O Írsku som rozmýšľal už ráno, keď som si prečítal tú mainstreamovú extrémistickú krajne ultraľavičiarsku ultraliberálnu neomarxistickú pseudonovinársku žumpu, ten denník, ktorý spomínal zase Jano a bol tam bombastický článok týkajúci sa "sexuálnej orientácie" írskeho premiéra a veľký úspech ľudí, ktorým sa podarilo zlomiť niekdajšie pôvodne katolícke Írsko.

 

Rozmýšľal som ďalej, že prečo je to tak. No tak mladá generácia v Írsku je tak isto podrobená mediálnej masáži a vymývaniu mozgov ako je to i u nás. Široká škála globalistických pro-potratových a pro-homosexualistických foriem agresívnej propagácie vražednej potratovej genocídy malých detí ako aj propagácie sodomie pôsobením na vedomie i podvedomie mladej generácie úplne vo všetkých krajinách Európy pôsobiac stále neúnavne, pretože je stále financovaná bohatými donátormi, celosvetovou chobotnicou, všetci vieme akou.

 

Rozdiel je len v úspešnosti tejto extrémistickej krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomarxistickej chobotnice. Ako povedal Milan, ona je veľmi trpezlivá tá chobotnica. Vždy záleží na subordinácii vlády poprípade činiteľov v štáte, kde daná chobotnica pôsobí. Alebo aj nečinnosti ako bolo povedané, respektíve v letargii.

 

Je veľmi smutné, že dokonca už aj pôvodne katolícke konzervatívne Írsko prehráva. Že sa to deje napríklad vo Švédsku, to nijako neprekvapuje, pretože to je vo Švédsku jasné vďaka šialeným krajne ultraľavičiarskym ultraliberálnym neomarxistickým vládam počas mnohých desiatok rokov, ale že sa to teda deje už aj v niekdajšom katolíckom Írsku, tak to je už naozaj obrovská smola. Treba dačo robiť s touto Európou. Ďakujem za slovo.

 

 

Stanislav Drobný, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /122/:

Ďakujem za slovo. Martin, spomínal si psychické stavy ženy po absolvovaní potratu. Možno že teraz budem trochu tvrdý. Akokoľvek sa žena bude snažiť zabudnúť, nikdy nevymaže to, čo potratom urobila. Umelý potrat zabíja nevinný život. Čas nevymaže zabitie ani neuľahčí vnímanie tejto reality. Potrat je krutá tragédia a je voľbou, ktorá by nikdy nemala byť zvolená, lebo táto voľba zostáva navždy. Mnoho ľudí verí, že umelý potrat vyrieši určitý problém. Môže sa zdať, že v danej chvíli bol problém vymazaný, možno môže dievča ďalej študovať, možno sa rodičia ani nedozvedia, že bola tehotná, možno že bude aféra zatajená. Ale v realite umelý potrat iba ukryje problémy, ale nevyrieši ich. To, že je to momentálne legálne neznamená, že je to v poriadku a to, že sa umelý potrat často deje potajomky neznamená, že so ženou nezostane navždy. Ďakujem.

 

 

Natália Grausová, poslankyňa NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /123/:

Ďakujem za slovo. Martinko, ja by som sa ti tiež chcela poďakovať aj za to, že si sa dotkol práve týchto následkov na psychiku ženy, ktoré sú naozaj veľmi vážne. Ja som sa vo svojom živote - aj v praxi, hoci nie som psychiater, ale napriek tomu, čo sa mi zdôverili mnohé ženy - s mnohými takýmito prípadmi stretla, keď ženy sú nešťastné a keď až teraz bohužiaľ až po umelom potrate vedia čo to ten umelý potrat v skutočnosti znamená, v dôsledku čoho veľmi ľutujú to, že podstúpili umelý potrat, respektíve priznávajú, že potom čo sa dozvedeli, čo to ten umelý potrat znamená, tak je im jasné, že ak by toto všetko - čo všetko v sebe umelý potrat obnáša - vedeli už predtým než pristúpili k umelému potratu, tak na niečo podobného ako je danie súhlasu s vraždou svojho vlastného nenarodeného dieťaťa by nikdy nepristúpili. Takže ďakujem ti.

 

 

Ján Kecskés, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /124/:

Martin, vo svojej rozprave si sa dotkol hlavne tej psychickej stránke ženy, čo sa týka podstúpenia umelého potratu. Je jasné, že u žien, ktoré podstúpili umelý potrat nastupujú v mnohých prípadoch rôzne depresie, sklon k drogám, sklon k alkoholu, respektíve sklon k požívaniu drog a alkoholu, ba niekedy dokonca aj sklon k samovraždám. Je to veľmi veľké sústo pre ženu, a to hlavne následne po umelom potrate, keď si plne uvedomí, čo svojim rozhodnutím zapríčinila a že zabila nevinné dieťa.

 

Stretol som sa aj s niektorými prípadmi, keď ženy uvažovali o podstúpení umelého potratu, respektíve keď rozmýšľali nad touto alternatívou, že úmyselne potratia svoje dieťa, a musím povedať, že boli to hlavne mladé ženy, respektíve mladé páry. A to buď mladé ženy alebo teda mladé páry, ktoré mali pred sebou školu, a to či už vysokú alebo študovali na strednej škole, a ktoré dnes Pánu Bohu ďakujú za to, že tento umelý potrat nepostúpili, že sa s problémom popasovali a že dnes už majú skoro odrastené deti, zdravé, pekné, odrastené deti, ktoré sú  im, celej ich rodine i spoločnosti prospešné, a z ktorých majú veľkú radosť.

 

Čiže teda na jednej strane sú ťažké psychické problémy veľkého množstva žien, ktoré podstúpili umelý potrat a dodnes toho trpko ľutujú, a na druhej strane je tu zas radosť a poznanie, že keď sa človek s neplánovaným tehotenstvom popasuje a zoberie si túto výzvu osudu k svojmu srdcu, že bude celý život vychovávať pekné dieťa a dá do neho vlastne seba a odovzdá odkaz seba, svoju obetavú snahu i svoju lásku, tak je to na nezaplatenie. Ďakujem.

 

 

Ján Mora, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /125/:

Martin, problematika potratov je naozaj smutná sama o sebe a tento tvoj prejav bol taký naozaj trochu viac depresívnejší v rámci otázky tej psychiky u ženy a ja priznám sa osobne si naozaj neviem predstaviť, čo sa odohráva v hlave ženy. Dosť už je to asi komplikované v rámci tela a v rámci hlavy je to každopádne ešte horšie, ale práve preto skrz všetky tieto závažné skutočnosti, ktoré tu dneska odzneli som naozaj úprimne hlboko presvedčený, že najmä v záujme samotných žien je protipotratový PRO-LIFE zákon na Slovensku veľmi potrebný, pretože naše ženy si  zaslúžia, aby im bolo ponúknuté zo strany spoločnosti a štátu oveľa viac než nejaký umelý potrat. Ďakujem.

 

 

Rastislav Schlosár, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS / 126/:

Ďakujem za slovo. Martin, ty si svoj prejav zakončil tým, že treba zabezpečiť aby do rozhodovania o interrupciách bolo vtiahnutých viac mužov. Ja musím s tebou úplne súhlasiť. Teda najmä pokiaľ ide o mužov, ktorí by svoju ženu nikdy neposlali na umelý potrat a nikdy by ju nepresviedčali, aby podstúpila takéhoto hrozného niečo.

 

Ono je to veľmi dôležité toto zrovnoprávnenie otca s matkou najmä v situácii, keď si uvedomíme aká je súčasná legislatíva. Nielen že máme v Ústave napísané to, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením ako už spomenuli moji predrečníci – ale čo tu doposiaľ ešte nikto nezmienil - máme tiež síce v Ústave Slovenskej republiky napísané, že všetci občania sú si rovní pred zákonom, v prípade interrupcií nenarodených detí však ale v rozpore s Ústavou rovnosť mužov so ženami, respektíve otcov s matkami  absolútne vôbec neplatí, pretože “matka“ môže kedykoľvek úplne svojvoľne nechať zavraždiť svoje nenarodené dieťa i bez súhlasu jeho vlastného otca, ktorý dotyčné  nenarodené dieťa splodil, ba môže nenarodené dieťa nechať zavraždiť nielen bez súhlasu ale aj bez vedomia vlastného otca dotyčného nenarodeného dieťaťa, a toto všetko úplne jednostranne môže učiniť “matka“ s nenarodeným dieťaťom bez akéhokoľvek ohľadu na otca dotyčného nenarodeného dieťaťa dokonca aj v tom prípade ak otec tohto nenarodeného dieťaťa je hoc aj jej vlastný manžel.

 

A teda táto hrubá diskriminácia mužov voči ženám, respektíve teda takáto hrubá nerovnosť v právach mužov - otcov a žien – matiek voči ich vlastnému, spoločne počatému, ale doposiaľ ešte nenarodenému dieťaťu znamená nielen hrubé pošliapanie rodičovských práv otcov voči svojim deťom, ktoré sú im umelým potratom takto zavraždené proti ich vôli, ale je to tiež aj čosi úplne absurdného v spoločnosti a štáte, ktorý o sebe veľmi rád tvrdí, že je údajne vraj spoločnosťou a štátom "demokratickým".

 

 

Milan Uhrík, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /127/:

Ja podobne ako pán poslanec Martin Kotleba vidím tú situáciu schvaľovania vražednej potratovej genocídy detí a schvaľovania sodomie v kedysi v minulosti ešte katolíckom v Írsku ako výsledok tej extrémne intenzívnej pro-potratovej a pro-homosexualistickej mediálnej propagandy, respektíve zo zahraničia veľmi štedro financovanej ultraliberálnej pro-potratovej a pro-homosexualistickej agendy tzv. “kultúry smrti“, a to síce v súlade s tým akok to ukázal Joseph P. Overton pomaly a trpezlivo, ale o to systematickejšie presadzovanej tej salámovej metódy postupného otvárania tzv. "Overtonovho okna" možností, ktorú proste postupne tie mainstreamove extrémistické krajne ultraľavičiarske ultraliberálne neomarxistické médiá “po malých dávkách“ očkovali do írskej verejnosti, aby tak od původného smyslu irskej spoločnosti pre kresťanskú mravnosť, morálku, etiku, altruizmus a zodpovednosť a osobnú obeť; postupne tieto krajne ultraľavičiarske ultraliberálne neomarxistické média svým satanským jedem "dechristianizovali" a demoralizovali írsku spoločnosť a menili hodnoty pôvodne kedysi kresťanskej írskej spoločnosti stále viac a viac smerom k extrémnemu egoizmu, nezodpovednosti, ľahostajnosti a akceptácie hrubo nemravných perverzných zvrhlostí, respektíve smerom k egoistickým “ľudským“ pseudoprávam typu “po mne potopa“ a “aby som sa ja tu a teraz mal dobre“, a úplne kašlem na to, čo bude po mne, ako budú žiť moje deti alebo dokonca či vôbec budú žiť moje deti, hlavne len "aby mne teraz bolo dobre".

 

Čiže ten typický extrémistický krajne ultraľavičiarsky ultraliberálny neomarxistický postoj k životu a ku svetu. Presne vážené sugestívne metódy pseudoinformovania, a na druhej strane - povedzme si to úplne otvorene – že to, čo sa stalo v Írsku by malo byť výstrahou aj pre naše Slovensko. Nie je to totiž dôsledkom iba tej obrovskej sily mohutnej mainstreamovej extrémistickej krajne ultraľavičiarskej ultraliberálnej neomarxistickej propagandy, ale je to aj dôsledok letargie tých konzervatívno-kresťanských PRO-LIFE a PRO-FAMILY prúdov, ktoré jednoducho ako kebyby tak nejako zaspali a zabudli presadzovať tú svoju PRO-LIFE a PRO-FAMILY agendu. Mnohí z tých od ktorých by sa oprávnene očakávalo, že budú v írskej spoločnosti obhajovať PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnoty si práve naopak podobne ako dnes u nás na Slovensku Kresťansko-demokratické hnutia KDH a najmä jeho súčasný predseda Alojz Hlina, ktorí si zvolili cestu "bratríčkovania sa" s krajne ultraľavičiarskymi ultraliberálnymi neomarxistickými extrémistami formou naivných ústupkov a zbabelých kompromisov, ktoré vo svojich dôsledkov znamenali postupne úplnú rezignáciu na všetky PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnoty úplne rovnako, ako to bolo i v prípade politikov v pôvodne kedysi v miulosti ešte katolíckom Írsku, po ktorého niekdajšej katolicite dnes už niet ani pamiatky.

 

Namiesto teda toho, aby presadzovali svoje kresťanské tradičné hodnoty, a to aby zamerali svoju pozornosť najmä na dôslednú obhajobu PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnôt v írskej spoločnosti, tak bohužiaľ mnohí z nich podobne ako dnes u nás na Slovensku Kresťansko-demokratické hnutia KDH a najmä jeho súčasný predseda Alojz Hlina hľadajú spôsoby ako sa s neomarxistickými liberálmi spojiť do koalície,, a aby si mohli s nimi sami pre seba, do svojho vlastného “vrecka“ toho čo najviac vykšeftovať, hľadajú s pro-potratovými a pro-homosexualistickými ultraľavičiarskymi neomarxistami kadejaké nezmyselne kuriózne koalície a naivné spojenectvá, mierumilovné kadejaké politické spolky a priateľstvá, ale jedna podstatná vec im úplne uniká, respektíve jednu podstatnú vec, a to vlastne tú úplne najdôležitejšiu vec si je treba uvedomiť, že obdobne ako u nás v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia komunisti, tak dnes ani krajne ultraľavičiarski neomarxistickí ultraliberáli nikdy neustúpia v tých svojich nemenných pro-potratových a pro-homosexualistických politicko-ideologických dogiem a preto akékoľvek naivné nádeje to, že by sme ich mohli v dôsledku našich naivných kompromisov priviesť k tomu, aby dobrovoľne akceptovali aspoň nejakú malú časť našich PRO-LIFE či PRO-FAMILY konzervatívnych hodnôt sú proste úplne idiotsky naivné ilúzje, ktoré sa celému národu veľmi kruto vypomstia.

 

 Je treba si uvedomiť, že konzervatívni kresťanskí politici nie sú mainstreamovým extrémistickým krajne ultraľavičiarskym ultraliberálnym neomarxistickým médiám a ich politikom vôbec nič dlžní. Veď kto sú tie mainstreamové extrémistické médiá a kto sú tí ich mainstreamoví extrémistickí “novinári“, čo oni vlastne iného okrem mravnej skazy vytvorili pre svet?

 

Kto ich zvolil, respektíve kto im dal nejakú kompetenciu na to, aby si svojvoľne uzurpovali tzv. “hovoriť v mene spoločnosti“ a aby ovplyvňovali dianie spoločnosti? To môžu predsa robiť len ľudia vo voľbách! Čiže jednoznačne veľkých chýb sa dopustilo aj množstvo írskych kresťansko-konzervatívnych politikov, poprípade  tých politikov, ktorí – obdobne ako je tomu dnes aj u nás na Slovensku – sa za kresťansko-konzervatívnych politikov minimálne sami na verejnosti vydávajú.

 

A teda v tom relatívne lepšom prípade je nutné konštatovať, že írski kresťansko-konzervatívni politici minimálne teda prinajmenšom nejako zaspali.

 

POZNÁMKA EDITORA: Túto vedeckú metóu ako dosiahnuť cieľavedomej zmeny myslenia ľudíí postupným otváraním tzv. "Overtonovho okna" možností zformuloval americký právník, filozof, politológ a sociológ Joseph P. Overton. Pokiaľ ide o češtinu a slovenčinu, potom teda informácie o metóde postupného otvárania tzv. "Overtonovho okna" naráža na články, ktoré boli publikované v slovenčine napríklad na slovenskom webovom portáli https://www.lifenews.sk , kde bol publikovaný v slovenskom jazyku článok pod názvom “Metóda Overtonovho okna - ako presadiť nepresaditelné (napr. kanibalizmus)“, ktorý bol publikovaný tu: https://www.lifenews.sk/content/met%C3%B3da-overtonovho-okna-ako-presadi%C5%A5-nepresaditeln%C3%A9-napr-kanibalizmus alebo tiež na slovenskom webovom portáli http://www.protiprud.sk/ , kde bol zas v slovenskom jazyku publikovaný článok pod názvom "Ako sa to robí: Overtonovo okno alebo technológia skazy. Veľká lož o prirodzenom behu vecí. Po homosexuáloch legalizácia pedofílie a incestu. Aj kanibali majú svoje práva", ktorý bol zas publikovaný tu: http://www.protiprud.sk/duchovny-svet/1843.htm , poprípade na webovej stránke slovenského časopisu “ZEM & VEK“ (Zem a vek) na adrese https://zemavek.sk , kde bol zas v slovenskom jazyku publikovaný článok pod názvom “Metóda Overtonovho okna: ako v spoločnosti presadiť nemožné“,  ktorý bol zas publikovaný tu:  https://zemavek.sk/metoda-overtonovho-okna-ako-v-spolocnosti-presadit-nemozne/ , a v češtině zas napríklad na českom portáli http://www.protiproud.cz/ , kde bol zas v českom jazyku publikovaný článok pod názvom "Jak se to dělá: Overtonova okna“, aneb Technologie zkázy. Velká lež o přirozeném běhu věcí. Po homosexuálech legalizace pedofilie a incestu. I kanibalové mají svá práva", ktorý bol publikovaný tu: http://www.protiproud.cz/duchovni-svet/1284-jak-se-to-dela-overtonova-okna-aneb-technologie-zkazy-velka-lez-o-prirozenem-behu-veci-po-homosexualech-legalizace-pedofilie-a-incestu-i-kanibalove-maji-sva-prava.htm

 

 

Martin Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /128/:

Ďakujem kolegom za ich faktické poznámky a chcel by som povedať, že bavíme sa o téme, ktorá je sama o sebe negatívnou, lepšie povedané depresívna, a tak z toho vychádza aj to, že aj tie komenty sú také isté. Ďakujem.

 

 

Marián Kotleba, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /129/:

Vážený pán podpredseda, kolegyne Natálka a Janka, kolegovia, v reakcii na obsah vystúpenia môjho brata poviem ešte aj ja zopár mojich myšlienok.

 

Maťo je prirodzené, že si sa venoval otázke Írska, keďže si v Írsku dlhé roky pôsobil a tento výsledok, ktorý tam nastal, tak to akurát prichádza v čase, keď my Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS tu na Slovensku prichádzame so snahou o opačný smer obratu v oblasti ochrany života tých najmenších nenarodených detí.

 

A popri tej všetkej tragédii pre Írsko na druhej strane ak to Pán Boh na Írsko dopustil, tak možno, že to všetko tak aj má byť, pretože čo sa týka Írov, ako sa hovorí - "keď je koze dobre, ide na ľad tancovať" - a Íri asi potrebujú zažiť ten skutočne krajne ultraľavičiarsky neomarxistický surový bezbrehý ultraliberalizmus - pred ktorým nás svojim spôsobom vlastne už v devätnástom storočí varoval veľký bojovník za náš národ proti vtedajšej maďarizácii Slovenska Ľudovít Štúr - aby tie ich írske rodiny, a vlastne úplne všetci Íri aby si to so sýtosti "vychutnali", respektíve aby na svojej vlastnej koži zažili, čo je to keď budú oni vo svojom vlastnom štáte na tom úplne poslednom mieste. A ako v piesni "Veličenstvo kat" spieval český spevák Karel Kryl - citujem: "s úšklebkem ďábel viděl pro každého podíl, syn otce nenáviděl, bratr bratru škodil", potom možno že už ani v iných krajinách alebo inde vo svete, kde Íri tvoria veľké komunity, už potom nebude ani tá ich tradičná na kresťanskej láske postavená spolupatričnosť, a ani všetky tie pozitívne kresťanské vlastnosti kedysi pôvodne ešte katolíckeho národa, ktoré doposiaľ boli s týmito Írmi spájané. Možno že až potom Íri pochopia to, čo všetko pozitívneho mali ako dar od Pána Boha za to, že chránili tie nenarodené deti, a že sa snažili dodržiavať piate Božie prikázanie "Nezabiješ!", ako aj ostatné Božie prikázania, ale teraz však ale podľahli tej extrémistickej krajne ultraľavičiarskej mediálnej propagande, podvolili sa tým satanským neomarxistickým klamstvám, uverili tým ultraliberálnym pozlátkam a "vzdušným zámkom", áno niekto z vás tu aj spomenul tie nadnárodné spoločnosti, proste nemám slov, je to katastrofa, veľká katastrofa ako pre samotný írsky ľud, tak aj pre celý slobodomyselný svet ctiaci si skutočné ľudské práva.

 

Každopádne Íri podľa mňa majú byť teraz pre nás odstrašujúcim príkladom, proste doslova takým zdvihnutým, hroziacim prstom pre naše Slovensko ako to môže nakoniec aj u nás na Slovensku dopadnúť, ak poľavíme v tej ostražitosti, ako to môže dopadnúť ak tí, ktorí majú nahlas kričať, že proste toto je správne a naopak toto správne nie je, budú ticho, ako to často dnes my ľudia na Slovensku mnohí bohužiaľ robíme. Ostatne aj tu je nás pri prejednávaní tejto tak veľmi dôležitej PRO-LIFE témy boja za právo nenarodených detí na život totiž len veľmi maličká hŕstka z celkového počtu 150-tich poslancov v tomto pléne Národnej Rady Slovenskej republiky, ale ja verím, že aj keď síce asi nie poslancom, ktorí tu nie sú prítomní, ale aspoň všetkým tým vonku pred budovou Národnej Rady Slovenskej Republiky  trpezlivo stojacim normálnymi ľuďom nie je budúcnosť ich detí a vnukov ľahostajná.

 

A ja som dokonca počul, že zo strany normálnych obyčajných ľudí sa na zajtra tu v Bratislave pred budovou nášho parlamentu Národnej Rady Slovenskej Republiky plánuje dokonca ešte väčšia PRO-LIFE podporná akcia ako bola tá, čo tu je dneska. Čiže až na veľmi vzácne ojedinelé výnimky, po zrade PRO-LIFE hodnôt zo strany takmer všetkých poslancov z ostatných politických strán mimo Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS, toto tu vonku pred budovou Národnej Rady Slovenskej Republiky stojaci sú všetko úplne obyčajní jednoduchí ľudia, ktorí ako takí sú mravnou oporou a posilou nášmu v pléne Národnej Rady Slovenskej Republiky sediacemu kompletne prítomnému štrnásťčlennému PRO-LIFE poslaneckému klubu štrnástich vo voľbách roku 2016 zvolených poslancov Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS v ich PRO-LIFE boji za právo nenarodených detí na život.

 

A musíme si to povedať aj úplne nahlas a na rovinu, že to nie je len úspech tých neomarxistických ultraliberálnych médií a krajne ultraľavičiarskych ultraliberálnych skupín, ktoré propagujú všetky tie pro-potratové, pro-homosexualistické a protikresťanské myšlienky potratovej vraždiacej genocídy tých najmenších detí a perverznej sodomie, ale je to najmä mravné zlyhanie tých, ktorí mali stáť na tých duchovných a mravných ideových barikádach politicko-ideologického legislatívneho boja za PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnoty vo výboroch, komisiách a pléne írskeho parlamentu, ako aj v ostatných oblastiach politického a spoločenského života írskej politiky a spoločnosti a ktorí sa nemali nechať obmäkčiť, oklamať pokryteckými medovými motúzmi, kúpiť za nejaké falošné sľuby, úplatky, a to každý v tom mieste a na tej funkcii, ktorú zastáva. Politici vo vláde, politici v parlamente, učitelia v školách, lekári v nemocniciach, policajti na uliciach no a cirkevní hodnostári v kostoloch a v spoločenskom bytí. Lebo ja si nemyslím, že by sme si nemali navrávať, že by v týchto otázkach PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnôt v Írsku Cirkev až na vzácne ojedinelé výnimky, že by snáď nejakým veľmi silným spôsobom bila na poplach. Veď pozrime sa okolo seba ako je to úplne rovnako tak aj u nás na Slovensku, ako až na vzácne úplne ojedinelé výnimky taktiež aj naša cirkevná vrchnosť mlčí a iba radoví kňazi, doslova dedinskí farári musia zachraňovať situáciu a rozprávať ľuďom aká je pravda, v akom veľkom nebezpečí a ohrození sú tie skutočné a tradičné PRO-LIFE, PRO-FAMILY ako aj ostatné národné a kresťanské hodnoty.

 

No ale neviem niekto z vás to tu povedal v tých faktických poznámkach, že takto sa ten boj s tým krajne ultraľavičiarskym neomarxistickým bezbrehým ultraliberalizmom nedá vyhrať, pretože takto my budeme vždy tí čo budú ustupovať, a tí krajne ultraľavičiarsky neomarxistickí ultraliberáli budú stále žiadať viac a viac a všetko, pretože budú vidieť, že keď budú žiadať všetko dostanú aspoň niečo. A preto pro-liferi, kresťania, konzervatívci a vlastenci kiež si povedia, že toto už nie, pretože inak budeme my im permanentne, donekonečna, pomaličky ustupovať. Napoleon Bonaparte to povedal jasne: “Kto neútočí, ten ustupuje“. A my keď budeme bohužiaľ aj ako politici sa zbabelo takzvane "snažiť spájať" a takzvane "byť dobrí" a "byť milí" a "byť zlatí" pred tými extrémistickými krajne ultraľavičiarskymi neomarxistickými ultraliberálmi, aby nás neosočovali vo svojich mainstreamových extrémistických médiách, aby na nás neútočili, teraz nehovorím len o našej strane a o našom poslaneckom klube Ľudovej Strany Naše Slovensko ĽSNS, ale hovorím o všetkých politikoch bez rozdielu na “politické tričko“, samozrejme, že nie o ultraliberálnych extrémistoch, pretože tí sú úplne na opačnej strane, tak potom prirodzene musíme čakať, že ten náš krok nikdy nepôjde dopredu ale vždy budeme aj keď len o kúsoček ale vždy budeme neomarxistom iba ustupovať. A zas to tu už niekedy dneska zaznelo, že tí krajne ultraľavičiarski neomarxistickí ultraliberáli ten svoj program, ten svoj útok na prirodzené tradičné PRO-LIFE a PRO-FAMILY hodnoty majú veľmi presne a detailne rozmyslené na dlhé desaťročia dopredu. Tá slobodomurárska krajne ultraľavičiarska neomarxistická ultraliberálna agenda strategicko-takticky postupuje tzv. „salámovou metódou“ a má to proste etapovito veľmi precízne rozmyslené na dlhé desaťročia dopredu a aj maličký krôčik ich smerom vpred je pre nich obrovské víťazstvo, ktoré im nateraz stačí, na teraz dočasne im stačí s tým, že možno počkajú rok, dva, tri a zase spravia ďalší malý krôčik. A tá konzervatívna spoločnosť, ktorá nechce byť agresívna, ktorá nechce byť takzvane “extrémistická“, pretože sa trasú strachom, že keď by niekto buchol po stole tak už v lživej propagande mainstreamových extrémistických krajne ultraľavičiarskych ultraliberálnych neomarxistických médiách dostane politicko-ideologickú nálepku údajného “fašistu“ a "nacistu", tak tá konzervatívna spoločnosť zo strachu z týchto lživých propagandistických politicko-ideologických nálepiek zbabelo zrazí opätky a pomaličky, pomaličky a donekonečna ustupuje a ustupuje až nakoniec zistí, že v priebehu nejakých dvadsiatich alebo tridsiatich rokoch sme stratili nakoniec úplne všetko, za čo na začiatku tie konzervatívne skupiny chceli bojovať.

 

A to všetko len preto, že boli jednoducho vlažní, len preto, že sa báli, len preto, že boli takí nechcem to povedať na rovinu, no ale takí zbabelí “bojkovia“. Povedal by som to inak, povedal by som to ešte oveľa expresívnejšie, ale nechcem byť nikdy vulgárny, a už vôbec nie tu v pléne Národnej rady. Ale s takýmito "bojkami" sa bitky a vojny nevyhrávajú a to, že sme s vládnucimi krajne ultraľavičiarskymi ultraliberálnymi neomarxistickými extrémistami - nachádzajúcimi sa ako vo vláde, tak aj vo salónnej fiktívnej "opozícii" - vo vojne, tak to je asi všetkým jasné.

 

Ale s takýmito “bojkami“ sa takéto konfliktné situácie nevyhrávajú a “Kto sa bojí nech nejde do lesa“. Kto sa bojí nech nejde do lesa a kto sa bojí celou váhou svojho života, svojej osobnosti postaviť sa za hodnoty, ktoré deklaruje, že im síce verí ale má strach, tak nech sa na to radšej vykašle, pretože to vieme veľmi dobre ako to za týchto okolností všetko dopadne.

 

Tí čo boli vo vojne alebo "na vojne", ako aj tí čo majú kontakty s príslušníkmi ozbrojených zborov alebo aj tí čo sa venujú nejakému športu veľmi dobre vedia, že lepšie je nemať spoluhráča, lepšie je nemať parťáka ako mať spoluhráča, ako mať parťáka, ktorý síce povie áno podržím ti stranu, podržím ti chrbát, ale keď ide do tuhého, tak vtedy keď to najmenej čakáte vám podrazí nohy, utečie preč alebo Vás jednoducho zradí.

 

To je potom lepšie takýchto ľudí vôbec nemať a mať radšej hŕstku verných a spoliehať sa na nich ako mať široké zástupy, široké línie, široké lány takých, z ktorých 80 % nestojí absolutne za nič. Lebo čo s takými "spolubojovníkmi", ktorí kvôli tomu, že nejaký článok v denníku N či vo SME alebo nejaký film v nejakej rovnako tak bulvárnej televízii Markíze alebo čokoľvek obdobného hoc aj v nejakom inom im podobnom mainstreamovom krajne ultraľavičiarskom ultraliberálnom neomarxistickom mediálnom extrémistickom chlieve s nimi spraví to, že sa títo zbabelí "spolubojovníci" od strachu úplne "pokakajú" a sú z toho úplne "paf", sú z toho úplne hotoví.

 

Čo s takými ľuďmi o ktorých, ktorí údajne vraj bojujú za život, údajne vraj bojujú za deti, údajne vraj bojujú za manželstvo, rodinu a jiné kresťanské hodnoty, avšak keď im ultraľavičiarski neomarxistickí extrémisti naznačia, že ak budeš za PRO-LIFE hodnoty alebo za PRO-FAMILY hodnoty hlasovať s tými “kotlebovcami, tak si taký istý “fašista“ a"nacista" ako oni a ten človek sa z toho úplne psychicky zrúti z toho a je z toho úplne "paf", je z toho mentálne úplne paralizovaný. S takýmito zbabelými ľuďmi, s takýmito "bojkami" to jednoducho nevyhráme, a preto apelujem na záver tohto dnešného rokovacieho dňa piatku dvadsiateho ôsmeho mája, poďme do toho naplno všetci, poďme do toho tí, ktorí naozaj tomu veríme, ktorí naozaj pevne veríme týmto hodnotám, poďme do toho naplno. Uvidíme čo nám to prinesie, pretože stratiť nemáme čo, a práve naopak ak do toho nepôjdeme úplne naplno, potom so stopercentnou istotou prehráme a stratíme tak úplne všetko.

 

Poďme do toho naplno, posuňme túto protipotratovú PRO-LIFE novelu potratového zákona do druhého čítania a potom diskutujme o technických veciach, diskutujme o komkrétnych princípoch a parametrov tohto PRO-LIFE zákona, diskutujme o tomto PRO-LIFE zákonu v našich poslaneckých kluboch, v komisiách, vo výboroch, v pléne, ako aj všade inde, kde toho bude treba, a budeme tak môcť mať čisté svedomie a vztýčenú hlavu, a s hrdosťou sa pozrieť do zrkadla, že proste sme sa nenechali oklamať a kúpiť za nejaký článok v nejakom špinavom mainstreamovom extrémistickom krajne ultraľavičiarskom ultraliberálnom neomarxistickom plátku alebo za nejakú obdobne pochybnú reportáž nejakej obdobne pochybnej redaktorky v nejakej obdobne pochybnej televízii.

 

A ja si myslím, že tá hrdosť na to, že robíme niečo dobré, to je obrovský dobrý pocit, obrovský dobrý pocit. Je naozaj veľmi dobré mať vo svojej duši príjemne hrejivý pocit čistého svedomia z dobre vykonanej práce a byť tiež aj hrdý na pozitívne veci, pretože na tie negatívne sa ťažko aj dá byť hrdý. Takže bude už devätnásť hodín dnešného piatočného dňa, kedy podľa rokovacieho poriadku Národnej Rady Slovenskej Republiky budeme aj my donútený pro dnešní deň túto plenární schôdzu už prerušiť, v dôsledku čoho ja teda už končím tento môj prejav. Ja vám všetkým ďakujem, naozaj veľmi úprimne vám ďakujem za to, že ste tu vydržali celý rokovací deň, aj keď sme tu len veľmi malá hŕstka, ale podľa mňa tá malá hŕstka možno vstúpi do histórie a zajtra v sobotu ráno dvadsiateho deviateho mája opäť pokračujeme, a ak môžete, porozprávajte prosím o tejto protipotratovej PRO-LIFE novele potratového zákona vo svojom okolí, najmä medzi svojimi ľuďmi, medzi známymi, medzi kolegami z našich politických strán ako aj s ostatnými poslancami, a ako som už povedal poďme s hrdosťou do toho. Ďakujem veľmi pekne.

 

 

 

Útorok 29.5.2018: Druhý deň rokovania slovenského parlamentu Národnej Rady Slovenskej Republiky o Návrhu na novelu potratového zákona

 

 

Lucia Ďuriš Nicholsonová, podpredsedníčka NR SR – Politická strana: Sloboda a Solidarita SAS /130/:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 12. rokovací deň 31. schôdze VII. volebného obdobia nášho parlamentu Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Goga, pán poslanec Klus, pán poslanec Laurenčík, pán poslanec Osuský. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci pán poslanec Adamčík, pani poslankyňa Cséfalvayová, pán poslanec Fecko, pán poslanec Fedor, pán poslanec Heger, pán poslanec Ivan, pán poslanec Janckulík, pán poslanec Kamenický, pani poslankyňa Kiššová, pani poslankyňa Kuciaňová, pán poslanec Náhlik, pani poslankyňa Pfundtner, pani poslankyňa Remišová a pán poslanec Soboňa.

 

Pokračovať budeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Mariána Kotlebu, Rastislava Schlosára, Milana Uhríka a Stanislava Drobného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, tlač č. 967.

 

Poprosím pána poslanca Mariána Kotlebu, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa a pani poslankyňu Natáliu Grausovú,, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, aby zaujala miesto pre spravodajkyňu. A pokračovať teda bude pán poslanec Martin Beluský. Pán poslanec Beluský vy ste ešte písomne prihlásený áno? Dobre. Nech sa páči.

 

 

Martin Beluský, poslanec NR SR – Politická strana: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS /131/:

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne Natália a Jana, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň plenárnej schôdze Národnej Rady Slovenskej Republiky už s jediným, úplne posledným bodom programu tejto schôdze, a to návrhom novely zákona o zvýšení ochrany nenarodených detí. Už v rozprave zaznelo veľa rôznych pohľadov na túto tému a myslím si, že je ešte toho veľa čo k tomu treba povedať.  V prvom rade by som chcel úvodom poďakovať poslancom, ktorí už stihli vyjadriť podporu nášmu predloženému návrhu zákona, menovite poslancovi Milanovi Krajniakovi, Richardovi Vašečkovi, Eduardovi Adamčíkovi a pánovi poslancovi Mariánovi Kérymu. Vašu podporu si veľmi vážime.

 

Od ktorého štádia prenatálnej etapy ľudského života je už nenarodené dieťa hodné ochrany svojho života?

 

Pýtam sa na to celkom otvorene a verejne preto, lebo vidím celkom zjavne schizofrénne protirečivý paradox:

 

O tehotnú matku je totiž postarané už od okamžiku identifikovania jej tehotenstva. A dôvod prečo je o tehotnú matku postarané už od okamžiku identifikovania jej tehotenstva je práve to, lebo nesie v sebe nový nenarodený život. Ale pritom tento dokonca aj o jeden deň menej než dvanásťtýždňový nenarodený život možno kludne zabiť potratom, pretože je to údajne vraj ešte stále len "púhy zhluk buniek" a teda údajne vraj "to", čo je v maternici tehotnej ženy ešte stále údajne vraj nie je život.

 

Skutočne?

 

Ak vo všeobecnosti lekári radia luďom aby nefajčili a aby obmedzovali pitie alkoholických nápojov preto, že to škodí ich zdraviu, tak tí lekári činia veľmi dobre, a každý rozumný človek sa aj poctivo snaží tieto rady poslúchnuť. A pokiaľ viem, tehotným ženám je doporučované aby nefajčili a nepili alkoholické nápoje primárne nie kvôli ich vlastnému zdraviu, ale predovšetkým kvôli zdraviu ich nenarodeného dieťaťa. Zaujímavé však ale je to, že toto doporučenie tehotným ženám, aby z dôvodov svojho tehotenstva nefajčili a nepili alkoholické nápoje je doporučované nielen tým tehotným ženám, ktoré sa nachádzajú už po dvanástom týždni ich tehotenstva, ale je doporučované úplne všetkým tehotným ženám už od okamžiku identifikovania ich tehotenstva. A teda ak je údajne vraj pravda, že až do dvanásteho týždňa tehotenstva je to, čo sa nachádza v maternici tehotnej ženy je údajne vraj iba len "púhy zhluk buniek", potom je tu logická otázka, že prečo teda tehotná žena nachádzajúca sa v období od počatia až do dvanástého týždňa svojho tehotenstva nesmie nie ani tak s poukazom na svoje vlastné zdravie, ale primárne s poukazom na svoje tehotenstvo fajčiť a užívať alkoholické nápoje? Prečo? To všetko iba len kvôli tomu nejakému údajne vraj bezvýznamnému "púhemu zhluku buniek"?

 

Náš návrh ochrany ľudského života však takúto ochranu aj dieťaťu zaručuje. Účelovo sa v médiách veľa hovorí o ženách, ktoré sú v ťažkej situácii nechceného tehotenstva, že ich nemožno nútiť dať dieťaťu život, alebo prijať poškodené dieťa. Zaiste nemožno bagatelizovať tieto psychicky náročné situácie a treba urobiť všetko preto, aby sa týmto ženám poskytla pomoc a ochrana, ako i ďalšie sprevádzanie v neľahkej ceste. V tom by bolo treba pridať. Naša strana Kotleba - Ľudová Strana Naše Slovensko ĽSNS samozrejme, že by veľmi rada posilnila aj tieto služby s vybudovaním siete pomoci pre tieto tehotné ženy. Na Slovensku totiž existuje ešte veľa prekážok byrokratizmu a neprajnosti pre akreditáciu PRO-LIFE organizácií, ktoré takúto pomoc ženám ponúkajú, alebo môžu ponúkať. A to už ani nehovoriac o tom, že od štátu nedostávajú tieto PRO-LIFE organizácie pomáhajúce ženám prakticky vůbec nijakú podporu.

 

V každom prípade však ale ani tieto praktické problémy nijako neospravedlňujú demagogické pro-potratové tvrdenia, že tehotné ženy sú v skutočnosti v situácii údajnej “voľby mať či nemať dieťa“. Neexistuje totiž nič, čo by mohlo ospravedlniť vraždu nenarodeného dieťaťa!  A to už ani nehovoriac o tom, že – s výnimkou úplne ojedinelých prípadov kedy došlo k zločinu znásilneniu ženy – úplne všetky tehotné ženy už túto svoju tzv. “voľbu mať či nemať dieťa“ už majú za sebou! Ak totiž absolvovali sexuálnu pohlavnú komunikáciu s mužom, museli nutne počítať s tým, že dieťa sa tým môže prípadne počať.

 

Táto “voľba mať či nemať dieťa“ v skutočnosti totiž prebieha len v okamihu rozhodovania sa pre sexuálny pomer s partnerom. Po počatí dieťaťa už ide o počatie nového ľudského života, ktorý má právo na život, a nikto nemá právo hrať si na Boha a svojvoľne rozhodovať o živote či smrti iného človeka či mu ho ponechá alebo mu ho vezme.

 

Samotné dieťa sa samo nevie brániť ani právne a ani fakticky. Za tejto situácie v normálnej civilizovanej spoločnosti by nenarodené dieťa mal brániť zákon. Ospravedlňovanie umelého potratu akýmisi podružnými pseudodôvodmi je vrcholne pokrytecké. Ak totiž ide o záchranu života nenarodeného dieťaťa či nemajú snáď ísť bokom všetky tie oproti hodnote ľudského života podružné subjektívne problémy tehotnej ženy?

 

V prípade ustanovenia zákona rozhodujúceho o živote a smrti nenarodeného dieťaťa nemôžu predsa rozhodovať nejaké podružné osobné záležitosti či problémy tehotnej ženy, ktoré sú nižšej hodnoty a dôležitosti než je samotný ľudský život dieťaťa, a ak ide o bytosť nenarodeného dieťaťa, ktoré je už nepochybny ľudským jedincom, je tiež veľmi hanebné popierať túto objektívnu pravdu o jeho existencii ako človeka.

 

Úprimný cit a súcit určite majú svoje miesto pri podpore tehotnej matky v prospech narodenia jej dieťaťa, ako aj pri podpore jej materstva a rodičovstva, nie však v tzv. “prospech“ zavraždenia nenarodeného dieťaťa, čo so skutočne úprimným citom alebo súcitom podpory tehotnej ženy nemá absolútne vôbec nič spoločného.

 

Na tému interrupcií sa dá pozrieť z veľkého množstva pohľadov či už zdravotného, psychologického, ekonomického, demografického, sociálneho, materiálneho alebo duševného, náboženského alebo ateistického a z mnoho ďalších pohľadov. Nás členov slovenského parlamentu je 150 ľudí, ale tam vonku, najmä na Internete zaznieva hlas ďalších tisícok a tisícok zástancov sprísnenia ochrany nenarodených detí na Slovensku. Ja si dovolím predniesť niektoré z týchto pohľadov sem do parlamentu, aby za nás hovoril aj hlas ľudu.

 

Prvý, veľmi dobre spracovaný príspevok je pohľad do histórie ako a odkiaľ sa vôbec legalizácia umelých potratov dostala do našej legislatívy. Boľševická, komunistická tyrania, tj. Ruská sovietska socialistická federatívna republika bola prvá krajina, ktorá v septembri 1920 legalizovala umelé potraty. Legalizácia bola logickým pokračovaním skorších spoločenských zmien, ktoré sa v Rusku naplno rozbehli po krvavom boľševickom puči spojenej s nastolením boľševickej, komunistickej teroristickej diktatúry v Rusku v roku 1917. Boľševická túžba zrúca normy starého sveta skombinovaná s boľševickým videním mizivej hodnoty života obyčajného človeka bola logickým vyústením v legalizáciu umelých potratov.

 

Ruskí boľševici - komunisti nemali ani v najmenšom v láske tradičnú prirodzenú rodinu, ktorú vnímali ako "buržoáznu inštitúciu", ktorá podľa téz boľševickej propagandy vychádzajúcej z nezmyselných bludov marxistickej ideológie bola údajne vraj zdrojom útlaku žien a spoločenskej nerovnosti., čo pregnantne vyjadril Fridrich Engels svojim výrokom tvrdiacim, že údajne vraj “v manželstve je muž kapitalistom a žena proletárom“.

 

Z komunistického manifestu Karola Marxa a Fridricha Engelsa bolo jasné, že komunisti túžia po "revolúcii" v oblasti rodiny a že by radi oslabili niektoré jej spoločenské funkcie. Len pár týždňov potom - ako násilným pučom boľševici sa v novembri 1917 zmocnili štátnej moci v Rusku - už v decembri 1917 zlegalizovali rozvody a zaviedli obligatórnu povinnú civilnú formu sobášu. Rozvod bol možný na základe súhlasu manželov, ale aj na základe návrhu ktoréhokoľvek z nich, hoci by s ním druhý manžel nesúhlasil. Takto teda podľa oficiálnej demagogickej pseudoargumentácie boľševickej propagandy „ženy dostali právo vymaniť sa z (údajných) okovov rodiny“. O rok neskôr v októbri 1918 boli tieto zmeny potvrdené v boľševickom novom "rodinnom kódexe". V záujme podkopania stability rodiny tento boľševický "rodinný" kodex „zrušil majetkové spoločenstvo“, tj. každý z manželov sa stal výlučným vlastníkom svojho majetku. Podľa americkej historičky Wendy Goldman boli do tohoto boľševického tzv. "rodinného kódexu" vnesené boľševické revolučné predstavy o pseudorovnosti medzi mužmi a ženami, ktorých hlavným cieľom bolo faktické presadenie boľševických predstáv “o potrebe odumretia rodiny“. Celkom otvorene píše, že Alexander Goichbarger, mladý komunistický, boľševický revolučný právnik, ktorý kódex napísal, chcel ním pripraviť pôdu preto, aby sa manželstvo a rodina stali úplne "prekonanými". Navyše dokonca už vtedy ak aj možno nie úplne všetci, tak ale celkom určite minimálne prevažná väčšina boľševických predákov vnímala dokonca ešte aj tento veľmi radikálny pseudorodinný kodex Alexandra Goichbarga za púhy medzistupeň k neskoršiemu ešte radikálnejšiemu ďalšiemu úplnému oslabeniu a nakoniec definitívnemu konečnému rozkladu a zániku manželstva a rodiny.

 

Komunistická boľševická revolúcia a takzvané “búranie starých buržoáznych kapitalistických“ mravných hodnôt a zásad však otvorili Pandorinu skrinku a stále viac sami seba radikalizovaní boľševici sa začali búriť aj voči iným mravným morálno-etickým hodnotám a normám. Vladimír Iljič Uľjanov Lenin hlásal potrebu  akéhosi údajne vraj “oslobodenia žien“ z ich ako to damagogicky nazval “domáceho otroctva v starostlivosti o domácnosť a detí“, a to i napriek tomu, že voči paušálnemu uvoľňovaniu mravov v sexuálnej oblasti bol dokonca i on sám spočiatku skôr kritický. Vladimír Iljič Uľjanov Lenin v listoch z roku 1915 adresovaných svojej milenke, ktorou bola komunistická, boľševická politička  Inessa Fjodorovna Armandová, nešetril kritiku za jej snahu spísať manifest, v ktorom sa okrem iného dožadovala tzv. “slobody v láske“. Vladimír Iljič Uljanov Lenin sa jej vtedy vyčítavo pýtal či má ísť aj o oslobodenie od serióznosti v láske, od rodiny a detí, alebo iba “o slobodu cudzoložiť“. Ak áno, nech si radšej takýto pamflet odpustí, pretože toto sú práve tie praktiky skazenej buržoázie, ktoré by mala ona ako komunistka práve naopak kritizovať.

 

Lenže skazonosná totalitná komunistická, boľševická revolúcia svojou ďalšou radikalizáciou „naberala na obrátkach“ a táto komunistická boľševická akcelerácia krajne ultraľavičiarskeho extrémistického búrania mravných noriem spoločnosti sa ešte viac prehĺbila, a to najmä pokiaľ išlo o zhora riadenú zámernú akceleráciu cieľavedomého búranie sexuálnych noriem, a to so špeciálnym zameraním obzvlášť medzi mládežou. Terajšia írska socialistka Emma Quinn s obdivom k ére boľševizmu a na to s akou závratnou rýchlosťou menili spoločenské vzťahy sa s veľkým nadšením vyjadrila takto - citujem: "Zmeny rodiny a štruktúry rodiny priviedli mnohých k úplnej zmene ich prístupu ku vzťahom. V roku 1921 prieskum komunistickej mládeže ukázal, že už iba 21 % mužov a 14 % žien považovali manželstvo ešte za ideál, 66 % žien preferovalo už dlhodobé vzťahy založené na láske a 10 % dokonca preferovalo vzťahy s rôznymi partnermi", koniec citátu.

 

Takéto krajne ultraľavičiarske, extrémistické, komunistické, boľševické radikálne zmeny spoločnosti nutne sa rozšírili aj na prax umelých potratov. Sovietsky zväz svojím nariadením o tzv. “ochrane ženského zdravia“ z novembra 1920 zlegalizoval umelý potrat, aj keď na rozdiel od dnešných krajne ultraľavičiarskych ultraliberálnych neomarxistických režimov vládnucich dnes u nás “na západe“ vtedajší boľševickí vladári umelý potrat ešte neoznačil za nejaký údajný “výdobytok“, ale za menšie zlo. Nariadenie uvádza, že údajne vraj “trestanie žien a lekárov za umelý potrat neprináša uspokojivé výsledky a dôsledkom sú nelegálne potraty v zlých podmienkach, a že ako dôsledok sa polovica žien nakazí infekciou a 4 % žien zomrie“.

 

Ľudový komisariát pre zdravie a spravodlivosť teda pod účelovou zámienkou údajnej “ochrany zdravia žien“ dovolil vykonávať umelé potraty nielen voľne ale dokonca i bez akéhokoľvek poplatku lekármi v nemocniciach. Umelý potrat bol oficiálne síce formálne označený za vážne zlo pre spoločnosť,  ktorý by však ale údajne vraj vďaka nastolenej osvete medzi pracujúcimi ženami malo postupne vymiznúť. Samozrejme, že sa však stal presný opak.

 

V roku 1922 sa potom dekriminalizovala prostitúcia ako aj sodomia. Podľa Jasona Yanowitza mnohí sodomiti začali potom sodomiu praktikovať úplne verejne. Pokiaľ ide o túto sodomiu, tak dokonca bola súdom uznaná legálnosť “manželstva rovnako pohlavného páru“ a niektorí sodoniti sa po boľševickej revolúcii rozhodli verejne "žiť ako opačné pohlavie" a od roku 1926 bolo legálne zmeniť si pohlavie v osobných dokladoch. Obyvatelia tohto Sovietskeho zväzu si museli začať zvykať na tieto svoje “nové revolučné vymoženosti“. Wendy Goldman uvádza, že v roku 1925 bola tu miera rozvodov vyššia než v akejkoľvek inej krajine vtedajšieho sveta, pričom na 100 sobášov pripadalo 15 rozvodov, v Moskve to bol dokonca 1 rozvod na 2 manželstvá. Do toho vysoká nezamestnanosť obzvlášť žien, takže rozvod sa stal zdrojom veľkého utrpenia najmä pre samotné ženy.

 

Sovietsky komunistický, boľševický vládnuci režim napokon v roku 1926 uzákonil nový rodinný kódex, ktorým chcel tyto a iné problémy odčiniť. Ruský štát, respektíve Sovietsky zväz bol oslabený revolúciou, občianskou vojnou, i prvou svetovou vojnou. Podľa historika