wz

Zpět na hlavní stránku!


Západ podporuje únosy Srbov a predaj ich orgánov.

Únosy Srbov do Albánska, a ich pitvanie za živa za účelom predaja ich obličiek, srdca a iných orgánov je krvavý biznis s podporou vlád západných štátov!!!

Odkazovač: Jste z České republiky? Pak raději klikněte myší na tento nápis a přepněte se tím do české verze!

Vysvetľujúca úvodná poznámka JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu:

1./modrou farbou je písaný výlučne iba citovaný text písomného a ústneho prejavu poslankyne a podpredsedkyne (místopředsedkyně) slovenského parlamentu, tj. Národnej Rady Slovenskej republiky pani Anny Belousovovej;

2./červenou farbou sú písané výlučne iba moje vlastné nápisy, poznámky, doplnky a komentáre;

3./a napokon zelenou farbou sú zase písané všetky ostatné nápisy, poznámky, doplnky a komentáre, ktorých autorom nie je JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola.

Súbor informácií zhromaždených o tejto genocíde mladých a zdravých kosovských Srbov spojenom s kšeftovaním s ich telesnými orgánmi, ktoré som našiel na Internetu - Materiál číslo 1:

Interpelácia poslankyne a podpredsedkyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Belousovovej na ministra zahraničných vzťahov Slovenskej republiky J. Kubiša vo veci postupov v súvislosti so zverejnenými informáciami o únosoch Srbov a o predaji ich orgánov.

Anna Belousovová SEKRETARIÁT PREDSEDU NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY Vážený pán Pavol Paška predseda NR SR Bratislava 10. 4. 2008

Vážený pán predseda, moja interpelácia je adresovaná ministrovi zahraničných vecí SR p. Jánovi Kubišovi: Vážený pán minister, už týždeň zamestnávajú svetové médiá informácie, ktoré sme sa zo slovenských médií nedozvedeli. (Poznámka JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola: A isteže ani v českých médiách o týchto informáciách nepadlo nikde ani len jedno jediné slovo zmienky, pretože ako je možné i na tomto príklade vidieť, ako v Slovenskej republike, tak aj v Českej republike majú slobodní murári drvivú väčšinu masmédií plne pod svojou kontrolou, čo môže byť tiež jeden z dôvodov, prečo sa žiadne “nepohodlné” informácie zo slovenských, a tým menej českých masmédií skrze tieto masmédiá k verejnosti nedostali). Bývalá žalobkyňa Haagskeho tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Carla del Ponte vo svojej novej knihe: “Poľovačka: ja a vojnoví zločinci", porozprávala ako súčasná vláda “nezávislého Kosova” zarábala veľké peniaze na obchode s vnútornosťami vybranými z tiel unesených Srbov.Výpovede" Carly del Ponte sa už stali dôvodom pre zahájenie trestného konania v Srbsku. Belehradský obvodný súd zahájil pojednávanie vo veci únosu 300 mladých Srbov v lete r. 1999 v Kosove, ktorých ako tvrdí vo svojej knihe bývalá hlavná žalobkyňa ICTY, odviezli do Albánska za účelom odobratia orgánov.

  1. Preto sa pýtam, aký postup chce zaujať a aký postup zvolí Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v súvislosti so zverejnenými informáciami o únosoch Srbov a o predaji ich orgánov ?
  2. Myslím si, že nielenže nemôže byť ani reči o uznaní “kosovského štátu”, ale som presvedčená, že Slovenská republika sa musí obrátiť v prvom rade na Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu a musí žiadať, aby sa informácie zverejnené v knihe bývalej hlavnej žalobkyne Haagskeho tribunálu Carly del Ponte dostali i na rokovanie na pôde OSN.
  3. Taktiež si myslím, že by bolo namieste podať podnet na vyšetrenie prípadu s nelegálnym obchodom s ľudskými orgánmi na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Je zaujímavé pozorovať ako medzinárodné spoločenstvo mlčí po zverejnení týchto informácií. Mám ešte v čerstvej pamäti bombardovanie Srbska v r. 1999, ospravedlňované údajnými “zverstvami Srbov voči Albáncom".

Toto ticho okolo hrôzostrašného obchodu s orgánmi unesených Srbov má však ohromnú vypovedaciu schopnosť. Slovensko nesmie mlčať. Tak ako jednotlivec nemôže mlčať o informáciách o trestných činoch, tak i ľudské spoločenstvo, t.j. štát má právnu povinnosť a hlavne morálnu povinnosť nemlčať, keď sa porušujú zákony kýmkoľvek, keď sa pácha zlo. S pozdravom Anna Belousovová

Predmet: stenozáznam A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci.

Moja interpelácia sa bude týkať informácie, ktorá už viac ako týždeň zamestnáva svetové médiá.Ide o informáciu, ktorá je dostatočne škandalózna, ale slovenské vraj “nezávislé” a “objektívne” médiá si ju maximálne nevšímali, respektíve všímali minimálne.

Informácia, ktorú chcem predložiť a potom sa dotknúť aj v interpelácii sa týka obchodu s orgánmi Srbov - Kosovčanov, teda, kosovských Srbov.

Len tak trošku odbočím. Včera sme prijali tlačový zákon a pri jeho prerokovaní tu v sále padali veľmi ostré výrazy o biči na médiá, o náhubkovom zákone, o chystanej cenzúre pre slovenské médiá. Aj medzinárodný škandál, o ktorom budem hovoriť alebo tá škandalózna informácia, ktorá, ako som už povedala, viac ako týždeň zamestnáva svetové médiá a ktoré si slovenské takmer vôbec nevšímali, dokazuje to, čo nebolo povedané pri prerokovaní tohto tlačového zákona. Totiž fakt, že na Slovensku v médiách je situácia ešte hroznejšia. Na Slovensku v médiách totiž existuje autocenzúra. (Poznámka JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola: To v Českej republike je táto masmediálna totalitná cenzúra slobodných murárov ešte oveľa dôslednejšia než na Slovensku!) To znamená, že novinári sa nevenujú témam, ktoré politicky nevyhovujú ich vydavateľom, to jest majiteľom, a zverejnenie napríklad aj týchto informácií o tom, že kosovský Albánci pitvali kosovských Srbov a obchodovali s ich orgánmi zrejme politicky nevyhovuje horlivým zástancom a krstným otcom samostatného “kosovského štátu”.

Keďže slovenské médiá alebo cez slovenské médiá ste sa, vážení kolegovia, nemohli dozvedieť o čo vlastne ide, dovolím si využiť svoje vystúpenie a podať vám jednu agentúrnu informáciu, ktorú som, bohužiaľ, nezískala zo slovenských agentúr. Budem citovať:

Kosovskí Albánci pitvali kosovských Srbov na orgány.

To je názov informácie. Bývalá žalobkyňa Haagskeho tribunálu pre bývalú Juhosláviu Karla del Ponte vo vyhláseniach Pracovný prepis od 10.04.2008 15:15:00 do 10.04.2008 15:30:00 Odoslaný Značka: VM...sebou na orgány. To je názov informácie.

Bývalá žalobkyňa Haagskeho tribunálu pre bývalú Juhosláviu, Carla del Ponte, vo vyhláseniach ktorej už dlhé roky stáli negatívne predstavy západu o Srboch, vystúpila zo senzačným priznaním. Vo svojej novej knihe Poľovačka, ja a vojnoví zločinci”, porozprávala ako súčasná vláda “nezávislého Kosova”, zarábala veľké peniaze na obchode s vnútornosťami, vybranými z tiel unesených Srbov. Výpovede Carly del Ponte sa už stali dôvodom pre zahájenie trestného konania v Srbsku.

Belehradský obvodný súd zahájil pojednávanie vo veci únosu 300 mladých Srbov, v lete v roku 1999 v Kosove, ktorých ako tvrdí vo svojej knihe, bývalá hlavná žalobkyňa Haagskeho tribunálu pre bývalú Johosláviu, odviezli do Albánska, za účelom odobratia orgánov.

Obludné zločiny porovnateľné s tými, ktoré vykonávala fašistická tretia ríša v koncentračných táboroch, do ktorých dovážali unesených, kde ľudia zomierali v príšerných mukách, robili lídri “armády oslobodenia Kosova”, toľko o básni západom velebenej UČK.

Jedným z jej vodcov bol Hašim Tači, prezývaný aj had, súčasný premiér “nezávislého Kosova”. V Srbsku ho vždy považovali za vojnového zločinca. V jeho osobnom spise sú zhromaždené desiatky zverstiev, ktorý tento poľný veliteľ konal, voči Srbom v Kosove. Ja dodávam, že sú to zverstvá nielen obchodu s ľudskými orgánmi, a pýtam sa, prečo nestojí ešte tento človek pred Haagskym tribunálom?

Počnúc od roku 1999, keď lietadlá NATO doslova vyčistili Kosovo od srbskej, respektíve juhoslovanskej armády, a neskôr albánski teroristi s podporou vlád mnohých západných štátov etnicky “vyčistili” Kosovo od srbského a iného nealbánskeho obyvateľstva však záujem Haagskeho tribunálu bol sústredený výhradne iba na údajné zločiny Belehradu.

Podľa slov predsedu Zväzu rodín nezvestných kosovských Srbov, Sima Spasića, niekoľkokrát sa osobne stretol s Carlou del Ponte a odovzdal jej dôkazy únosov a likvidácie kosovských Srbov v koncentračných táborov.

Avšak dokonca aj potom, ako v roku 2003, prokurátor osobne navštívil miesto zločinu v obci Burel na severe Albánska, t. j. dom, kde sa konalo vyberanie orgánov, nepodala žalobu, podľa jej vlastného priznania, z knihy citovanej, tam boli nájdené stopy krvi a príslušné medicínske vybavenie.

Belehradská tlač uvádza desiatky svedectiev. Mnohé srbské organizácie sa pokúšali dosiahnuť od Haagskeho tribunálu pre bývalú Juhosláviu vyšetrenie zločinov Albáncov v Kosove. Odovzdávali podrobné mapy miest, kde sú pochované obete, aj miest, kde sa nachádzali koncentračné tábory, na území kraja, na severe Albánska, svedectvá krutého mučenia a likvidácie mierumilovného miestneho obyvateľstva, vrátane detí a tehotných žien, ktoré boli zneužívané obzvlášť kruto.

Podobné pokusy sa však potierali od základov ani jeden fakt nebol vyšetrený. Samotná Carla del Ponte, sa v nedávnom interviu pre taliansky denník La Stampa, priznala, že, citujem: “stíhanie vojnových zločincov je v súčasnom svete výlučne politická záležitosť. Ak by sa správy o zločinoch Albáncov, dostali na verejnosť, o žiadnej “nezávislosti Kosova”, by nemohla byť ani reč”.

Nie je náhoda, že kniha Del Ponte, uzrela svetlo sveta až teraz, potom ako Priština vyhlásila “nezávislosť” kraja.

Podľa informácií belehradských novín Pres, krvavý biznis kontroloval osobne Hašim Tači. Na obchode s orgánmi, vyberanými zo živých zarobil milióny dolárov.

Vypovedať o tom sa neúspešne pokúšala na procese v Haagu proti v septembri 2000 zo zahraničia organizovaným pučom zvrhnutému prezidentovi Juhoslovanskej zväzovej republiky Slobodanovi Miloševićovi aj bývalá sudkyňa obvodného súdu v Prištine, Danica Marinković. Podľa jej slov misia OSN v Kosove, na čele ktorej stál súčasný minister zahraničných vecí Francúzska, Bernard Kuschner, zamedzovala vyšetrovaniu prípadov zmiznutia a únosov ľudí v kraji.

Mimochodom o tom, že administrácia OSN pod správou, ktorej sa v kraji dlhé roky naďalej likvidovali Srbi, ničili pravoslávne chrámy a marili sa pokusy donútiť Albáncov, zodpovedať sa pred zákonom, hovorí aj samotná Carla del Ponte a jej pomocníčka, v tých rokoch, Florenc Artman. V jednom z interviú práve ona vyhlásila, že práve funkcionári misie OSN v Kosove, nenechali železnú Karlu zahájiť trestné stíhanie proti Albáncom v súvislosti s miznutím ľudí a s obchodom s ľudskými orgánmi.

Ako sa priznala del Ponte, informácie o vraždách Srbov a obchode s orgánmi, mala už v roku 1999.

Co to má znamenať? Priznanie sa k zatajeniu mimoriadne dôležitých informácií o obludných zločinoch? Všade vo svete existuje predsa trestný čin spolupáchateľstva. V Srbsku si mnohí myslia, že Carlu del Ponte, ktorá odišla na odpočinok, v role veľvyslankyne Švajčiarska v Argentíne, trápi svedomie.

Samotná Karla, ktorá nikdy neskrývala svoj negatívny vzťah k Srbom, sa však zrejme len chystá zarobiť na senzácii, pretože v týchto dňoch vyšla jej kniha.

A ja dodávam, že možno ako skúsená právnička vie, že väčšina zločinov takejto povahy sa skôr, či neskôr odhalia aj tak.

Toľko z agentúrnej správy, podotýkam neslovenských médií, pretože slovenské médiá, vraj “nezávislé” a “objektívne”, túto informáciu nezverejnia.

Akurát dnes, po viac ako týždni, som si prečítala správu v jednom denníku, ktorý viac ako fakty, udáva politizáciu tohto problému a píše svoje komentáre, jednoznačne nasmerované asi všetci viete kde.

Moja interpelácia na ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky, v tejto súvislosti znie:

Vážený pán minister, aký postoj chce zaujať a aký postup zvolí Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v súvislosti so zverejnenými informáciami o únosoch Srbov a predaji ich orgánov?

Myslím si, že nielen že nemôže byť ani len reči o uznaní “kosovského štátu”, ale mám za to, že Slovenská republika by sa mala obrátiť v prvom rade na medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, ale mali by sme takisto žiadať, aby sa informáciami zverejnenými v knihe bývalej hlavnej žalobkyne Haagskeho tribunálu, Carly del Ponte, dostali aj na rokovania na pôdu OSN. O tom hovorím preto, lebo samotná jej spolupracovníčka, najbližšia, uvádza, že administrácia OSN pod správou ktorej sa tento kraj dlhé roky nachádzal, vedel o týchto informáciách, a doslova administrácia OSN marila vyšetrovanie týchto obludných zločinov.

Takisto si myslím, že by bolo na mieste, podať podnet na vyšetrenie prípadu s nelegálnym obchodom s ľudskými orgánmi, na Európsky súdny dvor pre ľudské práva v Štrasburgu.

Je zaujímavé pozorovať ako medzinárodné spoločenstvo pri zverejnení týchto škandalóznych informácií, doslova hororových, mlčí.

Máme ešte v čerstvej pamäti bombardovanie Srbska v roku 1999, ktoré sa ospravedlňovalo údajnými zverstvami Srbov voči Albáncom. Toto ticho okolo iných prípadov, okolo hrôzostrašného obchodu s orgánmi unesených Srbov, má však ohromnú vypovedajúcu schopnosť.

Myslím si, že Slovensko by sa nemalo stavať na stranu tých, ktorí mlčia. Myslím si, že tak ako jednotlivci nemôžu byť ticho, nemôžu mlčať ak sa dozvedia o páchaní zla, o páchaní trestných činov, tak i ľudské spoločenstvo, ktoré sa nazýva štát alebo štáty, majú nielen právnu ale hlavne morálnu povinnosť nemlčať, keď sa porušujú zákony, nechcem ich kvalifikovať, či zákony štátov alebo zákony medzinárodné, ja ich nazvem, keď sa porušujú zákony ľudskosti kýmkoľvek, keď sa jednoducho pácha zlo. Ďakujem.14.4.2008

Zpět na hlavní stránku!