wz

Zpět na hlavní stránku!


Svobodní zednáři a svobodné zednářství - slobodomurári a slobodomurárstvo.

Svobodní zednáři a svobodné zednářství - slobodomurári a slobodomurárstvo. Počátky svobodných zednářů – počiatky slobodomurárstva. Z kuchyně svobodných zednářů – z kuchyne slobodomurárskej.

1./Svobodní zednáři a svobodné zednářství - slobodomurári a slobodomurárstvo. Na úvod…

Vážený Juraj, síce dosť neskoro, avšak predsa, som sa nakoniec odhodlal napísať túto moju prácu o slobodomurároch či svobodných zednářích, ako ste mňa o to aj žiadal. Od tej doby, čo ste mňa požiadal, aby som pre čitateľov náboženských webových stránok o Bohu a viere www.henryklahola.nazory.cz napísal prácu o slobodomurároch či svobodných zednářích síce už uplynula dlhšia doba, avšak i tak dúfam, že i tak napriek tomuto oneskoreniu túto prácu uvítate. Chcel by som dodať, že žiadosť, aby som sa venoval tematike slobodomurárov či svobodných zednářů mi adresovalo viacej ľudí, a to ako ľudí zo Slovenska, tak aj ľudí z Českej republiky.

Náboženské webové stránky o Bohu a viere www.henryklahola.nazory.cz si veľmi zakladajú na svojej pravdivosti, serióznosti a objektivite; čo je tiež i hlavný dôvod toho, prečo príprava spoľahlivých a objektívnych podkladov pre napísanie tejto práce mi trvala tak veľmi dlho. Fenomén slobodomurárstva či svobodného zednářství je totiž zahalený silným závojom tajomstva a preto nie je ani zďaleka jednoduché presne odlíšiť objektívne informácie od rôznych poloprávd a mýtov.

2./Svobodní zednáři a svobodné zednářství - slobodomurári a slobodomurárstvo. Počátky svobodných zednářů – počiatky slobodomurárstva.

Slobodomurári či svobodní zednáři nepochybne dokonale kontrolujú politické dianie v Slovenskej republike, Českej republike ako aj v ostatných – takmer všetkých - krajinách sveta. Medzi jednotlivými krajinami sú síce nepochybne určité rozdiely, to však ale nič nemení na tom, že – obrazne povedané – “sme v ich rukách”.

Je nielen možné, ale i veľmi pravdepodobné, že nejeden z Vás, čo práve začal čítať túto moju prácu, sa práve v tejto práci po prvý raz stretol s menom slobodných murárov či svobodných zednářů. Preto ani nevníma skazonosné deštruktívne nebezpečenstvo slobodomurárstva či svobodného zednářství, aké predstavuje najmä pre kresťanstvo a vieru v Boha vôbec.

Slobodní murári či svobodní zednáři sa vedia dokonale zahaľovať, skrývať, nevystupovať na verejnosti, takže verejnosť o slobodomurároch či svobodných zednářích často ani vôbec nič nevie, hoci je celkom v ich rukách, hoci denne je kŕmená lžami slobodomurárských či zednářských masmédií, a na vlastnej koži denne znáša zhubný vplyv ich politikov a úradníkov verejnej správy včítane polície a súdov. Ba dokonca možno s poľutovaním konštatovať, že neexistuje žiadna profesná či stavovská skupina obyvateľstva, kam by slobodomurári či svobodní zednáři neboli prenikli, kde by nemali “svojich ľudí”. Slobodomurári či svobodní zednáři majú svojich členov dokonca aj medzi duchovnými či inými náboženskými činiteľmi všetkých kresťanských ale aj nekresťanských cirkví a náboženských společnosti. Ba dokonca - azda iba s výnimkou tých najminiatúrnejších a súčasne najnovších sektičiek – neexistuje žiadna kresťanská či nekresťanská cirkev či náboženská spoločnosť, v ktorej by minimálne 1/4 príslušníkov jej duchovenstva či iných náboženských činiteľov nepatrilo k niektorej zo slobodomurárskych lóži či zednářských lóží, a to dokonca i u takých náboženských spoločenstiev, u ktorých je to viac než prekvapivé: týka sa to totiž dokonca aj mnohých katolíckych kňazov, mnohých pravoslávnych popov, mnohých židovských rabínov, mnohých moslimských hodžov, mnohých vedúcich bratov u Svedkov Jehovových …atd.

Hoci sa to zdá byť neuveriteľné, faktom je, že slobodomurári či svobodní zednáři celý náš štátny a verejný život “spravujú” zo svojich temných slobodomurárskych či zednářských lóží.

Cieľ slobodomurárov či svobodných zednářů sa na oko zdá byť na prvý pohľad dosť nevinný, ba dokonca trúfol by som si povedať, že v niektorých bodoch dokonca až takmer šľachetný. Slobodní murári či svobodní zednáři údajne vraj chcú vybudovať – veď preto sa aj sami nazývajú “murármi” – nový “spravodlivý poriadok” na svete.

Slobodomurári či svobodní zednáři údajne vraj – citujem doslova z ich dokumentu: “Chceme zblížiť na podklade ľudskosti, humanity a všeobecného bratstva celé človečenstvo bez ohľadu na rasu, farbu pleti, jazyk, pohlavie, sexuálnu orientáciu, národnostný alebo etnický pôvod do veľkej rodiny, aby človečenstvo v nej bolo skrze pozitívnu diskrimináciu znevýhodnených skupín obyvateľstva ako žien, homosexuálov a etnických menšín vystavané v jeden harmonický celok; a súčasne chceme potlačiť všetko, čo je netolerantné”. Citujem to úmyselne, aby som poukázal na farizejské pokrytectvo slobodomurárov či svobodných zednářů. Kto často mení názory je klamár a podvodník! Ak by sa totiž azda dakto domnieval, že – napríklad – už v roku 1717 mali slobodomurári či svobodní zednáři tento program propagácie homosexuality a feministických blábolov, tak by sa veľmi mýlil. Ostatne v tej dobe slobodomurári či svobodní zednáři ani zďaleka ešte nekontrolovali všetky kľúčové informačné masmédiá, aby napríklad v službách feminizmu a propagácie homosexuality mohli ľuďom dokonale vyprať mozgy, tak ako to robia dnes. Okrem toho i morálne zásady ľudí vo vtedajšej dobe boli na oveľa vyššej morálnej úrovni ako je tomu dnes. Ba dokonca ešte i v roku 1938 toto základné krédo slobodomurárov či svobodných zednářů znelo takto – opäť citujem z ich vtedajšieho dokumentu z roku 1938: “Chceme zblížiť na podklade ľudskosti, humanity a všeobecného bratstva celé človečenstvo do veľkej rodiny tak, aby celé človečenstvo bolo zbudované ako nejaký chrám, v ktorom je všetko zharmonizované, usporiadané v najlepšom poriadku.” Aha! O hlásaní feministických názorov a ani o propagácii homosexuality tu nie je ani zmienky!! Z taktických dôvodov slobodomurárski či zednářští bossovia svoje skutočné názory nikdy neodhalia úplne, ale v závislosti od schopností a možností manipulácie s názormi obyvateľstva zo strany svojich masmédií je dávkujú po takýchto pre verejnosť “stráviteľných dávkach”.

Vo svojich dokumentoch sa slobodomurári či svobodní zednáři netaja tým, že všetky – ako to oni formulujú – “netolerantné náboženstvá” musia byť zlikvidované; čo ako dodávajú “sú vlastne všetky”; pretože všetky vraj ukladajú vo väčšej či menšej miere svojim členom aj nejaké povinnosti.

A najnetolerantnejšie náboženstvo je vraj kresťanstvo.

A z kresťanských náboženstiev tými najnetolerantnejšími sú vraj tie, ktoré sa údajne dopúšťajú diskriminácie ľudí pre ich pohlavie alebo sexuálnu orientáciu. A tou je podľa videnia slobodomurárov či svobodných zednářů najmä katolícka cirkev, pretože údajne diskriminuje ženy tým, že ich nie je ochotná svätiť za kňazov, svätiť za biskupov, voliť za pápeža.

A ďalej podľa názoru slobodomurárov či svobodných zednářů vraj katolícka cirkev diskriminuje ľudí na základe ich sexuálnej orientácie, pretože nie je ochotná napríklad “udeľovať sviatosť manželstva osobám rovnakého pohlavia”.

A v neposlednej miere podľa názoru slobodomurárov či svobodných zednářů je vraj katolícka cirkev údajne “netolerantná”, pretože je proti potratom, proti eutanázie, ďalej údajne núti kňazov a rehoľníkov zachovávať celibát, núti veriacim pôsty, ukladá veriacim povinnú účasť na nedeľnej svätej omši…atd.

Samozrejme, že slobodomurárom či svobodným zednářům v skutočnosti rozhodne vôbec nejde o nejakú ľudskosť či humanitu. Ide im o postupné zničenie všetkých kresťanských i nekresťanských náboženstiev, všetkých kresťanských i nekresťanských cirkví a náboženských spoločností. Ich konečným cieľom je totalita ateizmu!

A to najprv chcú zlikvidovať tie takzvané – ako oni hovoria – “najnetolerantnejšie náboženstvá”, kam zaraďujú všetky tri monokratické náboženstvá ako kresťanstvo, židovstvo a islam. Pričom pokiaľ ide o kresťanstvo, za najviac “najnetolerantnejšie náboženstvo” označujú slobodomurári či svobodní zednáři katolícku cirkev, za ktorú na druhé miesto kladú pravoslávie, na tretie miesto Svedkov Jehovových, na štvrté miesto Advetistov siedmeho dňa, Mormonov, Maronitov, Koptov atd.

A v tomto poradí počínajúc najprv od týchto takzvaných “najviac netolerantných” smerom k stále menej a “menej netolerantným” by sa mali náboženstvá podľa názorov slobodomurárov či svobodných zednářů “likvidovať”, kým nebudú nakoniec zlikvidované úplne všetky náboženstvá, kým nebudú zlikvidované úplne všetky kresťanské i nekresťanské cirkvi a náboženské spoločnosti.

Kto by sa o týchto slobodomurárskych či zednářských plánoch chcel dozvedieť viacej, tomu doporučujem prečítať si v češtine www.henryklahola.nazory.cz/Buz.htm

Slobodní murári či svobodní zednáři – tak ako ich dnes poznáme – pochádzajú z XVIII. storočia. Svoj určitý prológ to malo na počiatku XVIII. storočia v súvislosti so stavbami a opravami niektorých významných stavieb v Anglicku, najmä však v súvislosti z významným chrámom svätého Pavla v Londýne. Podľa historických záznamov samotných slobodomurárov či svobodných zednářů sa v roku 1717 na deň svätého Jána Krstiteľa zišli členovia štyroch murárskych lóž či zednářských lóží a utvorili spoločnú Veľkú londýnsku lóžu. Presný dátum kedy k tomu v roku 1717 došlo nie je možné s úplnou jednoznačnosťou určiť, pretože učenie, že k tomu došlo v roku 1717 v deň svätého Jána Krstiteľa je pomerne neurčitý. Ak sa totiž pod týmto pojmom “dňa svätého Jána Krstiteľa” myslí sviatok narodenia svätého Jána Krstiteľa, tak k tomuto slobodomurárskemu či zednářskému stretnutiu došlo dňa 24. júna 1717. A ak sa ale pod týmto pojmom “dňa svätého Jána Krstiteľa” myslí sviatok mučeníckej smrti svätého Jána Krstiteľa, tak k tomuto slobodomurárskemu či zednářskému stretnutiu došlo dňa 29. augusta 1717. Slobodní murári či svobodní zednáři v roku 1717 utvorenej spoločnej Veľkej londýnskej lóže prebrali meno, vonkajšie zvyky a odznaky od takzvaných združení slobodných murárov – remeselníkov či svobodných zednářů – řemeslníků. Genéza vzniku slobodomurárov či svobodných zednářů však siaha ale ešte ďalej…

V stredoveku totiž neexistovala taká sloboda vykonávať remeslá ako je tomu dnes. Vtedy každé mesto malo svoje takzvané cechy – remeselnícke združenia podľa profesie – a len tieto boli oprávnené vykonávať remeslo vo svojom meste. Členom cechu iného mesta len tak sa dalo právo vykonávať remeslo na pôde tohoto druhého mesta, ak ich príslušný domáci cech prijal za svojich členov. A v takýchto cechoch sa združovali aj murári či zedníci.

Ale okrem týchto boli aj privilegovaní takzvaní slobodní murári či svobodní zedníci nebo zednáři. To boli takí majstri, ktorí nepatrili do nijakého cechu, lebo boli často z inej krajiny, ale že boli chýrni vo svojom remesle a vedeli stavať všelijaké krásne stavby, povolávali ich aj do iných krajín alebo miest. Títo majstri neboli viazaní pravidlami obyčajných cechov. Preto ich asi aj pomenovali “slobodnými” či “svobodnými”. Medzi murármi či zedníky títo “slobodní” či “svobodní” tvorili elitu.

Časom ale aj oni zatúžili po nejakom združení a združovali sa medzi sebou do osobitných bratstiev. Miestnosť, kde sa schádzali, pomenovali búdou alebo lóžou. Delili sa na učňov, tovarišov a majstrov. Pri prijatí každého člena boli osobitné obrady, skladali prísahu atď.

Treba však ale poznamenať, že tieto murárske bratstvá či zednická bratrstva boli v tej dobe ešte katolícke, a ako také aj prísne dbali na mravnú výchovu členov a ich rodín. Pravdaže, časom sa aj medzi nimi zahniezdili podozrivé živly napáchnuté nevraživosťou voči náboženstvu, ale v celku sa tieto bratstva v tej dobe ešte vyznačovali vernosťou ku kresťanstvu.

Z hľadiska tohoto môjho vyššie popísaného superstručného historického exkurzu, takto tomu bolo pred rokom 1717, kedy sa založila zmieňovaná Veľká londýnska lóža, ktorá je fakticky matkou dnešných lóž.

Ešte treba aby som pripomenul, že do tých murárskych bratstiev či zednických nebo zednářských bratrstev patrili aj neremeselníci, ako čestní členovia. Neskôr to ale viedlo k tomu, že tam vstupovali aj neodborníci – a v podstate z radov bohatých a vplyvných ľudí takmer kdekto – pretože v tej dobe murárske remeslo či zednické řemeslo vďaka sláve, ktorú im prinášali veľkolepé stavby panovníckych i šlachtických zámkov, palácov i sakrálnych stavieb malo veľmi vysoký spoločenský kredit, čo viedlo k tomu, že dokonca aj mnohí príslušníci z radov šľachty a bohatého meštianstva mali záujem stať sa po boku murárskych majstrov či zednických mistrů týchto veľkolepých stavieb čestnými členmi tohoto murárskeho bratstva či zednického bratrstva.

A tak boli to práve títo vyššie spomenutí pôvodne iba čestný členovia murárskych bratstiev či zednických nebo zednářských bratrstev, ktorí postupne úplne ovládli celé murárske bratstvo či zednické bratrstvo, a stali sa tak vlastne otcami dnešných slobodných murárov či svobodných zednářů, ktorí samozrejme že dnes už okrem svojho názvu a formálnych odznakov so skutočnou profesiou murára či zedníka nemajú absolútne nič spoločného.

Hneď pri zakladaní Veľkej londýnskej lóže v roku 1717 stala sa udalosť, ktorá naštartovala úplný a postupný odklon slobodného murárstva či svobodného zednářství od jeho pôvodnej katolíckej a neskôr aj vôbec kresťanskej orientácie. Ako zákonodarca tejto prvej Veľkej slobodomurárskej či zednářské lóže sa presadil akýsi Anderson, bývalý duchovný vyhranene protestantskej presbyteriánskej cirkvi. Tento Anderson buď úplne vynechal, alebo pozmenil úplne všetko, čo v týchto murárskych či zednických remeselníckych bratstvách dýchalo katolíckym duchom. Miesto toho Anderson vsunul do predpisov slobodomurárskej lóže či lóže svobodných zednářů ducha militantne protikatolíckeho a vyhranene protestantského blížiaceho sa až takmer k ateizmu. Anderson akoby šmahom ruky kategoricky odmietol úplne všetky dogmy i úplne všetky články kresťanskej viery, ktoré fakticky nahradil svojou základnou dogmou o takzvanom slobodnom skúmaní Písma Svätého.

Tak sa postupne vyvinul v slobodomurárskych lóžach či zednářských lóžích nielen duch nepriateľstva proti katolíckej Cirkvi, proti katolíckym ustanovizniam a proti pápežovi, ale neskôr najmä po Andersonovi ďalej i duch postupného odklonu slobodomurárskych lóž či zednářských lóží od kresťanstva vôbec, s ich následným príklonom k radikálnemu a militantnému ateizmu vytyčujúcemu si za hlavný programový cieľ zničenie všetkých náboženstiev, likvidáciu všetkých kresťanských, ale aj všetkých ostatných cirkví a náboženských spoločností.

A tak dnes – ako som sa ostatne už zmienil – si slobodní murári či svobodní zednáři z pôvodne kedysi viac – menej katolíckych murárskych remeselníckych či zednických nebo zednářských řemeslnických združení ponechali iba vonkajšie formálne znaky, odznaky a symboly, ale ich duch, ktorý vlastne o všetkom rozhoduje, je už o stoosemdesiat stupňov presne opačný!

Títo samotní slobodní murári či svobodní zednáři nabájili o pôvode svojho murárstva či zednářství celé bájky a legendy, a to dosť senzačné bájky a legendy. Dokonca v určitej dobe títo slobodomurári či svobodozednáři – najmä kým ešte úplne neprešli na platformu ateizmu – zašli až tak ďaleko, že kládli počiatky svojho slobodného murárstva či svobodného zednářství až do raja, ba dokonca údajne vraj aj sám Mojžiš a aj Ježiš Kristus samotný bol slobodným murárom či svobodným zednářem. A bez ohľadu na logiku súčasného fakticky už ateistického vývoja slobodomurárov či svobodozednářů – niekedy tieto slobodomurárske či zednářské bláboly v tej či onej forme tvrdia vlastne ešte aj dnes…

Tieto absurdné bájky a legendy totiž mali a majú tento racionálny cieľ: sú akoby mútením vody či vytváraním dymovej clony, nakoľko slobodní murári či svobodní zednáři – hoci ľudstvo skrze kontrolu masmédií a politiky pevne držia vo svojich rukách - majú záujem presvedčiť verejnosť o tom, že:

1./vlastne ani vôbec nikdy neexistovali,

2./koho nemožno presvedčiť už o tom, že v minulosti nikdy neexistovali, toho aspoň presvedčiť o tom, že v súčasnej dobe už neexistujú,

3./koho nemožno presvedčiť ani o svojej neexistencii v súčasnosti, tak toho aspoň presvedčiť o tom, že sú úplne bezvýznamným a neškodným volným diskusným združením akýchsi snílkov a idealistov – samozrejme, že bez akéhokoľvek vplyvu na politiku alebo masmédia – u ktorých pokiaľ ide o ich existenciu ide skôr o určitú recesiu či recesistickú nostalgiu a preto ich ani netreba brať nijako vážne, a za:

4./pre toho, kto výnimočne o nich vie príliš mnoho (na to, aby ich nejako podceňoval a nebral preto ich politickú a masmediálnú moc, ako aj ich síce zastierané, ale skutočné ciele a úmysly smrteľne vážne) narobiť okolo seba samých chaos a zmätok, aby dezorientovali tých, ktorí by im eventuálne možno i nejako chceli nazrieť hlbšie do ich kariet, aby tým slobodné murárstvo či svobodné zednářství bolo kryté a mohlo nerušene vykonávať svoju podzemnú činnosť.

Okrem toho to má ešte naviac aj ten efekt, že ak by azda aj niečo od slobodomurárov či svobodných zednářů nechtiac presiaklo von, prípadne sa aj niekomu (napríklad nejakému investigatívnemu novinárovi) azda aj podarilo odhaliť niečo skutočne senzačného čo sa týka slobodomurárov či svobodných zednářů, tak vzhľadom na to, že sami slobodomurári či svobodní zednáři sami cielene občas na verejnosť akoby “falošné mydlové bubliny” vypúšťajú na verejnosť rôzne úplne nevierohodné bájky o sebe samých, tak ani týmto informáciám o slobodomurároch či svobodných zednářích - hoci tentoraz výnimočne pravdivým - by prakticky nikto neveril; ba čo viac, dokonca aj tento človek samotný čo nejakú hoc aj skutočne pravdivú informáciu by o slobodomurároch či svobodných zednářích získal by si ju radšej nechal iba sám pre sebe nielen z obavy, že mu nebude nikto veriť, ale tiež i z obavy, že by sa s tým zosmiešnil a všetci by ho považovali za nejakého paranoika, hysterika, psychotika, schizofrenika či iného blázna. A s tých istých dôvodov by takúto informáciu nedovolil publikovať ani žiadny šéfredaktor; ak už aj nie priamo preto, že by tento šéfredaktor bol sám slobodomurár či svobodný zednář, tak ale určite preto, že by týmto informáciám jednak absolútne ani v najmenšom neveril, jednak by sa obával zosmiešnenia, že “nás všetci budú považovať za bláznov”…

A vzhľadom k napojeniu slobodomurárov či svobodných zednářů na exekutívnu moc v štáte, ktorá im tiež viac – menej v každom štáte patrí, by navyše tento pre slobodomurárov či svobodných zednářů “nebezpečný človek” veľmi ľahko mohol skončiť niekde zahrabaný v lese či na dne nejakej vodnej nádrže s prestrelenou lebkou. A nech už by k tomu došlo v ktorejkoľvek krajine sveta, vyšetrovanie tejto vraždy by sa následne dialo iba na oko, kým sa na celú vec nezabudne (ak by si niečoho vôbec niekto všimol!), a samozrejme, že polícia by nič nevyšetrila a celý prípad by nakoniec v úplnej tichosti uzavrela…

 

3./Svobodní zednáři a svobodné zednářství – slobodomurári a slobodomurárstvo. Z kuchyně svobodných zednářů – z kuchyne slobodomurárskej.

V predošlej druhej kapitole som sa venoval hlavne popisovaniu slobodného murárstva či svobodného zednářství najmä z určitého historického hľadiska. Teraz sa na slobodných murárov či svobodných zednářů pozrime skôr z aspektov ich murárskych obradov či zednářských obřadů, ako aj – aspoň v tom najhrubšom obryse – ich organizácie.

Hoci v najnovšej dobe praktické vykonávanie rôznych obradov u slobodomurárov či svobodných zednářů čiastočne ustúpilo do úzadia, nič to nemení na tom, že slobodomurári či svobodní zednáři majú päť hlavných obradov.

Slobodní murári či svobodní zednáři chceli byť od svojich počiatkov – minimálne od roku 1717 – tajnou spoločnosťou, a takými aj navždy zostali. Preto nezasvätenému človekovi je len veľmi ťažké vniknúť a pochopiť zmysel a pôsobnosť jednotlivých úradov a lóž slobodného murárstva či úřadů a lóží svobodného zednářství.

Veľké problémy pre nezasväteného človeka správne sa zorientovať v zložitom labyrinte organizácie slobodného murárstva či svobodného zednářství činí veľká pestrosť a rozmanitosť najrozličnejších slobodomurárskych úradov a lóž či zednářských úřadů a lóží; a preto ani nebudem zachádzať do nejakých podrobností.

Pokiaľ ide o slobodomurárske obrady či zednářské obřady, možno povedať, že v tom najvšeobecnejšom slova zmysle majú slobodomurári či svobodní zednáři päť hlavných takzvaných obradov, podľa ktorých sú aj usporiadané slobodomurárske či svobodozednářské lóže na celom svete. Sú to: obrad anglický, obrad škótsky starý a prijatý, obrad škótsky opravený, moderný obrad francúzsky a švédsky obrad. Toto je tých päť najhlavnejších slobodomurárskych obradov či svobodozednářských obřadů; samozrejme, že okrem týchto existujú ešte aj ďalšie, avšak tým Vás už nechcem zbytočne zaťažovať. Ešte iba uvediem, že úplne najčastejší je obrad anglický. Tento anglický obrad používajú až dve tretiny všetkých slobodomurárskych lóž či svobodozednářských lóží celého sveta.

Zapamätajte si pojmy Lóža a Veľká lóža! Najmenšou správnou jednotkou u všetkých obradov je lóža. V slobodomurárskom či svobodozednářském slangu sa niekedy nazýva aj ako “dielňa”. Táto dielňa, respektíve lóža musí mať aspoň sedem majstrov. Lóže sú sústredené vo väčších jednotkách, ktoré sa nazývajú Veľká lóža, alebo niekde aj Veľký Orient (tieto sú zas hlavne v krajinách románskych).

Ďalej si zapamätajte pojmy Majster lóže a veľmajster! Slobodomurársku lóžu či svobodozednářskou lóži vedie majster lóže (slobodnomurári či svobodní zednáři ho volajú “ctihodným”) so zborom úradníkov. Členovia sa volajú medzi sebou bratmi a sestrami. Veľkú lóžu vedie veľmajster spoločne i s kolegiálnym orgánom, ktorý sa volá kapitula či federálna rada alebo najvyššia rada. Meno je síce rozličné, ale slobodomurársky či svobodozednářský duch je vždy ten istý.

V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia sa veľký odborník na slobodomurársku či svobodozednářskou problematiku vystupujúci pod pseudonymom Felix Záhorec vyjadril o slobodomurárskej organizácii či svobodozednářské organizaci takto:

Jednotnej svetovej hlavy slobodného murárstva – teda akéhosi pápeža slobodných murárov – niet, ako sa dosiaľ myslelo. Veľké lóže majú úplnú samosprávu a plnú vládu nad podriadenými lóžami. Skoro každý štát má svoju Veľkú lóžu, nezávislú od inej Veľkej lóže. Pravdaže sa stáva aj to, že v niektorom štáte existujú vedľa seba dve Veľké lóže, alebo niektoré lóže sú podriadené zahraničnej Veľkej lóži. To, čo slobodných murárov sveta spája, nie je tak organizácia – hoci všetky Veľké lóže udržujú medzi sebou väčší-menší styk – ale je to slobodomurárska náuka a taktika”.

Ďalej si zapamätajte pojem “koordinačné centrum”, aj keď podotýkam, že sa nejedná o oficiálny názov orgánu (tento orgán oficiálne nemá žiadny názov, a iba neoficiálne býva nazývaný ako “koordinačné centrum”). Táto presná, stručná a výstižná charakteristika slobodomurárskej organizácie či svobodozednářské organizace je z veľkej časti platná ešte aj dnes, avšak s tým rozdielom, že vzhľadom k povojnovým integračným procesom vo svete (vznik OSN, ako aj vznik orgánov a organizácií OSN), a najmä v  Európe – ako je vznik Európskych spoločenstiev, Rady Európy a najnovšie i Európskej únie atd., došlo vzhľadom k tomuto povojnovému (tj. po roku 1918 kedy vznikla v Ženeve “Spoločnosť národov”, a najmä po roku 1945 kedy vznikla jej nástupkyňa Organizácia spojených národov – tj. OSN) historickom vývoji v najnovšej dobe k postupnému vytvoreniu aj akéhosi koordinačného centra ako orgánu nadriadenému všetkým Veľkým lóžam či Velikým lóžím na celom svete. Nie je mi však ale úplne jasné to, akú veľkú právomoc má toto koordinačné centrum fakticky nad Veľkými lóžami.

Okrem toho všetko je navyše komplikované aj tým, že hoci slobodomurárske či svobodozednářské krédo: “Chceme zblížiť na podklade ľudskosti, humanity a všeobecného bratstva celé človečenstvo bez ohľadu na rasu, farbu pleti, jazyk, pohlavie, sexuálnu orientáciu, národnostný alebo etnický pôvod do veľkej rodiny, aby človečenstvo v nej bolo skrze pozitívnu diskrimináciu znevýhodnených skupín obyvateľstva ako žien, homosexuálov a etnických menšín vystavané v jeden harmonický celok; a súčasne chceme potlačiť všetko, čo je netolerantné” je krédom úplne všetkých slobodomurárov či svobodných zednářů, a teda aj plne uznávaným a rešpektovaným krédom úplne všetkých slobodomurárskych Veľkých lóž či svobodozednářských Velikých lóží, a preto v mene tohoto vyššie uvedeného kréda všetci slobodomurári či svobodní zednáři vystupujú vždy a všade jednotne; navzdory tomu je tu podozrenie, že aj medzi slobodomurármi či svobodnými zednáři existuje jedna okrajová otázka, ktorá dokonca aj u nich – výnimočne – vyvoláva určité názorové pnutie a napätie, ktoré trochu narušuje ich ináč absolútnu jednotu v postojoch k otázkam politického a verejného života. Touto spornou otázkou medzi jednotlivými slobodomurármi a jednotlivými Veľkými lóžami či jednotlivými svobodnými zednáři a jednotlivými Velikými lóžemi je otázka európskej integrácie, prípadne otázka miery tejto integrácie.

Nejednotnosti slobodného murárstva či svobodného zednářství v tejto otázke týkajúcej sa európskej integrácie si je plne vedomé aj slobodomurárske či svobodozednářské koordinačné centrum, v dôsledku čoho v tejto jedinej otázke učinilo výnimku v tom zmysle, že ponechalo úplne na slobodnej vôli a kompetencii jednotlivých slobodomurárskych Veľkých lóž či svobodozednářských velikých lóží, aké stanovisko k tejto problematike európskej integrácie sami zaujmú a toto ich slobodné stanovisko koordinačné centrum plne rešpektuje. Takto približne jedna polovica európskych slobodomurárov či svobodných zednářů horlivo “pracuje” v prospech ďalšieho pokračovania európskej integrácie, zatiaľ čo naopak ta druhá polovica európskych slobodomurárov či svobodných zednářů nemenej horlivo “pracuje” proti ďalšiemu pokračovaniu európskej integrácie. Nuž a neeurópsky slobodomurári či svobodní zednáři sa v týchto otázkach európskej integrácie absolútne nijak neangažujú, zrejme asi súdiac, že sa ich to nijako netýka. Výnimkou sú iba slobodomurári či svobodní zednáři zo Spojených štátov amerických, ktorí proti myšlienke ďalšieho pokračovania európskej integrácie zaujímajú skryte negatívne stanovisko, pretože nemajú záujem aby na poli vojenskom a ekonomickom Spojeným štátom americkým vyrástol v zjednotenej Európe rovnocenný konkurent.

Koniec koncov v tejto jedinej spornej otázke, ktorou je otázka európskej integrácie nie sú jednotní ani samotní členovia tohoto slobodomurárskeho či svobodozednářského koordinačného centra, ba dokonca údajne vraj aj medzi samotnými členmi tohoto slobodomurárskeho či svobodozednářského koordinačného centra pochádzajúcimi z európskych krajín je vraj pomer takzvaných eurooptimistov k takzvaným euroskeptikom približne na – obrazne povedané - “päťdesiat ku päťdesiatim”!

Navzdory tomu však existuje v Európe viac než desať percent takých slobodomurárskych Veľkých lóž či svobodozednářských Velikých lóží, ktoré v dôsledku svojho razantne radikálneho odporu proti európskej integrácii buď vôbec neuznávajú nad svojou vlastnou slobodomurárskou Veľkou lóžou či svobodozednářskou Velikou lóží nadvládu či akúkoľvek právomoc koordinačného centra, alebo ju uznávajú iba nejako čiastočne. Avšak navzdory tomuto “eurointegračnému” sporu aj tie “najeuroskeptickejšie” Veľké lóže vo všetkom ostatnom plne spolupracujú s koordinačným centrom a ostatnými Veľkými lóžami v mene naplnenia svojho programového kréda: Chceme zblížiť na podklade ľudskosti, humanity a všeobecného bratstva celé človečenstvo bez ohľadu na rasu, farbu pleti, jazyk, pohlavie, sexuálnu orientáciu, národnostný alebo etnický pôvod do veľkej rodiny, aby človečenstvo v nej bolo skrze pozitívnu diskrimináciu znevýhodnených skupín obyvateľstva ako žien, homosexuálov a etnických menšín vystavané v jeden harmonický celok; a súčasne chceme potlačiť všetko, čo je netolerantné” – ktorým je zničenie všetkých náboženstiev a surová ateizácia celého sveta!

Ďalej si zapamätajte pojem biele a čierne guľky! Členovia slobodomurárskej či zednářské lóže rozhodujú o tom, kto má byť prijatý takou zvláštnou formou tajného hlasovania. Aby slobodomurári či svobodní zednáři do slobodomurárskej či svobodozednářské lóže niekoho prijali, je nutné, aby ho doporučil niektorý z “bratov” či “sestier” príslušnej lóže. Pred prijatím nového člena do lóže sa robí takzvané “vyšetrovanie”. Vyšetruje niektorý z popredných členov s týmom odborníkov, pretože vyšetrovaný uchádzač býva vyšetrovaný na takzvanom “detektoru lži”. Toto takzvané vyšetrovanie “na detektoru lži” pozostáva z otázok, na ktoré musí uchádzač odpovedať.

Z hľadiska slobodomurárov či svobodných zednářů ideálnym uchádzačom na prijatie je taká žena či taký muž, ktorý je fanatický ateista z celej duše nenávidiaci kresťanstvo a kresťanské mravné hodnoty a so satanistickou oduševnenosťou nadšene propagujúci potraty, eutanáziu, homosexualitu a ostatné podobne zvrátené a zvrhlé nemravnosti, a ktorý je navyše militantný feminista a ultraliberálne zmýšľajúci plutokrat zastávajúci ekonomické záujmy tých najbohatších spoluobčanov našej planéty.

Napríklad v oblasti daňovej napríklad – ako najoptimálnejší názor - sa očakáva, že zastáva stanovisko úplného zrušenia všetkých priamych daní fyzických a právnických osôb a súčasne nahradenie výpadku týchto priamych daní enormnému zvýšeniu všetkých daní nepriamych, najmä dane z pridanej hodnoty – tj. DPH. Pritom ani táto DPH nemá byť všade úplne rovnaká, ale najvyššia má byť u potravín a potravinárskych výrobkov plus u cien za bývanie včítanie cien za teplo, vodu, plyn a elektrinu z odôvodnením, že je len spravodlivé, aby sa na znášaní daňovej záťaže rovnomerne podieľali všetci obyvatelia, čo spĺňajú práve jednak potraviny, ktoré k obžive potrebuje každý a taktiež aj náklady za bývanie, pretože aj bývať potrebuje každý, a teda ak najvyššie DPH bude práve na potravinách a cenách za bývanie včítane i cien za teplo, vodu, plyn a elektrinu, tak to vraj bude len spravodlivé, pretože takto sa budú všetci ľudia spravodlivou mierou rovnako podieľať na základe svojej spotreby na znášaní daňovej záťaže (Volne preložené z angličtiny do slovenčiny cca “Dane a daňový systém”. Neformálny informačný materiál koordinačného centra).

Podobne tak v oblasti školstva – ako najoptimálnejší názor - sa očakáva, že zastáva stanovisko úplného zrušenia akéhokoľvek vyučovania náboženstva ako aj akéhokoľvek vyučovania etiky, pretože náboženstvo a aj etika sú vraj iba výlučne súkromnou vecou každého občana. Ďalej sa má na základných školách v širokej miere vyučovať, najlepšie vraj každý deň jednu vyučovaciu hodinu takzvaná sexuálna výchova a to i so sexuálnym správaním a najmä vraj nediskriminačným spôsobom. Tento takzvaný nediskriminačný spôsob výučby znamená, že vyučovaniu detí homosexuálnemu sexuálnemu správaniu musí byť venované minimálne toľko priestoru, ako vyučovaniu heterosexuálnemu sexuálnemu správaniu. Ďalej sa majú deti učiť občiansku výchovu, v rámci ktorej sa majú naučiť, že homosexualita, potraty, eutanázia, predmanželský sex a rozvody sú vraj úplne normálna vec a preto vraj tu nie je žiadny dôvod k nejakým výčitkám svedomia. A každý kto si myslí niečo iného je vraj hlúpy a zaostalý. A zaostalý hlupáci sú vraj aj tí, čo chodia do kostola, čo dávajú krstiť svoje deti, čo veria v Boha…atd. Mimo základnej školy, tj. všetky učňovské školy, stredné školy gymnáziá i vysoké školy - snáď iba azda s výnimkou nejakých policajných a vojenských škôl – majú byť plne platené zo školného od tých, čo na nich študujú, alebo sa na nich učia. Ak budova školy je historicky cennou budovou, štát maximálne čiastočne bude prispievať iba na údržbu tejto budovy ako štátom uznanej historickej pamiatky, ináč ale všetky platy učiteľov a ostatných pracovníkov školy plus všetky ostatné náklady školy a štádia či učebného pomeru budú hradené výlučne iba zo školného tých ktorý študujú či učia sa, pričom toto školné musí byť tak vysoké, aby i po úhrade týchto vyššie spomenutých nákladov ešte vytvorilo pre zakladateľa školy primeraný slušný zisk, ktorý by mu umožnil prípadné ďalšie investície. Tieto školy budú súkromné alebo štátne. Cirkevné školy však vraj budú úplne zakázané, pretože náboženstvo je vraj súkromnou vecou občana a preto sa vraj cirkvi a náboženské spoločnosti nemajú nijako zasahovať do oblasti školstva. (Volne preložené z angličtiny do slovenčiny cca “Školstvo slobodné”. Neformálny informačný materiál koordinačného centra).

A tak by som mohol pokračovať sociálnymi vecami, kde sa píše o tom, že tí, čo sú nezamestnaný, si za to vraj môžu sami, pretože sa im vraj nechce pracovať, je tu popísaných hodne šikanóznych “fint” či trikov, ako nezamestnaných podvodom zbaviť ich sociálnych podpor, napríklad vzájomnú koordinovanú spoluprácu pracovných úradov s určitými zamestnávateľskými subjektami, kde po vzájomnej zrežírovanej dohode pracovný úrad pošle nezamestnaného k tomuto zamestnávateľskému subjektu požiadať ho o prijatie do zamestnania, a súčasne diskrétne telefonicky upozorní tento zamestnávateľský subjekt, že práve tento nezamestnaný ide k Vám, a preto “schovajte sa”! Pracovníci tohoto zamestnávateľského subjektu sa uzamknú a urobia “neprítomnými”. Chudák nezamestnaný sa k nim nedobúcha. Keď sa potom tento nezamestnaný vráti na pracovný úrad, spíšu s ním záznam o tom, že tam nikto nebol a potom nezamestnaného pošlú domov. Len čo nezamestnaný odíde, úplne rovnakú fintu urobia i s nejakým druhým nezamestnaným, a potom s tretím nezamestnaným, štvrtým nezamestnaným atd. Samozrejme, že úplne vždy s rovnakým priebehom a výsledkom. Každú pol hodinu možno poslať jedného nezamestnaného. Celkove denne až 32 nezamestnaných! A potom na druhý deň tento zamestnávateľský subjekt doručí pracovnému úradu 32 potvrdení týkajúce sa každého jedného z dotyčných 32 nezamestnaných, v ktorom sa uvádza, že dotyčného nezamestnaného údajne vraj márne čakali, avšak ten vraj vôbec neprišiel. Toto lživé “potvrdenie” potom pracovnému úradu poslúži ako zámienka pre to, aby mu zastavili vyplácanie sociálnej podpory s odôvodnením, že vraj údajne nechce pracovať. Respektíve týmto jednoduchým trikom sa “zbavia” všetkých 32 nezamestnaných, ktorým prestanú vyplácať sociálna podpora. A tato finta sa doporučuje používať takzvaným priemyselným” spôsobom. To znamená, že ak pracovný úrad má “len” desať týchto zamestnávateľských subjektov, tak vďaka tejto spolupráci sa denne zbaví až 32 x 10 = 320 nezamestnaných, respektíve mesačne, ak počítame, že mesiac má takých 20 – 22 pracovných dní, sa pracovný úrad vďaka spolupráci týchto desiatich zamestnávateľských subjektov (ktoré v skutočnosti nikdy nikoho nezamestnajú a vlastne ani zamestnať nechcú) každý mesiac takýmto spôsobom zbaví 6400 až 7040 nezamestnaných. A toto na ukážku je iba jeden z trikov, ako sa zbaviť nezamestnaných. Podobných “trikov” ako sa zbaviť nezamestnaných je tu totiž uvedených až osemnásť. (Volne preložené z angličtiny do slovenčiny cca “Riešenie nezamestnanosti”. Neformálny informačný materiál koordinačného centra).

A podobne to vyzerá aj v iných oblastiach. Napríklad v oblasti zdravotníctva sa zdá, že pacienti sú zrejme asi obyčajný simulanti, a preto sú tu uvedené geniálne stimulačné patenty, ako pacientov stimulovať k tomu, aby simulovali menej; tak isto aj pracovníci na nemocenskej sú asi zrejme iba obyčajní simulanti, prípadne vraj simulujú preto, že ich poslal simulovať ich zamestnávateľ, pretože pre nich momentálne dočasne nemá žiadnu prácu a tak ich poslal simulovať, a opäť sú tu uvedené geniálne stimulačné návody, ktoré ich má stimulovať, aby simulovali menej.

Alebo ešte v inej oblasti sa futbalovou terminológiou naznačuje zatáčka vľavo keď v skutočnosti chceme urobiť zatáčku vpravo a naopak. Vyzdvihuje sa napríklad i organizovanie formálnej antifajčiarskej kampane ktorá sa spojí s masívnou propagáciou cigariet, tabaku a jeho fajčenia, čo na jednej strane zvyšuje síce zdravotníctvu náklady na liečenie fajčiarov, ale na druhej strane v omnoho väčšej miere šetrí štátu finančné prostriedky z fondov dôchodkového poistenia, pretože fajčiari umierajú skôr ako nefajčiari, a preto je pre štát výhodnejšie mať fajčiarov čo najviac.

Nechcem ale už viacej zabiehať do slobodomurárskych či svobodozednářských programových východísk a cieľov; a preto celú túto vec uzavriem s konštatovaním, že jednoducho tieto otázky kladené uchádzačovi o prijatie do lóže sú zostavené s psychologickou dôslednosťou tak (plus navyše podporené aj detektorom lži), že sa z nich dá vypozorovať, či je uchádzač súci na slobodnomurára či svobodného zednáře, alebo nie.

A potom nakoniec sa ešte hlasuje! Na prijatie sú dôležité hlasy všetkých členov lóže. Hlasuje sa guľkami. Biele guľky znamenajú prijatie, čierne odmietnutie. Ak sa medzi guľkami našla čo len jedna čierna, neprijali kandidáta, ale skúmali, prečo sa tam dostala. Keď bol – videné zo slobodomurárskeho či zednářského pohľadu - nesúhlas oprávnený, odmietli kandidáta, inak bol prijatý.

Potom sa kandidát musel podrobiť rozličným obradom, ktoré pri rozličných stupňoch boli tiež rozličné, musel skladať prísahu atd. Myslím však ale, že tieto slobodomurárske obrady či svobodozednářské obřady čitateľov až natoľko nezaujímajú, a preto sa o nich detailnejšie zmieňovať nebudem.

Takto bol novoprijatý člen slobodomurárskej či zednářské lóže zaviazaný prísnou mlčanlivosťou. Slobodomurár či svobodný zednář nikomu nesmie nikdy prezradiť nič o tom, čo sa v slobodomurárskej či svobodozednářské lóži rokovalo. Pre slobodomurárov či svobodné zednáře je príkaz “Uč sa mlčať!!!” jeden z najvážnejších príkazov slobodomurárskej či svobodozednářské lóže.

Ďalší slobodomurársky či svobodozednářský príkaz znie takto – približný preklad do slovenčiny: “Slobodnomurár je najprv vždy slobodným murárom a až potom štátnikom, ministrom, poslancom či mestským radcom”. (Faktická poznámka: pri úplne voľnom preklade do slovenčiny po zohľadnení existencie súčasných orgánov komunálnej samosprávy v Slovenskej republike by sa doslovne preložený pojem “mestský radca” mal skôr preložiť ako člen mestskej rady, prípadne i ako starosta či primátor). Tento slobodomurársky či svobodozednářský príkaz pre každého slobodomurára či svobodného zednáře znamená, že cieľ slobodomurárskej či svobodozednářské lóže má pre neho ako pre slobodomurára či svobodného zednáře vždy prednosť pred všetkým ostatným, má vždy prednosť aj pred záujmami vlastného štátu a jeho zákonmi.

A nakoniec aj každý slobodný murár či svobodný zednář musí prisahať: “Sľubujem, že budem milovať svojich bratov a sestry (tj. ostatných slobodných murárov či ostatní svobodné zednáře) a v prípade potreby starať sa o ich osirelé deti aj za cenu vlastného života” – dáva nám tušiť, že slobodní murári či svobodní zednáři celého sveta sú medzi sebou spojení mimoriadne silným putom jednoty. A taktiež i v tomto mimoriadne silnom pute jednoty spočíva sila slobodomurárov či svobodných zednářů.

Ešte by som sa mal zmieniť o slobodomurárskych stupňoch či svobodozednářských stupních. Slobodomurári či svobodní zednáři okrem svojej slobodomurárskej organizácie či svobodozednářské organizace – o ktorej som sa už zmienil vyššie – majú ešte aj inú organizáciu. Tou sú takzvané murárske stupne. Škótsky slobodomurársky obrad či skotský svobodozednářský obřad má týchto stupňov najviac: až 33! Pri iných slobodomurárskych obradov či svobodozednářských obřadech je tento počet slobodomurárskych stupňov či svobodozednářských stupňů iný – menší. To ale nie je vôbec nijak podstatné. Podstatné je to, načo slobodomurárom či svobodným zednářům sú tieto stupne.

Presnú odpoveď by nám vedeli dať iba samotní slobodní murári či svobodní zednáři, ktorí tieto slobodomurárske či svobodozednářské stupne nosia. Ale myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, keď tvrdím, že tieto slobodomurárske či svobodozednářské stupne majú za cieľ, aby slobodní murári či svobodní zednáři vyššieho stupňa kontrolovali slobodných murárov či svobodné zednáře na nižších stupňoch slobodomurárskej či svobodozednářské hierarchie.

Poukazuje na to i tá skutočnosť, že slobodní murári či svobodní zednáři vyšších stupňov slobodomurárskej či svobodozednářské hierarchie majú právo, ba dokonca i povinnosť navštevovať slobodomurárske či svobodozednářské lóže nižších slobodných murárov či nižších svobodných zednářů, kým zas naopak na druhej strane títo nižší slobodní murári či svobodní zednáři absolútne nikdy nič nevedia o tom, čo sa “uvarilo” v slobodomurárskych lóžach či svobodozednářských lóžích vyšších stupňov. Navzdory tomu ale títo nižší slobodní murári či nižší svobodní zednáři vždy slepo poslúchajú a vykonávajú pokyny bratov – rytierov vyššieho stupňa slobodomurárskej či svobodozednářské hierarchie.

Takto i samotní slobodní murári či svobodní zednáři nižších stupňov slobodomurárskej či svobodozednářské hierarchie sú iba figúrkami v rukách vyšších slobodomurárov či svobodných zednářů; zatiaľ čo zas na druhej strane verejnosť zostáva hračkou, ktorou sa baví nižšie slobodné murárstvo či nižší svobodné zednářství.

Takto dokonale zorganizované svetové bratstvo slobodomurárov či svobodných zednářů vládne celému svetu. Veľmi často slobodomurári či svobodní zednáři rozdávajú tróny, prezidentské funkcie, ministerstvá a ostatné úrady a funkcie štátnej správy i samosprávy, včítane funkcií sudcov a sudkýň, ako aj špičkové riadiace funkcie v niektorých mamutích akciových spoločnostiach, rozdávajú moc, peniaze, niekedy rozhodujú i o výsledkoch takzvaných demokratických volieb skôr, než sú tieto voľby oficiálne vôbec vyhlásené, zostavujú vlády, rušia kráľovstvá, likvidujú štáty, ktoré sa im znepáčili, zakladajú nové – často aj bábkové a umelé – štáty, pripravujú a organizujú pseudoľudové revolúcie, pre propagandistický efekt osnujú fingované teroristické útoky, kontrolujú najvýznamnejšie masmédiá celého sveta a majú absolútny monopol na propagandu a v podstate dokonale držia za uzdu oprate celého tohoto orwelovského sveta, a zo zákulisia svojich temných slobodomurárskych lóž či svobodozednářských lóží “ťahajú za špagátiky” svetovej politiky i ekonomiky.

Od založenia materinskej slobodomurárskej či svobodozednářské lóže v roku 1717 rozliezlo sa slobodné murárstvo či svobodné zednářství” po celom svete. Pravdepodobne niet žiadnej krajiny sveta kde by slobodomurástvo či svobodné zednářství nemalo absolútne žiadnu moc. Suchá štatistika z roku 1931 hovorí, že slobodných murárov či svobodných zednářů v roku 1931 bolo 4.539.535, tj. viac než 4,5 miliónov. Počet slobodomurárskych lóž či svobodozednářských lóží dosiahol v roku 1931 počet takmer tridsaťtisíc, samozrejme, že absolútne najviac slobodomurárov či svobodných zednářů žije v Severnej Amerike, kde sa tieto tajné slobodomurárske či svobodozednářské spoločnosti najlepšie cítia. V súčasnosti je tomu podobne, iba s tým rozdielom, že slobodomurárov či svobodných zednářů je niekoľkonásobne viacej. Vzhľadom k tomu, že na našej planéte Zemi žije viac než päť miliárd ľudí, tak to ani tak početne nie je príliš veľa; avšak keď uvážime, že v rukách slobodomurárov či svobodných zednářů je svetová politika i finančníctvo sveta, a že svetové masmédia stoja tiež monopolne v slobodomurárskych či svobodozednářských rukách, nikoho nijak neprekvapí, že všetky významné štáty sveta, najmä dôležité veľmoci sú plne pod ich kontrolou.

Diskusia so slobodmurármi či svobodnými zednáři? Vylúčené! Slobodomurári či svobodní zednáři dokonale kontrolujú väčšinu masmédií. A preto akákoľvek “diskusia” zo slobodomurármi či svobodnými zednáři je v skutočnosti iba slobodomurársky či svobodozednářský masmediálny monológ. Výmena názorov zo slobodnými murármi či svobodnými zednáři je preto iba smiešna ilúzia. Ostatne veď aj samotní slobodomurári či svobodní zednáři vo svojom slobodomurárskom či svobodozednářském žargóne (slovníku, terminológii) pod pojmom “výmena názorov” chápu uznesenie svojich orgánov ukladajúcim masmédiám – v určitej oblasti - vymeniť ľuďom ich názory (napríklad vymeniť názory na feminizmus, homosexualitu a do budúcnosti sa plánuje dokonca aj na pedofíliu atd.).

V porovnaní s dobami minulými, slobodomurári či svobodní zednáři ako po stránke strategickej, tak i po stránke taktickej výrazne zdokonalili svoj boj proti katolíckej cirkvi, kresťanstvu či viere v Boha ako takej vôbec. Toto zdokonalenie spočíva najmä v tom, že už slobodomurári či svobodní zednáři dnes už neútočia príliš “okato”, a väčšinou dokonca už ani nie priamo. Hoci ale slobodomurári či svobodní zednáři dnes už priamo útočia proti katolíckej cirkvi, kresťanstvu či viere v Boha iba zriedkakedy, neznamená to, že sú snáď azda menej nebezpeční! Práve naopak, slobodomurári či svobodní zednáři – dnes sú rafinovanosťou svojej stratégie “podkopávania základných morálne – etických hodnôt” na ktorých stojí viera v Boha, kresťanstvo a ktoré sú základom i katolíckej mravouky oveľa zákernejší a nebezpečnejší:

Napríklad feminizmus propagujú slobodomurári či svobodní zednáři vo všetkých masovo – komunikačných médiách najmä preto, aby na platforme demagogickej feministickej ideológie mohli propagovať potraty pod demagogickým tvrdením, že žena má právo na svoje telo”, ako keby azda počaté a ešte nenarodené dieťa bolo iba akousi súčasťou tela tehotnej ženy, ktoré je možno celkom ľubovolne kedykoľvek zlikvidovať zavraždiť!

Alebo napríklad s vehementnou propagáciou homosexuality či s homosexualitou spojeného takzvaného registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia zas slobodomurári či svobodní zednáři vo všetkých masovo – komunikačných médiách sledujú podkopávanie tradičných hodnôt kresťanskej rodiny ako zväzku muža a ženy.

A s divadlom celkom zjavne úplne prehnaných hysterických afektov a emocionálnych výlevov masovo – komunikačných médií proti údajným prejavom domnelého (prípadne občas možno sem – tam i skutočného) rasizmu zas slobodomurári či svobodní zednáři sa usilujú odpútať pozornosť verejnosti od skutočne existujúcich politických, najmä sociálnych problémov najchudobnejších tried spoločnosti a súčasne i preventívne zastrašiť a umlčať každého, kto by azda pomýšľal kritizovať hospodársku politiku, korupciu a mafiánske praktiky plutokratickej veľkoburžoázie.

súčasnej dobe zrejme asi všetky štáty a vlády sveta – prinajmenšom – vo svojej krajine tolerujú existenciu tajnej moci slobodomurárstva či svobodného zednářství. V minulosti do roku 1934 zrušilo slobodomurárov či svobodné zednáře iba Sovietsky zväz, ktorý ich však ale nepripustil iba preto, že to boli z jeho hľadiska spoločnosti buržoázne”. V roku 1934 keď mu slobodní murári či svobodní zednáři otvorili dvere do Európy, povolilo lóže. Prvým veľmajstrom sa stal Karol Radek, ktorého len toto zachránilo od smrti, hoci neušiel väzeniu.

Podobne tak aj nacistické Nemecko pod hrozbou trestu smrti zakázalo činnosť slobodomurárskych lóž či svobodozednářských lóží. Osobne síce ako veriaci človek z princípu zásadne odmietam takzvaný trest smrti, avšak ináč odhliadnuc od tejto skutočnosti musím konštatovať, že tento samotný zákaz slobodomurárov či svobodných zednářů v Nemecku bol pravdepodobne jediný dobrý skutok, ktorý Adolf Hitler ako takzvaný vodca takzvanej Tretej ríše vykonal. Aspoň teda o žiadnom inom jeho dobrom skutku nič neviem…

Viem však ale celkom určite, že Adolf Hitler slobodomurárov či svobodné zednáře celkom určite nezakázal z nejakých ohľadov na nás kresťanov. Ostatne sám Adolf Hitler sa nijako netajil tým, že po “víťaznej vojne” nad Britmi, Američanmi a Rusmi – k čomu však našťastie už nedošlo - zničí kresťanstvo.

Ak mám byť úprimný, tak musím otvorene povedať, že hoci nacizmus ľudstvo plným právom morálne odsúdilo ako zločineckú ideológiu a nacistov zas práve tak plným právom ľudstvo odsúdilo ako zavrženiahodných zločincov, treba mi celkom otvorene konštatovať, že slobodomurári či svobodní zednáři nie sú – podľa môjho názoru - o nič lepší než nacisti. Aspoň teda pokiaľ ide o moju maličkosť, ak by som mal ja historicky zrovnávať nacistov so slobodomurármi či svobodnými zednáři, tak rozhodne nemôžem povedať, že by som sa mal báť slobodomurárov či svobodných zednářů menej ako nacistov. Práve naopak!

Pokiaľ ide o moju maličkosť, nacisti by možno chceli zabiť “moje telo”, ale inak “moja duša”, respektíve moja náboženská viera v Ježiša Krista Boha Spasiteľa a Vykupiteľa (pretože iba toto je to hlavné a podstatné!!) by bola nacistom našťastie ľahostajná – moja fyzická, telesná či pozemská smrť by nacistom celkom určite plne postačila.

Slobodomurárom či svobodným zednářům by však ale moja fyzická, telesná či pozemská smrť celkom určite nestačila, slobodomurári či svobodní zednáři by naopak chceli zabiť práve to, čo je pre mňa absolútne najcennejšie a čo má nekonečnekrát vyššiu hodnotu ako je môj fyzický, telesný či pozemský život, a touto absolútne najvyššou hodnotou je práve moja viera v Ježiša Krista Boha Spasiteľa a Vykupiteľa.

O slobodomurárskej tematike či svobodozednářské tématice som diskutoval s odborníkom, ktorého som sa spýtal, či by sa dal zostaviť zoznam všetkých prezidentov, predsedov vlád, podpredsedov vlád a ministrov všetkých krajín sveta, ktorí sú členmi niektorej zo slobodomurárskych lóž či svobodozednářských lóží. Skepticky pokrútil hlavou a povedal mi, že asi nie. Na svete je v priemere totiž každý druhý minister, každý druhý podpredseda vlády, každý druhý predseda vlády ba i každý druhý prezident republiky členom niektorej zo slobodomurárskych lóž či svobodozednářských lóží. Samozrejme, že medzi jednotlivými krajinami sú i dosť veľké rozdiely. V niektorých krajinách i menej než oných priemerných 50 %, ba dokonca i oveľa menej než oných 50 % týchto špičkových politikov a vysokých štátnych úradníkov sú slobodomurári či svobodní zednáři. Sú však ale i také krajiny, kde je to presne opačne, kde viac než oných priemerných 50 %, ba dokonca i oveľa viac než oných 50 % týchto špičkových politikov a vysokých štátnych úradníkov sú slobodomurári či svobodní zednáři. Okrem toho nikto to presne ani nevie. A ak by sa nejaký takýto celosvetový zoznam špičkových politikov a vysokých štátnych úradníkov – ktorý by zodpovedal objektívnej pravde – aj podarilo nejako zostaviť, čo je veľmi nepravdepodobné, pretože tieto údaje slobodomurári či svobodní zednáři zachovávajú v prísnej tajnosti a preto nie je jednoduché sa k týmto údajom dostať, možnože by sa potom nakoniec i ukázalo, že stručnejšie bude zostavenie zoznamu tých ministrov, podpredsedov vlád, predsedov vlád a prezidentov republiky, ktorí nie sú slobodomurármi či svobodnými zednáři.

Zostáva teda už iba posledná otázka: Ako sa ja ako obyčajný kresťan môžem brániť pred mocou slobodomurárov či svobodných zednářů?

Odpoveď je jednoznačná: hlbokou a úprimnou vierou v Ježiša Krista Boha Spasiteľa a Vykupiteľa! Nikdy a nikde nehľadajte svoj osobný záujem, ale vždy a všade hľadajte iba čistú vieruJežiša Krista Boha Spasiteľa a Vykupiteľa. Nikdy a nikde nehľadajte svoju osobnú slávu, ale vždy hľadajte iba slávu Ježiša Krista Boha Spasiteľa a Vykupiteľa. Zachovajte si naveky panictvo alebo panenstvo svojho tela i duše pre Božie kráľovstvo. Taktiež stráňte sa peňazí a majetku, zachovajte si naveky prísnu apoštolskú chudobu pre Božie kráľovstvo. Každý deň sa snažte z úprimnej lásky k blížnemu vykonať aspoň jeden dobrý skutok denne pre tých najbiednejších, najúbohejších a najslabších. Nikdy sa nepozerajte na televíziu, nikdy nepočúvajte rozhlas! Často sa modlite, často a s veľkou láskou sa zúčastňujte na svätej omši, často pristupujte k sviatostiam, často prijímajte Ježiša Krista Boha Spasiteľa a Vykupiteľa v Najsvätejšej sviatosti oltárnej. A len vtedy budete môcť vo chvíli svojej smrti úprimne povedať: “Ježišu môj, ja som Ťa toľko ráz prijal do svojho biedneho srdca; teraz ma Ty prijmi a vezmi so sebou do nebeského kráľovstva!

Dňa 5.1.2009 napísal JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola

Zpět na hlavní stránku!