wz

Zpět na hlavní stránku!


Spolužiaci Benkovský, Hadbávny, Polák a Štros.

Spolužiaci Pavol Benkovský, Peter Hadvábny a Igor Polák z Materskej školy na Drieňovej ulici.

Kolektívna fotografia detí z Materskej školy na Drieňovej ulici. Fotografia bola odfotená zvonka a súčasne i spredu budovy takmer u vchodu. Dodnes si pamätám ako vtedy fotograf majúci taký veľký fotoaparát ukázal na objektív fotoaparátu a povedal: “Pozrite sa sem deti – vyletí vtáčik!”

A mnohé deti skutočne aj čakali, že mu z objektívu vyletí nejaký vtáčik. Samozrejme, že nič nevyletelo. Dokonca ešte ani len ten “fotografický blesk” nevyletel, pretože v tej dobe žiadne fotografické “blesky” ani neexistovali (po prvý raz som sa u profesionálneho fotografa s bleskom stretol až na samom sklonku sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia).

Na tomto fotografickom snímku ten chlapec, ktorý drží detskú futbalovú loptu (po česky: dětský fotbalový kopací míč) sa volá Igor Polák. Chlapec sediaci vedľa Igora Poláka na kraji lavice, čo vlastne sedí iba na pravej polovici svojho zadku, zatiaľ čo jeho ľavá polovica je “vo vzduchu” sa volá Paľo Benkovský. Za chrbtom Paľa Benkovského stojí učiteľka, ktorá ľavou rukou pridržuje jedno dievčatko, zatiaľ čo pravú ruku má pripravenú za chrbtom a súčasne i nad hlavou Paľa Benkovského, aby mohla Paľka Benkovského zadržať, ak by hrozilo, že na lavičke vedľa usmievajúceho sa Igora Poláka s loptou (po česky: s míčem) sa na konci lavičky neudrží a spadne na zem mimo ľavičku. V druhom rade na opačnej strane ako stojí učiteľka ako predposledný sedí blonďáčik Peter Hadbávny, ktorý je výrazne menší ako obidve výrazne vyššie dievčatá, čo v tom druhom rade sedia bezprostredne vedľa neho.

Samotný JUDr.PhDr.Mgr et Mgr. Henryk Lahola je ten silný chlapec sediaci v druhom rade neďaleko za chrbtom Igora Poláka s loptou. JUDr.PhDr.Mgr et Mgr. Henryk Lahola sa tu svojou hlavou presne dotýka dolného rohu okna, a to toho istého okna u ktorého stojí o kúsok ďalej aj samotná pani učiteľka.

Všetci títo štyria chlapci sú dnes vysokoškolsky vzdelaný intelektuáli aj keď nie som si presne istý tým, čo vyštudovali. Igor Polák študoval angličtinu, hneď ako prvák na základnej škole sa zo dňa na deň vyparil, a potom som počul, že chodí do akejsi špeciálnej základnej školy, ktorá je špecializovaná na angličtinu – čo v tej dobe okolo roku 1973 bolo čosi veľmi neobvyklé a dodnes neviem, čo si mám o tom myslieť. Na Paľa Benkovského si zasa vzpomínam ako raz v štvrtom (tj. poslednom) ročníku Materskej školy on spoločne so mnou mal recitovať asi pred stovkou rodičov a ďalších dospelých ľudí jednu básničku, ale pre neho bola príliš dlhá a neovládal ju, a tak som ju fakticky recitoval iba ja samotný, zatiaľ čo Paľo Benkovský s oneskorením pol až jednej sekundy iba opakoval to čo počul odo mňa. Básničku sme mali recitovať spoločne ale takto to vyzeralo ako keby sme ju recitovali dvojhlasne. Básnička bola veľmi dlhá.

Dva krát som dokonca zo zvedavosti hrubo úmyselne pozmenil text, ale Paľo Benkovský si ničoho nevšimol a zopakoval to v oboch prípadoch pasívne po mne. Po prvý raz verš “Ako to spievate speváci hudci” som zmenil na “Čo na nás zízate vy hlupáci, bllbci”, a Paľo Benkovský to mechanicky po mne zopakoval!

Nemohol som veriť vlastným ušiam a preto o niekoľko veršov ďalej som v úsilí otestovať Paľa Benkovského zašiel som ešte ďalej, a neskôr dokonca namiesto verša “Kamže to hľadíš ty ľubezná Miča” som povedal “Čo na nás civíš ty stará p…” (použijúc tu ten najvulgárnejší výraz tematicky pochádzajúci z pohlavnej oblasti!). A opäť som nemohol veriť svojim ušiam – Paľo Benkovský aj toto po mne úplne mechanicky zopakoval!!

Ďalšie pokusy skúšať Paľa Benkovského som si však ale už netrúfol, pretože som videl udivené pohľady dospelých ľudí, ktorý neveriacne krútili svojimi hlavami a pleštili oči, a tak som básničku aj so svojou ozvenou Paľom Benkovským dokončil už úplne normálne.

A pozorujúc udivené pohľady dospelých ľudí – rodičov detí, mal som čo robiť, aby som sa predčasne nerozosmial. Keď som však ale básničku skončil – rozosmial som sa. A Paľo Benkovský – netuším ani prečo – rozosmial sa vtedy spoločne so mnou ako moja ozvena.

Vtedy sme my práve končili Materskú školu a mali sme asi tak necelých šesť rokov. Mnohé veci som v tej dobe ešte vôbec nechápal. Teraz si uvedomujem, že som našim učiteľkám mohol spôsobiť nemalé nepríjemnosti – čo mi vtedy ako šesťročnému chlapcovi ešte nedošlo – a veľmi mňa to mrzí…

A.)Obyčajná malá fotografia – Štros, Paľo Benkovský, Peter Hadvábny, Igor Polák!

B.)Veľkorozmerná fotografia pre tých, čo zaujíma detailejší pohľad – Štros, Paľo Benkovský, Peter Hadvábny, Igor Polák!

Pre všetkých bývalých spolužiakov z Materskej školy na Drieňovej ulici v Bratislave napísal Váš bývalý spolužiak

JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola

Zpět na hlavní stránku!