wz

Zpět na hlavní stránku!


Nízke Tatry a Vernár v roku 1977. Koza či Kozy ako biologický druh. Chov bielych kozliatok bílých kůzlátek v roku 1977 v dedine Vernár v Nízkych Tatrách.

JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola o kozách!

Biele kozliatka v roku 1977 v dedine Vernár v Nízkych Tatrách.

výletov desaťročného JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu do okolia dediny Vernár v Nízkych Tatrách roku 1977 sa toho mnoho nezachovalo. Okrem toho táto fotografia vtedy desaťročného JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu je v podstate jeden z niekoľkých málo zážitkov, ktoré sa hlbšie vryli do pamäti JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu. Ináč ale nič zvláštneho. Desaťročný JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Lahola mal síce zo sebou tiež svoj vlastný fotoaparát, čo je ostatne i veľmi dobre vidieť aj na tejto amatérskej fotografii, na ktorej sa nachádza vyfotografovaný desaťročný JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Lahola, ako sa v roku 1977 hrá s bielymi kozliatkami v dedine Vernár v Nízkych Tatrách. Bohužiaľ ale z amatérskych fotografií, ktoré sú dielom desaťročného JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu sa ale toho príliš veľa nezachovalo – respektíve väčšina týchto fotografií je dnes už zrejme niekde stratená! Okrem toho aj tých dodnes zachovalých niekoľko málo desiatok fotografií, ktoré vtedy vyfotografoval desaťročný JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola vlastne ani nie sú až tak dôležité, pretože – z logiky veci – samotný JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola sa na nich nenachádza, v dôsledku čoho s tak veľkým odstupom času subjektívne pre tretie osoby, ktoré sa o osobu a minulosť intelektuála JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Lahola úprimne zaujímajú ani niet dostatok hodnoverných fotografií, že tieto fotografie sú skutočne dielom desaťročného JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu a vzhľadom na to, že ide o relatívne kvalitné čiernobiele fotografie, mnohí ľudia, ktorí tieto fotografie i videli nechcú veriť tomu, že ich autorom je iba nejaký desaťročný chlapec. A najmä z tohoto dôvodu, aby JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu nikto nemohol krivo obviňovať z toho, že sa údajne chvastá cudzím perím” som sa rozhodol, že tieto fotografie nebudem publikovať vôbec. A tak tu publikujem iba jedinú fotografiu na ktorej sa nachádza i samotný desaťročný JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola z tohoto obdobia. A samozrejme, že – z logiky veci – autorom tejto jedinej tu publikovanej fotografie rozhodne nebol a objektívne ani nemohol byť desaťročný JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola.

Cítim, že by som mal teraz v maximálnej stručnosti čitateľom povedať pár slov i o kozách ako biologickom druhu.

Kozy (Caprinae) patria k prežúvavým párnokopytníkom (česky: přežvýkavým párnokopytníkům). Chvost majú trojuholníkový, naspodku holý. Samce i samice majú rohy značne členené – obrúčkaté podľa ročného prírastku. Divé kozy – kozorožce boli pôvodne rozšírení v strednej i južnej Ázii, Európe a severnej Afrike. Domáce kozy sú dnes rozšírené takmer všade. Kozorožec vrchovský (Capra ibex), spolčuje sa do rozlične veľkých čried (česky: stád). Kozorožce vrchovské behajú rýchle a vytrvale, a hoci majú ťažké rohy, s nepochopiteľnou istotou a ľahkosťou lezú po strmiskách a skalných stenách, v čom prevyšujú aj kamzíka. Kozorožca vrchovského vyplaší aj najmenší náznak nebezpečenstva. Posledné miesta výskytu kozorožcov vrchovských vo voľnej prírode v Európe sa bohužiaľ dnes nachádzajú už iba v talianskych Alpách, a i to len v človeku neprístupných alebo ťažko prístupných oblastiach. Koza skrutkorohá (Capra falconeri) žije na severe Prednej Indie a v niektorých oblastiach bývalej sovietskej strednej Ázie. Názov kôz skrutkorohých je odvodený od toho, že jej rohy sú skrútené do pol druha až troch závitov. Samce kozy skrutkorohé majú veľké strapaté brady. Kozám skrutkorohým vyhovuje pastva na rúbani a do lesa zabehnú iba vtedy, keď chcú uniknúť pred hmyzom. Koza bezoárová (Capra aegagrus) je hlavným zástupcom vlastných kôz. Výskyt kôz bezoárových je v strednej a v západnej Ázii. Kozy bezoárové sú väčšie ako naše kozy domáce a správaním sa podobajú kozorožcom vrchovským. Kozám bezoárovým je s kozorožcami vrchovskými spoločná najmä ich veľká plachosť a opatrnosť. Tahr (Hemitragus spp.) sa podobá kozám a žije na málo lesnatých svahoch Himalájí. Rohy tahrov sú krátke a ťažké, tahr je bez brady a tahrom na krku sa nachádza dlhá splývajúca hriva a hustá srsť, ktorá tahrom pomáha znášať nepriazeň počasia vysokých polôh.

Koza domáca (Capra hircus) – pokiaľ viem - nepochádza z jedného druhu kôz, ba dokonca o jej pôvode medzi prírodovedcami ani nie je jednotná mienka. Koza domáca bola domestifikovaná asi pred ôsmimi až deviatimi tisíc rokmi. Starí Egypťania používali kozy domáce pri sejbe obilia. V niektorých juhozápadných oblastiach Spojených štátov si kozu domácu vysoko cenia, pretože vyčistí krovinaté zárasty. Kozám domácim je imanentné, že sú schopné ohrýzť všetko lístie a konáriky, ktoré dosiahnu, ba postavia sa aj na zadné nohy, aby poobhrýzali aj vyššie položené partie. Kozy domáce my ľudia chováme najmä kvôli mlieku, kozľaciemu mäsu, pre kožu a srsť. Pokiaľ ide o špecifické vlastnosti jednotlivých druhov, tak treba povedať, že napríklad výbornú vlnu poskytuje koza angorská a jej druhovo blízka príbuzná koza kašmírska. Jej čírobiela vlna hodvábneho lesku je totiž najvyhľadávanejšia. Vlna sa koze zbiera niekoľko ráz do roka. Z jednej kozy sa získa asi len 100 gramov vlny ročne, a preto je jej vlna relatívne veľmi drahá a zvyčajne sa preto mieša s inou vlnou. Z plemien kôz chovaných predovšetkým pre mlieko je najvýznamnejšia švajčiarska koza sánska. Je to bezrohá biela koza. Pri optimálnych chovných podmienkach s týmito kozami je možné dosiahnuť priemernú dojivosť na jednu kozu minimálne 1400 litrov mlieka ročne. Kozie mlieko má takú svoju typickú chuť, ktorá je výrazne odlišná od chuti kravského mlieka. Mne osobne stačí púhy jeden malý glg mlieka, aby som s naprostou určitosťou mohol ihneď povedať, či dané mlieko je mlieko kozie alebo kravské. Taktiež som v odbornej literatúre čítal, že kozie mlieko je vraj veľmi blahodárne najmä pre tých ľudí, ktorí majú nejaké žalúdočné ťažkosti, alebo z alergie neznášajú mlieko od kravy. Ja osobne však tieto tvrdenia ale nemôžem ani potvrdiť a ani vyvrátiť, pretože – zaplať Pán Boh – ja osobne nemám ani žiadne žalúdočné ťažkosti, ani žiadnu alergiu, ba dokonca ani žiadne iné zdravotné problémy. Ja osobne pijem mlieko ako od kráv, tak i od kôz. Ba dokonca môžem otvorene povedať, že mlieko je môj absolútne najobľúbenejší nápoj, pretože je to nápoj najchutnejší. V konkrétnej rovine však ale neviem povedať, či chutnejšie mlieko dáva krava alebo koza. Kravám i kozám je daná odlišná špecifická chuť ich mlieka a preto by som to posudzoval len veľmi ťažko. Faktom však ale je, že hoci ja bývam na vidieku – nechovám ani žiadne kravy, ani žiadne kozy – a teda piť môžem iba to mlieko, ktoré si kúpim v obchode. A teda výrazne častejšie pijem mlieko kravské, pretože to je oveľa dostupnejšie. Okrem iného treba ešte podotknúť, že mlieko je vôbec jedinou tekutinou živočíšneho pôvodu (ak snáď nepočítame vajcia sliepok “na mäkko”), ktoré v súčasnej dobe pijem. Kedysi v minulosti som síce veľmi rád pil aj čerstvú krv zabitých domácich zvierat, avšak je to dávno, čo som sa tohoto zlozvyku piť túto krv zriekol, keďže tento zlozvyk mi zakázal môj spovedník v rámci svätej spovede. Viem totiž, že katolícky kňaz ako spovedník keď mne ako veriacemu človekovi niečo prikazuje alebo zakazuje, nevyjadruje tým v spovednici nejakú svoju osobnú vôľu, ale vôľu nášho Pána Ježiša Krista. A preto tak isto ako ostatne vždycky, tak i tento zákaz môjho spovedníka som poslúchol a od tej doby túto krv už nepijem. Pokiaľ ide o chov kozy domácej na mäso, čítal som, že sa vraj na mäso kŕmia kozľatá, plus nezávisle na tom som počul od ľudí v dedine kde bývam, že vraj mäso kozliat chutí údajne ako baranina. Ja osobne sa však ale k tomu neviem nijako vyjadriť, pretože ja osobne som ešte nikdy v živote nejedol ani baraninu a ani kozľacie mäso.

A.)Obyčajná malá fotografia bielych kozliatok!

B.)Veľkorozmerná fotografia pre tých, ktorí si chcú vychutnať roztomilý pohľad na biele kozliatka!

Váš

JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola

 

 

Zpět na hlavní stránku!