wz

Zpět na hlavní stránku!


Potraty sú vraždy nenarodených detí a eutanázia zas vraždami starých, invalidných a chorých ľudí.

Ľudský život je posvätný dar Boží. Iba Boh je pánom života od jeho počiatku až k jeho koncu. Nikto a za žiadnych okolností si nemôže osobovať právo zničiť nevinnú ľudskú bytosť. Spomeňme si na biblickú udalosť, kedy Kain zabil Ábela. Boh hovorí Kainovi: “Preliata krv tvojho brata kričí ku mne. Budeš prekliaty a vyvrhnutý zo zeme.”

Takúto kliatbu privoláva každý vrah. Kto chce žiť, musí dopriať život i druhému. Jedinou výnimkou môže byť oprávnená sebaobrana. Iba ten, kto bráni svoj život pred útočníkom, nie je vinný vraždou, aj keď je donútený zasadiť útočníkovi smrteľnú ranu.

A úplne to isté sa týka aj nenarodených detí, pretože ľudský život musí byť chránený už od okamžiku počatia. Potrat nie je len tak osobnou vecou matky a jej práva “na svoje telo”.

Nenarodené dieťa totiž nie je jej telo! Počaté dieťa je samostatná ľudská bytosť, a ako taká má právo narodiť sa a žiť!!

Nikto nemá právo toto nenarodené dieťa usmrtiť. Potrat, či už ako cieľ alebo ako prostriedok, odporuje mravnému zákonu. Už v najstarších kresťanských dokumentoch prvých storočí čítame: “Nezabiješ zárodok potratom a nenecháš uhynúť novorodenca.”

Katolícka cirkev chápe obranu bezbranných nenarodených detí tak vážne, že každého, kto úmyselne vykonal a nechal si vykonať potrat, považuje za exkomunikovaného z katolíckej cirkvi, tj. vylúčeného zo spoločenstva katolíckej cirkvi. Potrat je totiž vždy surová vražda! A tak všetci tí, čo sa akokoľvek podieľali na vražde nenarodeného dieťaťa sú vylúčený z akejkoľvek možnosti pristupovať ku sviatostiam.

Je nevyhnutné, aby lekári a ostatní zdravotnícky pracovníci mali možnosť odmietnuť účasť na umelom potrate či inom úkone, ktorý by bol v rozporu s ich svedomím, a to bez rizika diskriminácie alebo postihu príslušného zdravotníckeho zariadenia.

Moderná medicína dosiahla veľkého pokroku, z ktorého môžeme mať všetci úžitok. Avšak nie všetko, čo je lekársky možné, je tiež pre úprimne veriaceho človeka dobré a mravne dovolené. Napríklad vyšetrenie, ktorým sa má rozpoznať prípadná choroba dieťaťa ešte pred pôrodom, je dovolené. Má však smerovať k liečeniu a nie k potratu, a to ani vtedy, kedy by sa ukázala pravdepodobnosť, že sa narodí postihnuté dieťa. Diagnóza sa nikdy nesmie rovnať rozsudku smrti.

Liečenie neplodnosti je isteže dovolené, nie sú však pre úprimne veriaceho človeka prípustné také technické postupy, pri ktorých sa má dosiahnuť oplodnenia iným spôsobom, než pohlavným spojením muža a ženy.

Okrem toho nie je možné pominúť ani to, že pri takzvanej asistovanej reprodukcii sa získava obyčajne viacej embryí, z ktorých sa väčšina neskôr ničí alebo používa ako takzvaný “biologický materiál”.

Úprimne veriaci človek nemôže súhlasiť ani s “darcovstvom” zárodočných buniek. Nový človek má totiž právo vzniknúť a narodiť sa ako plod lásky.

V rôznych anketách sa hlasuje, či sú ľudia pre eutanáziu. Pri tom sa často pokrytecky poukazuje na utrpenie nevyliečiteľne chorých, ako keby azda eutanázia bola nejakou záležitosťou súcitu a milosrdenstva.

Úprimne veriacemu človeku nikdy nie je dovolené zabiť chorého, aj keby ten chorý človek trpel smrteľnou chorobou, a s aktívnym ukončením svojho života súhlasil alebo ho i vyžadoval.

Nikdy sa nesmie zanedbať starostlivosť o chorých, včítane podávania výživy a tekutín.

Snaha riešiť utrpenie chorých smrťou je prejavom zločinnej arogancie. Paliatívna medicína dnes dokáže zbaviť chorých bolestí.

Finančná náročnosť liečby nie je oprávneným dôvodom k odmietaniu účinnej zdravotnej starostlivosti.

Jedným zo závažných dôsledkov uzákonenia eutanázie je vždy sociálny tlak na starých či chorých ľudí, aby “zmúdreli”, odišli zo sveta a nezaťažovali tak spoločnosť.

Eutanázia nie je žiadnou novinkou. Túto odpornú ohavnosť využíval už Adolf Hitler, ktorý svojim nariadením umožnil vraždiť vo veľkom ľudí postihnutých, ale aj nepohodlných a politických odporcov.

Vyzerá to tak, že dnešní propagátori potratov a eutanázie majú príliš krátku pamäť. Je to nebezpečná hra s ohňom. Avšak aj keď zákon niečo pripúšťa, ešte to neznamená, že je to tiež mravne dovolené. Nad ľudským zákonom stojí ľudské svedomie a Boží zákon.

Práve pred 40 rokmi vydal pápež Pavol VI. encykliku Humanae vitae, v ktorej varoval pred odtrhnutím sexuálneho života od plodenia detí, pred umelou antikoncepciou a pred nezodpovedným sexom mimo manželstva.

Odkaz pápeža Pavla VI. je stále aktuálny. Ak chceme mať ako národ nádej na budúcnosť, musíme prijímať viacej detí a žiť pre ne. Európska spoločnosť vymiera. Je možné, že deti, ktoré lásku svojich rodičov dostatočne nepoznajú, nebudú ochotné sa starať o starých a chorých rodičov. Ľahko budú súhlasiť s odstránením tých, ktorí už nie sú pre spoločnosť prínosom a zaťažujú ekonomiku nákladnou starostlivosťou. Kedysi sa vtipne hovorilo, že domov dôchodcov je pomstou za jasle. Podobne by sa azda mohlo povedať, že eutanázia je pomstou za potraty.

Je treba sa zamyslieť nad vážnymi otázkami, ktoré sú pre nás zvláštnou príležitosťou si uvedomiť, akým veľkým darom je pre nás sloboda, ku ktorej nás oslobodil náš pán Ježiš Kristus Boh Spasiteľ a Vykupiteľ. Život podľa Božieho slova prináša nádej nielen na šťastie v nebi, ale aj na šťastnú budúcnosť už tu na zemi. Tí ľudia, ktorí budú svoj život a svoje názory stavať na Ježišovi Kristovi Bohu Spasiteľovi a Vykupiteľovi ako na základnom kameni, budú kvasom a soľou zeme. Budú jej nádejou. Vieme, že v niektorých situáciách môže byť veľmi ťažké spoliehať sa na Boha a prijímať Jeho vôľu. Prijatím Božej vôle však ale vytvárame priestor pre Boží zásah do nášho života a do dejín. Povzbudzujme sa navzájom vierou, ktorá nesie plody hodné Ježiša Krista Boha Spasiteľa a Vykupiteľa, a nebojme sa žiť ináč, ako svet okolo nás. Kresťanská kultúra rastie z vernosti Kristových svedkov a z krvi mučeníkov. Zároveň však uplatňujme svoju občiansku zodpovednosť pri vytváraní verejnej mienky a spravodlivých zákonov, aby sme sa nestali spoluvinníkmi.

Pri tejto príležitosti je treba úprimne poďakovať všetkým, ktorí vydávajú svedectvo kresťanského života, a svojím zodpovedným prístupom k rodine a životu často i za cenu osobných obetí budujú zdravú spoločnosť.

Drahý brat, drahá sestra zkopíruj tento text: “Potraty sú vraždy nenarodených detí a eutanázia zas vraždami starých nemajetných ľudí.” – a pošli ho e-mailom aspoň dvom ľuďom dobrej vôle, a podpíš sa i ty pod neho “za” či “vedľa” môjho podpisu. A ľudí, ktorým ho pošleš vyzvi, aby aj oni postupovali podobne…

JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola

 

Zpět na hlavní stránku!