wz

Zpět na hlavní stránku!


Pani Mary Wagner je politická väzeňkyňa v Kanade.

V Kanade sa začal v decembri 2013 súdny proces s Mary Wagnerovou, ženou angažujúcou sa v hnutí pro-life za to, že v útrobách potratovej kliniky informovala ženy rozhodnuté pre potrat o tom, že existuje aj iná možnosť než zabitie dieťaťa. Jej kauza vzbudila veľký ohlas nielen v samotnej Kanade, ale aj v iných krajinách.

Mary Wagnerová je vo väzení od 15.augusta 2012, kedy bola zatknutá za to, že na chodbách potratovej kliniky v Ontariu v Kanade rozdávala materiály informujúce o iných možnostiach než je zabitie nenarodeného dieťaťa.

Pretože odmietla vyjsť v ústrety jednej z podmienok súdu ohľadom stíhania na slobode – nepribližovať sa k potratovým klinikám – zotrváva za mrežami ženského väzenia Vanier Center v Miltone, odkiaľ vychádza iba na súdne pojednávania. Ty prvé prebehli v dňoch v decembri 2013, ďalšie sú naplánované na marec a máj roku 2014.

Mary Wagnerovej sa dostáva podpory od rovnako zmýšľajúcich ľudí z celého sveta, čelných predstaviteľov pro-life organizácií, navštívil ju napríklad aj jeden z blízkych spolupracovníkov pápeža Františka, indický kardinál Oswald Gracias, ktorý o svojej podpore kanadskej proliferky otvorene prehovoril: “Je treba nasledovať zásady evanjelia v dobrých i zlých časov, bez ohľadu na ťažkosti, ktoré to zo sebou prináša. Preto Mary Wagnerovú plne podporujem. Po rozhovore s ňou som presvedčený, že to, čo ona robí je misijná činnosť, a že je hlasom nenarodených detí a obhajkyňou ich práv.”

Jej obhajca dr.Charles Lugosi uvádza do kauzy svojej klientky týmito slovami: “Moja klietka Mary Wagnerová otvorene vystupuje proti kanadským zákonom umožňujúcim legálne zabíjanie nenarodených ľudských bytostí. Mary Wagnerová je presvedčená, že ju ústava i zákony tejto krajiny oprávňujú k tomu, aby na potratovej klinike informovala tehotné ženy o existencii charitatívnych organizácií, vďaka ktorým službám môžu zmeniť svoje rozhodnutie o potrate. Svedomie Mary Wagnerovej prikazuje neriadiť sa súdnym doporučením, pretože podľa zákona má právo brániť životy iných. Prostriedky, ktoré k tomu Mary Wagnerová využíva sú: biele ruže, rozhovory a informačné letáky, ktoré rozdáva bez použitia násilia, s úctou k dotyčným ženám, a to preto, aby zabránila ohrozeniu nenarodeného života.”

K tomu, aby v tomto súdnom spore zvíťazila, musí Mary Wagnerová presvedčiť súd, že ide skutočne o ľudské bytosti, ktoré po stovkách a tisícov končia roztrhané na kusy v kontajneroch (nielen) kanadských potratových kliník. Stoja proti nej nielen tí, ktorí potratené deti za ľudské bytosti nepovažujú, ale i všetci tí, ktorí z potratového “priemyslu” žijú. Zároveň musí dokázať, že zákony stanovované ľuďmi podliehajú právu prirodzenému, ktoré je v zhode so zákonom Božím, ktorý je mu nadto nadradený, čo sú dva piliere kanadskej ústavy. Inými slovami musí dokázať, že schválením tohoto zákona parlament jednak prekročil svoju právomoc, jednak schválil zákon odporujúci ústave.

Advokát Lugosi preto v tejto súvislosti podal žiadosť o preskúmanie podoby trestného zákonníka vo vzťahu k ústave, ako i žiadosť o to, aby toto preskúmanie financoval Najvyšší súd. Oba návrhy boli zmetené zo stolu. Jedinou šancou k financovaniu tejto záležitosti tak je, že sa nájde dostatok financií medzi ľuďmi podporujúcimi Mary Wagnerovú a hodnoty, ktoré ona vyznáva. Okrem peňazí vyzývajú jej priaznivci k modlitbe za ňu a za vec nenarodených detí, za ženy uvažujúce o potratu, respektíve za matky, ktoré podstúpili potrat a nesú si psychické následky.

“Tým, že Kanada legalizovala zabíjanie detí v lone ich matiek, legalizovala zlo. Dôsledkom toho je väznenie Kanaďanov za to, že navštívili potratové kliniky, aby tu pomohli tehotným ženám k odmietnutiu potratu a rozhodnutiu sa pre život. Tak teda konanie dobra, ku ktorému sme povinní pred Bohom, je v našej zemi trestné,” napísala mimo iné v dopise poľským prívržencom, aby dodala, že k jej konaniu ju naštartovala predovšetkým nedávna návšteva Osvienčimu. “Keď som si v knihe návštev prečítala vetu: “Kiež by sa tieto hrôzy už nikdy neopakovali” uvedomila som si, že sa TO deje znovu, a to pred našimi očami, iba v inej podobe. Deje sa TO v Kanade a na celom svete.”

Pri súdnom pojednávaní sa tzv. “poškodená strana”, tj. nie Mary Wágnerová, ale práve naopak prevádzkovatelia potratovej kliniky, snažili oddialiť pozornosť od samotnej otázky, či v prípade nenarodených detí ide alebo nejde o ľudskú bytosť, a poukazovali na údajnú finančnú ujmu i na údajnú psychickú ujmu klientiek prítomných v inkriminovaný deň zatknutia Mary Wagnerovej, ktorá mala nasledovať po zákroku. Otázka toho, či ide o ľudskú bytosť, sa tak dostala na vedľajšiu koľaj.

Pri súdnom pojednávaní mimo iného vyšlo najavo, že v onen deň bol bežným dňom, kedy malo prebehnúť tridsať “zákrokov”, pričom najmladšej z “klientiek” bolo štrnásť rokov. “V súlade s právom štátu Ontario nie je nutná účasť rodičov,” vysvetľoval lekár – potratár s tým, že vykonal potrat i na dvanásťročnom dievčati a že sa tu potraty vykonávajú bez ohľadu na vek “ženy”, stačí vraj iba ich “prianie”, čo je ich výhradným “právom”. Ženy pritom nie sú informované o inej možnosti, tj. o možnosti donosiť svoje dieťa, respektíve o činnosti pro-life organizácií. Keď bol potom vyzvaný, aby v letákoch, ktoré na pôde kliniky rozdávala Mary Wagnerová a ktoré on sám označil za drastické, zvýraznil, čo v nich za drastické považuje, nemohol medzi kontaktmi na pro-life organizácie a fotografie plodu v rôznych fázach tehotenstva nič takého nájsť. Preto mohol obhajca konštatovať, že Mary Wagnerová iba napravovala opomenutia kliniky informovať i o iných možnostiach, než je zabitie nenarodeného dieťaťa.

Pretože sudca opakovane dával za pravdu námietkam obžaloby, vznášaným v okamžikoch, keď sa malo hovoriť o povahe plodu v tele ženy, spýtal sa dr.Lugosi na výšku strát, ktoré mala mať Wágnerová údajne na svedomí. Vyšlo pritom najavo, že v daný deň boli vykonané všetky naplánované potraty, tj. všetkých tridsať. Keď sa potom pýtal na povahu údajnej popotratovej ujmy klientiek, ktoré mala mať pro-life aktivistka rozdávaním letákov na svedomí, oháňal sa žalobca (opäť podporovaný sudcom) “právom” štátu Ontario, zaručujúcim v takomto prípade právo na anonymitu.

Druhý deň súdneho pojednávania sa pojednávalo okrem iného aj o tom, akým spôsobom mala Mary Wagnerová poškodiť “povesť” a bezpečnosť kliniky. Recepčná, ktorú žiadala, aby sa na zabíjaní nenarodených detí nepodieľala, pred súdom vyznala, že Wagnerová vystupovala príjemne, rozdávala ruže a informačné letáky. V tejto súvislosti nie je bez zaujímavosti, že policajt, privolaný na miesto činu, súdu povedal, že prvý telefonát žiadajúci o policajný zásah na klinike hovoril o údajnom násilnom útoku skupiny niekoľkých osôb, druhý o jednej ozbrojenej osobe a až tretí o osobe vystupujúcej nenásilne.

Mary Wagnerová bola zatknutá mimo pôdu kliniky, kam bola vyvedená recepčnou a jednou z pracovníc kliniky. V ďalšom priebehu súdneho pojednávania obhajca Lugosi došiel k záveru, že priebeh zatknutia odporuje kanadským predpisom, napríklad svedkovia boli vypočutí až po roku, a to ešte na prianie obhajoby. Iná svedkyňa – bývalá zamestnankyňa kliniky uviedla, že si Wagnerovej váži za to, že bojuje za vec, ktorej verí.

“Možno si to málokto uvedomuje, ale to čo Mary Wagnerová robí je hrdinstvo” povedal páter Paul Hrynczyszyn, ktorý Mary Wagnerovú vo väzení navštevuje. “Plno ľudí si môže myslieť, že ide o plytvanie peniazmi daňových poplatníkov, avšak ona cíti, že je to Božie dielo, že ju Pán povolal, aby bola svedkom daru a posvätnosti ľudského života, a to i v takto radikálnom štýle.

V očakávaní ďalšieho súdneho pojednávania sme zaznamenali správu, že deň pred 25.marcom, ktorý je zároveň dňom modlitieb za nenarodené deti a dňom ochrany života, k Mary Wagnerovej zavítal obraz Panny Márie Čenstochovskej na svojej ceste “Od oceánu k oceánu”.

Pri tejto príležitosti slúžil priamo vo väzení svätú omšu páter Peter West, viceprezident organizácie Human Life International. Zúčastnilo sa jej 254 väzenkýň, dozorkyne a tiež administratívny pracovníci väzenia. Spoločne prosili mimo iné o to, aby kanadské zákony zaručovali právo na život aj nenarodeným.

V roku 2014 opísal JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola

 

 

 

Zpět na hlavní stránku!