wz

Zpět na hlavní stránku!

Nezasviňme si Slovensko českými umelecky úplne bezcennými filmami!

O slobodomurárskej stratégii a taktike ideologickej homosexualizácie Českej republiky i Slovenska!

Ja osobne som súčasne štátnym občanom Slovenskej republiky a taktiež aj štátnym občanom Českej republiky. Obaja moji rodičia sa narodili na Moravskom Slovácku ba území Českej republiky, kde taktiež žije aj celá naša rodina, od roku 1962 však z pracovných dôvodov obidvaja moji rodičia prišli bývať do Bratislavy, kde som sa narodil o pár rokov neskôr aj ja samotný, a v Bratislave som sa nielen narodil, ale následne som tam prežil aj celé prvé štvrťstoročie môjho života. Mojím materinským jazykom je teda úplne rovnako tak ako slovenčina, tak aj čeština. V rokoch 1990 – 1992 ako v tej dobe ešte stále Bratislavčan som sa veľmi intenzívne angažoval ako prinajmenšom aktivista Hnutia Human, ktoré viedol Peter Mariánek; Hnutia Československého porozumenia, ktoré viedol Vlado Čech a jeho matka Soňa Čechová, a nakoniec aj ako veľmi aktívny aktivista občianskej iniciatívy “Za Spoločný Československý Štát”. S rozbitím Československa spojeným so vznikom dvoch menších separátnych štátov na jeho území – Českej republiky a Slovenskej republiky som nikdy nesúhlasil, a doposiaľ som sa s tým nezmieril. Po celý svoj život som vždy bol z hĺbky svojej duše hlboko presvedčeným Čechoslovákom, a i dnes, keď sa mňa niekto spýta na to, aká je moja národnosť, tak mu odpoviem, že som Čechoslovák.

Všetko to, čo som uviedol o odstavec vyššie, som cítil za svoju povinnosť celkom jednoznačne uviesť predtým než budem písať o hlavnej téme tohoto článku, aby som už preventívne vyvrátil všetky podozrenia tých, ktorí vzhľadom k nepochybne citlivej téme o ktorej mienil písať, by mňa možno chceli omylom zaškatuľkovať kamsi medzi militatne protičesky zmýšľajúcich Slovákov, ktorí majú akúsi vnútornú emocionálnu potrebu sa ako Slováci nacionálne nepriateľsky vymedzovať voči Čechom, Moravanom a Slezanom. Nie! Nič by už nemohlo už byť ďalej od pravdy, než moje eventuálne pomyselné pričlenenie k tejto nie príliš veľkej skupine radikálnych protičeských nacionalistov, s ktorými skutočne nemám a ani som nikdy nemal absolútne nič spoločného.

Nejaká politika – nech už akákoľvek politika – mňa absolútne nezaujíma. A rozhodne teda napísaním tohoto článku nesledujem ani vôbec žiadne politické ciele.

Som iba úplne obyčajný pozorovateľ politického a spoločenského vývoja v Českej republike i Slovenskej republiky v posledných zhruba dvadsiatych rokoch, ktorý som po celú tu dobu pozorne sledoval, a môžem konštatovať že vývoj mravného myslenia a postoja k mravným a etickým hodnotám v tomto období videný zo slovenského uhla pohľadu zaplať Pán Boh rozhodne nebol v Slovenskej republike našťastie až tak drasticky mravne úpadkový ako v susednej Českej republike.

Presne o polnoci z 31.12.1992 na 1.1.1993 zanikol náš spoločný štát Česká a Slovenská Federatívna Republika, a súčasne na jej vtedajšom štátnom území odbitím polnoci vznikli na jej niekdajšom území dva menšie štáty, a to v západnej časti Česká republika a vo východnej časti Slovenská republika. Presne v tom istom čase na základe príslušných federálnych zákonov zanikla spoločne s ostatnými orgánmi a inštitúciami bývalej československej federácie aj bývalá československá federálna televízia F1. Rozoberať ďalší vývoj v Slovenskej republike pre Vás Slovákov v tejto práci nemá zmysel, a preto sa obmedzím iba na to, aby som Vám priblížil ďalší vývoj masmediálnej manipulácie s mravným myslením obyvateľstva tak, ako tento vývoj prebiehal v Českej republike.

Okamihom odbitia polnoci z 31.12.1992 na 1.1.1993 zanikla teda československá federálna televízia F1, pričom televízny kanál na ktorom do tej doby vysielala československá federálna televízia F1 okamžite na území Českej republiky prevzala Česká Televízia, ktorá ho prechodne pomenovala ako ČT3, o trvalo niekoľko mesiacov, a potom na tomto istom kanály začala vysielať súkromná televízna stanica Nova. Viem to zo stopercentnou istotou, pretože v rokoch 1992 – 1994 som býval v podnájme u jednej rodiny v Šlapaniciach u Brna. Ubytovali mňa v takej malej izbe, kde predo mnou na dožitie za svojho života bývala “ich babička”, ktorá však už medzitým zomrela, a preto jej izbička zostala tým pádom neobývaná, nevyužitá, a preto sa ju rozhodli niekomu prenajať, a tým kto si túto izbičku k prechodnému bývaniu prenajal, som bol v rokoch 1992 – 1994 ja samotný. V dotyčnej izbe po starej pani – ktorá medzitým zomrela – zostal v dotyčnej izbičke jej niekdajší starý čiernobiely televízor, ktorý bol prekvapujúco ešte aj po toľkých rokoch ešte stále funkčným televízorom.

Ono totiž dňa 1.5.1952 vznikla v Československu televízia, respektíve televízna stanica neskôr pomenovaná ako ČST1, ktorá vysielala na celom teritóriu vtedajšieho Československa. Až oveľa neskôr v Československej socialistickej republike vznikol potom aj druhý kanál vtedajšej československej televízie, a zrejme teda až vtedy kvôli rozlíšeniu obidvoch programov tej istej televízie vzniklo ich pomenovanie ako ČST1 a ČST2, kde ten pôvodný a dňa 1.5.1952 vzniknuvší “prvý program” bol pomenovaný ako ČST1, zatiaľ čo ten o mnoho neskôr práve vzniknuvší “druhý program” pomenovali ČST2. Starý čiernobiely televízor patriaci pôvodne dotyčnej starej pani bol kúpený s najväčšou pravdepodobnosťou ešte pred vznikom tohoto “druhého programu” ČST2, pretože tento televízor bol fixne nastavený výlučne iba na sledovanie toho najstaršieho “prvého programu”, ba dokonca technické vybavenie dotyčného televízoru ani len nijako neumožňovalo a ani nepočítalo s tým, že by sa po zapnutí televízoru to, čo sa na ňom rozsvietilo bolo možné aspoň čisto hypoteticky nejako prepnúť na čokoľvek iného kamkoľvek inam.

Stará pani sa pádu režimu v novembri 1989 už nedožila, a neskôr v roku 1990 si slovenskí nacionalistickí politici vynútili, aby namiesto jednej celoštátnej Československej televízie vysielajúcej na dvoch televíznych programoch papierovo právne vznikli televízie tri, a to “federálna” Československá televízia, “národná” Česká televízia a “národná” Slovenská televízia. Prakticky ale došlo iba k prerozdeleniu televíznych kanálov, vysielacej a inej techniky a iného majetku vtedajšej Československej televízie vysielajúcej na televíznych kanáloch ČST1 a ČST2 na celom teritóriu vtedajšieho Československa. Konkrétne teda bol zrušený “druhý program” dovtedajšej československej televízie ČST2, kde na jeho vysielacom kanálu na území Slovenskej republiky začala vysielať táto papierovo právne novovytvorená “národná” Slovenská televízia ako STV1, a na území Českej republiky na niekdajšom vysielacom kanálu niekdajšieho druhého programu Československej televízie ČST2 začala zase vysielať práve tak papierovo právne novovytvorená “národná” Česká televízia ako ČT1. Zostatok televíznej techniky a majetku spoločne i s tým najstarším pôvodným prvým televíznym programom Československej televízie, ktorý od roku 1.5.1952 začal byť vysielaný a neskôr obdržal názov ČST1 zostal i naďalej fakticky už len zostatkovej “federálnej” Československej televízii vysielať aj naďalej, iba s tým, že bol súčasne premenovaný z ČST1 na F1. Ďalej teda na tom úplne najstaršom televíznom kanálu, ktorý začal u nás v Československu s vysielaním ešte ako úplne prvý dňa 1.5.1952, vysielala teda v rokoch 1990 – 1992 “federálna” Československá televízia F1. Ako som sa už zmienil, na základe príslušnej legislatívy o polnoci zo dňa 31.12.1992 na 1.1.1993 právne ale aj fakticky zanikla aj táto “federálna” Československá televízia a “federálny” Československý rozhlas spoločne i so zánikom spoločného československého štátu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, a na tomto najstaršom vysielacom kanálu Československej televízie, ktorý začal s vysielaním dňa 1.5.1952, a ktorý bol neskôr pomenovaný ako ČST1 a po zmene režimu po novembri 1989 zase bol opäť premenovaný na necelé dva roky na československú “federálnu” televíznu stanicu F1, sa na území Českej republiky od 1.1.1993 na nejaký čas prechodne stala ČT3, aby nakoniec tento úplne najstarší televízny kanál Československej televízie, ktorý začal vysielať už dňa 1.5.1952 bol nakoniec odovzdaný televízii Nova, ktorá na tomto úplne najstaršom televíznom kanály – na ktorom sa vysiela odo dňa 1.5.1952 – vysiela na území Českej republiky dodnes.

A tak teda vďaka dotyčnému starému čiernobielemu televízoru dotyčnej pani zo Šlapaníc u Brna, ktorý, keďže výrobca ani nepredpokladal, že by v budúcnosti mohli snáď vzniknúť ešte aj nejaké ďalšie televízne programy, bol výrobcom na základe toho celkom prirodzene fixovaný na vtedajší jediný existujúci televízny kanál, ktorý vznikol oného dňa 1.5.1952, vďaka čomu aj ja som sa čirou náhodou len tak mimochodom stal svedkom historickej anabáze tohoto úplne najstaršieho kanálu československej televízie, ktorý začal vysielať na celom teritóriu Československej republiky dňa 1.5.1952, a ktorý neskôr bol pomenovaný ako ČST1, po roku 1990 bol premenovaný na F1, od 1.1.1993 na území dnešnej Českej republiky na určitý čas zas na ČT3, aby nakoniec krátko na to o nejaký čas tento úplne najstarší televízny kanál Československej televízie, ktorý začal vysielať dňa 1.5.1952 nakoniec na území Českej republiky nebol pridelený prvej súkromnej českej televíznej stanici Nova, ktorá na ňom vysiela dodnes.

A teraz pomaly už prechádzajúc k hlavnej téme tejto práce musím celkom otvorene uviesť, že už kedysi na prelome rokov 1993 a 1994 som v masmédiách vtedajšej Českej republiky začal pozorovať pomalý obrat veľmi zlým smerom, čo – nebudem rozhodne predstierať, že by som mal azda nejaký geniálny pozorovací talent – ako si to v plnej miere začínam uvedomovať až teraz z odstupom toľkých rokov, sa v novopečenej samostatnej Českej republike propaganda, a to či už priama propaganda, alebo i nepriama propaganda pôsobiaca zákerne skrze filmovú tvorbu a inú kultúru určenú k “zábave” najširších vrstiev obyvateľstva začala pomaly a veľmi nenápadne orientovať na podprahovú manipuláciu s televíznymi divákmi Českej republiky s cieľom v súlade s celosvetovým ideologickým programom slobodných murárov či po česky svobodných zednářů dokonale vyprať ľuďom ich mozgy, aby z ľudí vytvorili fanatických militatných feministov a feministky plus aby ľudí presvedčili o údajnej normálnosti, zdravosti a modernosti homosexuálneho životného štýlu.

Napríklad keď už som zmienil prvú súkromnú českú televíziu Nova, tak treba poukázať na to, o čom už dnešná najmladšia generácia nemá a ani nemôže mať tušenia, že hneď v danom okamihu keď od prvého dňa keď začala vysielať táto prvá česká súkromná televízia Nova, tak jen televízny program síce spočiatku dosť chaotický a nekonzistentný ráno, na poludnie a i večer vyplňoval program, ktorý sa oficiálne nazýval “VOX POPULI”, čo je v latinčine, a v preklade to znamená čosi ako “Hlas ľudu”. V podstate podľa vyjadrenia hlásateľov tejto úplne novej prvej českej súkromnej televíznej stanice Nova údajne vraj kdesi v Prahe, v Brne, v Ostrave a tuším ešte aj na niekoľkých ďalších miestach umiestnili akési kabínky s kameou, kde údajne vraj úplne ktokoľvek môže vôjsť, usadí sa tam alebo ak chce, tak aj zostane tam stáť, vhodí do akéhosi automatu českú dvadsaťkorunovu alebo možno že len desaťkorunovú mincu (už si tento drobný detail nepamätám presne ako to vlastne bolo povedané), a tým že tam vhodil dotyčnú mincu dotyčnej stanovenej hodnoty, tým sa aktivovala kamera i nahrávacie zariadenie, kde mohol údajne vraj úplne ktokoľvek povedať čokoľvek si myslí a čokoľvek chce, a to čo sa takto s týchto údajne vraj spontánnych vystúpení ľudí tam takto “natočilo”, to vraj Nova vysiela v týchto viacej kráť denne sa opakujúcich televíznych reláciách televízie Nova “Vox Populi”.

Obsahovo toto “Vox populi” televízie Nova bolo veľmi úbohé a stupidné, hoc i nepopieram že z úplného začiatku viac menej v podstate úplne neškodné. Často sa napríklad do tej kabínky natlačilo aj štyri či päť osemročných detí, ktoré tam iba pojašene skákali, mávali rukami a kričali “Ahóóój…”

Neskôr sa tam vo “Vox populi” začali objavovať síce aj ľudia, ktorí na rozdiel od tých blbých deciek niečo zmysluplného čo povedať, ale tu naraz tato tak halasne deklarovaná sloboda prejavu vo “Vox populi” ukázala svoje medze. Vystúpil tam napríklad akýsi občan reprezentujúci akúsi skupinu občanov, a týkalo sa to čosi akéhosi bytového družstva, viac však ale neviem, pretože sotva sa dotyčný rečník predstavil, okamžite ho ustrihli, takže nemal príležitosť prečítať svoje akési prehlásenie, ktoré držal v rukách – zrejme to jeho prehlásenie asi televízii Nova politicky nevyhovovalo. Podobne dopadol aj akýsi kresťanský aktivista, ktorý stihol povedať iba to, že nám chce povedať niečo o viere. A taktiež bol okamžite ustrihnutý. Náboženská viera ateistickej televízii Nova nech už dotyčný kresťan prezentoval náboženskú vieru z pozície ktorejkoľvek cirkvi či náboženskej spoločnosti tým skôr televízii Nova ideologicky “nešmakovala”. Snáď jediný z ktorého vystúpenia sa aspoň určitá časť do vysielania dostala, aby aspoň jej podstata bola zrejmá, bola akási minimálne asi tak odhadujem že sedemdesiatročná stará babička, ktorá si sťažovala, že nutne potrebuje akýsi liek, ktorý v nikde v lekárňach nemôže dostať.

Zato ale sa tam vo “Vox populi” televízie Nova začali objavovať všelijaké podozrivé indivídua, ktoré by v každej normálnej civilizovanej spoločnosti boli okamžite zavreté niekam do väzenia alebo niekam na psychiatriu do blázinca a neobťažovali by slušných divákov ich zvrhlo zvráteným kecaním, ktoré navyše aspoň teda v tej dobe pre mňa veľmi prekvapujúco televízia Nova nechala odznieť v plnom rozsahu.

Ešte aj v samotnej Českej republike rokoch 1993 a 1994 v tej dobe bolo úplne celou spoločnosťou všeobecne prijímané, že homosexuáli sú odporne perverzní zvrhlíci, plus navyše súčasne aj slovo “homosexuál” alebo či skôr v tom čase predsa len častejšie používané slovo “buzerant” bolo tou úplne najbrutálnejšou nadávkou, ktorú bolo možné povedať na margo niekoho, kto buzerant nie je.

Jeden z týchto zvrhlíkov, ktorý v tej dobe vystúpil v prvej českej súkromnej televízii Nova vo “Vox populi” o sebe aj prekvapujúco povedal, že je homosexuál - čo bol asi úplne prvý prípad, kedy som videl, že sa niekto k niečomu takému priznal – čo mňa tak prekvapilo, že som si od údivu sadol na zadok a s otevřenou hubou poslouchal chvíli jeho pindy “že on prý za to nemůže…” dokonca som vtedy takmer aj pripálil na sporáku guláš pripravovaný pre päť osôb, čo sa mi ešte nikdy predtým a ešte ani potom nepodarilo. Ba dokonca v rozčúlení som sa prestal ovládať a akoby v odpovedi na jeho kecanie “že vraj za to nemůže..” spontánne som rozhorčene v hneve vykríkol: “Svině perverzní zasraná buzerantská! To kdybych byl býval já buzerantem, tak to bych se šel ihned oběsit a nepindal zde takové zasrané kraviny”. Pak jsem trochu i litoval to, že jsem neovládl můj hněv, neboť jakoby určitým zákonem schválnosti právě u mě byli coby hosté čtyři katoličtí aktivisté, respektive dva slušné manželské páry hluboce věřících katolických manželů, s kterými jsem se všemi čtyřmi znal již dávno předtím než uzavřeli manželství a se zhroutil komunismus v listopadu 1989, a můj výbuch zuřivého hněvu zejména ne obě hezké dívky, respektive jejich hezké manželky z nichž navíc jedna byla původem dokonce přímo ze Slovenska nepůsobil zrovna nejlépe.

Nikdy první české soukromé televizi Nova nezapomenu a neodpustím tu nehoráznou podlost, bezočivost, drzost a zejména pak neuvěřitelné rouhání tenkrát v roce 1993 nebo 1994 když ve “Vox populi” jakýsi buzerant se v televizním vysílání chlubí tím, že je homosexuál a ještě k tomu navíc má tu bezočivou drzost verbálně obtírat si tu svou nevymáchanou smrdutou buzerantskou hubu o Jeho svatost svatého otce Jana Pavla II., kterého v televizi před zraky milionů diváků veřejně urážel a hanobil za to, že tento podle něj “zlý papež” odsuzuje ty jejich perverzní homosexuální styky, za což jak doslova řekl, je údajně prý “tento zlý současný papež mnohem horší než bývali komunisti” /!!!/.

A aké stanovisko vtedy k tomu zaujala televízia Nova?

Asi tak vo štýle "ja nič, ja muzikant!" prešla to vtedy televízia Nova úplným mlčaním, nijako sa k tomu nevyjadrila, tváriac sa pokrytecky, že vraj to je iba výlučne súkromný názor dotyčného homosexuála s ktorým oni nemajú absolútne nič spoločného.

Isteže - a to je treba opätovne zdôrazniť - k tejto udalosti došlo kedysi ešte v roku 1993 alebo v roku 1994. Ak by podobným buzerantským výrokom nech už v ktorejkoľvek českej televíznej stanici došlo voľakedy dneska v roku 2010, tak to by ho dnes stopercentne moderátor alebo moderátorka ešte aj s veľkým nadšením veľmi vrúcne pochválil za tieto jeho výroky velebiace homosexuálne chovanie a kydajúce bahno nenávisti voči kresťanstvu, a najmä voči pápežovi ako námestníkovi Ježiša Krista na zemi a hlave celého kresťanstva.

Nie ináč tomu bolo vo februári 2009, kedy v súvislosti s umelo nafúknutou kauzou "Wiliamson" sa najmä štátna (hovoriaca si propagandisticky "verejnoprávna") Česká televízia s fanatickou nenávisťou kydala svoje bahno nenávisti voči svätému otcovi Benediktovi XVI., čo bola niekoľko mesiacov vopred pripravovaná akcia celosvetového slobodného murárstva alebo po česky svobodného zednářství, vládnuceho prehnitého režimu Českej republiky a jeho ateistických masmédií s teplými novinármi a feministickými novinárkami, kde ak aj by nenastala tato zneužitá kauza "Wiliamson", tak by si určite hravo našli alebo hoc aj úplne vymysleli akúkoľvek inú zámienku.

Pričom čo bolo úplne neslýchané, do týchto útokov spojených s kydaním blata nenávisti proti svätému otcovi Benediktovi XVI. sa na televíznych obrazovkám zapojili dokonca aj niektorí všelijaký pochybní kňazi a iní hovorcovia katolíckych cirkevných autorít, kde sa - ak to vezmem teritoriálne - vyznamenala najmä pražská arcidiecéza, ktorá poukazujúc na neutešené pomery pražskej arcidiecéze najlepšie môže názorne ukázať platnosť starej ľudovej múdrosti uvedenej heslami "Aká matka - taká Katka" či "Aký oheň, taký dym, aký otec taký syn" k čomu by som ja snáď ešte pridal už len to, že "Aký arcibiskup - taká arcidiecéza", kde do čela pražskej arcidiecézy sa po zmene režimu síce dostali do čela kardinál Miloslav Vlk a biskup Václav Malý, ktorí síce ako občania nepochybne majú určite zásluhy na svojej rezistencii proti nenávidenému boľševickému režimu, proti ktorému aj oni bojovali, za čo boli po zmene režimu odmenení tým, že boli vyzdvihnutý do ich biskupských hodností, súčasne však ale bohužiaľ sa pozabudlo na to, že ani Miloslav Vlk a ani Václav Malý rozhodne nepatria - jemne eufemicky povedané - medzi ľudí, pre ktorých by úprimná vrúcna modlitba bola skutočnou alfou a omegou ich života. A aj keď uznávam, že z Miloslava Vlka či Václava Malého by nepochybne možno boli dobrí poslanci alebo senátori politickej strany KDU-ČSL alebo Top09, avšak od biskupa predsa len očakávam okrem ich nepochybne skvelých manažerských schopností aj čosi viacej, čosi, čo je u kňaza oveľa dôležitejšieho než sebelepšie manažerské schopnosti, a to predovšetkým to, že kňaz, a najmä biskup by podľa môjho hlbokého presvedčenia mal byť hlboko nábožensky orientovaný sluha Boží a duchovní pastier svojich veriacich, ktorí kašle na akúkoľvek politiku a nehľadí na žiadne osoby, a nehľadí ani na momentálne nálady, pretože Písmo Sväté Starého a Nového zákona je pre neho najvyšším zákonom, kde mravné normy Starého zákona sú pre neho najvyšší "Lex generalis" a mravné normy Nového zákona zase práve tak i najvyšší "Lex specialis", ktoré nekompromisne presadzuje s kamennou tvárou a doslova "strojovou" vernosťou Kristovi.

Tým, čo striktne právnické pojmy "Lex generalis" a "Lex specialis" nič nehovoria vysvetlím to i jednoduchým ľudovým jazykom: "V mravnej oblasti platia úplne všade mravné normy tak, ako sú stanovené v Písme Svätom Starého zákona, ak v Písme Svätom Nového zákona nie je to výslovne upravené inak". Poprípade môžem to vysvetliť ešte aj tak, že Starý zákon je skorším zákonom ako bol Nový zákon, respektíve že Nový zákon je akoby neskoršia nepriama novelizácia Starého zákona. A teda tak ako sa bežne hovorí, že platí zákon "xyz" z znení neskorších zmien a doplnkov daných tými a tými novelizáciami, tak možno povedať, že platí Starý zákon v znení zmien a doplnkov, ktoré ako jeho novelizácia priniesol Nový zákon. Starý zákon je pôvodný zákon, Nový zákon je novelizácia Starého zákona, respektíve Pokiaľ ide o mravné ustanovenia, Nový zákon niektoré ustanovenia Starého zákona výslovne zmenil, niektoré výslovne zrušil a niektoré ustanovenia, ktoré Starý zákon nepozná, Nový zákon doplnil. Súčasne ale tiež úplne rovnako tak, ako je to i u akýchkoľvek iných zákonov v právnej legislatívnej oblasti i tu vo vzťahu Starého a Nového zákona nepochybne platí, že v mravnej oblasti platia úplne v doslovnom znení všetky mravné ustanovenia Starého zákona tak ako sú napísané v Starom zákone, s výnimkou tých ustanovení, ktoré Nový zákon celkom zjavne buď zrušil, alebo zmenil. Tie ustanovenia Starého zákona, ktoré Nové zákon celkom zjavne zrušil, tie teda už viacej neplatia a nie sú teda už pre nás kresťanov viacej záväzné, Tie ustanovenia Starého zákona, ktoré Nový zákon nejako zmenil, tie teda platia v intenciách tejto zmeny danej Novým zákonom. Pre kresťana platí aj všetko to, čo Nový zákon oproti Starému zákonu priniesol navyše. Ale práve tak aj v doslovnom znení pre kresťana sú obligatórne v mravnej oblasti záväzné všetky ustanovenia Starého zákona, ktorých sa nijak nedotkla novelizácia Nového zákona, respektíve ktoré Nový zákon celkom jednoznačne ani nezrušil, ani nezmenil, a táto doslovná platnosť mravných ustanovení Starého zákona sa týka aj tých ustanovení, o ktorých sa niektorí bezbožní liberáli z opovážlivým rúhaním sa Bohu a zjavne prehnanou nadsázkou hovoria, že údajne vraj "Nový zákon tieto kruté ustanovenia nezmenil iba preto, že na ne úplne zabudol...atď."

Počiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa mi dostalo do rúk uznesenie slobodomurárskej lóže CKK/2056/cs1/899-90 detailne popisujúc to, ako má postupne prebiehať po veľmi opatrných a nenápadných začiatkoch stále intenzívnejšie a intenzívnejšie masmediálne vymývanie mozgov obyvateľstvu prostredníctvom feministickej a prohomosexuálnej propagandy, ktorému som zo začiatku nevenoval žiadnu pozornosť, lebo som to považoval za akúsi vymyslenú rozprávku, ktorej som neveril, ale považoval som to iba za akúsi vybájenú fantazmagóriu, a preto som to kamsi založil medzi moje staré písomnosti a podobné materiály, ktoré iba len tak “proforma” zopár rokov formálne skladujem ako viac menej zbytočné haraburdie, a nakoniec to potom vyhodím do odpadu. Zaplať Pán Boh že som to takto v roztržitosti založil a následne na niekoľko rokov som na to úplne zabudol. V tom ma skutočne snáď nejako musel osvietiť Duch Svätý že som sa takto čirou náhodou zachoval, pretože úplne na počiatku považujúc to nevedomky za nejaký absurdný nezmysel som to chcel ihneď roztrhať a hodiť do koša. Zaplať Pán Boh, že čirou náhodou, respektíve súhrou niekoľkých čirých náhod sa tak nestalo, keď v okamihu, keď som to už držal v obidvoch rukách a chcel to roztrhať, tak náhle akoby blesk z jasného neba odrazu ktosi zazvonil na dvere. Bolo to nečakané, pretože žiadnu návštevu som neočakával. Súčasne ale mne prebleslo mysľou, že ak dotyčnú neznámu osobu čo zazvonila pozvem ďalej, riskujem že si to všimne, a budem vyzerať ako poriadne veľký blbec, že čítam také idiotské rozprávky. A preto bez toho aby som to mal prečítané (prečítal som iba prvé tri či štyri vety a potom zo znechutením som sa v čítaní zastavil a rozhodol sa že to roztrhám a zahodím, avšak zabránili mi v tom zvonenie u dverí), keď začalo zvonenie, tak doslova reflexne som vyskočil a bezmyšlienkovite som dotyčnú listinu schoval, respektíve zastrčil medzi toto moje skladované papierové haraburdie. Osoba ktorá neočakávanie a bez akéhokoľvek ohlásenia zazvonila sa vo dverách mňa ihneď poprosila o ospravedlnenie, že mňa tak prepadla, ale nechcela ísť ďalej. Naopak! Ona veľmi naliehala na to, aby som ihneď sa obliekol a obul a išiel s ňou na práve začínajúcu demonštráciu a prípadne tak aj vystúpil a niečo ľuďom aj povedal. Povedala mi, že demonštrantov prišlo prekvapivo veľa, ale rečníkov majú akosi málo, a hrozí to preto veľkou blamážou, a podľa predsedu som ja vraj jeden z mála ľudí, ktorý dokáže volačo spontánne povedať ľuďom čo má ako tak “hlavu a pätu” aj bez nejakého blbého papiera.

A tak som si ihneď prehodil cez seba vetrovku, nazul poltopánky a rýchlo vyšiel von a nasadol do vozidla vedľa šoférky, a o chvíľu už sme boli na mieste. Nakoniec po demonštrácii sme sa všetci ešte vrátili do budovy, a až do skorých ranných hodín prebiehala schôdza výkonného výboru, ktorú moderoval samotný pán predseda. Domov som odchádzal až o pol tretej ráno. A išiel som peši, pretože verejná hromadná doprava v tej dobe nefungovala. Ulice boli natoľko ľudoprázdne, že som si cestou domov mohol dokonca i zaspievať “Blíž k tebe Bože môj” bez toho aby som sa musel báť že ma niekto bude počuť. Domov som prišiel veľmi unavený, a to až tak unavený, že som dokonca aj vynechal Vešpery či po česky Nešpory, a iba pred spaním som si asi na päť minút kľakol a venoval sa tichej modlitbe pred spaním. Potom som si ihneď ľahol spať i ihneď som usnul. Na slobodných murárov či po česky svobodné zednáře a ich strategické plány som úplne zabudol a spomenul som si na nich až o niekoľko rokov, kedy som už slobodných murárov či po česky svobodné zednáře a ich podlé plány začal konečne brať bez akéhokoľvek dovtedajšieho podceňovania smrteľne vážne.

Zaplať Pán Boh na Slovensku zatiaľ nie ešte až tak tragická situácia. Ak mám totiž porovnať súčasnú Slovenskú republiku zo súčasnou Českou republikou, odhadujem, že na Slovensku slobodomurársky či po česky svobodozednářský program ideologickej homosexualizačnej a feminizačnej indoktrinácie spoločnosti zaostáva zhruba o desať rokov za Českou republikou. Ak teda v Českej republike k veľkej radosti slobodných murárov či po česky svobodných zednářů mravný úpadok českej a moravskej spoločnosti upadol až tak hlboko do bahna mravného úpadku, že si slobodní murári či po česky svobodní zednáři a ich novinári neberú už viacej absolútne žiadne servítky a už úplne otvorene propagujú tie svoje feministické žvásty o údajnej diskriminácii žien oproti mužom, hoci presný opak toho je pravdou, keďže muži prinajmenšom v Európe a Severnej Amerike už i teraz sú zo strany vládnuceho režimu diskriminovaní oproti ženám, plus bez akýchkoľvek morálnych zábran otvorene propagujú homosexuálny spôsob života ako údajne vraj nevyliečiteľný, zdravý, moderný a spoločensky žiadúci spôsob života, v čom sa vyznamenáva hlavne štátna Česká televízia a štátny Český rozhlas, kde tieto perverznou zvrhlosťou prehnité štátne masmédiá kde taktiež platí úslovie “Aký štát – také masmédiá” dokonca vysielajú špeciálne propagandistické programy pre feministických i buzerantských úchylov obojeho pohlavia.

Takzvané súkromné masmédiá síce ani v Českej republike pravdepodobne takéto špeciálne propagandistické ideologické programy nevysielajú, to však ale rozhodne nie preto, že by azda novinári súkromných masmédií mali na rozdiel od novinárov z tých štátnych v sebe aspoň štipku svedomia, mravnosti a slušnosti, ale iba preto, že tušia že na takéto ideologické blboviny by sa nikto nepozeral, čo vzhľadom k tomu, že ako súkromné masmédiá žijú z vysielania reklamy, si preto nemôžu dosť dobre dovoliť vysielať kraviny na ktoré sa nikto nepozerá, pretože zadavatelia reklamy by určite neboli ochotný zadávať si reklamu a platiť za jej vysielanie televízii na ktorú sa nikto nepozerá či rozhlasu, ktorý nikto nepočúva, čím sa diametrálne líšia od štátnej Českej televízie a štátneho Českého rozhlasu, ktorí majú istý štátom zaručený finančný príjem zo špeciálnej fakticky “dane z hlavy”, ktorá sa oficiálne nazýva televízny/rozhlasový koncesionársky poplatok, a to bez ohľadu na to či Český rozhlas vôbec niekto počúva, alebo nie, respektíve či sa na Českú televíziu niekto vôbec pozerá alebo nie.

Neviem čo je na tom pravdy alebo nie, ale kdesi som počul, že údajne vraj od 22. decembra 2009 už sa na Českú televíziu údajne vraj nepozerá absolútne žiadny televízny divák, pretože údajne vraj ten úplne posledný televízny divák Českej televízie sa v pondelok dňa 21.12.2009 dobrovoľne prihlásil v Psychiatrickej liečebni v Prahe – Bohniciach, kde primára Psychiatrickej liečebne Praha – Bohnice údajne vraj poprosil o svoju ústavnú psychiatrickú liečbu s poukazom na tú skutočnosť, že mu v jeho hlave až tak veľmi šibe, že ešte doposiaľ sa údajne vraj pozerá na Českú televíziu. Pre všetkých psychiatrov z Psychiatrickej liečebne Praha – Bohnice to bolo obrovské prekvapenie, všetci hľadeli na neho z vypleštenými očami a dlho nemohli uveriť tomu, že by sa vôbec ešte mohol nájsť až tak veľmi ťažko duševne chorý človek, ktorý ešte aj na prahu 21. storočia bol ochotný sa dobrovoľne pozerať na štátnu Českú televíziu, o ktorej sa údajne vraj všeobecne súdilo, že vôbec nevadí čo táto štátna Česká televízia vysiela, pretože sa na ňu beztak už minimálne desať rokov nikto nepozerá.

Ako som už uviedol, skutočnosť že české súkromné televízne a rozhlasové stanice nevysielajú na rozdiel od štátnej Českej televízie a štátneho Českého rozhlasu špeciálne propagandistické programy otvorene hlásajúce feministickú a prohomosexuálnu ideológiu nie je v dôsledku toho, že by snáď novinári súkromných masmédií mali na rozdiel od novinárov z tých štátnych v sebe aspoň štipku svedomia, mravnosti a slušnosti, čo je ostatne celkom zreteľné napríklad i zo spravodajských relácií, v ktorých propagácia feministických žvástov a velebenie homosexuálneho správania sa v týchto takzvane nezávislých súkromných masmédiách absolútne v ničom nezaostáva za úplne rovnakými žvástami, ktoré je možné počuť z vysielania Českej televízie a Českého rozhlasu.

Ba dokonca české takzvané súkromné televízne a rozhlasové stanice ako keby si chceli kompenzovať určitú absenciu špeciálnych programov priamej ideologickej propagácie feministických žvástov o údajnej diskriminácii žien oproti mužom, hoci presný opak toho je pravdou, keďže muži prinajmenšom v Európe a Severnej Amerike už i teraz sú zo strany vládnuceho režimu diskriminovaní oproti ženám, plus práve tak ako keby si chceli kompenzovať aj určitú absenciu priamej ideologicko – politického velebenia homosexuality a homosexuálov, tak túto propagáciu homosexuálneho životného štýlu ako údajne vraj čohosi moderného a spoločensky žiadúceho plus práve tak aj propagáciu feministických žvástov činia nepriamo prostredníctvom populárnych filmov a inej populárnej kultúry, ktorá v sebe zahŕňa veľmi často okrem iného aj skrytú podprahovú propagáciu feministických nezmyslov ako aj prohomosexuálnej propagandy.

Ostatne ani v Českej republike ešte v rokoch 1993 a 1994 okrem relácie “Vox populi” nikde v televízii sa úplne otvorená verbálna propagácia homosexuálneho životného štýlu v tej dobe nevyskytovala, avšak ale už v tej dobe české televízne stanice v súlade s inštrukciami slobodných murárov či po česky svobodných zednářů síce pomaly, ale iste začínali zo skrytou podprahovou propagáciou homosexuality skrze populárne zahraničné filmy, a to najmä filmy americkej, holandskej a škandinávskej proveniencie.

A podobne je tomu tak dne aj na Slovensku, kedy podľa pokynov masmédií si ešte aj dnes slovenské masmédiá iba zriedkakedy zatiaľ dovolia priamu ideologickú propagáciu homosexuality a homosexuálneho správania sa, čo však ale nič nemení na tom, že už intenzívne sa aj na Slovensku pracuje na podprahovej ideologickej homosexualizácii slovenských televíznych divákov prostredníctvom populárnych filmov, a to najmä populárnych filmov pre mládež, u ktorej zákerní slobodní murári či po česky svobodní zednáři racionálne predpokladajú, že životne neskúsenú mládež možno ideologicky skrze ich obľúbené filmy zmanipulovať oveľa ľahšie než psychicky oveľa vyzretejších a životne skúsenejších dospelých ľudí, ktorým vďaka tomu, že zažili aj tie časy kedy oficiálnou propagandou homosexualita nebola ešte nijako velebená, je teda jasné, že čím má človek dlhšiu historickú pamäť, tým je ťažšie v súlade s ideologickými požiadavkami vládnuceho režimu vyprať mu mozog, aby zmýšľal tak, ako si jeho myslenie želá naprogramovať vládnuci režim.

Navyše bohužiaľ teraz na Slovensku na tejto podprahovou propagácii homosexuality skrývajúcej sa za populárnu filmovú tvorbu a inú kultúru sa nepodieľajú už iba len zahraničné filmy amerického holandského, škandinávskeho a iného cudzieho pôvodu, ale dokonca už aj samotné české filmy.

Môžem uviesť aj konkrétny príklad. Nie je to tak dávno, v podstate iba niekoľko dní, kedy Slovenská televízia mala v pondelok dňa 11.1.2010 odvysielať – a s najväčšou pravdepodobnosťou bohužiaľ asi aj odvysielala – na druhom televíznom programe Slovenskej televízie v čase od 21.55 do 0.00, tj. až do polnoci trvajúci teda 125 minút dlhý film (prípadne o niečo kratší film než 125-minutový v tom prípade, ak Slovenská televízia tento film občas prerušila aj nejakými reklamami, čo sa mi doposiaľ však ale dodnes nepodarilo zistiť, či vtedy boli alebo neboli vysielané aj nejaké reklamy), ktorý podľa všetkých štrnástich písomných prameňov, ktoré mám o tomto filme k dispozícii, vznikol tento film zhodne v roku 2008, hoc aj ináč pramene sa mierne rozchádzajú v tom, či sa jedná výlučne iba len o rýdzo český film z roku 2008, alebo o film v koprodukcii Českej republiky a Nemecka z roku 2008, alebo o film v koprodukcii Českej republiky a Francúzska z roku 2008, či dokonca o film v koprodukcii Českej republiky, Nemecka a Francúzska z roku 2008. Taktiež aj samotný názov toho filmu sa prameň od prameňa vzájomne mierne líši, keďže niekde má dotyčný film názov “Venkovský učitel”, inde zase “Vesnický učitel”, inde zase “Vidiecky učiteľ”, inde zase “Dedinský učiteľ” a úplne inde zase “Obecný učiteľ”. A podobne tak, že ústrednou postavou filmu je nejaký učiteľ odniekadiaľ z vidieka alebo pôsobiaci niekde na vidieku je zrejmé aj z cudzojazyčných prameňov nemeckého a francúzskeho pôvodu.

Preto bratia Slováci, ja osobne som síce človekom veľmi neistého etnického pôvodu, a ako taký by som o seba asi iba veľmi ťažko mohol tvrdiť, že som celkom jednoznačne človekom slovenskej národnosti, práve tak ako rovnako ťažké je o mne aj s úplnou istotou povedať, že som národnosti českej alebo moravskej, eventuálne snáď národnosti poľskej, židovskej či akejkoľvek inej. Som totiž primárne kresťan a svoju národnosť nijako neriešim, tá je pre mňa až druhoradá. Avšak bez ohľadu na to, že možno mať ohľadom mňa oprávnené etnické pochybnosti ohľadom toho do akej miery ja osobne som alebo nie som Slovák, ba dokonca i to či vôbec aspoň čiastočne som Slovák, nič to nemení na tom, že všetky osoby, ktorých materinským jazykom je čeština alebo slovenčina som vždy považoval a i naďalej považujem za príslušníkov môjho vlastného národa, a preto bez ohľadu na to nech už ste si mňa “národnostne” začlenili kamkoľvek, nič to nemení na tom, že mi osud Slovenska a jeho občanov nie je ľahostajný, keďže okrem iného aj medzi iným svojím dvojitým štátnym občianstvom, z ktorých jedno je aj štátne občianstvo aj Slovenskej republiky a druhým zase štátne občianstvo Českej republiky, a teda som aj Vaším, prinajmenšom slovenským štátnym spoluobčanom, ak by ste už snáď aj dospeli k tomu názoru, že nie som príslušníkov toho národa, ku ktorému sa Vy sami hlásite.

A z tejto pozície by som Vás chcel varovať nielen pred týmto zvrhlým homosexuálnym filmom, ale aj pred mnohými inými obdobne zvrhlými českými filmami, ktoré podprahovou homosexuálnou propagandou sa v žolde svetového slobodného murárstva či po česky v žoldu světového svobodného zednářství usilujú touto skrytou ideologickou homosexualizáciou o vykorenenie kresťanskej duše slovenského národa!

Dňa 15.1.2010 napísal Váš spolubrat v Kristu ale aj v spoločnom štátnom občianstve JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola

 

Zpět na hlavní stránku!