wz

Zpět na hlavní stránku!


Korčuľovanie po zamrznutom jazere v obvode Bratislava II. začiatkom nového roku 1971.

Štyri fotografie zhotovené začiatkom januára 1971 ukazujú moju osobu, z toho dve fotografie vedľa takých malých borovíc neďaleko jazera Štrkovca (obvod Bratislava II. – Štrkovec), dve zas ukazujú korčuľovanie mojej osoby po tomto zamrznutom štrkoveckom jazere, tj. všetky tieto fotografie ukazujú neskoršieho intelektuála JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu.

V dobe keď som bol vyfotografovaný som mal iba púhe 3 roky a 8 mesiacov. Ja osobne sa nachádzam na všetkých týchto štyroch fotografiách. Na všetkých týchto štyroch fotografiách som ten malý chlapec, čo má hokejku. Na všetkých štyroch fotografiách mám oblečený kabát s kapucňou a túto kapucňu mám na hlave. Ja osobne mám kabáty s kapucňou veľmi rád dodnes – sú totiž pre mňa určitým symbolom františkánskych a iných (najmä žobravých) rehoľných rádov. Ale iba na jednej fotografii som vyfotografovaný úplne sám – stojím vedľa borovice, som mierne naklonený dopredu a v pravej ruke držím hokejku.

Na inej fotografii stojac tiež pred jednou borovicou som vyfotografovaný s jedným ďalším chlapcom, ktorý je o rok starší odo mňa, hoc to možno z tej fotografie ani nie je poznať. Tento chlapec je môj vtedajší sused čo býval tiež na Solivarskej ulici č.19 v obvode Bratislava II., ktorý sa volá Vlado – dnes je to Ing.Vlado Obložinský. Aako som už uviedol, tento kamarát Vlado je o rok starší ako som ja. Zatiaľ čo ja osobne na všetkých štyroch fotografiách mám hokejku, môj kamarát Vlado má prázdne nemá vôbec nič. Ďalší rozdiel je v tom, že zatiaľ čo ja osobne mám oblečený kabát s kapucňou a túto kapucňu mám natiahnutú i na hlave; môj kamarát Vlado má kabát bez kapucne a preto má Vlado na hlave natiahnutú čiapku s takým guľatým bielym gongolcom na špičke čiarky. Pokiaľ ide o tieto štyri fotografie – až na štyroch z nich som vyfotografovaný spoločne s Vladom.

Pokiaľ ide o prvú fotografiu na ktorej som tiež vyfotografovaný spoločne s Vladom, uprostred nás je jeden dospelý pán čo má na hlave takú baretku a je oblečený celý buď v čiernou, alebo prinajmenšom veľmi tmavom oblečení (ostatne i ja osobne mám radšej jednofarebné oblečenie v tmavších farbách, pretože sa mi to zdá byť vhodnejšie, slušnejšie a najmä konzervatívnejšie oblečenie ako oblečenia svetlé či viacfarebné). Tento pán je môj otec Jaroslav Lahola – v tej dobe 33 ročný, tj. klasicky o ňom možno povedať, že má “vek” Ježiša Krista.

Tieto fotografie sú však ale zaujímavé aj pre milovníkov a pamätníkov “starej” Bratislavy z prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia:

Borovicový háj neďaleko štrkoveckého jazera už totiž veľmi dávno neexistuje a taktiež i ten pohľad na prázdne priestranstvo okolo brehov jazera Štrkovca v obvode Bratislava II. zostalo iba piesňou “dávnej minulosti”. Dnes totiž tam kde je vidieť na týchto fotografiách iba prázdne priestranstvo na brehu jazera Štrkovca a na tomto priestore sa sánkujúce deti nielenže vôbec neexistuje, ale ba čo viac na tomto vtedy úplne prázdnom priestranstve dnes stojí veľký komplex budov akéhosi veľkého hotela či veľký komplex budov akéhosi kongresového centra, eventuálne niečoho podobného. Osobne si pamätám, že k  “prvým zmenám” a tým teda i k prvým zásahom do vtedy panenskej prírody okolo jazera Štrkovec začalo dochádzať už v prvej polovici sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Dnes je celé okolie dokonale zastavané, po niekdajšej panenskej prírode nie je viac ani pamiatky a jazero Štrkovec vyzerá už skôr ako prírodné kúpalisko než “divoké jazero” s množstvom rýb, kačíc, labutí a iného vtáctva v letnom období, ako si ho ja sám z počiatku sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia osobne pamätám. Súčasné reálie jazera Štrkovec dopodrobna nepoznám. Rád by som však ale pripomenul osud jedného ďalšieho bratislavského jazera, ktoré sa volá “Kuchajda”.

Pôvodne okolo jazera Kuchajdy počiatkom sedemdesiatych rokov široko – ďaleko tiež nebolo vôbec nič, žiadna zástavba a všade iba nádherná panenská príroda. V Kuchajde bolo množstvo rýb a na Kuchajde plávali kačice, labute a iné vodné vtáctvo. Kuchajda bolo rovnako “divoké” prírodné jazero ako Štrkovec. A dnes? Celé okolie jazera Kuchajdy je totálne zastavané najrozličnejšími stavbami, jazero Kuchajda už dávno nie je prírodným “divokým” jazerom s pestrou flórou a faunou, ale obyčajným kúpaliskom a to dokonca navyše kúpaliskom plateným! Dnes totiž nielenže je najrozličnejšími stavbami zastavané okolie jazera Kuchajda, ale ba čo viac, dokonca i samotné jazero Kuchajda je dookola obohnané vysokým plotom s bránou a prichádzať k jazeru Kuchajde je možné teda iba cez túto bránu a to navyše – prinajmenšom – v letnom období iba po zaplatení takzvaného “vstupného”!! Ináč sa totiž k brehu jazera Kuchajde nemáte šancu dostať…

Keď som sa to dozvedel veľmi mňa to rozčúlilo. Jednoducho Mestská časť Bratislava III. si jednoducho svojvoľne oplotí prírodné jazero, ktoré sama ani nevybudovala a ani nijak nepostavila, proste jednoducho a bez akýchkoľvek škrupúľ si svojvoľne na počiatku deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia oplotí to, čo nie je dielom človeka, ale prirodzeným dielom Božích rúk a začne si tam potom od ľudí, ktorí sa chcú v tomto jazere kúpať vyberať takzvané “vstupné”. Keď som sa to dozvedel povedal som si v duchu: “Pane Bože, čoho som sa to len dožil? A čoho sa to azda ešte v budúcnosti dožijem??

Možné je totiž asi úplne všetko! Atmosferický vzduch s kyslíkom tu na planéte zem síce existoval dávno predtým ako Boh stvoril (eventuálne ako sa evolučne “vyvinul z opice”?) prvého človeka. Navzdory tomu však je v dnešnej dobe možné a pravdepodobné dokonca i to, že v tomto prehnitom buržoáznom, plutokratickom režime špinavých peňazí, nekontrolovaného divokého trhu kapitalistických mafií a bezcharakterného polykapitalistického biznisu si niekto obdobným spôsobom svojvoľne privlastní a “prehlási” aj tento atmosferický vzduch s kyslíkom za svoje vlastníctvo ( a to či už na “základe zákona” si ho svojvoľne privlastní štát, obec, poprípade ho sprivatizujú v prospech nejakej súkromnej akciovej spoločnosti), aby potom ten subjekt, ktorý si tento atmosferický vzduch s kyslíkom “prehlási” za svoj majetok, potom vzápätí začal ostatných ľudí nútiť aby mu platili nejaký poplatok za to, že dýchajú znenazdajky odrazu už takzvaný “jeho vzduch”!! Je to síce na prvý pohľad absurdné a pre niekoho možno dokonca i smiešne, avšak v dobe týchto buržoáznych polykapitalistických režimov – kde akákoľvek morálka a slušnosť ide stranou – nie je bohužiaľ nič takého, čo by bolo možno do budúcnosti apriori úplne vylúčiť…

Štandartné štyri obyčajné fotografie na jednom spoločnom snímku:

Štyri “malé” fotografie v jednom spoločnom snímku – Na prvej z týchto štyroch fotografií je ústrednou osobnosťou pán Jaroslav Lahola, ktorý mal vtedy 33 rokov. Ako je vidieť na tomto prvom obrázku, pán Jaroslav Lahola sa svojou ľavou rukou drží za dolný koniec hokejky, ktorú za horný koniec drží chlapec v kabáte s kapucňou, a tento chlapec som ja JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola. Súčasne ako je vidieť tiež na tomto prvom obrázku, pán Jaroslav Lahola svojou pravou rukou drží za ruku malého chlapca s čapicou, ktorý má na vrchole čiapky biely gongolec a okolo úst má previazaný šál, aby nedýchal studený vzduch a tak nenachladol; a ako sme tiež uviedli tento chlapec je bývalý sused zo Solivarského ulice č.19 – dnes – Ing.Vlado Obložinský. Pokiaě ide o tieto štyri fotografie, pán Jaroslav Lahola sa nachádza iba na prvej z nich. Pokiaľ ide o Ing.Vlada Obložinského – ktorý je o jeden rok starší od JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu – ten sa z týchto štyroch fotografií nachádza na troch. Iba JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola sa nachádza na všetkých štyroch fotografiách, respektíve na prvej fotografii je vyfotografovaný spoločne so svojím otcom a taktiež zo susedom Vladom zo Solivarského ulice č.19, dnes Ing.Vladom Obložinským. Okrem tejto prvej fotografie je JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola vyfotografovaný spoločne s Ing.Vladom Obložinským ešte na ďalších dvoch fotografiách. A iba na jednej fotografii je JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola vyfotografovaný ako samotný stojí neďaleko jazera Štrkovca oblečený s kabátom a kapucňou, ktorú má natiahnutú na hlave, je mierne predklonený dopredu a vo svojej pravej ruke drží hokejku.

Veľkorozmerové štyri fotografie na jednom spoločnom snímku.

Vychutnajte si pohľad na okolie jazera Štrkovec v obvode Bratislava II. v detailných veľkorozmerných fotografiách:

Štyri výrazne “veľké” fotografie v jednom spoločnom snímkuTieto štyri fotografie ukazujú v podstate to isté, avšak vo výraznom zväčšení oproti predchádzajúcemu “obyčajnému" snímku. Tieto štyri fotografie – a najmä tieto štyri výrazne detailné “veľké" fotografie umožňujú divákovi okrem iného aj nádherný pohľad na pozadie, respektíve fascinujúci pohľad na urbanististickú panorámu Bratislavy v okolí pobrežia jazera “Štrkovec” nachádzajúcemu sa v obvode Bratislava II. – “Štrkovec” tak, ako to vyzeralo na začiatku januára 1971. Toto už dneska neuvidíte, a preto tieto obrázky sú veľmi cenné najmä pre milovníkov a pamätníkov “starej” Bratislavy z prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia.

Dňa 18.5.2007 túto stručnú prácu s fotografiami z okolia jazera v obvode Bratislave II. zo začiatku januára 1971 uverejnil:

JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola

Zpět na hlavní stránku!