Z Kosova a Metohije. Odtrhnutá srbská provincia Kosovo a Metohija. O Kosove a Metohiji naše médiá šíria iba samé lži proalbánskej propagandy…
wz

Back! - Zurück! - Zpět na hlavní stránku!


Reálie juhosrbskej provincie Kosovo a Metohija !!!

080226 at 23:26 | In , | Comments Off

kosovo-mapa.jpg

Kosovo - latinsky Cossovo, Cossobus, Merulae, srbsky Kosovo, albánsky e Kosovës je srbské historické územie na Balkánskom polostrove, ktorá je integrálnou súčasťou dnešnej Srbskej republiky. Kosovo a Metohija je srbské územie, ktoré je dnes toho času pod cudzou okupáciou. Táto srbská provincia Kosovo a Metohija má rozlohu 10.887 km².

Územie Kosova a Metohije bolo od samého počiatku v celom stredoveku i novoveku, i v modernej dobe 19. a 20. storočia vždy súčasťou srbského štátu. Vzhľadom k nehostinnosti územia Kosova a Metohije toto územie pôvodne nebolo osídlené. Prví ľudia na územie Kosova a Metohije prišli až v rámci celoeurópskeho takzvaného sťahovania národov v šiestom storočí po Kristu. Tímito prvými ľuďmi, ktorí v šiestom storočí po Kristu prišli na územie do tej doby nikým neobývaného teritória Kosova a Metohije boli z východu prichádzajúci starí Slovania - predkovia dnešných Srbov.

V  8. až 12. storočí bolo srbské Kosova a Metohija súčasťou srbského ranne feudálneho štátu s centrom v srbskej Raške a potom priamo zjednoteného stredovekého Srbska. Raška sa stala jedným s centier tvoriaceho sa srbského ranne feudálneho stredovekého štátu. Bolo to územie v povodí hornej Driny a Západnej (Srbskej) Moravy. Kosovo sa preto plným právom odjakživa pokladá za kolísku prvej srbskej ranne stredovekej štátnosti ako i za kolísku prvého srbského ranne stredovekého pravoslávia.

Prví Albánci na územie Kosova a Metohije prichádzajú až na prelome 17. a 18. storočia. Toto sťahovanie albánskeho obyvateľstva z albánskeho teritória na územie Kosova a Metohije organizovala z politických dôvodov okupačná turecká štátna správa, pretože títo Albánci boli v tej dobe už poislámčení, a teda na rozdiel od kresťanských, pravoslávnych Srbov, v ktorých turecká štátna moc videla potencionálnu "piatu kolónu" pravoslávneho Ruska, ktoré bolo v tej dobe z pohľadu tureckej Osmanskej ríše najnebezpečnejším nepriateľom, ktorý priamo vojensky ohrozuje samotnú existenciu tureckého osmanského štátu; naproti čomu Albánci ako moslimovia patrili k plne lojálnemu obyvateľstvu tureckej Osmanskej ríše, ktorým preto Osmanská ríša plne dôverovala, a mala v nich na miestnej úrovni v Kosove a Matochiji na rozdiel od Srbov svoju politickú oporu.

Počet obyvateľov tejto srbskej provincie Kosovu a Metohije pred začiatkom vojenskej agresie USA a ich pätolizačských lokajov zo samozvanej reginálnej teroristickej zločineckej organizácie NATO proti Juhoslávii s cieľom odtrhnúť Kosovo a Metohiju od Juhoslávie i Srbska v roku 1999 malo zhruba 2 milióny obyvateľov - Srbov, ale i Rómov, Turkov, Albáncov, Chorvátov, Rusov, Grékov, Židov, Makedoncov, Bulharov, Talianov, Nemcov a asi dvoch desiatok príslušníkov ďalších národnostných menšín a etnických skupín.

Zatiaľ čo ale táto juhosrbská provincia Kosovo Metohija bola do roku 1999 silne multietnickým regiónom, dnes v roku 2009 po desiatich rokoch okupácie zo strany USA a ich pätolizačských satelitov spojených s veľmi intenzivnými etnickými "čistkami" v tejto okupovanej juhosrbskej provincii Kosovo a Metohije od nealbánskeho obyvateľstva, k čomu dochádzalo a i naďalej dochádza s tichým súhlasom a plnou podporou od orgánov Európskej únie, USA a ďalších západných krajín, v dôsledku čoho je dnes v roku 2009 dnešná juhosrbská provincia Kosovo a Metohija po desiatich rokov tejto barbarskej okupácie už takmer "dokonale etnicky vyčistená" od nealbánskeho obyvateľstva, a teda dnes v dôsledku toho takmer úplne už homogénne albánska.

Doslova priemyselné vyvraždovanie srbského a iného nealbánskeho obyvateľstva Kosova a Metohije, ktoré krvaví fašistickí masoví beštiální vrahovia a hrdlorezi nestihli v úplnosti dokončiť v rokoch hororovej krvavej hrôzovlády v rokoch 1941 až 1944, dokončujú dnes s tichou podporou USA a západu ich lokaji z radov kosovskoalbánskych teroristov, hrdlorezov, vrahov a zločincov vykonávajúci na objednávku pre Európsku úniu, USA a ich satelitov v Kosove a Metohiji túto krvavú "špinavú prácu", ktorej sa bez obalu pravým názvom hovorí jednoducho "genocída civilného obyvateľstva" !!!

Rozhodujúca bitka Turkov zo Srbmi sa udiala dňa 15.6.1389 v samom srdci Srbska na Kosovom poli !!!

071129 at 23:26 | In , | Comments Off

kosovo1.jpg

V dnešnom Kosove sa s príchodom každej jari rovina medzi Vučitrnom a Prištinou odieva do svojho tradičného krvavočerveného šatu. Kam oko dohliadne, je krajina posiata zvláštnym druhom divorastúcich pivoniek, nazývaných kosovskosrbsky "božur".

Podľa legendy tieto kvety vraj vyrastajú z krvi udatných srbských kresťanských bojovníkov, ktorí pred viac ako šesťsto rokmi položili svoje životy v bitke proti Turkom práve tu v samom srdci vtedajšieho Srbska na Kosove, a to konkrétne práve tu na Kosovu Poli, kde v tejto bitke pri obrane svojej srbskej vlasti padol i samotný srbský car Lazar.

Táto bitka na Kosove Poli, ktorá sa skončila porážkou srbských kresťanov udatne brániacich svoj srbský štát a kresťanskú vlasť pred tureckými dobyvateľmi sa časom stala legendou…

Dňa 15. júna 1389 sa na Kosovom poli rozhodovalo o osude stredovekého Balkánu. Proti sebe tu stála koalícia srbských kresťanských kniežat pod vedením srbského cara Lazara, vládcu moravského Srbska, a turecké vojsko na čele so sultánom Muradom I.

Ešte pár desiatok rokov predtým takmer nikto v Európe nevedel o malom, no čoraz rozpínavejšom emiráte osmanských Turkov. Teraz ich armáda, oveľa početnejšia a zocelenejšia takmer nepretržitou sériou víťazstiev, stála v samom srdci stredovekého Srbska na Kosovom poli.

Nastávajúci boj so silným súperom neveštil pre srbského cara Lazara a jeho kresťanských spolubojovníkov nič dobré.

V 14. storočí by sa na Balkáne sotva našiel niekto, kto by mohol aspoň pribrzdiť valiaci sa kolos disciplinovaných a na všetko odhodlaných tureckých vojsk:

Niekdajšia dominantná mocnosť na polostrove, kresťanský srbský štát, sa po smrti cara Štefana Dušana roku 1355 rýchlo rozpadala na množstvo nezávislých kniežatstiev.

Byzantská ríša bola oslabená sériou občianskych vojen a uzurpácií a jej cisári ovládali už len malé územie v blízkosti hlavného mesta Konštantínopol.

Po smrti bulharského cára Ivana Alexandra (1331 — 1371) sa na tri časti rozpadlo aj Bulharsko, takže ani ono už nemohlo predstavovať pre Turkov vážnejšiu hrozbu.

Vnútorný rozvrat, nestabilita, permanentné konflikty, trvalá vzájomná nedôvera v kresťanských štátoch, to všetko uľahčovalo postup tureckých vojsk na Balkáne:

Byzantskí cisári oddávna využívali Turkov ako nájomné, žoldnierske oddiely. V rokoch 1342 — 1354 prebiehala medzi legitimným byzantským cisárom Jánom V. Palaiologom a vlastizradcom Jánom Kantakuzenom vojna. V priebehu nej Kantakuzen rozohral s Turkami nebezpečnú hru — povýšil ich na svojich hlavných spojencov a umožnil im tak vstúpiť na Balkán. Už v roku 1354 sa do tureckej moci dostala pevnosť Galiopol - dnes Gelibolu v Turecku, čím si Turci vytvorili predpolie na následnú expanziu do západných častí balkánskeho polostrova.

Ohrozené bolo predovšetkým územie Macedónska, kde po rozpade Srbskej ríše vládol kráľ Vukašin a jeho brat Uglješa, ktorý mal vysoký byzantskýpanovnícki titul "despot", ktorý mu udelil byzantský cisár. V tej dobe bola totiž Byzanc prakticky už teritoriálne obmedzená iba na svoje hlavné mesto Kosntantinopolis, a pretože im v tej dobe už doslova a do písmena "išlo o krk", tak v smrteľnom nebezpečenstve a ohrození samotnej existencie Byzantskej ríše v stave najvyššieho zúfalstva poslední byzantskí cisári doslova rozdávali vysoké byzantské tituly všetkým kresťnským vladárom v okolí, aby si tým zaistili ich priazeň s nádejou, že im možno vojensky prídu na pomoc až pre Konstantinopol "bude najhoršie".

Obaja panovnícki srbskí kresťanskí súrodenci - kráľ Vukašin i jeho brat Uglješa sa v roku 1371 zrazili v boji v nevšťastnej bitke "na Marici", respektíve v onom roku 1371 sa pri obci Črnomen, ležiacej pri rieke Marici, odohrala nevšťastná bitka, v ktorej bohužiaľ zahynulo takmer celé kresťanské srbské vojsko ako aj obaja panovnícki bratia.

Temná moc osmanských Turkov sa tak posunula hlboko až do vnútrozemia Macedónska.

Jednu jeho časť Turci okupovali priamo a druhú dočasne zatiaľ prenechali synovi kráľa Vukašina Markovi ako vazalovi. Závažným dôsledkom marickej bitky bol aj ten fakt, že tureckú nadvládu v podobe vazalskej závislosti museli uznať okrem Markovho panstva v Macedónsku aj Byzancia a Bulharsko.

Srbský kresťanskí car Lazar, pán samotného Srbska, sa preto musel na rozhodujúce stretnutie s Turkami pripravovať.

Keďže od západných štátov sa vojenská pomoc nedala očakávať, mohol srbský kresťanský car Lazar počítať iba na svojimi srbskými spojencami, spriaznených s cárom Lazarom dynastickými zväzkami.

Jedným z nich bol aj jeho najvernejší a najudatnejší srbský kresťanský spoluvládca z Kosova Vuk Branković, na čom nič nemení ani ten fakt, že o mnoho storočí neskôr Vukovi Brankovićovi v ľudovej slovensnosti a poézii 19. storočí bola v ostrom rozpore s historickou pravdou prisúdená záporná úloha zradcu a zbabelca, hoci v skutočnosti bol to paradoxne práve naopak Vuk Branković, ktorý v boji na srbskej strane ako jediný v bitke na Kosovu poli dokonca dosiahol nad Turkami aj dielčieho víťazstva na svojom úseku bojiska. Ba dokonca bolo to práve vďaka vojsku Vuka Brankovića, ktorý v bitke na Kosovu poli sa nachádzal na pravom krídle srbských kresťanských vojsk a vďaka ktorému si i celé srbské kresťanské vojsko v bitke na Kosovu poli po dlhý čas takmer až do tragického konca na pravom krídle srbských kresťanských vojsk udržiavalo v boji miernu prevahu nad Turkami. To však ale v konečnom dôsledku nebolo nič platné, pretože Turci mali zase naopak drvivú prevahu v bitke na Kosovu poli jednak na ľavom krídle, kde boli najmä srbské kresťanské oddiely, ktoré z Bosny poslal tamojší srbský kresťanský vládca Tvrdko, kde tomuto srbskému kresťanskému vojsku od srbského kresťanského vládcu Tvrdka z Bosny ako vojvodca velil Vlatko Vuković; a taktiež Turci mali tiež prevahu v bitke na Kosovu poli aj v samom strede, kde sa nachádzal zo svojím vojskom samotný srbský kresťanský car Lazar. A tak v dôsledku porážky srbských bosenských kresťanských vojsk Vlatka Vukovića i samotného srbského kresťanského vojska cara Lazara na celkovom výsledku biky na Kosovu poli nemohli nič zmeniť ani dielčie vojenské úspechy udatného srbského kosovského kresťanského vojska vedeného týmto neprávom podceňovaným Vukom Brankovićom.

Celkový počet celého srbského kresťanského vojska dohromady bolo asi 30 tisíc vojakov. Formálne sice tomuto celému srbskému kresťanskému vojsku velel srbský car Lazar, fakticky ale srbské vojsko nemalo úplne jednotné velenie, malo totiž viacerých vojvodcov, zatiaľ čo naopak naproti tomu na čele tureckého vojska stál iba jeden jediný autokratický vojvodca, ktorý priamo velil celého tureckému vojsku, a týmto jediným autokratickým vojvodcom celého tureckého vojska bol turecký sultán, ktorý mal nepochybne väčšou právomoc, než akú v rámci srbského kresťanského vojska mal srbský kresťanský car Lazar, ktorý sa mohol pokladať iba za prvého medzi rovnými. A hlavne turecké oddiely výrazne prevyšovali armádu srbských kresťanov svojou početnosťou.

Podobne ako tomu bolo aj v najnovšej histórii od roku 1991 na odvekých srbských územiach na časti z formálne komunistami stanovenom teritoriu bývalej socialistickej zväzovej republiky Chorvátsko (Republika Srbská Krajina, Baranja atd.) a neskôr aj na srbských územiach bývalej socialistickej zväzovej republiky Bosna a Hercegovina, kde vznikla bosenská Republika Srbská, a nakoniec i v Kosove a Metohiji boli všetky triumfy na strane separatistických Chorvátov, bosenských muslimov, Albáncov plus ich v pozadí stojacich pánov a dám z USA a západných satelitov USA, na ktorých politickú objednávku ich lokajskí separatistickí Chorváti, bosenskí muslimovia, Albánci a ďalší antijuhoslovanskí separatisti pracovali. Srbi a ostatní projuhoslovansky zmýšlajúci občania bývalej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie ostatných národností mali a majú vo svojom spravodlivom boji za Juhosláviu, a neskôr na srbskách územiach v Republike Srbská Krajina, Baranja, bosenská Republika Srbská, a nakoniec i v samotnej juhosrbskej provincii Kosovo a Metohiji a Srbsku vôbec iba jeden jediný triumf vo svojich rukách, a to vedomie, že ich boj bol a je spravodlivý; zatiaľ čo niet ani najmenších pochybností o tom, že americkí a západní imperialisti a ani ich miestni lokaji z radov protijuhoslovansky zmýšlajúcich chorvátskych, bosenskomuslimských, albánskych a iných protijuhoslovanských separatistov rozhodne v žiadnom prípade ani len omylom nemohli mať psychologický pocit o spravodlivosti svojho protijuhoslovanského či protisrbského boja. A úplne rovnako tomu bolo aj v bitke na Kosovu poli v roku 1389, kedy taktiež na strane stredovekých kresťanských Srbov bol iba tento príjemný pocit, pretože aj oni vedú iba obranný spravodlivý boj, zatiaľ čo osmanskí Turci si určite museli byť vedomí si toho, že ich podobne ako je tomu dnes u USA a amerických satelitov taktiež dobyvačná agresia proti mierumilovným Srbov rozhodne v žiadnom prípade ani len omylom analogicky ani v tomto prípade nemôže byť ničím spravodlivým. A taktiež úplne rovnako ako je tomu dnes v prípade agresie USA a amerických satelitov po roku 1991 proti Juhoslovanom a Srbom, tak i v roku 1389 tiež všetky ostatné triumfy boli v rukách protisrbského dobyvačného agresora.

Turecké vojsko tvorila jazda, ktorá sa skladala z osobnej gardy sultána, tureckých feudálov — sipahiov, a ľahkých oddielov — akindžiov. Pechotu tvorili kopijníci a predovšetkým obávaní janičiari.

Janičiari boli elitné jednotky, tureckej pechoty, ktoré turecký osmanský režim utváral z mužov, ktorí boli vychovaní z pôvodne veľmi malých kresťanských chlapcov, ktorí boli pri dobyvačných tureckých výbojoch v cudzých kresťanských krajinách osmanskými Turkami cieľavedome násilne unášaní od svojich kresťanských rodičov do samotnej osmanskej tureckej rýše, pričom samotní ich kresťanskí rodičia i s ostatnými súrodencami a členmi svojej rodiny boli surovými Turkami prakticky vždy povraždení a ich príbytok vylúpený a vydrancovaný, a potom po vydrancovaný všetkého, čo pre Turkov malo nejakú cenu ihneď to, čo zostalo bolo podpálené, aby všetko ostatné zhorelo. Samotní títo do Turecka unášaní malí kresťanskí chlapci boli následne potom v Turecku jednak podrobení plánovite cieľavedomému, mimoriadne agresívnemu politickému i náboženskému "vymývaniu mozgov" spojeného s militantnou ideologickou indoktrináciou s cieľom zámerného vychovania z nich striktne v ideologickom rámci tureckého osmanského režimu ideologicky zapálenách fanatikov pre myšlienku násilného šírenia islamu vojenskou dobyvačnou cestou vojsk osmanského Turecka do ostatných krajín, a pod touto zámienkou "šírenia islamu" boli vychovávaní nenápadne konkludentne fakticky aj v duchu agresívne dobyvačnej a imperialisticky rozpínavej čiste politickej svetovlády osmanskej tureckej rýše so svojim autokratickým tureckým sultánom, ktorý by sa mal fakticky podľa tejto ideológie stať absolutistickým vladárom celého sveta, a tento svet by navyše mal byť násilne islamizovaní. A ruku v ruke s touto "ideologickou výchovou" týchto pôvodne kresťanských chlapcov išiel aj ich práve tak cieľavedomý vojenský výcvik vychovávajúci z nich dokonale bezohľadné doslova "stroje na zabíjanie", ktoré potom v dospelosti boli po tejto svojej od ranného detstva trvajúcej výchovy a výcviku používaní osmanskou tureckou ríšou v dobyvačných vojnách ako vojensky elitná zložka dobyvačného tureckého vojska. A pretože janičiari boli elitou tureckej pechoty, ktorí i v rámci už i tak mimoriadne krutého tureckého vojska "vynikali" i mimoriadne surovou krutosťou k nepriateľským vojakom i civilistom, niet sa čomu čudovať tomu, že ľudia sa janičiarov veľmi báli a janičiari boli plným právom tou najobávanejšou a najnenávidenejšou zložkou tureckého vojska vôbec!

Okrem tohoto pravidelného vlastného tureckého vojska sa proti kresťanským Srbom postavili - ostatne úplne analogicky rovnako ako je to celkom obvyklé aj v dnešnej dobe na prelome druhého a tretieho tisícročia po Kristu - vojenské jednotky zložené z rôznych zradcov a kolaborantov, respektíve vojenských oddielov, v ktorích čele títo protureckí zradcovia a kolaboranti stáli.

V prípade vtedajšej bitky na Kosovu poli v 14. storočí išlo o rôzne pomocné oddiely niektorých pseudokresťanských tureckých vazalov, vrátane niektorých vazalov i z radov srbských feudálov. A bolo to v tej dobe z čiste vojenského hľadiska oproti dnešku tým horšie, že celkový počet protureckých vojakov pod velení týchto často dokonca v mnohých prípadoch i priamo pseudokresťanských kdejakých kolaborantov a zradcov početne vojensky rozhodne nebol zanedbateľný, pretože odhaduje sa, že na bojové pole týchto protureckých kolaborantov a zradcov dorazilo okolo 8-tisíc; čo je veľký rozdiel oproti dnešnej súčasnosti na prelome druhého a tretieho tisícročia po Kristu, kedy účasť kolaborantských vojenských oddielov vo vojnových konfliktov na strane dobyvačného vojnového agresora z čiste vojenského hľadiska je obvykle fakticky iba symbolická, pretože hlavný zmysel ich spoluúčasti na dobyvačnej vojenskej agresii po boku hlavného vojnového agresora nie je v podstate ani tak v samotnej vojenskej pomoci hlavnému vojenskému agresorovi v jeho vojenskej dobyvačnej agresii, ale hlavný zmysel ich spoluúčasti na dobyvačnej vojenskej agresii po boku hlavného vojnového agresora spočíva predovšetkým v propagandistických dôvodoch; a hlavný vojnový agresor má z propagandistických dôvodov dokonca i eminentný záujem mať čo najviac týchto hoc i len takto symbolických spojencov pri svojej agresii, aby to vytváralo u verejnosti psychologicky falošný dojem účasti pokiaľ možno "čo najväčšieho množstva" spolubojujúcich armád na strane hlavného agresora, a to i za cenu toho, že z vojenského hľadiska pôjde iba o úplne bezvýznamne malé spojenecké oddiely. Vojensky je ich pomoc hlavnému vojenskému agresorovi mizivá, ba dokonca z čiste vojenského hľadiska často sú fakticky hlavnému vojenskému agresorovi skôr na obtiaž čo má vôbec robiť, respektíve kam ich má vôbec zaradiť, aby týchto zopár iným jazykom rozprávajúcich spojeneckých vojakov pokiaľ možno do celkovej organizácie vojenskej agresie hlavného vojnového agresora vnášalo mu čo najmenej zmätku a chaosu. Ostatne tak tomu bolo už v roku 1941 pri intervencii do ZSSR, kedy po boku nacistického Nemecka ako hlavného agresora sa na tejto vojne proti ZSSR zúčastnili i početne z čiste vojenského hľadiska bezvýznamne malé vojenské oddiely jeho spojencov. A úplne rovnako tomu tak bolo i pri agresii USA ako hlavného agresora pri americkej dobyvačnej agresii proti bosenskej Srbskej republiky v roku 1995 či proti samotnej Juhoslovanskej zväzovej republike v roku 1999, alebo i pri obidvoch amerických agresiách proti Irackej republike či americkej agresii proti Afganistanu, ku ktorej došlo na počiatku 21. storočia. Hoci dnes z čiste vojenského hľadiska často sú fakticky hlavnému vojenskému agresorovi jeho spojenci skôr viac na obtiaž než k vojensky efektívnemu úžitku, z hľadiska čiste propagandistického majú títo spojenci hlavného vojenského agresora svojou spoluúčasťou na dobyvačnej vojenskej agresii po boku hlavného vojnového agresora pre neho obrovský propagandistický význam, ktorý propagande hlavného vojenského agresora umožňuje propagandisticky skrývať sa za akúsi údajne vraj vôľu čo najširšieho "medzinárodného spoločenstva", respektíve skutočná realita a pravda sa propagandisticky prekrúti ako nejaký hyperbolicky zdeformovaný negatív, kedy z hlavného vojnového agresora sa stáva div nie nezištný a humánny nositeľ pravdy a lásky, ktorý ústami nechvalne známeho demagóga a vojnového štváča Václava Havla činí "humanitárne bombardovanie", a teda kedy v rozpore s objektívnou pravdou sa z nevinnej obete agresie stáva div nie samotný agresor.

V 14. storočí však ale ešte neexistovali ani masmédiá a ani novinári a pojem propagandy v dnešnom slova zmysle bol v tej dobe ešte úplne neznámy. A spoluúčasť asi 8.000 vojakov z radov vojsk pseudokresťanských kolaborantov a zradcov na tureckej strane, kedy sa na bitevnom poli ešte nepohybovali mnohomilionové armády ako je tomu dnes, ale iba stredoveké armády v rozsahu maximálne niekoľkých desiatok tisíc vojakov preto rozhodne z vojenského hľadiska v žiadnom prípade nemožno považovať za vojensky bezvýznamnú. Vzťah týchto pseudokresťanských vazalských kolaborantov a zradcov k tureckému sultánovi bol v tej dobe určovaný záväzkami, ktoré vyplývali z ich vazalského postavenia. Osmanskí Turci počas expanzie na Balkán získané územia často aj neovládali priamo, ale prenechávali ich často aj kdejakým, niekedy dokonca aj pseudokresťanským kolaborantom a zradcom, a to niekedy dokonca aj pseudokresťanským kolaborantom a zradcom pochádzajúcim z radov bývalých "kresťanských" vladárov daného teritoria, ktorí si doslova ako satanskú ponuku mohli za túto svoju faktickú zradu nášho Pána Ježiša Krista Boha Spasiteľa a Vykupiteľa aj ponechať svoju formálne vraj "kresťanskú vieru", ako keby podľa predstáv týchto pseudokresťanských kolaborantov a zradcov, ktorí skrze svoju službu tureckému sultánovi slúžia samotnému diablovi Satanovi, pretože podstatou takzvanej "kresťanskej viery" u týchto protureckých pseudokresťanských vazalských kolaborantov a zradcov bola iba akási ich pseudoliturgická šaškáreň, ktorá navonok napodobuje kresťanské liturgické obrady, a nie oddaná služba nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, za ktorú je každý skutočný kresťan vždy pripravený radšej zomrieť, než svojho Pána Ježiša Krista Boha Spasiteľa a Vykupiteľa zradiť.

A Turci výmenou za toto ponechanie týmto svojim pseudokresťanským kolaborantom a zradcom ich čiste vonkajškové liturgické obrady, ktoré navonok napodobovali kresťanské liturgické obrady sa od týchto pseudokresťanských vazalských kolaborantov a zradcov od ich tureckých pánov požadovala kolaborantská lojalita spojená s aktívnou účasťou vo vojnových konfliktoch na strane osmanského Turecka, nech by prebiehali kdekoľvek a proti komukoľvek, a to samozrejme že aj na agresívnych dobyvačných vojnách proti skutočne kresťanským vladárom, štátom a národom.

Keň nadišiel deň svätého Víta (srpski: Vidov dan), čo podľa našeho dnešného gregoriánskeho kalendára pripadá na deň 28. júna, avšak v tej dobe podľa vtedajšieho juliánskeho kalendára bol presne útorok dňa 15. júna 1389, kedy z pohľadu nás kresťanov na tento sviatočný deň veľkého kresťanského svätca svätého Víta, sa na Kosovu poli, nachádzajúcom sa na rovine medzi dnešným kosovským Vučitrnom a dnešnou kosovskou metropolou Prištinou, sa v skorých ranných hodinách zoradili obe armády: dobyvační osmanskí Turci a udatne sa brániaci kresťanskí Srbi, ktorí boli pripravení práve tu v samom srdci stredovekého Srbska na Kosovu poli na rozhodujúci boj proti tureckej presile.

Pokiaľ ide o kresťanskú srbskú armádu, ako som sa už vyššie zmienil, zaujali kresťanskí Srbi svoje bojové pozície v samom srdci Srbska na Kosovu poli v takej konfigurácii, že ľavé krídlo vojsk kresťanských Srbov tvorili bosenské oddiely Vlatka Vukovića, stred zaujal samotný srbský car Lazar a pravé krídlo vojska vojsk kresťanských Srbov tvorili kosovské oddiely Lazarovho kosovského kresťanského srbského spoluvladára a priameho pána Kosova Vuka Brankovića.

Pokiaľ ide o Turkov, náprotivnú stranu poľa proti koalícii vojsk kresťanských Srbov zaujali v samom srdci Srbska na Kosovu poli turecké osmanské vojská s ambíciou uštedriť tu v samom srdci Srbska na Kosovu poli udatne sa brániacim koaličným vojskám kresťanských Srbov definitívnu porážku. Pokiaľ ide o konkrétnu konfiguráciu tureckých vojsk na Kosovu poli, turecké úderné jednotky, pozostávajúce z janičiarov a jazdeckej gardy, sa zhromaždili v strede bojového poľa, ktorému obdobne ako na srbskej strane bol vojvodcom samotný srbský car Lazar, tak zase úplne analogicky taktiež aj turecký stred by zaujal samotný turecký sultán Murad, keby on sám nebol býval ešte pred samotným začiatkom bitky na Kosovu poli usmrtený statočným srbským bojovníkom, ktorý nebojácne prenikol až do samotného stredu nepriateľského tureckého tábora k stanu samotného tureckého sultána Murada, aby ho zabil; a pravé i ľavé krídlo tureckých vojsk nebyť neočakávanej smrti mali zaujať turecké oddiely vedené synmi tureckého sultána Murada, ktorými boli starší Muradov syn Bajazid, ktorý po nečakanej smrti otca sultána Murada sám zaujal Muradovo miesto, a mladší Muradov syn Jakub. A tak najvyšší vrchným veliteľov tureckých vojsk, ktorý v samotnom srdci Srbska na Kosovu poli viedol vojská osmanských Turkov do bitky dňa 15.6.1389 bol Muradov starší syn Bajazid, ktorý po náhle zabitom otcovi Muradovi sám zaujal jeho miesto, a ihneď pre istotu Bajazid aj zavraždil svojho mladšieho brata Jakuba.

Navzdory veľkej, obrovskej tureckej presile rozhodne nebol boj kresťanských Srbov na svojej domácej pôde v samotnom srdci Srbska na Kosovu poli ani zďaleka bojom beznádejným. Dokonca pri protiútoku srbského pravého krídla na čele s kosovským vladárom Vukom Brankovićom proti ľavému tureckému krídlu, pozostávajúcemu z ázijského kontingentu osmanských vojsk sa tejto kosovskej kresťanskej srbskej ťažkej jazde pod priamym velením kosovského vladára Vuka Brankovića podarilo v tejto časti bojiska totálne zničiť drvivú väčšinu predsunutých tureckých strelcov a kopijníkov, z ktorých takmer nikto z týchto Turkov neprežil tento zničujúci protiútok kosovskej kresťanskej srbskej ťažkej jazde pod priamym velením kosovského vladára Vuka Brankovića, a úspešne potom Vuk Branković pokračoval v protiútoku aj proti tureckej jazde, ktorá stála v druhom slede tureckého ľavého krídla, kde bola Brankovićova prevaha nad tureckou jazdou na tomto krídle taktiež nesporná, aj keď uštedrenie obdobne totálnej porážky na tomto tureckom ľavom krídle dislokovanej tureckej jazde sa mu už celkom nepodarilo.

Hlavný nápor stredu a pravého krídla Turkov sa postupne sústredil na stred kresťanských srbských šíkov v čele zo srbským carom Lazarom, a na týchto častiach bojiska bola zas výrazná prevaha vojsk osmanských Turkov nad vojskami koalície kresťanských Srbov. Aj tak hlavným tureckým silám sa nepodarilo dosiahnuť jednoznačného víťazstva v bitke na Kosovu poli, a táto bitka sa nakoniec skončila stiahnutím sa oboch vojsk z miesta stretnutia potom, čo na bojisku ostalo nespočetné množstvo mŕtvych na každej strane, čo potvrdzujú ako srbské, tak i turecké pramene. A hoci táto bitka na Kosovu poli sama o sebe sa skončila fakticky nerozhodne vzájomným vykrvácaním srbských i tureckých vojsk na bitevnom poli; i tento nerozhodný výsledok bitky na Kosovu poli v konečnom dôsledku fakticky znamenal turecké víťazstvo, pretože pre obrovskú osmanskú tureckú ríšu bolo nahradenie si vojnových strát utrpených v bitke na Kosovu poli oveľa jednoduchšie a rýchlejšie než tomu mohlo byť u oveľa menších a menejpočetnejších kresťanských Srbov.

Osemnásť kilometrov južne od Vučitrna sa týči už z diaľky dobre viditeľný monument — Muradova turba. Táto malá mešita bez minaretu tu nie je postavená náhodou. Stala sa totiž pamätníkom pripomínajúcim miesto sultánovej smrti a hrobkou, v ktorej sú uložené jeho vnútornosti. Samotné Muradovo telo osmanskí Turci odviezli po boji so sebou a pochovali ho vo vtedajšom hlavnom meste emirátu Burse v Malej Ázii. Niekoľko kilometrov južnejšie od miesta posledného odpočinku tureckého vládcu sa nachádza skvost srbského stredovekého umenia — kláštor Ravanica. V roku 1989 sa jeho múry stali svedkom pompéznej ceremónie. Po dlhých rokoch sa sem vrátili telesné pozostatky druhého aktéra kosovskej bitky — cara Lazara. Kosovo pole sa teda pre Murada i Lazara stalo miestom, kde si na nich počíhala smrť.

Prvým významným svedectvom o tejto udalosti sa stal list florentských mešťanov adresovaný bosnianskemu bánovi Tvrdkovi, v ktorom sa píše: „Nech sú blahoslavení i tí dvanásti šľachtici – družina, ktorá sa prebila oddielmi nepriateľských jazdcov, mečmi si prekliesnila cestu a v najtuhšom trysku prenikla až k sultánovmu stanu… Nech je nad všetkých blahoslavený i onen junák, ktorý usmrtil vojvodcu takého veľkého vojska mečom, smelo mu vrazeným pod hrdlo a do slabín.” Tento muž, ktorý zabil sultána, vzal na seba aureolu mučeníka a spolu s kniežaťom Lazárom vystúpil na najvyšší vrchol nebeského panteónu srbských hrdinov. Predpokladá sa, že tento srbský hrdina, ktorý osobne zabil sultána Murada sa v skutočnosti volal Miloš Kobilić a že iba neskôr v ďalších srbských kronikách bolo jeho priezvisko zkomolené z pôvodného priezviska Miloš Kobilić na Miloš Obilić. Ale nech už sa tento statočný srbský hrdina, ktorý zabil samotného tureckého sultána Murada svojim skutočným priezviskom volal Miloš Obilić alebo Miloš Kobilić, nič to nemení na tom, že turecký sultán Murad bol usmrtený, a preto sa samotnej bitky na Kosovu poli už sultán Murad nezúčastnil.

Nezávisle na tom aj Grécke pramene kategoricky popierajú, že by sa turecký sultán Murad zúčastnil na bitke na Kosovu poli a že by padol až v boji. Dokazujú aj ony, že jeden skvelý srbský bojovník ešte pred bitkou na Kosovu poli dobrovoľne podstúpil najkrajší boj zo všetkých, ku ktorým došlo. Volal sa Milan (= Miloš). Podľa tejto od už vyššir citovaných, v detailoch trochu odlišnej "gréckej verzie" srbský car Lazar Milanovi (Milošovi) prisľúbil, že dostane všetko, čo si bude želať, a ten prišiel na koni a vzbroji do Muradovho tábora, predstierajúc, že je nejaký dezertér z kresťanského srbského vojska a súčasne i kolaborantský odpadlík, ktorý prebehol na tureckú stranu. Murad si to aspoň teda o ňom asi skutočne i pomyslel, pretože rozkázal, aby mu ustúpili z cesty, nechali ho priblížiť sa k nemu a povedať, čo má na srdci. Keď sa Milan, pripravený použiť kopiju, dostal do blízkosti sultána, vrhol sa do najskvelejšieho útoku, o ktorom sme počuli, sultána nebojácne zabil, a sám takto hrdinsky zahynul súčasne s ním.

Turecké kroniky jednoznačne hovoria o víťazstve svojich. Hodnotu týchto dokumentov však ale znižuje veľký časový odstup, ktorý vzďaluje ich autorov od kosovskej udalosti. Lživo nevieryhodný je aj samotný štýl týchto kroník, so sklonmi k lživo prehnanému zveličovaniu počtov kresťanských bojovníkov, tj. objavujú sa údaje o 100 000 a viac mužoch na srbskej strane, ako aj ich lži ohľadom zloženia týchto kresťanských bojovníkov, tj. na bitke na Kosovu poli sa podľa týchto tureckých kroník údajne vraj zúčastnili aj Česi a Frankovia atd.

Isteže o porážke Srbov hovoria dokonca aj mnohé srbské hagiografické diela venované životu kniežaťa či cara Lazara, ako i neskoršie kroniky a takéto hodnotenie udalosti sankcionovala aj ľudová tradícia. Avšak autentické pramene, ktoré sa objavujú bezprostredne po skončení osudného stretnutia, hovoria inou rečou. V niektorých z nich sa spomína iba samotná udalosť a smrť oboch vladárov. V jednom dokumente sa srbský bán bosnianskej bánoviny Tvrdko, ktorý poslal na pomoc srbskému carovi Lazarovi svoje oddiely, zmieňuje o tom, že jeho vojsko sa vrátilo s malými stratami, zatiaľ čo Turci utrpeli veľkú porážku. V spomínanom liste florentských mešťanov sa rovnako uvádza slávne víťazstvo srbských kresťanov, o ktorom už dávno prichádzali správy a listy mnohých ľudí. Takisto francúzsky kronikár si ešte pred októbrom 1389 zapísal, že „sultán Murad bol úplne porazený v srbských krajinách. On i jeho syn padli v boji, ako aj najchrabrejší z jeho bojovníkov.” Je zrejmé, že zabitie mocného tureckého sultána Murada, postrachu Európy, úplne zatienilo ostatné momenty bitky a mohlo navodiť prehnane optimistický dojem z víťazstva kresťanov v Srbsku. Muradova smrť sa totiž spájala s predpokladom mocenských rozporov v Osmanskej ríši a oslabenia jej pozície. Avšak aj keď fakticky bitka na Kosovu poli v samom srdci Srbska sa samotná ako taká z čiste vojenského hľadiska skončila nerozhodne, jeden podstatný rozdiel tu predsa len bol. Zatiaľ čo nový turecký sultán Bajazid rýchlo skonsolidoval moc a doplnil vojsko, na strane Srbov už nebolo nikoho, kto by mohol pokračovať v ďalšom odpore. Na bojisku Kosovho poľa v samom srdci Srbska ostal nehybne ležať celý výkvet srbskej šľachty, hlavné jadro ozbrojených síl, ktoré nebolo možné nahradiť.

„NAJJASNEJŠÍ A NAJKRESŤANSKEJŠÍ PANOVNÍK! Dostali sme správu o preslávnom víťaz­stve, ktoré Vašej Jasnosti dopriala nevý­slovná dobrotivosť všemohúceho a več­ného Boha, z výšin sledujúceho svoje stádo, o víťazstve, ktorým sa kochajú slová Vášho listu. Tak sa i my, šťastní v duši, spoločne s najvyššou mocou Váš­ho Veličenstva z neho preveľmi raduje­me. Aj keď sme sa už dávno prostredníc­tvom správ i mnohých listov dozvedeli, že Vašej Vznešenosti bol z neba daný tento víťazný triumf, a teda nám bolo dobre známe, že 15. dňa mesiaca júna vo veľkom krviprelievaní padla spupná neopatrnosť a neopatrná spupnosť Murada, stúpenca Mohameda, ktorý sa ná­silne zmocnil ríše Frýgov čiže Turkov… i tak nás potešilo, že to všetko bolo oznámené našej pokornej maličkosti kráľovskou listinou. Lebo čo by sa nám, skutočným ctiteľom Krista, mohlo kraj­šieho a slávnejšieho zvestovať než správa o boji, o ktorom zvesť musí trvať po všetky veky a v ktorom padli také tisíce Trójanov a neveriacich, spoločne s ich hrozným vládcom.”(Z blahoprajného listu florentských mešťanov bánovi Bosny Tvrdkovi).

Kosovskou bitkou sa však dejiny stredovekej srbskej štátnosti neskončili. Lazarov syn Štefan využil dočasné oslabenie osmanskej moci po tom, čo osmanskí Turci utrpeli vo východnej ázijskej časti svojej ríše drvivú porážku od Mongolov, ktorá srbskému štátu ako i ostatným krajinám a národom poskytlo dočasný pokoj od dobyvačných osmanských Turkov, vďaka čomu tieto mierové časy na balkánskom poloostrove umožnili Srbom kolonizovať rozľahlé do tej doby neobývané územia nachádzajúce sa na sever od obývaných území vtedajšieho Srbska, vďaka čomu sa fakticky rozšírili severné hranice srbského štátu na sever, až k Dunaju. A paradoxne sa práve tento útvar napriek zložitým politickým okolnostiam tešil z dočasného ekonomického a kultúrneho rozkvetu.

Zdanie bolo však ale klamlivé. Nie náhodou srbský kronikár 15. storočia ešte pred pádom poslednej srbskej pevnosti Smederevo do rúk Turkov trpko konštatoval, že na Kosovom poli bolo zničené nielen srbské vojsko, ale aj samotný srbský štát. Súčasníci, ktorí bolestne prežívali túto agóniu, ako i nasledujúce generácie žijúce pod tureckou nadvládou sa spätne vracali do minulosti a hľadali príčinu svojej neradostnej situácie. Ich záver bol jednoznačný: bitka na Kosovom poli v samom srdci Srbska sa stala symbolom porážky a stáročnej tureckej poroby. Komu však za jej výsledok pripísať rozhodujúci podiel? Rozpínavej tureckej moci, alebo nejednotnosti vo vlastných radoch? Srbská ľudová tradícia na túto otázku našla odpoveď:

Hlavným pôvodcom katastrofy v samom srdci Srbska na Kosovom poli sa stal údajne vraj sám jeho vtedajší vládca a Lazarov spojenec Vuk Branković. Podľa legiend sa údajne vraj Vuk Branković ešte pred bitkou zaplietol do sporu práve s neskorším hrdinom Milošom Obilićom. Nespravodlivo obvinený Obilić chcel dokázať vernosť kniežaťu či caru Lazarovi a vybral sa do tábora tureckého sultána, aby ho zabil.

Je to ale i na prvý pohľad zrejme iba vybájená legenda, hoci teoreticky môže obsahovať aj nejaké eventuálne i skryté a utajené súvislosti, pretože už o pár desiatok rokov po kosovskom boji sa v jednej kronike spomína motív nespravodlivo očierneného hrdinu i rozbroje medzi srbskými veľmožmi.

Tieto lživé špekulácie sa objavujú aj neskôr v diele Mavra Orbiniho z Dubrovníka, ktorý lživo tvrdí, že „A Vuk Branković, zať kniežaťa Lazara, sa údajne vraj zachránil skoro s celým vojskom, lebo sa, ako niektorí hovoria, údajne vraj tajne dohovoril so sultánom, že údajne vraj zradí Lazara, čo údajne vraj aj urobil, aby dostal jeho ríšu.” Zatiaľ čo knieža či car Lazar napriek predtuche neodvratnej porážky nesklonil hlavu a pred pozemským svetom dal prednosť vyššej, nebeskej pravde, Vuk Branković údajne vraj konal v rozpore s najsvätejšími ideálmi. Na jednej strane car Lazar ako mučeník a svätec, na strane druhej Vuk Branković ako údajne vraj vierolomný zradca.

V skutočnosti však ale historická objektívna pravda je úplne iná!

Brankovićova činnosť po bitke v samom srdci Srbska na Kosovom poli sa s uvedeným lživým tvrdením úplne rozchádza. Veď ešte niekoľko rokov po nešťastnej bitke Na Kosovu poli samotný a fakticky izolovaný pravý kresťan Vuk Branković kládol Turkom hrdinský a húževnatý odpor a nakoniec zomrel radšej dobrovoľne v biede v zahraničí, než aby sa vzdal ďaľšieho odboja proti Turkom a stal sa tak namiesto exilu na svojom kosovskom panstve tureckým vazalom.

Ba dokonca zatiaľ čo pravý kresťan Vuk Branković zastával i po bitke na Kosovu poli jediný správny a rozumný postoj kategoricky odmietajúci akékoľvek rokovania o akýchkoľvek nárokoch tureckých nepriateľoch voči kresťanským Srbom, a než podrobiť sa tureckým dobyvateľom, to radšej pokračovať v obrannej vojne proti Turkom aj naďalej, ba dokonca tento jedine pravý a správny kresťan Vuk Branković bol otcom velice rozumnej myšlienky pokúsiť sa pre vojnu proti Turkom získať aj uhorského kráľa.

Naopak skutočným zradcom bola práve carica Milica, vdova po padlom srbskom carovi Lazarovi, ktorá v ostrom protiklade s rozumnými postojmi správneho kresťana Vuka Brankovića nielenže všetky tieto jediné možné správne riešenia, ktoré navrhoval Vuk Branković kategoricky odmietla, ale navyše ešte k tomu sa táto carica Milica i so svojimi synmi vydala na cestu otvorenej odpornej zrady a podlej zbabelej kolaborácie s tureckým sultánom, uznala jeho nadvládu nad Srbskom, stala sa jeho "verným" vazalom, ba dokonca zrejme aj následovne sa ako turecký vazali carica Milica a jej synovia podielali ako zradcovia a kolaboranti vo vojne na tureckej strane proti vernému služobníkovi nášho Pána Ježiša Krista Boha Spasiteľa a Vykupiteľa Vukovi Brankovićovi, ktorý sa i navzdory nátlaku carice Milice a spol. kategoricky odmietal stať obdobným zradcom na Kosove.

A nielen carica Milica a jej synovia, ale k rovnakým zradcom a kolaborantom ako bola carica Milica a jej synovia nepochybne patrí aj legendami lživo velebený proturecký kolaborant a zradca královič Marko. Jeho život je zahalený pravdepodobne iba lživými legendami, s istotou sa vie ale to, že tento proturecký kolaborant a zradca královič Marko bol synom kráľa Vukašina, ktorý s bratom Uglješom padol v bitke proti Turkom pri Marici. Po otcovej smrti sa Marko stal vazalom sultána Murada a zostal mu verný až do smrti, keď ako jeho spojenec nešťastne zahynul v bitke proti kresťanskému valašskému kniežaťu Mirčovi Starému. Ba dokonca je možné i to, že tento proturecký kolaborant a zradca královič Marko sa i zúčastnil na strane Turkov a proti srbským kresťanom i bitky na Kosovom poli.

Napriek tomu všetkému však ale tento proturecký kolaborant a zradca královič Marko hoci bol nesporne vazalom tureckého sultána v mnohých vojnových konfliktov bojujúci na tureckej strane, a to veľmi často bojujúci navyše práve proti brániacim sa kresťanským vladárom; tento proturecký kolaborant a zradca královič Marko napriek tomu všetkému paradoxne neprávom vystupuje v srbských poviedkach, básniach a piesniach ako silný a neuveriteľne odvážny muž, ideál rytiera, ktorý po stáročia opätovne dokazoval svoje chrabré činy v piesňach srbského ľudu.

Kosovo je kolíska srbského národa!

071129 at 23:29 | In , | Comments Off

kosovo.jpg

V novembri 2007 sa uskutočnilo už ani neviem koľké kolo rozhovorov o budúcnosti Kosova. Každý dobre pozná históriu takzvanej "kosovskej vojny", ktorá prebiehala v roku 1999. Vtedy sme mohli sledovať agresiu USA a ich európskych pätolizačských lokajov zo samozvanej reginálnej teroristickej zločineckej organizácie NATO proti Juhoslávii s cieľom urobiť prvý krok k odtrhnutiu Kosova a Meochije od Juhoslávie i Srbska. Odtrhnutie Kosova a Metohije je pre srbský národ mimoriadne veľmi ťažká trauma a morálna rana, pretože vzhľadom k srbskej minulosti pokiaľ ide o vznik prvej ranne stredovekej srbskej štátnosti, tá vznikla práve na Kosovu a Metohiji. Preto je srbská provincia Kosovo a Metohije z historického hľadiska plným právom Srbmi odjakživa považovaná za kolísku srbského národa, a preto pre Srbov v prípade Kosova a Metohije ide od nepamäti o zem, ktorá je pre všetkých Srbov zemou nadovšetko najsvätejšou, najdôležitejšou a najcennejšou časťou srbského územia vôbec !!!

V novembri 2007 sa uskutočnilo už ani neviem koľké kolo rozhovorov o budúcnosti Kosova a Metohije. Každý dobre pozná históriu takzvanej “kosovskej vojny”, ktorá prebiehala v roku 1999.

Vtedy sme mohli sledovať agresiu USA a ich pätolizačských lokajov zo samozvanej regionálnej teroristickej zločineckej organizácie NATO proti Juhoslávii s cieľom dokončenia "štvrtej etapy" prísne tajného amerického strategického plánu "operácie Ivan", vypracovanej stratégmi CIA a Pentagonu v roku 1989, kedy bezprostredne po zhrútení sa komunizmu v stredoeurópskych krajinách bývalej Varšavskej zmluvy sa novou vojenskostrategickou a politickou pritoritou USA a jeho európskych satelitov stalo úsilie o oslabenie geopolitického vlivu Ruska (spočiatku ešte to bol Sovietsky zväz) na Balkáne, a to rozbitím dvadsaťdvamiliónovej Socialistickej Federatívnej Republiky Juhoslávie na čo pokiaľ možno najväčší možný počet vzájomne rozhádaných miniatúrnych miništátikov na Balkáne.

Spustenie "operácie Ivan" sa malo uskutočniť už v roku 1989, avšak vzhľadom na to, že rumunský prezident Nicolae Ceausescu odmietol pristúpiť na sametový podvod, respektíve na tajnú dohodu medzi CIA a KGB o odovzdaní moci v stredoeurópskych štátov CIA špeciálne vybraným proamerickým "demokratom", bolo nutné spustenie "operácie Ivan" odložiť na rok 1990, pretože Juhosláviu USA v tej dobe ešte zatiaľ potrebovali pre izoláciu a vzájomné oddelenie Ceasuscovho Rumunska a Aliovho Albánska, tj. aby sa vtedajšia dvadsaťdvamilionová Juhoslávia stala mocnou teritoriálnou bariérou odeľujúcou od seba režim prezidenta Ramisa Aliu v Albánsku od režimu Niciolae Ceausesca v Rumunsku, keďže vtedajšie Rumunsko bolo shodou okolností v tej dobe taktiež dvadsaťdvamiliónovým štátom.

A zatiaľ prebiehali tajné rozhovory medzi CIA a riešeniu situácie podľa vzoru "sametového podvodu" s "pozitívne naklonenou" časťou rumunskej tajnej polície "Securitate", a neskôr i rozhovory medzi CIA a riešeniu po vzoru "sametového podvodu" i s časťou albánskej tajnej polície "Sigurimi".

Cieľom týchto rozhovorov medzi CIA z časťou rumunskej Securitate a časťou albánskej Sigurimi mali byť zvrhutí prezidenti Nicolae Ceausescu a Ramis Alia, respektive Rumunská komunistická strana v Rumunsku a Albánská strana práce v Albánsku.

Ďalšie problémy mali USA s malým stredoamerickým štátom Panama, kde americkou CIA dosadený panamský generál Manuel Noriega za panamského prezidenta, ktorý mal byť podľa predstáv CIA úplne spoľahlivou a vernou bábkou USA; po tom, čo bol CIA panamský generál Manuel Noriega dosadený za panamského prezidenta odrazu USA z pohľadu CIA prekvapivo "zradil", respektíve začal odrazu hájiť záujmy svojho vlastného panamského národa a Panamy na úkor imperiálnych záujmov USA v Paname.

Konkrétne išlo o velký panamský vodný kanál prechádzajúci naprieč Panamou, ktorý je pre námorné lode veľmi dôležitou vodnou cestou spájajúcou skrz Panamu more tichého oceánu s morom atlantického oceánu. V devätnástom storočí totiž USA s pozície hrubej sily prinútili slabú Panamu aby mnohokilometrové široké pásmo vlastného panamského územia ležiacom na oboch brehoch pozdĺž celého tohoto panamského prieplavného kanálu od tichého oceánu až po atlantický oceán "prenajala" za symbolický jeden dolár ročne na dobu 99 rokoch USA, čo v praxi znamenalo, že USA právne i fakticky vykonávali štátnu zvrchovanosť a správu, a i fakticky svojimi vojenskými jednotkami USA okupovali celý panamský prieplavný kanál plus celé rozsiahle časti panamského územia náležajúce do tohoto "pásma" pretínajúceho Panamu na dve časti, ako keby toto panamské územie vlastne ani panamským štátnym územím nebolo, ale ako keby toto formálne na papieri panamské štátne územie bolo plne suverénnym štátnym územím USA.

A táto 99 ročná zmluva medzi USA a Panamou o prenájme panamského štátneho územia mala vypršať práve začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, a panamský prezident - generál Manuel Noriega dal jasne najavo, že po vypršaní trvania tejto 99 rokov trvajúcej zmluvy ju nemieni predĺžiť, ďalej že očakáva odchod amerických vojakov z tohoto panamského štátneho územia, plus aj faktické vrátenie tohoto na takmer celé storočie "prenajatého" panamského štátneho územia od USA späť Paname ihneď po tom, čo táto doba 99 rokov vyprší.

Za týchto okolností preto spustenie "operácie Ivan" odložila CIA na rok 1990. Na december 1989 totiž USA naplánovili realizáciu dvoch úplne iných "operácií". Tou prvou bola vojenská agresia USA v Paname plus dosadenie bábkového režimu v Paname a tou druhou zas puč v Rumunsku plus dosadenie k moci za nového rumunského prezidenta rumunského komunistu Ilieska, pretože rumunský komunista Iliescu bol najvýznamnejšou osobou z radov tých rumunských komunistov, ktorí súhlasili s predaním moci rumunským proamerickým "demokratom" podľa scenára "sametového podvodu", na ktorom sa spoločne dohodla americká CIA ze sovětskou KGB.

A tak teda v decembri 1989 došlo a vojenskej agresii USA proti Paname, a k násilnému vojenskému obsadeniu celej Panamy vojskami USA. Panamský prezident - generál Manuel Noriega dostal pôvodne politický asyl na Apoštolskej Nunciatúre v panamskom hlavnom meste. USA vyhrožovali arcibiskupovi a apoštolskému nunciovi v Paname obsadením jeho Apoštolskej Nunciatúry, až nakoniec za nie ešte celkom dodnes objasnených okolností sa CIA zmocnila tohoto panamského prezidenta - generála Manuela Noriegu, odvliekli ho do USA, kde bol v súdnej fraške majúcej charakter monstrprocesu odsúdený na základe vymyslených všelijakých úplne absurdných obvinení z údajného pašovania drog do USA atď., a odsúdený na niekoľko stoviek rokov trvajúce väzenie, v samotnom americkom väzení v USA bol uväznený panamský prezident - generál Manuel Noriega už po niekoľkých týždňov zavraždený agentmi CIA.

V súlade s plánom bola uskutočnená i druhá "operácia", ktorá bola spustená v okamihu, kedy sa rumunský prezident Nicolae Ceausescu práve nachádzal na štátnej návšteve v Teheráne v Iránskej islamskej republike. Vzbura bola zahájená v rumunskom meste Timisoara na rumunskom štátnom území obývanom z veľkej časti príslušníkmi maďarskej národnostnej menšiny v severovýchodnej časti Rumunskej socialistickej republiky. Rumunský prezident Nicolae Ceausescu s manželkou se sice letecky vrátili z Iránu do Bukurešti a narýchlo sa pokúsili zvolať manifestáciu na svoju podporu v rumunskom hlavnom meste. Do tejto manifestácie sa však vmiesili komunistickí pučisti okolo komunistu Iliesca, ktorého si CIA a KGB vybrali za nového rumunského prezidenta.

Rumunský prezident Nicolae Ceausescu bol zradený, dňa 25.12.1989 Ilieskovi komunistickí pučisti sa ho zmocnili, a dňa 25.12.1989 bol rumunský prezident Nicolae Ceausescu a jeho manželka pučistami boli zavraždení, a k moci boli dosadení rumunskí komunisti, ktorí súhlasili s realizáciou "sametového podvodu", respektíve dohody medzi CIA a KGB o odovzdaní moci rumunským proamerickým "demokratom".

Na zahájenie destabilizácie režimu Ramise Alii v Albánsku CIA použila rovnaký model aký bol použitý na destabilizáciu východonemeckého režimu v Nemeckej Demokratickej Republike (NDR). Podobne ako vtedy tisíce východných Nemcov obsadilo západonemecké ambasády ve Varšave, Prahe a Budapešti, tak v roku 1990 tisíce Albáncov obsadilo talianske, juhoslovanské, grécke a ďalšie veľvyslanectvá západných štátoch v albánskom hlavnom meste Tirana.

Ďalším problémom v roku 1990 bol perský záliv, keď v Kuvajte pre celý svet došlo k prekvapivému silne ľavicovo a panarabsky orientovanému ľudovému povstaniu proti vládnucemu proamerickému polofeudálnemu režimu v Kuvajte, ktoré sa navyše vyhrotilo po tom, čo títo kuvajtskí ľavicoví a panarabskí povstalci v rámci svých nacionálnych ideálov panarabského zjednotenia všetkých arabských štátov a národov do jednotného spoločného všearabského štátu vydali deklaráciu, ktorou deklarovali opätovné zjednotenie Kuvajtu s Irakom.

Vtedajšia práve tak silne ľavicovo orientovaná vláda v Iraku na čele s irackým prezidentom Saddámom Husajnom a iracká politická socialistická strana Bás sa skutočne nechali do tohoto konfliktu zatiahnuť a do Kuvajtu poslali na pomoc kuvajským povstalcom Irackú republikánsku gardu, ako aj iné irácke vojenské a policajné oddiely, ktoré výdatne pomohli irackým povstalcom zvrhnúť vládnucu monarchiu v Kuvajte.

Príslušníci kuvajtského panovníckeho roku po svojej vojenskej porážke museli utiecť z Kuvajtu do spriatelenej Saudskej arábie. USA a jeho sateliti začali ihneď v Saudskej Arábii zhromažďovať vojská, ktoré potom rozpútali agresívnu vojnu proti Iraku a Kuvajtu, pričom v tejto svojej agresii mali v tej dobe dokonca aj podporu samotnej vtedajšej Juhoslávie a Ruska.

Z týchto všetkých dôvodov preto CIA už po druhý raz odložili zahájenie "Operácie Ivan" z roku 1990 na marec 1991.

Prvou etapou tohoto vojenskostrategického plánu rozbíjania Juhoslávie "Operácie Ivan" bolo odtrhnutie Slovinska a Chorvátska od Socialistickej Federatívnej Republiky Juhoslávie.

Druhá etapa tejto CIA v roku 1989 vypracovanej "Operácie Ivan" bolo odtrhnutie Bosny a Hercegoviny od Juhoslovanskej federatívnej republiky Juhoslávie. Treťou etapou tejto CIA vypracovanej "Operácie Ivan" bolo odtrhnutie ostatných krajín z juhoslovanského federatívneho súštátia plus úplná izolácia Srbska.

V praxi druhá a tretia etapa sa do istej miery prelínali. Všetko vyvrcholilo v roku 1995, kedy najprv americké bombardéry zničili radary a ďalšie obranné zariadenia Republiky Srbská Krajina, a hneď potom podľa vopred vypracovaného plánu separatistické Chorvatsko zahájilo za pomoci USA a západu vojenskú pozemnú agresiu proti Republike Srbská Krajina, ktorá nemohla tejto skončila porážkou republiky Srbská Krajina a anexiou jej územia separatistickým Chorvatskom. Pričom už predtým sa USA a ich satelitom podarilo kombináciou zastrašovania, vydierania a najrozličnejších intríg dosiahnuť toho, že zostatková Juhoslovanská zväzová republika pod vlivom vtedajšieho srbského prezidenta Slobodana Miloševića zradila, ba dokonca vyhlásila totálny bojkot a totálne sankcie proti Srbskej republike v bývalej Socialistickej zväzovej republike Bosne a Hercegovine pod vedením jej demokraticky zvoleného prezidenta a lekára Radovana Karadžića i totálny bojkot a totálne sankcie zostatkovej Juhoslovanskej zväzovej republiky boli rovnako tak vyhlásené aj proti Republike Srbská Krajina.

A pod vplyvom generála Radka Mladića, ktorý mal politicky veľmi blízko s Slobodanovi Miloševićovi sa súčasne fakticky takmer rovnakej zrady voči Republike Srbská Krajina dopustila aj Srbská republika na území bývalej Socialistickej zväzovej republiky Bosne a Hercegovine.

Republika Srbská Krajina bola preto za leteckej podpory bombardérov USA okupovaná a anektovaná vojskami separatistického Chorvátska.

Okupáciou Republiky Srbskej Krajina však boje neustali, pretože takmer okamžite doslova zo dňa na deň po okupácii Republiky Srbská Krajina pozemnými vojskami separatistického Chorvátska, bombardovacie letectvo USA a pätolízačských lokajov USA z reginálnej zločineckej teroristickej organizácie NATO zahájili bombardovaním Srbskej republiky na území bývalej Socialistickej zväzovej republiky Bosne a Hercegovine a súčasne i útokom pozemnej armády separatistického Chorvátska spoločne i s Izedbegovičovými proamerickými separatistami v Sarajeve zahájili agresiu aj voči tomuto ďalšiemu srbskému štátu. A nakoniec tejto srbskej krajine vnútili úplne nerovnoprávnu takzvanú "Deytonskú mierovú zmluvu", kde ako jedným zo zradcov srbského národa sa veľmi negatívne vyznamenal najmä Slobodan Milošević.

Po Daytonu už USA ale Slobodana Miloševića viacej nepotrebovali, a preto hodili ho cez palubu.

V rokoch 1995 - 1998 prebiehalo verbovanie osôb albánskej národnosti žijúcich v USA a inde v zahraničí, CIA založila takzvanú "Uštria Clirimtare e Kosoves" (UCK) – tj. takzvanú "Kosovskú oslobodzovaciu armádu" plus v americkom štáte Nevada na americkej prísne tajnej základni prebiehal pod dozorom amerických inštruktorov vojenský, diverzný a teroristický výcvik týchto všelikde a všelijako od CIA zverbovaných hrdlorezov.

Cieľom týchto hrdlorezov bolo vyvolať ozbrojené šarvátky s juhoslovanskou pohraničnou políciou na juhoslovanskom štátnom území v oblasti juhoslovansko - albánskych štátnych hranicíc, ktoré by kvôli propagande poslúžili USA a ich pätolizačským lokajom zo zločineckého, teroristického paktu NATO ako zámienka k vojenskej agresii proti Juhoslovanskej zväzovej republiky s cieľom naplnenia štvrtej etapy "operácie Ivan" z roku 1989, ktorej sa stalo pokiaľ možno navonok čo maximálne najnenápadnejšie odtrhnutia Kosova a Metohije od Srbska a Juhoslávie.

Piatou etapou "operácie Ivan" je odtrhnutie Vojvodiny od Srbska. Táto piata etapa zatiaľ nebola ešte realizovaná, pričom k jej realizácii by malo dôjsť podľa predstáv USA a jeho CIA o niekoľko rokov, respektíve potom, ako Srbsko a Rusko "diplomaticky uznajú" Američanmi vytvorený takzvaný "kosovský štát".

Odtrhnutie Kosova a Metohije je pre Srbsko veľmi ťažká morálna rana, pretože vzhľadom k srbskej minulosti pokiaľ ide o vznik rannostredovekej srbskej štátnosti, ktorá vznikla práve na Kosovu a Metohiji je srbská provincia Kosovo a Metohije z historickéhohľadiska plným právom Srbmi odjakživa považovaná za kolísku srbského národa, a preto sa pre Srbov jedná od nepamäti o zem, ktorá je pre Srbov nadovšetko svätá!

Solidarita pre srbské Kosovo

091120 at 13:00 | In , | Comments Off

soliksovoqy4.jpg

Video: http://www.youtube.com/watch?v=C2RNGQpP9F0

Vyhnaným kosovským Srbom, Rómom, Turkom, Chorvátom, Rusom, Grékom, Židom, Makedoncom, Bulharom, Talianom, Nemcom a iným Kosovčanom nealbánskej národnosti je bránené vrátiť sa domov !!!

090818 at 15:35 | In , | Comments Off

un-sc-jeremic-300x225

Stovky tisíc Srbov, ale i Rómov, Turkov, Chorvátov, Rusov, Grékov, Židov, Makedoncov, Bulharov, Talianov, Nemcov a asi dvoch desiatok príslušníkov ďalších národnostných menšín a etnických skupín vyhnaných z okupovaného Kosova a Metohije by sa aj vrátilo domov do provincií Kosovo a Metohija, avšak ich snahy znovuzískať svoj nelegálne zhabaný majetok v Kosove a Metohiji neboli od tých, čo momentálne okupujú územie juhosrbskej provincie Kosova a Metohije vypočuté, povedal minister zahraničia Srbska Vuk Jeremić na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN.

Srbský minister Vuk Jeremić citoval aj oficiálne čísla vysokého komisára OSN pre utečencov,  na základe ktorého viac ako 200 000 kosovských Srbov bolo etnicky vyčistených, čo je dnešná smutná realita roky po tom, čo v USA založená albánska teroristická organizácia UCK v žolde USA a západu zahájila podľa inštrukcií americkej CIA teroristické akcie proti srbskému štátu v rokoch 1998-99, aby tak poskytli pre USA a ich európskych pätolizačských satelitov zo samozvanej reginálnej teroristickej zločineckej organizácie NATO propagandistickú zámienku pre rozpútanie vojenskej agresie USA a paktu NATO proti Juhoslávii s cieľom odtrhnúť Kosovo a Metohiju od Juhoslávie i Srbska.

Prezidentské voľby v Srbsku na prelome januára a februára 2008

080209 at 2:45 | In , | Comments Off

art_of_kosovo1.jpg

Ako každý, komu nie je ľahostajný osud v poslednom čase ťažko skúšaného srbského národa, aj ja som so záujmom sledoval srbské prezidentské voľby a ich výsledok. Musím povedať, že ma v ničom neprekvapil. Prečo? Nuž preto, lebo na tomto svete existuje demokracia a "slobodná voľba" iba v učebniciach. V praxi je to celkom inak. Tak to bolo aj v tomto prípade. Srbsko bolo doslova znásilnené štvavou kampaňou voči všetkým, čo nesúhlasia s diktátom západu a vnucovaním nových západu poplatných vodcov. Práve tak sa stal prezidentom Tadić, doslova bábka západu a nie jeho protivník z radov Srbskej radikálnej strany Nikolić. A čo z toho vyplýva? Len toľko, že Srbsko sa pomaly, ale isto stáva ďalšou krajinou, ktorú dostávajú tzv. európske štruktúry do svojich pazúrov. Inými slovami ďalšou kolóniou. Je tu však jeden problém a tým je Kosovo.

Kosovská tragédia

080215 at 12:25 | In , | Comments Off

ljubovo-destr.jpg

Málokto si dnes uvedomuje čo sa skutočne v Kosove deje. Naše „objektívne“ média nám prakticky, akosi podozrivo neprinášajú žiadne správy o tom, čo USA a západom k politickej moci dosadení kosovskoalbánski teroristi na tomto posvätnom srbskom území úmyselne robia.

Kosovo nie je len kolíska srbskej štátnosti, ale je predovšetkým kolískou ranne stredovekého srbského pravoslávia.

Moc USA a západom dosadenej frakcie separatisticky zmýšlajúcich kosovskoalbánskych teroristov k politickej moci v Kosove a Metohiji je baranidlo USA a ich európskych pätolizačských satelitov a lokajov v boji proti kresťanským kosovským Srbom a ostatným kosovským kresťanom, a to ani zďaleka nie len v boji o politickú moc v Kosove a Metohiji, ale je to predovšetkým i "kultúrny boj" USA a západom k politickej moci dosadených kosovskoalbánskych fanatických moslimských barbarských kristoborcov proti "všetkému kresťanskému", čo sa okrem iného prejavuje aj "na najvyššej úrovni" organizovaným a s tichým súhlasom orgánov Európskej únie, USA, Velkej Británie, Francie, Nemecka a ďalších satelitov USA vykonávaným úmyselným barbarským ničením, búraním v peniazoch nevyčísliteľne nekonečne historicky cenných a u UNESCO zapísaným ranne stredovekých kresťanských historických a kultúrnych sakrálnych pamiatok srbského pravoslávia.

Albánci útočia a znesväcujú hlavne to, čo dávalo a dáva  Srbom silu vzdorovať, a to sú práve kresťanské pravoslávne kláštory ktoré tak barbarsky ničia. Zničiť niekomu duchovnú silu je najväčší krok k jeho zotročeniu:

Kto stratil majetok, nestratil nič… Kto stratil slobodu, stratil veľa… Kto stratil vieru, stratil všetko!

To čo sa po stáročia nepodarilo zničiť moslimským osmanským Turkom, alebo bezbožným komunistom, to sa podarilo Albáncom za podpory NATO a protikresťanskej vlády USA.

Kovlad

Do zločinov únosov mladých a zdravých kosovských Srbov, Rómov a Rusov za účelom vyoperovania a predaja ich životne dôležitých telesných orgánov bol údajne zapojený aj terajší "kosovský premiér" Hashim Thaci !!!

080408 at 0:51 | In , | Comments Off

Bývalí velitelia Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) vrátane súčasného premiéra Hashima Thaciho unášali srbských mužov a následne predávali ich orgány medzinárodným priekupníkom. Tieto skutočnosti zverejnila bývalá hlavná žalobkyňa haagskeho tribunálu Carla del Ponte vo svojej knihe. Informovali o tom ruské médiá. Tvrdenia del Ponte z jej knihy pod názvom Lov dali podnet na to, aby belehradský súd začal vyšetrovania prípadov únosu približne 300 mladých Srbov v lete 1999. Podľa del Ponte ich následne previezli do Albánska a odobrali im orgány, uviedol ruský server pravda.ru. 

Na týchto zločinoch sa mali podieľať aj vtedajší lídri UCK, medzi nimi aj predseda kosovskej vlády Hashim Thaci. Ten sa podľa svojich odporcov dopustil viacerých zločinov proti kosovským Srbom počas svojho pôsobenia na čele UCK.

Predseda Zväzu rodín nezvestných kosovských Srbov Simo Spasić uviedol, že sa s del Ponte niekoľkokrát stretol a odovzdal jej dokumenty s dôkazmi o únosoch a vraždách Srbov na území Kosova. Sama vtedy navštívila albánske mesto Burel a dom, kde zajatcom odoberali orgány. V jednej izbe objavili rôzne lieky a stopy po krvi, napriek tomu však vyšetrovanie pre nedostatok dôkazov nepokračovalo.

Podľa belehradských médií sa mnoho srbských organizácií pokúšalo dať Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) podnet na prešetrenie zločinov, ktorých sa dopustili kosovskí Albánci. Zostavili dokonca podrobné mapy s údajnými lokáciami koncentračných táborov v Kosove i Albánsku. Žiadne vyšetrovanie sa však nezačalo.

Podľa belehradských médií kontroloval obchod s orgánmi kosovských Srbov sám Thaci, ktorý na tom zarobil milióny dolárov. Počas procesu s bývalým juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom sa to pokúšala povedať aj bývalá sudkyňa okresného súdu v Prištine Danica Marinović. Uviedla tiež, že misia OSN v Kosove (UNMIK), na čele ktorej bol vtedy súčasný šéf francúzskej diplomacie Bernard Kouchner, zakázala vyšetrovanie zmiznutí a únosov.

Bývalá hovorkyňa ICTY Florence Hartmann v jednom z rozhovorov uviedla, že to boli práve členovia UNMIK, ktorí nedovolili “železnej Carle” začať trestné stíhanie proti Albáncom, ktorí unášali ľudí a predávali ich orgány.

Zástupca srbskej prokuratúry  Vladimir Vukčević, ktorý ma na starosti vojnové zločiny povedal, že Srbsko obdržalo dôvernú informáciu od vyšetrovateľov tribunálu v Hágu a budú sa zaoberať vyšetrovaním obvinení, že v čase bombardovania Srbska v roku 1999 a po ňom kosovskí Albánci predávali v Albánsku telesné orgány kosovských Srbov.

“Preverujeme istú neformálne získanú informáciu, že v roku 1999 odoslali do Albánska dve nákladné autá, plné kosovských Srbov”, povedal. Podľa týchto zdrojov existujú neregistrované masové hroby, kde sú pochovaní Srbi. zavraždení v Albánsku.

Bývalá predsedkyňa medzinárodného súdu v Hágu Carla Del Ponte v knihe pod názvom “Poľovačka”, ktorá má vyjsť 3. apríla v Taliansku konštatuje, že počas vyšetrovania vojnových zločinov, ktorých sa dopustila KLA voči Srbom a iným ne-Albáncom, úrad prokuratúry informovali, že osoby, zmiznuté počas konfliktu v Kosove, použili v pašeráckej operácii ako zdroj telesných orgánov.

Úrad sa dostal k informácii, že vyšetrovateľom UMNIK a vrchnosti skupina hodnoverných novinárov povedala, že kosovskí Albánci v lete 1999 prepravili v nákladných autách 300 srbských a iných ne-albánskych rukojemníkov do severného Albánska. Týchto najprv väzniliv táboroch na takých miestach ako Kukes a Tropoje.

Novinári povedali, že mladších a telesne zdatných väzňov vyšetrovali lekári, tí dostávali potravu a nebili ich. Potom ich držali vo väzbe a v strediskách Burel a v okolitej oblasti. Istú skupinu držali v barakoch za žltým domom asi 20 km na juh od Burela. Jednaz miestností žltého domu slúžila ako operačná sála, kde lekári vyberali väzňom telesné orgány. Potom ich posielali do zahraničia z letiska Rinas v blízkosti hlavného mesta Tirana a predávali ich na transplantáciu pacientom, schopným zaplatiť.

Denník Večerenje novosti prináša bližšie detaily o knihe, v ktorej sa uvádza, že v roku 2003 sa vybrali do žltého domu vyšetrovalia z Hágu, UMNIK-u a niekoľko novinárov, spolu s albánskym prokurátorom. Del Ponteová o inkriminovanom dome píše: “Teraz je biely. I keď vyšetrovatelia našli stopy po žltej farbe, majiteľ tvrdí, že ho nepremaľoval.” V blízkosti domu našli zvyšky gázy, použité injekčné striekačky, dve vrecúška z umelej hmoty, používané na infúzie, “petrifikované blato”, prázdne fľaštičky od liekov, vrátane liekov na uvoľňovanie svalstva, používané počas operácií. V samotnom dome našli v jednej miestnosti na stenách a na dlážke stopy po krvi. Obdĺžnikovitý priestor veľkosti 180 x 60 cm bol čistý.

Majiteľ domu ponúkol vyšetrovateľom niekoľko vysvetlení, pokiaľ ide o krvavé stopy. Najprv povedal, že jeho manželka v tej miestnosti pred rokmi rodila. Ale keď žena povedala, že všetky tri deti sa narodili niekde inde, potom tvrdil, že rodina zvykla na moslimské sviatky v tej miestnosti zabíjať domáce zvieratá.
Ponteová ďalej píše, že pokiaľ ide o albánskeho prokurátora, ten sa pochválil, že niekoľko jeho bratancov bolo v KLA. Vraj povedal: “Tu nie sú žiadne hroby Srbov. Ale ak previezli Srbov cez hranicu a potom ich zabili, urobili správne.” Ponteová ďalej píše, že detektívi sa napokon museli prípadu vzdať, pretože ďalšie vyšetrovanie sa ukázalo byť “nemožné”.

“KLA sold Kosovo Serb organs in Albania”
B 92 News, Beta
http://www.b92.net/eng/news/crimes-article.php?yyyy=2008&mm=03&dd=21&nav_id=48671

Zdroj: prop.sk

Premiér Kosova Hashim Thaci údajne získal na obchode s životne dôležitými ľudskými telesnými orgánmi milióny !!!

081001 at 18:17 | In , | Comments Off

Súčasný premiér Kosova Hashim Thaci zarobil na predaji orgánov srbských, rómskych a ruských zajatcov štyri milióny mariek, uviedol dnes srbský server pressonline.rs s odvolaním sa na výpovede chráneného haagskeho svedka K-144. Kosovský premiér Hashim Thaci Zdroj: AP Výpovede svedka uverejnil belehradský denník Press ešte v marci tohto roka. Tvrdil, že obchod s orgánmi zajatých kosovských Srbov išiel cez Taliansko a prebiehal pod priamym velením tzv. Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) a s tichým súhlasom albánskej vlády.

Haagský svedok K-144 uviedol, že takýmto spôsobom bolo predaných 300 obličiek a viac ako 100 ďalších orgánov Srbov. Väčšinu z nich, ako aj Rómov a Rusov, ktorým odobrali orgány, následne zabili a zakopali do masového hrobu pri opustenej albánskej bani Deva neďaleko hraníc so Srbskom, uviedol Press.

Podľa informácií denníka ide o niekoľko stoviek Srbov, ktorí sú dodnes evidovaní ako nezvestní. Medzi obeťami je aj mnoho Rómov a existuje podozrenie, že je pri Deve zakopaných aj niekoľko desiatok ruských občanov.

Press uviedol, že Albánci previezli do bane aj telá zabitých Srbov, ktoré boli predtým pochované v masovom hrobe v okolí kosovskej Djakovice. Zdroje denníka zo srbskej prokuratúry pre vojnové zločiny uviedli, že existujú dôkazy o prevoze okolo 70 mŕtvych tiel najmenej jedným kamiónom z Kosova do severného Albánska.

Press získal informácie, podľa ktorých srbský prokurátor pre vojnové zločiny Vladimir Vukčević začiatkom októbra odcestuje so svojimi spolupracovníkmi do Albánska, aby sa stretol s tamojším štátnym žalobcom. Dôvodom je vyšetrovanie, ktoré v marci začalo Srbsko v prípade obchodovania s ľudskými orgánmi Nealbáncov z Kosova.

Medzičasom sa do vyšetrovania okolo obchodu s orgánmi zapojila aj Ruská Federácia. Vyšetrovacia komisia začala preverovať mediálne informácie o únosoch a vraždách ruských občanov v rokoch 1999-2003, z ktorých sú podozriví príslušníci UCK.

Vyšetrovanie obchodu s ľudskými orgánmi sa v Srbsku začalo približne v tom čase, keď vyšla kniha Lov: Ja a vojnoví zločinci, ktorú napísala bývalá prokurátorka haagskeho tribunálu Carla del Ponte.

Tá tvrdí, že kosovskí Albánci uniesli a previezli z Kosova do severného Albánska 300 osôb po 12. júni 1999, teda po príchode síl NATO na územie Kosova.

Zdroj: TASR

http://video.google.com/videoplay?docid=4554948078128880143

Typické svedomie a morálka vládnucej americkej papalášky !!!

080408 at 0:54 | In , | Comments Off

Za tie dlhé roky, čo sa venujem službe pre môjho Pána Ježiša Krista Boha Spasiteľa a Vykupiteľa, ako aj nekompromisnému boju proti všetkým nepriateľom môjho Pána Ježiša Krista Boha Spasiteľa a Vykupiteľa, som si zvykol, že títo nepriatelia môjho Pána Ježiša Krista Boha Spasiteľa a Vykupiteľa sú schopní každej podlosti a špinavosti.

Predsa len som však ale naivne veril, že majú aspoň nejaké zvyšky svedomia a morálky, aj keď postupom času sa táto moja naivná viera rozplývala.

Tento týždeň dostala ďalšiu poriadnu ranu. Vysvitlo totiž, že predstavitelia západných štátov nemajú ani svedomie a o morálke je u nich a u ich prisluhovačov priam nemožné hovoriť. Inak si nemožno vysvetliť fakt, že boli ochotní sedieť za jedným stolom s človekom, ktorý je podozrivý z vrážd za účelom získania ľudských orgánov.

A inak si ani nemožno vysvetliť fakt, že boli ochotní uznať štát, na čele ktorého takýto človek stojí.

Nie, inak to nie je možné!!!

Človek, ktorý má morálku a svedomie by predsa nič také urobiť nemohol...

Prehnité režimy a vlády USA, Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Holandska a ďalších štátov, ktoré sú úplne rovnako ako aj samotní kosovskoalbánski predáci taktiež dokonale ovládaní od celosvetovej mafie slobodných murárov ostatne nakoniec predsa všetci západní politici veľmi dobre vedeli o kosovskoalbánskych kšeftoch s drogami, o unesených ľuďoch a o predaji ich telesných orgánov na transplantácie, o vraždách, mučení a iných otrasných zločinoch.

A predsa s predstaviteľom tejto bandy vrahov, gangstrov, mafiánov a teroristov za jedným stolom sedeli a štát, ktorý vedie s radosťou ihneď uznali.

Tak prečo by sa v nich malo práve teraz pohnúť svedomie a prebudiť sa v nich hlas morálky?

Zrejme som bol ja JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola aj navzdory svojmu vzdelaniu skutočne naozaj veľmi naivný...

Veď svedomie a morálka sú podľa nich a im podobným údajne vraj iba kresťanským prežitkom, a preto údajne vraj každý kto má svedomie a morálku je vraj iba na smiech...

Tí, čo sedeli s Hashimom Thacim za jedným stolom a uznali juhosrbskú provinciu Kosovo a Metohiju za "nezávislý štát", tí rozhodne žiadne svedomie a ani morálku nemajú. A nemajú ho ani tí, ktorí tárajú o morálnom práve kosovských Albáncov na samostatný štát, ani tí čo pokrytecky informujú o prijatí ústavy tohto na krvi a smrti založeného "štátu" a o údajnom garantovaní práv menšín vrátane srbskej.

ISTINA

Albánsko zničilo dôkazy o kšeftovaní s životne dôležitými ľudskými telesnými orgánmi kosovských Srbov, Rómov a Rusov !!!

081106 at 15:07 | In , | Comments Off

p04212694_k6

Albánsko zničilo dôkazy o zločinoch spáchaných na Srboch a o obchode s ludskými orgánmi v roku 1999, ktoré vo svojej knihe popísala niekdajšia hlavná žalobkyňa haagského tribunálu Carla del Ponte.  Srbskému denníku press to povedal prokurátor srbského súdu pre vojnové zločiny Vladimir Vukčević.

Albánsky premiér Sali Berisha podľa neho nariadil tajným službám, aby odstránili dokumenty o nezvestných Srboch, ich transportoch a obchode s orgánmi.

Mal to urobiť na nátlak kosovského expremiéra Ramusha Heradinaja, ktorý čelil v Haagu obvineniam z vojnových zločinov v Kosove a Metohiji.

Vladimir Vukčević po návšteve Albánska povedal, že albánska prokuratúra odmietla začať vyšetrovanie zločinov, ktoré na severe Albánska organizovali a páchali velitelia vtedajšej takzvanej Kosovskej oslobodeneckej armády (UCK), medzi nimi aj  Rasmush Haradinaj. 

Vladimir Vukčević uviedol, že albánska prokurátorka Ina Ramaová druhý deň po ich stretnutí odmietla všetky srbské požiadavky. Ako uviedol: „Obávam sa že tu ide o politický nátlak. Veď za tak krátku dobu si ani nemohla preštudovať všetky materiály, ktoré sme jej doniesoli“.

Medzi deviatimi požiadavkami Belehradu na Tiranu nechýbala žiadosť, aby poskytli mená lekárov a členov zdravotníckeho personálu z kliniky v obci Gur, kam členovia UCK prevážali unesených Srbov a kde im odoberali orgány, podotkol Vukčević.

Dodal, že k chirurgickým zákrokom dochádzalo aj neďaleko mesta Burel, kde sa nachádzalo aj výcvikové stredisko UCK.

Srbský prokurátor taktiež zopakoval, že celý prípad únosu a obchodu s orgánmi srbských civilistov z Kosova predá rade bezpečnosti OSN a Rade Európy.

Kovlad
Zdroj: tlač

TZV. "NEZÁVISLÉ KOSOVO" JE VYVOLANIE DIABLA !!!

071222 at 1:02 | In , | Comments Off

kosovo-19.jpg

V decembri 2007 znova ožila diskusia okolo srbskej provincie Kosovo. Tentoraz však už nejde ani tak o to, či Kosovo samostatnosť vyhlási, ale o to kedy sa tak stane. Aj napriek tvrdeniu západných a bohužiaľ aj našich politikov, prípad Kosova je precedensom, nech si hovorí kto chce, čo chce. Je ním už len kvôli tomu, že sa opäť menia hranice suverénneho štátu na základe použitia veľmocenskej ozbrojenej sily zo zahraničia.

Vyhlásenie k plánovanému odtrhnutiu Kosova a Metohije od Srbskej republiky

090104 at 0:28 | In , | Comments Off

Dôrazne odsudzujeme akékoľvek snahy kosovských Albáncov a ich spojencov o odtrhnutie historickej srbskej provincie Kosovo od materského srbského štátu a vyhlásenie jej nezávislosti. Tieto snahy sú neopodstatnené, nezmyselné a v rozpore so všeobecne uznávaným medzinárodným právom. Znamenajú bezprecedentné zasahovanie do právomoci suverénneho štátu, rozbíjanie jeho medzinárodne uznanej územnej integrity, a poskytovanie práva na sebaurčenie etnickej menšine, ktorá už má svoj vlastný štát – Albánsko.

Dokonca i niektorí kongresmani žiadajú Busha, aby neuznal takzvané "nezávislé Kosovo"!

080219 at 1:52 | In , | Comments Off

gb1.jpg

Šesť členov americkej Snemovne reprezentantov a dvaja senátori poslali v sobotu list prezidentovi USA Georgeovi Bushovi, v ktorom ho vyzývajú, aby znovu posúdil svoj predchádzajúci postoj k nezávislosti Kosova a odmietol jeho uznanie.

“Ako viete, Albánci v srbskej provincii Kosovo podľa očakávania čoskoro jednostranne vyhlásia nezávislosť od Srbska. V minulosti vaša administratíva naznačila, že uzná jednostrannú nezávislosť Kosova od Srbska napriek námietkam Belehradu a napriek opatreniam v rezolúcii č. 1244 Bezpečnostnej rady OSN, ktorá potvrdzuje štatút Kosova ako súčasť zvrchovaného Srbska."

Teroristi si vyhlásili svoju takzvanú "nezávislosť" !!!

080219 at 2:00 | In , | Comments Off

fe_da_071210kosovo.jpg

Hašim Thaci je zvyknutý porušovať zákony, keďže stál na čele skupiny tých najkrvilačnejších netvorov, aká kedy zdiskreditovala Balkán, obávanej Uštria Clirimtare e Kosoves – Kosovskej oslobodzovacej armády, ktorá sa – ako on sám tvrdil – dopúsťala aktov terorizmu, aby Srbov vyprovokovala do akcie.

A teraz tento vrah, bandita a terorista, momentálne samozvaný politik, má drzosť nielen opovrhnúť zákonmi Republiky Juhoslávia a teda aj zákonmi srbskými, ale aj vysmieva sa aj z medzinárodného práva smiešnym vyhlásením nezávislosti na teritóriu, ktoré je a vždy bolo srbskou provinciou.

Americkí imperialisti dosiahli svoje!

080217 at 22:46 | In , | Comments Off

kosovo.jpg

17.februára celý civilizovaný svet šokovala správa, že USA a západom k politickej moci v srbskej provincii Kosove a Metohiji dosadená zločinecká zberba kosovskoalbánskych teroristov vyhlásila takzvanú "nezávislosť" tejto juhosrbskej provincie od Srbska. Toto predstavuje ďalší veľmi nebezpečný signál všetkým, ktorí by túžili s pomocou cudzej veľmoci na úkor nejakého od tejto veľmoci vojensky slabšieho štátu vojenskou silou tejto veľmoci presadiť si voči tomuto suverénnemu štátu tiež niečo podobného.

Ostatne "Kosovo nie je prvé" !!!

080325 at 3:14 | In , | Comments Off

panama_map.gif

Je všeobecne známe tvrdenie, že história sa opakuje !!!

Okrem iného to znamená, že sa znovu uplatňujú postupy, ktoré sa pre imperialistickú zahraničnú politiku USA už kedysi v minulosti "dobre" osvedčili.

Bohužiaľ často ide pritom o netvorivé napodobovanie, ktoré neberie do úvahy zmenené okolnosti a tak môže to mať aj tragické následky. A niečo podobného sa v minulosti pred vyše sto rokmi stalo aj v prípade dnešného protiprávneho odtrhnutia juhosrbskej provincie Kosova a Metohije od Srbska.

Nie je to totiž prvý krát, čo s ľubovôle USA niekde vznikol nový štát !!!

Niečo veľmi podobného sa už totiž stalo pred vyše sto rokmi v Paname, respektíve vlastne v Kolumbii, pretože Panama ešte neexistovala. Bolo to počas plánovanej výstavby panamského prieplavu. USA chceli mať prieplav pod svojou kontrolou, lenže Kolumbia to akosi nechcela pripustiť.

A tak začali USA podporovať sily, ktoré sa usilovali o odtrhnutie dnešnej Panamy od Kolumbie, čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že sa na mape sveta objavil nový štát, ktorý bol verným spojencom USA a nechal prieplav pod ich kontrolou. Mimochodom kontrolujú ho dodnes.

A v prípade Kosova došlo k čomusi podobnému. USA svojim vplyvom vytvorili umelý štát, ktorý sa stal ich oddaným spojencom, čomu sa nemožno čudovať, veď inak by ani nevznikol. USA teda získali územie, na ktorom bude ich želanie rozkazom, či už pôjde o vojenské základne, protiraketové systémy, alebo tajné väznice CIA. Navyše nebudú musieť čeliť opozícii, ktorej musia čeliť v ostatných európskych krajinách.

A prečo práve v Kosove? Nuž preto, lebo ostatné európske krajiny sú vo väčšej alebo menšej miere ich spojencami. A spojencom predsa nemôžu len tak odtrhnúť kus územia. Veď ako by to potom vyzeralo? Srbsko je však vyhláseným spojencom Ruska, takže v jeho prípade je to podľa logiky USA možné.

Na začiatku som vyslovil myšlienku, že opakovanie osvedčených postupov je často netvorivé. S podobným mechanickým uplatňovaním starej politiky sme sa stretli aj v tomto prípade. Na jednu vážnu okolnosť však USA očividne zabudli:

Európa nie je Latinská Amerika, ale kontinent s bohatou históriou a úžasnou spätosťou s územím. Inými slovami zem, na ktorej preliali krv predkovia je pre nás svätá. Tento aspekt, ktorý úplne chýbal v Latinskej Amerike pred sto rokmi očividne Američanom unikol. Nemožno sa tomu diviť, veď aj u nich je puto k zemi dosť neznámym pojmom. V prípade Kosova a Srbov to je však iné. V tomto prípade sa jedná o vzťah priam posvätný. Preto nemožno očakávať, že sa Srbsko a Srbi vzdajú Kosova výmenou za pokoj a ekonomické výhody, tak ako sa Kolumbia vzdala Panamy. Vtedy šlo len o kus územia, aj keď veľkého strategického významu. Nebol tam takmer žiadny citový vzťah, čo v prípade Kosova a Srbov neplatí. A práve na to môžu USA doplatiť.

Roman RS

CYNIZMUS A KLAMSTVO: Kosovo 2008 = Mnichov 1938

080221 at 0:09 | In , | Comments Off

usasrbi.jpg

Málokto si to uvedomil, ale rok 2008 je rokom sedemdesiateho výročia hanebnej Mníchovskej dohody a rovnako hanebnej Viedenskej arbitráže.

Po iné roky sa o týchto historických udalostiach hovorilo dosť málo a asi to nebude inak ani tento rok. Príčina je samozrejme úplne jasná. Je to úsilie zamlčať účasť vtedajších demokratických režimov na ponechaní vtedajšieho Československa svojmu osudu a hanebný a zbabelý pokus uspokojiť ambície Nemecka umožnením uskutočnenia jeho stáročného programu Drang nach osten.

Predovšetkým to však bol protiprávny akt, kedy o odtrhnutí územia štátu a jeho následnom pripojení k inému štátu rozhodli veľmoci bez súhlasu dotknutej krajiny. V tomto prípade Československa. Takáto politika sa stala známou pod heslom o nás bez nás.

Ekonomika: Čím bude chudé Kosovo západu okrem drog a eventuálne i obličiek a srdcí odobratých za živa nealbánskym Kosovanom platiť za svoju ,,nezávislosť“ ???

080222 at 0:02 | In , | Comments Off

indiachurchilv1.jpg

Britská spoločnosť zaoberajúca sa vyhľadávaním nerastného bohatstva Lydian International Ltd. oznámila minulý týždeň pozitívny nález zo vzoriek odobraných z pôdy a výkopov projektu Rajovec v Kosove a Metohiji.

Prvé vzorky indikujú potenciálne značné množstvo zlata v nálezisku.

Tá istá vzorka taktiež obsahovala nezanedbateľné množstvo niklu a kobaltu.„Toto je vzrušujúci objav v oblasti, ktorá bola skôr známa iba tým, že sa v nej vyskytuje nikel, kobalt a meď ,“ povedal Tim Coughlin, prezident a výkonný riaditeľ. „Pôdna geochémia identifikovala veľkú oblasť vhodnú pre vrty.“

Skúšobné vrty, ktoré by mali bližšie ukázať na povahu a rozsah náleziska, majú býť dokončené do troch týždňov. Oblasť sa nachádza na východe Kosova a už teraz je o nej známe, že obsahuje minerály niklu, kobaltu a medi, čo je podobná kombinácia, aká bola nájdená v západnej Austrálii a v severnej Kanade.

Vyhlásenie srbského vladyku Artemijeho, ktorý je quázi najvyšším pravoslávnym biskupom, respektíve najvyšším predstaviteľom Srbskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi na území Kosova a Metohije !!!

080219 at 1:55 | In , | Comments Off

artemije-v1.jpg

Srbsko by malo zjednotiť svoje ozbrojené sily, vyhlásiť Kosovo a Metohiju za “okupované územie” a nakúpiť zbrane od Ruska, aby provinciu opätovne získalo. Vyhlásil to srbský vladyka Artemije pre denník Glas Javnosti.

“Stanovisko hlavného veliteľa ozbrojených síl Zdravka Ponoša, že Kosovo nebudeme brániť vojskom, je hanebné,” vyhlásila hlava srbskej pravoslávnej cirkvi v Kosove a Metohiji.

“Srbsko by malo nakúpiť najmodernejšie zbrane od Ruska aj iných krajín a vyzvať Rusko, aby poslalo dobrovoľníkov a rozmiestnilo v Srbsku svoje jednotky,” uviedol 73-ročný Artemije, ktorý takzvané "vyhlásenie nezávislosti" juhosrbskej provincie Kosova a Metohije označil za “dočasnú okupáciu”.

Kosovo a krátka báseň napísaná z rozhorčenia, nenávisti, ale i z lásky !!!

080219 at 2:05 | In , | Comments Off

srpska-pobeda.jpg

I moje srdce tu v Babiciach krváca smútkom kresťanským,
keď našim juhoslovanským kresťanským bratom trhajú zem na kúsky.
Možno tu dnes nazývať náš ľud ľudom slobodným,
ak musíme tolerovať slobodným murárom tak hrozné ústupky ?

Nech do najhorúcejších pekiel prepadne sa každý, ak
oči zatvára, a proti podlému zločinu je nečinný.
Pretože kto nárek brata nevníma, tak
zastihne ho raz osud podobný !

Pseudokresťan Kresťana zaprieť dokáže, bez mihnutia oka,
a len zbabelo čaká na "vyjadrenie" mocných.
To pravý kresťan nebojí sa nikdy zákerného soka,
bije na poplach, a budí ľudí zaslepených.

List podpory veľvyslancovi Srbskej republiky

080220 at 14:12 | In , | Comments Off

ivan-sykora.jpg

SP v Bratislave, dňa 19. februára 2008
Veľvyslanectvo Srbskej republiky
Jeho Excelencia Danko Prokić
Búdková 38
811 04 Bratislava
Vaša Excelencia!

Tvrdo odsudzujeme vyhlásenie nezávislosti Kosova a naďalej toto územie pokladáme za nedeliteľnú súčasť Srbskej republiky. Vyhlásenie nezávislosti Kosova je celkom v rozpore s medzinárodným právom a je útokom na suverenitu a územnú celistvosť vášho štátu. Plne súhlasíme s tvrdeniami, že Kosovo bolo vždy historickým územím Srbska. Tí, ktorí podporujú nezávislé Kosovo sa dopúšťajú zločinu na vašom hrdom národe a zaslúžia si to najväčšie odsúdenie.

Masové demonštrácie za "srbské Kosovo" !!!

080221 at 23:25 | In , | Comments Off

demonstracia-v-belehrade.jpg

Dňa 21. februára 2008 sa v Belehrade, hlavnom meste Srbska uskutočnila za posledné dni februára 2008 najväčšia masová demonštrácia za zachovanie teritoriálnej integrity Srbska, na ktorej sa dokonca i podľa neobjektívnych samotných prozápadných médii zúčastnilo viac, ako pol milióna ľudí. Podľa organizátorov sa na tejto masovej demonštrácii zúčastnilo skoro dva milióny ľudí.

Na tejto masovej belehradskej demonštrácii sa zúčastnili občania Srbskej republiky pochádzajúci zo všetkých oblastí Srbska, a to včítane i zo samotnej okupovanej juhosrbskej provincie Kosovo a Metohija, proste skoro dva milióny úplne obyčajných srbských občanov bez ohľadu na svoje náboženstvo a národnosť, ktorí spoločne spontánne demonštrovali svoje odhodlanie brániť nedeliteľnosť svojho spoločmého štátu, a zároveň protestovali proti jednostrannému vyhláseniu takzvanej "Kosovskej nezávislosti", ktorú vyhlásila od USA a ich európskych pätolizačských lokajov dosadená bábková takzvaná "vláda" pozliepaná zo všelijakých albánskych separatistických teroristov, vrahov, hrdlorezov a zločincov vo vojskami od USA a európskych proamerických pätolizačských satelitov z radov samozvanej regionálnej teroristickej zločineckej organizácie NATO v okupovanej kosovskej Prištine.

Rakúska demonštrácia proti takzvanej "nezávislosti Kosova" !!!

080224 at 19:59 | In , | Comments Off

kosovo-je-srbija.jpg

Tisíce Viedenčanov a medzi nimi dokonca aj niekoľko vo Viedni trvalo žijúcich rakúskych etnických Srbov zaplavili dňa 24.2.2008 ulice v centre Viedne počas demonštrácie proti takzvanej "nezávislosti Kosova". Demonštrujúci obyvatelia Viedne sa sústredili na Námestí hrdinov, kde dokonca niekto na protest aj verejne spálil štátnu vlajku USA. Inak ale "k žiadnym incidentom nedošlo", ako informovala rakúska agentúra APA.

Neskoro popoludní sa časť demonštrujúcich Viedenčanov verejne skandujúcich protiamerické a iné protifašistické heslá vydala na protestný pochod smerom k ambasáde USA.

Rakúska polícia sa "po zuby" vyzbrojila a hrozila prípadným násilným zásahom proti svojim vlastným rakúskym štátnym občanom verejne protestujúcim proti vyhláseniu takzvanej "nezávislosti" juhosrbskej provincie Kosova a Metohije.



Občiansky protest proti jednostrannému vyhláseniu nezávislosti Kosova

080226 at 15:29 | In , | Comments Off

srbija.jpg

Jednostranné vyhlásenie "nezávislosti Kosova" nie je výlučne iba len srbskou vecou. Pošliapanie medzinárodného práva v takomto rozsahu môže negatívne ovplyvniť vývoj v celej Európe a aj našej krajine. Politika, ktorú USA momentálne na Balkáne praktizujú, sa dotýka nás všetkých.

Dotýka sa to nás ako Kresťanov, dotýka sa to nás ako demokratov, dotýka sa to nás ako humanistov, dotýka sa to nás ako Európanov, a v našom špecifickom československom (alebo ak chcete, tak slovenskom a českom) prípade vlastne dotýka sa to nás aj ako Slovanov.

Kosovo je skutočnou kolískou srbského národa, náboženstva a kultúry. Kolískou, na ktorú nemajú Albánci žiaden právny a ani morálny nárok.

A nielen to! Pre Srbov v prípade Kosova a Metohije ide od nepamäti o zem, ktorá je pre všetkých Srbov zemou nadovšetko najsvätejšou, najdôležitejšou a najcennejšou časťou územia sveta vôbec, zatiaľ čo pre Albáncov a západných imperialistov je Kosovo a Metohija maximálne ak, tak iba úplne obyčajné územie ako každé iné. Oni totiž na rozdiel od Srbov k územiu Kosova a Metohije žiadny mimoriadny citový vzťah nemajú.

A pravdepodobne dokonca ani len to nie!

Vzhľadom k vyššie uvedenému totiž Srbi vidia v Kosove a Metohiji tú najsvätejšou, najdôležitejšou a najcennejšou zem sveta, za ktorú by azda vymenili i samotné svoje hlavné mesto Belehrad !!!

Naopak Albánci a západní imperialisti sa na Kosovo a Metohiju pozerajú iba skrz optiku jeho ekonomickej hodnoty, ktorá vzhľadom k tomu, že Kosovo a Metohija je územie hornaté, ťažko dostupné a s chabou infraštruktúrou, polnohospodársky neúrodné, a hlavne extrémne chudobné a zaostalé, je Kosovo a Metohija pre západných imperialistov územím iba úplne bezvýznamným a druhoradým, a pre Albáncov je juhosrbské Kosovo iba jedným úplne obyčajným územím z niekoľkých podobných regiónov na Balkáne, ktoré sú zaujímavé iba preto, že v nich dnes žije nadpolovičná väčšina obyvateľstva prislúchajúca k albánskemu etniku.

A v neposlednej miere nemali by sme zabúdať ani na to, že Srbi sa nám v rokoch 1914 - 1918, v roku 1938, a ani v roku 1968 a ani nikdy inokedy chrbtom neotočili. Nedorazme ich preto ani my poslednou zradnou ranou pod pás, ba dokonca ukážme, že nám ich osud nie je ľahostajný. Poďme všetci do ulíc!

Akcia – Kosovo je Srbsko – Bratislava 5. marec 2008

080301 at 15:46 | In , | Comments Off

kosovo-protest-copy.jpg

Kosovo je Srbsko !!!

080303 at 0:40 | In , | Comments Off

kosovo-protest.jpg

Práve teraz zažívame my kresťania od celosvetovej mafie slobodných murárov veľmi ťažkú skúšku. Naši slobodomurárski nepriatelia nás skutočných kresťanov skúšajú či ešte podľa príkazu nášho Pána Ježiša Krista Boha Spasiteľa a Vykupiteľa držíme ešte spolu alebo už nie. Ak sa ukáže, že sme sa príkazu jednoty - ktorú nám kresťanom náš Pán Ježiš Kristus Boh Spasiteľ a Vykupiteľ tak veľmi kládol na srdce spreneverili, tak slobodní murári pritvrdia a budú sa snažiť dosiahnuť našu úplnú likvidáciu.  Po kúskoch, doslova "per partes" nás chcú pomaly, nenápadne slobodní murári zlikvidovať, skrze USA, Veľkú Britániu, Francúzsko, Nemecko, Holandsko a ďalšie štáty, ktoré sú dokonale ovládaných slobodnými murármi. Ich taktika je taká, aby nás kresťanov pod nejakými zámienkami v nejakých umelo vyvolaných konfliktov naši nepriatelia postrieľali a povraždili takto nenápadne "bez boja" čo najviac, kým aj z našej strany - obrazne povedané - padne proti slobodomurárskym hajzlom a ich lokajom, ktorí fanaticky nenávidia nášho Pána Ježiša Krista Boha Spasiteľa a Vykupiteľa a našu kresťanskú vieru - v dôsledku čoho nás kresťanov chcú vyvraždiť - náš "prvý výstel".

Poznámka: JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola nie je organizátorom tejto, a ani žiadnej inej demonštrácie, a organizátorov tejto demonštrácie dokonca ani len nepozná! Ako radový občan však ale plne sympatizuje s vyjadrenou myšlienkou solidarity voči srbskému národu i morálnej podpory srbskému Kosovu. Preto som napísal i bez akejkoľvek konzultácie s organizátormi tejto demonštrácie túto proklamáciu ku kresťanom !!!

Slobodným murárom neverte ani slovo !!!

08034 at 1:40 | In , | Comments Off

slovan.jpg

Keďže naše pseudodemokratické vlády ovládané zo zákulisia slobodnými murármi tvrdo postihujú a prenasledujú akúkoľvek skutočnú opozíciu, je hlavne pre mladých, či už kresťansky alebo slovansky cítiacich ľudí dobrá každá príležitosť, keď môžu verejne prezentovať svoje názory. A takouto príležitosťou sú v tejto núdzi danej dokonalou slobodomurárskou informačnou blokádou pravdivých informácií o Juhoslávii, Srbsku a o okupovanej juhosrbskej provincii Kosove a Metohiji dokonca aj tribúny našich športovísk, aby boli ľuďom poskytnuté objektívne a režimom utajované informácie.

A preto i na tribúnach našich štadiónov a iných športovísk sa z času načas objavia transparenty vyjadrujúce i tieto názory športových fanúšikov. Nebolo to inak ani v dvoch posledných prípadoch z jari 2008 napríklad na Slovensku, kedy sa na tribúnach objavili transparenty vyjadrujúce podporu bratskému kresťanskému srbskému národu v jeho spravodlivom boji za udržanie si svojej územnej celistvosti a zachovania toho času zákernými nepriateľmi nás kresťanov okupovanej juhosrbskej provincie Kosova a Metohije ako súčasti Srbska.

Demonštrácia v Bratislave za srbské Kosovo !!!

080306 at 0:57 | In , | Comments Off

demonstracia-protest-kosovo-tasr.jpg

V stredu 5. marca 2008 sa v Bratislave konala demonštrácia proti nezákonnému odtrhnutiu Kosova od Srbska.  “Kosovo je Srbsko”, alebo “Kosovo je srdce Srbska” – skandovalo niekoľko stoviek, ba možno až tisícov slovenských demonštrantov, ktorí v stredu večer 5.3.2008 niesli srbské a slovenské zástavy ulicami Bratislavy z Hlavného námestia na Hodžovo námestie, respektíve pochodom centrom Bratislavy dorazil dav tejto pokojnej demonštrácie na Hodžove námestie pred prezidentský palác.

Na demonštrácii za srbské Kosovo v Bratislave 5. marca 2008 okrem iných prehovoril napríklad aj Ivan Sýkora.

080306 at 14:18 | In , | Comments Off

demonstracia-protest-kosovo-nc.jpg

A Ivan Sýkora povedal:

"Sme dôrazne proti odtrhnutiu historickej srbskej provincie Kosovo od materského srbského štátu a vyhláseniu jej nezávislosti. Tieto snahy sú neopodstatnené, nezmyselné a v rozpore so všeobecne uznávaným medzinárodným právom. Znamenajú bezprecedentné zasahovanie do právomoci suverénneho štátu, rozbíjanie jeho medzinárodne uznanej územnej integrity, a poskytovanie práva na sebaurčenie etnickej menšine, ktorá už má svoj vlastný štát – Albánsko."

Demonštrácia "ZA SRBSKÉ KOSOVO" v rumunskom meste Timisoara !!!

080310 at 15:33 | In , | Comments Off

akcia-temesvar.jpg

V sobotu 8. marca 2008 sa v Rumunsku, konkrétne v rumunskom meste Timisoara ( Temešvár ) konala demonštrácia "za Srbské Kosovo". Organizátorom akcie bola rumunská organizácia NOUA DREAPTA - Nová pravica.

Aj napriek tomu, že bolo veľmi nevľúdne počasie, zima a celý deň silno pršalo, sa na tejto demonštrácii zúčastnili asi dve až tri stovky rumunských občanov rôzneho veku.

Okrem týchto dvoch až troch stoviek miestnych Rumunov z Timisoary sa na tejto demonštrácii "ZA SRBSKÉ KOSOVO" zúčastnilo aj niekoľko ďalších účastníkov zo zahraničia, včítane aj niekoľkých z nich, ktorí pricestovali sem celkom evidentne zo Slovenska.

Najprv zo svojim prejavom vystúpil za organizátora tejto demonštrácie "ZA SRBSKÉ KOSOVO" - tj. za rumunskú organizáciu Noua Dreapta predseda miestnej organizácie Noua Dreapta v Timisoare Goran Mrakic.

Následne po predsedovi timisoarskej miestnej organizácie Noue Dreapty Goranu Mrakicovi vystúpil srbský poslanec Milan Filipović za Srbskú radikálnu stranu - Srpska radikalna stranka.

Potom vystúpili zo svojimi prejavmi ešte aj ďalší rečníci. Napríklad pozoruhodný prejav okrem iných mal aj slovenský občan Ján Kopúnek.

Prejav Jána Kopúnka na akcii "za Srbské Kosovo" v Rumunsku

080310 at 15:38 | In , | Comments Off

jan-kopunek.jpg

Kresťania! Európania!

Sme dôrazne proti odtrhnutiu historickej srbskej provincie Kosovo od srbského štátu a vyhláseniu jej nezávislosti. Tieto snahy sú neopodstatnené, nezmyselné a v rozpore so všeobecne uznávaným medzinárodným právom. Nie pre nich ospravedlnenie, pretože znamenajú bezprecedentné zasahovanie do právomoci suverénneho štátu a znásilňovanie medzinárodného práva.

Akcia za srbské Kosovo! 11. marca 2008 Banská Bystrica

080308 at 1:47 | In , | Comments Off

plagatkosovo.jpg

Protestné zhromaždenie slovenských občanov v Banskej Bystrici !!!

080312 at 2:11 | In , | Comments Off

akcia-bb.jpg

V utorok podvečer 11. marca 2008 sa v Banskej Bystrici, konalo zhromaždenie občanov, najmä však študentov stredných a vysokých škôl, ktorí tak chceli verejne vyjadriť dôrazný protest proti nezákonnému jednostrannému vyhláseniu nezávislosti juhosrbskej provincie Kosova a Metohije.

Na začiatku podujatia odznela slovenská a srbská štátna hymna. Organizátor akcie, študent Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Jakub Bebej vyzval všetkých, aby povedali rozhodné nie samostatnému Kosovu tak, aby bolo počuť ich hlas zo škôl, tovární, z kostolov a aby sa tento hlas stal hlasom celého Slovenska.

V Kosove a Metohiji sú vraždy kresťanov každodennou realitou !!!

080313 at 1:09 | In , | Comments Off

dimitrije-popovic.jpg

V západnými imperialistami okupovanom Kosove a Metohiji bol albánskymi teroristami beštiálne zavraždený kresťanský sedemnásťročný kosovskosrbský mladík Dimitrije Popović. Pochovaný bol v Gračanici.

Zavraždeného kresťanského sedemnásťročného kosovskosrbského mladíka Dimitrije Popovića v Gračanici pochoval samotný vladyka Artemije, tj. vladyka (biskup, patriarcha) srbskej pravoslávnej cirkvi na Kosove a Metohiji.

Už sú to roky čo s pomocou západných imperialistov albánskí vrahovia, teroristi, hrdlorezi a drogoví baróni z UCK ukradli srbskému ľudu ďalší kus odvekej srbskej zeme.

A s tichou podporou USA a ostatných západných imperialistov, ba možno že dokonca aj na ich priamu politickú objednávku albánskí teroristi pokračujú v beštiálnom vyvražďovaní kosovskosrbských a iných kresťanov v okupovanom Kosove a Metohiji.

Neuplynie takmer ani jeden deň, aby s tichou podporou západných imperialistov okupujúcich Kosovo a Metohiju nebol albánskymi teroristami v Kosove a Metohiji zavraždený nejaký kosovský kresťan či kresťania.

Západnými slobodnými murármi podporovaná fanatická nenávisť proti kresťanom nepozná hraníc !!!

080320 at 22:26 | In , | Comments Off

kosovosrbija.jpg

Len pár slov a opäť jeden z množstva dôkazov čo sa v skutočnosti deje v Kosove a Metohiji.

Aké ukrutné zverstvá dokážu sfanatizovaní kosovskí Albánci robiť. Čo za ukrutnú nenávisť voči kresťanstvu musia cítiť títo ,,ľudia“  ak  už z aj tak zapáleného a na zničenie odsúdeného chrámu odlamujú kríže?

A ktovie ako sa cítili kňazi, ktorí do poslednej chvíle zvonili na zvony prosiac o pomoc? Vediac, že vonku ich čaká rozzúrený dav pripravený na lynčovanie a v chráme smrť ohňom?

Čo iné si zaslúžia Albánci a ich slobodomurárski páni a dámy, ktorí zo zákulisia ťahajú za "špagátiky" vlády USA, Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Holandska a ďalších štátov, ktoré sú úplne rovnako ako aj samotní kosovskoalbánski predáci taktiež dokonale ovládaní od celosvetovej mafie slobodných murárov?

Aký Boží trest si svetuvládnuci slobodní murári a ich politickí, vojenskí, propagandistickí a iní lokaji zaslúžia? No nie až na druhom svete, ale čo najskôr, aby sa tým zachránilo ešte  veľa nevinných životov !!!

Ľudia plným právom privítali plavca Milorada Čavića ako národného hrdinu !!!

080325 at 23:06 | In , | Comments Off

cavic.jpg

Srbský plavec Milorad Čavić sa po návrate do domoviny plným právom dočkal vrúcneho prijatia nielen zo strany svojich fanúšikov, ale dokonca aj od samotného srbského premiéra Vojislava Koštunicu, ktorý ho plne zaslúžene verejne nazval hrdinom.

Európska plavecká únia LEN totiž potrestala plavca Milorada Čavića vylúčením z európskeho šampionátu v holandskom Eindhovene za údajnú politickú provokáciu:

Dvadsaťtriročný srbský plavec Milorad Čavić získal zlato na 50 m motýlik v európskom rekorde časom 23,11 sekundy, a dňa 19.3.2008 na stredajšom slávnostnom odovzdávaní medailí sa objavil v tričku s nápisom “Kosovo je Srbija”.

“Neboli v tom žiadne politické úmysly. Jednoducho som chcel iba vyjadriť podporu mojim ľudom, a to aj za cenu ohrozenia vlastnej plaveckej kariéry. Som hrdý na to, čo som urobil,” povedal skromne pred novinármi po svojom návrate do Belehradu obdivuhodne statočný dvadsaťtriročný hrdina - plavec Milorad Čavić.

Krvavé výročie začiatku teroristických útokov zločineckej organizácie NATO na Srbsko

080325 at 23:10 | In , | Comments Off

stop-nato.jpg

Na veľkonočný pondelok 2008 sme si pripomenuli smutné výročie začiatku teroristického útoku vojsk NATO na Juhosláviu, a to hlavne na Srbsko.

V Belehrade v najväčšom belehradskom kresťanskom chráme sv. Marka sa včera 24.3.2008 konala svätá liturgia za obete barbarského bombardovania Juhoslávie.

V belehradskom parku Tašmajdan si zas ľudia kladením vencov uctili pamiatku 89 detských obetí barbarského bombardovania Juhoslávie zo strany samozvanej regionálnej teroristickej zločineckej organizácie NATO.

Srbský prezident na tejto spomienke povedal:

"Nikdy nezabudneme na tie tragické dni a pre budúcnosť našich detí nesmieme dovoliť, aby sa niečo také stalo opäť.“

Vojenská intervencia teroristických náletov, ktoré podporovala aj slovenská vláda Mikuláša Dzurindu si vyžiadala najmenej 3.500 obetí, z toho 1.000 vojakov a 2.500 civilistov.

Teroristická zločinecká organizácia NATO označovala civilné obete za „kolaterálne škody“.

Pozdrav od brata z Kosovskej Mitrovice

080330 at 22:28 | In , | Comments Off

dane.jpg

Nedávno istý slovenský kamarát dostal sms od nášho srbského kamaráta zo srbskej organizácie Srpski Obraz, čo by sa tento "Srpski Obraz" do slovenčiny dalo preložiť asi ako Srbská tvár alebo Srbská Česť.

Text tejto zaslanej sms od tohoto srbského kamaráta zo srbskej organizácie Srpski Obraz bol jednoduchý:

"Zdravo iz Kosovske Mitrovice! Dane, Obraz."

A slovenský kamarát, ktorý túto správu obdržal zas v reakcii na to zas kriticky adresoval do vlastných slovenských radov občanov Slovenskej republiky túto kritickú poznámku:

"Správa síce počtom slov veľmi malá no obsahovo obrovská. Naši srbskí bratia už sú tam, nenechajú si odtrhnúť kus zeme. Pýtam sa: a čo my? Boli dve demonštrácie na Slovensku. Všetko? Snáď nie! Neskôr keď sa Dane po troch dňoch vrátil a písali sme si cez Internet, dal som mu sľub. Napísal som, že prídeme podporiť našich bratov priamo do Srbska až ku Kosovu!

Podpor srbské Kosovo – 5. apríla Bratislava

080330 at 22:31 | In , | Comments Off

kosovo-je-srbija-5-4-bratislava.jpg

Slováci opäť proti nezávislosti Kosova v Bratislave

080407 at 13:56 | In , | Comments Off

V sobotu 5. apríla 2008 sa v Bratislave opäť konalo protestné zhromaždenie slovenských občanov, proti nezákonnému jednostrannému vyhláseniu nezávislosti Kosova a Metohije.

Toto protestné zhromaždenie v sobotu 5. apríla 2008 v Bratislave zorganizovala Občianska iniciatíva Slovenský mierový výbor.

Kosovo je Srbsko - zradiť Srbsko je akoby zradiť Slovensko !!!

Takto a podobne zneli heslá a transparenty niekoľkých stoviek zúčastnených slovenských občanov pred Americkou ambasádou na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.

Ľudia protestovali proti odtrhnutiu Kosova a Metohije od Srbskej republiky, a vyzývali na spravodlivosť a dodržiavanie ľudských práv.

OSN vyhovelo Srbsku, nezákonné vyhlásenie nezávislosti Kosova preskúma súdny dvor v Haagu

081122 at 13:35 | In , | Comments Off

kosovo-srbom

Medzinárodný súdny dvor v Haagu (ICJ) preskúma, či jednostranným vyhlásením nezávislosti Kosova nedošlo k pošliapaniu medzinárodného práva. Rozhodlo sa o tom v stredu 19.11.2008 hlasovaním 192 členských štátov Valného zhromaždenia OSN, ktoré tak vyšlo v ústrety požiadavke Srbska, aby legalitu samostatnosti Kosova a Metohije posúdil práve ICJ.

„Pokiaľ bude súd rozhodovať nezávisle, nemôže tak hrubé pošliapanie medzinárodného práva schváliť,“ prehlásil už pred tým srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremić.

Akcia za srbské Kosovo, 22.11. 2008 Karviná, ČR

081128 at 17:56 | In , | Comments Off

kosovo_je_srbija

Dňa 22. 11. 2008 sa uskutočnil v Karvinej, v Českej republike protest proti osamostatneniu Kosova a za podporu srbského národa. Od českých organizátorov z Karvinej dostali pozvanie aj niektorí Slováci, ktorí hovoria:

"Pozvanie sme dostali aj my, a preto sme sa rozhodli podporiť túto demonštráciu našou delegáciou. Na problematiku Kosova sa teraz už pomaly zabúda. Práve preto sme sa rozhodli podporiť tento protest v Karvinej, pretože sa nikdy nezmierime s tým, že Kosovo bolo ukradnuté."

Sprievod sa začal na vlakovej stanici v Karvinej, odkiaľ pokračoval do centra mesta na námestie. Na námestí vystúpilo viacero rečníkov. Ako prvý vystúpil aktivista z Považia, ktorý poukázal na boj srbského národa v minulosti i súčasnosti. Po ňom vystúpili so svojimi prejavmi aj ďalší rečníci.

Prejav slovenského aktivistu na demonštrácii v Karvinej, 22.11. 2008

081128 at 18:08 | In , | Comments Off

dscf0065

V prvom rade by som chcel poďakovať našim českým kamarátom za pozvanie na toto zhromaždenie. Za to, že môžeme pridať svoj hlas k ich hlasu na obranu srbského národa. Na obranu Srbov, našich bratov, ktorým bola ukradnutá veľká časť ich domoviny.

Zámerne vravím, že ukradnutá, pretože inak sa tento zločin nedá nazvať. Je to sprostá krádež ! Ani sa nedá opísať slovami, čo znamenal tento zločin pre srbský ľud. Že ich vlastná vláda ich zradila a odovzdala svetovládcom kus ich zeme.

Totálne americké fiasko! Kosovo – rok po…

090227 at 13:53 | In , | Comments Off

projekt-nezavisleho-kosova-zlyhal

Projekt nezávislého Kosova zlyhal !!!

Ruský veľvyslanec pri Európskej únii Vladimir Čižov si myslí, že:

"Projekt nezávislého Kosova zlyhal, čo dokazuje skutočnosť, že Kosovo sa nestalo súčasťou medzinárodných organizácií, OBSE a OSN. Odtrhnutá srbská provincia má veľké ekonomické problémy a mnoho krajín jej nezávislosť neuzná dokonca ani v tom prípade, keby tak oficiálne urobil Belehrad."

Ruský veľvyslanec pri Európskej únii Vladimir Čižov to uviedol 27.2.2009 v rozhovore pre vydanie srbského denníka "Večernje Novosti".

Spomienkové zhromaždenia v Srbsku na barbarské nálety teroristickej zločineckej organizácie NATO !!!

090327 at 12:33 | In , | Comments Off

SERBIA KARADZIC

Belehrad / Kosovská Mitrovica 25.3.2009  –

Mohutné protesty poväčšinou rôznych pravicových organizácií pri príležitosti desiateho výročia začiatku bombardovania vtedajšej Juhoslávie zo strany samozvanej regionálnej teroristickej zločineckej organizácie NATO vyústili v utorok 24.3.2009 v srbskom hlavnom meste Belehrad dokonca i do menších incidentov.

Na belehradskom Námestí republiky sa vo večerných hodinách uskutočnil obrovský míting, na ktorom poväčšinou rôzne pravicové organizácie označili barbarské nálety NATO z roku 1999 za vojnový zločin, na ktorý sa nikdy nesmie zabudnúť.

Účastníci tohoto spomienkového zhromaždenia vyzvali tiež na spoluprácu Srbska a Ruska, uviedol spravodajský server patriaci k Radio - Televizija - Srbije v skratke RTS.

Serbian Ortodox!

080413 at 19:58 | In , | Comments Off

Film, ktorý zakázala Česká televízia odvysielať – Ulúpené Kosovo

080602 at 10:09 | In , | Comments Off

Dokument Ulúpené Kosovo českého režiséra Václava Dvořáka pôvodne finančne podporovala Česká televízia.

Po jeho dokončení ho však ale nechcela odvysielať.

Prečo?

Český režisér Václav Dvořák totiž v dokumente Ulúpené Kosovo úplne pravdivo a objektívne ukazuje pravú tvár, súčasné pomery i pozadie vzniku nezávislého Kosova – vraždy, etnické čistky, znásilnenia, ničenie kresťanských kostolov a pod.

Česká televízia ako štátna televízia, ktorá je poplatná vládnucemu proamerickému režimu v Prahe by tak vlastne išla proti tomuto svojmu prehnitému vlastnému režimu a vláde Českej republiky, ktorá už separátne Kosovo medzičasom uznala.

Dokument si môžete pozrieť na stránke You Tube, kde je rozdelený na 6 častí.

Back! - Zurück! - Zpět na hlavní stránku!