wz

Zpět na hlavní stránku!


Maďarsko Budapešť - hlavné mesto Maďarska v roku 1978.

Maďarsko Budapešť Uhersko Uhorsko Budín Jan Sobiesky Moháč 1526 Vídeň 1683 Viedeň 1683 Vidámpark Gabčíkovo vodné dielo. Hlavné mesto Maďarska v roku 1978, kedy sa 11-ročný JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola a jeho 41-ročný otec Jaroslav Lahola úprimne zaujímali o katolícke kostoly a iné historické pamiatky a stavby; a to hlavne o stavby sakrálneho charakteru plus krátkou návštevu populárneho “Vidámparku” a nakoniec i o budapeštiansku zoologickú záhradu.

JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola už ako malé dieťa veľmi túžil navštíviť a vidieť hlavné mesto Maďarskej republiky Budapešť. Veď už ako malý chlapec mnohokrát počul, ba i čítal napríklad o bitke u Moháča v roku 1526, kde sme sa vtedy stretli my uhorskí a českí kresťania v obrannom boji proti útoku nepriateľov Ježiša Krista v roku 1526. Táto bitka bohužiaľ pre nás kresťanov vtedy dopadla veľmi zle, dokonca aj náš dvojjediný kresťanský kráľ (dvojjediný preto, že bol kráľom uhorským a súčastne aj kráľom českým) Ľudovít (česky: Ludvík) Jagellonský udatne padol v boji za obranu svojho ľudu a kresťanskej viery pred expanziou nepriateľov Ježiša Krista, ktorí pod vedením sultána Sulejmana I. sa tlačili na sever do kresťanskej Európy. A v obsadzovaní ďalších a ďalších území kresťanského Uhorska pokračovali i naďalej; a v  roku 1541 sa tomuto vojsku nepriateľov Ježiša Krista podarilo obsadiť aj jeho hlavné mesto Budín, respektíve dnešnú Budapešť. A na dlhé poldruha storočie bolo prakticky celé Maďarsko i s Budapešťou patrilo týmto nepriateľom Ježiša Krista. Ba dokonca prenikali ešte ďalej, obsadili prakticky celé východné Slovensko a i na západnom Slovensku obsadila armáda nepriateľov Ježiša Krista veľkú časť tohoto dnes takzvaného “žitného ostrova”. A až v roku 1683 sa začalo blýskať na lepšie časy, keď hlboko veriaci a často sa svätý ruženec k Panne Márii modliaci veľmi dobrý katolík Jan III. Sobieski, kráľ Poľský pritiahol zo svojím vojskom na pomoc Viedni, ktorú vtedy obliehali títo nepriatelia Ježiša Krista. Statočný katolícky jazdci kráľa Jána III. Sobieského niesli zo sebou až z Poľska krížom cez Slovensko až k Viedni emblémy a vlajky zasvätené Sedembolestnej Panne Márii a pri svojom pochode sa veľmi často modlili. Pod Viedňou sa zrazili v boji s nepriateľmi Ježiša Krista. Svätý katolícky kráľ Ján III. Sobiesky a jeho jazda v mene Božom v tomto svätom boji oveľa početnejšie vojsko nepriateľov Ježiša Krista pod Viedňou totálne rozdrtila!

Ináč z hľadiska Slovenska je jeho južný sused Maďarsko veľmi zaujímavý i tým, že Slováci a Maďari v dobrom i v zlom tu spolu zdieľali tisíc rokov spoločnej uhorskej či maďarskej štátnosti.

Keď zhruba na jeseň 1977 (česky: na podzim 1977) zhruba desať a polročný JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola povedal svojmu otcovi Jaroslavu Laholovi, že by si veľmi prial niekedy navštíviť Maďarsko, najmä Budapešť, otec mu odpovedal, že mu to mal povedať o niekoľko mesiacov skôr. Otec povedal, že cez letné prázdniny u nich v práci ROH sprostredkovala vraj pre svojich zamestnancov a ich rodiny niekoľko celodenných výletov loďou do Budapešti, a ak by si mi povedal, že by si tiež chcel ísť do Budapešti, tak by som sa aj ja pokúsil prihlásiť a možno že by sme sa tam tiež dostali. Netuším síce či táto možnosť bude aj cez letné mesiace i v roku 1978, avšak ak áno, tak sa skúsim prihlásiť.

Našťastie ich ROH organizovala tieto celodenné výlety aj v roku 1978, a tak hneď počiatkom júla 1978 jedného krásneho dňa zavčas zrána jedenásťročný JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola spoločne i zo svojím otcom Jaroslavom Laholom odcestovali s loďou “Raketa” po Dunaji z Bratislavy do Budapešti. Tou istou loďou spoločne s nami cestovalo i niekoľko kamarátov a kolegov Jaroslava Laholu zo zamestnania. Otec Jaroslav Lahola bol v tom čase zamestnaný u Štátnej melioračnej správy na Búdkovej ulici č.p.2 v Bratislave ako hydrogeológ, respektíve quasi ako poľnohospodársky (česky: zemědělský) inžinier. Úlohou hydrogeológa u Štátnej melioračnej správy bolo vypracovať projekt na zúrodnenie pozemkov pre poľnohospodárske využitie, ktoré ležali “ľadom” kvôli vode. V praxi sa jednalo o dva prípady: Prvým prípadom boli rôzne bažinaté pozemky, kde bolo úlohou hydrogeológa vypracovať projekt, ako tieto pozemky odvodniť, respektíve vymyslieť spôsob a vypracovať projekt, ako z týchto pozemkov odčerpať niekam prebytočnú vodu preč, aby tieto pozemky mohli potom slúžiť pre poľnohospodársku výrobu. Druhý prípad bol zas v určitom slova zmysle opakom prvého: u nadmerne suchých pozemkov bolo zas potrebné vymyslieť spôsob a vypracovať projekt ako tieto pozemky zavlažovať, respektíve vymyslieť ako odniekadiaľ finančne nenáročným spôsobom privádzať vodu na tieto pozemky, aby tak i tieto pozemky mohli následne slúžiť pre poľnohospodársku výrobu.

Tento celodenný výlet do Maďarskej republiky, respektíve do Budapešti bolo pre jedenásťročného JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu po prvý kráť v jeho živote čo sa dostal niekam do zahraničia, respektíve niekam za hranice Československej republiky.

Bolo to všetko veľmi zaujímavé, dokonca i spoločná maďarská a československá pasová a colná kontrola v bratislavskom prístave na Dunaji pred odjazdom z Bratislavy do Budapešti ako aj opačne v budapeštianskom prístave pred odjazdom z Budapešti do Bratislavy bola veľmi zaujímavá. A to najmä v bratislavskom prístave, teda predtým než po prvý kráť vo svojom živote mohol ako jedenásťročný chlapec nastúpiť na obrovský výletný čln na Dunaji s kapacitou troch alebo štyroch desiatok prepravovaných cestujúcich. Toto medzinárodné plavidlo Československej plavby dunajskej malo názov “Raketa” a skutočne malo veľmi silné motory a na svoju dobu až takmer závratnú neuveriteľnú rýchlosť. Dokonca v krátkom úvode skrze lodný rozhlas nám kapitán aj povedal, že toto plavidlo, respektíve ako typ plavidla je toto plavidlo absolútne tým najrýchlejším výletným člnom aký v súčasnej dobe má Československá socialistická republika k dispozícii.

A skutočne, táto “Raketa” sa hnala po Dunaji na juh do dvojmiliónového hlavného maďarského mesta skutočne až neuveriteľne obrovskou rýchlosťou. Určite táto rýchlosť nebola pomalšia ako rýchlosť vlaku. Chvíľami dokonca nebolo ani úplne jasné či ešte “kĺžeme” po hladine, respektíve sa jej ešte dotýkame, alebo či dokonca vzhľadom k tejto obrovskej rýchlosti chvíľami i letíme (skáčeme) nad vodnou hladinou.

Na prosbu cestujúcich, ale “Raketa” výrazne spomalila pri plavbe okolo starobylého uhorského mesta Ostrihom. Panoráma Ostrihomu, tohoto maďarského mesta so slávnou historickou minulosťou bolo uchvacujúce. Veď toto mesto bolo po celé stáročia sídlom ostrihomského arcibiskupa, pričom treba povedať, že nielen my bratislavskí katolíci, ale tiež i Trnava a rozsiahle územia západného Slovenska boli z hľadiska cirkevnej správy až do roku 1927 súčasťou ostrihomskej arcidiecézy. A našim duchovným predstaveným bol teda až do tej doby ostrihomský arcibiskup! Až v roku 1927 sa apoštolským administrátorom trnavským stal Dr.Pavol Jantausch.

Ešte za zmienku stojí to, že v tej dobe na počiatku júla 1978 bola približne niekde na Slovensko – maďarskom pomedzí na Dunaji a v priľahlom okolí vidieť veľké množstvo vodného, ale i iného vtáctva, ba dokonca i také vtáky, ktoré vyzerali ako jarabice (česky: koroptve). Dnes už tu žiadne vtáctvo neuvidíte!

Túto skutočnosť iba konštatujem, sám presne netuším prečo tomu tak je a rozhodne sa s nikým nemienim nijako hádať o to, prečo tomu tak je alebo nie je. Tvrdenie maďarských a menšej miere i slovenských ochrancov prírody, že na vine je gabčíkovská vodná elektráreň sa mi však zdá byť prehnané. Prinajmenšom táto gabčíkovská priehrada nijako nemohla ovplyvniť životné prostredie vodného vtáctva v povodí Dunaja smerom na sever a teda proti prúdu rieky – keďže rieka nikdy nemôže tiecť opačným smerom. A pokiaľ ide o ovplyvnenie povodia Dunaja na juh od tejto hydroelektrárne a teda v smere po prúde rieky, rozhodne ani v tomto prípade Gabčíkovo ani zďaleka nemôže byť jedinou príčinou vymiznutia vodného vtáctva z povodia Dunaja, pretože vymiznutie vodného vtáctva z okolia vodných tokov v Slovenskej i Maďarskej republike je globálny ekologický fenomén, ktorý sa ani zďaleka netýka iba Dunaja, ale i ostatných slovenských a maďarských riek a teda je to ekologický problém v podstate celého stredoeurópskeho regiónu, čo je dané globálnym zhoršovaním podmienok životného prostredia v celom stredoeurópskom regióne ako takom. Či vôbec, a ak áno, tak potom v akej miere k tejto skutočnosti prispeli aj gabčíkovské vodné stavby a prevádzkovaná hydroelektráreň to síce neviem, avšak domnievam sa, že toto vodné vtáctvo by tu nebolo ani v tom prípade, ak by žiadne Gabčíkovo ani neexistovalo.

Po príjazde do Budapešti opäť nasledovala colná a pasová kontrola (treba podotknúť, že tieto kontroly boli síce “spoločné”, avšak v praxi v Bratislave túto kontrolu vykonávali výlučne iba Čechoslováci, zatiaľ čo v Budapešti zas výlučne iba Maďari), ostatne Slovákov a Maďarov spojuje tisícročná spoločná historická minulosť. Po vystúpení z “Rakety” na maďarský breh v Budapešti jedenásťročný JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola sa s obdivom pozeral všade okolo seba po veľkých nápisoch “Budapet” ktoré boli prakticky všade, kam sa iba človek pozrel.

S výnimkou jedenásťročného JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu boli všetci cestujúci, ktorí do Budapešti priplávali na rýchločlne “Raketa” výlučne iba sami samí dospelí ľudia. Deti medzi nimi absolútne chýbali. Jedenásťročný syn Jaroslava Laholu bol medzi cestujúcimi “Rakety” jedinou výnimkou.

Jedenásťročný JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola a jeho štyridsaťjedenročný otec Jaroslav Lahola sa úprimne zaujímali o katolícke kostoly a iné historické pamiatky a stavby; a to najmä stavby sakrálneho charakteru plus krátkou návštevu populárneho “Vidámparku” a nakoniec i návštevu zoologickej záhrady v Budapešti a obaja mali zo všetkého veľkú radosť. Na vtedy v roku 1978 jedenásťročného JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryka Laholu urobili veľký dojem najmä slony a žirafy, ale aj opice, najmä primáty ako šimpanzy, gorily a orangutany a taktiež i veľké mačky (česky: kočky), a to či už šlo o veľké mačky (česky: kočky) africké ako sú levy, leopardy či gepardy, alebo veľké mačky (česky: kočky) ázijské ako sú tigre ale i veľké mačky (česky: kočky) americké ako sú pumy. A dojem urobili i tie najväčšie vtáky ako sú pštrosy, ale i najväčšie lietajúce vtáky ako sú juhoamerické kondory, či najväčšie európske vtáky supy (pokiaľ ide o Európu, tak v Európe žijú iba v južnej časti pyrenejského poloostrova, ináč ale žijú supy najmä v Afrike) a nakoniec i najväčšie stredoeurópske lietajúce vtáky, ktorými sú orly. A v neposlednom rade veľký dojem urobili aj medvede a to najmä ľadové (česky: lední) medvede.

Smutné bolo iba to, že boli to zrejme asi iba oni dvaja, ktorí sa ako jediní zo všetkých cestujúcich “Rakety” zaujímali o prehliadku maďarských historických pamiatok a zoologickej záhrady. Všetci ostatní – prakticky bez akejkoľvek výnimky – tam fakticky cestovali iba za účelom nájazdu na maďarské obchody kde vykúpili všetko čo oči videli, respektíve čo im maďarské forinty stačili. Podľa vtedajšieho tvrdenia viedenskej televízii, rozhlasovej stanice BBC, Hlasu Ameriky, Slobodnej Európy a západnej propagandy vôbec to bolo vraj iba vďaka skvelým ekonomickým reformám Jánosa Kádára vďaka ktorým sa mi ostatní susedné štáty a národy z RVHP iba so závisťou môžeme pozerať na prepych a blahobyt aký u nás niet. Samozrejme, že pre objektivitu treba povedať, že toto poukazovanie západnej propagandy na tie Kádárove ekonomické reformy je pravdivé iba čiastočne. Je síce pravda, že s porovnaním toho čo bolo v tej dobe v Československu, bol pre Čechoslovákov maďarský blahobyt skutočne veľký a na ľudí z Československa vždy zanechalo Maďarsko veľký dojem; maďarské obchody boli plné tovaru (a už to bolo pre Čechoslovákov v tej dobe značne neobvyklé!); avšak ináč v skutočnosti prevažná väčšina tohoto tovaru v týchto plných maďarských obchodov bola v skutočnosti dovezená zo zahraničia, zo západu a teda nebol to tovar z domácej maďarskej produkcie, alebo ak bol, tak iba z menšej časti. Keď sme sa vracali loďou z Budapešti do Bratislavy – z výnimkou otca a syna Laholovcov – oni všetci ostatný okrem maďarských obchodov nevideli absolútne vôbec nič a jediné čím sa mohli chvastať boli akési dvojlitrové džúsy v takzvaných “PET”- balení, čo bolo pre nás Čechoslovákov v tej dobe v roku 1978 čosi úplne neznámeho, pretože v Československu v tej dobe existovali výlučne iba sklenené fľaše (česky: láhve). A samozrejme, že všetci boli aj podrobení v Bratislave prísnej colnej prehliadke. Jedinou výnimkou boli iba otec a syn Laholovy, ktorí z Maďarska ako jediní dvaja zo všetkých cestujúcich “Rakety” neprivážali do Československa vôbec nič!

A v tejto súvislosti s týmto celodenným výletom do Budapešti v roku 1978 tu sú ponúkané témy na ktoré sa môžete pozrieť:

1./ Globálny pohľad na časť mesta Budapešť u pobrežia z kopca nachádzajúcom sa na druhej strane rieky Dunaj v roku 1978!

2./ Prehliadka historických pamiatok v júli 1978 bola únavná a preto dobre padne 5-minutová chvíľka odpočinku!

3./ Priateľský veľký slon indický v budapeštianskej zoologickej záhrade v roku 1978!

4./ Kŕmenie vysokej žirafy v budapeštianskej zoologickej záhrade v roku 1978!

5./ V roku 1978 jedenásťročný JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola a štyridsaťjedenročný Jaroslav Lahola v Budapešti sa vracajú na loď k ceste naspäť do Bratislavy!

 

O celodennom výlete do Budapešti v roku 1978 napísal v roku 2007:

Váš JUDr.PhDr.Mgr. et Mgr.Henryk Lahola

Zpět na hlavní stránku!